Sanitárny deň

To, prosím pekne, neznamená, že ma odviezla sanitka, dnes je mi oveľa lepšie a Satanov moč sa mi z tela vyplavil, takže tá otrava alkoholom trvala asi iba 12 hodín (ale pekelných 12 hodín). To že som písala súvislo nemá nič spoločné s mojím stavom, je teda pravda že mi bolo k večeru lepšie než keď som sa prebrala, ale keby ste ma videli, ani by vás nenapadlo povedať, že mi nemôže byť až tak zle. Heh.

Ale dnes som sa zobudila do nového dňa s predsavzatím, že z tejto nory znova spravím obývateľnú izbu. Deň v štýle "ja tu varím žehlím perem že sa na to nevyserem" ale aspoň to už nevypadá, že tu žije opilecký hranostaj (ako ma včera nazvala Chantal), kýbel je odprataný, periny som vymenila (lebo som elegantne a s noblesou šablila priamo v posteli s kýblom v lone) (niekedy mám pocit že v mojom živote je priveľa rock´n´rollu) a všeobecne je to tu nádherne čisté, ako po nejakej čistke. No a čo ešte? Potom som si dala ešte aj zdravotnú prechádzku, aby som tomu zúboženému telu dopriala aj trochu pohybu na čerstvom vzduchu, a ne len takého že z domu do krčmy a späť (aj keď aj to je pohyb a občas veru namáhavejší než hodina behu) (a ešte sa mi nestalo že by som sa pri behu vyrydala do jarku) (do jarmoku, ako raz tvrdil jeden najebanec, haha, ale to je iná historka). A teraz sa vynudzujem, lebo chlap trčí niekde na volejbale (boha títo športovci) a rozmýšľam čo budem dnes pozerať, lebo nič nebude lepšie ako včerajšia Jedna ruka netleská v príšernej kvalite priamo z youtube. A viete o čo som včera došla, kým som trpela s najhoršou opicou posledných liet? O party s muffinmi. Viete akými. Tak veru. Ale nabudúce...!