Tenkrát slovo platilo a za lhaní se mlátilo

Dopredu upozorňujem, že nadpis nemá nič spoločné s obsahom článku, len práve počúvam Kabát.
Poporiadku. Domov som sa dostala až večer, keď som sa s námahou vyštverala hore tým kopcom (dalo by sa tam super sánkovať, keby to neústilo do hlavnej cesty) (a keby bol sneh, samozrejme), na 8cm opätkoch (bol to výborný nápad, kúpiť si tu vysoké čižmy, OMFJ) s nákladom potravín na jednom ramene a kabelkou plnou kokotín na druhom. Cestou som sa po anglicky snažila vysvetliť halloweenskym deckám (asi portugalským), že naozaj nemám sladkosti (asi som im mala ukázať obsah tašky, kde by videli šalát, reďkvičky, papriku, cukinu a baklažán...hej, hej, nakupujem a jem ako buržuj, ale keď móžem živiť luxemburských taxikárov, musím aj seba). Zrejme ma zakliali, lebo keď zistili že nehovorím rečou ich kmeňa, začali prstami naznačovať že chcú prachy (no povedzte!) a ja len že sorry sorry a šla som, lebo načo sa s nimi budem vybavovať? Vrešťali za mnou až kým som nezašla za roh a boli to všetko čarodejnice a podobné. Ktovie.

Doma som si najprv uvarila zdravú večeru (polievka zo včera a grilovaná zelenina - nedopečená, lebo som už nevedela vydržať) a potom som na izbe za zavretými dverami spratala rittersportku. (To už bola posledná a prisámpiču že si nekúpim ďalšiu.)
Potom som si prečítala list od Chantal, ktorá mi okrem farebných pohľadníc poslala aj obrázok pečenej husi (no neni to milé?), ktorý som si pricapila na stenu. Pekne sa tu vyníma. Moje steny sú všeobecne celkom zaujímavo vyzdobené. Na jednej je tá hus aj s celým článkom o husacích hodoch zo SME, na druhej dva plagáty Fausta (izba pravoverného ortodoxného germanistu), pohľadnice a cestovný plán autobusov (je to farebné a na začiatku som nič iné nemala). Stenu nad mojou posteľou som venovala Luxembursku - mám mapu (je to taký reklamný leták, ale aj tak) a obrovskú vlajku (tú som si kúpila, lebo nemám čo robiť s prachami, víme).
A to je vše přátelé.

Včera som sa snažila vyrobiť na nete takú mapku sveta, kde by som pozapichovala vlajočky. Viete aké vlajočky, že? Vlajočkový systém, s akými národnosťami som zažila chvíle neresti. Lenže tie debilné aplikácie nefungujú podľa mojich predstáv a nenašla som takú, kde si do mapky sami môžte vyznačovať. Poznáte také dačo? Poprosím link, ďakujem. Nakoniec som sa na to vydrbala, lebo som od únavy ani nevidela, ale bola som rozladená, lebo ja som vážny človek a riešim vážne veci a technika ma brzdí práve tam, kde by ma mala poháňať dopredu. (Vpred! Ako ten almanach.)

Zajtra je tu chvalabohu voľno a ja mám v pláne upratovať, nejak sa tento týždeň (vlastne už minulý) nenašiel čas (napriek tomu že víkend bol o hodinu dlhší, verili by ste?). A variť cestovinový šalát, dneska sme si s Katkou nakúpili veci a už teraz mi sliny tečú, hoci som sýta (ale hladnému by som uverila hneď a zaraz).

Chlapec sa teraz oficiálne môže nazývať mojím priateľom. To je otrasné pomenovanie a už ho nebudem používať, znie to divne...v nemčine to asi neznie tak divne lebo mi zatiaľ nejde na nervy keď všetci hovoria dein Freund hento a dein Freund tamto... Lebo už som ho predstavila spoločnosti a tak mám už aj pokoj od Afriky, lebo také dačo je pre nich posvätné a keď sa zjavíte s chlapom, nedovolia si na vás pomaly ani žmurknúť. No neni sú divní? Keď si myslia že ste single, po desiatich minútach vás pokojne požiadajú o ruku. Och.

No ale ja stále neviem, čo s tými vzťahmi, keď si vlastne stále ešte myslím že najlepšie je byť single. A po všetkom čo som mu už o sebe stihla vytrúbiť (niekedy nekontrolovane trepem) a po tom ako som sa v piatok najebala jak divá sviňa a tancovala s Mariusom (ja si to síce nepamätám, ale vraj naozaj a vraj dosť...no veď viete ako), ktorý ma potom vzal domov a Chlapec vlastne nevedel kde som a keďže som zmizla aj ja, aj Marius tak sa vraj cítil dosť mizerne (samozrejme že s Mariusom nič nebolo, ani keby som chcela, lebo som pila kóma-systémom)...no tak po tom všetkom mi v sobotu v noci povedal že ma miluje. Zovrelo mi pri tých slovách žalúdok (naozaj, asi ako keď vás vyvolali na matike a vy ste vedeli že neviete ani hovno a už máte dve päťky a štvorku) a preglgla som (nahlas, no vážne, nevymýšľam si, celkom jak vo filmoch). A bola som vďačná, že je tma a že je dosť veľká tá tma. (Či hustá?)

Myslím že to od neho chcelo veľké odhodlanie (a okrem toho bol pripitý, lebo v sobotu sme sa vymenili a s jedným Nemcom stiahli skoro celého Jägermeistera, takže mu to dodalo asi odvahu). Lebo ja som mu povedala že to nechcem počuť, ešte hneď na začiatku (a ešte aj, že sa neviem zamilovať a že nechcem nijaký vzťah a že to rozhodne neni prvýkrát čo som sa zobudila v cudzej posteli) a že to vo mne vyvoláva opačné účinky než u bežných smrteľníčok (ja viem, nejsom normálna). Už som to totiž zažila - Pán Visutá Hrazda (má nespočetne veľa prezývok, všetky súvisia s jeho neexistujúcou problémovou erekciou) mi po dvoch týždňoch povedal že ma miluje a ja som pocítila potrebu vycúvať zo vzťahu tak rýchlo ako to len pôjde. No ale okrem toho bol ešte aj neschopný v posteli a celkovo som si vlastne nemohla spomenúť, prečo sa mi na začiatku tak páčil (začiatok u mňa znamená asi prvých pár dní).

Ale Chlapec nemá s erekciou ani najmenší problém (keby vedel že to píšem tak verejne, chudák...) (ale na druhej strane, ako hovorí Chantalin frájo z Dánska - No matter what you tell them if you make me sound good - alebo volačo v tom zmysle) a je vtipný a milý a tak, všetky veci, ktoré vie žena oceniť (napríklad ja keď ráno dlho spím tak on ide do pekárne a podobné), navyše mu chutí špenát (neni nad to, keď chlap zje to čo mu navaríte a nepindá že potrebuje kilo mäsa a zeleniny by sa ani pod hrozbou odseknutia kokota nedotkol a pod slovom šalát si predstaví zemiakový majonézový...).

Okrem toho som ho v sobotu predstavila intrákovému osadenstvu a oni si tiež myslia že je milý a tak a proste úplne tam zapadol (a väčšina ľudí bola ešte aj nadšená, lebo "wááááu, ty si prvý Luxemburčan, ktorého som stretol!"). Ak teraz nechápavo krútite hlavou, tak áno, pre mňa má naozaj (bohužiaľ?) význam, čo si myslia ostatní. Totiž, iba keď súhlasia so mnou, chápete. Ak majú iný názor, aj tak si myslím, že ten ich je blbý, ale viete, vždy to poteší, keď majú vaši kamaráti radi vášho chlapa, lebo si nemusíte myslieť že máte divný vkus a ste nudní a blbí.

Viete čo, idem si čítať. Mám teraz takú vtipnú knižku.

Luxembursko je odvodené od slova luxus

Teraz nemám moc času, ale ako návnadu (reklamu, alebo čo) vám hovorím len - včerajšiu noc si nepamätám, ožrala som sa jak ruský hokejový tím, grcala som a domov ma (doslova) odtiahol Nemec, ktorý býva na mojom intráku. Za taxík sme platili asi 90 euro a dúfam že to už nikdy nenastane. Dnes je party ale nepijem.

Pokračujeme. Pila som ako teenager, to znamená vodku, tequillu a pivo a presne tak to aj dopadlo. Zrazu mi došlo tak zle že som nemohla ani stáť na vlastných a potom ma dobrý chlapec Marius z môjho intráku doslovne odvliekol domov. Ale vliekol ma len v poslendom úseku cesty, lebo najprv sme sa museli dostať do Eschu a tá cesta nás vyšla viac než jednosmerná letenka z Bratislavy do Luxemburgu.

Sobotu som pretrpela a dnes už vnímam iba zbytky únavy. Rezultát? Minimálne týždeň nebudem chlastať.

Což takhle dát si špenát

Dnes som sa drbala tisíc kilometrov pešo s nákladom potravín, lebo som si uzmyslela že bezpodmienečne musím mať špenát. Takže som šla nakupovať do susednej dzedziny a vliekla som tašku so zemiakmi, múkou, ryžou a inými pochutinami ktoré mi sú treba (samozrejme ne všetky na špenát, ale keď už raz nakupujem...) a asi mi aj svaly narástli.

Chcem len poreferovať že prvý špenát ktorý som v živote varila bol vy-ni-ka-jí-cí a asi si kúpim vlastnú teflónovú panvicu (to na volské oko, ne na špenát) ktorú si budem zamykať v komnate (lebo ľudia sú necitliví a rozdrbali by mi ju nožom tak ako sa to stalo všetkým erárnym, ktoré sú teraz úplne na hovno). (A vôbec, v pátek ideme do Ikey, to som zvedavá čomu neodolám. Dnes som si napr. kúpila odšťavovač na citrón - POTREBUJEM! - a potom som jeden v kuchyni našla. Čo už.)

A celkovo som mala taký dobrý domáci obed, zemáky, špenát a volské oko...och. A viete čo som si ešte kúpila? Hrozno. Lebo keď už mám žiť život buržuja, treba aj hrozno, na orgie predsa. A dnes je celkovo dobrý deň, okrem toho že mrholí a som unavená ako...ehm, železničiar (železničiari sú určite unavení, napríklad taký konduktor chodí celý deň po vlaku a hovorí "Moien, merci, moien, merci, merci, merci, moien..." a tak dokola). Bola som v šicom obchode (akože s potrebami na šitie) a nite sú mrte drahé (to aj u nás?) a okrem toho tety vedia len po frnacúzsky a po portugalsky a ja len po nemecky a po anglicky, ale nakoniec sa mi predsa len podarilo posunkovou rečou vyvsvetliť že potrebujem jednu tmavozelenú niť a jednu gombíkovú (to bola výzva, tá gombíková) a potom som zistila že neberú karty a ja nemám dosť peňazí. Teda chýbalo mi deväť centov, ale aj tak...a ja že v dnešnom svete nič nedostanete zadarmo, ale predsa len, odpustila mi ich a ešte aj zaželala pekný deň. Milé, ne? (A tie nite stáli spolu viac než šesť...chápete, to už čo je, jedna niť za tri eurá.)

A potom som šla do optiky, kúpiť si puzdro na čočky, lebo tomu môjmu niečo je a jedna časť netesní a roztok vysychá (neverili by ste, ale fakt). A v optike bol taký milý chlapík, ktorý aj po anglicky vedel a dal mi to puzdro zadarmiko! No odišla som celá vytešená, ale nemohla som si poskočiť od radosti, lebo ma ťahala k zemi osemkilová taška s nákupom. A teraz by som najradšej po tom dobrom obede (hej, o pol štvrtej až som sa dostala k jedlu a potom mi nedalo a vyupratovala som kuchyňu, aj keď to neni moja vlastná, ale jedna žena sa nemôže pozerať na ten bordel...som zvedavá do kedy to tak vydrží) zaliezla do postieľočky a čítkala si, ale hovno, lebo mám o šiestej skúšku (nikdy sa mi tam nechce, ale vždy je sranda...ako voľakedy s tréningami).

Ani tá nepotrvá dlho, lebo sa dnes ide hromadne povinne do divadla. Je to síce po francúzsky ale mne povedali že aspoň sa môžem sústrediť na hru a techniku a okrem toho uvidím stage a to mi treba a hotovo a stojí to len osem euro tak nech sa netotočkujem. Povedala som si že dobre, kultúra jak kultúra, síce neporozumiem ani holý kokot (jedine že by tam padla tá slávna veta ktorú vie každý, že vulevu kuše avek moa, se soa), ale bude určite zaujímavé sledovať hru v cudzom jazyku. Tak idem.
A inak? Včera sme si blicli (sme nestíhali, začínali sme už o štvrtej poobede...to sa fakt nedá) a dnes som spala s otvorenými očami. Zajtra predpokladám ten istý scenár, akurvát že večer idem za fešákom. (Som vedela dobre že sa mi oplatí kúpiť si vo výpredaji hanbatú saténovú červenú nočnú košieľku.)

Tento článok zas obsahuje viac informácií než teleráno, ako by povedala Chantal, ale aspoň vidíte môj všedný deň, natvrdo a bez predohry, teda bez pretvárky som chcela povedať.

Horem pádem

Neviem ako inak by som definovala tento víkend. V piatok došla návšteva, vytúžená a očakávaná asi ako hemeroidy. Slečna sa pozvala sama, lebo sme strašné dobré káááámošky, asi. Pretrpeli sme s ňou piatok večer a celú sobotu a dnes som chvalabohu mala divadelnú skúšku, takže chuderka Katka s ňou musela stráviť celú nedeľu sama (písala mi aj zúfalú sms-ku že jej už drnčí hlava...a mne drnčala už v piatok, lebo tá baba hučí jak piliňák).

Takže sobota v péčku a piatkový večer tiež, dva dni som nevidela Chlapca (nechce sa vám vymýšľať nijaké meno...???) a navyše som včera asi ochorela lebo dnes ma pobolieva hrdielko. (Dala by som si horúci čaj, ale to by som musela prejsť dva kilometre do kuchyne v saténovom župane a to sa mi nechce.)
Dnes bola skúška (sranda, ako vždy) a večer som namiesto čítania odborných článkov pretrkala (a doslovne). Teraz sedím tu, lebo kto by zaspal po takej akcii, natieram si pery nejakým upokojujúcim balzámom (pery sú taká citlivá časť tela, neviete niečo na rýchle hojenie?) a pozerám zamyslene na krabičku kondómov. A na žuvačky a nejaké euromince, ktoré si tu drahý pán zabudol. (Nechápem prečo nosí mince po vreckách, keď má peňaženku...ale tak on je mámvpičista.)

No a chcela som pôvodne napísať niečo vtipnejšie, ale ako by som mohla keď moja najdrahšia Chantal má nejaké tumory a hneď dva a ja nejsom ani doma, aby sme mohli v posteli chlastať zlé ovocie z plastovej fľaše a zajedať ho čokoládou? Bežte jej zakliknúť že do plaču.

So leicht wirst du es nicht verstehen

Deti, ja som asi zadaná. Teda ja neviem ako to funguje, lebo ja mám naozaj biedne skúsenosti čo sa vzťahov týka a neviem ani, ako sa v nejakom vzťahu chovať (to asi preto všetky čo som mala nejakým spôsobom stroskotali...to málo teda).
Ale keď sme stále spolu, pozval ma na večeru (drahú, omg) a poznám jeho babku a dokonca som sa odvážila to povedať aj mame...to už asi potom áno, či? (Akože mama - to sú nekonečené zvedavé otázky, tak preto pred ňou väčšinou všetko zatajujem, ne že by som teda túžila, aby videla moju mapku so všetkými vlajočkami...inak zvažovala som že by som takú vytvorila v compe, určite existuje na to nejaký program, haha.)

A inak - kúpila som si lístok na Ärzte koncert!!! Prvý v živote, môj sen. Vždy sa vypredali skôr než som sa stihla spamätať, ale teraz ho mám, mám mám mám, aj keby som tam mala ísť sama. Hrajú vo Viedni 15. júna a majú 30-ročné jubileum, takže to bude určite super. Bože oni sú už takí starí... Smutné.

Take it easy baby

Dnes zežerem šecko, čo nezežere mňa. Napríklad taká Rittersportka vás nezežere a tak nemala šancu, ale teraz je mi trochu zle.
Čo je nové? No, stôl v kuchyni. Bol tam jeden starý, malý a s nechutným gumeným obrusom (ten tam aj zostal), ale teraz už máme veľký nový biely stôl (to je dôležité že je biely, lebo hneď vidíte bordel a môžete to utreť a neprilepíte sa ako na tom starom). Aj stoličky máme nové a mrte.

Inak zisťujem od čoraz viac ľudí, že im niekto ujebal jedlo, dokonca jednej Afričanke niekto vyžral navarené z hrnca. No chápete tú drzosť? Ten meeting, čo sa koná zajtra, je každopádne už načase.
Okrem toho sa nedeje nič. Už viem svoju divadelnú rolu - hrám matku (ne pluku). Mrs. Webb, skrátka.
Mala by som ísť upratovať, ale nechce sa mi ani pohnúť, lenže inokedy nebude čas, zajtra je skúška (aj keď bohvie dokedy, lebo dnes mala byť do šiestej a bola do druhej), večer meeting a večer večer dójde Chlapec.

Dnes večer je zasa party. Cítim, že budem chorá, ale aj tak tam pôjdem, lebo sa nemôžem nesocializovať predsa...
Btw dneska som sa krásne vymkla na dvore z ktorého niet úniku, lebo som šla vyhodiť svoje smeti a šikovne som si nechala zabuchnúť dvere. Nejak som si myslela že pôjdu otvoriť aj zvonka, alebo aspoň odomknúť. Nešlo ani jedno a ja som stála na dvore jak chudák s práškom v jednej ruke a hanbatou spodnou bielizňou v druhej (bola som nakupovať  H&M a mali tam parádne veci za parádne ceny, takže som ukoristila kurvovsky červenú nočnú košieľku za desinku a saténový župan taktiež...ale nemyslím že by bolo vhodné sa v tom premávať po intrákových chodbách).

Okná na vetračku, dvere zavreté, z dvora niet úniku...a ja v papučiach a bez mobilu. Myslela som si - ó bože, teraz tu budem tvrdnúť tri hodiny kým sa niekto dójde najesť. Našťastie som tam nebola ani desať minút, lebo Franceska riadením osudu práve došla variť (my sa vždy stretneme v kuchyni, skoro každý deň a vždy náhodne), tak ma pustila dnu. Krásny je pocit vyslobodenia, poviem vám.
No a to je vše přátelé. Denná dávka kydov o ničom je týmto pádom za mnou, môžem ísť hľadať vysavač.

To čo toto

Prvá divadelná skúška - popiči. Moje stravovanie v poslednej dobe - na piču. Nestíham sa nikdy poriadne najesť, doma mi tvrdnú bagety a po večeroch sa napchávam suchármi. Oh Gott.
Inak? Chlapec. No, nemali by sme mu dať meno? Vyhlasujem tu teda takú malú súťaž o nejakú prezývku, ktorá nebude absolútne hrozná (nie nie nie, nebudem ho volať Bacigala, do púče, lebo to je fakticky hrozné a to iba v prípade že by sa prejavil ako debil...a zatiaľ sa tak netvári).

Dnes som mala rande. Chápete, v podstate skoro regulérne rande, až na takú maličkosť že sme boli uňho doma, ale keďže som dočasne indisponovaná, bolo to slušné rande. Také teenagerské...viete, teenageri sa iba bozkávajú, lebo viac ešte nevedia/nemôžu/nechcú/čo ja viem. Ale je to hrozne süüüüüß.
V podstate sme aj tak skoro celý čas len kecali a počúvali hudbu. A začínam ho mať rada. No ja!!! No vážne!!!
Dokonca (!!!) sa mi zdá že vypadá nejako lepšie než predtým. Neklamný znak toho že šaliem.
Sú na to nejaké lieky?

You love me madly I treat you badly

Absencia komentárov (takmer) ma síce nepovzbudzuje k pravidelnému písaniu, ale keď si pozriem čísla návštevnosti (dnes AŽ štyri!), hneď mám väčšiu chuť vás oblažiť mojimi novinkami.
Dnes to bude taký zamýšľavý, nakoľko sa nič extra neudialo (a o tom ako som dostala krámy na plavárni asi počuť nechcete) (žiadna panika, pomalý nástup na scénu).
(Bože mám trochu pocit, že sa to tu mení na celkom podrobný menštruačný kalendár.)

Zvykla som si na pohodlný život. Viete, sloboda, divočina, zber vlajočiek. Celkovo som za posledné tri či štyri mesiace nazbierala viac vlajočiek než poniektorí za celý svoj život (a to už je na zamyslenie, v nedeľu poobede s arcibiskupom Sokolom). Viem, že to neni správne (alebo je? No, niekedy sa neviem rozhodnúť. A možno to nie je správne ani nesprávne, len to proste je.) ale na druhej strane je to zábava. A ja ako hedonista potrebujem svoje dávky, lebo inak som nešťastná.

Problém je v tom, že sa už zrejme nedokážem zamilovať, naozajstne, odovzdane a úplne. Tak ako som to dokázala predtým, než Lover rozjebal moje city na cimpr-campr (aké dobré slovo, írečité heh).
A okrem toho ani po ňom ma mužské pokolenie nepresvedčilo o svojej dôveryhodnosti a preto sa mi zdá nerentabilné mať vzťah.
Jeden muž a navyše kopa problémov ktoré treba vo vzťahu riešiť, všelijaké drobnosti a žiadna sloboda. (Mám o slobode vlastné predstavy a netýkajú sa len bezuzdného sexu.)
Ale tiež by som sa chcela vydať a mať deti. Teraz neviem, či som vlastne rozpoltená osobnosť. Každopádne, čo chlap, to kokot, aspoň väčšina tých ktorých stretávam. Už ani len prekvapenie sa nedostaví, už si len v duchu poviem ďalší (ako predavačka v zelovoci).

A potom nastane problém, keď stretnete niekoho normálneho. Podvedome stále čakám kedy a v čom sa prejaví jeho kokotskosť a som opatrná a obozretná a ešte iné veci na O a zostávam priateľsky naladená ale to je všetko. Viete, žiadne búrlivé pocity ako voľakedy. Tak čo? Dostavia sa, alebo mám srať na to, lebo to neni ON? Alebo čo? Alebo si mám užívať momenty? (To tak ostatne robievam.)
Mám vodojem, že Chlapec sa namotal. A ja neviem čo s tým.

Should I scream and shout?

Rodičia ma poslali do zahraničia študovať, nasávať vedomosti a ja som tu a akurát tak nasávam. Napríklad včera. Pohodlne sa usaďte, prípadne si doneste niečo na chrumkanie, lebo toto bude dlhé. Kým opíšem všetky periptie včerajšej noci, aj ja skapem od hladu.

Skončili sme pri tom, či mám ísť. Samozrejme som šla. Po sprche som sa cítila čerstvejšie a už som hneď mala party náladu. Písal mi ten Drakulov kamoš, ako by som ho nazvala - bude to Creepy (to sa hodí).
Súčasne mi písal Drakula a ja že či ide na ten žúr a on že hej a že sa má stretnúť s Creepym. A ja že aj ja. A on že tak to vás nebudem otravovať. Myslela som si WTF, ako posledné dni veľmi často. A ja že aký máš problém, ja chcem aby si tam šiel. Viete akú odpoveď som dostala??? Držte sa stola - I don´t want a relationship. Skoro som tu zamdlela. Keby s tým minulý týžďeň sám nezačal, ty kokos!
Som mu napísala že ani ja a odhlásila som sa z fejsu. (Takto vám poviem - myslím si že je to arogantný debil, navyše vždy keď je o niečom reč tak začne s tým že ako je to v Rumunsku lepšie. Kks, tak nech si tam zostane, to je jak so slovenskými východňármi, ktorí žijú v BA a pičujú.)

Šla som na stanicu a za dve minúty sa dovalil aj on, ešte s nejakým Írom, tak sme de facto šli spolu. Na Hamiliuse (taká mrtná zastávka, kde stoja všetky busy) sme sa stretli s Creepym, ktorý hneď začal byť creepy. A to prosím vybrúseným spôsobom. Furt sa zjavoval niekde pri mne, ale tak že som sa väčšinou zľakla, lebo zrazu som ho mala za chrbtom. Vtedy som si hovorila, že vďaka bohu za tých dvoch. Ír vyzeral byť v najviac pohode.
Chlapci samozrejme nemali ani tušenia kde tá party je (bolo to na fejsi, ale nebola tam adresa a Creepy ktorý vymyslel celú akciu si to nepozrel na nete, no chápete?) a tak sme asi trištvrte hodinu stepovali po nástupištiach, kým nejakým spôsobom vyzistili kam ísť. Potom som ja aj traja chaotici nasadli do taxíku (ich nápad, ale bus sa už nekonal, tak sme nemali moc na výber) a za 5-min. jazdu zaplatili 8 euro, ale budiž, aspoň sa to rozpočítalo.

Vystúpili sme a vlézli sme do baru, kde hudba hrala tak nahlas, že sme sa absolútne nepočuli. Bolo tam plno študentov, lebo to bola špeciálna študentská party a tak sme sa zoznámili ešte s nejakými ľuďmi. Inak väčšina boli chlapi, neviem prečo, ale to mi vyhovovalo, veď chápete.
Dokonca som sa zoznámila s Luxemburčanmi. A tu začína príbeh.

Celý večer som sa bavila úplne so všetkými okrem Drakulu. Ku koncu sa ma spýtal, či chcem aby žiarlil (akože WTF? Ja som si naňho ani poriadne nespomenula, okrem toho ma nasral s tými jeho kecmi, lebo on mi večne vypisuje, ne ja jemu). Ja že rozhodne ne a zase som sa bavila s ostanými. Nakoniec hlavne s dvoma Luxemburčanmi, ktorí boli celkom vtipní a milí a nechali ma na pokoji (veliké plus, po tom čo sa na vás furt niekto sápe). Potom si ku mne prisadol Creepy a povedal dotknuto: You don´t even like me.
A ja že - úprimne, ne. Bol zronený, ale ja už som mala trochu vypité, tak som sa rozhodla povedať to rovno, nech neotravuje. (Nepomohlo celkom.)

Slávna party končila už o jednej (keď aj náš posledný vlak odchádzal) a ja že čo teraz. Luxemburčan č. 1 (Max) mi sľúbil, že ma ešte niekam vezme a počká tam až do rána. (Haha, to znie teraz úplne inak než ako to bolo.)
Tak ja že fajn. Drakula povedal že nejde. Tak som mu oznámila že ako chce, ale ja pôjdem, lebo nebudem štyri hoďky chodiť v zime po meste až do piatej.
Keď sme dvíhali kotvy, teda ja, Max a Jean Claude van Damme (píše sa to tak? To bol ten druhý Luxemburčan...teda to ja som ho tak nazvala, lebo sa volá Claude), Drakula sa pripojil (jasné), aj Creepy (nikde by nesmel chýbať). Šli sme autom na nejakú inú diskotéku (Max nepil, to len aby ste si nemysleli že som zošalela a sadám si do auta k ožratému), kde bolo vraj vstupné 8 euro. Celú cestu som nariekala že už nemám prachy (mala som ešte desať, ale rozhodne som ich nemienila strčiť do kasičky luxemburskej diskotéke) a Max že dačo vymyslíme. Keď sme tam došli, už sa vstupné nevyberalo. Osud!

Bola to klasická diskotéka so súčasnou hudbou, ktorú síce nemusím, ale zatancovala som si s chalanmi a super som sa bavila. Drakula netancuje, lebo hentú hudbu neznáša (veď aj ja, ale ja si nenechám kaziť náladu blbosťami, ale on neznáša kopu vecí, počnúc Cigánmi, Francúzmi a končiac Kerouacom...hovorím, že arogantný debil) ale zaujímavé bolo že sa premohol aby mohol tancovať so mnou! Lebo ako mi už predtým oznámil, fakt žiarlil (ja im nerozumiem, fakt ne).

Creepy dával, tancoval jak z nejakého starého klipu (poste ako keď my si robíme haluze a všetky tie šialené figúry jak z Horúčky sobotňajšej noci) akurát to myslel smrteľne vážne (keby ste videli ten výraz...) a Jean Claude van Damme sa na ňom hrozne ujebával a potom už som sa ujebávala s ním a ešte som ho prosila že keby sa na mňa Creepy vrhol, tak nech ma zachráni.
Na diskotéke som sa zoznámila s ďalším Luxemburčanom (dostávame sa k jadru veci), hm...ako ho nazvať. Keď zas napíšem meno, budete prskať od smiechu (ale napoviem vám...čo sa týka mien a textov Horkýže, tak tento konkrétny by bol z Popradu).
Tak Chlapec. Chlapec sa so mnou bavil, veľa, bol vtipný a šarmantný a šecko a kúpil mi gin tonic za posledné prachy (som ja ale...). Keď to tam končilo, pozval ma na after party k sebe domov a ja som po obligátnom prvom odmietnutí nakoniec súhlasila.

Drakulu som nechala tam (a bolo mi to dosť jedno) a nastúpila som do auta s troma cudzími ľuďmi (koľkokrát už som si povedala že to nezopakujem? Nepamätám si...)
Keď sme došli k nemu, ten druhý párik oznámil že ide domov, takže vlastne nijaká after party nebude. Si hovorím, že ok...toto sa mi podobá.
Najprv sme kecali (zasa som raz robila zlý obraz o Slovensku, nemôžem si pomôcť, zo mňa už patriot nebude) a potom že ideme spať. Houby spať. Ale v podstate sa nič závažné neudialo, lebo nám chýbal kondóm a ja som bola tak strašne unavená, že som sa nezmohla absolútne na nič (trapas...prvýkrát sa mi to stalo, ale raz to muselo prísť).
Neviem kedy sme sa zobudili, ale Chlapec šiel do školy a ja domov. Autobusom o štvrť na desať, vlakom o desiatej, jak posledná kurva zo štrichu. Cítila som sa hrozne (veď som aj tak vypadala, rozmazané očné linky a strapaté vlasy to istili) a keďže pátek je pracovný deň, stretla som na môj vkus priveľa ľudí. Našťastie nijakých známych, lebo som sa pozerala uprene do zeme.
Do postele som sa dostala o 11 ráno a spala som vlastne až do 15:45. Teraz čakám na Katku, ktorá sa veľkodušne ponúkla že mi donesie chleba lebo ide do mesta a potom sa plánujem...no, navečerať? Alebo niečo také.

Predkrámie all inclusive

Sedím tu, vonku je hnusne a prší (možno už ne, ale pršalo a to je už jedno a Angličania by aj tak asi povedali že it has been raining alebo it has raind alebo dačo také, proste medzi dažďom a suchom a presne to by som povedala, keby mala slovenčina taký čas).
Píše mi Drakula a King Africa (prečo, prečo, prečo??) a ešte aj Felix, viete, ten sexi Nemec z Essenu čo som tam bola na fuck-tripe minulé leto. Je to únavné. Niekedy si želám aby som nebola taká...no viete. Flirty. Lebo potom musím znášať následky. Lenže mne sa teraz nechce, ja mám predkrámie a to nemôžem povedať ani jednému z nich, preto to hovorím vám (výborné, radšej to vytrúbim celému svetu...a hlbiny internetu sú niekedy príliš plytké).

Sedím za compom už pár hodín a nerobím nič poriadne lebo sa mi nechce (vytváram si takto pocit domova), ani čítať knihu (kúpila som si román a odvtedy som nemala ani 5 sekúnd čas), ani čítať scenár a už vôbec ne čítať tie kokotiny do školy. Mám chuť si ľahnúť a civieť do stropu, ale ani to sa mi zatiaľ nechcelo a to mám posteľ asi meter za sebou. Vidíte?
Štopujem sa rittersportkou, lakujem si nechty (mám krásny nový modrý lak) a počúvam clivé pesničky od Zeppelinu (a hučí to tu, lebo notebook vždy hučí a je to pivničný zvku ktorý neznášam, ale nepomôžem si a repráky si na tri mesiace kupovať nebudem...alebo?)

A myslím na domov, to robí to predkrámie v kombinácii s dažďom. Chýbate mi. Presne, ty a ty a ty. A ty tiež. Chýbajú mi mamine polievočky (ja viem uvariť iba slížovú a potom ju jem týždeň, lebo neviem uvariť menej aj keď sa snažím, ale vždy to nejak vyjde) a zvuky z pracovne, keď foter pičuje na počítač. A chýba mi keď mama doletí z roboty a ide za comp a foter tiež (sú to jašterice) a potom dobehne dole schodmi že už začína True Blood. (Normálne sa mi tisnú slzy d očú, mne!! Och, nečakala som že aj ja, Brutus...)

Chýbajú mi rozpravy o svete a jeho problémoch pri nedeľných raňajočkách a 11 a pičungy že som neumyla riady a to "Choď kúpiť chleba prosím ťa" a ja som si vždy pomyslela "Prečo zas ja". Teraz si chleba nekupujem lebo ho nezjem a napríklad mám v skrinke už jednu štvordňovú žemľu a neviem čo s ňou, lebo neznášam vyhadzovanie potravín a mrhanie... (čo africké deti...človek na to myslí intenzívnejšie keď každú chvíľu narazí na nejakého Kamerunčana v kuchyni).
Neviete nejaké jedlo kde sa zužitkuje štvordňová žemľa? Ne? Tak nič... (Akože, strúhanka sa neráta.)
Zasrané predkrámie.

A chýba mi pičovanie so Chantal, na študijné oddelenie, na školu a na nemožných žiakov, ktorých doučujeme a na hypochondrickú tetu (a spriadanie plánov ako navštíviť babku a vyhnúť sa pritom tete) a na to ako je u nás hrozne a že by sme chceli vypadnúť.
A kecy o chlapoch a sexe a tie újeby do druhej v noci, keď na druhý deň treba vstávať.
A chlastačky s mojimi babami, keď sa dohodneme že nikto predsa nemusí byť na padrť ale nakoniec sú všetci a keď viem, že baby si VŽDY dajú EŠTE jeden. Tu som zatiaľ nenašla chlastacieho parťáka... Zaujímavé, ale je tu veľa ľudí, čo nepijú a potom jedna partia ktorá aj pije ale s nimi sa mi ani nechce baviť a už vôbec ne piť.
A viete čo, Nemci sú vo svojej najhlbšej podstate upjatý národ a Rakušania tiež, to len niekedy narazíte na výnimku (ja som doteraz narážala na samé výnimky asi).

Napríklad jedna taká Charlotte, Nemka s ktorou sa bavíme, tak ona je upjatá že to svet nevidel. Podľa mňa je bifľoška, aj keď nemôžem poprieť jej nadmernú inteligenciu. Ale ona vie proste úplne všetko. Konc-všetko. A nedokáže pochopiť, že pre nás sú tu niektoré veci oveľa ťažšie než pre ňu, lebo náš systém je proste iný a hotovo a nejsme na to zvyknuté a človek sa neadaptuje za dva týždne školy. Podľa mňa si o mne myslí že som naprostý flákač a nič nerobím a že mám na háku (no...hm, vlastne to je pravda, ale napríklad tu sa celkom snažím...ale chápete, mňa pokazil ten systém) a raz keď som zúfalo svetelnou rýchlosťou čítala jeden článok pred hodinou (ktorý som mohla čítať cez víkend, keby som ho neprepila a neprespala, ale ona nepije a spať chodí o 10), tak mi povedala že som na ňu urobila dobrý dojem, že ako sústredene študujem. (Asi si myslela že si ho čítam už druhýkrát, alebo čo.) Nejeblo by vás?

Kriste pane, práve mi píše Draculov kamoš (ja nevládzem predsa!) (niekto by im mal povedať že prosím ťa ukľudni sa).
V meste je nejaká party... omg, mohla by som ísť, ale to si bude teraz myslieť že ho chcem? Mám ísť s ním a nechať sa baliť alebo mám zostať doma a revať do vankúša lebo predkrámie?

Mužský princíp

Viete čo? Ja som nekonečne šťastný single človek. Lebo jednoducho nemáte problémy a nemusíte riešiť pičoviny. Navyše, zjavne mužom nerozumiem ani za mak.
Zhrniem len krátko dnešok. Vlastne to všetko sa dialo/deje v priebehu asi dvoch hodín.
Mala som perfektnú večeru s Franceskou a Renátou (varili keď som došla a mali toho veľa, megalománia je vlastná všetkým, čo nejsú zvyknutí na život osamote), lebo ma pozvali (perfektné...).
Potom sme dlho kecali v kuchyni a keď som odchádzala, Julien sa ma spýtal, či chcem ísť v nedeľu niekam na výlet. (Akože...halóóó, wtf???) A ja že porozmýšľam, ale chápete, odpoveď znie ne, len ešte som sa nerozhodla že ako mu to šetrne oznámim, najlepšie by bolo mať nejaký alternatívny program (vďakabohu v sobotu mám divadelnú skúšku...vďakabohu budú dosť často).
Došla som na fejs a pozerám, že Drakula (ako sorry, ale jeho vlastné meno sa nehodí pre jebača jeho rangu) si ma pridal. Ešte pred troma dňami vyhlásil že neznáša FB. Ale časom to každého zlomí...okrem toho, kde chcete nachádzať informácie keď ne tam???

Tak si píšeme.
A teraz si sadnite.
Minútu po ňom mi napísal aj King Africa, že ako sa mám. (Hovorím si že omg, žeby som bola fakt femme fatale?)
Drakula mi píše, že jeho kamarát ma vypátral na Hi5. Ja som zdesená rýchlo vypátrala heslo a s hrôzou pozrela na všetky tie fotky ktoré som tam v mladom veku nacápala...fakticky trapas, už som to zmazala. Kompletne som zabudla že som tam vôbec mala profil a ne to ešte fotky. Kokos. Navyše verejné. Strašné na tretiu, ale už je to preč a dúfam že už nemám nijaký iný pohoršujúci dôkaz o svojej divokej minulosti.

No a ja že prečo preboha ma googli a prečo na Hi5 a on že lebo sa mu fakt páčim, very much. Ja si len myslím - WTF again??? Tečú v mojej sprche feromóny? Ale to by som sa potom vrhala na Ernesta zakaždým keď ho stretnem a môžem vám zaručiť že rozhodne sa tak nedeje. (Btw Ernesta mám rada, lebo ho stretávam fakt zriedka, takže mi nikdy nestihne ísť na nervy.)
No a ja že aha a ako to a čo teda s tým? A chudák Drakula je zjavne desný romantik, lebo bol nejaký nerozhodný (nejdem teraz počítať koľkokrát napísal niečo v zmysle "I don´t know..." - všimnite si hlavne tie tri bodky!) a zmätený.
Hovorím si, do Krista aj s vami, chlapi, to sa neviete chovať jak muži? Ja už sa natoľko chovám jak muž, že sa asi stanem lesbou alebo čo.
A že on nechce aby z toho bol problém, lebo jeho kamoš hento tamto...kks jak keby som bola vec a len na nich je, jak sa rozhodnú. Toto neznášam. Tak som mu oznámila že to ne len chlapi sa rozhodujú že s kým bude žena, ale aj my máme do toho čo povedať a že veru keby sa mi nepáčil, tak s ním rozhodne nespím (teda, minimálne ne dvakrát) a že keby som chcela jeho kamoša tak už by sa veci mali inak.
A on že muži sú niekedy hlúpi, nech si spomeniem na Tróju. (Títo vzdelanci, to vás ubíja...) (Napríklad naposledy sa nestačil čudovať že som nečítala nič z klasickej ruskej literatúry.)
No a chápete...ak si myslíte že som dostala nejakú konkrétnu odpoveď tak sa mýlite, on je "hele vole, filozof" a išiel študovať Kanta na zajtra. Popiči.
A zakončil to vetou že ešte stále mu dlžím večeru. (To je pravda...ale teraz sa mi nechce vysvetľovať okolnosti.) Ale skrátka...znamená to teda že ma chce? Och bože. Keby hneď povedal že ne, aspoň sa tým nemusím zaoberať a hotovo a môžem ísť študovať scenár.

Toto sa sem teraz velice hodí. Text tu.

Vlajočkový systém a horúčka sobotňajšej noci

Ehm, ehm. Kde začať. Tento víkend bol ako z návodu "Ako si užiť Erasmus" a ja som vzorový príklad hneď na prvej strane.
V piatok sme šli do Trieru a po celodennom pochodovaní po meste som sa vytrepala na ten spomínaný žúr. To vás zaujíma, čo? Bolo to fajn, domov som šla prvým ranným a do postele som sa dostala o šiestej. Sama. Do svojej. (Dôležitý údaj.)
Ten chlapec čo som s ním bola, je kapitola sama o sebe. Najprv sa mi zdalo že je trochu európskejší než ostatní čierni spoluobyvatelia tohto malebného domku, ale zrejme sa nedá zbaviť svojej africkosti ani keby čo bolo. Mám taký dojem, že Afričania majú majetnícke sklony. (Ne že by iní nemali, jasné, ale chápete... no, ja to vysvetlím.)

Najprv sme teda došli tam a prvé čo mi oznámil, že spolu sme došli, spolu odídeme. Kukala som jak sůva z nudlí, lebo mi to príde logické a normálne ale prečo by mi to mal niekto oznamovať takýmto štýlom??? (A to že je to africké, to nejsú moje slová prosím, to on tvrdil že bieli muži sa nevedia starať o svoje ženy a preto je tu veľká rozvodovosť a že on na mňa bude dávať pozor. Akože na tej party.)
No samozrejme že keď mi niekto oznámi takúto vec, mám sto chutí robiť pravý opak ale prehltla som to a povedala som si že dobre, veď uvidíme. Neviem či si predstavoval že sa od neho celý večer ani nehnem, ale sorry, to si vybral zlú spoločnosť.

Zoznámila som sa s húfom nových chlapov (celkovo tam boli nejak preexponovaní, ženu ste stretli len občas) a všetci do jedného ma balili (okrem jedného, ktorého ale aj tak upodozrievam že je teplý, takže sa neráta) a nalievali mi (chlast zadarmiko!!!! Tam bolo všetko zadarmo, tak som pila pivo, whisky, pivo, vodku, pivo...a tak nejak.) a ja som sa podľa svojho dobrého zvyku predvádzala. (Čo už so mnou.)
Potom som tancovala a to už bolo nadránom, tak som mala pre seba celý parket (ešte sa tam motali chlapi teda, ale nijaké ženy, ha) a v istom bode, ktorý si teraz presne nepamätám ma henten dobrý človek vypravil von, že ideme preč. Nechápala som ale mám taký dojem že išlo o chlapskú ješitnosť alebo žiarlivosť alebo kieho anciáša lebo v tej malej slovnej výmene ktorá sa konala vonku na dvorku zaznelo okrem iného (napríklad že sa na mňa všetci lepia) "I allow you to dance with them..." alebo niečo v tom zmysle. Viete si predstaviť jak ma nasral. Oznámila som mu, že prosím ťa ukľudni sa, za prvé som slobodná osoba a za druhé ani s ním nechodím, takže ochraniteľský komplex je prebytočný. No a potom sme sa vrátili späť a sekal dobrotu ale poviem vám, už s ním na nijaký žúr nepôjdem. (A kecy o rasizme a podobne počas cesty prvým ranným tiež neni dačo po čom prahnem, to je téma tak na utorkové doobedie.) Každý iný, všetci rovní, ale to ešte neznamená že vám iní nejdú na nervy.

Spala som do štvrť na štyri a keď som sa prebrala z mŕtvych, stihla som sa akurát najesť, osprchovať a ísť na ďalšiu party. To tá horúčka sobotňajšej noci. Bola to party organizovaná univerzitou v rámci welcome days, takže tam bolo plno ľudí zo školy ktorých už aj poznám a ešte aj Conrad (chalan z divadla, ktorý bol v porote na tom castingu).
Zaplatili sme desinku a chlastali sme v troch rôznych baroch koľko sme chceli (teda len pivo a víno alebo nealko, ale množstvo bolo neobmedzené a viete si asi živo predstaviť ako sa všetci sťali. Krásne to bolo.)
Okrem chlastania sme mali súťaže (vtipné, čím sme boli najebanejší, tým vtipnejšie) a samozrejme sme sa socializovali, hlavne ja zase... Ale postupne.
V predposlednom (haha, boli len tri, no ale ničto) bare som sa zoznámila s Bogdanom, ktorého by ocenili aj moje baby (hlavne Martina lebo sa trošku podobal na Znua, akurát nemal ten znudený výraz). Polodlhé vlasy a taký ten úsmev, ajajaj...
Posledný vlak ide o jednej takže sme museli vypadnúť dosť skoro (ujebali sme z baru poháre! Hehe) (a cestou na stanicu sme boli na hajzli v mekáči, len neviem prečo ja som šla na mužské a on na ženské) ale časť sa rozhodla že bude afterparty v nejakom miestnom bare. Tak sme sa dovalili tam jak veľká voda a chalani mi kúpili ešte nejaký chlast (hmm, to je výhoda byť ženou) (Luxemburčania nevedia piť vodku, zmiešali ju s nejakým zeleným hnusom, nechápem prečo a potom to bolo sladké jak riť a nedalo sa to piť.)
Tam sme tancovali a tak nejak som sa s Bogdanom (bože to meno je hrozné, taký jebač a také meno...) začala bozkávať.
A keď sme šli domov, tak nejak sme trochu skončili v mojej posteli. (Nehanebnica som.) Dobrá správa je že ešte aj ráno sa mi zdal rovnako sexi ako večer.
A to je vše přátelé. Týmto pádom si zapichujem vlajočku na mape sveta do Rumunska.