Ženské problémy sú oveľa širším pojmom (božko, nejsom zvyknutá písať na tejto novej klávesnici, som teraz na fotrovom compe...viete šla som si niečo vytlačiť a skysla som tu, no normálka), než si všetci myslia. Krámy nejsú problémy, to je pliaga. ženské problémy sú napríklad to, že sa vám vyhodí impozantný jebák ktorý dominuje vášmu lícu práve keď sa chytáte na rande/pohovor/hocikam kde nie je nutné ísť s jebákom...takže vlastne hocikam. ženské problémy sú napríklad, že si nemáte čo obliecť na silvestra (ach, nechce sa mi to písať s veľkým s), napriek tomu že neváhate vyraziť podľa hesla "čím kratšia sukňa, tým dlhšia spoveď". Lebo to ešte stále nerieši tú podstatnejšiu časť, čo na vrch. (Martina má nejaké nové tričko a tvrdí, že má moc veľký výstrih aj na ňu. Pýtala som sa jej či teda vôbec nemá predný diel. Ale toto sa robí? Vaša kamoška má tričko s mega výstrihom, takzvaným kolosálnym a vy nič? Jak ja mám zaujať toho silvestrovského muža???)
A dneska som prešla po Obchodnej, vyskúšala si asi tristo tričiek v Taco fashion (všetky vyzerali hrozne), obehla som New Yorker svetelnou rýchlosťou, aby som sa definitívne uistila, že som už fakt stará na tie veci (hrom do toho, ale nezarábam toľko, aby som sa mohla vyšantiť v Zare) a potom som odtiahla domov so štyrmi novými gaťkami (dala som za ne polku výplaty, chacha...viete, išla som práve z dočka). Chcela som pôvodne pohodlné bavlnené obrázkové, ale potom som videla čipkované a povedala som si, že bavlnené si môžem kupovať po zbytok svojho zadaného života a ne keď som v strehu a človek nikdy nevie a treba chodiť pripravený (no...tak je to, nikdy neviete a je lepšie poistiť sa vopred). Tak mám teraz fakt pekné spoďáre ale čo z toho, keď nič iné, no jedine že fakt pôjdem nahatá.
Potom som doma lelkovala a pozerala jeden fakt stupídny americký film, kým som varila a došla som na to, že jediný problém všetkých Američanov je podľa všetkého to, že nedokážu zapadnúť a potom ich nikto nepozve na maturitný ples a oni dokážu aj priateľov zapredať, len aby boli obľúbení. Nakoniec samozrejme dôjdu k rozumu, pochopia že sa chovali jak debili a ospravedlnia sa a celá škola pochopí čo sú pravé hodnoty a potom najkrajšia blondína školy začne randiť s tlstým černochom o dve hlavy nižším (obézne decko to bolo a fakt si nevymýšľam, kto by chcel presnejšie, volalo sa to Z nuly hrdinom, v origoši The Perfeckt Guy, či jak).
Potom som šla na ďalšie doučko, kde som najprv asi 20 minút prekecala (aj som sa hanbila) a potom som skoro zaspala, lebo na mňa došla brutálna únava (no čo chcete, vstávala som o nehoráznej deviatej hodine rannej). Cestou domov som premýšľala nad tým, o čo je lepšie sedieť v ľadovom aute a primrznúť k volantu, než čakať 20 minút na autobus v príjemných -8 stupňoch.
O dosť, milí moji.
A to som dneska ešte aj pustila bláznivé ženské cez prechod, aj keď mali červenú a ja zelenú, ale inak by nestihli bus a to sa mi zdalo také kruté a autá na mňa trúbili jak divé. Tsss...pritom som konala dobrý skutok, aby tie dobré ženy nepomrzli na zastávke pri Poluse.
OMFJ.
A viete čo? Ešte sa pochválim, teraz budem jaký macherko! Dostala som tričko HRC New York. Chacha. Škoda že nemá výstrih, mohla by som si ho na Silva obliecť.
streda 29. decembra 2010
utorok 28. decembra 2010
Ježiš, kto má vymýšľať toľko názvov
Hovorila som to, už som zdravá, Takmer. Ale cítim sa podstatne lepšejšie, asi to nebol bacilko, ale len nejaký vírusko a na Silvestra-ko už budem jak repa či ryba či čo. Hlavne zdravá aby som si mohla ruinovať pečeňu.
Už sa teším.
Už sa teším.
pondelok 27. decembra 2010
Chorí ľudia smrdia
Akurát hovorím, že aj by sa mi chcelo písať blog, ale nič sa nedeje keď som furt doma a chorá (!!! piči piči piči, slepačí výbor ide dnes nakupovať a ja musím drepeiť doma, lebo ak chcem byť do silvestra zdravá, rozum mi nahovára že sa nemám tralalákať po nákupných centrách, tak sedím tu a vynudzujem sa a mohla by som robiť aspoň niečo do školy...a to sa mi nechce). Jedine by som sa mohla sťažovať, ale veď komu sa to furt chce čítať, že. Lebo to sú také prvotriedne sťažnosti, na celý život, a okrem toho už o tom písala Chantal, tak si môžete prečítať, čo nás trápi.
A keď nemôžem ísť dnes nakupovať, nebudem si mať čo obliecť na silva a to je tragédia. TRAGÉDIA. Pôjdem holá a hotovo. Pfffffffffffff. (To som akože zlostne zafučala.)
Dobre, dobre aspoň som chorá teraz a ne na silvestra, čo by bolo ešte horšie, lebo keby som mala v ten večer sedieť sama doma (lebo aj naši idú žiť, veru tak), asi by ma jeblo a revala by som ako zmyslov zbavená a potom by som žrala a žrala, lebo keď som chorá, nemám chuť na chlast a pozerala by som chujoviny v telke a to by ste potom ešte videli, čo za depresívne chujády by som sem vyplodila. No ne? No áno. Dobre že som chorá dnes. Zajtra už nebudem, lebo už som bola chorá aj včera a viac ako dva dni to neznesiem, fakticky. Nemám chuť ani čas. Jaj, keby ma niekto teraz donútil (s hlavňou na mojom spánku asi len) porobiť tie školské veci. OMFJ.
A ešte k nadpisu. Chorí ľudia smrdia, lebo sa z nich vyparujú lieky, ale našťastie majú zapchatý nos, takže to necítia. No každopádne, ja som posadnutá vetraním aj keď som zdravá, ale keď som chorá, tak to je čistý konec. Nemôžem to béčko vyparujúce sa mi z kože ani cítiť.
Zbohom idem od vás, neublížil som, nikomu z vás...mama varí a ja cítim človečinu napriek upchatému nosu...
A keď nemôžem ísť dnes nakupovať, nebudem si mať čo obliecť na silva a to je tragédia. TRAGÉDIA. Pôjdem holá a hotovo. Pfffffffffffff. (To som akože zlostne zafučala.)
Dobre, dobre aspoň som chorá teraz a ne na silvestra, čo by bolo ešte horšie, lebo keby som mala v ten večer sedieť sama doma (lebo aj naši idú žiť, veru tak), asi by ma jeblo a revala by som ako zmyslov zbavená a potom by som žrala a žrala, lebo keď som chorá, nemám chuť na chlast a pozerala by som chujoviny v telke a to by ste potom ešte videli, čo za depresívne chujády by som sem vyplodila. No ne? No áno. Dobre že som chorá dnes. Zajtra už nebudem, lebo už som bola chorá aj včera a viac ako dva dni to neznesiem, fakticky. Nemám chuť ani čas. Jaj, keby ma niekto teraz donútil (s hlavňou na mojom spánku asi len) porobiť tie školské veci. OMFJ.
A ešte k nadpisu. Chorí ľudia smrdia, lebo sa z nich vyparujú lieky, ale našťastie majú zapchatý nos, takže to necítia. No každopádne, ja som posadnutá vetraním aj keď som zdravá, ale keď som chorá, tak to je čistý konec. Nemôžem to béčko vyparujúce sa mi z kože ani cítiť.
Zbohom idem od vás, neublížil som, nikomu z vás...mama varí a ja cítim človečinu napriek upchatému nosu...
sobota 25. decembra 2010
Naše Vianoce (Naša Patejdla???)
Deti, užite si sviatky. Radka, strašne som sa smiala, keď som čítala tvoj koment, chcela som ti napísať, že mi je to ľúto, ale predstava teba a misy...keď vezmem do úvahy že si predtým vôbec nepila. Smiešne. Mama a tato mi povedali že sa máme hanbiť a ne byť hrdé na to že sme ťa naučili piť, vraj si bola posledný človek čo ešte nepil a my sme ťa takto skazili. Haha.
A inak - naši sa velice tešili z leteniek, len najprv na to pozerali dosť dlho takí konsternovaní, až som sa začala báť že preboha, mala som radšej zostať pri kuchynských utierkach.
A inak - naši sa velice tešili z leteniek, len najprv na to pozerali dosť dlho takí konsternovaní, až som sa začala báť že preboha, mala som radšej zostať pri kuchynských utierkach.
štvrtok 23. decembra 2010
Vianočná besiedka
Chcela by som začať takou jednoduchou úvodnou informáciou - zatiaľ sa veľmi nehýbem a nerobím prudké pohyby a vlastne radšej vôbec nič, hlavne sa nepredkláňam. Zato rozmýšľam, ako som sa mohla tak opiť, z takého malého množstva alkoholu.
Teda šesť ginov. No, veď to JE málo, či? (Alebo mám aj tie dva rumy rátať?)
Opila som sa elegantne, až som skoro zaspala v Rockoku na stole (to bude určite tým že posledné dva dni som vstávala nehorázne skoro, o siedmej a o ôsmej a už som na to neni zvyknutá). Tak mi Triss zavolala taxík (ten chuj si vyúčtoval 6,40 za cestu ktorá vždy stojí 2,90!!!) a v posteli som už bola okolo druhej. Tuším.
Ráno som si skontrolovala make-up (tiene Yves Rocher môžem len odporúčať, rozmazali sa iba nepatrne, no fakt), odlíčila sa (a teraz vyzerám otrasne...ako keď idete spať opité a namaľované...tie days after by som zrušila, veď sa musím vyhýbať zrkadlu) a kým som vliezla do vane, celkom vážne som prehodnocovala možnosť vytyčkovať sa. Nestalo sa, vďakabohu (a foter bol doma a nemala som chuť takto trapošiť) a dokonca som už zvládla aj raňajky, to je výkon, čo.
Teraz sedím uprostred toho bordelu a píšem si blog, ale mala by som aspoň riady umyť...asi.
Na fejsi všetci šalejú s tými vianočnými fotkami a pozdravmi, či jak sa tomu nadáva (najhoršie sú hromadné správy, kde tristo ľudí, ktorých vôbec nepoznáte odpíše že ďakujem...no, ja ďakujem, že mi furt svieti tá červená pičovina tam hore na lište...oh dear) a vianočnými statusmi. (Bože, mne je zle.)
(Teda ne z tých statusov, aj keď možno trochu.)
Som doma sama, je tu bordel ako v tanku, nemáme nakúpený ani holý kokot a nikto sa netváril, že by sa voľačo chystalo. Ne že vianočná hojnosť, či čo, ledva som našla v chladničke voláke raňajočky...nehovorím o obede (našťastie mi je grcno, aspoň nebudem hladná).
Nemáme ani kapustu, ani vlastne nič (myslím že rybu máme, no aspoň dačo), koláče sa u nás nevedú (akože trošku sme piekli a ešte treba nejaký krém dorobiť, ale ja nejsom v stave, Chantal letí z Kodane až o ôsmej večer a mama je nevím kde). To je, čo?
A vianočné upratovanie sa u nás nepraktizuje, celkom mi uniká jeho zmysel. My upratujeme každý týždeň, nevidím dôvod to nejako meniť a pred Vianocami upratovať viac. (No, tie riady vidno až odtiaľto...uf.)
Z toho vyplýva, že jedinou mojou povinnosťou je učiť sa (chacha), ale ako som už povedala, nejsom v stave. Písať reflexie na jednu stranu o ničom. Nechápem ako som napísala bakalárku, keď sa neviem donútiť ani jednu úvahu (vlastne tri) vyplodiť. Božínku.
Ale inak včera bolo super (až kým som nezaspala, chacha) a tak vám týmto želám veselý Vánoc, vám, aj slepačiemu výboru.
Teda šesť ginov. No, veď to JE málo, či? (Alebo mám aj tie dva rumy rátať?)
Opila som sa elegantne, až som skoro zaspala v Rockoku na stole (to bude určite tým že posledné dva dni som vstávala nehorázne skoro, o siedmej a o ôsmej a už som na to neni zvyknutá). Tak mi Triss zavolala taxík (ten chuj si vyúčtoval 6,40 za cestu ktorá vždy stojí 2,90!!!) a v posteli som už bola okolo druhej. Tuším.
Ráno som si skontrolovala make-up (tiene Yves Rocher môžem len odporúčať, rozmazali sa iba nepatrne, no fakt), odlíčila sa (a teraz vyzerám otrasne...ako keď idete spať opité a namaľované...tie days after by som zrušila, veď sa musím vyhýbať zrkadlu) a kým som vliezla do vane, celkom vážne som prehodnocovala možnosť vytyčkovať sa. Nestalo sa, vďakabohu (a foter bol doma a nemala som chuť takto trapošiť) a dokonca som už zvládla aj raňajky, to je výkon, čo.
Teraz sedím uprostred toho bordelu a píšem si blog, ale mala by som aspoň riady umyť...asi.
Na fejsi všetci šalejú s tými vianočnými fotkami a pozdravmi, či jak sa tomu nadáva (najhoršie sú hromadné správy, kde tristo ľudí, ktorých vôbec nepoznáte odpíše že ďakujem...no, ja ďakujem, že mi furt svieti tá červená pičovina tam hore na lište...oh dear) a vianočnými statusmi. (Bože, mne je zle.)
(Teda ne z tých statusov, aj keď možno trochu.)
Som doma sama, je tu bordel ako v tanku, nemáme nakúpený ani holý kokot a nikto sa netváril, že by sa voľačo chystalo. Ne že vianočná hojnosť, či čo, ledva som našla v chladničke voláke raňajočky...nehovorím o obede (našťastie mi je grcno, aspoň nebudem hladná).
Nemáme ani kapustu, ani vlastne nič (myslím že rybu máme, no aspoň dačo), koláče sa u nás nevedú (akože trošku sme piekli a ešte treba nejaký krém dorobiť, ale ja nejsom v stave, Chantal letí z Kodane až o ôsmej večer a mama je nevím kde). To je, čo?
A vianočné upratovanie sa u nás nepraktizuje, celkom mi uniká jeho zmysel. My upratujeme každý týždeň, nevidím dôvod to nejako meniť a pred Vianocami upratovať viac. (No, tie riady vidno až odtiaľto...uf.)
Z toho vyplýva, že jedinou mojou povinnosťou je učiť sa (chacha), ale ako som už povedala, nejsom v stave. Písať reflexie na jednu stranu o ničom. Nechápem ako som napísala bakalárku, keď sa neviem donútiť ani jednu úvahu (vlastne tri) vyplodiť. Božínku.
Ale inak včera bolo super (až kým som nezaspala, chacha) a tak vám týmto želám veselý Vánoc, vám, aj slepačiemu výboru.
streda 22. decembra 2010
Postreh
Vôbec nemusím byť vtipná, teda nemusím sa snažiť, lebo mne stačí opisovať zážitky z práce (no, zo školy) a ľudia majú záchvaty smiechu. A ja tiež vlastne, ale väčšinou až potom, priamo na hodine mi nebýva až tak do smiechu...
pondelok 20. decembra 2010
Ako sa povie X-Box 360
Ďakujem za masívnu podporu vo veci stratených dát. No, už ich nezoženiem zrejme, ale už som sa s tým vyrovnala.
Viete čo, dneska ani v škole deti nedávali nijaké perly. Teda dobre, niečo aj hej, ale nemám toľko materiálu, ako inokedy.
Napríklad ich 40 minút bavilo vykrikovať "Dopi červené víno ty koko tyčinka" a "Dopi čínsky čaj" a ešte aj "Nasadni do koko taxíku". Boli veľmi tvoriví, lebo počas hodiny vymysleli ešte kopu iných variácií, ktoré síce stratili pôvodný význam, ale kým tam bolo počuť aspoň začiatok nejakej nadávky, robilo ich to šťastnými.
Potom mi povedali, že mali raz nejakú angličtinárku, ktorú vyhodili z práce, lebo raz sa neovládla a povedala "Kurva deti už buďte ticho!"
Musela som sa hovadsky ovládať aby som sa nesmiala a zároveň aby som im nepovedala, že koľkokrát už som si hryzla do jazyka, aby som im niečo podobné nepovedala aj ja. A neposlala ich aj na iné miesta. Z mesta Cottbus spravili Kokotbus (akože...?? Nechápem, prečo do učebníc dávajú také chujoviny, normálne Berlín by úplne stačilo, ne oni tam nadrbú niečo čo tie deti v živote nepočuli, nevedia prečítať a potom z toho vytvoria pičovinu.)
Potom padlo na hodine slovo kokotina, tak nahlas, že som to počula aj ja. (Oni inak nadávajú v kuse, ale dávajú si pozor, aby som ich nepočula.)
Tak som musela zasiahnuť a snažila som sa im dohovárať, aké to je nepekné (odo mňa to znie hovadsky morálne, však) a jeden z tých parchantov sa ma spýtal, či niekedy to slovo používam. Musela som sa otočiť k tabuli, aby nevidel ten úškrn (bože bože) a napadlo ma, že ja vlastne častejšie používam slovo pičovina. Povedala som mu, že to teraz nie je podstatné a nepatrí to na hodinu. (Safra, mala som povedať že samozrejme ne, ale to by zas bolo klamstvo...)
Zasa si nadávali do gayov, ako obyčajne a potom mi ešte jeden z nich povedal, že Dominik vraj povedal že som pekná a že sa do mňa zamiloval. (Neviem už, čo na to Dominik, ale mám pocit že sa bránil.) Inak Dominik je jedno z tých nepodarených dvojčiat, ktoré síce vkuse robia bordel, ale sú také zlaté, že sa na ne ani nasrať poriadne neviete. Tí dvaja chalani budú strašní jebači keď vyrastú a ja také väčšinou neviem posúdiť, ale toto fakt nemá obdobu. No a tie ich xichty keby ste videli, keď im idem vynadať...im proste ani nevynadáte, lebo oni nahodia taký ten svoj úsmev (jedného dňa budú všetky spolužiačky privádzať do šialenstva). Vlastne ich spolužiačky môžu byť radi, že sú to dvojčatá, lebo ich tam majú dvojmo a tým pádom sa baby môžu rozdeliť na dve časti, ne ako keď bol na škole len jediný jebač...veď viete. A hento decko nepodarené celú hodinu robí bordel a potom ke´d sa postavím k jeho lavici, on iba tak zdola ospravedlňujúco pozerá a škerí sa a ja si hovorím doprdele a jemu "Prestávaš ma už vážne baviť" ľadovým hlasom.
Dá sa to psychicky zvládnuť bez toho, aby ste im niekedy povedali "Kurva deti..."???
Druhá skupina ma dorazila svojimi vianočnými prianiami. Jeden extrém oznámil, že už má všetko a vlastne nič nepotrebuje (hm, ja som nikdy taká nebola) a z druhej strany triedy sa ozývali veci ako X-Box 360 (vraj herná konzola) a konečne svoj vlastný notebook (ten chlapec má deväť rokov).
No prosím. Povedala som im, že ani ja som nemala svoj vlastný notebook, až do minulého mesiaca, takže sa nemusia cítiť ošidení. Dostalo sa mi akurát veľavýznamného pohľadu - ale ty už si stará a to sa neráta, že si nemala notebook, keď v tvojom detstve také ani neexistovalo.
Nech sa páči.
Viete čo, dneska ani v škole deti nedávali nijaké perly. Teda dobre, niečo aj hej, ale nemám toľko materiálu, ako inokedy.
Napríklad ich 40 minút bavilo vykrikovať "Dopi červené víno ty koko tyčinka" a "Dopi čínsky čaj" a ešte aj "Nasadni do koko taxíku". Boli veľmi tvoriví, lebo počas hodiny vymysleli ešte kopu iných variácií, ktoré síce stratili pôvodný význam, ale kým tam bolo počuť aspoň začiatok nejakej nadávky, robilo ich to šťastnými.
Potom mi povedali, že mali raz nejakú angličtinárku, ktorú vyhodili z práce, lebo raz sa neovládla a povedala "Kurva deti už buďte ticho!"
Musela som sa hovadsky ovládať aby som sa nesmiala a zároveň aby som im nepovedala, že koľkokrát už som si hryzla do jazyka, aby som im niečo podobné nepovedala aj ja. A neposlala ich aj na iné miesta. Z mesta Cottbus spravili Kokotbus (akože...?? Nechápem, prečo do učebníc dávajú také chujoviny, normálne Berlín by úplne stačilo, ne oni tam nadrbú niečo čo tie deti v živote nepočuli, nevedia prečítať a potom z toho vytvoria pičovinu.)
Potom padlo na hodine slovo kokotina, tak nahlas, že som to počula aj ja. (Oni inak nadávajú v kuse, ale dávajú si pozor, aby som ich nepočula.)
Tak som musela zasiahnuť a snažila som sa im dohovárať, aké to je nepekné (odo mňa to znie hovadsky morálne, však) a jeden z tých parchantov sa ma spýtal, či niekedy to slovo používam. Musela som sa otočiť k tabuli, aby nevidel ten úškrn (bože bože) a napadlo ma, že ja vlastne častejšie používam slovo pičovina. Povedala som mu, že to teraz nie je podstatné a nepatrí to na hodinu. (Safra, mala som povedať že samozrejme ne, ale to by zas bolo klamstvo...)
Zasa si nadávali do gayov, ako obyčajne a potom mi ešte jeden z nich povedal, že Dominik vraj povedal že som pekná a že sa do mňa zamiloval. (Neviem už, čo na to Dominik, ale mám pocit že sa bránil.) Inak Dominik je jedno z tých nepodarených dvojčiat, ktoré síce vkuse robia bordel, ale sú také zlaté, že sa na ne ani nasrať poriadne neviete. Tí dvaja chalani budú strašní jebači keď vyrastú a ja také väčšinou neviem posúdiť, ale toto fakt nemá obdobu. No a tie ich xichty keby ste videli, keď im idem vynadať...im proste ani nevynadáte, lebo oni nahodia taký ten svoj úsmev (jedného dňa budú všetky spolužiačky privádzať do šialenstva). Vlastne ich spolužiačky môžu byť radi, že sú to dvojčatá, lebo ich tam majú dvojmo a tým pádom sa baby môžu rozdeliť na dve časti, ne ako keď bol na škole len jediný jebač...veď viete. A hento decko nepodarené celú hodinu robí bordel a potom ke´d sa postavím k jeho lavici, on iba tak zdola ospravedlňujúco pozerá a škerí sa a ja si hovorím doprdele a jemu "Prestávaš ma už vážne baviť" ľadovým hlasom.
Dá sa to psychicky zvládnuť bez toho, aby ste im niekedy povedali "Kurva deti..."???
Druhá skupina ma dorazila svojimi vianočnými prianiami. Jeden extrém oznámil, že už má všetko a vlastne nič nepotrebuje (hm, ja som nikdy taká nebola) a z druhej strany triedy sa ozývali veci ako X-Box 360 (vraj herná konzola) a konečne svoj vlastný notebook (ten chlapec má deväť rokov).
No prosím. Povedala som im, že ani ja som nemala svoj vlastný notebook, až do minulého mesiaca, takže sa nemusia cítiť ošidení. Dostalo sa mi akurát veľavýznamného pohľadu - ale ty už si stará a to sa neráta, že si nemala notebook, keď v tvojom detstve také ani neexistovalo.
Nech sa páči.
nedeľa 19. decembra 2010
Stále sme v hovne iba hĺbka sa mení
Keď sa niečo posere, tak sa to posere úplne. Takže som stratila všetky údaje z počítača. Seminárne práce, knihy, poznámky, podklady na štátnice, bakalárka, motivačné listy...proste všetko a čo mi chýba najviac, všetky podklady na doučko. A som kde? V RITI. Presne tak, najhlbšie kde sa len dá, nemám ani holý kokot a neviem čo budem zajtra na doučku robiť. Vďaka bohu že už budú Vianoce a všetky ostatné doučká mi zrušili, takže aspoň nemusím rozmýšľať čo tak narýchlo. Môžem potom bežkať do knižnice a všetko si znova kopírovať a scannovať, len keby som vedela čo všetko som tam mala za tie dva roky. Popiči. Mal niekto vôbec stres, kým sa používali len písacie stroje? Nemyslím. Takže som dnes asi pol hodinu revala za stratenou mladosťou a teraz už len rozmýšľam čo by som vedela zachrániť, keď si pozrem maily dva roky staré. Alebo tri. Vidíte? Internet je najbezpečnejšie miesto pre ukladanie dát. Odtiaľ to nezmizne ani keď chcete, kto by to bol povedal, že. A ja nikdy nemažem maily.
Bože, v piči je to celé. Nemám chuť teraz hľadať na nete. Kristabohamária!
Môj foter sa práve rozčuľuje nad ajťákmi. (Má novú tlačiareň a nový comp a vlastne to celé súvisí, lebo keď zapájali nový comp, tak moje údaje nikto nezálohoval.)
Ale mali by ste ho vidieť. Najprv napodobňoval ako taký ajťák pracuje (myslela som že spadnem zo stoličky, jak som sa smiala...hlavne pri tých divých výrazoch keď pozeral na obrazovku) a ťukal zbesilo do imaginárnej klávesnice. ("...no a takto sa pri tom tvári...jak kokot...")
A potom rozvinul teóriu ako zbaviť svet IT-technikov (nevhodnú pre slabšie povahy, takže ten, kto by si nedokázal pripiť na "úspechy na východe" s kamennou tvárou ale počuteľnou iróniou v hlase, nech radšej v tomto mieste prestane čítať.)
Začal tým, jak oni každú novú verziu drbnutého windowsu (naschvál to píšem s malým w, nezaslúžia si ani aby som ich napísala s veľkým písmenom) zmenia a potom ju nikto nechápe a musíte strácať čas tým kým sa naučíte čo kde presunuli a kde sú nastavenia ktoré predtým boli niekde a zrazu odtiaľ zmizli. ("Už len tým sú drbnutí, že sú to ajťáci, to je samo o sebe zlé.") A že oni vždy tvrdia že aké to je ľahké, proste samonavádzacie. (Pozor, tuto to začína, ešte máte možnosť kliknúť na červený krížik, ktorý pokiaľ viem je stále napravo, ale ktovie dokedy.)
"Všetkých by som ich samonaviedol do Osvienčimu a tam by som podkúril v peciach. Ale najprv by dostali poriadne zavírené compy, ktoré by museli opraviť a potom keď ich opravia, by zistili že im to aj tak bude prd platné a pekne by šli do plynu. Tým by som zredukoval množstvo ajťákov na zemi na únosnú mieru a vždy keď by začali volačo vymýšľať, pohrozil by som im že tam skončia všetci."
Bože, v piči je to celé. Nemám chuť teraz hľadať na nete. Kristabohamária!
Môj foter sa práve rozčuľuje nad ajťákmi. (Má novú tlačiareň a nový comp a vlastne to celé súvisí, lebo keď zapájali nový comp, tak moje údaje nikto nezálohoval.)
Ale mali by ste ho vidieť. Najprv napodobňoval ako taký ajťák pracuje (myslela som že spadnem zo stoličky, jak som sa smiala...hlavne pri tých divých výrazoch keď pozeral na obrazovku) a ťukal zbesilo do imaginárnej klávesnice. ("...no a takto sa pri tom tvári...jak kokot...")
A potom rozvinul teóriu ako zbaviť svet IT-technikov (nevhodnú pre slabšie povahy, takže ten, kto by si nedokázal pripiť na "úspechy na východe" s kamennou tvárou ale počuteľnou iróniou v hlase, nech radšej v tomto mieste prestane čítať.)
Začal tým, jak oni každú novú verziu drbnutého windowsu (naschvál to píšem s malým w, nezaslúžia si ani aby som ich napísala s veľkým písmenom) zmenia a potom ju nikto nechápe a musíte strácať čas tým kým sa naučíte čo kde presunuli a kde sú nastavenia ktoré predtým boli niekde a zrazu odtiaľ zmizli. ("Už len tým sú drbnutí, že sú to ajťáci, to je samo o sebe zlé.") A že oni vždy tvrdia že aké to je ľahké, proste samonavádzacie. (Pozor, tuto to začína, ešte máte možnosť kliknúť na červený krížik, ktorý pokiaľ viem je stále napravo, ale ktovie dokedy.)
"Všetkých by som ich samonaviedol do Osvienčimu a tam by som podkúril v peciach. Ale najprv by dostali poriadne zavírené compy, ktoré by museli opraviť a potom keď ich opravia, by zistili že im to aj tak bude prd platné a pekne by šli do plynu. Tým by som zredukoval množstvo ajťákov na zemi na únosnú mieru a vždy keď by začali volačo vymýšľať, pohrozil by som im že tam skončia všetci."
sobota 18. decembra 2010
Viva Las Vegas!
Stále sa ma niekto pýta, čo budem robiť na Silvestra a ja každému hovorím že idem do Vegas a že pozývam všetkých a všetko platím, Niektorí mi vôbec neveria, napriek tomu presvedčivému tónu. No neviem, či pôsbím na ľudí nedôveryhodne, asi by som nemala nikdy predávať poistenie.
Môj zásadný problém spočíva v tom, že si nemám čo obliecť. Malo by to byť extravagantné a ja som s hrôzou zistila, že moja skriňa neobsahuje toľko extravagantných vecí, koľko potrebujem. (V podstate žiadne.) (Ak vás to zaujíma, práve som zežrala celú Milka bonboniéru, ale ne veľmi veľkú, takú mini, také to srdénko, to neni až taký prehrešok, či?)
Takže čo si mám obliecť do Vegas? Niečo čipkované? Mám plnú riť čipkovaných vecí, ale všetky som už na sebe mala a nemám nijaký lesklý top (alebo čo sa teda nosí na Silvestra? Asi jedine lesklé topy s glitramia flitrami a kadečím.) a vôbec. Sukňa, čipkované pančuchy, korzet (???)...bože ja neviem. Neviem či nebudem mať tlstý deň a to si potom nebudem môcť dať korzet lebo by som sa nezniesla. Ale kúpila som si čelenku s pierkami a mašľou, fialovo-čiernu. Takú každý potrebuje. Aspoň dačo.
Nedávno som tak rozmýšľala (to sa stáva) nad tým oným...no neviem či to mám nazvať akcia, alebo ako, ale v podstate išlo o to (hehe), jak občas (hlavne v zahraničí to býva) niekde na námestí postávajú nezávisláci a tabuľami Free Hugs. A chcú vás objať. Alebo chcú aby ste vy objali ich. Nedošla som na to, aký to má vlastne význam, či posolstvo. No dobre, nebudem hrať blbaňu, asi chcú šíriť lásku alebo niečo také, ale to chceli aj hipisáci a vidíte jak dopadli a to mali oveľa lepšie lákadlá - sex bez kondómov, drogy a žiadna práca.
Zatiaľ čo títo chudáci a tam buď potia alebo trasú, podľa ročného obdobia a vlastne som nikdy nevidela nikoho kto by si bežal po horúce objatie. Ja sa teda nehrniem. Ne že by som sa nerada objímala. Dokonca aj s cudzími (a rada), ale to musí byť splnených niekoľko podmienok (tma, bar, promile, pekný muž, alebo ak príliš veľa promile tak akýkoľvek, čo nemá nejakú viditeľnú vadu - dobre dobre, Pečeňový sa neráta a vymažeme ho z pamäti, dobre?!). Ale s cudzími, navyše ženami, navyše za triezva...čo ja viem.
A ešte jedna vec ma dnes napadla...kks ja som skoro jak filozof (a po Vianociach aj budem podobná sudu). Každý vie, čo znamená obcovať. (Menej ľudí už, že čo znamené ovcovať, to je sex s ovcou.) A keď niekoho vyobcujú z cirkvi, prakticky by sa to v normálnom jazyku dalo povedať, že ho odtiaľ vyjebali. Či nie?
Môj zásadný problém spočíva v tom, že si nemám čo obliecť. Malo by to byť extravagantné a ja som s hrôzou zistila, že moja skriňa neobsahuje toľko extravagantných vecí, koľko potrebujem. (V podstate žiadne.) (Ak vás to zaujíma, práve som zežrala celú Milka bonboniéru, ale ne veľmi veľkú, takú mini, také to srdénko, to neni až taký prehrešok, či?)
Takže čo si mám obliecť do Vegas? Niečo čipkované? Mám plnú riť čipkovaných vecí, ale všetky som už na sebe mala a nemám nijaký lesklý top (alebo čo sa teda nosí na Silvestra? Asi jedine lesklé topy s glitramia flitrami a kadečím.) a vôbec. Sukňa, čipkované pančuchy, korzet (???)...bože ja neviem. Neviem či nebudem mať tlstý deň a to si potom nebudem môcť dať korzet lebo by som sa nezniesla. Ale kúpila som si čelenku s pierkami a mašľou, fialovo-čiernu. Takú každý potrebuje. Aspoň dačo.
Nedávno som tak rozmýšľala (to sa stáva) nad tým oným...no neviem či to mám nazvať akcia, alebo ako, ale v podstate išlo o to (hehe), jak občas (hlavne v zahraničí to býva) niekde na námestí postávajú nezávisláci a tabuľami Free Hugs. A chcú vás objať. Alebo chcú aby ste vy objali ich. Nedošla som na to, aký to má vlastne význam, či posolstvo. No dobre, nebudem hrať blbaňu, asi chcú šíriť lásku alebo niečo také, ale to chceli aj hipisáci a vidíte jak dopadli a to mali oveľa lepšie lákadlá - sex bez kondómov, drogy a žiadna práca.
Zatiaľ čo títo chudáci a tam buď potia alebo trasú, podľa ročného obdobia a vlastne som nikdy nevidela nikoho kto by si bežal po horúce objatie. Ja sa teda nehrniem. Ne že by som sa nerada objímala. Dokonca aj s cudzími (a rada), ale to musí byť splnených niekoľko podmienok (tma, bar, promile, pekný muž, alebo ak príliš veľa promile tak akýkoľvek, čo nemá nejakú viditeľnú vadu - dobre dobre, Pečeňový sa neráta a vymažeme ho z pamäti, dobre?!). Ale s cudzími, navyše ženami, navyše za triezva...čo ja viem.
A ešte jedna vec ma dnes napadla...kks ja som skoro jak filozof (a po Vianociach aj budem podobná sudu). Každý vie, čo znamená obcovať. (Menej ľudí už, že čo znamené ovcovať, to je sex s ovcou.) A keď niekoho vyobcujú z cirkvi, prakticky by sa to v normálnom jazyku dalo povedať, že ho odtiaľ vyjebali. Či nie?
štvrtok 16. decembra 2010
Roztrúsené myšlienky
Ako roztrúsená mozgo-miešna skleróza. Inak Triss, to je vlastne výborný nápad, že dojatý otec, dojatá mama, asi im fakt nakreslím niečo. Hehe.
Neverili by ste jaké skvosty dávajú na VH1. Akože Doors? Ale najvác ma dorazili Ärzte. Normálne v telke. To už je úroveň. I like.
Dneska som bola doučovať len jednu slečnu v STU, lebo Pán Petržalský to zrušil. Chcela som mu doniesť vianočnú básničku, jeho smola. Hlavne že mi to zaplatí, už ma ani nenasere keď to zruší. (Jaj dúfam že nečíta blogy, to by bol dobrý trapas...)
A z STU som išla domenkov pešom, peškom pešotom, lebo som si povedala že aj tak mám málo pohybu a aspoň sa prejdem. Kým som došla domov, treštila mi síce hlava (a to nosím klobúk), ale aj tak to bolo super. Taká 40 minútová prechádzka v mínus 5 stupňoch je nadmieru osviežujúca. Ani výčitky svedomia nemám, že som sa večer nažrala. (Alebo mám?)
Tak ma napadlo, keď som dnes čítala noviny, že ľudia sú načisto jebnutí. Ne že by to bol nejaký poznatok zo včera, no ale fakt. Totiž všade sa píše o fejsi a o tom Cukerburgovi (ako sme ho so Chantal nazvali) a že kvôli nemu ľudia strácajú súkromie na nete. Ktorý kokot môže také dačo vypustiť z huby? Alebo za vami osobne Cukerburg došiel, že ty počúvaj ma sem, keď nedáš na fejs svoje celé meno, svoju profilovú fotku, pár kde si najebaná, pár v plavkách alebo ešte lepšie hore bez a keď nebudeš každých 10 minút informovať o tom či práve sereš alebo žereš, tak uvidíš?
Ľudia by sa mali spamätať. Po prvé na fejsi nemusia byť a po druhé sa dá vypnúť a tvrdiť že to žere čas je fakt trápne, predtým žral čas telkáč (no ale dnes napríklad mám zapnutý aj telkáč AJ fejs, luxus, čo), alebo niečo iné, museli ste prať, lebo neboli automatické práčky, alebo vás macocha poslala v januári po jahody...no vždy sa našli veci pre ktoré sa nedalo učiť na skúšky. A napríklad hocikedy si namiesto učenia čítam, ale nikdy som nepočula také, že knihy žerú čas. No. Tak tak. Som múdra, však. Ale obviniť Cukerburga z toho že ľudia nemajú súkromie? Pche...a čo tí čo sa dobrovoľne nasťahovali k Mojsejovcom???
Neverili by ste jaké skvosty dávajú na VH1. Akože Doors? Ale najvác ma dorazili Ärzte. Normálne v telke. To už je úroveň. I like.
Dneska som bola doučovať len jednu slečnu v STU, lebo Pán Petržalský to zrušil. Chcela som mu doniesť vianočnú básničku, jeho smola. Hlavne že mi to zaplatí, už ma ani nenasere keď to zruší. (Jaj dúfam že nečíta blogy, to by bol dobrý trapas...)
A z STU som išla domenkov pešom, peškom pešotom, lebo som si povedala že aj tak mám málo pohybu a aspoň sa prejdem. Kým som došla domov, treštila mi síce hlava (a to nosím klobúk), ale aj tak to bolo super. Taká 40 minútová prechádzka v mínus 5 stupňoch je nadmieru osviežujúca. Ani výčitky svedomia nemám, že som sa večer nažrala. (Alebo mám?)
Tak ma napadlo, keď som dnes čítala noviny, že ľudia sú načisto jebnutí. Ne že by to bol nejaký poznatok zo včera, no ale fakt. Totiž všade sa píše o fejsi a o tom Cukerburgovi (ako sme ho so Chantal nazvali) a že kvôli nemu ľudia strácajú súkromie na nete. Ktorý kokot môže také dačo vypustiť z huby? Alebo za vami osobne Cukerburg došiel, že ty počúvaj ma sem, keď nedáš na fejs svoje celé meno, svoju profilovú fotku, pár kde si najebaná, pár v plavkách alebo ešte lepšie hore bez a keď nebudeš každých 10 minút informovať o tom či práve sereš alebo žereš, tak uvidíš?
Ľudia by sa mali spamätať. Po prvé na fejsi nemusia byť a po druhé sa dá vypnúť a tvrdiť že to žere čas je fakt trápne, predtým žral čas telkáč (no ale dnes napríklad mám zapnutý aj telkáč AJ fejs, luxus, čo), alebo niečo iné, museli ste prať, lebo neboli automatické práčky, alebo vás macocha poslala v januári po jahody...no vždy sa našli veci pre ktoré sa nedalo učiť na skúšky. A napríklad hocikedy si namiesto učenia čítam, ale nikdy som nepočula také, že knihy žerú čas. No. Tak tak. Som múdra, však. Ale obviniť Cukerburga z toho že ľudia nemajú súkromie? Pche...a čo tí čo sa dobrovoľne nasťahovali k Mojsejovcom???
Dear Ryan, go and fuck yourself please. Thank you. Yours sincerely, Wicked Lady
Samozrejme, že tá pesnička je vymakaná, inak by sme na ňu dávno zabudli...šak Martina mala už volakedy dobrý vkus, zdá sa. Hehe.
Btw Dreamgirl, normálne si ma dojala, keď si sama od seba použila OMFJ, to znamená že ten výraz sa dostáva do povedomia a za chvíľu zľudovie. Slzy sa mi derú do očú.
A Ryan? Mám napísať fax (!!!) neviem na jaký department či čo, po anglicky (haha...ešte že ten môj kamarát študuje anglinu takže mi aj chyby opraví, inak by som sa musela haMbiť) a poslať to do Írska, či kam vlastne. A vraj potom dostanem celú sumu naspátek.
To je fakticky beh na dlhé trate, pritom by stačilo, keby mi ponúkli zadarmo prebookovať mená a ja by som to spravila a šla by som tiež do Milána. Ale čo už s nimi, keď sú to kokoci.
A foter si kúpil nový comp, včera ho nainštaloval náš osobný PC doktor a dneska sme zistili že nefunguje tlačiareň. Lebo viete čo? Má už osem rokov a je nekompatibilná s novým programom. Takže keď má niečo osem rokov a funguje to, je vám to na holý chuj (presne tak), lebo software je nový a vy sa môžete ísť pojebať a kúpiť si nový stroj. Krásne, tento svet, fakt krásne.
A ja nemám ako vytlačiť tú nešťastnú letenku, takže neviem čo si naši nájdu pod tým stromom. Asi im niečo nakreslím.
Btw Dreamgirl, normálne si ma dojala, keď si sama od seba použila OMFJ, to znamená že ten výraz sa dostáva do povedomia a za chvíľu zľudovie. Slzy sa mi derú do očú.
A Ryan? Mám napísať fax (!!!) neviem na jaký department či čo, po anglicky (haha...ešte že ten môj kamarát študuje anglinu takže mi aj chyby opraví, inak by som sa musela haMbiť) a poslať to do Írska, či kam vlastne. A vraj potom dostanem celú sumu naspátek.
To je fakticky beh na dlhé trate, pritom by stačilo, keby mi ponúkli zadarmo prebookovať mená a ja by som to spravila a šla by som tiež do Milána. Ale čo už s nimi, keď sú to kokoci.
A foter si kúpil nový comp, včera ho nainštaloval náš osobný PC doktor a dneska sme zistili že nefunguje tlačiareň. Lebo viete čo? Má už osem rokov a je nekompatibilná s novým programom. Takže keď má niečo osem rokov a funguje to, je vám to na holý chuj (presne tak), lebo software je nový a vy sa môžete ísť pojebať a kúpiť si nový stroj. Krásne, tento svet, fakt krásne.
A ja nemám ako vytlačiť tú nešťastnú letenku, takže neviem čo si naši nájdu pod tým stromom. Asi im niečo nakreslím.
streda 15. decembra 2010
Cause I´m just the teenage dirtbag baby
To vám bola hitovica onehdy keď som ja bola adolescent pubertálny. Jujha.
Dneska sme sedeli so slepačím výborom u Shtoora a mrte sme sa kosili (inak už aj moja mama má takýto slovník, minule dala že sa mrte kosila a ja že to odkiaľ poznáš také výrazy a ona že od teba...no haha). Lebo sme hovadsky vtipné, fasa baby. Do pohody babenky, či ako sa to...no to je jedno.
Haha práve ma napadlo že Radka dnes opisovala volákeho soba či čeho a dala že to je taký jeleňko. No ppč slovo, že jeleňko, skoro som zemrela, ešte teraz sa smejem.
Sedeli sme tam a plánovali sme Silvestra. Triss idze volade na chatu a my s Martinou tu zestaneme na ocot. Navrhla som že pome do Vegas. Ale najprv do Milána nakupovať, lebo musíme byť na úrovni keď pojdeme do kasína.
Plus sme naplánovali Mini WG na sladký čas kedy naši poletia do Milána vo februári a ešte aj žúrku predvianočného charakteru na budúci týždeň. Teším sa, teším, ako taký jeleňko.
Dneska sme sedeli so slepačím výborom u Shtoora a mrte sme sa kosili (inak už aj moja mama má takýto slovník, minule dala že sa mrte kosila a ja že to odkiaľ poznáš také výrazy a ona že od teba...no haha). Lebo sme hovadsky vtipné, fasa baby. Do pohody babenky, či ako sa to...no to je jedno.
Haha práve ma napadlo že Radka dnes opisovala volákeho soba či čeho a dala že to je taký jeleňko. No ppč slovo, že jeleňko, skoro som zemrela, ešte teraz sa smejem.
Sedeli sme tam a plánovali sme Silvestra. Triss idze volade na chatu a my s Martinou tu zestaneme na ocot. Navrhla som že pome do Vegas. Ale najprv do Milána nakupovať, lebo musíme byť na úrovni keď pojdeme do kasína.
Plus sme naplánovali Mini WG na sladký čas kedy naši poletia do Milána vo februári a ešte aj žúrku predvianočného charakteru na budúci týždeň. Teším sa, teším, ako taký jeleňko.
pondelok 13. decembra 2010
Krátka informácia pre užívateľov
Akože, dneska mám meninky lóve tak mi môžete gratulovať, to len tak na okraj.
A čo sa týka leteniek. Spolužiak sa zatiaľ neozval, asi tam ešte nebol. Veď je len pondelok. Ale zato mi odpísala nejaká teta (čítať tvrdo) z info mailu, že to sa stornovať asi nedá, lebo že to sa neprekrýva (akože ja už končím tvoj Fero...) a stornovať sa smie len v prípade vážnej choroby (a čo tak psychické výkyvy spôsobené ich spoločnosťou???) ale že sa ešte opýta. Inak akože...dopiče načo je tam poistenie storna, keď to potom podmieňujú kadejakými pliagami, to musí človek dostať rakovinu aby mohol blbé letenky stornovať???
Som jej napísala, že to neni moja vina a že načo mne tam vyhaduje ze platba neprešla a spojenie sa nenadviazalo, keď sa nadviazalo... A najviac sa mi páčila veta, ktorú som začala formuláciou "V podstate išlo o to..."
Ona to síce nepochopí a možno jej to príde hlúpe, ale to je kultová hláška slepačieho výboru a ja som si ju nemohla odpoustiť. No deti, idem medzi deti. Držte mi palce, hm...mám si do fľaše namiesto vody naliať nejaký chlast? A keď začnú robiť to čo minule, tak si len sadnem a poriadne si lognem.
A čo sa týka leteniek. Spolužiak sa zatiaľ neozval, asi tam ešte nebol. Veď je len pondelok. Ale zato mi odpísala nejaká teta (čítať tvrdo) z info mailu, že to sa stornovať asi nedá, lebo že to sa neprekrýva (akože ja už končím tvoj Fero...) a stornovať sa smie len v prípade vážnej choroby (a čo tak psychické výkyvy spôsobené ich spoločnosťou???) ale že sa ešte opýta. Inak akože...dopiče načo je tam poistenie storna, keď to potom podmieňujú kadejakými pliagami, to musí človek dostať rakovinu aby mohol blbé letenky stornovať???
Som jej napísala, že to neni moja vina a že načo mne tam vyhaduje ze platba neprešla a spojenie sa nenadviazalo, keď sa nadviazalo... A najviac sa mi páčila veta, ktorú som začala formuláciou "V podstate išlo o to..."
Ona to síce nepochopí a možno jej to príde hlúpe, ale to je kultová hláška slepačieho výboru a ja som si ju nemohla odpoustiť. No deti, idem medzi deti. Držte mi palce, hm...mám si do fľaše namiesto vody naliať nejaký chlast? A keď začnú robiť to čo minule, tak si len sadnem a poriadne si lognem.
nedeľa 12. decembra 2010
Ukľudníme sa, ideme!
No dobre. Našťastie mám vplyvných priateľov na vhodných miestach. To znamená, že môj spolužiak brigáduje v call centre pre Ryanair, to znamená že mi vybaví reklamáciu a vraj dostanem naspátek plnú sumu. Juchuchú. Dúfam, že moja radosť nie je predčasná (ako výron semena, lebo to je dosť nepekná záležitosť). Takže som rada a som úplne kľudná, úplne vyrovnaná, jen mně sere když ptáci poránu řvou. (Ale dnes bol taký lejak, že ani ptáci neřvali.)
Neni to výborné? Je.
Okrem toho rozmýšľam nad vhodnými poznámkami do žiackej, lebo tie decká budú zajtra určite zasa vyvádzať. Napadlo ma také krátke a výstižné: "Váš syn je malý hnusný zmrd. To má po Vás?"
Neni to výborné? Je.
Okrem toho rozmýšľam nad vhodnými poznámkami do žiackej, lebo tie decká budú zajtra určite zasa vyvádzať. Napadlo ma také krátke a výstižné: "Váš syn je malý hnusný zmrd. To má po Vás?"
sobota 11. decembra 2010
Do PIČE!
Presne veru tak. Aby ste boli v obraze, nedala som si nijakú whisky. Kupovala som darček pre našich. Skvelý nápad som mala. Vlastne ani ne ja, ale to je teraz jedno, lebo ja som sa hneď pustila do toho ho zrealizovať. Letenky do Milána vo februári, super, ne?
Až na to že Ryanair je pojebaná neseriózna spoločnosť a teraz mám letenky ne dve ale štyri. Lebo pri platbe vám vyhodí že spojenie zlyhalo, tak to skúšate ešte raz, znovu vám "spojenie zlyhá" a potom si bum bác nájdete v schránke dva maily, že ďakujeme že ste si vybrali našu leteckú spoločnoť. Hovno s makom pod padákom a piču s ryžú, srnky sa lížu a ne ďakujeme, vy kurvy vyjebané. Takto ojebávať, to mi pripadá, ako keby to bola slovenská spoločnosť, ale zjavne aj iní majú dobré nápady.
Mojím zábleskom jasného rozumu bolo poistenie storna, takže sa teraz úfam, že mi jednu z nich preplatia naspäť. Prijmem aj len 80% ceny, ale som presvedčená, že mi patrí plná suma. Keď vám vypíšu že spojenie sa nedá nadviazať, hádam to nemáte pochopiť tak, že letenka bola úspešne zaplatená??? Alebo som blbá ja? Poviem vám, že keď som tam tie maily videla, oblial ma najprv studený a potom horúci pot (alebo možno naopak) a zamávala som 30 eurám na diaľku. Potom som si spomenula na storno pistenie a začala som na ich stránke hľadať, ako sa dá letenka stornovať. Myslíte, že to tam majú? Trt.
Napísala som mail a keď nič nevyriešia, zavolám do call centra a spravím tam bordel, aby si precvičili ako jednať s eskalovaným zákazníkom. Som zvedavá. Fakt.
Prinajhrošom (haha, pozrite čo som napísala, chcela som prirodzene prinajhoršom, ale hento je celkom smiešne) môžu ísť fotri do Milána dvakrát, lebo letenky nejsú v rovnakom dátume. To je, čo?
Neviem z akého dôvodu ma napadlo dať iný dátum. Božia prozreteľnosť. A ja som o 60 éčiek ľahšia. Do prasačej prdele aj s pojebaným Ryanairom. Nech skapú všetci, čo mali na starosti to internetové spojenie.
Až na to že Ryanair je pojebaná neseriózna spoločnosť a teraz mám letenky ne dve ale štyri. Lebo pri platbe vám vyhodí že spojenie zlyhalo, tak to skúšate ešte raz, znovu vám "spojenie zlyhá" a potom si bum bác nájdete v schránke dva maily, že ďakujeme že ste si vybrali našu leteckú spoločnoť. Hovno s makom pod padákom a piču s ryžú, srnky sa lížu a ne ďakujeme, vy kurvy vyjebané. Takto ojebávať, to mi pripadá, ako keby to bola slovenská spoločnosť, ale zjavne aj iní majú dobré nápady.
Mojím zábleskom jasného rozumu bolo poistenie storna, takže sa teraz úfam, že mi jednu z nich preplatia naspäť. Prijmem aj len 80% ceny, ale som presvedčená, že mi patrí plná suma. Keď vám vypíšu že spojenie sa nedá nadviazať, hádam to nemáte pochopiť tak, že letenka bola úspešne zaplatená??? Alebo som blbá ja? Poviem vám, že keď som tam tie maily videla, oblial ma najprv studený a potom horúci pot (alebo možno naopak) a zamávala som 30 eurám na diaľku. Potom som si spomenula na storno pistenie a začala som na ich stránke hľadať, ako sa dá letenka stornovať. Myslíte, že to tam majú? Trt.
Napísala som mail a keď nič nevyriešia, zavolám do call centra a spravím tam bordel, aby si precvičili ako jednať s eskalovaným zákazníkom. Som zvedavá. Fakt.
Prinajhrošom (haha, pozrite čo som napísala, chcela som prirodzene prinajhoršom, ale hento je celkom smiešne) môžu ísť fotri do Milána dvakrát, lebo letenky nejsú v rovnakom dátume. To je, čo?
Neviem z akého dôvodu ma napadlo dať iný dátum. Božia prozreteľnosť. A ja som o 60 éčiek ľahšia. Do prasačej prdele aj s pojebaným Ryanairom. Nech skapú všetci, čo mali na starosti to internetové spojenie.
Ooooh yeah, ooooh yeah
...sólo na bicích, posledný úder a gitara zabrnkala (ale nie melódiu bez chochmesu). Konec a ide nová pieseň. Ok, to je súčasný stav, púšťam si Zeppelin a pijem ohnivú vodu, ktorú mi sám otec rodiny nalial.
Mama má dole sešlost, nejaké kamošky, tak sme zase varili (už som sa etablovala ako osvedčená kuchárka, lebo sledujem blog o varení, vidíte ako málo stačí. Nosím stále nové recepty a skúšame všetko naostro, takže vlastne ani my, ani hostia nevieme ako by to malo vyzerať a chutiť ale zatiaľ sa nikto nesťažoval.)
Tato mi nalial whisky a tak si chlipkám, hovadsky na úrovni. V teplákoch. A rozmýšľam o živote a tak podobne, lebo pred chvíľou (no pred dobrou hodinou a pol) sa dole hovorilo o životnom postoji a že všetci stále hovoria ako sa majú nahovno a že potom sa fakt majú nahovno a že stačí si hovoriť, že nie je to také zlé (pre začiatok...možno pre pokročilých bude už aj "je mi super") a hneď je život iný. Veru neviem, či bude fakt život iný, ale celkový pocit rozhodne bude. Si myslím.
Ja som samoser a pôžitkársky hundroš, pičujem pre vlastné potešenie a zábavu. Na druhej strane sa vlastne nemám zle. Lebo mi nič nechýba. Chýba mi trochu akcie a preto čakám kedy skončím školu aby som mohla ujsť zo Slovenska, lebo sa nudím. Niektorí prudérni ľudia by určite povedali, že to preto sa nudím, lebo chcem všetko hneď a keď to dostanem tak už ma to prestane baviť a že rýchlym životným tempom vás ľahko môžu veci omrzieť a bohvie čo ešte by povedali, neviem, nie som prudérna a tak sa mi ťažko myslí ich spôsobom. Takým tým staropanensko-upjatým. Viete, nejde o to, či niekto naskutku je stará panna, ale o to, že niektorí žijú tým spôsobom života a proste celé to z nich vyžaruje a ešte sa aj tak nemožne obliekajú, že to celý staropanenský štýl len podčiarkne a zvýrazní. Blueeeh. Ale to není můj případ.
(Krátka pauzička, ktorú vy nemôžete postrehnúť, ale práve som dopila zvyšok svojej ohnivej vody a pôjdem si po ďalšiu, len čo dopíšem toto múdre pojednanie o...ehm, no to je jedno.)
Inak máte aj vy takú kapelu, ktorú keď počúvate, máte pocit, že na svete nemôže byť nič zlé? Neviem ten pocit opísať, ale ja to mám pri Led Zeppelin. (Inak fotrova obľúbená kapela.) Ja keď ich počúvam, mám pocit, že ak niekto dokázal zložiť niečo takéto, svet predsa len má zmysel a život tiež, už len preto aby ste to mohli počúvať. Vždy sa celkom uvoľním, myslím tak psychicky, a to aj keď len v buse v mp-drajke to počúvam a okolo prší a smrdia tam dôchodcovia ako mokré psy. A myslím na to, aké to muselo byť, vidieť ich za mlada (či zamlada? Ako sa to píše?) naživo a ako dokázali robiť takúto hudbu a cítim také zvláštne šťastie a ešte sa aj hovadsky teším, že nie som hluchá. Tuším by som bola radšej slepá. Aj keď je fakt ťažké rozhodnúť sa, o ktorý zmysel by bolo horšie prísť. Nechajme to, zatiaľ mi ani jedno nehrozí, i keď včera keď som rozpaľovala uhlík na fajku, vyletela mi do oka iskra (Chantal dala, že budem mať iskrivý pohľad) a fakt to bolelo.
No a teraz mi hrajú a ja sa teším a každý tón sa mi zdá dokonalý. Máte takú kapelu?
A keď človek počúva svoju kapelu a pije whisky, nemôže sa cítiť zle. To sú chvíle keď mám chuť len ležať a dívať sa do stropu. To nemôžem robiť moc často, z nedostatku času. Bohužiaľ. Niekedy to robievam cez skúškové, ale to nie je ono, lebo mám výčitky svedomia a to je blbé. Ja som svoje svedomie síce dokázala úspešne demotivovať (svojím celkovým životným štýlom), až zakrpatelo a zlenivelo, ale občas sa predsa len ozve. Ale len výnimočné prípady mu robia problémy, napríklad teda škola, aby som bola konkrétna a nie hmlistá a obšírna, ako keď som písala bakalárku. Mňach, keď si na to spomeniem, obchádza ma hrúza, lebo automaticky myslím na diplomovku. Fujha. A viete čo je horšie? Že potom už budem veľká a už nikdy nebudú žiadne študentské časy, žiadny blic cez nudnú prednášku, žiadne kaviarne cez pracovný čas, žiadne výlety v strede týždňa kam ma napadne...žiadne žúry v nedele a pondelky...
Ach, to mi bude fakt chýbať. Napriek tomu ako mi škola lezie na nervy, alebo ani ne tak škola, ako tá inštitúcia a to že sa nudím. Myslela som si, že stredná škola boli najlepšie roky môjho života, ale toto je tuším ešte lepšie. A to som si strednú fakt užívala. Nikdy som to nepreháňala s učením, jedine matika mi robila problémy, lebo tam sa nedalo podvádzať. Inak som všetko vykryla. Nejak. Vždy.
Vidíte, čo zo mňa vyrástlo? Že "tam sa nedalo podvádzať" a ani som sa nad tou vetou nezamyslela. Teda zamyslela, ale nie natoľko aby som ju vymazala, že preboha, to sa nepatrí. (Ale v mojom prípade je to už jedno, všakže...peklo mám isté haha a to je dobre, lebo ja som letný typ - víme, kto dával pozor tak si pamätá - a mám rada teplo.)
Dzeci moje, idzem si ja asi ešte pre whisky.
Mama má dole sešlost, nejaké kamošky, tak sme zase varili (už som sa etablovala ako osvedčená kuchárka, lebo sledujem blog o varení, vidíte ako málo stačí. Nosím stále nové recepty a skúšame všetko naostro, takže vlastne ani my, ani hostia nevieme ako by to malo vyzerať a chutiť ale zatiaľ sa nikto nesťažoval.)
Tato mi nalial whisky a tak si chlipkám, hovadsky na úrovni. V teplákoch. A rozmýšľam o živote a tak podobne, lebo pred chvíľou (no pred dobrou hodinou a pol) sa dole hovorilo o životnom postoji a že všetci stále hovoria ako sa majú nahovno a že potom sa fakt majú nahovno a že stačí si hovoriť, že nie je to také zlé (pre začiatok...možno pre pokročilých bude už aj "je mi super") a hneď je život iný. Veru neviem, či bude fakt život iný, ale celkový pocit rozhodne bude. Si myslím.
Ja som samoser a pôžitkársky hundroš, pičujem pre vlastné potešenie a zábavu. Na druhej strane sa vlastne nemám zle. Lebo mi nič nechýba. Chýba mi trochu akcie a preto čakám kedy skončím školu aby som mohla ujsť zo Slovenska, lebo sa nudím. Niektorí prudérni ľudia by určite povedali, že to preto sa nudím, lebo chcem všetko hneď a keď to dostanem tak už ma to prestane baviť a že rýchlym životným tempom vás ľahko môžu veci omrzieť a bohvie čo ešte by povedali, neviem, nie som prudérna a tak sa mi ťažko myslí ich spôsobom. Takým tým staropanensko-upjatým. Viete, nejde o to, či niekto naskutku je stará panna, ale o to, že niektorí žijú tým spôsobom života a proste celé to z nich vyžaruje a ešte sa aj tak nemožne obliekajú, že to celý staropanenský štýl len podčiarkne a zvýrazní. Blueeeh. Ale to není můj případ.
(Krátka pauzička, ktorú vy nemôžete postrehnúť, ale práve som dopila zvyšok svojej ohnivej vody a pôjdem si po ďalšiu, len čo dopíšem toto múdre pojednanie o...ehm, no to je jedno.)
Inak máte aj vy takú kapelu, ktorú keď počúvate, máte pocit, že na svete nemôže byť nič zlé? Neviem ten pocit opísať, ale ja to mám pri Led Zeppelin. (Inak fotrova obľúbená kapela.) Ja keď ich počúvam, mám pocit, že ak niekto dokázal zložiť niečo takéto, svet predsa len má zmysel a život tiež, už len preto aby ste to mohli počúvať. Vždy sa celkom uvoľním, myslím tak psychicky, a to aj keď len v buse v mp-drajke to počúvam a okolo prší a smrdia tam dôchodcovia ako mokré psy. A myslím na to, aké to muselo byť, vidieť ich za mlada (či zamlada? Ako sa to píše?) naživo a ako dokázali robiť takúto hudbu a cítim také zvláštne šťastie a ešte sa aj hovadsky teším, že nie som hluchá. Tuším by som bola radšej slepá. Aj keď je fakt ťažké rozhodnúť sa, o ktorý zmysel by bolo horšie prísť. Nechajme to, zatiaľ mi ani jedno nehrozí, i keď včera keď som rozpaľovala uhlík na fajku, vyletela mi do oka iskra (Chantal dala, že budem mať iskrivý pohľad) a fakt to bolelo.
No a teraz mi hrajú a ja sa teším a každý tón sa mi zdá dokonalý. Máte takú kapelu?
A keď človek počúva svoju kapelu a pije whisky, nemôže sa cítiť zle. To sú chvíle keď mám chuť len ležať a dívať sa do stropu. To nemôžem robiť moc často, z nedostatku času. Bohužiaľ. Niekedy to robievam cez skúškové, ale to nie je ono, lebo mám výčitky svedomia a to je blbé. Ja som svoje svedomie síce dokázala úspešne demotivovať (svojím celkovým životným štýlom), až zakrpatelo a zlenivelo, ale občas sa predsa len ozve. Ale len výnimočné prípady mu robia problémy, napríklad teda škola, aby som bola konkrétna a nie hmlistá a obšírna, ako keď som písala bakalárku. Mňach, keď si na to spomeniem, obchádza ma hrúza, lebo automaticky myslím na diplomovku. Fujha. A viete čo je horšie? Že potom už budem veľká a už nikdy nebudú žiadne študentské časy, žiadny blic cez nudnú prednášku, žiadne kaviarne cez pracovný čas, žiadne výlety v strede týždňa kam ma napadne...žiadne žúry v nedele a pondelky...
Ach, to mi bude fakt chýbať. Napriek tomu ako mi škola lezie na nervy, alebo ani ne tak škola, ako tá inštitúcia a to že sa nudím. Myslela som si, že stredná škola boli najlepšie roky môjho života, ale toto je tuším ešte lepšie. A to som si strednú fakt užívala. Nikdy som to nepreháňala s učením, jedine matika mi robila problémy, lebo tam sa nedalo podvádzať. Inak som všetko vykryla. Nejak. Vždy.
Vidíte, čo zo mňa vyrástlo? Že "tam sa nedalo podvádzať" a ani som sa nad tou vetou nezamyslela. Teda zamyslela, ale nie natoľko aby som ju vymazala, že preboha, to sa nepatrí. (Ale v mojom prípade je to už jedno, všakže...peklo mám isté haha a to je dobre, lebo ja som letný typ - víme, kto dával pozor tak si pamätá - a mám rada teplo.)
Dzeci moje, idzem si ja asi ešte pre whisky.
S ploskačkou do Viedne
Vo štvrtok sme zorganizovali trip do Viedne, my germanistky z pedagogickej fakulty. (To znie ako nejaký film, alebo tak, len teraz neviem aký.)
Začalo to vtipne, tým že sme bežali nadzvukovou rýchlosťou, zato s poriadnym ozvučením cez hlavnú stanicu, aby sme stihli vlak. Potom sme hľadali miesta pri sebe, čo sa zdalo ako nemožná misia, lebo bol plný (divné, inokedy býva prázdny), aby sme mohli trošku ploskaňu vytiahnuť a náladu si spraviť. Nikde voľné nebolo, až v prvom vagóne, viete v takom tom, kde je plno miesta, lebo tam sa môžu prevážať lyže a iné a sú tam také sklápacie sedadlá. Sedel tam nejaký divný chlapík (takzvaný čudák), ktorý začal pindovať už keď sme sa tam zozbierali. Sme taká veselá chasa, ale ešte sme neboli až také hlučné. A on za chvíľu vypadol. Zasmiali sme sa, že sme ho asi vyštvali a že sa to stáva často. Nám.
Za chvíľu dokvitol ujo konduktor (to slovo si vygooglite) a henten chlap sa vrátil. Očividne sa poznali, lebo sa chvíľu bavili a keď sme stáli na prvej zastávke, konduktor otvoril dvere a kukal von a chlap sa postavil k oknu a von z okna vyprával (nahlas, samozrejme sme ho počuli) - študentky sú tu, plný vlak ich je a hučia, sú prijebané. Nevieme komu to hovoril, ale dosť sme stíchli a kukali na seba že čo teraz urobí, lebo mal asi tak stopadesát kilo.
Každopádne sme sa potom uchechtávali a on v niektorej časti odišiel, tak sme sa mohli v kľude rozprávať, len už sme nestihli piť.
To sme dohnali na vianočných trhoch. Bola kurevská zima a mrzli sme, tak sme šli do trhového bekstejdžu (to akože za stánky) a tam sme vytiahli našu vodku. Muselo to vyzerať fakt smiešne, keď si šesť báb podávalo ploskaňu a za tým tonic a ešte ten náš prízvuk (určite si všetci mysleli že sme Rusi). Inak hneď jak sme vytiahli ten chlast, prechádzala okolo nás nejaká učiteľka aj s 20 škôlkarmi. Na hovado scénka. My sme skrývali fľašu a mali sme hrozné údrby. Na druhej strane to zaujalo takú rakúsku skupinku (mužskú), ktorá si nás fotila a došla sa s nami zoznámiť. Našťastie potom pochopili a odpáchli.
Keď sme dopili vodku, kúpili sme si punč (juj) a to už bolo výborné. Ja som bola originál nadrbaná a Daša natočila video, kde mám taký záchvat smiechu, že neviem stáť a prehýbam sa (aj s punčom v ruke) a ona do toho hovorí niečo o opitosti už pred dvanástou. No...
Keď sme dopili punč a vonku bolo asi mínus sto a v mojich topánkach tiež (a to som mala poriadne zimné boty, žiadne čižmičky vhodné akurát tak do madridskej zimy...), tak sme sa vybrali so sushi-arne. (Čítať sušiareň, chápeme sa?)
Bol to vlastne taký fastfood v nejakom nákupnom centre, za 9 evier. A bolo to all you can eat. No viete si predstaviť, ako sa chovajú Slováci v all you can eat. Asi ako Češi (nie, neuznávam slovo Česi). Sadli sme si, to sedíte pri takom páse a z neho si beriete čo chcete, to len okolo vás chodí jedlo, ako v raji. Tak sme chmátali a na stole sa nám kopili misky a cpali sme sa. Bolo to fakt dobré a hláška obeda bola "Chce niekto toto? - Čo to je? - Neviem. - Zober to, to sa ešte zíde."
Takže "zober to, to sa zíde" sme hovorili furt a nakoniec nám zostala miska aj úplne nedotknutá, lebo už nikto nevládal. Mali sme aj taký nápad že čo sme nezjedli, to si dáme zabaliť (haha, viete si predstaviť, ako by sme to niesli domov...), ale potom sme radšej zaplatili a (po dvoch hodinách) odišli. Ešte sme aj rozmýšľali, že tri z nás tam zostanú sedieť a tri si pôjdu pozreť obchody a potom sa vystriedame a začneme druhé kolo žrania. No, taký ruský štýl.
Po obedíku sme sa odgúľali na Máriahilferštráse pozreť obchody. Započala som tam nákupy vianočných darčekov a začala som tradične ako každý rok - sebou. Kúpila som si Converse tašku (ne že by som bola maniakálne zaťažená na túto značku, ale bola fakt pekná a mala rovnakú farbu ako moje amsterdamské kožené tenisky!!!) No nekupte to, když je to laciný. A laciný to teda vôbec nebolo, ale vyžobronila som si ju akože na moje pondelkové meniny (ach bože už zase som o rok staršia než minulý rok na meniny...). Mama sa síce najprv tvárila všelijak, ale potom povedala, že daj mi ju do izby. Dúfam že to znamená, že ju dostanem aj s peňázmi. Pohulíme, uvidíme.
A inak...akože super trip to bol. Ja vždy napríklad keď idem metrom, chytám hrozné údrby, neviem prečo (btw to čo je za spojenie že chytať údrby...) a neviem prestať, takže celý vagón o mne musí vedieť. Takže sme sa dosť nasmiali. A tú druhú ploskačku sme ani nepotrebovali.
Začalo to vtipne, tým že sme bežali nadzvukovou rýchlosťou, zato s poriadnym ozvučením cez hlavnú stanicu, aby sme stihli vlak. Potom sme hľadali miesta pri sebe, čo sa zdalo ako nemožná misia, lebo bol plný (divné, inokedy býva prázdny), aby sme mohli trošku ploskaňu vytiahnuť a náladu si spraviť. Nikde voľné nebolo, až v prvom vagóne, viete v takom tom, kde je plno miesta, lebo tam sa môžu prevážať lyže a iné a sú tam také sklápacie sedadlá. Sedel tam nejaký divný chlapík (takzvaný čudák), ktorý začal pindovať už keď sme sa tam zozbierali. Sme taká veselá chasa, ale ešte sme neboli až také hlučné. A on za chvíľu vypadol. Zasmiali sme sa, že sme ho asi vyštvali a že sa to stáva často. Nám.
Za chvíľu dokvitol ujo konduktor (to slovo si vygooglite) a henten chlap sa vrátil. Očividne sa poznali, lebo sa chvíľu bavili a keď sme stáli na prvej zastávke, konduktor otvoril dvere a kukal von a chlap sa postavil k oknu a von z okna vyprával (nahlas, samozrejme sme ho počuli) - študentky sú tu, plný vlak ich je a hučia, sú prijebané. Nevieme komu to hovoril, ale dosť sme stíchli a kukali na seba že čo teraz urobí, lebo mal asi tak stopadesát kilo.
Každopádne sme sa potom uchechtávali a on v niektorej časti odišiel, tak sme sa mohli v kľude rozprávať, len už sme nestihli piť.
To sme dohnali na vianočných trhoch. Bola kurevská zima a mrzli sme, tak sme šli do trhového bekstejdžu (to akože za stánky) a tam sme vytiahli našu vodku. Muselo to vyzerať fakt smiešne, keď si šesť báb podávalo ploskaňu a za tým tonic a ešte ten náš prízvuk (určite si všetci mysleli že sme Rusi). Inak hneď jak sme vytiahli ten chlast, prechádzala okolo nás nejaká učiteľka aj s 20 škôlkarmi. Na hovado scénka. My sme skrývali fľašu a mali sme hrozné údrby. Na druhej strane to zaujalo takú rakúsku skupinku (mužskú), ktorá si nás fotila a došla sa s nami zoznámiť. Našťastie potom pochopili a odpáchli.
Keď sme dopili vodku, kúpili sme si punč (juj) a to už bolo výborné. Ja som bola originál nadrbaná a Daša natočila video, kde mám taký záchvat smiechu, že neviem stáť a prehýbam sa (aj s punčom v ruke) a ona do toho hovorí niečo o opitosti už pred dvanástou. No...
Keď sme dopili punč a vonku bolo asi mínus sto a v mojich topánkach tiež (a to som mala poriadne zimné boty, žiadne čižmičky vhodné akurát tak do madridskej zimy...), tak sme sa vybrali so sushi-arne. (Čítať sušiareň, chápeme sa?)
Bol to vlastne taký fastfood v nejakom nákupnom centre, za 9 evier. A bolo to all you can eat. No viete si predstaviť, ako sa chovajú Slováci v all you can eat. Asi ako Češi (nie, neuznávam slovo Česi). Sadli sme si, to sedíte pri takom páse a z neho si beriete čo chcete, to len okolo vás chodí jedlo, ako v raji. Tak sme chmátali a na stole sa nám kopili misky a cpali sme sa. Bolo to fakt dobré a hláška obeda bola "Chce niekto toto? - Čo to je? - Neviem. - Zober to, to sa ešte zíde."
Takže "zober to, to sa zíde" sme hovorili furt a nakoniec nám zostala miska aj úplne nedotknutá, lebo už nikto nevládal. Mali sme aj taký nápad že čo sme nezjedli, to si dáme zabaliť (haha, viete si predstaviť, ako by sme to niesli domov...), ale potom sme radšej zaplatili a (po dvoch hodinách) odišli. Ešte sme aj rozmýšľali, že tri z nás tam zostanú sedieť a tri si pôjdu pozreť obchody a potom sa vystriedame a začneme druhé kolo žrania. No, taký ruský štýl.
Po obedíku sme sa odgúľali na Máriahilferštráse pozreť obchody. Započala som tam nákupy vianočných darčekov a začala som tradične ako každý rok - sebou. Kúpila som si Converse tašku (ne že by som bola maniakálne zaťažená na túto značku, ale bola fakt pekná a mala rovnakú farbu ako moje amsterdamské kožené tenisky!!!) No nekupte to, když je to laciný. A laciný to teda vôbec nebolo, ale vyžobronila som si ju akože na moje pondelkové meniny (ach bože už zase som o rok staršia než minulý rok na meniny...). Mama sa síce najprv tvárila všelijak, ale potom povedala, že daj mi ju do izby. Dúfam že to znamená, že ju dostanem aj s peňázmi. Pohulíme, uvidíme.
A inak...akože super trip to bol. Ja vždy napríklad keď idem metrom, chytám hrozné údrby, neviem prečo (btw to čo je za spojenie že chytať údrby...) a neviem prestať, takže celý vagón o mne musí vedieť. Takže sme sa dosť nasmiali. A tú druhú ploskačku sme ani nepotrebovali.
pondelok 6. decembra 2010
No I´m not drunk i´m just dancing
Kokos Chantal, keď už sa nezabudneš tristokrát pripomenúť, že jaký koment si mi nechala, tak napíš aspoň vác než len jednu vetu! Haha. Akože, vidíš, píšem o tebe, aby si mala viac tagov, ne aby si bola rada že máš viac než ten chuj lover, ale pindáš že máš menej ako...čo vlastne? Veď ti večne na fejsi píšem ako ti fandím a lajkujem celú tvoju stenu aj tvoju existenciu, ale proste človeku sa nezavďačíš...skončila som ako Fredy Špáršvajn, dočkala som sa vysokého nevďaku.
Inak milí moji, práve som odučila takú hodinu až haMba, proste toto keby mne niekto predviedol akože súkromné doučko a drzo by si vypýtal tú sumu ktorú ja beriem, tak by som ho dobre kopla do riti a ne že by som zaplatila ale chcela by som aby mne on zaplatil. Našťastie moji žiaci nejsú tak domýšľaví a inokedy sa zase snažím, ale viete, každý učiteľ je aj tak trochu psychológom niekedy sa chcete vyrozprávať a komu je to lepšie než učiteľovi? (Aj keď má 23 a vy 34, aj tak to platí.) Som ja ale pedagóg, jak sviňa.
A došla som domov a pozerám na fejsi že môj drahý bratranec svojím nezameniteľným štýlom (btw, zdravím!) absolútne zmiatol moju spolužiačku. Pýtala som sa totiž, kedy zajtra začína sociálno-pedagogický tréning a on tvrdil, že o deviatej a že stretol našu vyučujúcu a že ona mu to povedala a tváril sa tam tak presvedčivo, že tá chuderka si zrejme ešte trikrát musela skontrolovať časy na stránke. Pritom vôbec nechodí na moju fakultu. To sa robí? Ne. Ale smiala som sa jak hovado. Takto: chachacha. Čo už, keď máme vtipnosť v génoch. Hádam tam zajtra tá baba nedojde až na deviatu.
Teraz taká filozofická chvíľka. Neviem čo sa to tento mesiac deje s cyklom, ale je to nezvládnuteľné. A zjavne to postihuje aj iných v tomto geografickom pásme. Čo má znamenať keď PMS plynule prejde do nejakého nepomenovateľného stavu, kedy sa vaše nálady nezmenia, možno len k horšiemu? Potom to dávam za vinu decembru a masívnej vianočnej kampani. Síce sa jej úspešne vyhýbam, tým že trčím doma a pozerám HBO, kde nechodia reklamy (to je, čo...tieto vymoženosti), ale v duchu viem, že existuje, a to ma znepokojuje. Čím sa pomaly dostávame k téme Vianoce, ktorú dnes aj Triss rozoberala a cítila som sa oslovená (keď vyjadrila nepochopenie nenávisti k Vianociam). Áno, ja som totiž jeden z tých ľudí, čo tieto svátky nemusia. Ako ja som vždy mala rada Vianoce keď som bola malá a hlúpa a tak a nevedela som nič o svete. Ó ne, nemyslím na hladné deti v Afrike, až TAKý ALTRUIZMUS U MňA NEčAKAJTE. Dopiče aj s capsom...nechce sa mi to teraz prepisovať, tak si ho trošku užite, heh.
(Ideme, odsek.)
Nuž, ide v podstate o to, že mne by ani Vianoce samé o sebe nevadili, keby sa okolo toho nerobil taký humbuk. A trhy sú ok, keď zrovna nehrajú koledy. (Nemôžem si pomôcť...nemám rád koledy.)
Ale je zima a sneh a buď musím nosiť hnusné zimné boty, alebo mi načisto premoknú pekné čižmy. To ma dostáva do zúfalstva. Každopádne tento rok presne začína počasie ako má byť, som takto spokojná. Snežiť by malo každopádne v decembri, a v januári by sa to malo začať topiť. Vo februári by už malo byť na ľahký kabátik, v marci na koženú bundu, v apríli na ľahkú plátenú bundičku a baleríny, v máji by sa to ešte zlepšovalo a koncom mája už minisukne bez pančúch. Cez deň. Samozrejme, nemusí byť už také teplo aj v noci. Vidíte tú veľkorysosť? Vlastne od počasia až tak veľa nechcem!
A dôvod prečo by som Vianoce zrušila je, že proste je to hrozne nanútené a ja mám najväčšie nervy z toho keď sa cítim zahnaná do kúta. Neznášam kupovanie darov, lebo moja rodina (okrem Chantal) nie je schopná sformulovať svoje požiadavky, takže každoročne zostávam bezradná. To ma stresuje. Druhá vec je, že nemám bohvieaký rozpočet a to ma tiež stresuje lebo mi potom tie darčeky prídu o ničom. (Nehrám sa na také že "ale stejně, největší radost udělá dárek, který někdo vyrobil sám, z lásky". Ako by som mohla, keď sama som dostala laptop? No? Povedzte.)
To všetko sú ešte nepodstatnosti. Najhoršia je moja vianočná depresia. Jedného roku sa zjavila a odvtedy chodieva pravidelne. A zistila som že to nemám len ja, ale aj foter. Tak žeby to bolo temné rodinné tajomstvo?
Je to tým, že každý rok riešim nejakého jebnutého chlapa zrovna cez Vianoce. (Predpokladám, že u fotra to bude iný dôvod.) Napríklad minulý rok som si ukážkovo porevala na zemi na hajzli (hádajte kvôli komu) a minula som asi polku hajzláku keď som smrkala. Je to praktické revať na hajzli. Tento rok nebudem riešiť nikoho a možno ani nebudem depresívna, ale to len spôsobí, že zaujmem tento rok k Vianociam zmierlivý neutrálny postoj.
Lebo to už tak je. Nejsom negativista. Ale chápte ma, narodila som sa v lete. Milujem leto. A teplo. A páči sa mi aj keď je 40 stupňov, hej aj v meste. Akože jasné že sa potím jak prasa a to sa mi až tak nepáči ale keď si mám vybrať medzi mínus 20 a plus 40, tak hlasujem za trópy. Takže ja som bola jediná kto nadšene prijal tie tropické teploty, ktoré v júli oblažovali Bratislavčanov.
V lete je takmer nemožné mať depku. Keď svieti slnko. A je pekne. A keď si furt môžete chlípať mojito. Lebo nám na záhrade rastie mäta a to je už základ. naši kupujú Havanu a ja si doma furt miešam drinky a potom presviedčam aj našich, aby šli piť (aby to nevyzeralo že to celé vypijem sama), ale ja vypijem tak tri a oni po jednom, takže viete...
Jaj, dala by som si teraz také leto.
Hmmm...mám pocit že celý december mi bude v reprákoch hučať Faith No More. Tak pekne drsné. Aj Be Aggressive je od nich a spievajú tam refrén naozajské roztlieskavačky.
Aj ke´d zasa, v zime sa môžete nadrbať z čaju. Ne z tatranského, ani z Long Islandu, z normálneho, najobyčajnejšieho čaju. (S kvapkou rumu teda.) Veru, každé ročné obdobie má dačo do seba.
Inak milí moji, práve som odučila takú hodinu až haMba, proste toto keby mne niekto predviedol akože súkromné doučko a drzo by si vypýtal tú sumu ktorú ja beriem, tak by som ho dobre kopla do riti a ne že by som zaplatila ale chcela by som aby mne on zaplatil. Našťastie moji žiaci nejsú tak domýšľaví a inokedy sa zase snažím, ale viete, každý učiteľ je aj tak trochu psychológom niekedy sa chcete vyrozprávať a komu je to lepšie než učiteľovi? (Aj keď má 23 a vy 34, aj tak to platí.) Som ja ale pedagóg, jak sviňa.
A došla som domov a pozerám na fejsi že môj drahý bratranec svojím nezameniteľným štýlom (btw, zdravím!) absolútne zmiatol moju spolužiačku. Pýtala som sa totiž, kedy zajtra začína sociálno-pedagogický tréning a on tvrdil, že o deviatej a že stretol našu vyučujúcu a že ona mu to povedala a tváril sa tam tak presvedčivo, že tá chuderka si zrejme ešte trikrát musela skontrolovať časy na stránke. Pritom vôbec nechodí na moju fakultu. To sa robí? Ne. Ale smiala som sa jak hovado. Takto: chachacha. Čo už, keď máme vtipnosť v génoch. Hádam tam zajtra tá baba nedojde až na deviatu.
Teraz taká filozofická chvíľka. Neviem čo sa to tento mesiac deje s cyklom, ale je to nezvládnuteľné. A zjavne to postihuje aj iných v tomto geografickom pásme. Čo má znamenať keď PMS plynule prejde do nejakého nepomenovateľného stavu, kedy sa vaše nálady nezmenia, možno len k horšiemu? Potom to dávam za vinu decembru a masívnej vianočnej kampani. Síce sa jej úspešne vyhýbam, tým že trčím doma a pozerám HBO, kde nechodia reklamy (to je, čo...tieto vymoženosti), ale v duchu viem, že existuje, a to ma znepokojuje. Čím sa pomaly dostávame k téme Vianoce, ktorú dnes aj Triss rozoberala a cítila som sa oslovená (keď vyjadrila nepochopenie nenávisti k Vianociam). Áno, ja som totiž jeden z tých ľudí, čo tieto svátky nemusia. Ako ja som vždy mala rada Vianoce keď som bola malá a hlúpa a tak a nevedela som nič o svete. Ó ne, nemyslím na hladné deti v Afrike, až TAKý ALTRUIZMUS U MňA NEčAKAJTE. Dopiče aj s capsom...nechce sa mi to teraz prepisovať, tak si ho trošku užite, heh.
(Ideme, odsek.)
Nuž, ide v podstate o to, že mne by ani Vianoce samé o sebe nevadili, keby sa okolo toho nerobil taký humbuk. A trhy sú ok, keď zrovna nehrajú koledy. (Nemôžem si pomôcť...nemám rád koledy.)
Ale je zima a sneh a buď musím nosiť hnusné zimné boty, alebo mi načisto premoknú pekné čižmy. To ma dostáva do zúfalstva. Každopádne tento rok presne začína počasie ako má byť, som takto spokojná. Snežiť by malo každopádne v decembri, a v januári by sa to malo začať topiť. Vo februári by už malo byť na ľahký kabátik, v marci na koženú bundu, v apríli na ľahkú plátenú bundičku a baleríny, v máji by sa to ešte zlepšovalo a koncom mája už minisukne bez pančúch. Cez deň. Samozrejme, nemusí byť už také teplo aj v noci. Vidíte tú veľkorysosť? Vlastne od počasia až tak veľa nechcem!
A dôvod prečo by som Vianoce zrušila je, že proste je to hrozne nanútené a ja mám najväčšie nervy z toho keď sa cítim zahnaná do kúta. Neznášam kupovanie darov, lebo moja rodina (okrem Chantal) nie je schopná sformulovať svoje požiadavky, takže každoročne zostávam bezradná. To ma stresuje. Druhá vec je, že nemám bohvieaký rozpočet a to ma tiež stresuje lebo mi potom tie darčeky prídu o ničom. (Nehrám sa na také že "ale stejně, největší radost udělá dárek, který někdo vyrobil sám, z lásky". Ako by som mohla, keď sama som dostala laptop? No? Povedzte.)
To všetko sú ešte nepodstatnosti. Najhoršia je moja vianočná depresia. Jedného roku sa zjavila a odvtedy chodieva pravidelne. A zistila som že to nemám len ja, ale aj foter. Tak žeby to bolo temné rodinné tajomstvo?
Je to tým, že každý rok riešim nejakého jebnutého chlapa zrovna cez Vianoce. (Predpokladám, že u fotra to bude iný dôvod.) Napríklad minulý rok som si ukážkovo porevala na zemi na hajzli (hádajte kvôli komu) a minula som asi polku hajzláku keď som smrkala. Je to praktické revať na hajzli. Tento rok nebudem riešiť nikoho a možno ani nebudem depresívna, ale to len spôsobí, že zaujmem tento rok k Vianociam zmierlivý neutrálny postoj.
Lebo to už tak je. Nejsom negativista. Ale chápte ma, narodila som sa v lete. Milujem leto. A teplo. A páči sa mi aj keď je 40 stupňov, hej aj v meste. Akože jasné že sa potím jak prasa a to sa mi až tak nepáči ale keď si mám vybrať medzi mínus 20 a plus 40, tak hlasujem za trópy. Takže ja som bola jediná kto nadšene prijal tie tropické teploty, ktoré v júli oblažovali Bratislavčanov.
V lete je takmer nemožné mať depku. Keď svieti slnko. A je pekne. A keď si furt môžete chlípať mojito. Lebo nám na záhrade rastie mäta a to je už základ. naši kupujú Havanu a ja si doma furt miešam drinky a potom presviedčam aj našich, aby šli piť (aby to nevyzeralo že to celé vypijem sama), ale ja vypijem tak tri a oni po jednom, takže viete...
Jaj, dala by som si teraz také leto.
Hmmm...mám pocit že celý december mi bude v reprákoch hučať Faith No More. Tak pekne drsné. Aj Be Aggressive je od nich a spievajú tam refrén naozajské roztlieskavačky.
Aj ke´d zasa, v zime sa môžete nadrbať z čaju. Ne z tatranského, ani z Long Islandu, z normálneho, najobyčajnejšieho čaju. (S kvapkou rumu teda.) Veru, každé ročné obdobie má dačo do seba.
Fear of the dark
Školské vyučko (viac-menej) úspešne, taliančina celkom úspešne za mnou a ešte jedno doučko predo mnou a pondelok mám z krku. Tieto pondelky to je smrť. Zmrdi robia všetko čo je v ich silách, aby ma každý týždeň načisto zničili a pripravili o nervy, vždy inou formou zloby. Dnes som nechcela byť zlá, ale proste je Mikuláš a to je pre nich znak, že poďme sa hrať na mobile. No prosííím???
Na druhej strane mi pochválili vlasy (mám znova svoj prirodzený fialový odtieň, ktorý za mesiac odrastie a zmyje sa) a ešte mi aj povedali že som krajšia než kadejaký fajčiar (no, mali sme malú debatu o škodlivosti fajčenia, kde som mudrovala aké je to nepekné, keď deti fajčia...koniec koncov si to fakt myslím, ale aj tak som sa cítila čudne, lebo ešte donedávna som sa podobným rečiam vysmievala). A potom bola reč aj o feťákoch ("Bol tu pán policajt a hovoril že ten dealer je taký hnusný, modrý, zelený a má chrasty a je odporný a chudý..." "Dealer asi nie, to akôr ten feťák, či?" "Ale to hovoril pán policajt...") a o FB a ja som sa modlila, aby sa nepýtali, či pijem alkohol, lebo by som musela klamať a povedať že len príležitostne (vlastne je to naozaj tak, akurát, že by som musela zamlčať ako často mávam príležitosť). Lebo oni nejsú na fejsi, lebo "to je hovadina". To je dobré, neviem odkiaľ majú tieto názory, myslela som si že tam sú nastúpení všetci krpci v pozore...tak asi až od určitého veku ich to chytá. Čo je tiež dobre.
Na taliančine som nebola tak vymletá ako obyčajne a to som sa ešte furt poriadne neučila slovíčka, čo v preklade znamená že vlastne takmer vyhadzujem prachy von oknom a presne to neznášam na vlastných žiakoch...ale ja už začnem.
Najhoršia, alebo najdesivejšia alebo neviem aká vec je toto. Mala som hrozný sen. Zobudila som sa normálne vystresovaná, nevyspatá, proste od hrôzy, viete, ako keď sa vám sníva niečo fakt príšerné a keď sa zobudíte, chvíľu vám trvá, kým zistíte že fakt to bol len sen a môžete si vydýchnuť. Samo o sebe je to ale dosť zlé. Ten sen teda.
Snívalo sa mi totiž, že som mala dieťa. Neviem kde sme boli, ale bola som tam ja, mama a moje dieťa a neviem ani poradie týchto udalostí, ale aspoň vám vymenujem čo sa dialo. Tak za prvé, bola to dcéra, čomu som sa hrozne potešila (v tom sne akože), lebo ja chcem dcéru. No a proste to si pamätám, ten pocit (neviem či som vôbec niekedy v živote mala taký živý sen...), ako strašne mi odľahlo, že to neni syn. A chcela som ju pomenovať Koralina (to sa tiež zakladá na realite) a typicky samosersky som sa rozčuľovala dopredu, že ak mi to na matrike nedovolia, to ešte uvidia aký tam spravím cirkus.
A to dieťa bolo fakt krásne (to sú stále dojmy zo sna) a cítila som k nemu ohromnú lásku (hovorím si, že hádam keď budem mať vlastné deti, tak ich asi aj budem mať rada, ale inak deti nemusím a čím dlhšie učím na ZŠ, tým menej ich musím, priam až nemôžem). Bolo to ešte bábo, teda. No a teraz tá hrozná vec. Celý sen som pri ňom sedela a strašne som plakala, že som si zničila život a že už nič nebude ako predtým a ako som mohla byť taká sprostá (ehm, samozrejme to bolo nemanželské dieťa bohvie od koho...) a proste ten hrozný pocit, že celý môj život je už v piči a že nič dobré ma nečaká, to nezabudnem. Tak som sedela pri decku, revala som a ono keď ma videlo, tak revalo tiež a ja že ty neplač a ono plakalo ďalej ale potom prestalo.
A bolo smädné, tak som šla do kuchyne, kde bola moja mama (a myslím, že ani nepovedala nič v zmysle že "ja som ti hovorila") a nalievala som do poldecáka (!!!) vodu z vodovodu a to som dávala tomu decku piť a ono na to povedalo že ok. Neviem v ktorej časti som sa presne zobudila, ale chvíľu som rozmýšľala, že dopiče dopiče, čo som to spravila, veď ja nechcem deti. A potom som si uvedomila, že to bol len sen. A zostala som z neho dosť rozbabraná. Neviem totiž, čo to má znamenať a že či je horšie keby som mala decko, alebo to, akú hrôzu som mala zo samotného toho faktu. Lebo to bol tak intenzívny pocit strachu, aký mávam vo sne málokedy, napríklad naposledy, keď sa mi snívalo, že ma chytili esesáci. (Hej, aj také sa mi občas sníva...nemôže sa mi boháča aspoň občas snívať praobyčajný erotický sen??? Ako iným?? Mne sa musí snívať o deťoch a fašistoch??)
Nechápem to a doteraz mám ešte tak trochu strach, že by sa to fakt mohlo stať. Bože. Bože to ne.
Na druhej strane mi pochválili vlasy (mám znova svoj prirodzený fialový odtieň, ktorý za mesiac odrastie a zmyje sa) a ešte mi aj povedali že som krajšia než kadejaký fajčiar (no, mali sme malú debatu o škodlivosti fajčenia, kde som mudrovala aké je to nepekné, keď deti fajčia...koniec koncov si to fakt myslím, ale aj tak som sa cítila čudne, lebo ešte donedávna som sa podobným rečiam vysmievala). A potom bola reč aj o feťákoch ("Bol tu pán policajt a hovoril že ten dealer je taký hnusný, modrý, zelený a má chrasty a je odporný a chudý..." "Dealer asi nie, to akôr ten feťák, či?" "Ale to hovoril pán policajt...") a o FB a ja som sa modlila, aby sa nepýtali, či pijem alkohol, lebo by som musela klamať a povedať že len príležitostne (vlastne je to naozaj tak, akurát, že by som musela zamlčať ako často mávam príležitosť). Lebo oni nejsú na fejsi, lebo "to je hovadina". To je dobré, neviem odkiaľ majú tieto názory, myslela som si že tam sú nastúpení všetci krpci v pozore...tak asi až od určitého veku ich to chytá. Čo je tiež dobre.
Na taliančine som nebola tak vymletá ako obyčajne a to som sa ešte furt poriadne neučila slovíčka, čo v preklade znamená že vlastne takmer vyhadzujem prachy von oknom a presne to neznášam na vlastných žiakoch...ale ja už začnem.
Najhoršia, alebo najdesivejšia alebo neviem aká vec je toto. Mala som hrozný sen. Zobudila som sa normálne vystresovaná, nevyspatá, proste od hrôzy, viete, ako keď sa vám sníva niečo fakt príšerné a keď sa zobudíte, chvíľu vám trvá, kým zistíte že fakt to bol len sen a môžete si vydýchnuť. Samo o sebe je to ale dosť zlé. Ten sen teda.
Snívalo sa mi totiž, že som mala dieťa. Neviem kde sme boli, ale bola som tam ja, mama a moje dieťa a neviem ani poradie týchto udalostí, ale aspoň vám vymenujem čo sa dialo. Tak za prvé, bola to dcéra, čomu som sa hrozne potešila (v tom sne akože), lebo ja chcem dcéru. No a proste to si pamätám, ten pocit (neviem či som vôbec niekedy v živote mala taký živý sen...), ako strašne mi odľahlo, že to neni syn. A chcela som ju pomenovať Koralina (to sa tiež zakladá na realite) a typicky samosersky som sa rozčuľovala dopredu, že ak mi to na matrike nedovolia, to ešte uvidia aký tam spravím cirkus.
A to dieťa bolo fakt krásne (to sú stále dojmy zo sna) a cítila som k nemu ohromnú lásku (hovorím si, že hádam keď budem mať vlastné deti, tak ich asi aj budem mať rada, ale inak deti nemusím a čím dlhšie učím na ZŠ, tým menej ich musím, priam až nemôžem). Bolo to ešte bábo, teda. No a teraz tá hrozná vec. Celý sen som pri ňom sedela a strašne som plakala, že som si zničila život a že už nič nebude ako predtým a ako som mohla byť taká sprostá (ehm, samozrejme to bolo nemanželské dieťa bohvie od koho...) a proste ten hrozný pocit, že celý môj život je už v piči a že nič dobré ma nečaká, to nezabudnem. Tak som sedela pri decku, revala som a ono keď ma videlo, tak revalo tiež a ja že ty neplač a ono plakalo ďalej ale potom prestalo.
A bolo smädné, tak som šla do kuchyne, kde bola moja mama (a myslím, že ani nepovedala nič v zmysle že "ja som ti hovorila") a nalievala som do poldecáka (!!!) vodu z vodovodu a to som dávala tomu decku piť a ono na to povedalo že ok. Neviem v ktorej časti som sa presne zobudila, ale chvíľu som rozmýšľala, že dopiče dopiče, čo som to spravila, veď ja nechcem deti. A potom som si uvedomila, že to bol len sen. A zostala som z neho dosť rozbabraná. Neviem totiž, čo to má znamenať a že či je horšie keby som mala decko, alebo to, akú hrôzu som mala zo samotného toho faktu. Lebo to bol tak intenzívny pocit strachu, aký mávam vo sne málokedy, napríklad naposledy, keď sa mi snívalo, že ma chytili esesáci. (Hej, aj také sa mi občas sníva...nemôže sa mi boháča aspoň občas snívať praobyčajný erotický sen??? Ako iným?? Mne sa musí snívať o deťoch a fašistoch??)
Nechápem to a doteraz mám ešte tak trochu strach, že by sa to fakt mohlo stať. Bože. Bože to ne.
nedeľa 5. decembra 2010
Be aggressive!
Je tu nuda jak sviňa a na mňa došla jedna z tých ponurých nálad. Je to kvôli zime. Ja som v zime vždy nešťastná a všetko mi ide na nervy, proste to je tým že na mňa nesvící slunko a kombinovaný žiarič vôbec nepomáha. Ja neviem, mala by som sa odsťahovať do tepla, lebo zbesniem. A aj ostatní, zo mňa.
Vraj priveľa nadávam na fejsi. Mne sa ani nezdá, ale kto vie...a to tvrdia ľudia čo vôbec nečítajú tento blog. No.
Ale ja veľa nadávam všeobecne, lebo to je také pôžitkárske nadávanie a to ma baví. Zostávam nepochopená, ach smutné. Aj tak si myslím že som na tom lepšie než iní. Niektorí z môjho FB-zoznamu si tam vycapia svoje fotky v spodnom prádle, v plavkách hore bez, v tangáčoch a búhví čo ešte. Tak ja radšej zostanem pri svojich pičungoch. Jediný koho by to mohlo ohroziť je môj 14-ročný bratranec...a veru som presvedčená že on nadáva tiež, akurát pred nami si to ešte nedovolí, čomu sa dosť čudujem, keďže nás počúva.
A konec, idem kukať telku. Majte sa a nenadávajte, vraj sa to nehodí. Nechajte to mne, lebo môjmu imidžu už fakt nič neublíži, hlbšie už neklesnem. Chacha.
Vraj priveľa nadávam na fejsi. Mne sa ani nezdá, ale kto vie...a to tvrdia ľudia čo vôbec nečítajú tento blog. No.
Ale ja veľa nadávam všeobecne, lebo to je také pôžitkárske nadávanie a to ma baví. Zostávam nepochopená, ach smutné. Aj tak si myslím že som na tom lepšie než iní. Niektorí z môjho FB-zoznamu si tam vycapia svoje fotky v spodnom prádle, v plavkách hore bez, v tangáčoch a búhví čo ešte. Tak ja radšej zostanem pri svojich pičungoch. Jediný koho by to mohlo ohroziť je môj 14-ročný bratranec...a veru som presvedčená že on nadáva tiež, akurát pred nami si to ešte nedovolí, čomu sa dosť čudujem, keďže nás počúva.
A konec, idem kukať telku. Majte sa a nenadávajte, vraj sa to nehodí. Nechajte to mne, lebo môjmu imidžu už fakt nič neublíži, hlbšie už neklesnem. Chacha.
piatok 3. decembra 2010
Váš blogový príspevok sa úspešne publikoval!
Menštruujúca žena má právo povedať nie nejakému bezvýznamnému priebežnému testu. Však. Vôbec som tam nešla a tvárim sa že sa nič nedialo. On to nebral nikdy tragicky keď ste k nemu nedošli na test. Teda priebežný. Jebááááť.
Hlavne sa musím jebať pre nejaké sklo do našej chladničky lebo jedno sa nám rozbilo (voláka polička či čeho) a naše si spokojne odfrčali a mne nehali 5-eurofku na stole že "veľmi by si ma tým potešila, keby si tam zbehla". Oznámila som im že to je jasné citové vydieranie lebo teraz tam fakt musím ísť a boha, nechce sa mi v tej zime. Chce sa mi spať, musím si pred tým žúrom trochu oddýchnuť, keď som sa už včera do nociučila vysedávala na nete...
Hlavne sa musím jebať pre nejaké sklo do našej chladničky lebo jedno sa nám rozbilo (voláka polička či čeho) a naše si spokojne odfrčali a mne nehali 5-eurofku na stole že "veľmi by si ma tým potešila, keby si tam zbehla". Oznámila som im že to je jasné citové vydieranie lebo teraz tam fakt musím ísť a boha, nechce sa mi v tej zime. Chce sa mi spať, musím si pred tým žúrom trochu oddýchnuť, keď som sa už včera do noci
štvrtok 2. decembra 2010
Pre veľký úspech ešte raz
Je zábavné sledovať svoje štatistiky. Ak je to naozaj pravda, môj blog sa zobrazil za posledný mesiac keď ľudia zadali:
- co je dobre toho je malo
- daktr help (nerozumiem)
- ecka ecka koks koks (???)
- hovrime o kokot (treba sa o tom rozprávať...pravda)
- kde kupim lsd? (zase raz...)
- playboy uši (len oči otváram)
- playboy ušká
- sexe (kto hľadá info o sexe v tvare sexe???)
- som taky dojebani z robaty jak este nigdi (smejem sa)
- strašne tvrdá trtkačka (nekomentujem)
Kokociny, pučaciny a iné kľúčové slová
Ak ste si mysleli, že v tom medzičase som sa niečo naučila, tak omyl. Ani hovno. Prečítala som si tie trápne poznámky (ó áno, slová ako bytka, zahambujúca porážka a ranný novovek...ale nemám sa čo sťažovať, keď si sama nepíšema potom si musím poznámky kopírovať, tak mi treba). (Tie poznámky vypadajú ako kolektívna práca policajného zboru z Horného Sŕnia.)
Tak prečítala som si to raz, ale ešte predtým som zežrala válov krupičnej kaše (no, ne až tak veľa jak inokedy, možno pol válova) s kilom cukru (týmto sa zbavujem veškerej zodpovednosti, moje hormóny si robia čo chcú a keď raz chcú žrať...). Potom som si robila pedikúru (honosný názov, vlastne som sa špárala v nechtoch na nohách, mám taký jeden paznecht, čo mám už asi tak 4 roky a asi mi zostane - to keď sa trepete na hrad v lodičkách, veľká chyba a zaplatila som za ňu palcom na nohe. Hm... Každopádne neviem, načo je dobré si v zime pilníkovať nechty na nohách keď neni šanca že to niekto uvidí...ale je to lepšie než ranný novovek) a ešte som si písala denníček...ahá...to som chcela. Chcem sa s vami podeliť o dnešný záznam, lebo ten je taký všeobecný.
Spravila som taký malý zoznam (priam až mini) (no, len najzákladnejšie veci, je dobré ho ešte upgradovať) čo by mal mať chlap.
Ideálny muž:
Inak tohto chlapa keď stretnete, mu povedzte že ho čakám, ne že mi ho zbalíte! Hehe...
Tak prečítala som si to raz, ale ešte predtým som zežrala válov krupičnej kaše (no, ne až tak veľa jak inokedy, možno pol válova) s kilom cukru (týmto sa zbavujem veškerej zodpovednosti, moje hormóny si robia čo chcú a keď raz chcú žrať...). Potom som si robila pedikúru (honosný názov, vlastne som sa špárala v nechtoch na nohách, mám taký jeden paznecht, čo mám už asi tak 4 roky a asi mi zostane - to keď sa trepete na hrad v lodičkách, veľká chyba a zaplatila som za ňu palcom na nohe. Hm... Každopádne neviem, načo je dobré si v zime pilníkovať nechty na nohách keď neni šanca že to niekto uvidí...ale je to lepšie než ranný novovek) a ešte som si písala denníček...ahá...to som chcela. Chcem sa s vami podeliť o dnešný záznam, lebo ten je taký všeobecný.
Spravila som taký malý zoznam (priam až mini) (no, len najzákladnejšie veci, je dobré ho ešte upgradovať) čo by mal mať chlap.
Ideálny muž:
- je brutálny jebač (to bez debaty)
- je verný a spoľahlivý
- je zodpovedný ale nepreháňa to (lebo ja nejsom ani za mak...tak aspoň trochu by mohol byť)
- má dobrý vkus (ale to je jasné, ak s vami už chodí)
- je rozhľadený a inteligentný (a nemá IQ šumiacej trávy, mrazenej tresky, pána prezidenta SR, alebo voľačoho podobného)
- má ručnú prácu ako gitarista z populárnej skupiny (olala...ako Hamburger. To vám bylo něco)
- a jazykové schopnosti minimálne ako lover (čo už...týmto sa navždy zapísal do...no, do análov zrovna ne, ale chápeme sa)
- netrčí v práci 24/7
- rád cestuje a vezme vás niekam kde ste ešte neboli (furt čakám kedy ma niekto vezme do Brúg)
- robí pre vás prekvapenia (hocijakého druhu)
- vie ako vyzerá vysavač a neváha ho použiť
- delí sa s vami pri umývaní riadu
- vie variť (ne, nemyslím špagety a čaj)
- rád číta knihy
- vie niečo čo vy ne a čo by vás mohol naučiť
- a vie niečo umelecké, dajme tomu (akože fotenie alebo kreslenie alebo hrá na nástroj)
- nie je ajťák! (NE NE a NE)
- ale trochu sa v compoch vyzná, aby vám vedel poradiť, keď budete na nervy z kokotizmu Billa Gatesa
- občas sa s vami porádne sundá pod obraz
- niekedy vám spraví raňajky do postele
- nežiarli (fuj, je to nechutné)
- neni podpapučník a je rozhodný a chlapský (sem sa ráta aj primeraný egoizmus po akom každá tajne túžime - veď viete, keď má drzosť po sexe vám oznámiť že on vie že to bolo dobré :D)
- má taký TEN pohľad
- má zmysel pre nekorektný humor
- vie masírovať (alebo je aspoň ochotný to robiť)
Inak tohto chlapa keď stretnete, mu povedzte že ho čakám, ne že mi ho zbalíte! Hehe...
I just don´t know what to do with myself
Deti moje, nejaká som unavená a to sa ešte musím učiť na zajtrajší priebežný test (nevadí že je v posledný deň semestra, nevadííííííííííííííííííííí). Nechce sa mi ani kokot (a teraz vážne, keby sa vedľa mňa zjavil náruživý muž so žiadostivým pohľadom, asi by som ho poprosila o masáž a v strede by som zaspala) a ne učiť sa z cudzích poznámok o stredoeurópskom priestore v ranom novoveku (boha a neznášam keď niekto napíše ranný novovek, prosím vás, šak to bolo kedy...ešte aj študenti histórie ktorí si to zapísali majú s tým problémy...kks, a to si hovoria univerzitní študenti, kopať kanály by som to posielala...ani na študyjnom akože samozrejme študijnom...ale ja už som unavená...trapas! sa neštítia napísať ranný. Neviem kedy bol ranný novovek, ale viem, že z toho skúška určite nebude.)
A inak, dneska som sa jebala do mesta, aby som zistila že zlatíčko moja žiačka zabudla že máme nemčinu a stokrát sa mi síce ospravedlnila do telefónu ale pomóže toto mne??? Ne. Oznámila som jej že mi to každopádne zaplatí a odfučala som domov, kde sa už od asi takej šiestej zajebávam. Bože a som hladná, lebo som kvôli nej ani neobedovala, len chleba (to mne nerobí dobre na trávenie, také suché obedy a akurát z toho tlstnem a boh a ja vieme, že už som dosť tlstá. A vedia to aj iní...).
Druhý problém je že mám predkrámie a okrem žravosti sa ma chytá celý týždeň aj zlá nálada a vrčím a pindám. No ale kto ne, však, buďme úprimné. (Keď do toho príde ešte šesť odporných desaťročných harantov, viete si tú paseku predstaviť.)
Ale dneska som zasa našla článok od Vodnárky a od Dreamgirl hneď tri, lebo ona keď začne byť plodná, tak kurevsky a to ma teší, tak som sa hneď niekoľkokrát zasmiala (samozrejme nie na jej nešťastí...ale účastne) a spomenula som si na to, čo sa snívalo mne a síce, že som bola v kasíne (no jasné, ťažká pohoda...už dlho som sa chystala do kasína, vždy keď som švorc vlastne a chcela som hrať o tatovu obličku...chudák, nevie o tom. Vlastne to malo byť tak, že v Prahe sme chceli ísť do kasína a potom volať tatovi, že tati, koľko máš obličiek? (...) No, tak už len jednu...
Vlastne v tom sne som v kasíne vyhrala 80 euro v bankovkách. Z automatu.
Ale teraz odbáčam od témy bez smerovky, takže nič... (nejako sú tu tie tri bodky preexponované - btw to je moje nové obľúbené slovo, tak ho používam na všetko a stále, v štýle ženy Woodyho Allena v tom filme Darebáčikovia, neviem ako sa tie postavy volali, ale boli to takí extrémne blbí manželia...) (aha, zasa tri bodky, navyše už zas začínam preháňať so zátvorkami...) (ach, prisámpiču že toto je posledná zátvorka a už nedám tie bodky...) (nevyšlo).
Kde sme boli vlastne?
Jáááj, v podstate išlo o to, že mám už (AŽ!!!) osem čitateľov, vidíte, ja som to hneď na začiatku hovorila, že môj blog sa stane slávnym a že budem ako Matkin a všetci budú pátrať po mojej identite a každý si bude myslieť že ma pozná, ale nebude to tak. Ohohoooo. Tak, síce som to predpovedala do mesiaca a asi tak tisícku čitateľov, ale za pol roka osem, to už sa k tomu celkom blíži, myslím, že už môžem zaokrúhľovať. Chacha.
Šmarjááá, som strašne hladná. Čo si mám dať? Keď ja nevieeem, niečo čo sa dlho pripravuje, lebo potom už sa fakt musím ísť učiť.
A zajtra bude žúrec, ako to nazvala Daška, oslavujú sa narodky a ožereme sa. (Hihi.) Pedagogičky keď sa zlezú, potrebujú tri absolutky pre šesť ľudí, či koľko nás je...lebo výpočty boli že tri fľaše je 42 poldecákov, to bude tak akurát. No keď si spomeniem na oslavu Martininých menín a začiatku semestra u Daši, olala...dá sa povedať len "ty jsou, co". Vtedy sme mali dve fľaše a boli sme na ne štyri...či tak nejak. Haha, bože, tiež sme riešili kokoty a polohy a voľačo na ten štýl...veď ako sme sa tu svorne zhodli, to je aj tak najlepšia téma na svete keď sa zbehnú ženy a chlast. A "jeden natáča film a druhý píše knihu", ako hovorí Dreamgirl.
Zajtra tam budeme mať aj jedného chlapa, nuž, veru, dokonca aj nejakí zástupcovia mužského pohlavia sa vyskytujú na nemeckej katedre PdF UK (t.j. pridrbaná fakulta ujebaných kokotov).
Deti zlaté, už je osem...najradšej by som si ľahla a pozerala True Blood až do skonania sveta, lebo tí dvaja upíri sa mi celkom páčia. (Vidíte čo sa zo mňa stalo...cítim sa skoro ako 13-ročná, mám idoly!)
Dnes keď som šla padíkom domov, nastúpila jedna z mojich žiačok (zo základky) a mne bolo mrte zle z toho autobusového vzduchu, ale nechcela som sa tak xichtiť tak som sa usmievala a tak a potom som musela uznať, že pre ňu je asi fakt blbé cestovať s učkou, lebo o čom sa už len môžete baviť s trápnou učkou, neminárkou. Však. Ale musíte ju pozdraviť a nemôžete sa zdekovať do inej časti busu, aby si nemyslela že jej chcete zdrhnúť a tak. Tak aby ste vedeli, ani ja som nevedela ako sa mám tváriť, ani či mám udržiavať ľahkú konverzáciu, alebo račej ne (lebo aby som nevypadala jak učka vyzvedačka).
Je to na riť. Ale bolo to vtipné. A teraz idem jesť.
(Krupičná kaša?)
(Niečo uvarím?)
(Ježiši, šak máme šalát...) (Hmmm...ale tá kaša.)
(Zdá sa mi, že moje myslenie je do značnej miery inkoheretné. Či ne?)
A inak, dneska som sa jebala do mesta, aby som zistila že zlatíčko moja žiačka zabudla že máme nemčinu a stokrát sa mi síce ospravedlnila do telefónu ale pomóže toto mne??? Ne. Oznámila som jej že mi to každopádne zaplatí a odfučala som domov, kde sa už od asi takej šiestej zajebávam. Bože a som hladná, lebo som kvôli nej ani neobedovala, len chleba (to mne nerobí dobre na trávenie, také suché obedy a akurát z toho tlstnem a boh a ja vieme, že už som dosť tlstá. A vedia to aj iní...).
Druhý problém je že mám predkrámie a okrem žravosti sa ma chytá celý týždeň aj zlá nálada a vrčím a pindám. No ale kto ne, však, buďme úprimné. (Keď do toho príde ešte šesť odporných desaťročných harantov, viete si tú paseku predstaviť.)
Ale dneska som zasa našla článok od Vodnárky a od Dreamgirl hneď tri, lebo ona keď začne byť plodná, tak kurevsky a to ma teší, tak som sa hneď niekoľkokrát zasmiala (samozrejme nie na jej nešťastí...ale účastne) a spomenula som si na to, čo sa snívalo mne a síce, že som bola v kasíne (no jasné, ťažká pohoda...už dlho som sa chystala do kasína, vždy keď som švorc vlastne a chcela som hrať o tatovu obličku...chudák, nevie o tom. Vlastne to malo byť tak, že v Prahe sme chceli ísť do kasína a potom volať tatovi, že tati, koľko máš obličiek? (...) No, tak už len jednu...
Vlastne v tom sne som v kasíne vyhrala 80 euro v bankovkách. Z automatu.
Ale teraz odbáčam od témy bez smerovky, takže nič... (nejako sú tu tie tri bodky preexponované - btw to je moje nové obľúbené slovo, tak ho používam na všetko a stále, v štýle ženy Woodyho Allena v tom filme Darebáčikovia, neviem ako sa tie postavy volali, ale boli to takí extrémne blbí manželia...) (aha, zasa tri bodky, navyše už zas začínam preháňať so zátvorkami...) (ach, prisámpiču že toto je posledná zátvorka a už nedám tie bodky...) (nevyšlo).
Kde sme boli vlastne?
Jáááj, v podstate išlo o to, že mám už (AŽ!!!) osem čitateľov, vidíte, ja som to hneď na začiatku hovorila, že môj blog sa stane slávnym a že budem ako Matkin a všetci budú pátrať po mojej identite a každý si bude myslieť že ma pozná, ale nebude to tak. Ohohoooo. Tak, síce som to predpovedala do mesiaca a asi tak tisícku čitateľov, ale za pol roka osem, to už sa k tomu celkom blíži, myslím, že už môžem zaokrúhľovať. Chacha.
Šmarjááá, som strašne hladná. Čo si mám dať? Keď ja nevieeem, niečo čo sa dlho pripravuje, lebo potom už sa fakt musím ísť učiť.
A zajtra bude žúrec, ako to nazvala Daška, oslavujú sa narodky a ožereme sa. (Hihi.) Pedagogičky keď sa zlezú, potrebujú tri absolutky pre šesť ľudí, či koľko nás je...lebo výpočty boli že tri fľaše je 42 poldecákov, to bude tak akurát. No keď si spomeniem na oslavu Martininých menín a začiatku semestra u Daši, olala...dá sa povedať len "ty jsou, co". Vtedy sme mali dve fľaše a boli sme na ne štyri...či tak nejak. Haha, bože, tiež sme riešili kokoty a polohy a voľačo na ten štýl...veď ako sme sa tu svorne zhodli, to je aj tak najlepšia téma na svete keď sa zbehnú ženy a chlast. A "jeden natáča film a druhý píše knihu", ako hovorí Dreamgirl.
Zajtra tam budeme mať aj jedného chlapa, nuž, veru, dokonca aj nejakí zástupcovia mužského pohlavia sa vyskytujú na nemeckej katedre PdF UK (t.j. pridrbaná fakulta ujebaných kokotov).
Deti zlaté, už je osem...najradšej by som si ľahla a pozerala True Blood až do skonania sveta, lebo tí dvaja upíri sa mi celkom páčia. (Vidíte čo sa zo mňa stalo...cítim sa skoro ako 13-ročná, mám idoly!)
Dnes keď som šla padíkom domov, nastúpila jedna z mojich žiačok (zo základky) a mne bolo mrte zle z toho autobusového vzduchu, ale nechcela som sa tak xichtiť tak som sa usmievala a tak a potom som musela uznať, že pre ňu je asi fakt blbé cestovať s učkou, lebo o čom sa už len môžete baviť s trápnou učkou, neminárkou. Však. Ale musíte ju pozdraviť a nemôžete sa zdekovať do inej časti busu, aby si nemyslela že jej chcete zdrhnúť a tak. Tak aby ste vedeli, ani ja som nevedela ako sa mám tváriť, ani či mám udržiavať ľahkú konverzáciu, alebo račej ne (lebo aby som nevypadala jak učka vyzvedačka).
Je to na riť. Ale bolo to vtipné. A teraz idem jesť.
(Krupičná kaša?)
(Niečo uvarím?)
(Ježiši, šak máme šalát...) (Hmmm...ale tá kaša.)
(Zdá sa mi, že moje myslenie je do značnej miery inkoheretné. Či ne?)
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)