These are crazy crazy crazy nights

Hlavne včera. Nič sa v podstate nedialo, ale stalo sa toho kopa. Vlastne sa stala len jedna vec, ale veľmi ma to vzalo. Nemohla som zaspať, samozrejme. Lebo to som taká nabudená, že asi nebudem spať až do 16. júla.
Pár rokov sa "poznám" s takým Nemcom (však ste to už dopredu vedeli, že to bude Nemec...!). Vždy sme si len písali na icq a potom nejaký čas ne, nebolo kedy, neviem, uni a všetko, chápete, medzitým bol on niekde v riti v Amerike a pičoviny.
A tento týždeň prosím pekne mi napísal na fejsi, že mám...no, teda...že sa mu páči moja profilová fotka (chacha, šak aj mne, šak som nejaká femme fatale) a tak sme si písali trošku, ale asi len 4 správy a nejako došlo na to, že nech dojdem ho navštíviť. A ja že dobre. lebo ja keď ma niekto pozve, hnedky sa aj hrabem, lebo šak ubytko a žrádlo zadarmiko, no nekupte to.
Tak veru, tak. Síce letenka bola kurevsky drahá, že 120 euro, ale tak vyrovná sa to, keďže neplatím nič iné, len dopravu. On mi ju kúpil, lebo ja som nemohla platiť na hentej stránke slovenskou kartou (a že kto je šialený a crazy...ja idem navštíviť neznámeho (v podstate) chlapa do D-landu, ale on mi kúpi letenku s tým že mu ju potom zaplatím ako cash, lebo posielať na zahraničné účty čosi stojí a ja nemienim platiť nič navyše.
Parádička, či?

And my name is Bobby Brown

Sedím tu a hlásim sa, že ešte som nezemrela a žijem si celkom faaajn.
Včera išli inak Holky z porcelánu a ja som ten komunistický skvost nestihla, len konec. Škoda.
Akože, normálne má Slovensko rockové rádio??? Neverííím, ja žasnem, ja mám otvorenú hubu a sánka mi padá až na zem!
človeka (teda mňa aspoň) to poteší oveľa viac, keď svoju hudbu počuje v rádiu, než keď si ju pustí sám. lebo potom má pocit, že hej, myslia aj na MŇA, aj JA som zahrnutá do poslucháčskej základne! Oh yeah!
Inak sa mi nejak nechce písať tieto dni, neni moc o čom, len si váľam šune a páči sa mi to. Pozerám telkáč, počúvam Rádio Aligator alebo chodím učiť a včera som sa stala fosílom, mám úctyhodných 23 rokov, kamošky mi želali málo vrások, pevné zdravie a neovisnuté prsia...chápete to? život ide rýchlo, čas nikoho příliš nesetří, ako spieva tá, ktorú čas fakt nešetril. Ale nebudem hnusná, lebo dáma má lepšiu kondičku než ja, poľutovaniahodné, keď vezmeme do úvahy ten vekový rozdiel.
Teda ľutovať treba mňa, hej?
Plány na leto veľkolepo prekračujú možnosti mojej peňaženky a časového plánu, lebo som tupaňa a štácky som nespravila, tak doma mi treba v auguste kvasiť, ale aj tak si snívam.
Bulharsko je isté, teda ešte ne oficoš, ale last minute to istí. Sa teším ohromne, jak sa budem týždeň nadrbávať a na pláži bronz chytať a večer na diskoške (chichi, teda vlastne xixi...) skotačiť.
A dneska som si písala so Svenom, mojím osobným Švédom, je to kamoško, žiadny exmilenec, aby bolo jasné, lebo ľudia pomaly chápu, hlavne v tomto teple...tak radšej to sem hneď napíšem, lebo čo sa mňa týka, večne zápasím s nedorozumením. No.
Tak Sven je hrozne vtipný, vie zaspievať skoro celú Reklamu na ticho (lebo už zabúda, vedel to celé) a vie povedať Ahoj a kurva. Z toho už sa dajú aj tvoriť vety, dnes som mu povedala.
Vedel ešte aj preboha, ale to už zabudol, ale dneska som mu to pripomenula. Samé užitočnosti sme ho naučili, so Slepačím Výborom, keď tu bol.
Aj my sme sa naučili po švédsky, ale ja som si zapamätala len niečo neslušné o myšičke.
A o tom inokedy.
A ešte si občas píšem so starými známymi, proste život celkovo naberá nejaké smery, veľmi sa teším, keď nájdem na fejsi starých kamarátov, teda ne starých v zmysle ako bol lover (chacha) ale dávnych.
No a väčšinou sú to Nemci (to už tak nejak prirodzene u mňa býva) a nejakí Nemci chcú prísť na Slovensko, zo školskej výmeny teda, tak to dúfam že vyjde, lebo tých by som veru rada videla a jeden Nemec mi písal, či nemám chuť ho navštíviť, tak tuho rozmýšľam čo na to moja peňaženka, lebo ešte aj čas vyhradený na učenie dokážem obetovať (ako inak), ale prachy sú prachy (a peňaženka taká prázdna...teda ešte ne, ale to Bulharsko a ja som vlastne chcela notebook, ale už vidím že na notebook sa vyjebem zvysoka, aj tak teraz žiadny nemám a žijem, ja uprednostňujem zábavu).
A tak ak sa niečo vyvrbí, ja obetujem zas aj posledné úspory, alebo budem škemrať u fotra, no moja hrdosť to unesie každopádne...
Ale keď ja by som do toho D-Landu šla tak rááááda. Haha. A teda hlavne za tamtým, myslím že by to mohlo byť vtipné.
Idem sa richtovať, lebo za chvíľu mi bude treba ísť (rušať sa, ako hovoria v Biblii...inak na fejsi som lajkla Bibliu a bolo to hrozne smiešne, podľa mňa, že wicked lady likes Bible and Radio Aligator. Chacha.) na tú anglinu. Vlastne moje plány sú vytiahnuť mámu na zmrzku. hej, ja chodím na anglinu s mámou. Nuž, spolu vyrušujeme a učka nás furt napomínala, že či sa celý týždeň nemáme kde porozprávať, ale ono je to tak, že nemáme, lebo poriadne sme sa videli len na angline a to je priestor na pokec jak vyšitý.
Páááápááá.

Where did you come from, where did you go?

Mám taký vodojem, že by nebolo od veci zase trocha zapičovať, aby ste si nemysleli, že som na vás zanevrela. Bože uchovaj!
Tak, ale neni moc na čo...akože, pedagogiku sa učím, do gebule mi to nejde, nič nové, také chujoviny a moc sa mi o tom ani nechce. V pátek som bola v divadle (šak troška kultúry musí byť...).
Inak ma zase začalo bolieť hrdielko, lebo hneď jak som sa vyliečila, som sa aj dala do práce (chacha) a hlavne som šla na pivo a všade možne a potom ma v stredu zas začalo bolieť. Hrdielko moje úbohé.
Akože, v podstate to už v pátek bolo také zlé, že som sa bála že možno onemiem a som si nadávala aká som ja krava, že som šla na to pívo. Ale dávala som si obklady a neverili by ste čo dokážu také obklady v kombi s horúcim čajom! Hrdlo ma už nebolí. Takže dobre že som na tom pive bola. :D
Okrem toho nič moc nerobím, len furt čumím na VH1, dneska šli zase nejaké perly, aj Spice Girls, skoro som sa zadrhla, lebo som práve obedovala. Jak som sa smiala. Pipočííííí. (Ježííííš, to čo som dala...jasné že som myslela popiči.)
No a tak. A furt sa nám jebe net, takže chvíľu ide a chvíľu nejde, proste na kokot, foter nadáva a hromží a volá na tú ich hot linku prvej pomoci a už vypičoval tomu chlapcovi radostnému, ktorý mal tú česť s mojím nasratým fotrom. Ale akože chlapec radostný to trošku prepískol, keď sa spýtal, či máme v porádku káble. Kokot, šak asi hej, keď to chvíľu ide a chvíľu ne...či??? Napríklad dnes to nešlo celý deň a teraz zrazu hej. A kým sme nemali pojebané chello tak išlo všetko dobre. No ale to má človek za to, že chce lacnejšieho operátora. Tak tak.
A inak akože mám nejakých nových žiakov, tak super, zarábať budem jak sviňa (no...haha, taká vychudnutá sviňa) a rozhodla som sa že sa budem učiť taliansky (zase), tak som si hľadala nejaké súkromné doučovanie (hlavne lacné haha) ale ani jedna z tých oných, no chápete, sa neozvala. Teda písala som im maily, ale šak si myslia že v nedeľu sa nepracuje? To ja odpovedám aj v nedeľu, aj v pátek aj vo svátek, proste prachy sú prachy (a život taký krátky). A keď už sme pri tom, nájdem si to na youtube.
Tak. Už hrá. Hehe, takéto vypalovačky ja posledný mesiac dávam, neviem čo sa mi to deje.
No, kde sme to?
Aha a ešte aj po anglicky sa chcem učiť (vidíte? Budem tráviť leto v činorodom ruchu, venujem kopu času sebavzdelávaniu - keď furt o tom čítam v tých poznámkach, že učiteľ sa neustále vzdeláva...tak treba mi). A to som už tiež vyriešila, našla som nejakého radostného človeka (nie som si istá pohlavím, ale myslím že je to muž a asi Angličan alebo Američan...no, to je jedno), skrátka našla som nejaké radostné anglicky hovoriace čokoľvek neurčitej národnosti a pohlavia, čo by sa rado učilo po slovensky. Na oplátku to ponúka lekcie angličtiny, alebo prachy (sú prachy, máš prachy, tak nepozeraj spiatky). Ja som si vybrala anglinu (to už čo je so mnou...?) a keď sa v septembri vrátim do kurzu v štátnej jazykovke (olalaaa), budem za hviezdu!!
No, neni to popiči? Akože, né že by som nejako vedela vyučovať slovenčinu, naposledy to skončilo neslávne, okrem toho ešte takého Nemca zvládnem, lebo mám aspoň slovnú zásobu, ale po anglicky neviem ani ako sa povie minulý čas, alebo sloveso (no...verb?), takýže chacha, bude to trapas, ale tak budem robiť formu, kaliť vodu a čo ja viem, to mi ide, zoženiem si knihu a hlavne sa budem tváriť že všetko chápem.
No a za tú angličtinu to zas bude v poho, tiež si nepredstavujem, že to sa vyzná v gramatike, oni väčšinou majú ešte menší šajn, než ja.
Nevadíííí! (Požičala som si náš slovenský hokejový pokrik...inak, akože neviem ktorá iná krajina má ešte takí neschopné tímy, že má na to aj pokrik, keby dačo, ako my...haha.)
A tak a inak a všelijak podobne.
Už sa neviem dočkať, kedy toto úžasné leto plné jazykových kurzov začne. Dúfam, že ma po prvom týždni neprejde ten entuziazmus (to sa fakt takto píše? No...tak fajn.). (Nikdy neviem kam mám tú posranú bodku jebnúť...či pred, či za zátvorku...)

Pre potechu oka

Better dead than red

Už to omieľam všade, na fejsi, aj na druhom blogu aj to furt opakujem tak musím aj vám, že better dead, than red.
Lebo tak to je. Dneska som bola odvoliť a čuduj sa svete, taká plná miestnosť, že sa čakalo v rade, to som nikdy nezažila, asi ani tie komisie ne.
Najlepšie na celej tejto komédii je, že krčmy ponúkajú zľavy keď prinesiete lístky SNS, Smeru, HZDS, Pospolitosti (ktorá zmenila názov, ale koho chce ten drbo Kotleba oklamať?) a tak. Krása. Je to hrozne vtipné. Ešte som vlastne nezažila, žeby sa ľudia tak zaujímali o svet okolo seba, alebo si len nepamätám, ale aj tak mám pocit, že doteraz voľby nikto poriadne neriešil, aspoň z mojich rovesníkov, až dnes. A to je dobre, lebo polka ľudí v mojom friend-liste (no polka ne, ale chápete) má namiesto fotky prečiarknutú Fikovu držku a protičervené statusy. Normálne že atmoška je to dnes.
Tak sa mi to páči. Len nech všetci volia, lebo tie 50%-né účasti ma rozčuľujú.
A čo ešte?
Cítim sa zdravo, ale musím byť doma - otrava. Tak som sa tešila, že aspoň voliť môžem ísť, pri tej príležitosti som vliezla aj do Polusu (no keď už je to tak blízko) a kúpila som si čierne gate za 19 eur, paráda, lebo minule som si ich skúšala a boli mi malé a stáli 24 a dneska som bola v inom Mangu a tam mali aj moje číslo a ešte väčšiu zľavu. Síce mi trčia boky (bočiská, ako by som ich eufemisticky mohla nazvať...hej, eufemisticky, ja si nemýlim pojmy, ja viem čo to znamená), ale hádam sa mi podarí nejako schudnúť, alebo čo. Hlavne nemám krátke jeansy, čo je teraz väčším problémom, lebo v dlhých ma nikto neuvidí, kým nebude pod 20 stupňov a musím do práce nosiť sukňu, čo je trochu nepohodlné, lebo ja tam lozím po regáloch.
No.

Naši sú preč, aj Chantal, išli do Carnuntum a nechceli ma zobrať ("Ja ti nebudem vysvetľovať ako malej, že si chorá") so sebou, tak som sa odula a som odutá a nič mi to nepomôže, lebo aj tak som doma a móžem sa akurát tak učiť. A to sa mi nechce, ešte som nezačala, štácky z pedagogiky za týždeň a pol a zas tak málo toho neni, aby som sa na to mohla len jedným okom mrknúť, aj keď menej než dejepisu a nemčiny. (Chantal mi minule povedala, že budem neminárka...tak sme spomínali na tie božské skratky, čo sme používali, ako prďák a zemák, ale najlepšie boli také neotrepané ako litika, vytika a teliga. A ešte "ideš so mnou na vego?" To vego neviem kto vymyslel, ale už vtedy sa mi to zdalo trápne, ja som vždy bola neslušná, a teda som si hneď v útlom veku osvojila slovo hajzel.)

Takže čo robím? Periem (práčka) (ale mama to tiež vždy omieľa, že ona PERIE pritom to podľa mňa neni robota, nahádzať a potom poslať svoje deti vyvešať...tsss), odúvam sa a sedím tu. Aha a potím sa ako Göring. A obedovala som zvyšky - jeden studený zemiak zo včera, tri posledné plátky slaniny, nejaká opustená polka cibule a zvyšné cherry rajčiny, tak to som našla (a fakt že nič viac) a hodila to na panvičku. Zjedla som to s nejakou čínskou chilli omáčkou čo som minule lobovala, aby sme ju kúpili. Tá bola dobrá, celkový pokrm bol...no ako keď ohrejete zvyšky, ani dobrý, ani zlý, taký čudný...ale aspoň som sýta a môžem myslieť na to, ako by som schudla.
Lebo treba mi chudnúť a navyše, ideme so slepačím výborom do Bulharska!!! No popiči, slepačí výbor zbalí sto šiat, sto topánok, sto kabeliek (lebo šak toto sa k tomuto nehodí a čo keby), ktoré potom čisté dovleče domov (no, už sme párkrát cestovali) a tri fľaše Ginu (otázkou je, či litrovky alebo menšie, ale ja som za litrovky keď ideme na 10 dní, veď...no...už sme párkrát spolu pili, však). Jediné čo sa z toho upotrebí bude ten Gin, samozrejme. Čakáme teda na nejaký last minute, v júli, no neviem sa dočkať. Ale keď ja si nemám čo obliecť! Baby nemajú šaty (treba napraviť), ja nemám sandále, mám len jedny plavky (no čo sa smejete, nemôžem ísť k moru len s jednými plavkami...btw, pri mojej korpulentnej postave by som sa radšej mala kúpať zahalená jak Arabky) a nemám kraťase, teda jeansové, tie nepotrebujem bezpodmienečne do Bulharska, ale preboha, veď nemôžem furt nosiť len sukne, či? Niekedy mám chuť sedieť s rozkročenými nohami a to sa pri mojej dĺžke sukní vôbec neodporúča. Leda ak zvádzacia technika.
Takže - we will rock you Bulgaria!!!

Na záver tohto upoteného príspevku o ničom jeden vtipný obrázok. Nachádza sa to na Záhradníckej.

Tak slečna, vyzlečte sa. Ale to nie ja, ale mama je chorá... Tak pani, otvorte ústa.

Dobrá správa: dnes som obdržala CD Kiss, koncert v Bratislave 29.5.
Je super, ako inak.
Zlá správa: musela som sa trepať k dokymu a ten mi oznámil že mám zápal priedušiek a zapálené hrdlo (radšej som mu nehovorila o tých dvoch drinkoch v sobotu) a naordinoval mi kľud na lôžku (na lôžku by som síce bola rada, ale ne so zápalom) a antibiotiká (juch, čiže teraz budem grcať, srať, halucinovať, stratím čuch a sluch - teda dočasne - a budem mať čudné sny, stavy úzkosti, deozorientovanosť a čo ešte?).
Aspoň som nemusela čakať, v čakárni žiadne babky, neviem sama čo sa deje, že nejsú choré... Divné.
No ale mne sa nechce kvasiť doma, navyše nesmiem ísť na slnko, samozrejme, s liekmi a nesmiem ísť ani do práce, ani vlastne nikam, len doma ležať a papkať tie žlté tabletky a piť nejaký pičus šumivý a ešte aj kloktať tamtum verde a ja že to nechcem a on že ale mali by ste, tak ja že ok. A teta v lekárni, že to hradíte celé vy, tak chcete to? A ja že ne, aj tak by som to nekloktala a ona že ok.
Život je super. (Asi vám teraz napadlo že - koho?!)
Nuž, tak sa má vec, že nemôžem ísť do Aligáča, ani za spolužiačkami, lebo to už aj naši by pičovali kam sa trepem chorá. Ale za spolužiačkami možno pôjdem, lebo oni nepijú a tak trošku decentne by ma hádam nezabilo (aj keď tie studené nápoje mi práve zaistili sedem dní grcania, srania, úzkosti, dezorientácie, halucinácie...chápete).
Ale tak jedna dobrá vec na tom je - môj doktorko je sexoš. Má asi tak 40 a vlastne vôbec nie je pekný, ale je to taký celkom jebavý chlap, na to že je doky a tak. A vždy sa na mňa usmieva a vypytuje sa ma čo študujem a potom hovorí jééj, dejepis, to ja mám rád, ja si kupujem Historickú revue a to si vždy čítam cez víkend.
Hehe.
Asi by sa vám nepáčil (možno ešte Mati, chichi), ale je taký milý. Síce nevyzerá jak doktor Clooney, ako ten z Georgie (to je taká kniha pre teenagerky, vtipná), ale aj tak.
No, idem preč, si vypiť tú šumivú blbosť.

Kvapky proti kašľu

Mám ešte chvíľu času, kým pôjdem učiť, tak sedím tu a strašne sa nudím. Neni do čoho pichnúť, dneska som zas bola doma, lebo som v noci mala taký záchvat kašľa, že ešte ráno ma z toho bolelo hrdlo. A je teplo a ja sa nudím, to je nechutná kombi, navyše za chvíľu sa už budem zasa musieť učiť na štácky, tak dopiči, nech som aspoň chvíľu zdravá, šak si vôbec nemôžem užívať teplé počasie!
Tak si tu sedím, nudím sa a kašlem (keby tak na všetko, ale trt). Práve došiel niekto domov, idem sa tam mrknúť, aspoň sa porozprávam o živote, ale keď celý deň sú šecia preč v riti, len ja som doma, tak môžem iba do stropu civieť, ale ani to ne, lebo ma kurevsky bolia oči, krvou podliate (nádhera proste) a slzia a slzia, takže ja ležím a tečú mi slzy a ja som ani neni smutná, len nasratá a hovorím si doboha! Presne, tak sa rúham.
A našla som dokonca kvapky proti kašľu čo nejsú štyri roky po záruke, ako väčšina liekov čo sa u nás nachádza (facebook sa zhrozil keď som hodila status, či mi uškodia lieky po záruke - vraj áno - a ja že aj keď je to len jeden rok? A facebook že LEN jeden rok??? Tak hej, lebo my máme aj také že exp. 2006, poprípade 2004...). Mama tvrdí že jeden rok po záruke ešte nemôžu byť pokazené (aj ja mám takú životnú filozofiu a a vzhľadom na to, že mama stále žije a je zdravá, zrejme je to pravda), tak som si chcela aj dať, ale potom som našla ešte čerstvé, tak si hovorím, veď nebudeme sa ondiť. Tieto zasa vraj majú vplyv na pozornosť, takže dneska riadim pomaly. (Keď môžu ľudia šoférovať zhúlení, tak troška kvapiek nebude takým rizikom. Či? Jaj, doráža ma moja bezohľadnosť, ale fakt sa mi nechce ísť busom, ešte v tomto stave. Žeby som zrušila doučko, o tom ani reči, som chamtivá ani Harpagon. Už viem čo sa myslí tým, keď niekto povie "Doviedla ho do hrobu jeho vlastná chamtivosť." Ja sa neliečim, lebo musím zarábať.)
A o čom som to...? Hej, o ničom. Nudaaaaaaaaaaaa.
Chcem ísť chlastať. A do Aligáča na karaoke a trtkať a na zmrzlinu a kúpať sa...chcem už leto, boháča! A né sople. A naši už vymákli, že som chorá, takže ma nahnali k doktorkovi, zajtra tam musím ísť, voľky-nevoľky a čakať s tisíckou babiek na ortieľ. Juchú.

Krátky pičung na dobrú noc

Sedím, čítam blog dreamworld girl a nesmejem sa, lebo ma boli hrdlo a keď sa smejem dostanem záchvat kašľa, ale v duchu sa váľam od rehotu. Dojde mama, že či som veľmi chorá (ako ne že by som sa chcela sťažovať, lebo sa o mňa fakt všetci zaujímajú a keď sa nikto nepýta tak sa odujem že ich netankujem, no ale mňa sa všetci stále vypytujú, že či som chorá, pritom som chorá už týždeň a stále beriem lieky, tak ležia na stole a tak a už som to aj hovorila že som chorá, tak hádam si to všimli...ale nechajme to. Aspoň nepičujú, keď sa chystám s tou chorobou von, že prečo neležím.) a čo som to hovorila?
Aha, dojde mama, a začíta sa do toho blogu a po chvíli (a to je zrovna post kde dreamworld nadmieru pičuje, ako chorá vrana v sáčku) sa mama spýta, že koho je to blog. Ja už viem, o čo ide a precedím tak pomedzi zuby, že neviem. Nejaká baba.
A mama - a tebe sa to páči?
A ja - hej, je to vtipné.
A nasleduje taký ten pohľad, taký ten materský, že - šak ona iné slovo ako popiči ani nepozná.
Ja - ježiši mamiiii.
Ona - to aj tvoj blog je taký? Plný takých...?
Ježiši mamiiii.
A ona ide spať. Ja viem, že to musí byť pre ňu sklamanie, ale nechápem čo sa čuduje, lebo už ma občas počula poriadne pičovať, keď si nezavrem dvere na izbe. Ona je taká slušná a nenadáva a u nás iba na Fica slobodno povedať pravdu (tož, že je to dokonalý boží čurák a iné prívlastky), ale aj tak...neviem, prečo mi stále musí pripomínať, aké je nehanebné, keď taká dáma ako ja (haha, že dáma) tak rozpráva (vysvetľovať že to je normálna mluva mládeže a oháňať sa argumentami "veď tak hovorí každý" je asi nerozumné a detinské).
Prečo to proste nemôže ignorovať, ako fakt, ktorý sa jej nepáči (napríklad, ako všetci ignorujú, že Zem je guľatá, pritom aj tak dobre vieme že je rovná, veď sa len pozrite z okna a povedzte či je guľatá, no), ale je s ním zmierená.
Ale ona sa tak na mňa smutne pozrie, štýlom sklamala si ma.
Jaj, ale to pri tom vôbec nie je najhoršia vec, čo som kedy porobila, len o tých iných vôbec nevie, to by radšej prisla, nech ešte viac nadávam...ale tak matky.
nechajme to, vôbec som vlastne nešla o tomto, ale medzičasom som zabudla že čo a ako a čo.
Išla by som na dofču niekam do riti. Hocikam, najradšej na road trip, ale je hrozné, že mám aj peňáze, aj čas mám v podstate, ale nemám s kým, lebo ostatní nemajú peňáze, alebo nemajú záujem o také ako ja. To je zloba, čo? A cestovať sama to neni pre mňa, ja stále musím rozprávať a sama by som sa kurevsky nudila.
A v auguste móžem ísť do prdele (=na štácky) a ne do zámku, čiže júl je pre mňa relevantný a že budem mať nejaké doučko a ten chlap proste bezpodmienečne chce trikrát do týždňa hodinu, čo je super, ale akože má pocit, že ani na dovolenku nesmiem ísť? Neviem, lebo to mi ide dohodiť kámoška, tak uvidíme, každopádne ak sa niečo vyvrbí, milý chlap bude mať smolu a buď dostane náhradu alebo mu tie hodiny kľudne nadrobím vo voľnom čase.
Btw, ešte mi furt nevolal nijaký prachatý cudzinec, čo sa chce učiť po slovensky. Čo je s tými ľuďmi? Ani prachatí Slováci chtiví nemčiny sa neozývajú, tak to vyzerá biedne s mojimi financiami, nuž, aspoň budem mať v lete kopu času na športovanie a možno konečne spravím niečo s tým mojím rozkysnutým telom obrovským. Uvidíme, uvidíme.
Som zvedavá, kto vyhrá voľby. Už sme robili nejaké prognózy, že keby nebodaj Sulík a KDH, tak že sa bude môcť fajčiť tráva, ale len v kostole. Haha.

I stole your love

Ja neviem či moja nálada súvisí s počasím, alebo počasie s náladou, každopádne (inak na tomto slove som mala onehdy v krajine Nemcov strašné újeby a tvrdila som, že sa nepoužíva, ale o tom inokedy) (mala som také újeby že som sa nevládala hýbať a tiekli mi slzy, práve som si vtedy vyzliekala jeansy a normálne som sa zasekla s gaťami na členkoch a prehnutá dopredu a nebola som schopná ničoho, kvôli tomu záchvatu...moja kámoška ma ešte aj odfotila...)...každopádne už som tú vetu tak netiahla, že ju radšej skončím a začnem novú.
Tak teda, idem si po ulici, pozerám na oblaky, výnimočne nevyflusnem žuvačku do trávy (príroda...to sa vstrebe, ale na chodníky zásadne neplujem žuvačky, lebo neznášam, keď sa mi nalepia na tenisky a potom nejdú dole, kurvy, len do trávy, keď sa vám v tráve nalepí žuvačka na tenisku, je to vaša chyba, po tráve sa nemá chodiť) a pelášim na autobus. Pekne prejdem podchodom (hnusný, vlhký, smradľavý, temný) a hneď ide 98-čka, ani sa nemusím ponáhľať, len nasadnem. Počúvam Led Zeppelin (po dlhej dobe je zasa Zeppelin time, mala som ho v marci naposledy) a pozerám sa z okna (to hlavne aby som nemusela nikoho pustiť sadnúť - viete, taktika - slúchatká a sklený pohľad von oknom, zaberá) a vidím, že začína pršať. A hovorím si "kurva dopiče" a myslím na to, ako by mohlo byť pekne a prečo nemám chlapa a prečo ma chlapi dokážu tak nasrať a vôbec a ešte k tomu aj prší. Prečo ma chlapi dokážu nasrať? Lebo som naivka. a všade hovorím, že som femme fatale (ale som aj pozér a to s tým súvisí, to o tej femme fatale mám z jednej feťáckej pesničky a strašne sa mi to páči a vždy som hovorila, že je to super a že taká chcem byť, ale potom som raz taká bola a ten vzťah bol jedna katastrofa (kataklyzmatická interferencia, ako by povedal jeden komiksový hrdina, ktorý bol aj sfilmovaný a jeho protivník sa ho pokúsil zničiť v inherentnom poli a on na o že" myslíš že by ma niečo také dokázalo zničiť? Zložiť sám seba bolo prvé čo som dokázal". A ten jeho protivník ešte niekde v tom filme povedal "ja nie som hrdina z komiksu", čo som ja osobne považovala za highlight celého filmu a kričala som naňho že "si!!!").
A čo som to...? Aha, chcela som byť femme fatale, ale keď sa vás chlap bojí...no ne že bojí, ale proste keď on je ten krehkejší, no fuj, nič horšie na svete neni. Fuj. Keď sa cítite ako podmanivý zvodca na rande s nezletilou pannou. To je zlý zlý zlý pocit.
A tak som si povedala, že už nechcem byť femme fatale. Ale niekedy ma to láka a navyše, je to skvelý nick a ešte aj super vec, čo môžete o sebe povedať, keď sa vás niekto na nete vypytuje že čo a ako a čo, vtedy hrám a vymýšľam si, lebo nevidím dôvod hovoriť na nete pravdu. Nie nie, vtedy vyzerám super, cítim sa super a vôbec, zobúdzam sa učesaná a namaľovaná, chápete, Holywood (nepíše sa to s dvomi L?).
Zasa som zabdla kde som bola.

Odsek teda aspoň. Nuž a keď niekedy nie som femme fatale, som strašne naivná a verím každému a mňa obtiahnuť je absolútne najľahšia vec na svete, aj ženy ma vedia oklamať (ale tak ženy vedia klamať, to je iná vec), ale muži ma ani ne tak klamú, ale ja im príliš verím.
Atď, atď, nemá to pointu, ak ste čakali nejaký príbeh, ne nemá, príbeh sa nekoná, žiadny neni.
A do toho ešte aj prší a ja som chorá a pokašliavam a tak a neviem čo mám robiť, lebo na jednej strane nič a na druhej som vykoľajená keď zrazu nemám povinnosti, len ísť do práce a potom sa z nej vrátiť. A chcea som ísť zajtra piť, ale som chorá, takže piť nemôžem ani vlastne nechcem.
A deje sa mi ešte aj iná krivda - dnes mi volalo zahraničné číslo, ale ja som bola v riti v archíve a tam neni signál, tak mi došla len SMS od drahého operátora a ja som na to číslo teda odpísala, že ak je zájem (naschvál zájem, je to také cool bez toho U) nech sa ozve, ale nič sa neozvalo a to ma sere. Dala som si totiž inzeráty že doučujem cudzincov slovenčinu a ja ňuchám v takých telefonátoch zárobok a tak ma sere že číslo zmĺklo a konec. Ach.

A dneska v robote bol aj Jurajko a vykrikoval na mňa celý deň (to on tak zvykne) že Ladyyyyyyyyyyyy (jasné že ne lejdy, ale skomoleninou môjho priezviska, ktoré tu pre dobro všetkých nebudem uvádzať), teraz budeš kopať kanály, keď si nespravila bakalára???!!! A ja že hej a tak sme sa bavili celý deň, sranda bola, len už ma nič iné nenapadá... Jedine možno že brutálne voňal (moja slabosť, pre zmenu, je Hugo Boss) a to mi nerobí dobre, lebo viete kto používa Huga? Jasné, lover...a tak ja som celý deň len čuchala, jak feťák. Božská vôňa, normálne afrodiziakum.

A okrem iného, ten môj slávny Ind,čo mi písal, veď viete, tak on ešte občas otravuje, hlavne že I trust you a I want you to trust me a on chce byť môj very good friend a podobne, proste to majú asi v génoch tieto kydy. A ešte by som mala byť jeho byznis partner, no čo zošalel??? Tritisíckrát som túto jedinečnú ponuku odmietla a on furt že ale to by som vôbec nemala robotu, len by som to predávala kolegyniam a kamoškám (dámy, keby ste mali záuje, tak ma kontaktujte a ja to preňho spravím!) a tak. Akože no problem, no problem, if you dunt mind. Tss...ale ja do mind a on že tak aspoň budeme good friends, však, lebo I trust you a tak dokola a ja že yes, nech už dá pokoj.
A potom zasa začal, že chce moju fotku (ale...toto netreba ani komentovať), lebo on mi svoju poslal (ako keby som sa mu prosila) a že nech mu poviem nejaké pikošky zo svojho sexuálneho života. Lebo že šak na blogu píšem aj o sexe aj o svojom first kiss. No...nechám na vás, čo si z toho vyvodíte. Isté je, že na poslednú správu už odo mňa odpoveď nedostal.

Lady Wicked príhody a skúsenosti

Takže. Dnes som bola po troch mesiacoch (trimester, haha!) tvrdej makačky (štácky, bakalárka, zajebávanie) zase v robote. A vôbec mi to tam nevadilo! Čiže stačí tam dlho neísť a už vám ani nudná práca nevadí, ani že musíte vstávať.
A jaká bola moja radosť, keď som v kancli uvidela Odpora! No vážne, počula som chýry, že pracuje v nejakom obchode, ale nakoniec zostáva aj tu, verný (teda verná, Odpor je žena) aj našemu úchvatnému zamestnávateľovi.
Takže som si dobre pokecala (po takej dlhej dobe, čo som strávila medzi knihám som bola nadmieru ukecaná a skoro som nepustila ostatných k slovu, čo ja aj inokedy robievam, ale dneska som sa aj sama cítila nejaká extrémna).
A deje sa mi neprávosť a krivda! Chorľaviem! Ne, nemám tuberu (ale ktovie), ale bolí ma hrdielko. No, takto. Ako hovorievam v poslednej dobe - šak toto, viete ako to je.
Dokonca som sa dnes ale ani nezajebávala, napriek tej strašnej chorobe (no dobre, bolí ma trochu hrdlo a to je všetko, aj keď mi to vôbec nezabránilo celý deň trepať).
A prší! Nespokojná som, tenhle způsob léta zdá se mi poněkud podivný.
A neviem čo by som vám ešte také...no, mám nové tenisky (konečne - Triss, viem že som ťa volala na nákupy, ale bolo to také akútne, že som včera donútila sestru tak nečakane a už ich mám, ale rada pôjdem nakupovať iné veci, vecí nikdy nie je dosť, akýchkoľvek), a nezateká do nich a sú to Nike a sú strašne krásne, čierne a majú ružovú fajku a tak a môžem v nich čvachtať po Osviští a nohy mám suché, paráda. Mimochodm, už nezablúdim v ten Pétržke, pekne trafím kam chcem, aj rôznymi spojmi a idem vždy správnym smerom a cestou si pozerám z okna bilboardy, hlavne tie volebné. Napríklad taká martináková, tá ma zaujala, má reklamu jak andělé světla, svieti za ňou taká žiara (možno Černobyľ, ale človek nikdy nevie) a voľačo sľubuje, ale už neviem čo, tá žiara pohltila moju pozornosť. Ďalej tu máme rasovo a národne podfarbené (to už ani nejde povedať že podfarbené, lebo oni sa s tým vôbec neskrývajú) protimaďarské kydy, odkedy som sa ich naučila ignorovať, už ma ani nevzrušuje, že sú také prijebané. A najlepšia je samozrejme fantastická štvorka, ktorá sľubuje istotu ťažkých časov a tak.
Nuž, ťažké sa rozhodnúť. Ako by povedal Jánošík (či kto) - mať pána je neprávosť, no väčšia byť pánom. Niekto by to mal Ficovi už konečne povedať. A potom bude anarchia. Juchú!
(Ale ja naozaj chorľaviem, už aj hlávka mi oťažela nejako.)