Ojóóóój a že jaký bol!
Popoči a ten jazyk, no krása, presne taký má Kiss byť.
Gene Simmons bol obscénny až na pôjd, asi som nikdy nevidela sexuálnejšieho človeka na pódiu, teda bol dosť nechutný, len plul (nepáči sa mi pľul...viete, som Bratislavčanka, takže bez mäkčeňov) a slintal (ale nehorázne) a všetko, ale vrtel sa tam jak striptérka a tak sa pozeral, že až. Móžem len povedať šak toto. Alebo - no viete, ako to je. Inak, šak toto patrí posledný týždeň k mojim najobľúbenejším hláškam, hovorím to s frekvenciou raz za minútu (slabý odhad).
No ale Gene sa tam krútil a vyplazoval jazyk a potom si potľapkal po riti, bol strašne smiešny, lebo jak bol zmalovaný (pamätajte - bez mäkčeňov...inak toto je tiež také slovo, ten mäkčeň) a v tom kostýme, haha.
A hrali úúúúžasne! Kto nebol, môže ľutovať, lebo to bola fakt že best show ever, dokonca aj Alice musel poputovať v mojom imaginárnom rebríčku na druhé miesto, lebo títo chlapi sú showmeni a bodka. A ja milujem masky, kostýmy a make-up a svetlá a ohne a ohňostroj a petardy (dokonca Eric Singer odjebal voľačo zo svetelnej techniky, keď odpálil petardu do pódiovej konštrukcie. Hehe). A potom ešte aj konfety lietali, boli sme celí zasnežení.
A hrali šetkie najlepšejšie hitovice, čo sme si spievali raz na našom WG, keď slepačí výbor býval u nás a spievali sme Kiss do tretej rána a poriadne nahlas (chudáci susedkovia).
Napríklad I wanna rock and roll all nite and party every day a I was made for lovin´ you baby (samozrejme, to je povinná jazda) a ešte aj Love it loud (hymna WG, božííínku!) a aj Crazy crazy nights a neviem čo ešte, nepamätám si, lebo ešte som vo vytržení. A počas I was made for lovin´ you sa Paul Stanley detašoval do hľadiska - teda priviazali ho na taký oný (hej, patrím do skupiny na fejsi, že odkedy poznám slovo oné, viem všetko perfektne vysvetliť) a letel ponad publikum až ku zvukárskej veži a naspäť. Ale to som poriadne nevidela, lebo viete, nejsom až taká vysoká a bolo tam plno ľudí. Ale inak sme stáli blízko pódia a videli sme obstojne (pred nami hnusný párik, teda chlap vypadal dobre ale baba bola hnusne škaredá, vyzerala na 30, ale podľa mňa 30 vôbec nemala, ale vyzerala tak vyžito, viete, ako keď začnete v 15 chlastať a fajčiť a potom už v 19 vypadáte na 30, pričom 30-tky hocikedy vyzerajú lepšie...ale nechajme to - a oni tam predvádzali nejaký erotický tanec, hotová predohra, takže si každý vedel predstaviť ako to robia, ale ja nechcem vedieť ako to robia ostatní, bože, nejsom prudérna, ale nechcem) a sestra aj brnkátko chytila, ale šak ona vždy chytí, heh.
No popičovka to bola ťažká, spievali sme, vrešťali, tancovali, skákali a bavili sa a na konci som nemala ani hlas, ale bolo mi ľúto že už skončili. A vôbec netrochárčili, hrali vyše dvoch hodín, tak to má byť, ne že sa kapela po hodine zbalí a nechá sa 10 minút prosiť o prídavok. Tss...Kiss to vyhrali, zatiaľ najlepší koncert roka. A to si nespomeniem, čo som tento rok videla, ale mám taký pocit, že akurvát len Requiem v Aligáči.
A našla som na youtube velice dobré záznamy, niekto mal dobrý prístroj zjavne...tak si užite, dobrý zvuk, aj obraz, let´s go!
nedeľa 30. mája 2010
sobota 29. mája 2010
Čo je dobré, toho je málo, dokurvili sme čo sa dalo
Tak skrátka. Prvá vec čo ma ohromila je, že som tento blog zanedbávala celý týždeň!!! Chápete to? Ja! To je ako...no...ako...ako niečo hrozné na čo si teraz nespomeniem.
Tak aby sme šli poporádečku, štácky som nedala, len tak napoli, svetové dejiny si zopakujem v auguste, pojebané dejiny skurvené kokotské.
Tak. Bolo mi do revu samozrejme, lebo som citlivka a fajnovka a podobne, ale robila som formu aká som tvrdá žena a nerevala som pred spolužiakmi, hlavne keď celá kopa iných sa tam usmievala, že haha, a čo, veď to nič neni, robiť opravák v auguste (asi ich nesere argument typu dojebané leto), sú aj horšie veci na svete než dojebané skúšky. Sú? Viete čo, v mojom svete boli dnes najhoršie práve tie dojebané skúšky a dojebané leto a celé toto bolo dojebané, lebo pojebaná Kyjevská Rus nevznikla v 5. storočí, ale až v 9. a tam to celé začalo, celý ten trapas, alebo fail volajte to ako chcete, ja sa odvolávam na svoj nadpis.
Tak som chvíľku niečo splietala a potom že radšej odchádzam, lebo fakt nič neviem, no možno keby som tam potila krv, dali by mi éčka (keby som to vedela, tak tam zostanem tú krv potiť, mne na známkach nezáleží, ale fakt som si myslela že mi to nedajú, ale neskoro je teraz lamentovať, berme to tak, že by ma poslali do piče).
Deják som sa učila s maturujúcou sestrou, zahanbuje ma, že vie toho asi stokrát viac než ja, ale ju zjavne dejepis baví, ne jak mňa (vyvstáva otázka...tu odbočím, ale môže otázka vyvstávať? Mal by sa nad tým niekto zamyslieť, vážne. - načo to vôbec študujem, poviem vám, že sama neviem. Sama nechápem, načo som si taký odbor zvolila, lebo som nikdy v ňom extra nevynikala, akurát na základke kedy nebolo treba nič vedieť a mala som ešte aj z prírodopisu jednotky, aj z matiky. Ale na polroku vždy dvojku, to som už vtedy vedela, že matika je pičovina na entú - haha, že na entú, aká irónia, no nechajme to - a tak som sa nikdy nesnažila to pochopiť. Kdežto v dejáku som bola celkom ok, ešte aj na strednej, ale už na mature to začalo, že som mala dvojku, lebo som čo? Trieskala blbosti, ale čo vám na mature uznajú, nehodí sa na plese, je také príslovie. A tak mi tu nestačí vedieť že nejaký Rurik a Oleg, ale aj vác, že Zlatá horda, radšej som im nehovorila, že ako dlho som si myslela že to bola akože faktická horda, ako skupina, čo sa tak nazvala. Ne, to vám bol štát. Chápete? Móže niekto nazvať svoj štát že Zlatá Horda (horda?)? No jedine Mongoli. Akože hej, aj tí patrili do otázky, alebo skôr do odpovede, lebo tí napadli tých skurvených kyjevských Rusákov...ale to je jedno, koniec zátvorky.)
Členíme text na odseky, lepšie sa to číta, aj ľudia majú viac chuť to čítať, hej viem, mama robí marketing už asi sto rokov, tak viem.
Neviem čo ešte povedať k tomuto dejepisnému trapasu.
Šla som teda domov aby som sa vyhla bujarým oslavám mojich spolužiakov, ktorí to urobili (kto má na nich chuť, keď sú veselí) a našťastie mi volala kámoška (jedna z nejlepších, skoro tak ju mám ráda jak Top Dívku), či nejdem na jeden a ja že hej, lebo treba mi také. Tak som sa nadrbala poobede, lebo celý deň som nejedla, klamem, jedla som dva chlebíčky. Ale ani mi moc nechutili a zaplatili sme 7 evri...ale o tom inokedy, že sa mi tento ich skurvený komoušský systém nepáči.
Čo nás bude ešte zaujímať? No, vás nič a mňa tiež nič, takže nič (ale ne, srandujem, toto povedal raz náš starý prastarý - ako prasličky a plavúne dokopy - fyzikár, keď písal príklady na tabuľu a veru to bola jedna z mála vecí, kde sa fakt nemýlil - vôbec nás to nezaujímalo).
Zajtra idem na KISS, ticho záviďte.
A asi sa odporúčam, (a inak velice vtipné je aj to, jak píšem čo ma prvé napadne, napríklad túto zátvorku píšem až úplne na konci, teda celý text mám hotový a toto sem tak vsúvam ako vsúvačik, ale vy neviete, kebyže vám nepoviem) inak je velice vtipné jak Karol Sidor poslal Hitlerových poskokov do piče, keď chceli, aby vyhlásil Slovenský štát, vtipné, vtipné, ale im to také zrejme nepripadalo, lebo po vyhlásení ho odpažili ako veľvyslanca do Vatikánu (chápete, tam bola dobrá nuda, veď čo už poriešil vo Vatikáne, to by mohol keby tam došiel o takých pár sto rokov pred tým, ale smola, v 20. storočí už bola lopta na inej strane ihriska, aufm Spielplatz, sozusagen) a potom umrel v Kanade. (Btw na stene sedí komár a prepletá nohami ako zajac.)
Smutný príbeh jedného člena HSĽS a ja som si myslela že on bol zlý, lebo patril do tej strany, viete ja si všetkých rozdeľujem na dobrých a zlých, potom sa mi to ľahšie učí, teda čo sa týka Rimanov, ťažko sa to posudzuje, či boli zlí oni, alebo barbari, ale to je zase každému jedno. V dnešnej dobe je dôležité vedieť že Hitler bol zlý, ale za 1000 rokov to bude každému jedno a budú sa učiť o nejakom fúzkatom, čo moc nemusel židov (či Židov? Nikdy neviem...dosť to dokurvili tým že majú dva rovnaké názvy...Arabi to vyriešili dobre - sú moslimovia a každý vie že Arab sa píše takto a moslim takto. Vie to každý okrem dyslektikov a dysgrafikov, to je jasné. No, nechajme to jazykovedné okienko) a bude sa im to zdať presne také ako mne dnes Šupiluliumaš a Šamšiadad a poprípade Tukultininurta. Aj Chatušiliš. Viete, títo típci tiež vraždili jedna radosť, nejaké iné kmene, ale koho to dnes zaujíma???
Tým som samozrejme nechcela obhajovať nemecké záujmy, ja len tak filozofujem a hovorím to skôr, než ma niekto označí za henlajnovca alebo tak. Inak ten Hiťo mal aj pár vtipných momentov, keď Tisovi na jeho (ak sa pýtate na môj názor, trápny) darček (nejaká kniha o tom jak nás Maďari tisíc rokov jebali, aspoň sa mi zdá) povedal, že "to ma vôbec nezaujíma". Haha, no sranda. Veď sa mu ani nečudujem. Mne sa tiež nechce učiť o slovensko-maďarských vzťahoch, furt sa to tu omieľa, človek má pocit, že tá história ani neskončila, ale stále trvá, akurát že už neviem či jebú oni nás, alebo my ich. Spoločná história sa nezapre.
Inak títo Maďari boli celkom silný kmeň, taký do pohody výbojný, ale potom spravili tú chybu, že sa usadili tu a zmiešali s nami a odvtedy sú tiež nejakí degenerovaní, už sa im nechcelo bojovať ani hnať pred sebou ostatné kmene, len sa tu opíjali so Slovanmi. A potom že prečo Slováci toľko pijú. Cha. Šak my to už robíme od piateho storočia, k nám sa môžu Nemci a Angláni so svojím trápnym pivom chodiť učiť! My už sme to naučili aj Maďarov, skúsenosti máme.
Eh, jasné že som zabudla o čom som pôvodne chcela, ale nevyvinulo sa to zle a teraz ma ospravedlňte, idem spať, nespala som pokojne už asi mesiac. Vidíte, ani ten Speed mi nepomohol, ale aspoň jednu časť mám z krku, aj keď tú ľahšiu.
Teraz by som si zatrtkala. Alebo možno ani ne...radšej spať. A sama. Až taká som unavená. Veru, už starnem.
Tak aby sme šli poporádečku, štácky som nedala, len tak napoli, svetové dejiny si zopakujem v auguste, pojebané dejiny skurvené kokotské.
Tak. Bolo mi do revu samozrejme, lebo som citlivka a fajnovka a podobne, ale robila som formu aká som tvrdá žena a nerevala som pred spolužiakmi, hlavne keď celá kopa iných sa tam usmievala, že haha, a čo, veď to nič neni, robiť opravák v auguste (asi ich nesere argument typu dojebané leto), sú aj horšie veci na svete než dojebané skúšky. Sú? Viete čo, v mojom svete boli dnes najhoršie práve tie dojebané skúšky a dojebané leto a celé toto bolo dojebané, lebo pojebaná Kyjevská Rus nevznikla v 5. storočí, ale až v 9. a tam to celé začalo, celý ten trapas, alebo fail volajte to ako chcete, ja sa odvolávam na svoj nadpis.
Tak som chvíľku niečo splietala a potom že radšej odchádzam, lebo fakt nič neviem, no možno keby som tam potila krv, dali by mi éčka (keby som to vedela, tak tam zostanem tú krv potiť, mne na známkach nezáleží, ale fakt som si myslela že mi to nedajú, ale neskoro je teraz lamentovať, berme to tak, že by ma poslali do piče).
Deják som sa učila s maturujúcou sestrou, zahanbuje ma, že vie toho asi stokrát viac než ja, ale ju zjavne dejepis baví, ne jak mňa (vyvstáva otázka...tu odbočím, ale môže otázka vyvstávať? Mal by sa nad tým niekto zamyslieť, vážne. - načo to vôbec študujem, poviem vám, že sama neviem. Sama nechápem, načo som si taký odbor zvolila, lebo som nikdy v ňom extra nevynikala, akurát na základke kedy nebolo treba nič vedieť a mala som ešte aj z prírodopisu jednotky, aj z matiky. Ale na polroku vždy dvojku, to som už vtedy vedela, že matika je pičovina na entú - haha, že na entú, aká irónia, no nechajme to - a tak som sa nikdy nesnažila to pochopiť. Kdežto v dejáku som bola celkom ok, ešte aj na strednej, ale už na mature to začalo, že som mala dvojku, lebo som čo? Trieskala blbosti, ale čo vám na mature uznajú, nehodí sa na plese, je také príslovie. A tak mi tu nestačí vedieť že nejaký Rurik a Oleg, ale aj vác, že Zlatá horda, radšej som im nehovorila, že ako dlho som si myslela že to bola akože faktická horda, ako skupina, čo sa tak nazvala. Ne, to vám bol štát. Chápete? Móže niekto nazvať svoj štát že Zlatá Horda (horda?)? No jedine Mongoli. Akože hej, aj tí patrili do otázky, alebo skôr do odpovede, lebo tí napadli tých skurvených kyjevských Rusákov...ale to je jedno, koniec zátvorky.)
Členíme text na odseky, lepšie sa to číta, aj ľudia majú viac chuť to čítať, hej viem, mama robí marketing už asi sto rokov, tak viem.
Neviem čo ešte povedať k tomuto dejepisnému trapasu.
Šla som teda domov aby som sa vyhla bujarým oslavám mojich spolužiakov, ktorí to urobili (kto má na nich chuť, keď sú veselí) a našťastie mi volala kámoška (jedna z nejlepších, skoro tak ju mám ráda jak Top Dívku), či nejdem na jeden a ja že hej, lebo treba mi také. Tak som sa nadrbala poobede, lebo celý deň som nejedla, klamem, jedla som dva chlebíčky. Ale ani mi moc nechutili a zaplatili sme 7 evri...ale o tom inokedy, že sa mi tento ich skurvený komoušský systém nepáči.
Čo nás bude ešte zaujímať? No, vás nič a mňa tiež nič, takže nič (ale ne, srandujem, toto povedal raz náš starý prastarý - ako prasličky a plavúne dokopy - fyzikár, keď písal príklady na tabuľu a veru to bola jedna z mála vecí, kde sa fakt nemýlil - vôbec nás to nezaujímalo).
Zajtra idem na KISS, ticho záviďte.
A asi sa odporúčam, (a inak velice vtipné je aj to, jak píšem čo ma prvé napadne, napríklad túto zátvorku píšem až úplne na konci, teda celý text mám hotový a toto sem tak vsúvam ako vsúvačik, ale vy neviete, kebyže vám nepoviem) inak je velice vtipné jak Karol Sidor poslal Hitlerových poskokov do piče, keď chceli, aby vyhlásil Slovenský štát, vtipné, vtipné, ale im to také zrejme nepripadalo, lebo po vyhlásení ho odpažili ako veľvyslanca do Vatikánu (chápete, tam bola dobrá nuda, veď čo už poriešil vo Vatikáne, to by mohol keby tam došiel o takých pár sto rokov pred tým, ale smola, v 20. storočí už bola lopta na inej strane ihriska, aufm Spielplatz, sozusagen) a potom umrel v Kanade. (Btw na stene sedí komár a prepletá nohami ako zajac.)
Smutný príbeh jedného člena HSĽS a ja som si myslela že on bol zlý, lebo patril do tej strany, viete ja si všetkých rozdeľujem na dobrých a zlých, potom sa mi to ľahšie učí, teda čo sa týka Rimanov, ťažko sa to posudzuje, či boli zlí oni, alebo barbari, ale to je zase každému jedno. V dnešnej dobe je dôležité vedieť že Hitler bol zlý, ale za 1000 rokov to bude každému jedno a budú sa učiť o nejakom fúzkatom, čo moc nemusel židov (či Židov? Nikdy neviem...dosť to dokurvili tým že majú dva rovnaké názvy...Arabi to vyriešili dobre - sú moslimovia a každý vie že Arab sa píše takto a moslim takto. Vie to každý okrem dyslektikov a dysgrafikov, to je jasné. No, nechajme to jazykovedné okienko) a bude sa im to zdať presne také ako mne dnes Šupiluliumaš a Šamšiadad a poprípade Tukultininurta. Aj Chatušiliš. Viete, títo típci tiež vraždili jedna radosť, nejaké iné kmene, ale koho to dnes zaujíma???
Tým som samozrejme nechcela obhajovať nemecké záujmy, ja len tak filozofujem a hovorím to skôr, než ma niekto označí za henlajnovca alebo tak. Inak ten Hiťo mal aj pár vtipných momentov, keď Tisovi na jeho (ak sa pýtate na môj názor, trápny) darček (nejaká kniha o tom jak nás Maďari tisíc rokov jebali, aspoň sa mi zdá) povedal, že "to ma vôbec nezaujíma". Haha, no sranda. Veď sa mu ani nečudujem. Mne sa tiež nechce učiť o slovensko-maďarských vzťahoch, furt sa to tu omieľa, človek má pocit, že tá história ani neskončila, ale stále trvá, akurát že už neviem či jebú oni nás, alebo my ich. Spoločná história sa nezapre.
Inak títo Maďari boli celkom silný kmeň, taký do pohody výbojný, ale potom spravili tú chybu, že sa usadili tu a zmiešali s nami a odvtedy sú tiež nejakí degenerovaní, už sa im nechcelo bojovať ani hnať pred sebou ostatné kmene, len sa tu opíjali so Slovanmi. A potom že prečo Slováci toľko pijú. Cha. Šak my to už robíme od piateho storočia, k nám sa môžu Nemci a Angláni so svojím trápnym pivom chodiť učiť! My už sme to naučili aj Maďarov, skúsenosti máme.
Eh, jasné že som zabudla o čom som pôvodne chcela, ale nevyvinulo sa to zle a teraz ma ospravedlňte, idem spať, nespala som pokojne už asi mesiac. Vidíte, ani ten Speed mi nepomohol, ale aspoň jednu časť mám z krku, aj keď tú ľahšiu.
Teraz by som si zatrtkala. Alebo možno ani ne...radšej spať. A sama. Až taká som unavená. Veru, už starnem.
nedeľa 23. mája 2010
Márnosť, doprdele ešte raz
Z "idem trošku na net" zostalo "skysla som tu dve hodiny a nechce sa mi odísť a k učeniu sa už nevrátim a navyše celému svetu oznamujem že si kupujem povzbudzovacie prípravky". Hm...to robí tá únava?
LSD: Lúb Svoju Drogu
Definitívne som sa rozhodla, že si musím Speedu kúpiť viac, lebo takto sa nedá učiť, takže zajtra po pohovore naklušem do lekárne a beriem aspoň dve balenia, lebo inak neviem čo so mnou bude. Káva nemá dosť kofeínu a kto raz vyskúša Speed, už sa s kávou nenaučí ani hovno, proste ho káva jedine ak uspí.
Môj špecifický prípad. Dať si kávu a ísť spať. To už čo je???!!!
No a z dejáku viem stále ešte trt, a tie slovenské dejiny som ešte stále nezačala a vidíte ako som dopadla, kupujem si povzbudzováky, aby som sa mohla učiť a okrem toho že sú drahé, ...no, vlastne to je jediné čo mi vadí, sú drahé. Mám ja peňazí jak pliev, aby som si každý deň mohla ampulky za stovku kupovať? Nemám, ale rozhodnutie spraviť štácky je silné, obetujem teda peňáz, ktorý by som inak míňala na chlast, keby nebolo skúškové, viete, tak by som nehlivela doma zavretá, ale by som sa chodila kultúrne vyžiť do Aligáča.
A je z toho celkom príjemný pocit aj na duši, ne že by som tu propagovala nejaké látky, ale viete, je to voľne predajné, z toho usudzujem, že aj NAPROSTO BEZPEČNÉ, a teda mi nič nehrozí a už tobôž nie závisloť, aj keď ja som tu mala vždy také sklony skúšať rôzne látky. Že látky, ako nadpis na fyzike, úplne si to pamätám ako sme raz na ZŠ mali nadpis Látky a potom ešte aj Zmesi, ale vtedy som si pre istotu napísala Zmesy, lebo šak prečo ne. A potom som tam mala škrtanec, hneď v nadpise, no galiba. Márnosť.
A tak teda sa nebojím závislosti, aj keď už som pomýšľala na také, že nie je zlé mať toto v lekárničke pre každý prípad (a myslela som to vážne) - dve balenia, jedno na použitie a jedno do zásoby, viete ako to myslím. Pre človeka, čo má tak náročný spoločenský život (ktorý teraz zastal na bode mrazu), je to potrebná, ba priam nevyhnutná vec, lebo ako môžem ísť ráno pracovať, keď som prechlastala nôcku? Na druhej strane, nesmie sa to miešať s alkoholom, a neviem že ako to celkom je, lebo keď v noci pijete, neviem do kedy ostanú zvyšky v tele a či teda ráno môžem začať Speedom, alebo račej (hej! Naschvál račej! Ja viem pravopis preca!) ne a šetriť si krvný obeh, žalúdok a pečeň, či čo.
Nuž teda tak.
A zajtra mám pohovor do tej školičky, ale keďže je to už v podstate istá vec, nemám obavy, len si tak hovorím, že snáď im nebude vadiť, že mám kérku na nohe a veru ju nezakryjem, lebo si chcem dať sukňu, aby som nejak vyzerala, keď už je to teda pohovor. Ale čo. Ja som liberálna, očakávam to aj od ostatného sveta. (Hej, aj naivná som.)
Môj špecifický prípad. Dať si kávu a ísť spať. To už čo je???!!!
No a z dejáku viem stále ešte trt, a tie slovenské dejiny som ešte stále nezačala a vidíte ako som dopadla, kupujem si povzbudzováky, aby som sa mohla učiť a okrem toho že sú drahé, ...no, vlastne to je jediné čo mi vadí, sú drahé. Mám ja peňazí jak pliev, aby som si každý deň mohla ampulky za stovku kupovať? Nemám, ale rozhodnutie spraviť štácky je silné, obetujem teda peňáz, ktorý by som inak míňala na chlast, keby nebolo skúškové, viete, tak by som nehlivela doma zavretá, ale by som sa chodila kultúrne vyžiť do Aligáča.
A je z toho celkom príjemný pocit aj na duši, ne že by som tu propagovala nejaké látky, ale viete, je to voľne predajné, z toho usudzujem, že aj NAPROSTO BEZPEČNÉ, a teda mi nič nehrozí a už tobôž nie závisloť, aj keď ja som tu mala vždy také sklony skúšať rôzne látky. Že látky, ako nadpis na fyzike, úplne si to pamätám ako sme raz na ZŠ mali nadpis Látky a potom ešte aj Zmesi, ale vtedy som si pre istotu napísala Zmesy, lebo šak prečo ne. A potom som tam mala škrtanec, hneď v nadpise, no galiba. Márnosť.
A tak teda sa nebojím závislosti, aj keď už som pomýšľala na také, že nie je zlé mať toto v lekárničke pre každý prípad (a myslela som to vážne) - dve balenia, jedno na použitie a jedno do zásoby, viete ako to myslím. Pre človeka, čo má tak náročný spoločenský život (ktorý teraz zastal na bode mrazu), je to potrebná, ba priam nevyhnutná vec, lebo ako môžem ísť ráno pracovať, keď som prechlastala nôcku? Na druhej strane, nesmie sa to miešať s alkoholom, a neviem že ako to celkom je, lebo keď v noci pijete, neviem do kedy ostanú zvyšky v tele a či teda ráno môžem začať Speedom, alebo račej (hej! Naschvál račej! Ja viem pravopis preca!) ne a šetriť si krvný obeh, žalúdok a pečeň, či čo.
Nuž teda tak.
A zajtra mám pohovor do tej školičky, ale keďže je to už v podstate istá vec, nemám obavy, len si tak hovorím, že snáď im nebude vadiť, že mám kérku na nohe a veru ju nezakryjem, lebo si chcem dať sukňu, aby som nejak vyzerala, keď už je to teda pohovor. Ale čo. Ja som liberálna, očakávam to aj od ostatného sveta. (Hej, aj naivná som.)
sobota 22. mája 2010
Guter Sex kann süchtig machen
Sedím tu, v žalúdku ešte divný pocit (no, ten Speed, to viete, nejako to účinkuje asi silnejšie než som čakala), na xichte pleťová maska a veliké plány, že sa dnes vytrepem do mesta na pochod teplajzníkov, lebo ja ich velice podporujem, lenže za a) moja sestra nejde, že vraj sa chce učiť (veď aj ja by som sa mala...ale tak, učenie, či ľudské práva?? A na ten pochod sa už chystám odkedy som videla prvú protestnú skupinu na fejsi, proti nemu, hej) a za b), no neni žiadne za b), ale samej sa mi moc nechce a zoznamovať sa tam tiež akože nejdem, lebo chápete, ja som hetero a som s tým stotožnená a tak...
A všetci sa učia a s kým ja mám ísť podporovať štvorpercentných?
Och...to je ale svet.
A fakt by som sa mala učiť, lebo z dejín neviem ani trt, len som došla na to (áno, tlieskajte mi), že všetci ľudia sú jebnutí a ešte, že keby každý dodržiaval všetky zmluvy, tak by bolo o polku menej dejepisu. Akože bol by nudnejší, no ale aj tak...ja by som to uvítala.
A mala by som ísť upratovať a ne sa tu zatrtkávať.
Jééééžišinku sladký.
A viete čo je škoda? Že ten pochod nebude taký cool, ako na Západe, ale hádam sa jedného dňa aj my dočkáme a bude to vyzerať na úrovni (tým myslím tých fetišistov a otvorené prejavy sexuality na verejnosti, lebo to je sranda). Ja už som na takom bola v Hamburgu, teda náhodička to bola, hľadali sme nejaký kostol (aby sme si mohli odškrtnúť nejakú porádnu pamiatku, aby sa nepovedalo) a našli sme pochod homosexuálov. No.
A všetci sa učia a s kým ja mám ísť podporovať štvorpercentných?
Och...to je ale svet.
A fakt by som sa mala učiť, lebo z dejín neviem ani trt, len som došla na to (áno, tlieskajte mi), že všetci ľudia sú jebnutí a ešte, že keby každý dodržiaval všetky zmluvy, tak by bolo o polku menej dejepisu. Akože bol by nudnejší, no ale aj tak...ja by som to uvítala.
A mala by som ísť upratovať a ne sa tu zatrtkávať.
Jééééžišinku sladký.
A viete čo je škoda? Že ten pochod nebude taký cool, ako na Západe, ale hádam sa jedného dňa aj my dočkáme a bude to vyzerať na úrovni (tým myslím tých fetišistov a otvorené prejavy sexuality na verejnosti, lebo to je sranda). Ja už som na takom bola v Hamburgu, teda náhodička to bola, hľadali sme nejaký kostol (aby sme si mohli odškrtnúť nejakú porádnu pamiatku, aby sa nepovedalo) a našli sme pochod homosexuálov. No.
štvrtok 20. mája 2010
Ranný pičung
Milé dámy, ďakujem za virtuálnu podporu ktorú mi poskytujete v boji s kokotizmom, som vďačná prevďačná a budem spomínať až kým nezabudnem. Chacha.
Tak ma napadá, že máme doma takú knižku, volá sa to Dost bylo kokotů. V origináli No More Asshole, je to veľmi poučné, je tam celá typológia kokotov, ich charakteristické vlastnosti a tak. A je tam taká rada, že máte tú knihu kúpiť kokotom vo svojom okolí. A že keď niekto dostane 10 výtlačkov, nech napíše do vydavateľstva a dostane odmenu, alebo bude vyhlásený za najväčšieho kokota roka, alebo tak nejak. Už si presne nepamätám, čítala som to dávno pradávno.
Každopádne mám horúceho kandidáta na taký úprimný darček.
Som strašne zvedavá, ako sa situácia nakoniec vyvinie, ale poviem vám, ak z toho chlapa nedostanem žalúdočné vredy, tak ma nepoloží už ani povolanie učiteľky...
Mimochodom, budem mať prácu, hehe (nuž, ja nerada pracujem, ale keďže nechcem aby na mňa pracoval celý národ, všakže, ako hlásajú SNS a ešte aj v meste Pozsony (bože, jak sa to píše, keď ja po maďarsky viem len bazmeg, a to ani neviem či sa to takto píše, ale s K mi to príde divné, takže môj bazmeg je vždy bazmeG. A hotovo.), skrátka nehoráznosť, pre nás rasistov je to už aj tak dosť ťažké znášať. Napríklad aj takú vec, že sme proklatě blízko maďarským aj rakúskym hraniciam, chápete? No pre čistokrvného Slováka hotová katastrófa...
Ok, končím, volá mi Janko Slota....pápá!!!)
Kristepane, samozrejme som zabudla, čo som chcela, kým som sa nechala uniesť (odkedy ma tak hrubo označil za fašistku - no dobre, nepovedal to, ale moje asociačné schopnosti sa prekonávajú - tak ma tieto vtipy strašne bavia). Budem mať teda prácu ako učka v jednej základnej škole, od septembra. Takže ak dovtedy vydržíte, budem vám referovať, aké sú dnešné decká. Navyše som do motivačného listu napísala bohapusté klamstvo, ale hádam mi bude odpustené, a to že mám kladný vzťah k deťom. Popravde dúfam, že takých úplne krpatých učiť nebudem, lebo ma z nich asi jebne, ja deti znesiem, ak sú ticho a najlepšie za sklom, alebo tak.
Nóóóó...pani učiteľka jak sviňa.
Tak ma napadá, že máme doma takú knižku, volá sa to Dost bylo kokotů. V origináli No More Asshole, je to veľmi poučné, je tam celá typológia kokotov, ich charakteristické vlastnosti a tak. A je tam taká rada, že máte tú knihu kúpiť kokotom vo svojom okolí. A že keď niekto dostane 10 výtlačkov, nech napíše do vydavateľstva a dostane odmenu, alebo bude vyhlásený za najväčšieho kokota roka, alebo tak nejak. Už si presne nepamätám, čítala som to dávno pradávno.
Každopádne mám horúceho kandidáta na taký úprimný darček.
Som strašne zvedavá, ako sa situácia nakoniec vyvinie, ale poviem vám, ak z toho chlapa nedostanem žalúdočné vredy, tak ma nepoloží už ani povolanie učiteľky...
Mimochodom, budem mať prácu, hehe (nuž, ja nerada pracujem, ale keďže nechcem aby na mňa pracoval celý národ, všakže, ako hlásajú SNS a ešte aj v meste Pozsony (bože, jak sa to píše, keď ja po maďarsky viem len bazmeg, a to ani neviem či sa to takto píše, ale s K mi to príde divné, takže môj bazmeg je vždy bazmeG. A hotovo.), skrátka nehoráznosť, pre nás rasistov je to už aj tak dosť ťažké znášať. Napríklad aj takú vec, že sme proklatě blízko maďarským aj rakúskym hraniciam, chápete? No pre čistokrvného Slováka hotová katastrófa...
Ok, končím, volá mi Janko Slota....pápá!!!)
Kristepane, samozrejme som zabudla, čo som chcela, kým som sa nechala uniesť (odkedy ma tak hrubo označil za fašistku - no dobre, nepovedal to, ale moje asociačné schopnosti sa prekonávajú - tak ma tieto vtipy strašne bavia). Budem mať teda prácu ako učka v jednej základnej škole, od septembra. Takže ak dovtedy vydržíte, budem vám referovať, aké sú dnešné decká. Navyše som do motivačného listu napísala bohapusté klamstvo, ale hádam mi bude odpustené, a to že mám kladný vzťah k deťom. Popravde dúfam, že takých úplne krpatých učiť nebudem, lebo ma z nich asi jebne, ja deti znesiem, ak sú ticho a najlepšie za sklom, alebo tak.
Nóóóó...pani učiteľka jak sviňa.
streda 19. mája 2010
It´s my turn to crash and burn
Chcete na toho skurveného chlapa zabudnúť, nemyslíte naňho, žijete si svoj vlastný život a neriešite. Ale on s alen tak ľakho nechystá odpáliť vám zo života, a to napriek tomu, že vás vlastne on najprv vysánkoval z toho svojho. Ne čo je toto? Citové vydieranie, presne.
Zavolá vám a začne hudrať, že prečo sa bozkávam opitá s cudzími chlapmi a podobne a vôbec. (Dopiče, hádam si nemyslí, že celý svet sa točí okolo neho? Ehm, jasné že myslí.)
Čo som robievala pred ním, budem robievať aj po ňom, okrem toho nemá nijaké práva mi kázať, pri tom čo on žije za život. Ale to je scheißegal. Dôležité je, že po trištvrte hodinovej hádke cez telefón, kde sme zasa nič nevyriešili, som ešte dobrú polhodinu revala, lebo už neviem čo mám robiť.
A on ešte zavalaší takú sprostosť, v zmysle, že do postele by so mnou kľudne išiel. Chápete? On nedokáže zdieľať životný priestor s rasistami a podobnými ako ja (zberba nevďačná skrátka, ak ste si niekedy robili srandu z Rákosníkov, ste na tom rovnako...), ale do postele pokojne. To by mu nevadilo. Kokot. KOKOT!!!!
Panebože.
Zavolá vám a začne hudrať, že prečo sa bozkávam opitá s cudzími chlapmi a podobne a vôbec. (Dopiče, hádam si nemyslí, že celý svet sa točí okolo neho? Ehm, jasné že myslí.)
Čo som robievala pred ním, budem robievať aj po ňom, okrem toho nemá nijaké práva mi kázať, pri tom čo on žije za život. Ale to je scheißegal. Dôležité je, že po trištvrte hodinovej hádke cez telefón, kde sme zasa nič nevyriešili, som ešte dobrú polhodinu revala, lebo už neviem čo mám robiť.
A on ešte zavalaší takú sprostosť, v zmysle, že do postele by so mnou kľudne išiel. Chápete? On nedokáže zdieľať životný priestor s rasistami a podobnými ako ja (zberba nevďačná skrátka, ak ste si niekedy robili srandu z Rákosníkov, ste na tom rovnako...), ale do postele pokojne. To by mu nevadilo. Kokot. KOKOT!!!!
Panebože.
pondelok 17. mája 2010
Analyzer Smith
Tuto troška hudobná lahôdka. Napadá mi ešte aj že večierková dobrôtka, ale to bolo čosi celkom iné a bol to jeden z najväčších koníčkov pána Ľudovíta z Maďar...pána Ľudovíta zo Štúrova, ktorý okrem iného mal rád aj fajčenie kokotov. Ale dosť bolo pičovín. Dneska som sa tu už síce vykecala, ale chcem sa s vami podeliť o malú príhodu z doučovania. Nuž, cestujem si tak za rieku, šecko ok, len moje tenisky sú deravé jak sito, takže jednu nohu mám mokrú a v duchu si hovorím "Zas vlhnu, nějak...". Blbosť, v duchu si hovorím, "dopiče, musím si kúpiť nové tenisky". A čakám na Osviští a idú šetkie busy, len ne tá pojebaná 99-ina. Nakoniec sa dotrepe a ja sa odvezem do diaľav, vystúpim v útrobách Pétržky (zrejme sa to tak vyslovuje), prebehnem cez pár kaluží a v duchu pičujem jak chorá vrana v sáčku. (Vrán som už videla kopu, ale nijaká nebola v sáčku, asi by fakt pičovali, ešte k tomu choré...)
Zazvoním u chlapca (ježiš, keď ja neviem ako ho mám volať, má inak 24, len tak pre porádek, ale možno som to už hovorila, ale keď ten Alchajmer...to neni AlCHajmer, to sa číta Alc-hajmer, chápeme sa?) a on že ide dole, ale veď viete jaké sú paneláky, kým sa dotrepe zo siedmeho, trvá mu to jak lačnému sranie. A mám taký pocit, že sa zasa až tak neponáhľa, neviem čo toľko robí, že mu to trvá sto rokov.
Tak som tam čakala a mrzla a potom išla nejaká milá rodinka a vpustila ma dnu. Každopádne si to srali druhým smerom (toto je vec, ktorú v tých zasraných panelákoch nepochopím, že akými všetkými smermi sa tam dá liezť hore), tak som stála pred ďalšími dverami, na ktoré treba kľúč. Akože, byť zlodejom, už ma to prestane baviť. Ale aspoň som nemrzla. Potom zrazu išiel voláky fešák okolo (mal kapucu a vyzeral trochu tajomne, viete, hneď ho to robilo krajším, haha) a že či idem hore a ja že veď hej, ale čakám, ale idem. Tak sme nastúpili do výťahu, nechal ma vojsť prvú a stlačiť svoj gombík. tak som stlačila sedmičku a dúfala som, že si to pamätám správne, lebo inak sa stratím v paneláku a už ma nikto nenájde.
A fešák pozerá na mňa (och, ten výťah bol proklatě úzky...) že "Vy idete ku mne?" A usmieva sa.
Tak ja sa tiež zasmejem a strašne cool odpoviem "Keď ma pozývate..."
A potom sme ticho až kým sme hore, lebo neviem veru, čo iné by sa ešte hodilo a nechcem sa strápniť a keď aj on je ticho... Hlavne sa nepozerám, lebo neviem, ako by som zareagovala. Teda, né žeby som bola stečená po kolená (je to hrozne nechutné, ja viem, ale už som len čakala kedy to budem môcť niekde použiť, lebo nechutnosti, to je moje, napríklad minule som na pokeci - hej, to vtedy - videla slovo fajkať. No neni to hnus?), ale tak idete si s chlapom v maličkom výťahu...
No dobre, koniec predstáv, späť na zem. Keď sme vystúpili, stál tam chlapec a pozerá na nás a hovorí: "Jééj, tak už sa teda poznáš aj s mojím bratom!"
A fešák na to: "Ja som hovoril, že ideš ku mne..."
Juj. Ja sa len pekne usmievam a podám si s fešákom ruku.
A keď sme šecia vnútri, tak fešák hovorí - "Brat mi aj hovoril, že ho chodieva doučovať nemčinu nejaká slečna..."
(Myslím si - panebože, čo mu všetko hovoril? Len že má doučovateľku, alebo padlo aj slovko o výzore, lebo keď si predstavím komplexné hodnotenia, ktoré o ľuďoch podávam ja svojim kamoškám, neverím, že chlapi by si medzi sebou nepovedali kadečo. navyše ja sa neserem a väčšinou nosím výstrihy, ale to preto, že ja mám len málo tričiek bez výstrihov.)
Som velice zvedavá, či sa ešte objaví na scéne, lebo doteraz nikdy nebol doma. Hm, hm, hm.
Po dlhej dobe (nový) chlap. Úúúúha.
It´s all too beautiful
Na net chodím teraz málo (to znamená, že včera som tu nebola, chacha) a tak ma samú prekvapí, keď zočím (to je ale slovo!) ten svoj pekný layout. Ale zvykám si.
Dneska som sa nepretrhla od učenia, len si zúfam, lebo mám pocit (ne, to neni len pocit) že nestíham, a síce že kurevsky.
Dejepisu je veľa, veľa, kto by to bol povedal???
A jediné čo som dnes urobila, že som zežrala polku čokolády a ešte aj dve vafle (potreté nutelou a ešte som kvôli dvom jahodám aj otvorila konzervu kks), až je mi zle. A naozaj je mi zle, ne len metaforicky. Inak, to samozrejme nebolo jediné jedlo, to bol dezert. Bleh.
A dneska ešte musím ísť učiť, teda celkom sa teším (mala by som napísať tomu nešťastníkovi, lebo zase sa vytafárim z domu a on potom zistí, že zabudol), že konečne vypadnem von.
A dneska prenáramná vec, chvíľu som sa nad tým rozčuľovala, že čo si dopiči tí chlapi o sebe myslia, ale oni zjavne myslia kokotom a ten o ktorom sa chystám hovoriť bol velice obdarený, asi to nejako súvisí s tou kokoťou domýšľavosťou...proste čím väčší, tým viac domýšľavý...hm, nejaká čudná teória, nechajme to.
Proste napísal mi lover!!!
Chápete to? Sestra tvrdí, že dokonale. Ja tvrdím, že to nechápem a naozaj to nechápem, ona povedala, že chce sex. Teda ne ona (ale to asi tiež ale o tom teraz nebudeme), ale ona hovorí, že on chce. Rozumeno?
Napísal, že si čítal môj blog (jasné, pche, sleduje ma, lebo je zvedavý jak stará baba, asi jak ja, čo používam fejs na špehovanie bývalých, len ja ich moc nemám, a tých čo som s nimi mala aférky, tak tí ma až tak netankujú, navyše neviem po grécky ani po španielsky, čo celé moje špehovanie značne komplikuje...ale zase odbieham od témy bez smerovky) (teraz ma napadlo, že by som mohla pokukať na profile istého Anglána, čo som s ním...no to je jedno). Kde sme boli? Aha (áno, tie pauzy, ako ste sa už naučili u Dreamworld hehe), že čítal môj blog, samozrejme né tento, lebo ten som mu nedala ani neplánujem, ne že by nerozumel, slovenčinu má celkom obstojnú (sestra dnes povedala že - veď on píše ako taký trošku mentálne zaostalejší Slovák, čo nedáva moc tej syntaxi...a ja dúfam, že hádam nikto až do takej miery neprzní svoju rodnú reč, ale zase...), ale nemusí všetko vedieť, stačí že ma špehuje po nemecky.
Áno, áno, už idem k jadru! Takže si čítal ten blog a že sa dočítal, že si užívam život (aby ste mali predstavu, obsahovo je tento podobný tomu druhému, šak nemám dva paralelné životy a nevymýšľam si, takže v podstate píšem na oba to isté, len inými slovami a oboje je vtipné, vtipné, vtipné) a že som šťastná a blablabla. A že je rád, ale že je to škoda trošku.
No.
Škoda??? Akurát tak pre neho. Keby nebol kokot, tak všetko mohlo byť ako predtým halbwegs ok, a pokojne by sme si trtkali a nič by sme neriešili, ale keď je debil, tak mu treba. Snáď si nemyslel, že sa mi zrúti svet a budem doma plakať a nevychádzať a nebaliť anglických ženíchov???
(No, už som sa kvôli nemu naplakala až príliš a teraz rozhodne ne, tentokrát ma totiž nedohnal k slzám ale do vývrtky, tými kecmi o rasizme a pičovinách, ale tie časy sú už gone a bodka.)
Škoda...ten chlap je otrasný. Neodpísala som mu, nech trpí.
(No, zasa preháňam, asi ani on tým až tak netrpí, ale ako vidím, semeno mu tlačí na mozog a nevie sa s tým vyrovnať a ja sa tvárim že jak sa mám super, teda pred ním. Okrem pičungov na školu totiž. Inak sa mám v podstate naozaj super, nebyť štáciek, lebo sa teším na jarnú ofenzívu, chacha.)
Musím vypadnúť, došiel tatík, že chce pracovať. Práca šľachtí, ale ja sa medzi aristokraciu necpem...
Zbohom!
Dneska som sa nepretrhla od učenia, len si zúfam, lebo mám pocit (ne, to neni len pocit) že nestíham, a síce že kurevsky.
Dejepisu je veľa, veľa, kto by to bol povedal???
A jediné čo som dnes urobila, že som zežrala polku čokolády a ešte aj dve vafle (potreté nutelou a ešte som kvôli dvom jahodám aj otvorila konzervu kks), až je mi zle. A naozaj je mi zle, ne len metaforicky. Inak, to samozrejme nebolo jediné jedlo, to bol dezert. Bleh.
A dneska ešte musím ísť učiť, teda celkom sa teším (mala by som napísať tomu nešťastníkovi, lebo zase sa vytafárim z domu a on potom zistí, že zabudol), že konečne vypadnem von.
A dneska prenáramná vec, chvíľu som sa nad tým rozčuľovala, že čo si dopiči tí chlapi o sebe myslia, ale oni zjavne myslia kokotom a ten o ktorom sa chystám hovoriť bol velice obdarený, asi to nejako súvisí s tou kokoťou domýšľavosťou...proste čím väčší, tým viac domýšľavý...hm, nejaká čudná teória, nechajme to.
Proste napísal mi lover!!!
Chápete to? Sestra tvrdí, že dokonale. Ja tvrdím, že to nechápem a naozaj to nechápem, ona povedala, že chce sex. Teda ne ona (ale to asi tiež ale o tom teraz nebudeme), ale ona hovorí, že on chce. Rozumeno?
Napísal, že si čítal môj blog (jasné, pche, sleduje ma, lebo je zvedavý jak stará baba, asi jak ja, čo používam fejs na špehovanie bývalých, len ja ich moc nemám, a tých čo som s nimi mala aférky, tak tí ma až tak netankujú, navyše neviem po grécky ani po španielsky, čo celé moje špehovanie značne komplikuje...ale zase odbieham od témy bez smerovky) (teraz ma napadlo, že by som mohla pokukať na profile istého Anglána, čo som s ním...no to je jedno). Kde sme boli? Aha (áno, tie pauzy, ako ste sa už naučili u Dreamworld hehe), že čítal môj blog, samozrejme né tento, lebo ten som mu nedala ani neplánujem, ne že by nerozumel, slovenčinu má celkom obstojnú (sestra dnes povedala že - veď on píše ako taký trošku mentálne zaostalejší Slovák, čo nedáva moc tej syntaxi...a ja dúfam, že hádam nikto až do takej miery neprzní svoju rodnú reč, ale zase...), ale nemusí všetko vedieť, stačí že ma špehuje po nemecky.
Áno, áno, už idem k jadru! Takže si čítal ten blog a že sa dočítal, že si užívam život (aby ste mali predstavu, obsahovo je tento podobný tomu druhému, šak nemám dva paralelné životy a nevymýšľam si, takže v podstate píšem na oba to isté, len inými slovami a oboje je vtipné, vtipné, vtipné) a že som šťastná a blablabla. A že je rád, ale že je to škoda trošku.
No.
Škoda??? Akurát tak pre neho. Keby nebol kokot, tak všetko mohlo byť ako predtým halbwegs ok, a pokojne by sme si trtkali a nič by sme neriešili, ale keď je debil, tak mu treba. Snáď si nemyslel, že sa mi zrúti svet a budem doma plakať a nevychádzať a nebaliť anglických ženíchov???
(No, už som sa kvôli nemu naplakala až príliš a teraz rozhodne ne, tentokrát ma totiž nedohnal k slzám ale do vývrtky, tými kecmi o rasizme a pičovinách, ale tie časy sú už gone a bodka.)
Škoda...ten chlap je otrasný. Neodpísala som mu, nech trpí.
(No, zasa preháňam, asi ani on tým až tak netrpí, ale ako vidím, semeno mu tlačí na mozog a nevie sa s tým vyrovnať a ja sa tvárim že jak sa mám super, teda pred ním. Okrem pičungov na školu totiž. Inak sa mám v podstate naozaj super, nebyť štáciek, lebo sa teším na jarnú ofenzívu, chacha.)
Musím vypadnúť, došiel tatík, že chce pracovať. Práca šľachtí, ale ja sa medzi aristokraciu necpem...
Zbohom!
sobota 15. mája 2010
Image nie je nanič, lebo sme povrchní a posudzujeme všetko podľa vzhľadu!
Ó áno, najprv musím povedať, ďakujem dreamworld girl, že mi spravila totok, celé totok ako to tutok vidíte, hej, to je jej robota a ja jej touto nechutne rozvitou vetou šialene ďakujem. Inak, normálne hovorievam "že ď", lebo som jako strašne cool a tak (ehm, frikulín som, tak je to), ale sa mi to nezdalo vhodné, lebo predsa len...
Ja som neschopná, čo sa strojov týka, zato ľudský faktor viem ovládať lepšie. preto aj budem učka, aby som mohla ovládať tridsať ľudí naraz, haha, ale možno len 16, keď je teraz taká nízka pôrodnosť.
No, takže mám teraz aj ja pekný rockový layout (rock´n´roll baby, yeah!) a budem sa ním pýšiť ako cudzím perím.
Nemám perie. (Vykupujem staré kožky perie...) (NAČO mi je perie...).
To boli dve také vsuvky.
Dokonca aj drahá matka si zvykla, že jej hovorievam ď. ale naša matka je moderná lebo hovorieva mrte. Ale moc jej to nejde, nevie to tak správne použiť, ale snahu oceňujeme.
A už ani nehovorieva že "nevolaj ma kokos" alebo "aký som ti ja kokos", čo bolo strašne vtipné.
Jééjda, dala by som si nejakú sladkosť.
Mimochodom, ešte si dávam pauzu, neučím sa ten dejepis (blueeeh) a pozerala som dnes That 70´s Show. Ten Hyde je strašný jebač. STRAŠNÝ jebač. Keď ho vidím na tej obrazovke, úplne by som ho oprela, ale môžem čo? Potichu slintať, lebo aj naši so mnou pozerali tak ani len nemôžem vzdychať, že "bóóóóóže, ja by som toho Hyda tak pojebala" ako to robievam keď pozerám telku so sestrou.
Myslím, že som vám ešte niečo chcela povedať, ale asi som zabudla.
A ženíchov oblizovať, hej to sa mi páči, tak predsa vyťažím z tej svojej zloby a nehanebnej povahy čo najviac. Už mi slepačí výbor navrhol, že sa mám pridať do nejakej skupiny pre mrchy na FB.
Asi by som fakt mala.
No, idem sa ja ešte trošku inde zajebávať, druhý blog obhospodáriť a tak...
Ja som neschopná, čo sa strojov týka, zato ľudský faktor viem ovládať lepšie. preto aj budem učka, aby som mohla ovládať tridsať ľudí naraz, haha, ale možno len 16, keď je teraz taká nízka pôrodnosť.
No, takže mám teraz aj ja pekný rockový layout (rock´n´roll baby, yeah!) a budem sa ním pýšiť ako cudzím perím.
Nemám perie. (Vykupujem staré kožky perie...) (NAČO mi je perie...).
To boli dve také vsuvky.
Dokonca aj drahá matka si zvykla, že jej hovorievam ď. ale naša matka je moderná lebo hovorieva mrte. Ale moc jej to nejde, nevie to tak správne použiť, ale snahu oceňujeme.
A už ani nehovorieva že "nevolaj ma kokos" alebo "aký som ti ja kokos", čo bolo strašne vtipné.
Jééjda, dala by som si nejakú sladkosť.
Mimochodom, ešte si dávam pauzu, neučím sa ten dejepis (blueeeh) a pozerala som dnes That 70´s Show. Ten Hyde je strašný jebač. STRAŠNÝ jebač. Keď ho vidím na tej obrazovke, úplne by som ho oprela, ale môžem čo? Potichu slintať, lebo aj naši so mnou pozerali tak ani len nemôžem vzdychať, že "bóóóóóže, ja by som toho Hyda tak pojebala" ako to robievam keď pozerám telku so sestrou.
Myslím, že som vám ešte niečo chcela povedať, ale asi som zabudla.
A ženíchov oblizovať, hej to sa mi páči, tak predsa vyťažím z tej svojej zloby a nehanebnej povahy čo najviac. Už mi slepačí výbor navrhol, že sa mám pridať do nejakej skupiny pre mrchy na FB.
Asi by som fakt mala.
No, idem sa ja ešte trošku inde zajebávať, druhý blog obhospodáriť a tak...
Bujará oslava tretinového titulu
No ty kokos. (Ježiš, ja fakt neviem normálne rozprávať, toto trápne kokos ma sprevádza asi od 16-ich a nechcem neviem sa toho zbaviť, ale nechajme to, ty kokos).
Človek trošku štátnicuje (mimojazdom, samozrejme som to dala, haha, teda až také samozrejmé to nebolo, lebo som sa potrápila s jazykovou časťou...tupaňa som, lebo aj dobrú otázku som si vytiahla, ale šak okno to istí, ale splietala som dve na tri, až som rozosmiala porotu, to asi tým mojím skúškovým úsmevom. Viete, mám taký, väčšinou zaberá, taký semi-nervózny ospravedlňujúci, že jéééžiš, teraz mi to vypadlo, neviem, ale niečo iné by som vám povedala - zaberá aj na ženy) a hen na dreamworld girl, tá sa tu bavká a mení si layout a hneď aj sto článkov pribudlo, človek sa poteší, keď sa po dlhej dobe vráti. Hihi. Pekné, pekné...teda, ako by povedala našaklebetná zvedavá zaujímajúca sa o okolie suseda (keď ma videla v nestydatých sieťovaných pančuchách k ultrakrátkej sukni, iné ani nemám, teda né pančuchy, tých mám asi tisíc a skoro šetkie sú hanbaté, žiada sa mi napísať haMbaté, len tak zo špásu, ale nechcem pôsobiť nevzdelane, keď už som tretinový bakalár, ale sukne) - patričné, patričné.
Nuž.
Včera sme riadne zapili tie slávne štácky a to tak riadne, že už dlho som sa tak nekonzervovala alkoholickými nápojmi.
Akože, nechcem sa chvastať (a vlastne to neni moc vec, ktorou by sa jemná dáma -chacha - mohla chváliť, za to by som sa mala hanbiť v kúte a plakať za dverami), ale osem boriek to istí (hej...no lebo pila som normálne a ne malé, rozumej - normálne sú dvojité a malé sú jednojité, obyč poldecáky, trápne detské porcie...), jasné že so sprááájtom, lebo shotovať nemôžem (no...hej, bad experiences, too much).
A teda, aby som to upresnila (tu by sa hodilo to dreamworld girline - panebože, to sa asi neskloňuje... ale, s tými pauzami, tam si choďte prečítať, ako sa má hovoriť ale, ja to schvaľujem, lebo je to cool), doma som mala jeden pohár vína, ešte kým som odišla a začala som jedným pivom (akože normálnym a ne malým...veď viete, tie detské porcie, no né, ja už som veľkáčka) a skončila som tiež pivom, ale ne jedným, ale jedným a časťou cudzieho (k tomu sa ešte dostaneme, že koho to bolo) a preto mi je dnes celý deň patrične zle.
Baby boli hrozne unavené, lebo sa pred skúškami učili celú noc, ja som sa vyspala, neučievam sa v noci, lebo to nejde, ale mne to nejde ani vodne, tak neviem...každopádne som šla spať o 11, takže som včera nebola taká rozbitá a mala som chuť sa na chudáka strieskať, ako už dlho nie.
Žiaľ, také spíjanie ma stojí asi dvacku, to je hrozné, lebo keď pijem s rozumom, zrazím to na 15, ale tieto excesy...ale tak za štácky sa oplatí prepiť nejakú tú dvacku, všakže.
A keďže baby boli unavené, šli domov skoro a ja, kamoška (členka slepačieho výboru) a jedna pozostatková spolužiačka, ktorá to nevzdala, sme sa dovalili do Aligáča.
Hral tam Grexa (bože móóój, je taký blahosklonný, fuj) ale už bolo 12 takže bola nádej že čoskoro skončí (šak aj skončil). Tak my tri sme tam popíjali, ja som vyvalila viac než štyri euráše za normálnu borku so spritom a zistila som, že ak chcem ísť domov taxíkom, tak tú poslednú päťku musím ušetriť a že skrátka, dopila som. (Dofandil´s...tak veru, ak nechápete, pozrite si Horem Pádem).
Tak sme tam stáli a kecali a neviem ako a kedy, ale dovalili sa tam Vangláni, vole. To je podstatná čať večera, anglické stag do´s sú proste naj...už mám s tým svoje skúsenosti.
A keďže lover ma škaredo ojebal a nasral a už je konec (tak pochop že je konec, chacha Rytmus...nespieval náhodou on raz že "mám tlsté brucho, keré je sexi" ? Ja mám tiež tlsté brucho, ale neviem či je sexi), tak som zase sinner, teda, chcem povedať single. Akože naozajsky single, lebo ani predtým to nebolo že full-time vzťah ale aspoň sme sa tvárili, že keď spolu trtkáme tak nebudem baliť iných, ani sa mi nežiadalo. Ok, konec úvahy.
No a tam bolo tak veľa tých Anglánov, viete kam tým mierim?
Spolužiačka odišla na intráky (dôvod neznámy, kto si to má po ôsmich borkách pamätať...verili by ste že editor pozná slovo borka? Chacha...alkáč jeden) a zostali sme dve, bože a my sme tá slávna dvojka, čo zbalila jedného chlapa v Nemecku a je to fakt sranda keď máte ruku pod chlapovým tričkom a narazíte tam na kamoškinu ruku...ha.
A tí Angláni boli hrozne cool, boli to pankáči (alebo rockeri?) a mali šecia jeansové vesty, vybíjané a s odznakmi a s nášivkami a boli takí vtipní. Keď už sme sa s nimi vykecávali ("I´m studying german so my english is fucking poor so speak fucking slowly...takto sa ja prezentujem cudzineckej verejnosti, teda cudzineckým légiám), tak nám aj pivo kúpili, najprv mi ženích dal odpiť zo svojho, ale keď videl že tudy cesta nevede, lebo sme mu ho celé vypili (bože práve som originál napísala vipili. Fujha. Btw, toto originál, to je tiež také moje slovo, natrepem to originál do každej vety, ty kokos), tak nám, teda mne kúpili aj celé vlastné. Cha.
No a potom sa tam dovalil ešte jeden (bol ich inak plný Aligáč, bola to fakt légia), taký s dlhšími vlasmi a presne kamoškin typ. Začali sa spolu baviť a keď som sa asi za 30 sekúnd na ňu otočila, už sa vášnivo, ehm...rozprávali. A potom zrazu zmizli a už tam neboli. Tak som sa otočila na zvyšok Anglánov a hovorím "well and what about me guys?" (no zas až tak cool som to nepovedala, tuším som zastala po well - krátka pauza a what about me som tam tiež doplnila, ale teda...artikulácia jáááj)
Toto som originál nikdy nezažila, že všetci chlapi stáli okolo mňa jak v rade a proste čakali ktorého si vyberiem!!! No neni to krása? No je.
Som si velice užívala toto postavenie, že stačí prstom ukázať že "teba chcem" a on pójde.
Nooo, velice sa mi páči tento brave new world, chacha.
Tak som s nimi kecala a oni sa tam štelovali a boli hrozne úslužní a šecko, a ja som stokrát povedala ženíchovi že poor you, že sa ide ženiť, lebo toto...vlastne neviem, pýtal sa prečo a ja som splietala voľačo o slobode, ale tak...chápete. Mal 29, inak, keď vás to zaujíma.
A mal na veste nášivku Clash a ja mám rada Clash a tak som k nemu podišla a tak som sa tam ošívala, veď viete ako, a prstom som prešla po tej nášivke a že "you like Clash?" A on že yes a blablabla...proste chlapi sú hrozne toto...to je také priehľadné, tieto moje triky, ale oni sa nechajú tak jednoducho namotať! Navyše lajkovali moje tričko (s anglickou vlajkou, strašne boli nadšení), ale to sem teraz nepatrí.
Takže - máte? Stojíme pri stĺpiku pri bare (kto pozná Aligáč, vie), blokujeme uličku (tam kde je inak program vyvesený...už máte?) a ja sa usmievam a trieskam o pankáčoch a tetovaniach (ženích bol namrte skérovaný a ja som mu hladkala ruky - óoohohohóóó...tie svalnaté ruky, kks a rozprávala som mu že aké pekné kérky) a keď tu zrazu avšak sme sa začali bozkávať. Bola som chrbtom k publiku (teda jeho kamoškom), ale počula som hlasné ovácie a vnímala som blesky fotoaparátov. No sú oni normálni?
Oni ujúkali jak toto a fotili strašne veľa a všetci (majú toľko kompromitujúceho materiálu že keď ich raz nasere, tak jeho chudera manželka...).
No, dobre sa bozkával, tento ženích. A sexi bol, vysoký a tie svaly, vlastne najprv sa mi až tak nepáčil, teda bol pekný, ale ne môj typ, ale viete...bola som aj tak na sračky...aj keď né až tak, aby som si začala s jeho kamošom, čo bol nižší odo mňa, zato sa tváril, že by velice chcel so mnou robiť to, čo jeho kamarát s mojou kamarátkou. Haha, to je veta.
Ale páčili sa mi jeho kérky a že bol taký vysoký a svalnatý a dobre sa bozkával...jóóój, zas mám chuť škrabať steny.
A potom niekam zmizli, už bola aj záverečná a tak, tak som sa šla mrknúť na zlatíčko, že ako je na tom s tým svojím. On bol tiež na sračky. Chacha...a to sedel, ale aj tak ledva sedel.
Oznámila som im, že kamoši ho tu nechali a že je záverečná a čo teda, tak že ideme domov.
Ten chudák nevedel kde býva! Bolo to hrozne smiešne (pre nás), lebo on fakt nevedel kde majú hostel a oni ho tam nechali. A on bol strašne opitý a zúfalý a mal aj taký náramok s menom hostelu ale nemal tam adresu (mali by dostávať známky ako psy, keď sa stratia, aby ich vedeli vrátiť hostelu...). Tak sme šli, my traja, on držal môj dáždnik (strašne smiešne, veď hovorím) a ona mi básnila jak on sa dobre bozkáva a ja že nech sa podelí (za dobrotu na žobrotu, už som to hovorila dnes...nechcela sa deliť) a potom sa to nejako zomlelo že aj ja som teda zistila že sa dobre bozkáva...a bol verdammt vášnivý, takmer až predpotentný a možno chvíľu dúfal v trojku, niečo také tuším povedal.
Nakoniec sme mu zavolali taxík a posadili dnu, snáď niekam došiel. Bolo mi ho na konci trochu ľúto, lebo sa tváril tak smutne a zúfalo.
Ale aj tak, bolo to smiešne. Hlavne keď držal ten dáždnik a my nalepené na ňom aby sme nezmokli.
Dneska sa mi smiali, že aký volltreffer, že som zbalila ženícha. Hehe, je to jackpot, to je jasné. Zapisujem si to niekam...lebo to sú také tie vzácne trofeje. Neviem čo všetci majú proti tým stag do´s...
Človek trošku štátnicuje (mimojazdom, samozrejme som to dala, haha, teda až také samozrejmé to nebolo, lebo som sa potrápila s jazykovou časťou...tupaňa som, lebo aj dobrú otázku som si vytiahla, ale šak okno to istí, ale splietala som dve na tri, až som rozosmiala porotu, to asi tým mojím skúškovým úsmevom. Viete, mám taký, väčšinou zaberá, taký semi-nervózny ospravedlňujúci, že jéééžiš, teraz mi to vypadlo, neviem, ale niečo iné by som vám povedala - zaberá aj na ženy) a hen na dreamworld girl, tá sa tu bavká a mení si layout a hneď aj sto článkov pribudlo, človek sa poteší, keď sa po dlhej dobe vráti. Hihi. Pekné, pekné...teda, ako by povedala naša
Nuž.
Včera sme riadne zapili tie slávne štácky a to tak riadne, že už dlho som sa tak nekonzervovala alkoholickými nápojmi.
Akože, nechcem sa chvastať (a vlastne to neni moc vec, ktorou by sa jemná dáma -chacha - mohla chváliť, za to by som sa mala hanbiť v kúte a plakať za dverami), ale osem boriek to istí (hej...no lebo pila som normálne a ne malé, rozumej - normálne sú dvojité a malé sú jednojité, obyč poldecáky, trápne detské porcie...), jasné že so sprááájtom, lebo shotovať nemôžem (no...hej, bad experiences, too much).
A teda, aby som to upresnila (tu by sa hodilo to dreamworld girline - panebože, to sa asi neskloňuje... ale, s tými pauzami, tam si choďte prečítať, ako sa má hovoriť ale, ja to schvaľujem, lebo je to cool), doma som mala jeden pohár vína, ešte kým som odišla a začala som jedným pivom (akože normálnym a ne malým...veď viete, tie detské porcie, no né, ja už som veľkáčka) a skončila som tiež pivom, ale ne jedným, ale jedným a časťou cudzieho (k tomu sa ešte dostaneme, že koho to bolo) a preto mi je dnes celý deň patrične zle.
Baby boli hrozne unavené, lebo sa pred skúškami učili celú noc, ja som sa vyspala, neučievam sa v noci, lebo to nejde, ale mne to nejde ani vodne, tak neviem...každopádne som šla spať o 11, takže som včera nebola taká rozbitá a mala som chuť sa na chudáka strieskať, ako už dlho nie.
Žiaľ, také spíjanie ma stojí asi dvacku, to je hrozné, lebo keď pijem s rozumom, zrazím to na 15, ale tieto excesy...ale tak za štácky sa oplatí prepiť nejakú tú dvacku, všakže.
A keďže baby boli unavené, šli domov skoro a ja, kamoška (členka slepačieho výboru) a jedna pozostatková spolužiačka, ktorá to nevzdala, sme sa dovalili do Aligáča.
Hral tam Grexa (bože móóój, je taký blahosklonný, fuj) ale už bolo 12 takže bola nádej že čoskoro skončí (šak aj skončil). Tak my tri sme tam popíjali, ja som vyvalila viac než štyri euráše za normálnu borku so spritom a zistila som, že ak chcem ísť domov taxíkom, tak tú poslednú päťku musím ušetriť a že skrátka, dopila som. (Dofandil´s...tak veru, ak nechápete, pozrite si Horem Pádem).
Tak sme tam stáli a kecali a neviem ako a kedy, ale dovalili sa tam Vangláni, vole. To je podstatná čať večera, anglické stag do´s sú proste naj...už mám s tým svoje skúsenosti.
A keďže lover ma škaredo ojebal a nasral a už je konec (tak pochop že je konec, chacha Rytmus...nespieval náhodou on raz že "mám tlsté brucho, keré je sexi" ? Ja mám tiež tlsté brucho, ale neviem či je sexi), tak som zase sinner, teda, chcem povedať single. Akože naozajsky single, lebo ani predtým to nebolo že full-time vzťah ale aspoň sme sa tvárili, že keď spolu trtkáme tak nebudem baliť iných, ani sa mi nežiadalo. Ok, konec úvahy.
No a tam bolo tak veľa tých Anglánov, viete kam tým mierim?
Spolužiačka odišla na intráky (dôvod neznámy, kto si to má po ôsmich borkách pamätať...verili by ste že editor pozná slovo borka? Chacha...alkáč jeden) a zostali sme dve, bože a my sme tá slávna dvojka, čo zbalila jedného chlapa v Nemecku a je to fakt sranda keď máte ruku pod chlapovým tričkom a narazíte tam na kamoškinu ruku...ha.
A tí Angláni boli hrozne cool, boli to pankáči (alebo rockeri?) a mali šecia jeansové vesty, vybíjané a s odznakmi a s nášivkami a boli takí vtipní. Keď už sme sa s nimi vykecávali ("I´m studying german so my english is fucking poor so speak fucking slowly...takto sa ja prezentujem cudzineckej verejnosti, teda cudzineckým légiám), tak nám aj pivo kúpili, najprv mi ženích dal odpiť zo svojho, ale keď videl že tudy cesta nevede, lebo sme mu ho celé vypili (bože práve som originál napísala vipili. Fujha. Btw, toto originál, to je tiež také moje slovo, natrepem to originál do každej vety, ty kokos), tak nám, teda mne kúpili aj celé vlastné. Cha.
No a potom sa tam dovalil ešte jeden (bol ich inak plný Aligáč, bola to fakt légia), taký s dlhšími vlasmi a presne kamoškin typ. Začali sa spolu baviť a keď som sa asi za 30 sekúnd na ňu otočila, už sa vášnivo, ehm...rozprávali. A potom zrazu zmizli a už tam neboli. Tak som sa otočila na zvyšok Anglánov a hovorím "well and what about me guys?" (no zas až tak cool som to nepovedala, tuším som zastala po well - krátka pauza a what about me som tam tiež doplnila, ale teda...artikulácia jáááj)
Toto som originál nikdy nezažila, že všetci chlapi stáli okolo mňa jak v rade a proste čakali ktorého si vyberiem!!! No neni to krása? No je.
Som si velice užívala toto postavenie, že stačí prstom ukázať že "teba chcem" a on pójde.
Nooo, velice sa mi páči tento brave new world, chacha.
Tak som s nimi kecala a oni sa tam štelovali a boli hrozne úslužní a šecko, a ja som stokrát povedala ženíchovi že poor you, že sa ide ženiť, lebo toto...vlastne neviem, pýtal sa prečo a ja som splietala voľačo o slobode, ale tak...chápete. Mal 29, inak, keď vás to zaujíma.
A mal na veste nášivku Clash a ja mám rada Clash a tak som k nemu podišla a tak som sa tam ošívala, veď viete ako, a prstom som prešla po tej nášivke a že "you like Clash?" A on že yes a blablabla...proste chlapi sú hrozne toto...to je také priehľadné, tieto moje triky, ale oni sa nechajú tak jednoducho namotať! Navyše lajkovali moje tričko (s anglickou vlajkou, strašne boli nadšení), ale to sem teraz nepatrí.
Takže - máte? Stojíme pri stĺpiku pri bare (kto pozná Aligáč, vie), blokujeme uličku (tam kde je inak program vyvesený...už máte?) a ja sa usmievam a trieskam o pankáčoch a tetovaniach (ženích bol namrte skérovaný a ja som mu hladkala ruky - óoohohohóóó...tie svalnaté ruky, kks a rozprávala som mu že aké pekné kérky) a keď tu zrazu avšak sme sa začali bozkávať. Bola som chrbtom k publiku (teda jeho kamoškom), ale počula som hlasné ovácie a vnímala som blesky fotoaparátov. No sú oni normálni?
Oni ujúkali jak toto a fotili strašne veľa a všetci (majú toľko kompromitujúceho materiálu že keď ich raz nasere, tak jeho chudera manželka...).
No, dobre sa bozkával, tento ženích. A sexi bol, vysoký a tie svaly, vlastne najprv sa mi až tak nepáčil, teda bol pekný, ale ne môj typ, ale viete...bola som aj tak na sračky...aj keď né až tak, aby som si začala s jeho kamošom, čo bol nižší odo mňa, zato sa tváril, že by velice chcel so mnou robiť to, čo jeho kamarát s mojou kamarátkou. Haha, to je veta.
Ale páčili sa mi jeho kérky a že bol taký vysoký a svalnatý a dobre sa bozkával...jóóój, zas mám chuť škrabať steny.
A potom niekam zmizli, už bola aj záverečná a tak, tak som sa šla mrknúť na zlatíčko, že ako je na tom s tým svojím. On bol tiež na sračky. Chacha...a to sedel, ale aj tak ledva sedel.
Oznámila som im, že kamoši ho tu nechali a že je záverečná a čo teda, tak že ideme domov.
Ten chudák nevedel kde býva! Bolo to hrozne smiešne (pre nás), lebo on fakt nevedel kde majú hostel a oni ho tam nechali. A on bol strašne opitý a zúfalý a mal aj taký náramok s menom hostelu ale nemal tam adresu (mali by dostávať známky ako psy, keď sa stratia, aby ich vedeli vrátiť hostelu...). Tak sme šli, my traja, on držal môj dáždnik (strašne smiešne, veď hovorím) a ona mi básnila jak on sa dobre bozkáva a ja že nech sa podelí (za dobrotu na žobrotu, už som to hovorila dnes...nechcela sa deliť) a potom sa to nejako zomlelo že aj ja som teda zistila že sa dobre bozkáva...a bol verdammt vášnivý, takmer až predpotentný a možno chvíľu dúfal v trojku, niečo také tuším povedal.
Nakoniec sme mu zavolali taxík a posadili dnu, snáď niekam došiel. Bolo mi ho na konci trochu ľúto, lebo sa tváril tak smutne a zúfalo.
Ale aj tak, bolo to smiešne. Hlavne keď držal ten dáždnik a my nalepené na ňom aby sme nezmokli.
Dneska sa mi smiali, že aký volltreffer, že som zbalila ženícha. Hehe, je to jackpot, to je jasné. Zapisujem si to niekam...lebo to sú také tie vzácne trofeje. Neviem čo všetci majú proti tým stag do´s...
utorok 11. mája 2010
Pozor, štátnica!
To je akože narážka na Pozor zákruta, chápeme sa?
Bieda, bieda...ako by povedala moja babka, márnosť šedivá!
Neviem ani holý kokot (ach...veď práve) a už nevládzem a to ešte mám pred sebou iba prvú štátnicu a čakajú ma ďalšie dve, neviem ako po štvrtku zvládnem ešte nejakú knihu otvoriť.
Kokooooooooooooooooos. (To bolo také silno afektované kokoooooos.)
Ehm, sere ma to nervy mám, paos chanika, neviem čo skôr, tak som išla sem. Pekne.
Viete čo, keby som po štvrtku nepodala nijaký riport z tej bratislavskej tragédie (bude to skoro ako tragédia v Černovej v roku...ó áno, 1907, predsa len nie som úplne dutá ešte aj z dejepisu, aj keď takmer, moja hlava je ako vtáčie kosti, teda dutá, viete, skrátka bude to masaker), tak to znamenalo, že som sa prepila na onen svet. (Že onen, to je čo za slovo, haha.)
Lebo to mám presne v pláne, spiť sa pod obraz, hneď po štáckach. A ja mám trojo, keď sa po každých spijem pod obraz, budem vyzerať ako Ozzy Osbourne, zruším konto v banke (už na ňom aj tak nebude ani vindra...btw, to čo je tá vindra vlastne?) a začnem pustovnícky život. Alebo proste zapadnem medzi tých čo popíjajú na námestí pred tržnicou.
No idem sa ja radšej vrátiť tam k lexe. (Inak, taký humorný súkromný vtip - že s lexou do plynu, haha, chápete, akože narážka na Lexu I., teda pardon, Ivana L.)
Bieda, bieda...ako by povedala moja babka, márnosť šedivá!
Neviem ani holý kokot (ach...veď práve) a už nevládzem a to ešte mám pred sebou iba prvú štátnicu a čakajú ma ďalšie dve, neviem ako po štvrtku zvládnem ešte nejakú knihu otvoriť.
Kokooooooooooooooooos. (To bolo také silno afektované kokoooooos.)
Ehm, sere ma to nervy mám, paos chanika, neviem čo skôr, tak som išla sem. Pekne.
Viete čo, keby som po štvrtku nepodala nijaký riport z tej bratislavskej tragédie (bude to skoro ako tragédia v Černovej v roku...ó áno, 1907, predsa len nie som úplne dutá ešte aj z dejepisu, aj keď takmer, moja hlava je ako vtáčie kosti, teda dutá, viete, skrátka bude to masaker), tak to znamenalo, že som sa prepila na onen svet. (Že onen, to je čo za slovo, haha.)
Lebo to mám presne v pláne, spiť sa pod obraz, hneď po štáckach. A ja mám trojo, keď sa po každých spijem pod obraz, budem vyzerať ako Ozzy Osbourne, zruším konto v banke (už na ňom aj tak nebude ani vindra...btw, to čo je tá vindra vlastne?) a začnem pustovnícky život. Alebo proste zapadnem medzi tých čo popíjajú na námestí pred tržnicou.
No idem sa ja radšej vrátiť tam k lexe. (Inak, taký humorný súkromný vtip - že s lexou do plynu, haha, chápete, akože narážka na Lexu I., teda pardon, Ivana L.)
sobota 8. mája 2010
Kto si popismenkuje?
mysicka_12) all: prečo chcu seci chalani len blondinky a nikto nechce brunetky realistky hmm?? prvy traja co mi napisu budu moc somnou chodit ak budu stet od 15 do 17 jedneho si zvas viberem nitra surany alebo nove zamky
Ja neviem vôbec, či toto potrebuje ešte komentár. V rámci prípravy na obhajobu chatujem na pokeci, ted auž som dochatovala, lebo ma nudili a zistila som čo...že na pokeci sa to hemží týpkami a babenkami a všetci do jedného sú softies.
Fuj.
Jednému som tlačila do hlavy že sa budeme frajeriť a bozkávať cez sáčok a n potom polhodinu riešil, prečo cez sáčok a ja že šak sliny fúúúúj a on že ty si nejaká divná.
Prosím, ja???
Ja neviem vôbec, či toto potrebuje ešte komentár. V rámci prípravy na obhajobu chatujem na pokeci, ted auž som dochatovala, lebo ma nudili a zistila som čo...že na pokeci sa to hemží týpkami a babenkami a všetci do jedného sú softies.
Fuj.
Jednému som tlačila do hlavy že sa budeme frajeriť a bozkávať cez sáčok a n potom polhodinu riešil, prečo cez sáčok a ja že šak sliny fúúúúj a on že ty si nejaká divná.
Prosím, ja???
štvrtok 6. mája 2010
Krátke správy dňa (vlastne dlhé)
Drahé dámy...ako by som začala.
Hej hej, ten nasratý post od minula, nuž, tak s loverom sme ešte stále pohádaní...teda, čo znamená pohádaní, on je zo mňa sklamaný a ja som nasratá jak sto trpaslíkov. A chce sa so mnou stretnúť a ja som mu odpisovala dosť odporne (ale jasné, že nakoniec sa s ním stretnem, lebo som čo? Chudera. Teda ne, mám jeho veci. To je to, treba ich vrátiť, keď ho mám nadobro vymazať zo svojho úbohého kuracieho života, potom sa môžem aj naďalej slobodne báť Arabov a nikto mi nepovie že som rasista a slotovec. Koniec úvahy.) takže pochopil, že som naštvaná. Povedal, že tak sa teda nestretnime, ja som sa len slušne spýtal. (Pcha!)
A ja že - ale stretnime (no, nehovorím?), ale veď ty si vyhlasoval že už ma nemôžeš ani vidieť. A blablabla, typické kecy. Som zvedavá, čo mi chce ešte povedať.
Ďalej, čo sa týka štátnic, moje vedomosti sú mizerné a užl en dúfam, že budem ma šťastie, keď už mám najhoršiu možnú komisiu akú si viem predstaviť. Ehm. Plus, dnes som dostala posudky k práci, celkom dobré, keď sa to tak vezme. A otázka na diskusiu, že porovnanie slovenského a nemeckého chatu. Ohahahaaaa, ja ale o slovenskom chate neviem ani holý kokot, naposledy som po slovensky chatovala na základke, keď bol chat novinka a ja som mala nejaký sweet nick (no dobre, priznávam sa...bolo to biela.cica, nechajte si tie poznámky, moja kamoška bola totiž cierna.cica...chápete...ale dobre. Každý sme mali raz 15, je to trápne, ľuďom by sa to nemalo stávať, ale čo sa dá robiť.) a tešila som sa keď mi písali týpci. Teraz mám stodvadsať rokov (približne tak sa cítim, keď idem v dopravnom prostriedku s nejakou mládežou, ale zase sa teším, že nemusím chlastať na Gotku, lebo mňa veru z baru nevyhodia, keďže už som plnoletá) a týpkov nemôžem vystáť, ani babenky.
Ale babenky mi nikdy nepísali. No a predstava že sa mám seriózne nechať dve hodiny namotávať niekým na pokeci (dr.love alebo mambo-nr-5...nuž) sa mi teda nepozdáva. Teda, keď už sa nechávam namotávať, tak zásadne cudzincami, jasné?
To preto, že v cudzom jazyku vám tie internetové jazykové prostriedky neprídu tak nekonečne trápne, totiž, po čase hej, ale nie až tak ako otázky typu "aký si mala dníček" (aaarrgggghh...vraždím, toto by muži nikdy nemali vysloviť, ani napísať, ani si to myslieť), alebo nejaké zdrobneliny a "ajoj, pleco ma nEmAs LaD" (lebo si piča, čo nevie písať...). No, tak ale pred porotou asi nemôžem naozaj povedať čo si o tom myslím, takže budem kaliť vodu a rozprávať hmlisto a obšírne o tom, ako slovenčina postráda inflektívy, a že anglicizmy sa u nás nepresadzujú až do takej miery (ale to je len môj osobný odhad, možno presadzujú)...fúúú...inak minule som čítala v SME taký oný, tentoček, že slovenčina skľavela (panebože, editor fakt pozná toto slovo? Asi skapem...ale piču ani kokot nepozná a podčiarkuje, no teda) pod vplyvom hnusných anglicizmov a puristi navrhujú nasledovné ekvivalenty. Akurvát, že si už nijaké nepamätám, okrem toho, že egreš sa nemá hovoriť egreš, ale nádrbeľka. No, tak teda nádrbeľka, dala by som si nejakú.
Zabudla som, o čom som vám chcela poreferovať. Aha no a ja teraz sedím na maminom notebooku (haha, teda ne na ňom, to už by bol na kašu, ja nie som nijaká mušia váha, hahaha) a píšem chujády a mama pred chvíľou povedala (to bola historická chvíľa, aj som jej to povedala, že "mami, toto je historická chvíľa"...
klamem, nepovedala, ale znie to tu tak dobre a je to smiešne a neviem kto to tak písal, lebo ja síce veľa čítam ale zas nie až tak veľa a hlavne si nič nepamätám) že radšej by som mala chatovať. Chápete toto? Túto iróniu najväčšiu na svete? Že mňa vlastný rodič posiela na pokec, takpovediac. Hahaha. Vlastne, chacha.
Inak, ešte toto. Nám pred asi hodinou vyrazilo poistky, teda sestra vyrazila, lebo mala plné ruky, tak zapínala svetlo hlavou a nejak to proste nezvládlo to oné a vyondialo sa to. (Úúúúha, jazykovú kultúru mám jak riť).
A vypadli poistky, vypadol prúd a všade tma a temnota (keby sme boli metláci, možno by sme sa tešili, ale môj otec je zeppeliňák a tak sa strašne naježil, lebo práve voľačo sťahoval z netu). No, všetko teda stíchlo, okrem tohto notebooku a môjho otca, ktorý semtexoval a behal tu jak naspeedovaná veverička a zúril. A že či nevieme zapínať svetlo a že či vieme čo sa deje vnútri vypínača. A moja sestra maturuje z fyziky, tak začala splietať niečo o napätí a elektrónoch a vodičoch a otec aj tak nerváčil, lebo o elektrónoch nevie nič. (Si skromne myslím.)
Potom sme všetky tri (aj ja a mama) museli nastúpiť a pozrieť si názornú ukážku toho, ako sa zapína svetlo (jedenkrát zapol a vypol a pýtal sa, či sme pochopili a že vraj nemáme ten vypínač škrabkať jak kocúra. Hej, nesmejte sa, on to myslel vážne, my vždy musíme pozorne počúvať a on vždy prednáša...). Potom nám urobil názornú prehliadku ističov a poistných skríň (volá sa to tak vôbec???) a ukazoval nám, čo treba robiť keď vypadnú poistky. (A to sa ani ten drbnutý kolotočár nenapojil na našu rozvodovú skriňu, chacha...to je citát z Horkýže, poznáte?)
Tak on chodil po dome a my za ním, ako husí sprievod. Na konci, keď vysvetľoval, stál v obývačke, mama so sestrou na chodbe a ja na schodoch. Takže on nás nevidel poriadne, teda mamu nevidel, lebo sa opierala o stenu. A strašne sa smiala a držala si ústa a otáčala sa k stene aby ju nebolo počuť. A ja už som aj tak mala na mále, ale keď som ju videla tak som vyprskla a potom aj Chantal a vtedy foter - čo sa tam chechtáš??
Proste komédia, tak to u nás chodí. Hahaha, bože, také vtipnosti o takejto hodine. A už je pol 11 a ja by som sa mala pratať kade ľahšie, poza pec aj dvermi ako sova na tanec (inak, aj mne sa velice páči slovo demikát, keď už sme pri tom). Bolí ma kurevsky chrbát. Ale o tom inokedy.
Dneska som ani na Osviští nezablúdila a na hodinu som došla o dvadsať minút skorej a chlapec hovorí, že keby si došla pred piatimi minútami, bol by som bol ešte vo vani. Ďakujem pekne za info, nepotrebujem vedieť všetko, nie je to môj typ, zostane len pri nemčine...okrem toho, teba si drať kožu prácou a nie jebaním na stole, ako mi minule vysvetlila Chantal. A jebaniu na stole zrejme odzvonilo, keďže lover je presvedčený že som hnusný rasista a s takými sa netreba ani za ruku držať a tobôž ne im niečo niekam strkať, či ako sa to vlastne robí.
Jaj, sorry, nechala som sa uniesť, ale viete, to len preto (hach, medzi nami dievčatami), že už zase na mňa ide to obdobie škrabania stien a nemám si kde vybiť energiu a ja neobľubujem šport nejako extra, najradšej sex a chápete, zasa sme tam kde sme boli, rasisti si nezaslúžia sex (haha jedine keď chcú plodiť bielych synov čo budú na futbale vyhukovať na černochov že huhuhu či čo).
A kde som to? Jaj, aha jasné (boháča, ja stále musím hovoriť veci ako jasné, v podstate a vlastne a ešte sa mi to aj páči a moja najlepšia veta vôbec je "alebo vlastne proste čo ja viem". Aspoň myslím, že to tak bolo.), ide o to, že chlapec, przniteľ nemčiny (a on ju vlastne až tak neprzní, zasa mu krivdím) bol vyvoňaný (celkom dobrá vôňa, uznávam, ale aj tak ma dostáva najviac Hugo Boss...no hej hej, toho má lover) a vyfešákovaný, tak som si hovorila, snáď sa mu nepáčim. No, ja som strašne namyslená, čo sa tohto týka, lebo ja mám hocikedy pocit že ma niekto balí a nakoniec vysvitne, že nebalí (aj keď možno niekedy aj balí, ale potom sa rozhodne inak a prestane s tým, takže nakoniec nijaké riziko nehrozí).
A jasné (už je to tu zas) že si myslím, že sa mu páčim, ale teda dúfam že ne až natoľko, aby v tejto veci niečo podnikol. Eh, navyše, ja sa tiež obliekam sexi a chodím ho učiť v minisukni (poprípade dnes ešte aj v leopardích legínach) ale to len preto, že teraz cez skúškové, či čo to vlastne mám, nikam nechodím a nemám sa kam obliecť, tak sa chňápem každej príležitosti. A ja vlastne vždy vyzerám dobre (no haha, okrem toho, keď vyzerám zle...), teda vždy sa nahodím a občas aj namaľujem (ale zas rozhodne ne len kvôli jednému doučku, to nikdy) a to už stojí za to.
A potom sa lover na mňa kuká a pýta sa, že to čo mám na sebe keď idem doučovať (aha, tie kurvovské podkolienky, hm dlho som ich nevidela, ktovie kde skončili, niekde v praní asi) a že sa ofenzívne obliekam. Lebo kým som ho len doučovala a nespávali sme spolu tak mu vôbec nevadilo, že stále nosím len krátke sukne (ale bolo to v lete a trvalo to asi len týždeň, lebo my sme dosť rýchlo preskočili všetky fázy a zo žiaka sa stal lover a ja som...no, pani učteľka), ale teraz keď aj inokedy som oháknutá, než len s ním, tak už sa vypytuje jak eštebák. Ale zrejme už nebude, lebo som rasista. Ehm. Takže mu bude jedno, kde budem štetkovať a v čom.
Chlap jeden zasraný.
Koniec. Koniec hentej časti, už neni čo dodať. Ale ešte chcem niečo iné. Keď som šla späť na správnu stranu rieky (hihihi, pardoooon), v buse oproti mne stál mladý pankáč. Stáli sme v kolotoči (dúfam že viete čo je kolotoč) a on mal asi tak 16 a bol to pankáč a strašne bol proti systému (si myslím) lebo pil Corgoňa z plechovky priamo v buse (a tohle je u nás zakázaný...víme, pitie na verejnosti. Inak, Nemci to majú povolené, ale o tom inokedy.) a to je už jaká rebélia.
A stál rozkročený, jak správny chlap a mal strašne dobromyseľnú tvár. (Prosím, to musíte tak mäkko vysloviť, že dobromyseĽnú, lebo to je strašne smiešne slovo, len si to povedzte nahlas!)
Ale stál, drsný postoj, taký hrozne uvoľnený, proste frikulín (free cool in, víme) a držal tú plechovku. A pozeral sa na mňa (lebo ja som cool a mala som krátku sukňu a bundu s odznakmi a vôbec, ja som Miazga otec). A pozeral na mňa vždy dlhšie než je normálne, tak sa nám občas stretli pohľady a on sa tváril tak sebavedomo ako muž, ktorý vie, že je alfasamec a proste neni nad neho a všetky ženy ho chcú. Len mal asi 16, všakže.
Haha, bolo mi to hrozne smiešne, tak som sa usmievala popod fúz, aj keď nijaký fúz nemám.
No a to je konec přátelé.
Hej hej, ten nasratý post od minula, nuž, tak s loverom sme ešte stále pohádaní...teda, čo znamená pohádaní, on je zo mňa sklamaný a ja som nasratá jak sto trpaslíkov. A chce sa so mnou stretnúť a ja som mu odpisovala dosť odporne (ale jasné, že nakoniec sa s ním stretnem, lebo som čo? Chudera. Teda ne, mám jeho veci. To je to, treba ich vrátiť, keď ho mám nadobro vymazať zo svojho úbohého kuracieho života, potom sa môžem aj naďalej slobodne báť Arabov a nikto mi nepovie že som rasista a slotovec. Koniec úvahy.) takže pochopil, že som naštvaná. Povedal, že tak sa teda nestretnime, ja som sa len slušne spýtal. (Pcha!)
A ja že - ale stretnime (no, nehovorím?), ale veď ty si vyhlasoval že už ma nemôžeš ani vidieť. A blablabla, typické kecy. Som zvedavá, čo mi chce ešte povedať.
Ďalej, čo sa týka štátnic, moje vedomosti sú mizerné a užl en dúfam, že budem ma šťastie, keď už mám najhoršiu možnú komisiu akú si viem predstaviť. Ehm. Plus, dnes som dostala posudky k práci, celkom dobré, keď sa to tak vezme. A otázka na diskusiu, že porovnanie slovenského a nemeckého chatu. Ohahahaaaa, ja ale o slovenskom chate neviem ani holý kokot, naposledy som po slovensky chatovala na základke, keď bol chat novinka a ja som mala nejaký sweet nick (no dobre, priznávam sa...bolo to biela.cica, nechajte si tie poznámky, moja kamoška bola totiž cierna.cica...chápete...ale dobre. Každý sme mali raz 15, je to trápne, ľuďom by sa to nemalo stávať, ale čo sa dá robiť.) a tešila som sa keď mi písali týpci. Teraz mám stodvadsať rokov (približne tak sa cítim, keď idem v dopravnom prostriedku s nejakou mládežou, ale zase sa teším, že nemusím chlastať na Gotku, lebo mňa veru z baru nevyhodia, keďže už som plnoletá) a týpkov nemôžem vystáť, ani babenky.
Ale babenky mi nikdy nepísali. No a predstava že sa mám seriózne nechať dve hodiny namotávať niekým na pokeci (dr.love alebo mambo-nr-5...nuž) sa mi teda nepozdáva. Teda, keď už sa nechávam namotávať, tak zásadne cudzincami, jasné?
To preto, že v cudzom jazyku vám tie internetové jazykové prostriedky neprídu tak nekonečne trápne, totiž, po čase hej, ale nie až tak ako otázky typu "aký si mala dníček" (aaarrgggghh...vraždím, toto by muži nikdy nemali vysloviť, ani napísať, ani si to myslieť), alebo nejaké zdrobneliny a "ajoj, pleco ma nEmAs LaD" (lebo si piča, čo nevie písať...). No, tak ale pred porotou asi nemôžem naozaj povedať čo si o tom myslím, takže budem kaliť vodu a rozprávať hmlisto a obšírne o tom, ako slovenčina postráda inflektívy, a že anglicizmy sa u nás nepresadzujú až do takej miery (ale to je len môj osobný odhad, možno presadzujú)...fúúú...inak minule som čítala v SME taký oný, tentoček, že slovenčina skľavela (panebože, editor fakt pozná toto slovo? Asi skapem...ale piču ani kokot nepozná a podčiarkuje, no teda) pod vplyvom hnusných anglicizmov a puristi navrhujú nasledovné ekvivalenty. Akurvát, že si už nijaké nepamätám, okrem toho, že egreš sa nemá hovoriť egreš, ale nádrbeľka. No, tak teda nádrbeľka, dala by som si nejakú.
Zabudla som, o čom som vám chcela poreferovať. Aha no a ja teraz sedím na maminom notebooku (haha, teda ne na ňom, to už by bol na kašu, ja nie som nijaká mušia váha, hahaha) a píšem chujády a mama pred chvíľou povedala (to bola historická chvíľa, aj som jej to povedala, že "mami, toto je historická chvíľa"...
klamem, nepovedala, ale znie to tu tak dobre a je to smiešne a neviem kto to tak písal, lebo ja síce veľa čítam ale zas nie až tak veľa a hlavne si nič nepamätám) že radšej by som mala chatovať. Chápete toto? Túto iróniu najväčšiu na svete? Že mňa vlastný rodič posiela na pokec, takpovediac. Hahaha. Vlastne, chacha.
Inak, ešte toto. Nám pred asi hodinou vyrazilo poistky, teda sestra vyrazila, lebo mala plné ruky, tak zapínala svetlo hlavou a nejak to proste nezvládlo to oné a vyondialo sa to. (Úúúúha, jazykovú kultúru mám jak riť).
A vypadli poistky, vypadol prúd a všade tma a temnota (keby sme boli metláci, možno by sme sa tešili, ale môj otec je zeppeliňák a tak sa strašne naježil, lebo práve voľačo sťahoval z netu). No, všetko teda stíchlo, okrem tohto notebooku a môjho otca, ktorý semtexoval a behal tu jak naspeedovaná veverička a zúril. A že či nevieme zapínať svetlo a že či vieme čo sa deje vnútri vypínača. A moja sestra maturuje z fyziky, tak začala splietať niečo o napätí a elektrónoch a vodičoch a otec aj tak nerváčil, lebo o elektrónoch nevie nič. (Si skromne myslím.)
Potom sme všetky tri (aj ja a mama) museli nastúpiť a pozrieť si názornú ukážku toho, ako sa zapína svetlo (jedenkrát zapol a vypol a pýtal sa, či sme pochopili a že vraj nemáme ten vypínač škrabkať jak kocúra. Hej, nesmejte sa, on to myslel vážne, my vždy musíme pozorne počúvať a on vždy prednáša...). Potom nám urobil názornú prehliadku ističov a poistných skríň (volá sa to tak vôbec???) a ukazoval nám, čo treba robiť keď vypadnú poistky. (A to sa ani ten drbnutý kolotočár nenapojil na našu rozvodovú skriňu, chacha...to je citát z Horkýže, poznáte?)
Tak on chodil po dome a my za ním, ako husí sprievod. Na konci, keď vysvetľoval, stál v obývačke, mama so sestrou na chodbe a ja na schodoch. Takže on nás nevidel poriadne, teda mamu nevidel, lebo sa opierala o stenu. A strašne sa smiala a držala si ústa a otáčala sa k stene aby ju nebolo počuť. A ja už som aj tak mala na mále, ale keď som ju videla tak som vyprskla a potom aj Chantal a vtedy foter - čo sa tam chechtáš??
Proste komédia, tak to u nás chodí. Hahaha, bože, také vtipnosti o takejto hodine. A už je pol 11 a ja by som sa mala pratať kade ľahšie, poza pec aj dvermi ako sova na tanec (inak, aj mne sa velice páči slovo demikát, keď už sme pri tom). Bolí ma kurevsky chrbát. Ale o tom inokedy.
Dneska som ani na Osviští nezablúdila a na hodinu som došla o dvadsať minút skorej a chlapec hovorí, že keby si došla pred piatimi minútami, bol by som bol ešte vo vani. Ďakujem pekne za info, nepotrebujem vedieť všetko, nie je to môj typ, zostane len pri nemčine...okrem toho, teba si drať kožu prácou a nie jebaním na stole, ako mi minule vysvetlila Chantal. A jebaniu na stole zrejme odzvonilo, keďže lover je presvedčený že som hnusný rasista a s takými sa netreba ani za ruku držať a tobôž ne im niečo niekam strkať, či ako sa to vlastne robí.
Jaj, sorry, nechala som sa uniesť, ale viete, to len preto (hach, medzi nami dievčatami), že už zase na mňa ide to obdobie škrabania stien a nemám si kde vybiť energiu a ja neobľubujem šport nejako extra, najradšej sex a chápete, zasa sme tam kde sme boli, rasisti si nezaslúžia sex (haha jedine keď chcú plodiť bielych synov čo budú na futbale vyhukovať na černochov že huhuhu či čo).
A kde som to? Jaj, aha jasné (boháča, ja stále musím hovoriť veci ako jasné, v podstate a vlastne a ešte sa mi to aj páči a moja najlepšia veta vôbec je "alebo vlastne proste čo ja viem". Aspoň myslím, že to tak bolo.), ide o to, že chlapec, przniteľ nemčiny (a on ju vlastne až tak neprzní, zasa mu krivdím) bol vyvoňaný (celkom dobrá vôňa, uznávam, ale aj tak ma dostáva najviac Hugo Boss...no hej hej, toho má lover) a vyfešákovaný, tak som si hovorila, snáď sa mu nepáčim. No, ja som strašne namyslená, čo sa tohto týka, lebo ja mám hocikedy pocit že ma niekto balí a nakoniec vysvitne, že nebalí (aj keď možno niekedy aj balí, ale potom sa rozhodne inak a prestane s tým, takže nakoniec nijaké riziko nehrozí).
A jasné (už je to tu zas) že si myslím, že sa mu páčim, ale teda dúfam že ne až natoľko, aby v tejto veci niečo podnikol. Eh, navyše, ja sa tiež obliekam sexi a chodím ho učiť v minisukni (poprípade dnes ešte aj v leopardích legínach) ale to len preto, že teraz cez skúškové, či čo to vlastne mám, nikam nechodím a nemám sa kam obliecť, tak sa chňápem každej príležitosti. A ja vlastne vždy vyzerám dobre (no haha, okrem toho, keď vyzerám zle...), teda vždy sa nahodím a občas aj namaľujem (ale zas rozhodne ne len kvôli jednému doučku, to nikdy) a to už stojí za to.
A potom sa lover na mňa kuká a pýta sa, že to čo mám na sebe keď idem doučovať (aha, tie kurvovské podkolienky, hm dlho som ich nevidela, ktovie kde skončili, niekde v praní asi) a že sa ofenzívne obliekam. Lebo kým som ho len doučovala a nespávali sme spolu tak mu vôbec nevadilo, že stále nosím len krátke sukne (ale bolo to v lete a trvalo to asi len týždeň, lebo my sme dosť rýchlo preskočili všetky fázy a zo žiaka sa stal lover a ja som...no, pani učteľka), ale teraz keď aj inokedy som oháknutá, než len s ním, tak už sa vypytuje jak eštebák. Ale zrejme už nebude, lebo som rasista. Ehm. Takže mu bude jedno, kde budem štetkovať a v čom.
Chlap jeden zasraný.
Koniec. Koniec hentej časti, už neni čo dodať. Ale ešte chcem niečo iné. Keď som šla späť na správnu stranu rieky (hihihi, pardoooon), v buse oproti mne stál mladý pankáč. Stáli sme v kolotoči (dúfam že viete čo je kolotoč) a on mal asi tak 16 a bol to pankáč a strašne bol proti systému (si myslím) lebo pil Corgoňa z plechovky priamo v buse (a tohle je u nás zakázaný...víme, pitie na verejnosti. Inak, Nemci to majú povolené, ale o tom inokedy.) a to je už jaká rebélia.
A stál rozkročený, jak správny chlap a mal strašne dobromyseľnú tvár. (Prosím, to musíte tak mäkko vysloviť, že dobromyseĽnú, lebo to je strašne smiešne slovo, len si to povedzte nahlas!)
Ale stál, drsný postoj, taký hrozne uvoľnený, proste frikulín (free cool in, víme) a držal tú plechovku. A pozeral sa na mňa (lebo ja som cool a mala som krátku sukňu a bundu s odznakmi a vôbec, ja som Miazga otec). A pozeral na mňa vždy dlhšie než je normálne, tak sa nám občas stretli pohľady a on sa tváril tak sebavedomo ako muž, ktorý vie, že je alfasamec a proste neni nad neho a všetky ženy ho chcú. Len mal asi 16, všakže.
Haha, bolo mi to hrozne smiešne, tak som sa usmievala popod fúz, aj keď nijaký fúz nemám.
No a to je konec přátelé.
streda 5. mája 2010
Dodatok
(Skoro ako Molotov-Ribbentrop, bože, to ma čaká za chvíľu, len čo spravím NJ, hneď sa aj vrhám na deják...teda, vrhám na deják).
No, toto si myslí moja Schwester, ktorá tiež je poznačená týmto skurveným rasistickým prostredím, v ktorom nemáme radi Obamu a iné.
http://chantal-prym.blogspot.com/2010/05/k-nadru-veci.html
Pekne prosím, môžte nás začať kameňovať.
(Haha, toto sa sem vôbec nehodí, ale musím...práve som si prečítala koment, čo mi tu nechala - že počkaj, idem dole, dáme si obedík. Chacha. Akože, lebo PC je v pracovni, ona s aučí v našej izbe a ja mám detašované pracovisko v obývačke-kuchyni zároveň. Kde mimojazdom už tri hodiny čítam dve strany a rozmýšľam o Araboch. Kks, toto mi bolo treba pred štátnicami, hádky a politickej korektnosti, rasizme a iných zábavkách. Ja keď raz začnem o politike a spoločenskom systéme, neviem sa zastaviť. Aj niekoľko dní.)
No, toto si myslí moja Schwester, ktorá tiež je poznačená týmto skurveným rasistickým prostredím, v ktorom nemáme radi Obamu a iné.
http://chantal-prym.blogspot.com/2010/05/k-nadru-veci.html
Pekne prosím, môžte nás začať kameňovať.
(Haha, toto sa sem vôbec nehodí, ale musím...práve som si prečítala koment, čo mi tu nechala - že počkaj, idem dole, dáme si obedík. Chacha. Akože, lebo PC je v pracovni, ona s aučí v našej izbe a ja mám detašované pracovisko v obývačke-kuchyni zároveň. Kde mimojazdom už tri hodiny čítam dve strany a rozmýšľam o Araboch. Kks, toto mi bolo treba pred štátnicami, hádky a politickej korektnosti, rasizme a iných zábavkách. Ja keď raz začnem o politike a spoločenskom systéme, neviem sa zastaviť. Aj niekoľko dní.)
Wir wollen Freiheit hier und jetzt
Jááj, mala by som sa fakt učiť, ale mne sa pekelne nechce.
Už som hovorila, že nie som študijný typ? (Minimálne stokrát...)
Tak si pozerám maily (ehm, už hodinu...a som na fejsi...a píšem sem, že sa mi nechce, to je úroveň) a kuknem nenápadko hovádko na mobil a čo nevidím, SMS od lovera. Že ma chce vidieť, ak chcem, napríklad cez víkend.
Ahááá...odpísala som mu, či sa nebojí, že rasizmus je nákazlivý a či nás niekto spolu uvidí.
Neodpísal.
Určite si myslí, že sa hrám na urazenú (ale ja sa nehrám, ja SOM) a že hentaká odpoveď je hrozne detinská (šak je, a čo), ale tralala, nech sa pojebe.
Ja nebudem kvôli nikomu pretvárať svoj politický svetonázor. Okrem toho sa nepovažujem za rasistu. Skôr by som to nazvala xenofóbiou, chacha...a ešte som aj politicky nekorektná, takže sa zasmejem, keď niekto povie, že v Amerike majú teraz Čierny dom. No čo.
Ježiši sladký, idem sa už fakt venovať syntaxi, veď neni nič zaujímavejšie na svete než skladba nemeckej vety. Amen.
Už som hovorila, že nie som študijný typ? (Minimálne stokrát...)
Tak si pozerám maily (ehm, už hodinu...a som na fejsi...a píšem sem, že sa mi nechce, to je úroveň) a kuknem nenápadko hovádko na mobil a čo nevidím, SMS od lovera. Že ma chce vidieť, ak chcem, napríklad cez víkend.
Ahááá...odpísala som mu, či sa nebojí, že rasizmus je nákazlivý a či nás niekto spolu uvidí.
Neodpísal.
Určite si myslí, že sa hrám na urazenú (ale ja sa nehrám, ja SOM) a že hentaká odpoveď je hrozne detinská (šak je, a čo), ale tralala, nech sa pojebe.
Ja nebudem kvôli nikomu pretvárať svoj politický svetonázor. Okrem toho sa nepovažujem za rasistu. Skôr by som to nazvala xenofóbiou, chacha...a ešte som aj politicky nekorektná, takže sa zasmejem, keď niekto povie, že v Amerike majú teraz Čierny dom. No čo.
Ježiši sladký, idem sa už fakt venovať syntaxi, veď neni nič zaujímavejšie na svete než skladba nemeckej vety. Amen.
Hákové kríže a červené hviezdy
Sloboda prejavu je dobrá, ale lepšia je sloboda po prejave. Myšlienka tohoto týždňa.
S loverom je nadobro koniec. Drahé dámy, neverili by ste, čo našu úchvatnú dvojku rozdelilo. Ó nie, nebola to jeho ješitnosť (aj keď čisto teoreticky...).
Nerozdelilo nás to, že sme každý inej národnosti, ani to, že je odo mňa o polovicu starší. Dokonca ani celé historky, čo sme prežívali takmer pol roka okolo jeho bývalej a jeho dieťaťa a podobné holywoodske záležitosti. Celý čas mi všetci radili, aby som sa na toho chlapa vyjebala, lebo je starý a chuj a využíva ma.
Na druhej strane (tak to raz zhrnula jedna kamoška) - "aspoň som si zašukala bola som v Madride".
Teraz si sadnite (no jasné, asi sedíte, predpokladám, že nečítate po stojačky - aj keď - ja niekedy hej, keď idem viac-menej náhodne okolo compu a len sa tak pristavím (aspoň na pol hoďku) pozreť čo je nové), teraz to príde. (Haha, ako na hokeji, ale nechajme to.)
Aby som povedala všetko, začnem po poriadku.
Mám ešte jeden blog, po nemecky. Raz v záchvate zbavených zmyslov (a po dvoch pivách) som mu dala adresu, napriek tomu, že už som raz prisahala, že nijakému svojmu chlapovi nedám čítať svoj blog. (Viete, pozvánka do hlavy...no je to blbosť, nerobte to.)
A tak to celé začalo. Dovtedy boli problémy len na poli s jeho bývalou, s ktorou mal počas našej aférky niekoľko neúspešných pokusov dať sa znova dokopy (kvôli tomu dieťaťu...nemá ešte ani rok, podotýkam, jeho bývalá je tiež Slovenka). Preplakala som noci. A niekedy dni. Takmer som sa pohádala s kamoškami. Vlastne raz tuším aj fakt pohádala, no to je jedno teraz.
A odkedy čítal môj blog, bolo furt na programe, že ako veľa píšem o svojom súkromí, aké je to nebezpečné a blablabla, proste neviem kto to všetko môže čítať a kto z môjho okolia hlavne. On je jasný paranoik (bože ako sa toto zasrané slovo vlastne píše?). Písala som samozrejme aj o ňom.
Tak buď bolo na pretrase toto, alebo potom raz sa urazil, lebo som napísala, že naňho myslím. No prepáčte, ale neni to čistý kokotizmus?
A vtedy (bolo to približne pred mesiacom) mi oznámil (mimochodom do telefónu) že už tie pičoviny (nepoužil tieto slová...vlastne povedal niečo ako slabomyseľnosti...ale má slovenčina taký výraz? Aha, asi má, keď ho nepodčiarklo...) čítať nebude. Bola som vtedy nasratá jak trpaslík a napísala som strašne nasratý článok na blog, ktorý ale nečítal, to som videla aj na jeho chovaní. Tak som si hovorila, chvalabohu bude pokoj, náš "vzťah" aj tak nemal bohviejakú budúcnosť, celý čas to bolo jak na hojdačke, niekoľko rozchodov (vždy on, asi som fakt chudera) a vždy uzmierovacia trtkačka (z iniciatívy oboch...chacha, občianska iniciatíva ma pri tomto napadla...). No jak z Holywoodu.
(Pozor, dostávame sa k jadru veci.)
Cez víkend som sa nudila (viete, štácky...), tak som surfovala po blogoch a našla som také otázky. Vždy som to videla len u Nemcov, teda u cudzincov, na slovenských blogoch nikdy...prste nejaký dotazník s rôznymi otázkami typu "od koho a kde bol tvoj prvý bozk" alebo "si žiarlivý" alebo "kamarátiš sa ešte stále s tvojimi ex".
A ja rada vypĺňam chujády, tak som si veselo vyplňovala.
Kameň úrazu bola otázka, čoho sa najviac bojím.
Moja odpoveď - že Európa nedrží spolu a za chvíľu nás Arabi a Šikmáči prevalcujú a naša kultúra zanikne.
Vidíte? Tak. To si myslím. Nemám teraz chuť na filozofovanie o teroristoch, ide jednoducho o to, že Arabi a Číňania majú vysokú natalitu a my takmer žiadnu, čiže logicky ich bude za pár rokov viac, lenže ja nechcem žiť v moslimskom svete, nechcem a hotovo. Mne sa páči európska kultúra, západný svet, konzumný spôsob života, atď.
No a toto ho načisto dorazilo. Ten chlap je nechutne politicky korektný (takže už len slovo šikmáč v ňom vyvoláva všelijaké pocity) a navyše absolútne nenormálny. Označil ma za rasistu (ó jasné...vlastne aj celé Slovensko je dosť rasistické, lebo tu má kopa ľudí taký názor a to ho desí) a povedal mi, že on také názory (teda že nemám rada Arabov - povedal to tu niekto? Jasné, nemám ich rada, ale čo znamená nemať ich rád? Nemám rada ani spôsoby katolíckej cirkvi, prečo by som sa mala radovať, keby tu bola moslimská...no fuj, šatky na hlave a desať krokov za chlapom???) nestrpí vo svojej blízkosti. Že on sa nemôže stretávať s rasistami. Že som ako Slota (aha) a že by som pravdepodobne išla v pohode na tankoch zrovnať Istanbul.
(Ešte že mi to pripomenul, musím si to zapísať do diára, hneď po štátniciach).
Že mi chýba už len nálepka na Slovensku po slovensky. Mimochodom, to považujem za pičovinu a to on dobre vie.
Takže včera sme mali takú zúrivú výmenu mailov, kde on bol stále viac sklamaný z môjho spôsobu myslenia ("očividne som vyrástla v prostredí, kde nemáme radi Obamu" - dopiče, musím mať rada Obamu, aby sa so mnou ľudia bavili? Obamu považujem za socialistu a ja nemám rada nijakých socanov, s Ficom na čele. Povedala som, že Obama je ľavicový, na čo sa mi dostalo odpovede, že nie je ľavicový, ale niekomu, koho názory sú tak vpravo, sa všetko zdá ľavicové).
Ja som bola stále viac a viac nasratá. Pri jeho obrovskej tolerancii nie je ochotný a schopný pochopiť môj názor, ani ho akceptovať. Odsúdiť Cigánov za to, že nepracujú (a hádzali po mne šutre), je rasizmus. Odsúdiť teroristov, ktorí sú Arabi (čo môžem ja za to, že sú všetci Arabi? Povedzte mi aspoň jednu nearabskú teroristickú organizáciu, ktorá sitajne plánuje likvidáciu Ameriky), je rasizmus.
Ale robiť si srandu z katolíckej cirkvi nie je zlé. On ich nemusí, smiali sme sa na tom viackrát (ja ako bohorúhač a rasista už môžem všetko). Zato keď sa mi nepáči islam (lebo zavraždia režiséra za nejaký blbý film...jasné, to je ok), to je rasizmus.
Posledné dni som bola do vývrtky. Už dlho ma nedokázal niekto takto nasrať. Že on sa so mnou nebude vídať??? KKT.
Takže tak. Tvrdiť, že nacisti a komouši robili to isté, sa tiež nepatrí. Nie nie, nebudeme nadávať na osloboditeľov, božeuchovaj.
Teraz ma ospravedlňte, idem vyvraždiť pár Arabov.
S loverom je nadobro koniec. Drahé dámy, neverili by ste, čo našu úchvatnú dvojku rozdelilo. Ó nie, nebola to jeho ješitnosť (aj keď čisto teoreticky...).
Nerozdelilo nás to, že sme každý inej národnosti, ani to, že je odo mňa o polovicu starší. Dokonca ani celé historky, čo sme prežívali takmer pol roka okolo jeho bývalej a jeho dieťaťa a podobné holywoodske záležitosti. Celý čas mi všetci radili, aby som sa na toho chlapa vyjebala, lebo je starý a chuj a využíva ma.
Na druhej strane (tak to raz zhrnula jedna kamoška) - "aspoň som si zašukala bola som v Madride".
Teraz si sadnite (no jasné, asi sedíte, predpokladám, že nečítate po stojačky - aj keď - ja niekedy hej, keď idem viac-menej náhodne okolo compu a len sa tak pristavím (aspoň na pol hoďku) pozreť čo je nové), teraz to príde. (Haha, ako na hokeji, ale nechajme to.)
Aby som povedala všetko, začnem po poriadku.
Mám ešte jeden blog, po nemecky. Raz v záchvate zbavených zmyslov (a po dvoch pivách) som mu dala adresu, napriek tomu, že už som raz prisahala, že nijakému svojmu chlapovi nedám čítať svoj blog. (Viete, pozvánka do hlavy...no je to blbosť, nerobte to.)
A tak to celé začalo. Dovtedy boli problémy len na poli s jeho bývalou, s ktorou mal počas našej aférky niekoľko neúspešných pokusov dať sa znova dokopy (kvôli tomu dieťaťu...nemá ešte ani rok, podotýkam, jeho bývalá je tiež Slovenka). Preplakala som noci. A niekedy dni. Takmer som sa pohádala s kamoškami. Vlastne raz tuším aj fakt pohádala, no to je jedno teraz.
A odkedy čítal môj blog, bolo furt na programe, že ako veľa píšem o svojom súkromí, aké je to nebezpečné a blablabla, proste neviem kto to všetko môže čítať a kto z môjho okolia hlavne. On je jasný paranoik (bože ako sa toto zasrané slovo vlastne píše?). Písala som samozrejme aj o ňom.
Tak buď bolo na pretrase toto, alebo potom raz sa urazil, lebo som napísala, že naňho myslím. No prepáčte, ale neni to čistý kokotizmus?
A vtedy (bolo to približne pred mesiacom) mi oznámil (mimochodom do telefónu) že už tie pičoviny (nepoužil tieto slová...vlastne povedal niečo ako slabomyseľnosti...ale má slovenčina taký výraz? Aha, asi má, keď ho nepodčiarklo...) čítať nebude. Bola som vtedy nasratá jak trpaslík a napísala som strašne nasratý článok na blog, ktorý ale nečítal, to som videla aj na jeho chovaní. Tak som si hovorila, chvalabohu bude pokoj, náš "vzťah" aj tak nemal bohviejakú budúcnosť, celý čas to bolo jak na hojdačke, niekoľko rozchodov (vždy on, asi som fakt chudera) a vždy uzmierovacia trtkačka (z iniciatívy oboch...chacha, občianska iniciatíva ma pri tomto napadla...). No jak z Holywoodu.
(Pozor, dostávame sa k jadru veci.)
Cez víkend som sa nudila (viete, štácky...), tak som surfovala po blogoch a našla som také otázky. Vždy som to videla len u Nemcov, teda u cudzincov, na slovenských blogoch nikdy...prste nejaký dotazník s rôznymi otázkami typu "od koho a kde bol tvoj prvý bozk" alebo "si žiarlivý" alebo "kamarátiš sa ešte stále s tvojimi ex".
A ja rada vypĺňam chujády, tak som si veselo vyplňovala.
Kameň úrazu bola otázka, čoho sa najviac bojím.
Moja odpoveď - že Európa nedrží spolu a za chvíľu nás Arabi a Šikmáči prevalcujú a naša kultúra zanikne.
Vidíte? Tak. To si myslím. Nemám teraz chuť na filozofovanie o teroristoch, ide jednoducho o to, že Arabi a Číňania majú vysokú natalitu a my takmer žiadnu, čiže logicky ich bude za pár rokov viac, lenže ja nechcem žiť v moslimskom svete, nechcem a hotovo. Mne sa páči európska kultúra, západný svet, konzumný spôsob života, atď.
No a toto ho načisto dorazilo. Ten chlap je nechutne politicky korektný (takže už len slovo šikmáč v ňom vyvoláva všelijaké pocity) a navyše absolútne nenormálny. Označil ma za rasistu (ó jasné...vlastne aj celé Slovensko je dosť rasistické, lebo tu má kopa ľudí taký názor a to ho desí) a povedal mi, že on také názory (teda že nemám rada Arabov - povedal to tu niekto? Jasné, nemám ich rada, ale čo znamená nemať ich rád? Nemám rada ani spôsoby katolíckej cirkvi, prečo by som sa mala radovať, keby tu bola moslimská...no fuj, šatky na hlave a desať krokov za chlapom???) nestrpí vo svojej blízkosti. Že on sa nemôže stretávať s rasistami. Že som ako Slota (aha) a že by som pravdepodobne išla v pohode na tankoch zrovnať Istanbul.
(Ešte že mi to pripomenul, musím si to zapísať do diára, hneď po štátniciach).
Že mi chýba už len nálepka na Slovensku po slovensky. Mimochodom, to považujem za pičovinu a to on dobre vie.
Takže včera sme mali takú zúrivú výmenu mailov, kde on bol stále viac sklamaný z môjho spôsobu myslenia ("očividne som vyrástla v prostredí, kde nemáme radi Obamu" - dopiče, musím mať rada Obamu, aby sa so mnou ľudia bavili? Obamu považujem za socialistu a ja nemám rada nijakých socanov, s Ficom na čele. Povedala som, že Obama je ľavicový, na čo sa mi dostalo odpovede, že nie je ľavicový, ale niekomu, koho názory sú tak vpravo, sa všetko zdá ľavicové).
Ja som bola stále viac a viac nasratá. Pri jeho obrovskej tolerancii nie je ochotný a schopný pochopiť môj názor, ani ho akceptovať. Odsúdiť Cigánov za to, že nepracujú (a hádzali po mne šutre), je rasizmus. Odsúdiť teroristov, ktorí sú Arabi (čo môžem ja za to, že sú všetci Arabi? Povedzte mi aspoň jednu nearabskú teroristickú organizáciu, ktorá si
Ale robiť si srandu z katolíckej cirkvi nie je zlé. On ich nemusí, smiali sme sa na tom viackrát (ja ako bohorúhač a rasista už môžem všetko). Zato keď sa mi nepáči islam (lebo zavraždia režiséra za nejaký blbý film...jasné, to je ok), to je rasizmus.
Posledné dni som bola do vývrtky. Už dlho ma nedokázal niekto takto nasrať. Že on sa so mnou nebude vídať??? KKT.
Takže tak. Tvrdiť, že nacisti a komouši robili to isté, sa tiež nepatrí. Nie nie, nebudeme nadávať na osloboditeľov, božeuchovaj.
Teraz ma ospravedlňte, idem vyvraždiť pár Arabov.
nedeľa 2. mája 2010
A už je to tu, záverečná
To si prosím pekne púšťa Chantal, ktorú chytá nostalgia jak sviňa (chytila už niekoho sviňa?) a ja si pospevujem, lebo to je moja mladosť. Ine Kafe, tě buuuh.
Viete čo je super? My sme tu taká komunita. Síce asi len o piatich členoch, ale komunita.
Ja napíšem, že mám rada Bukowskeho a všetky moje čitateľky mi odpíšu, že aj oni. To hneď človeka poteší.
A napíšem že sa ožieram v Aligáči a odpovede sú - aj ja!
No neni to popiči? A možno už sme sa aj niekedy videli. Ale ktovie.
Ale ten Aligátor je rarita, z toho idú do kolien všetci turisti a to nie všetci moji zahraniční hostia videli ako horí bar. Inak, je to ťažká popičovka páliť bar v krčme, kde sa poriadne nevetrá. Hehe.
Ešte že o tom nevie európska únia, lebo by sme mali po kokote a mohli by sme si zapáliť akurvát tak cigu, vlastne ani to nie.
Každopádne minule som tu mala Nemcov a boli sme tam, aj bar pálili, no veľkolepý zážitok, sa im páčilo. Ďalšia návšteva, ktorú očakávam v lete, bude tiež z D-landu (no kto by už iný za mnou chodil, že, keď ne Nemčúri) a je to rocker. A nemeckého rockera chceme zobrať do Aligáča, lebo má krásne dlhé vlasy (ryšavé) a je to hudobník a môžme sa tam ním pochvastať (hahaha), že akého my máme kamaráta. A on má navyše aj charizmu takú, že pozerá na vás 5 minút a hneď by ste ho opreli na najbližšom rohu, čo na tom že by okolo mohla ísť vaša bývalá triedna. (Našťastie moja triedna nevyzerala, že by sa ťahala po nočných baroch.)
No a on je ešte aj trošku starší, teda...no, proste trošku.
A je z Hamburgu. Ó jasné...no neni som ja femme fatale, keď kvôli mne dojde chlap až z Hamburgu až sem? A nehovoriac o tom, že už raz došiel za nami do Kolína, len aby sme si dali jednu pusu, chacha.
Ale nechcela som sa chvastať, teda chcela, ale no dobre...
Dneska sa od učenia nepretŕham, pozerám si staré fotky z D-landu, z minulého leta. A vybadala som akurát, že by som mala seriózne chudnúť.
Ale dneska som zežrala válov zmrzliny.
Ježišinku, spomenula som si, čo som chcela povedať.
Mám tu zverejnený mail, taký som si vytvorila, že identita nijaká, tak je to bezpečné. Meno Hortenzia Hortenziová. No a napísal mi nejaký Ind z New Delhi. Akože on sa o mňa strašne zaujíma (a čo hľadal na nete, keď našiel blog s názvom Sick Things??? Nejaké prasárny určite!) a chce vedieť že čo si sem píšem a či mu to nechcem preložiť. Hovorím, reku, nechcem a načo...mám mu preložiť svoj zážitok s Osvištím???
Nech si preloží, šak načo nám Pánboh dal google translator?
Ale on že ne, to je hlúpy preklad, o ničom. No to je mi jasné, šak už sme sa na tom všetci niekedy zasmiali.
A tak mi píše maily a píše, ako ho hrozne zaujímam a či mu poviem niečo o sebe. Tak som mu napísala, poviem ti, ale šak sa spýtaj (no nebudem snáď písať teraz beletrizovaný životopis...).
Tak sa spýtal. Dámy, mali ste vidieť tie otázky!!! Čistý skaping.
Tak poporadí.
Aké šaty nosím? Ak to mala byť narážka na nejaký cyber-sex, alebo čo (ja už som trénovaná, voľakedy som furt vysedávala na chate, vždy na cudzojazyčnom, lebo zo slovenských chatov ma ide naskutku jebnúť, okrem toho nenávidím keď chlapi používajú zdrobneliny typu "Aký si mala dník"), tak sa nechytám.
Tak moja odpoveď bola - keď idem spať, nosím pyžamo, keď idem na skúšku tak sukňu a blúzku a keď idem von, jeansy a tričko.
Považujem to za vybavené. Keď je zima, nosím kabát a keď je teplo, nosím sandále.
Ďalej, že či používam parfém alebo deo. Prosím??? Ne, ja rada smrdím ako starý robotník.
A ešte pár vecí čo si neviem spomenúť...počkajte, checknem mail.
Aha, jasné. Či pijem pivo alebo víno. Bohatstvo...na čo je zvyknutý u indických žien? Ja si ich predstavujem v sárí a minimálne 10 krokov za mužom. Oni smú piť???
Tak píšem - pijem pivo, víno, whisky (dnes napríklad som si dala kávu s whisky...chápete, taká som ja osoba. Ne nejaká upjatá Indka v sárí, ktorá je upjatá len preto, že jej tak kultúra prikazuje. Ja som chvalabohu na dobrej strane zemegule a robím si čo si zmyslím, aj pijem alkohol ráno, keď mám chuť), vodku a všetko možné...bože, keď spomínam na tie časy, ako sme hodili 5-8 marhúľ (každý podľa výdrže...) a išlo sa...alebo na tie časy, keď sme si kúpili fľašu v Tescu, vypili bohémsky v uličke a poďho na disco ako panie...jáááj. Mladosť, kde si ty zostala?
Posledná, veľmi nenápadne položená otázka znela - hádajte - či mám BF.
Po prvé, neznášam tú debilnú skratku, žijeme v slovníku skratiek, či čo??? Čo som ja...
A keby som mu mala dopodrobna vylíčiť môj stav (prevažne rovnovážny), trvalo by to aspoň hodinu. Celý ten príbeh (o starej platni) o loverovi. Ani sama neviem, ale určite to neni môj BF, je to proste lover, taký nadštandardný, upgrade. Ale to nejdem vešať na nos nejakému odkundesovi z Dilí...a okrem toho ma lover zasa pekne nasral, takže sme obaja urazení, ale ja mám právo a on ne, a to je teraz náhodou objektívne, ne že urazená žena.
Ale čo s ním, keď je chuj.
Ale o loverovi som nechcela. Takto si milý Ind zisťuje, na aké prasačiny sa ma smie pýtať... Pche...
Nehorázne, tento svet.
Viete čo je super? My sme tu taká komunita. Síce asi len o piatich členoch, ale komunita.
Ja napíšem, že mám rada Bukowskeho a všetky moje čitateľky mi odpíšu, že aj oni. To hneď človeka poteší.
A napíšem že sa ožieram v Aligáči a odpovede sú - aj ja!
No neni to popiči? A možno už sme sa aj niekedy videli. Ale ktovie.
Ale ten Aligátor je rarita, z toho idú do kolien všetci turisti a to nie všetci moji zahraniční hostia videli ako horí bar. Inak, je to ťažká popičovka páliť bar v krčme, kde sa poriadne nevetrá. Hehe.
Ešte že o tom nevie európska únia, lebo by sme mali po kokote a mohli by sme si zapáliť akurvát tak cigu, vlastne ani to nie.
Každopádne minule som tu mala Nemcov a boli sme tam, aj bar pálili, no veľkolepý zážitok, sa im páčilo. Ďalšia návšteva, ktorú očakávam v lete, bude tiež z D-landu (no kto by už iný za mnou chodil, že, keď ne Nemčúri) a je to rocker. A nemeckého rockera chceme zobrať do Aligáča, lebo má krásne dlhé vlasy (ryšavé) a je to hudobník a môžme sa tam ním pochvastať (hahaha), že akého my máme kamaráta. A on má navyše aj charizmu takú, že pozerá na vás 5 minút a hneď by ste ho opreli na najbližšom rohu, čo na tom že by okolo mohla ísť vaša bývalá triedna. (Našťastie moja triedna nevyzerala, že by sa ťahala po nočných baroch.)
No a on je ešte aj trošku starší, teda...no, proste trošku.
A je z Hamburgu. Ó jasné...no neni som ja femme fatale, keď kvôli mne dojde chlap až z Hamburgu až sem? A nehovoriac o tom, že už raz došiel za nami do Kolína, len aby sme si dali jednu pusu, chacha.
Ale nechcela som sa chvastať, teda chcela, ale no dobre...
Dneska sa od učenia nepretŕham, pozerám si staré fotky z D-landu, z minulého leta. A vybadala som akurát, že by som mala seriózne chudnúť.
Ale dneska som zežrala válov zmrzliny.
Ježišinku, spomenula som si, čo som chcela povedať.
Mám tu zverejnený mail, taký som si vytvorila, že identita nijaká, tak je to bezpečné. Meno Hortenzia Hortenziová. No a napísal mi nejaký Ind z New Delhi. Akože on sa o mňa strašne zaujíma (a čo hľadal na nete, keď našiel blog s názvom Sick Things??? Nejaké prasárny určite!) a chce vedieť že čo si sem píšem a či mu to nechcem preložiť. Hovorím, reku, nechcem a načo...mám mu preložiť svoj zážitok s Osvištím???
Nech si preloží, šak načo nám Pánboh dal google translator?
Ale on že ne, to je hlúpy preklad, o ničom. No to je mi jasné, šak už sme sa na tom všetci niekedy zasmiali.
A tak mi píše maily a píše, ako ho hrozne zaujímam a či mu poviem niečo o sebe. Tak som mu napísala, poviem ti, ale šak sa spýtaj (no nebudem snáď písať teraz beletrizovaný životopis...).
Tak sa spýtal. Dámy, mali ste vidieť tie otázky!!! Čistý skaping.
Tak poporadí.
Aké šaty nosím? Ak to mala byť narážka na nejaký cyber-sex, alebo čo (ja už som trénovaná, voľakedy som furt vysedávala na chate, vždy na cudzojazyčnom, lebo zo slovenských chatov ma ide naskutku jebnúť, okrem toho nenávidím keď chlapi používajú zdrobneliny typu "Aký si mala dník"), tak sa nechytám.
Tak moja odpoveď bola - keď idem spať, nosím pyžamo, keď idem na skúšku tak sukňu a blúzku a keď idem von, jeansy a tričko.
Považujem to za vybavené. Keď je zima, nosím kabát a keď je teplo, nosím sandále.
Ďalej, že či používam parfém alebo deo. Prosím??? Ne, ja rada smrdím ako starý robotník.
A ešte pár vecí čo si neviem spomenúť...počkajte, checknem mail.
Aha, jasné. Či pijem pivo alebo víno. Bohatstvo...na čo je zvyknutý u indických žien? Ja si ich predstavujem v sárí a minimálne 10 krokov za mužom. Oni smú piť???
Tak píšem - pijem pivo, víno, whisky (dnes napríklad som si dala kávu s whisky...chápete, taká som ja osoba. Ne nejaká upjatá Indka v sárí, ktorá je upjatá len preto, že jej tak kultúra prikazuje. Ja som chvalabohu na dobrej strane zemegule a robím si čo si zmyslím, aj pijem alkohol ráno, keď mám chuť), vodku a všetko možné...bože, keď spomínam na tie časy, ako sme hodili 5-8 marhúľ (každý podľa výdrže...) a išlo sa...alebo na tie časy, keď sme si kúpili fľašu v Tescu, vypili bohémsky v uličke a poďho na disco ako panie...jáááj. Mladosť, kde si ty zostala?
Posledná, veľmi nenápadne položená otázka znela - hádajte - či mám BF.
Po prvé, neznášam tú debilnú skratku, žijeme v slovníku skratiek, či čo??? Čo som ja...
A keby som mu mala dopodrobna vylíčiť môj stav (prevažne rovnovážny), trvalo by to aspoň hodinu. Celý ten príbeh (o starej platni) o loverovi. Ani sama neviem, ale určite to neni môj BF, je to proste lover, taký nadštandardný, upgrade. Ale to nejdem vešať na nos nejakému odkundesovi z Dilí...a okrem toho ma lover zasa pekne nasral, takže sme obaja urazení, ale ja mám právo a on ne, a to je teraz náhodou objektívne, ne že urazená žena.
Ale čo s ním, keď je chuj.
Ale o loverovi som nechcela. Takto si milý Ind zisťuje, na aké prasačiny sa ma smie pýtať... Pche...
Nehorázne, tento svet.
sobota 1. mája 2010
V Aligáči sa nám páči
Jajajajaj.
Ráno som vyletela z postele jak raketa, lebo som myslela že originál hodím tyčku na knižničku (to neni len podarený rým, ale aj pravda, mám knižnicu pri posteli).
Nechápem, prečo mi je tak zle (bolo), lebo som sa vôbec neopila. Ehm, teda opila, ale nie ako za starých čias, lebo včera sme len mali tri Long Islandy, teda tie litrové akože.
Ale aj tak. A potom už som nepila, ale dneska som sa skoro dogrcala a mama hneď začala svoje tehotenské teórie (nevadí, že mám krámy, šak ona ich raz mala aj tehotná, takže tak...).
No a včera to bolo také vtipné. Najprv bol Aligátor nejaký poloprázdny (usúdili sme, že Grécka komunita chlastá Tesco Vodku na privátoch, lebo kvôli kríze im rodičia prestali peňáz posielať, tak nemajú za čo chodiť do barov), ale potom sa to zaplnilo. Aj keď už máme za sebou aj lepšie časy, čo sa týka narvatosti tej pivničnej nevetranej diery.. Ale tak čo.
Hlavne boli štamgasti (chacha...a tie časy, kedy sme všetkých pomenovávali a vymýšľali im životné príbehy sa mi včera tak pripomenuli!), napríklad Dráčik a ešte aj Kamilko (ktorý sa sám pozval na oslavu mojej štátnice, teda keď ju urobím, neni zlatý, chlapec? Neni.).
Dokonca som stretla bratrancovu kamošku, členku Soc-Teamu, hehe...samozrejme som nevedela ako sa volá, lebo ja mám pamäť ako sám Alzheimer. Teda, buď si pamätám mená, alebo tváre, alebo ani jedno, ale nikdy nie dokopy, takže som síce vedela, že ju poznám, ale nevedela som si ju zaradiť. Ale zasmiali sme sa, lebo ona povedala, že je presne taká istá, takže si tiež nevedela spomenúť, ako sa volám. No neni to milé? To teda je.
Okrem toho, ešte som rada že som ju vôbec spoznala, lebo som ju pedtým videla len raz a mala drdol a teraz mala rozpustené dlhé vlasy...no chápete.
(Inak to bude strašné, keď ja budem učiteľka, šak mňa oklamať, na to nebudú musieť byť ani dvojčatá v triede, ja si pomýlim aj ľudí, čo sa na seba nepodobajú, chacha).
No a Bohuš neviem čo mal.
Hral novú pesničku od Rammsteinu (tým u mňa zabodoval, to je moja najmilovanejšia kapela, teda jedna z najmilovanejších), tak sme sa zhodli s kamarátkou, že on je tiež kamoško. A označenie kamoško nemá len tak hocikto. No-nó-no-nó...
Ale potom ho asi niekto zbil a zamkol na hajzli (jediné možné vysvetlenie, lebo začali hrať strašné pičoviny, ani neviem už čo to bolo).
Našťastie sa potom oslobodil a zahral pár oldrockových vecí (navždy si tým získal moje ♥. Chacha.), no ale ani to mu nevydržalo večne, lebo to prerušil nejakým...ehm, ja neviem čo to je, ale spieva sa tam (v podstate) Všetky kurvy sa točia. Myslela som si, že je to System (znie to rovnako strašne, ale ja sa nevyznám, lebo moje kamošky sa urazene ohradili, že to teda rozhodne ako System neznie, haha), ale nie je to System.
Ale potom hral asi aj System, každopádne už to bolo nad ránom, kedy ma boleli nohy (viete, nepohodlné baleríny nespravíte vložkami do topánok...teda len čiastočne) a už by som bola ochotná tancovať len na nejaký Led Zep, ale tých odbil jednou skladbou, ktorá si neviem spomenúť, že ako sa volá. Mám ešte stále veľký chaos v názvoch ich skladieb, ale pracujem na tom, stále ich počúvam v empédrajke. (To je moja nemecko-slovenská skomolenina MP3, aby ste vedeli).
Oooo jasné, ešte aj pálili bar, to je skvelá šou (bože, to je nechutné, tak teda show), tak som sa šla pozerať, ale už tam bolo natlačených plno zmrdov, no tak som si zatancovala. Rammstein. Juchuchú.
Idem sa napiť, ak dovolíte. Aj tak je to už všetko.
Ráno som vyletela z postele jak raketa, lebo som myslela že originál hodím tyčku na knižničku (to neni len podarený rým, ale aj pravda, mám knižnicu pri posteli).
Nechápem, prečo mi je tak zle (bolo), lebo som sa vôbec neopila. Ehm, teda opila, ale nie ako za starých čias, lebo včera sme len mali tri Long Islandy, teda tie litrové akože.
Ale aj tak. A potom už som nepila, ale dneska som sa skoro dogrcala a mama hneď začala svoje tehotenské teórie (nevadí, že mám krámy, šak ona ich raz mala aj tehotná, takže tak...).
No a včera to bolo také vtipné. Najprv bol Aligátor nejaký poloprázdny (usúdili sme, že Grécka komunita chlastá Tesco Vodku na privátoch, lebo kvôli kríze im rodičia prestali peňáz posielať, tak nemajú za čo chodiť do barov), ale potom sa to zaplnilo. Aj keď už máme za sebou aj lepšie časy, čo sa týka narvatosti tej pivničnej nevetranej diery.. Ale tak čo.
Hlavne boli štamgasti (chacha...a tie časy, kedy sme všetkých pomenovávali a vymýšľali im životné príbehy sa mi včera tak pripomenuli!), napríklad Dráčik a ešte aj Kamilko (ktorý sa sám pozval na oslavu mojej štátnice, teda keď ju urobím, neni zlatý, chlapec? Neni.).
Dokonca som stretla bratrancovu kamošku, členku Soc-Teamu, hehe...samozrejme som nevedela ako sa volá, lebo ja mám pamäť ako sám Alzheimer. Teda, buď si pamätám mená, alebo tváre, alebo ani jedno, ale nikdy nie dokopy, takže som síce vedela, že ju poznám, ale nevedela som si ju zaradiť. Ale zasmiali sme sa, lebo ona povedala, že je presne taká istá, takže si tiež nevedela spomenúť, ako sa volám. No neni to milé? To teda je.
Okrem toho, ešte som rada že som ju vôbec spoznala, lebo som ju pedtým videla len raz a mala drdol a teraz mala rozpustené dlhé vlasy...no chápete.
(Inak to bude strašné, keď ja budem učiteľka, šak mňa oklamať, na to nebudú musieť byť ani dvojčatá v triede, ja si pomýlim aj ľudí, čo sa na seba nepodobajú, chacha).
No a Bohuš neviem čo mal.
Hral novú pesničku od Rammsteinu (tým u mňa zabodoval, to je moja najmilovanejšia kapela, teda jedna z najmilovanejších), tak sme sa zhodli s kamarátkou, že on je tiež kamoško. A označenie kamoško nemá len tak hocikto. No-nó-no-nó...
Ale potom ho asi niekto zbil a zamkol na hajzli (jediné možné vysvetlenie, lebo začali hrať strašné pičoviny, ani neviem už čo to bolo).
Našťastie sa potom oslobodil a zahral pár oldrockových vecí (navždy si tým získal moje ♥. Chacha.), no ale ani to mu nevydržalo večne, lebo to prerušil nejakým...ehm, ja neviem čo to je, ale spieva sa tam (v podstate) Všetky kurvy sa točia. Myslela som si, že je to System (znie to rovnako strašne, ale ja sa nevyznám, lebo moje kamošky sa urazene ohradili, že to teda rozhodne ako System neznie, haha), ale nie je to System.
Ale potom hral asi aj System, každopádne už to bolo nad ránom, kedy ma boleli nohy (viete, nepohodlné baleríny nespravíte vložkami do topánok...teda len čiastočne) a už by som bola ochotná tancovať len na nejaký Led Zep, ale tých odbil jednou skladbou, ktorá si neviem spomenúť, že ako sa volá. Mám ešte stále veľký chaos v názvoch ich skladieb, ale pracujem na tom, stále ich počúvam v empédrajke. (To je moja nemecko-slovenská skomolenina MP3, aby ste vedeli).
Oooo jasné, ešte aj pálili bar, to je skvelá šou (bože, to je nechutné, tak teda show), tak som sa šla pozerať, ale už tam bolo natlačených plno zmrdov, no tak som si zatancovala. Rammstein. Juchuchú.
Idem sa napiť, ak dovolíte. Aj tak je to už všetko.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)