Dáreček

Vy larvy (sorry, rada si myslím, že keď som lenivá ja, sú aj iní), dneska vám predstavím super popiči blog, ale iba tým čo vedia po nemecky (tí čo nevedia si môžu pozerať písmenká a ľutovať že si v škole onehdy vybrali angličtinu, alebo že na nemčinu celý čas jebali a plietli pod lavicou náramky priateľstva...alebo ja neviem čo ste robili). Je to vtipné a... vtipné. Také ako ja. Len po nemecky. (Ne, neni to môj nemecký blog.)

Volá sa Schlimm (jakože zle, celé zle asi, čistý armagedon - alebo ako dnes povedala moja mať - labutia pieseň, ale armagedon sa mi páči viac, i keď...asi začnem používať labutiu pieseň, lebo predstava že zahlásim "to je čistá labutia pieseň" mi pripadá smiešna) (konkrétne naša čerešňa, už je za zenitom, spieva labutiu pieseň tým že urodila veľa malých čerešní a ne málo veľkých, ako by sme si boli bývali želali - ale ako všetci vieme, keby boli ryby v riti, neboli by v rybníku - takže asi ju budeme musieť vyťať) (neni moja mama poet?) (je). Už by aj stačilo tých zátvoriek. Pozrite si ten blog. ;o)

Výlevník

Nálevník, červenoočko...nie, ako sa to volá...nálevníky to boli, že? Ale ja sa idem vylievať. (Po tom čo som včera vyliala zo seba to fyzické amorálno, dnes to bude zas len psychické.) Dnes už jem, to znamená že to krásne splasnuté brucho, čo som mala po grcacom dni už sa zas naplnilo (plneným baklažánom, ktorého by som vedela zežrať aj dve kilá a asi tristo kúskami čerešňového posúcha - toľko k tomu že sa snažím nejesť pečivo) takže asi neschudnem. To by mi muselo byť zle nonstop.

Inak som aj dnešný deň zajebala, ani neviem čím, najprv som prekecala pol dňa so Chantal (niet nad to pitvať svoj život keď sa máte učiť, myšlienka že sa zajebávate spoločne vás aj tak hreje pri ♥ a nevadí že ten druhý sa má učiť niečo iné na inú skúšku, ktorá sa koná inokedy a na inej škole) a potom som upratovala a potom som obedovala a čo ja viem...potom som bola na fejsbuku (ahaaaa) a potom som rýchlo preletela poznámky k didaktike. (Sú to hrozné pičoviny.) Čo sa týka murína (pripadám si trochu ako rasista keď ho tak volám), on je už asi presvedčený že teda sme kamoši a všetko super, takže dnes mi zas vypisoval a viedli sme fakt nudný small talk. Dúfala som že bude zábavnejší ale odkedy sa prestal kajať, je to vopruz. Má všelijaké narážky a ja sa tvárim že nechápem (je to tak lepšie, pre mňa) a inak nič. Spoločný záver stretnutia slepačieho výboru bol nedávať mu tú adresu, takže nedostanem žiadne diamanty (vy ste sa neozvali, tak to rátam ako tichý nesúhlas) na narodeniny a budem si musieť vystačiť s peňázmi ktoré sama zarobím (prípadne skasírujem za promócie).

Inak vám už nemám čo povedať.

Žiada sa mi kultúry!

Wicked night

Ani sa mi nezdalo že som sa včera tak zliala, ale dnes som pregrcala deň. Myslela som si že to najhoršie som si už zažila na erasme, ale viete čo, na etapy pozerať na mäso, polievku a čaj ako z vás vyletia do hajzlovej misy (umývadla a lavóra) je hrozné na druhú. Na tretiu.

Keď som takto oslávila cudzí titul, oslava môjho vlastného ma asi privedie do hrobu.

Na dôvažok

Mi dnes poslal (áno, dnes a to je ešte len 10:08, ja v pyžame, po raňajkách, chystám sa do plavárne ale predtým si vytlačím nejaké poznámky...) šialenú pesničku od Adele Someone like you. Kriste pane, on je proste patetický. To je jeho tretie meno (on má dve krstné, viete). Je to patét. A tragéd.

Murínov prerod

Keby sme boli na Západe, už ma zavrú za tie vyjadrenia že neger a buzny (či teplé slová), ale našťastie nie sme, takže pokračujme v tomto vtipnom duchu. (Ten názov ale vymyslela Chantal.)

Pamätáte si ešte ako mi henten africký kazateľ napísal, že ešte budem horko plakať aby mi odpustil a ako preklial deň, kedy ma stretol? Všetci máme? Nádych, príbeh pokračuje.

Včera som si našla v inboxe správu. Dlhú, dlhočiznú. Chlapec sa začal kajať a ospravedlňovať. Poviem vám, skoro som zdochla. Od smiechu. Najprv ale asi od prekvapenia. Ideme na citáty, ne? (Veď sme sa v škole učili že cudzie myšlienky treba podložiť citáciami, tak si pripravte koláčiky a mlieko, aby ste tu nezemreli.)

Being nice to someone you had differences with doesn’t mean you’re a fake. It means you are mature enough to tolerate your encounters towards them. (Zaujímavý názor, na to došiel úplne sám?)
Yes i was angry and i guess it must not be like that forever. After encountering some counseling and advices bot from friends and individuals, i have really noticed that i took a very bad step. All these are caused by inexperience's in relationships, I asked myself what if i never met you, what if we never had anything thing i between us. After considering the good times we had together, the common understanding we shared, (aha) all i can say right now is "am sorry" please, don't take anything i have said to you so serious, (neskoro, chlapče, ako sa hovorí, dvakrát meraj a raz nehreš) they were said out of anger. Remember "two wrongs don't make a right" The little experience i had with you really added to my knowledge about people and women in particular. I hope you are fine? I promise for such things not to come up again. (akoby aj mohli?) Thank you for your understanding.

Neodpovedala som a keď som sa večer znova prihlásila, nebola som online ešte ani minútu a už mi písal, že dúfa že mi došla jeho správa a že som ju pochopila. Hovorím že hej. A on že ok. (No, čo iné, to je jeho odpoveď na všetko.)

Potom sme si ešte dlho písali a viete čo? Snažila som sa byť hnusne odmeraná a on nič, sekal dobrotu, nepindal že som zlá (ako inokedy keď som vôbec nemala v úmysle ho uraziť) a ospravedlňoval sa jak hovado. Ja som odpovedala úsečne, najčastejšie "good for you" a odporučila som mu, nech prosí o odpustenie svojho boha a ne mňa. Ja mu nemám čo odpúšťať a veruže ani to nemienim urobiť. Za prvé ma ešte v živote nikto hentak neurazil (tak aby som upresnila, nepokúsil sa ma henatk uraziť - len si spomeňte na tie HIV testy - lebo to že ma poslal do pekla ma viac rozosmialo než urazilo) a za druhé ho mám u piči, tak ako prosím vás môžete odpustiť niekomu, na kom vám ani za mak nezáleží a jeho správy posielate ne len všetkým kamoškám, ale ich bezostyšne jebnete online? (To keby vedel, tak odvolá všetko ospravedlňovanie.)

Dám iba také perličky, aby som vás nenudila celou konverzáciou. Aj tak je to moc dlhé.

On:  i know i did but if someone offends and ask for sincere forgiveness ,i think he should be forgiven (cha...to si môžeš myslieť aj naďalej, ale ja nejsom katolíčka a preto mi nič nekáže ti napísať že ti odpúšťam)
        all the things i said was out of anger

        i never meant them

Ja:  me going to hell and you going for blood screening because of genital disease?
       I don´t mind going to hell actually
       but the blood tests were too much (nechám ho vydusiť vo vlastnej šťave, nijaké odpúšťanie sa nekoná, tak sa musím tváriť urazene)

On:  but ,i just needed to make peace with you so that i can really concentrate on my coming exams
        well,i can't say you did,all my anger goes with how everything happened so fast
        it was like a movie
        and considering my little exposure to relationships
        all these contributed to what happened

        (...)

        what do i bey you with to show my sincere remorse?
        well,i think "am very sorry "will go a long way here

       (...)
       the summary is that when one is angry,you don't take actions because every thing you do then will all be the wrong solution to the immediate problem
       even some quotation by some famous writers that still points to the same issue
       it okay my dear,sincerely,i am truly sorry from my heart
       don't take any of my words so serious
       let it be

Sledujte jak sa snaží. O čo mu ide? Hádam nečaká že sa mu teraz vrhnem okolo krku? Napísala som mu že má najprv myslieť a potom trieskať somariny a povedať niečo v afekte je iné, ako písať nenávistné správy (a keby len jednu), ktoré si môže aj prečítať predtým než ich odošle (aspoň by sa tak nestrápnil - ale to som nepovedala, nechcela som byť až tak moc hnusná, lebo som sa bála že už neodpíše a ja prídem o zábavu).

On:  so,how do we go about it now
        since you don't wanna take my sorry
        you want to kill me (jááá?)
        it will be better this way

Ja:  I simply don´t care. I don´t have any reason to forgive you after everything you said to me, really.         You have to understand that you have to take responsibility for what you are saying

       (...)

       and if you regret it now, well... you can go to church or I don´t know, you were talking about the god a lot...so you can ask him for help
      I don´t feel anger, I don´t regret the day I met you and I don´t regret what we had together
      but it´s finished for good

On:  well,i preach forgiveness
         i want a common peace
         i don't ask for much
         let us forget about the issues
         lets roll it aside and look forward for a better future

Ja:  but I don´t have any reason to say "I forgive you"

On:  so,you will not let the bad experience go

(blablabla...nedávam všetko, teraz sa trochu posunieme v čase)

On:  but,even if you don't,my conscience is very clear now and i have learned my lesson

        all these things that happened between us was because i encountered you
        had it been i was still to myself
        all these wouldn't have come up and definitely,there will be no quarrels (páni, je múdry jak Šalamúnove hovno)

Ja:  well...that´s life. people meet, you don´t have any influence on it
       of course, if you live in a cave and don´t meet people, you of course don´t have issues with them

On:  cave???? (hovorím nezrozumiteľne?)

(blablabla) No a potom dával volačo také, že zostáva sám a nechce žiadnu ženu a kydy a kydy, kecy v kleci (nechápem, čo ja s tým mám), tak som sa spýtala či mi to hovorí preto aby vo mne vyvolal pocit viny, že to kvôli mne už nechce nijakú babu. Lebo akože to mi z toho vyplýva, ale čo ja môžem vedieť??? (Som vás teraz akože uviedla do deja, ideme in medias res.)

Ja:  but why are you telling me that you don´t care for women any longer? you want me to feel guilty because I caused it?

On:  no
        don't go there again
        that is the past
        remember,gone are the days of trouble (aký poet!)
        even if you use wrong words on me tonight
        i will not challenge it

Ja:  I don´t intend to hurt you tonight

On:  thank you for that (jakože, neni zač)
        please don't

        (...)

       thank you for saying this
       this gives jot to my soul (bože dobrý, zas tie kydy o duši)
       this just reminded me when i got to know you newly

Ja:  what?

On:  well,lets let the sleeping dog lie (on tie metafory tak rád!)
        i have really expressed how i feel from inside

Ja:  but I don´t understand what you mean

On:  let it be

Ja:  what? what reminded you?

On:  the statement you made sometime when i first knew you
        but its ok
        lets not go there

Ja:  which statement?

On:  just take care (chápete to? No nerozčuľuje vás už do vývrtky???)

Ja:  what are you talking about please?
      you are enjoying avoiding the answers,aren´t you?

Potom sme sa konečne dostali k jadru veci - volakedy som mu poslala takú pesničku. Túto pesničku. (Nuž...)

Ďalej...hmmm, nuda, nuda nuda, ale čo z toho vyplýva: nevymazal ma z fejsu, lebo má dva facebooky (lol - to povedal on, ne ja...je ešte nejaký stupídnejší akronym, než lol? Nechajte ma premýšľať...ne, neni.) - "one for my serious contacts and one for playing friends". (Bez komentára.)

Chantal na to: to je chudák. Ja som ho tiež nevymazala, a keď sa pýtal prečo, povedala som mu že nebol dôvod. Sčasti je to pravda, ale hlavne preto, že som nechcela prísť o túto skvelú zábavu (to som mu samozrejme nevešala na nos, že.) Bože a on bol z toho namäkko, jakože "you´re such a nice girl". No mój ty kokot. Keby si ty vedel.

Potom mi oznámil že mal nejaký kurz zo psychológie kde sa učili o tom ako zvládať hnev a že aj ja by som taký potrebovala (pffffff...to je možné, ale ne v tom zmysle ako si to on predstavuje, nakoniec, odkedy sa nebavíme, nevytáča ma a som oveľa pokojnejšia). A že sa tam bavili aj o komunikácii a že to by bolo pre mňa dobré. Tak som mu pripomenula že celé moje field of study sa prakticky týka komunikácie, psychologických kurzov som mala viac než on za celý svoj život a ešte aj tú skurvenú diplomovku som písala o komunikácii, tak si skromne myslím, že hádam o tom dačo viem. (Určite viac než on, na to stavím svoj jediný krk.)

On:  this system am using now is called compromise
        where relationship and friendship is involved

Ja:  better now than never (čo viac k tomu povedať...)

Nakoniec sa konalo ešte aj trošku patetického fňukania, že si čítal všetky naše staré sms-ky, a že by si želal vrátiť čas (niečo vám poviem - ja teda rozhodne ne) na siedmeho januára kedy som odchádzala z Luxemburska. Ja som ho len sucho opravila, že februára. Plus že nech nezabudnem mu poslať svoju adresu, aby mi mohol poslať ten narodeninový darček. Akože aký ten??? Čo to má znamenať? Tu sa obraciam na vás, milí moji - dať či nedať svoju adresu? Akože, vôbec o to nestojím, ale ide mi bok vykolať od zvedavosti, že čo mi to chce poslať. (A hlavne nechápem prečo, lebo ja by som mu rozhodne nič neposielala...) 

Aha a nechal zahynúť moju kytku. (Mala som takú peknú malú ružovú kytku a keď som odchádzala, dala som mu ju, lebo mi bolo ľúto ju vyhodiť...vlastne ju moc nechcel, ale tak trochu som mu ju vnútila, keď som apelovala na jeho city k prírode, ja mám proste rada kytky.) Od jedu ju prestal polievať. A teraz ľutuje. Viete čo? Je mi fakt ľúto tej chudery kytky. Veď si to nezaslúžila. To by som ja nikdy nespravila. Tak ako by som nikdy nevrátila chlapovi diamanty. Ne že by som niekedy nejaké dostala...pričom sa práve dostávame k tomu...neťažia sa náhodou v Nigérii diamanty??? Mám mu dať tú adresu?

Všetko má svoj koniec, len klobása má dva

Neger odpísal! Hehe. Zajtra budú detaily.

Otázka na telo

Myslíte že keď bude v BA dúhový pride, tak nám rečníci povedia pár teplých slov?

Nostalgia, literatúra, dejiny, tituly a pičungy

Ziape tu Selina Dion s jej titanicovou pesničkou, lebo Chantal chytá nostalgia za tábormi (ja si to dobre pamätám, toto bol naj slaďák a ja som vždy sedela s tými škaredými babami, ktoré nikto neprišiel požiadať o tanec a diskotékové svetlo sa mi odrážalo od fixného strojčeka na zuby...strašné časy, ešte že už sme preč z puberty). Ja som na dnes učenie vzdala, lebo si už toho začínam trocha pamätať a to ma znepokojuje, lebo ten pocit nepoznám. Nechcem tým povedať že stíham, lebo didaktiku som ešte ani nevidela, ani k nej vlastne nemám poriadne materiály a frazeológiu som sa ešte tiež neučila (a dobre si pamätám čo zahlásil pán profesor na konci semestra minulý rok, po tom čo sme sa celú hodinu vzadu bavili a ujebávali, a síce "Kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie, to ma práve napadlo, keď sa na vás tak pozerám" ... a pozeral sa pri tom na mňa) (nemusím zdôrazňovať, jak mi zalepilo) a svetové dejiny len tak zbežne, mám tam isté medzery v poznámkach o Balkáne...tak teda, tak je to. Ale viem že čo napísal Thomas Mann (nevedel sa zastaviť a napísal 900 strán o nemeckých tuberákoch, čo by mohol byť celkom dobrý námet na takú dvestostranovú knižku, ale ne na taký opus, akého sa Tomáško dopustil).

Inak dejiny 20. storočia vo vás vyvolávajú takú vnútornú neistotu že neviete čo bude zajtra. A preto sa prežieram (lebo - v týchto dňoch, keď človek nevie, či sa dožije ďalšieho jedla, sa treba poriadne najesť vždy keď je príležitosť, lebo čo ak je to vaše posledné jedlo???), totiž, neprežieram, snažím sa ovládať, ale rozhodne nediétujem. To sa nedá, pri učení. Neni nad to čítať si totiž o koncentrákoch a pchať sa pri tom tatrankou. Ok, prestávam s tým cynizmom, ale ja nemám na výber, lebo všetko čo sa mám učiť je absolútne pesimistické. Ech. 

Inak, Georg Trakl patril do klubu 27! Škoda že o tom nikto nevie, ani on, ani nikto, lebo to som práve včera zistila, že on sa narodil v roku 1887, čiže môj ročník, len o sto rokov dozadu a zemrel v roku 1914. A Georg Heym už v roku 1912, to je ako keby som už ja tento rok otrčila bačkory. Vidíte, nič nedosiahli, napísali pár básničiek a už sa o nich treba učiť. Akože celkom dobré básničky to boli, vlastne keby som mala niekoho vynechať tak to nebudú títo dvaja ale kadejakí odkundesi z DDR a čudní ľudia, od ktorých ani nič netreba čítať, len sa máte naučiť telefónny zoznam, všetko čo stihli načmárať.

Viete čo, závidím tým čo už sú Mgr. My jak takí kokoti máme štátnice až v júni, to je napiču, lebo všetci už chlastajú a ja sa ešte učím (totiž, už sa učím) a nechce sa mi jak hovado. Jediné čím sa utešujem, že oni už musia makať a ja si budem vlastne dva mesiace kvázi váľať šunky, lebo nemám robotu a jakú by som si mohla tak hľadať na dva mesiace... A potom odchádzam do zasľúbenej zeme. Tak, no...ale aj tak. Aj ja už chcem mať diplom. Nemám si čím utierať zadok.

Ešte sa teším na koncert Ärzte, aj keď je presne v strede medzi mojimi skúškami, ale to bol životný sen! Štátne skúšky nejsú môj životný sen. Vlastne ani ten diplom ne. Ten je iba tak baj d vej na ceste k serióznemu  životu. To je dosť čudný pocit že my sme už akože dospelí. Akože fakt dospelí. Ja som si vždy myslela že vždy keď človek končí vysokú, tak už je taký...no, zrelý a múdry a vie čo chce a vie čo má robiť a hlavne ako to má robiť, že teda ovláda to čo vyštudoval a vyzná sa. A môže sa zamestnať a nemá ten pocit jak keď ste v škole, že by vám mal niekto hovoriť čo treba urobiť lebo sami nemáte ani tušenia. Ale hovno. Hovorila som to mame a ona sa smiala a povedala že si vždy hovorila, že "keď budem mať 30, to už budem mať čo to za sebou, to už zmúdriem...a vidíš, mám padíka na krku a furt to neprišlo". Takže. Urobme si sumarizáciu. Čo som sa naučila na vysokej škole?

• ojebávať
• chlastať druhú ligu (prvú chlastajú Rusi a niekedy aj Triss a Vrana...ja som v druhej celkom spokojná...na druhej strane, Erasmus ma tiež posunul na inú úroveň)
• variť a piecť (aby som sa nemusela stravovať v reštauračných zariadeniach...zároveň sa starám o stravovanie môjho drahého fotra, ktorý by bezo mňa ne že obedoval chleba, on by vlastne vôbec neobedoval a zežral by až nejaké vločky s mliekom pri večernom seriáli, nie je divu že je najštíhlejší z celej rodiny)
• ehm...jasné...som aj trochu múdrejšia z dejepisu a nemčiny

Už ma nič iné nenapadá. Lebo vlastne sa mi zdá, že hlavne sme chodili chlastať. Ale to sa tak menilo. Posledné roky všetci pracujú. A ja stále chlastám, len ne tak často. Poriadnu prácu nemám. Vidíte...som naozaj ten typ bufeťáka, kaviarenského povaľača, len teraz budem ešte aj diplomovaný povaľač. Poviem vám tajomstvo. Mne sa moc robiť nechce. Najradšej by som robila kadečo, ale nič veľmi seriózne... 

Och ozaj. Keď sa nedajbože rozhodnem že chcem žiť v Bratislave, po tom roku, viete, tak budem mať byt. Mám deal s mamou. Predsa je to najlepšia mať na svete. Nikdy by som nečakala že kúpi byt aby mi ho mohla prenajímať na lacný peňáz. My sme si vždy všetko museli zaslúžiť. (A to si dozaista nezaslúžim, veď keď len vezmeme do úvahy aká som leňochoda...)

Ešte čo sa týka skúšok - človek má vždy kopu času na veci, ktoré cez rok nestíha. Ako cvičiť, plávať, lakovať si nechty, vyvárať a vypekať a čítať. Keby som sa nemusela učiť, bolo by to vlastne super, to učenie na skúšky.

Komentátori

Prečítala som si všetky roznežnelé statusy (grcám) (Najmä tie o Paľkovi Demitrovi, grcám dvakrát, čo ho nenechajú na pokoji) a musím povedať, že samozrejme najvtipnejší koment k hokeju dal včera pri telke foter: "Mrchy ruské...jak keby šli na Berlín...!"

Potom dal k dobru historku zo 70´s keď sovieti vyhrali v hokeji zlato a dostali pohár a ten mal aj nejaký dekel a keď sa naštelovali na fotku tak ten čo držal pohár si ho poobzeral, nadvihol dekel a pozrel dnu. Na to môj nebohý dedko (ktorého som nikdy nepoznala) vraj zahlásil: "Kokoti ruskí, nenaliali vám, čo? Vodku by ste chlastali z toho..."

Nuž. Protiruské nálady sú zažehnané našou generáciou, lebo nás tak učia v škole, že všetkých treba mať rád, alebo čo. (Začína sa mi páčiť to "alebo čo".) Mám všelijakých ruských kamošov, tak mám komu gratulovať (škoda že to nerobievam). A inak...škoda, no...škoda že sa musím učiť v tieto pekné dni.

Zhrnutie

Som hokejový neznaboh (ale ten zápas o zlato si zajtra pozrem) a preto som využila, že sme hrali dnes poobede a vytrepala sa do mesta - na zdravotnú prechádzku (zámienka) a nákupy do Auparku (príčina). Výčitky svedomia mám - ale ne že som nečumela na hokej ale že som nečumela do poznámok z literatúry. (Ale včera som začala čítať Pianistku od Jelinek, to sa ráta dúfam...) (Akože za učenie.)

V Auparku bolo prázdno jak na Štedrý deň o štvrtej poobede, predavačky všade počúvali zápas v rádiu (komentátori už boli zachrípnutí a mleli z posledného) a my sme neohrozene brázdili obchody, ktoré sú inak v sobotu o takom čase narvané, aj keď je také krásne počasie jak dnes. A viete čo? Kúpila som si dve tričká v Stratovariuse (no, v Stradivariuse), viem že som prisahala na vlastný hrob (alebo niečo podobné) že tam už nevkročím, po tom ako ma raz nehorázne nasrali, ale nemôžem si pomôcť, keď mi zrovna tie ich vechťovité handry sedia. Ešte som si vyskúšala nespočetne veľa šiat v Promode, ale vyzerala som jak ruská bárišňa lebo mám tristo kíl nadváhy. Nechápem kedy a prečo - ešte z Erasmu som sa vracala...no, vlastne...už si spomínam. Tak dobre, ale to som už stihla aj schudnúť a zase pribrať. Do piče aj s tukom. Ježiš, jak je ten boží svet skurvený.

Tak, to je bilancia soboty, nenaučila som sa ani kokot, mám dve handrové tričká, ktoré za mesiac budú vyzerať ako keby som v nich pracovala v bani a prala ich na 90°C dvakrát do týždňa. Nemám šaty na promóciu (na ktorú nechcem ísť, ale potrebujem finančnú podporu, takže budem držať piču a usmievať sa), ale zasa, ak sa nezačnem seriózne učiť, na žiadnu promóciu nepôjdem, že...haha. (Smutný smiech cez slzy.) Hlavne že už mám vymyslený vtipný status, ktorý si napíšem len čo budem mať titul. Aha...svedčí to o čom???

No a inak nič nové na svete, dáme si repete. Včerajší večer som trávila počúvaním sprostonárodných piesní (Dvaja driečni spojári a iné, odporúčam hlavne Hory hory...) a potom som si čítala tú Pianistku a to je vám taká kniha...no dosť divná. Inak neviem ako by som o nej hovorila na štátnici, lebo vystupuje tam jedna jebnutá matka a jedna jebnutá dcéra (ale ona je jebnutá kvôli matke lebo to je výchovou) a tej matke by som najradšej prijebala, jak je jebnutá. No seriózne. A samý sex a peep show a divoká masturbácia a iné veci. Akože, nebránim sa, lepšie než Thomas Mann (ktorý nevedel kedy prestať keď už sa raz rozpísal o nemeckých tuberákoch a nakoniec zosmolil 900 strán, ktoré sú čírim utrpením pre každého čitateľa a pritom na wiki si obsah môžete prečítať skrátený na 10 riadkov a je to presne akurát, viac ani nechcete vedieť), len to má občas taký čudný štýl. Napríklad tam nie je priama reč a vždy sa musím dovtípiť, kedy začína a konči...teda uvodzovky tam nejsú. Ale inak zábavná knižka, jedna z tých lepších.

A ešte niečo. Idú mi na nervy tie prijebané patetické statusy o hokeji. Nech sa plebs teší veď, ale preboha, aspoň nech si vymyslia niečo vtipné, keď už sa rozpisujú o "našich chlapcoch" a o tom že "to môžu prežívať znova po 10 rokoch". Och bože, vlhnem...teda vlhnú mi oči, som chcela povedať.

Zajebište IV.

Zaujímalo by ma, koľko zajebíšť ešte vyplodím do konca štúdia (do konca štúdia mi zostáva niečo málo vyše mesiaca, do prvej štátnice presne mesiac. Viem hovno. Totiž, učím sa vám tak ten dejepis a mám pocit že dobre, dobre, nič nové (haha, irónia, všimli ste si?), to už sme počuli...no, ale či si spomeniem že kto bol Vavro Šrobár, keď na to príde!!! Veď viem, bol to taký...no, ehm, politik, dosť dávno žil.

Dnes sa prežieram sladkým a mala by som už prestať lebo som nejak stlstla (bože to je slovo, ani napísať ho neviem) a ledva zapnem gate. Ale neviem si pomôcť. Lebo vždy keď sa učím, mám strašnú chuť na sex, ale sex nemám a nedá sa kúpiť v samoške, ale zato Kávenky áno. (Ani mi vlastne nechutili...to je to najhoršie čo sa vám v živote môže stať - že máte hroznú chuť zežrať niečo, potom si vyberiete nejakú sladkosť a vlastne na ňu nemáte až takú chuť, ale dúfate že sa naplní to nemecké Appetit kommt mit Essen, no ale nenaplní a keď dojete tak máte pocity profesionálneho existencialistu. A už ani nemáte na nič chuť, čo je rovnako katastrofálne.) 

A ešte k tomu sexu - dala som si taký záväzok, že až do prázdnin mám pauzu od chlapov. Akože ja si dávam taký záväzok skoro každú jar (posledné roky) akurát nie vždy sa mi podarí ho naplniť (teraz si ani neviem spomenúť, či sa mi ho niekedy vôbec podarilo naplniť). A je to trochu také alibistické, lebo dobre viem, že ten mesiac čo mi zostáva sa aj tak musím učiť, takže šanca, že niekoho stretnem je takmer mizivá a preto sa to ľahšie dodrží, než keby som si to povedala v lete. (Ale čo som blbá, aby som sama sebe ordinovala leto bez sexu? No nejsom.) Lenže vždy keď si v duchu dám tento záväzok, začnem mať ruju. (Chcela som povedať že začnem hárať, ale to je už moc drsné aj na môj vkus...) Ach bože prebože, život je ťažký...

Musím si nalakovať nechty, kým sa vrátim k tým pičovinám. Pri čítaní o KSČ som upadla do katatonického spánku. Je to desná nuda. A to som ešte nezačala s didaktikou, ktorú nemôžem vystáť, lebo to je okrem nudy ešte aj kokotináreň. Ale aby ste nepovedali, že sa tu len sťažujem (na pojebané štátnice - hm, ani ten uspokojivý pocit z nadávania sa nedostavil, to asi len keď to poviete nahlas...pri písaní to nemá účinok), aj vás dnes kultúrne obohatím (lebo ja som hovadsky vzdelaná a tak) (dám príklad: Chantal dnes: "Keby som tak bola v ataraxii..." Ja: "To je kde?") a tuto vám postnem poviedku, ktorú sme hrali na tom divadelnom kurze. (Ja som bola ten keř, len tak pre informáciu.) 

Daniil Ivanovič Charms: Sen (http://charms.kx.cz/ukazky.html#dobytku)

       Kalugin usnul a tohle se mu zdálo: sedí v křoví a okolo se prochází milicionář.
       Kalugin se probudil, poškrábal se na puse, znovu usnul a zdálo se mu tohle: prochází se okolo křoví, ve kterém sedí schovaný milicionář.
       Kalugin se probudil, pod hlavu si dal noviny, aby si neslintal na polštář, znuvu usnul a zdálo se mu, že sedí v křoví a okolo jde milicionář.
       Kalugin se probudil, vyměnil noviny, lehl si a usnul. Usnul a znovu se mu zdál sen, jak sedí za milicionářem a okolo se procházejí keře.
       Kalugin zařval, zazmítal sebou v posteli a už se neprobudil.
       Spal nepřetržitě čtyři dny a noci. Pátý den se probudil tak zesláblý, že si boty musel přivázat provázkem k nohám, aby mu nespadly. V obchodě, kde si vždycky kupoval pšeničný chléb, Kalugina nepoznali a strčili mu chléb položitný.
       Zdravotní hygienická komise při prohlídce bytu shledala Kalugina hygienicky závadným a k ničemu se nehodícím a přikázala bytovému družstvu vyhodit Kalugina společně se smetím.
       Kaluginy přeložili napůl a vyhodili ho jako odpad.

Teatrálny prísevok. Teda príspevok.

Postujem, lebo už sa tu ozývajú také ohlasy že sa tvárim že sa učím. No moji, netvárim, ani neučím, čo ma nepoznáte? Heh. Ale už začnem, začnem!! Naozaj, fakt, zajtra. Cez víkend som sa nezajebávala, ale bola som v Brne na divadelnom kurze. Veru veru, seminár pre amatérskych hercov to bol a bolo to fakt popiči. 

Okrem toho sme v piatok boli v českej krčme (mám rada české hospody, sú také rockovo-pivné), v sobotu sme opekali a ja som sa stala mrazenou kýtou, lebo sa ochladilo a ja som nemala nijaké teplé oblečenie. A cítim si hrdlo, tak sa modlím aby som neochorela. Okrem toho som sa ešte aj prežierala. Ešte malá ukážka česko-slovenského humoru:

Češka: Guľôčka v jamôčke.

Ja: Vole, Přaha!

No čo by ste ešte chceli vedieť? Ja neviem, nič prevratné sa nestalo, iba sa zas posilnila moja túžba stať sa hérečkou. (Áno, hérečka sa píše s dĺžňom, lebo to je super slovo.) Akože tak vo voľnom čase. Ale aj tak. Chcem stáť na doskách, ktoré znamenajú svet.

Inak moje nové obľúbené slovo je pojebaný. To je také vtipné, používam to na všetko. Ne preto že som nasratá, ale ja mám z nadávania pôžitok. Najčastejšie v kuchyni. Napríklad: Kde je ten pojebaný pičus? (To môže byť naberačka, alebo doska na krájanie, alebo aj otvárak na konzervy.)

Noooo...teraz si idem vygoogliť istého ruského autora absurdných poviedok, nejakého Charmsa.

Dovolená reklama

Chcem touto cestou poďakovať Triss ktorá mi vyrobila ten skvelý oný...no, ehm...pútač, čo si môžete všimnúť naľavo v paneli. Taký cez ktorý sa dostanete do sveta pažravcov (v ktorom ja kraľujem ako Pažravec I.) lebo Wicked vie variť! (Hovorím o sebe v tretej osobe, aby som posilnila účinok svojich slov, alebo tak nejak.)

Celkovo som nespokojná že tam mám len 11 sledovateľov (viete, mne ide o to aby to čo najlepšie vyzeralo a samozrejme o slávu. A moc.) a tu vás je 26, no tak logika mi navráva že aj tam by ste všetci sa mali prihlásiť. No áno, mali by ste.

Inak ten obrázok som samozrejme ukradla na nete a prerobila podľa svojich predstáv (ešte som bola dokonca tak šikovná že sa mi podarilo odjebať ten hnusný vodoznak, ha!), lebo nejsom schopná také robiť sama, viete, ja mám iné talenty, proste viem robiť jinší věci (hehe), ako ste si určite všimli (napríklad vyvárať a vypekať), takže sa musím uchyľovať ku krádežiam cudzích obrázkov. Mimojazdom, tá SOPA či čo, to už vstúpilo do platnosti? Už som spáchala trestný čin? Či čo?

No a inak, keď chcete (a mali by ste, mali!), tak sa zastavte aj na Trissinom blogu o knihách (posledný článok je velice vtipný, lebo ide o nechutné páriky), ona sa poteší.

No...a je to v prdeli

V skratke. Môj pojebaný školitel mi navrhol D. D!!! Za celý čas ani okom nemihol, jediný odstavček mi nedal prerobiť a navrhne mi D? Bodaj by sa z neho do rána stal impotent. Kokot jeden vyjebaný skurvený. Hajzel.

Dnes celý deň predstieram že vypracovávam štátnicové otázky (aj na to už je neskoro, ale niekde treba začať), ale nemám ani šajnu že čo tam všetko patrí, lebo to sú také tie vágne formulácie, ktoré sa pani doktorka tak rada pýta. Bude to viac než v prdeli, keď tam dojdem, lebo ak aj ostatní majú také problémy s tým čo majú vypracovať, ďakujem pekne...wiki to istí.

Na večeru som pažravo zežrala tri (!!!) krajce chleba s pažítkou. 

Objavila som na internete staré pesničky Horkýže ktoré som doteraz nepoznala (jedno úplne prastaré Nebolo to zlé s podnázvom Jebať) a ešte aj moju obľúbenú Alojzovi T. ktorú sme si spievali v autobuse s kamoškou ešte na strednej ("Nohy mám do X a žlté zuby, na ksichte jebáky, smrdí mi z huby...").

Neviem čo všetko patrí do stredovýchodného európskeho priestoru. Predpokladám, že to závisí na nálade pani doktorky. 

Nestíham s učením jak hovado a celý budúci víkend som v Brne. Piči.

Nemám prácu, ani prachy, ani pas a v júli idem do Dublinu. Stačí mi občiansky?

Nič sa mi nechce, iba zajebávať a už si googlim čo pekného majú v Jene. V Durínsku. Haha. Mrte študentského života a ulicu plnú krčiem. To mi stačí na ten rok.

Včera sme boli u Vrany a žrali sme a dopíjali vodku. Založili sme Hnutie bojovníčok proti upjatosti a máme aj také gesto, ktoré je len ťažko slovne popísať (ale je to niečo ako "na supermana"). Lebo celý svet je upjatý a my sme na tom najlepšie.

Nech už je konieeeeec. Kurva.

Sťažnosti

A sťažujem sa?! Sťažujem!!! No. Dnes som reklamovala tričko v H&M ktoré som si kúpila 23. marca (!!!) a mala som ho oblečené asi štyrikrát a začali sa na ňom robiť diery. Proste len tak, ako keby to prežrali krysy, alebo čo. No dopiče, ne že by som mala ilúzie o ich kvalitnom tovare, ale nemalo ani tri týždne! Bez reptania prachy vrátili, aspoň dačo. Problém je ale v tom, že ja naozaj potrebujem niečo nosiť a nemôžem len všetko reklamovať (aj jeansy sa mi rozdrapili len tak v strede látky, to čo je za systém) (na riti) (ale ne preto že mám veľkú riť, lebo tú nemám až takú predimenzovanú, to len brucho mám jak robotník) (taký starý tlstý robotník, čo chlastá pivo v práci) a brať si prachy naspäť, ktoré následne prepijem, alebo niečo podobné. 

Nič som si nekúpila lebo v celom Avione mali hovno a mama mi navyše pokazila náladu tým, že vyžadovala aby som si kúpila šaty na promóciu. Za prvé, neznášam slušné a elegantné oblečenie (a šaty sowieso) a za druhé som tlsťoška, takže vo všetkých šatách vypadám hrozne a keď sa vidím, chce sa mi grcať. Za tretie Chantal momentálne mieša megaporciu studeného granka, teraz o jedenástej, lebo my sme nočné sovy a tak. (Počúvam dnes všelijakú creepy a čudnú hudbu ako Nick Cave a Gogol Bordello, je to ppč, skúste.)

Za štvrté vlastne nechcem ísť na nijakú promóciu (teda ne na svoju vlastnú, cudzie mi nevadia) a viem že musím, lebo moja rodina sa urazila už keď som ich nepozvala na tú bakalársku. A to ne zo zloby alebo z lakomosti, ale mne to proste prišlo bezvýznamné. Dnes som pičovala celý čas (a mama mi vždy povedala nech idem do kelu a mám sa spamätať) že načo je tá promócia a či tam vôbec musím ísť a prečo tam musí ísť celá rodina a vôbec, je to kokotina. A mama že - je to životný úspech. No, to mi je teda hovadský úspech. Titul z našej školy, s ktorým si môžem akurát vytreť zadok aj tu, ne to ešte na západe. Správne ste pochopili, celkovo pohŕdam (joj, popiči slovo) naším školstvom. 

No ale viete, mne by to bolo celé jedno, keby som tam len nemusela ísť. Lenže všetci idú a celá rodina už sa od minulého roka vypytuje že kedy to už konečne bude. Chápete? To tak strašne túžia byť pozvaní na ten obed? Ja napríklad vážne nerozumiem, čo je také super ísť na cudziu promóciu, okrem toho obeda teda, lebo vlastne sa patrí dať mi dary (s týmto bodom súhlasím, ale prečo sa to zdá super mojej rodine??) a prachy. Alebo tak. Bože dúfam že si nezmyslia oblažiť ma nejakým brúseným sklom, to fakt nepotrebujem. Ale mama také onehdy dostala a doteraz z tých pohárov pijeme iba pri zvláštnych príležitostiach, tak uznajte. Ja sa viem opiť aj z plastových, ja som buran, chacha. No dobre, žarty nabok. Heh. 

Akože tá promócia je v úplne nevhodný čas, v júli, keď ja plánujem ísť na festival, do Dublinu a do Paríža a ešte neviem čo iné. Nemám čas motať sa po aule Univerzity Komenského a potkýňať sa pred zrakmi kádrov excelencií a rodinných príslušníkov mojich drahých spolužiakov, kým budem krivkať po diplom a strnulo sa vyškierať. 

No tak rodina by sa smrteľne urazila keby som ich nepozvala, bez ohľadu na to, že by som sa ani ja toho candrbálu nezúčastnila. Mama nechápe o čo mi ide, že veď to ja neplatím. To síce ne, ale aj tak som presvedčená že je to nehorázna strata peňazí (ktoré by mi radšej teda mohli previesť na účet...či?) ale hlavne - neznášam oficiálne akcie. Viete, musíte sa slušne obliecť a to je nepohodlné (silonky sa vám zarezávajú bohvie kam a trpíte na opätkoch, ktoré máte len preto že to je slušné a ne preto že sa chystáte tancovať na bare v Harleyi, čo vlastne znášam oveľa ľahšie) a musíte sa tam promenovať pre všetkými a tí len čakajú kedy sa potknete (aby sa zasmiali...) (no dobre, preháňam) a potom si podať ruku s excelenciami a neviem čo. No proste ja také akcie fakt nemusím, ja nemám rada ani vlastné narodeniny. Lebo ste stredobodom pozornosti bez toho že by ste chceli. Lebo inak milujem byť stredobodom, nechápte ma zle. Ale ne preto že starnem, viete. Alebo preto že sa pechorím pre diplom. Tsss. Vlastne pffff, ako hovoria Žabožrúti. Neviete ako sa vykrútiť z vlastnej promócie? Napríklad si zlomiť nohu? Alebo mať zápal slepého čreva? Ale to bolí a mala by som jazvu a nemohla by som cestovať. Ale zato by som schudla. Čakám na vaše dobré rady, priateľkovia. Real talk.

Svátek práce a niekoľko múdrych poznámok o tom, prečo vrana k vrane sadá a je to tak dobre

Aby sme začali zvesela, keď už teda sa nekonal nijaký sprievod (ináč fakt by ma nasralo keby som kvôli sprievodu musela vstávať, na druhej strane sa tam došli vždy len ukázať a potom sa šli najebať, teda aspoň môj drahý otec to tak spomína), máme dnes krásne počasie, preto sedím pri okne. Haha.

Je prvého a moje veľkolepé plány o tom ako si začnem vypracovávať štátnicové otázky akosi stroskotali, lebo...vlastne ani neviem. Od rána som si stihla zatiaľ len umyť hlavu a byť na fejsbuku (a ešte aj obed). A potom chcem ísť plávať, takže neviem ako to dopadne s tým učením. Napiču, jak vždy. Zabudla som, o čom som vám šla referovať. Aha, áno, no ja som sa ani nezajebávala vlastne (teda dobre, zajebávala), ja som čítala blogy predsa! Napríklad ten Sashin, hlavne príspevky o Nemecku, lebo ja som taký nemcofil a Nemecko je moja obľúbená krajina, ale ešte radšej si z Nemcov robím srandu, lebo oni sú taký národ, že inak mi nedá. Napríklad ich posadnutosť bio vecami a triedením odpadu a tak, že skoro mám až výčitky svedomia hodiť fľašu do koša na ulici, lebo som si neni istá, či niekde poblíž nenájdem aj triedený odpad. Ja. Chápete. Ne že by nezaujímalo životné prostredie, ale zas sa nepretrhnem (ale ja sa nikdy nepretŕham). Aha ozaj! Už som vám hovorila, že to miesto v Jene mám už na 100% isté? Juchúúúú, celý rok v Nemcárni. Neviem sa dočkať. Ale bio kozmetiku a potraviny si kupovať nezačnem, ja nejsom bohatá.

Za dva mesiace mám narodky a oslávim jubileum, štvrťstoročie. Budem na nesprávnej strane of 20´s. Das ist Hrúza. Ešte stále neviem, o čom som chcela hovoriť, teda lebo mala som pripravené dve témy do príspevku, ale tá prvá je asi bezvýznamná, lebo som ju zabudla, tak prejdime rovno k druhej, po tomto nič nehovoriacom úvode. Druhá téma je veľmi významná a budeme dnes hovoriť o tom (teda budem vás poúčať), prečo vzťah s Afričanom je úplne na piču. Ehm. (Hoďte si skalou, mne je to jedno, on mi už aj tak povedal že som rasista.)

V podstate ide o to, že keď s vami niekto jedná ako s vecou (a to je láska, lebo aj veci možno milovať, však), vôbec neočakáva že sa začnete brániť, lebo ženy v Afrike sa zjavne brániť nesmú alebo nechcú. A keď máte vlastné názory, to sa berie ako rasizmus. Nič to, že sa pekelne premáhate, aby ste boli stále diplomatickí. A argumenty nič nezmôžu proti dogmatickej kostolnej výchove a rigidnému mysleniu. Ako hrach na obrnený transportér hádzať. Aby som to skrátila, chlapec mi odkázal, že moja duša zhorí v pekle (alebo tak nejak, každopádne pri tom použil veľmi literárny jazyk, aký dnes aj v knihách ťažko nájdete, asi mal Shakespeara na kolenách, keď to písal, lebo jeho mind bola full of sorrow and grief) a všetko je moja chyba, môj život je celkovo napiču a nikdy lepší nebude a ja som ho využila, zneužila a ešte som aj kurva (to ale každopádne znamená, že mi dlží prachy!) a že sa nechal pretestovať na HIV. Irónia, čo? A viete čo? Ja som sa dala tiež. Takže sme si kvit.

On má tak neuveriteľke vysoké sebavedomie a prerastené ego, že sa čudujem, že sa zmestí do jeho intrákovej izby. Jeho presdvečenie že on je najlepší na svete a ja som bad guy a vlastne sa mu deje neprávosť, lebo on si to nezaslúži (real talk, citát!) ma celkovo udivuje. S Olgou sme sa zhodli na tom, že je dobre že má tak obrovské sebavedomie, lebo keby vedel, aký je v skutočnosti obmedzený, bol by v depresii a to nie je pre človeka zdravé. Inak to je taká spoločná črta afrických mužov, to ich ego. Oni si všetci myslia že sú super a najlepší na svete (prestala som počítať, koľkokrát mi tvrdili, že európski muži sú hrozní a nevedia sa postarať o svoje ženy a že celkovo v Európe je všetko napiču - vždy som si kusla do jazyka aby som im neodkázala nech teda tiahnu tam odkiaľ sa dotrepali) a keď ich odmietnete, oni proste nechápu. Oni naozaj nechápu, to ani nepredstierajú, lebo oni sú skalopevne presvedčení, že sú to najlepšie čo vás v živote postretlo. To je prípad preacher-mana ale aj rôznych iných s ktorými som mala tú česť sa rozprávať. Katastrofa. A to ako večne pičujú na Európu a keď sa ich spýtate či poznajú bársčo (knihu, autora, film, jedlo...) európske, otvorene vám často povedia že "vieš, ale nás tie vaše veci veľmi nezaujímajú" a ešte sa pritom tak súcitne usmievajú.

Ale európske vzdelanie je im dobré. Aj európske prachy. Luxembursko totiž podporuje všetkých študentov s dobrým priemerom, bez výnimky. Kokos. Človek by ich najradšej nakopal do riti, že by pristáli v tej svojej zasranej savane. Alebo to len ja zastávam názor, že kde sa mi nepáči, tam sa nedojebem a nebudem tam ľudí otravovať so svojím "Máte to tu celé na piču."???