Sunday

Mám depku. Neviem čo chcem od života, som nejaká smutná, je tu bordel, myslím na Propera a vôbec, slnko je v piči a toto má byť leto? (Navyše mám slušný fajčiarsky kašeľ, lebo to vyhulovanie mi včera moc neprospelo, čo sa týka choroby. A to som si kúpila aktívne uhlíkové filtre, uznajte!) A inak čo sa týka mojej narodeninovej party, škoda reči. Neviem či som to tu už spomínala, ale fakt neznášam vlastné narodeniny, ani ne preto že starnem (o tom inokedy), ale preto, že ich musím osláviť. Keby som ich neoslavovala, cítila by som sa asi ešte viac na piču, a celkovo ten stres, že bohatstvo narodeniny, treba dačo spáchať a keď to bude nahovno, tak si to budem celý rok pamätať. Tak ako aj minulý rok bola moja oslava o ničom a akurát som na ňu chcela čím skôr zabudnúť. Najlepšie party sú tie, ktoré sa nejak vyvrbia náhodne. 

Prišlo len veľmi málo ľudí, lebo každý je chorý alebo odcestovaný a celkovo to bolo také...no, budem úprimná, nudné. Nechcela som sa strieskať kvôli antibiotikám, tak som len fajčila, ale no viete...alkohol má isté výhody, hlavne keď chcete žúrovať. Nakoniec sme skončili vo Floweri (ako a prečo a okolnosti sa mi teraz nechce), kde sa na mňa lepil chalan, o ktorom som si myslela že má dačo s Mauriciom, preto ma to najprv značne miatlo, lebo akosi som nečakala, že po mne vyštartuje homosexuál. (Hádam nevyzerám jak chlap...ale to by som bol riadne kozatý chlap, vám hovorím.) No a Mauricio tak trochu žiarlil a mne to bolo mega trápne, lebo za prvé sa mi henten týpek vôbec nepáčil, za druhé bol na brutálnom tripe (a možno že ma videl zeleno-ružovú a s krídlami, ktovie), takže sa s ním nedalo komunikovať a za tretie Mauricio je kamarát a ehm - ešte nikdy som nebola takto medzi dvoma mužmi...chápete. (Niekto mi tam navrhoval že nech idem do trojky, ale som povedala že raz stačilo a bolo to dosť zlé, takže ne dik.) 

Neviem čím to je, že ja sa zakaždým dostanem do nejakej zvláštnej situácie. Okrem toho so mnou tancoval ešte ich bulharský kamoš Ivan (ktorý absolútne, ale ABSOLÚTNE nemá zmysel pre rytmus, ale zato tancuje zjavne strašne rád, haha) a o ňom som mala tak nejak informácie, že má frajerku, ale podľa štýlu tanca to tak nevypadalo. A vôbec, vlastne som to vždy len počula, ale nikto ju nikdy nevidel, tak kto vie, ako sa veci majú. Čiže dvaja sa tam okolo mňa obšmietali a tretí sa s nevôľou prizeral, len si to predstavte. Našťastie som tentokrát nestretla nijakých náhodných posteľových známych, ktorí by ma prišli s radosťou v očkách pozdraviť. (Boh existuje.) Jediný osoh z toho nahríbovaného baliča bol, že nás zásoboval pivom, ale tak, že som ledva stíhala dopiť to čo som mala v ruke a už mi strkal ďalšie. Z nejakého dôvodu som nebol opitá, mala som len takú zvláštnu hladinku, asi z tej kombinácie liekov, byliniek a chlastu. (Tělo má jít do hrobu zhuntovaný...však.) Domov sme išli, keď nás vyrazili, že dopijeme dofajčíme záverečná a za svetla som si dala prechádzku mestom. To je všetko. Vlastne dosť trapas, na to že to boli narodeniny, či? Viete čo, teším sa, keď zasa otvorí Kassablanca, lebo toto nemá úroveň.

Piči kurva kokot cecky jebať

Som chorá. Jeden deň pred mojimi narodeninami. Totiž, neumieram, len ma bolí hrdlo, ale ja viem že mojím štýlom si to stihnem ešte zhoršiť a nakoniec skončím s nejakou trojtýždňovou angínou jak minule. Ale poporade. Tak za prvé sa mi na koži spravila nejaká infekcia (odmietam si pripustiť súvislosť medzi kúpaním sa v nedávno rozvodnenej nechutne špinavej rieke a tým svinstvom, podľa mňa to je boží trest za moju ľahkovážnosť). Dostala som na to lieky v hodnote asi 80 euro (až mi prišlo ešte horšie, totiž môjmu účtu, ktovie, či ešte žije), pričom peňázu sa dočkám tak za tri mesiace, ak to pôjde dobre. Ak ne, tak možno za päť...ktovie čo tam tí Belgičania porábajú. Okrem všelijakých mastičiek mi doktorka (paní doktorko, vy ste doktorka?) dala antibiotiká. Ja to neznášam, lebo môj životný štýl to nesmierne obmedzuje. Jednak sa mi ešte od pondelka ani raz nepodarilo dať si ich načas (a teraz si, študenti medicíny, odpustite tie poznámky) a druhak som už dvakrát bola na pive, lebo to tak proste vyšlo. (Mám výčitky svedomia jak sviň a trochu sa bojím, navyše to nejak neprospieva môjmu žalúdku.) (Z tohto vlastne vyplýva, že to môj životný štýl nijak neobmedzuje...eh, ale vy viete ako to myslím.)

Okrem toho ma dnes začalo bolieť hrdielko, lebo sa tu kurva ochladilo. Takže dnes som do seba nahádzala všetky pilule, čo som doma našla a mohli by byť nápomocné a dúfam, že to prejde. Ale dosť bolo o mojom zdravotnom stave (ale vidíte, je toho relatívne veľa, to je tým že starnem, zdravie sa stáva mojou obľúbenou témou).

To, čo vás zaujíma, je istý muž. Škoda že mňa nezaujíma až tak ako ja jeho (alebo on vás, neviem). Ten Martinov kamarát, s ktorým som sa nedávno zoznámila v Rosenkeller a kecala s ním na intelektuálne témy a potom sa s ním kúpala v rieke. Stretli sme sa ešte v pondelok a včera. Také absolútne nevinné rande, na puberťákov - sedeli sme na lavičke v parku a bozkávali sa (mám vodojem, že preto som teraz chorá, môj organizmus na také podmienky neni zvyknutý). Je milý, zlatý, fajn a tak. Ale viete - nijaký feaver! (Alebo nijaká? Ako sa to skloňuje, podľa prekladu, alebo podľa koncovky?) Proste sa mi s ním dobre rozpráva, ale akože nejak ma netankuje a všeobecne...no neviem. Mám pocit, že jemu ide o viac. (No a keďže mne nejde o nič, ani mu nemusí ísť o tak veľa...) Čo mám robiť? Celé je to nejaké čudné. Čo chcem od života? (Skúsim to vygoogliť.) V posledných týždňoch som relatívne mimo, neviem sa pohnúť k nijakej poriadnej činnosti, nič ma nebaví a nič sa mi nechce. 

A inak včera Interkulturelles Büro, či ako sa oni volajú, usporiadali slovenský večer. Šla som sa tam pozrieť, lebo som si povedala, že jednak sa s niekým zoznámim a druhak sa najem (chacha) a treťak zistím, či ich prezentácia bola lepšia než moja. Nebola. Hahá! Moja bola popiči a oveľa zábavnejšia, moje publikum sa smialo a vyzeralo zaujato. A moja nemčina je tiež oveľa lepšia, čo by som sem vôbec neťahala, keby tie baby neštudovali germanistiku. Najprv som si totiž myslela, že študujú niečo iné a tak sa tu po nemecky len tak učia, ale potom z nich vyliezlo, že budúce učiteľky...no len som zalapala po dychu. Uf. Slovenské školstvo je na tom naozaj biedne. (Ale čo už, keď tí dobrí učiť nešli?) Ale jedlo bolo skvelé. A my ako dobrovoľníci, sme si drzo vzali dve porcie, no lebo viete ako...my sme jak mestská chudoba, jak je niečo zadarmo, sme ako kobylky.

Čo vlastne robíte vy celé dni? Ako lebo už od nedele sme o sebe nepočuli, viete ako... (Boha ja dávam štylistike celkom zabrať.)

Žúrka v lese

Včera sa nám naskytla úžasná príležitosť. Carolina sa totiž zoznámila s nejakým týpkom (vyzerá ako Serj Tankian) a ten sa vyzná v miestnej scéne, takže sa vždy dostaneme, kam chceme. Tomu ja hovorím kamarát s výhodami! S výhodami, z ktorých máte aj nejaký osoh (totiž napríklad aj ja). A Serj napísal, že sa niekde vo Winzerle (štvrť kde pracujem) koná ilegálna party. Viete, mne stačí počuť, že je ilegálna a hneď sa tam hrabem, lebo zakázané ovocie a tak ďalej. Neviem či bola naozaj ilegálna, ale vzhľadom na to, že sa konala uprostred lesa (nepýtajte sa aká bola cesta tam) (tŕnistá) (a ako vyzerajú moje baleríny), niečo na tom zrejme bolo. Bola to súkromná party, bol tam DJ a bar, šecko jak má byť a vlastne to bolo len pre pozvaných. Íííííha. (Šťať sme chodili do vysokej trávy a keď ste naliati, ani vám nevadí, že vás možno niekto uvidí.) Neviem čo na to lesná zver, lebo akože zrovna tichý kontemplačný večierok to nebol, ale kým sa to nedozvie Sloboda zvierat, tak pohodička. A stretla som tam kolegu! (Už som bola riadne unterwegs, ale hádam to nebolo až tak nápadné.)

Tancovali sme do bieleho rána, aj keď už slnko vyšlo, party pokračovala ďalej, proste popiči. No a potom mi nečakane došlo strašne zle a skymácala som sa na zem. Serj mi doniesol nejakú minerálku a ja som sa cítila hrozne zúfalo, ale nakoniec som nešablila a rozhodli sme sa že to treba vychodiť - cestou domov. Nejaký jeho kamoš sa nachomietol a celú cestu ma podopieral a poviem vám, že to bola veru nahovno cesta, lesná a ja v balerínach a hovadsky sa mi vyzúvali, takže som každých 5 metrov zastavovala aby som si ich nazula a popri tom som mu vykladala svoje typické "prečo mi vlastne pomáhaš, keď ani nevieš kto som a blablabla" ako sa mi to občas stáva. A on ma potom stopol a tak som držala zobák a tešila sa že sa nemusím trepať sama. 

Vždy po prechlastanej noci mávam poopičnú depku a tak ma napadlo, že by sa mi určite zobudilo lepšie, keby som nespala sama a pozvala som ho ku mne. Dopredu som mu vysvetlila o čo mi ide a že na sex môže zabudnúť, že chcem len spať vedľa niekoho. Súhlasil. A bol fakticky vzorný, nič na mňa neskúšal, len sme sa trošku bozkávali a inak mi škrabkal chrbátik až do piatej poobede, kedy sme sa rozhodli že by sa hodilo vyliezť z pelechu. Velice pekné. A fakt to pomáha na poopičnú depku! Čísla sme si nevymenili. A teraz by som mala upratať túto noru, lebo už zasa som jak hranostaj.

Crazy crazy crazy nights

Mám ja stále, ale včera som náhodou bola ešte aj spontánna (to je jasné, že náhodou, inak by to už nebolo spontánne, či čo).

Večer sme šli na Inselplatz, lebo v stredy robievajú vegánsku kuchyňu. Je tu hic jak v riti, všetci sme sa svorne potili a ľudia tam behali so striekacími pištoľami a atakovali náhodných okoloidúcich. To celkom dobre padlo. Potom sme sedeli, pili pivo, fajčili jointy, lebo na Inselplatz je dovolené všetko a ďalej sa potili. Hrala tam aj kapela a bola tam asi polka ľudí, čo tu poznám.

Potom došiel aj fyzik zo soboty. (Čo mám povedať, ja viem že z toho nič nebude, aj keď moje spolubývajúce z toho vždy robia predstavenie, že nejaký chlap.) (To mi nebránilo sa s ním neskôr bozkávať, ale čo som mala robiť, keď on začal?) Keď skončila kapela, šli sme si sadnúť k rieke, lebo tam je chladnejšie. Ako sme tak sedeli a kecali, asi tri metre od nás sa zložila skupinka piatich chlapov, vyzliekli sa do naha a vbehli do rieky. Kukám na tie biele rite a hovorím - hm, aj ja mám chuť sa okúpať keď je také teplo...ale v rieke? (Neni to síce Dunaj, ale prúdenie má celkom grády.)

Pozreli sme na seba - a prečo vlastne ne? Tak sme aj my zo seba zhodili handry a nahí vbehli do vody. Bola studená, takže za minútu sme boli zase vonku, ale bolo to popiči. Asi desať metrov od nás boli moji kamaráti, ktorí sa tiež kúpali (ale nahý bol len Mauricio). Každopádne, bolo to vtipné. Inak tí mladíci vedľa nás tam nahí postávali ešte dobrých 20 minút, aby vyschli, lebo chceli ísť ešte niekam žiť a nechceli sa obliekať kým sú mokrí. Prišlo mi to hrozne smiešne, viete, päť nahatých nemeckých zadkov a tak. 

Porúčam sa...idem sa opaľovať na dvor.

LETO!

Taký trefný nadpis sa mi už dlho nepodaril a možno sa vám zdá nudný, ale len si predstavte, čo všetko tento pojem obsahuje! (Ak vám nič nenapadlo, tak vás vážne ľutujem, ale že som taká dobrá, poviem vám to: sex, drogy, rock´n´roll.) (Čím by sa teoreticky ničím neodlišovalo od mojej zimy, keď tak nad tým rozmýšľam, ale ja si od leta sľubujem viac sexu, viac drog a viac rock´n´rollu.)

V Nemecku sa usídlilo naozajské leto a ak sa mu bude chcieť odísť, hodím sa o zem a chytím ho za nohu a nikam ho nepustím. (Viete si to predstaviť?)

Dnes som sa už opaľovala na dvorku (neni ma ani vidno, lebo tráva je vysoká už vyše metra), lebo mám voľno a potom som bola na úrade práce (to kvôli tomu mám voľno), ale to trvalo asi iba pol hoďky, ak vôbec, takže som šla buržujsky nakupovať. Totiž ani ne moc buržujsky, ale do oddelenia s nápisom sale, ale viete ako...mám pár nových handier (zelené nohavice, ktoré by mal mať každý, si tak myslím, aj keď sú to už moje druhé zelené nohavice, ale viete čo, to je ÚPLNE iná zelená, tak mlčte). Chcela som síce šaty, ale jediné, čo sa mi páčili mi akosi nesvedčali, aj keď výnimočne som ich dokázala natiahnuť cez kozy (ale už to začína byť neúnosné a to myslím doslova...kto to kedy videl!) (Ok, ja viem o pár jedincoch, ktorí to videli, ale viete čo, nebudem menovať.)

A nemám ani nič moc party-like, ale keď tu nič také neexistuje a vlastne Jenčania (či ako to je...oni si nadávajú že Jenenser, ale to je hrozne smiešne) sa moc nestarajú o to čo majú na sebe. Jedinečná šanca vyniknúť dokonalým štýlom? Prd. Preorientovala som sa a dokonca minule som bola na party bez make-upu. Akože konec. A to v Bratislave sa mi ježili vlasy, keď som si nestihla nalakovať nechty (ne že by to niekoho trápilo, ale som márnivá až hrôza).

Inak čo som vám chcela napísať? Je tu MRTE teplo, nad 30°C a všetci sa hrozne potia (fakt, celé mesto je v nejakom smradľavom opare, extra som kontrolovala, či necítim seba, ale to zjavne Nemci nečakali že u nich môže nastať také teplo, alebo čo a nestihli nakúpiť deo...alebo ja už neviem ako si to vysvetliť).

Keď je taký hic, hneď je všetko krajšie, teším sa zo sveta, aj keď ešte stále nie je istá moja budúcnosť (ale teraz už viem na 100% že mám nárok na Hartz IV. tak sa nestrachujem) a nemám chlapa a stále sa mi nepodarilo schudnúť tých 500 kíl nadváhy (aby som mala už len 600) (haha...to je taký náš starý vtip so slepačím výborom). Jebem vám riť, všetkým, proste leto je lepšie než čokoľvek a nikdy by nemalo skončiť!!! 

Končím tvoj Fero, lebo toto posolstvo sa zase dostalo do sfér, kam som nechcela, ale to bude tým, že som dnes bola dlho na obedňajšom slnku.

A oné, absolútne výnimočne vám sem dám jednu moju fotku - v našej defektnej Seifenkiste.

Seifenkistenrennen a horúčka sobotňajšej noci

Drahí moji, musím vám s ľútosťou oznámiť, že som sa na svojej saufenkiste (ako to nazvala Chantal) nedoviezla ani do polky trasy, lebo mi odletelo koleso, takže som skončila v kríčkoch. Smutné. V mojej vekovej kategórii som skončila napriek tomu na štvrtom mieste (lenže sme tam boli len štyria, tak neviem) a mám nejaký kvázi diplomík za účasť. Ale inak to bola vtipná akcia, celý deň na vzduchu, až sa mi slušne rozbehla alergia (ale som silná a neberiem tabletky, lebo som sa rozhodla, že chémiu nepotrebujem) (aspoň nie takú, z ktorej nemám blažené pocity) a trošku som sa aj opálila. 

Po 11 hodinách práce som sa dotrepala domov, osprchovala a tiahla žiť, lebo únava ma predsa nemôže zastaviť a očakávania na sobotňajšie noci sú vždy priam hyperbolizované. Akosi sme nemali šťastie. Všade kam sme došli, bola práve záverečná. Ale boli sme na bicykloch a tak nám presuny po meste netrvali dlho, akurát sme šli takým cik-cakom, ako sme postupne boli opitejší a opitejší. Skončili sme v Rosenkeller. Nebola som tam sto rokov. Ale bol to jediný podnik v Jene, ktorý bol v sobotu plný (asi polka mesta bola totiž v nejakej diere menom Kahla na protinacistickej demonštrácii). 

No a ja som pokračovala v započatom diele a to testovaní Martinových kamarátov. Postupne sa zoznámim asi s celou katedrou fyziky. Keďže Stefan je passé (bol tam s nejakou inou babou a ja som s uspokojením zistila, že som krajšia než ona a to mi stačí) a astrofyzik tiež (mám jeho číslo, ale nebudem mu volať, hoci jedno lákadlo v podobe chechtavých cigariet mi nedá spávať, ale to mi nestojí za to, že ho budem mať na krku), treba sa posunúť ďalej. V sobotu som sa celú noc vybavovala s nejakým Christianom. A viete čo? Som na seba extrémne hrdá, lebo sme sa ani nebozkávali, ani nič, ani som nič neskúšala ani som netrieskala pičoviny. Viedli sme originál intelektuálny rozhovor o spoločnosti, rasizme, nezamestnanosti, chudobe vo svete a kultúrnych rozdieloch. Niekoľko hodín, v krčme, kde všetci boli ožratí, ale to tomu len dodávalo čaro. A vlastne sme boli traja, bol tam ešte nejaký ďalší. 

Ale inak som sa v tú noc zoznámila s mega veľa ľuďmi (totiž chlapmi, samozrejme, ale to je vám asi jasné, že so ženami sa nevybavujem), napríklad cestou na WC a cestou z WC, lebo ma furt niekto oslovoval. A okrem toho mi traja chlapi (nezávisle od seba) tvrdili, že ma poznajú z nejakých iných party (lebo "na taký úsmev sa nedá zabudnúť" chacha, to vôbec neznie ako klišé) a ja teda neviem, ale ja som si nepamätala ani jedného z nich. (Jedného som sa spýtala, či sme sa bozkávali, lebo to bol zrovna taký žúr, kde som sa za večer bozkávala minimálne so štyrmi a s posledným som skončila uňho doma, ale tento tvrdil že ne a trochu prekvapene sa zasmial.) Okrem toho mi stále niekto kupoval chlast, lebo som vyvinula novú taktiku. Keď sa vás Nemec spýta, či chcete niečo piť, akosi čaká, že si to zaplatíte sami. Takže som sa vždy zatvárila smutne, že hej, ale keď ja už nemám peniaze...a oni sa vždy zľutovali. (Ráno som zistila, že som vlastne ani neklamala a naozaj som mala už asi len dve eurá, tak vidíte.)

No a Christian? Vymenili sme si čísla a včera som si trochu písali sms-ky a Aitana na to vždy hovorí len süüüüüüüüüüüüüüüüüß. Uvidíme. Aitana mi povedala, že sa o tom bavila s Martinom (ona s ním všeobecne rieši môj život, hlavne ten sexuálny): "Čo sa deje s mojimi kamoškami a tvojimi kamarátmi?" A Martin na to: "Ne, skôr čo sa deje s mojimi kamarátmi a Wicked!"

Haha. Neviem, ale ja som povedala, že mám ešte asi tri mesiace a to je čas spoznať všetkých fyzikov, takže žiadne obavy.

Don´t think about you

Kassablanca preháňa a mystifikuje. Ich schody im v skutočnosti nikto neujebal, proste stavajú nové, kamenné, bezpečné. (Proste Nemci, Ordnung-Sauberkeit-Disziplin, nebezpečné schody v štýle "rozviklané lešenie" asi niekomu nevyhovovali...)

Je mi zle, lebo...to je na dlhšie, ale posledný klinec do rakvy bola polka Milky ktorú som zaliala mliekom, nech nežerem. (Hm.) Tento týždeň je taký pracovný, taký mega pracovný (taký asi ako majú všetci ľudia s plným úväzkom, ale tak pochopte, že pre mňa to je nezvyk) a aby mi nebolo ľúto, dobrovoľne idem pracovať aj zajtra. Naša štvrť (totiž tá kde pracujem) organizuje Seifenkistenrennen (to sa postaví také akože auto, z čohokoľvek, a potom sa v ňom spúšťate dole kopcom a kto má najlepší čas, vyhrá) a ja som v organizačnom týme. Okrem toho, že sa celý deň môžem premávať v tričku s nápisom Crew (ešte že ne screw) (alebo screwed), sa mi dostalo výsady pretekať. (Ne jak moje brucho, ktoré preteká deň čo deň ponad opasok, ale naozajsky.) Hoci som im povedala, že ja som veru už stará a opatrná, takže jednoznačne nevyhrám, ale aspoň sa povozím. Inak máme popiči Seifenkiste s leopardím sedadlom a dnes som vyrobila ceduľku s nápisom "Brzdím pred žabami" ktorú nalepím dozadu. Chacha, lebo som čo? Mega vtipná.

Okrem toho som dnes bola nakupovať s kolegami equipment do centra a tralalákali sme sa asi tri hoďky po kadejakých obchoďákoch s bytovým zariadením, až nám z toho jebalo. Cestou sme sa zasekli na 40 minút v zápche, keď sme si to chceli strihnúť skratkou cez diaľnicu, ale popri tom som sa ja s Karin ujebávala na tom, jak Krištofík pičuje za volantom ("Das ist aber ´n dummes Arschloch, ´n dummes!!!")

Keď sme skončili s tým nakupovacím martýriom, boli sme hladní jak Čenkovej deti a nanešťastie sme natrafili na jediný kebab v okolí - v Lobede. Bol to najodpornejší kebab aký som kedy jedla. Ale ten chlapík čo ho predávala! Božínku bože, prípad pre Samantu. Tak pomalého človeka som prisámpiču ešte nevidela a to poznám Aitanu a moju sestru, ktoré lámu v pomalosti rekordy. Vypýtala som si jeden klasický kebab a on ho pripravoval asi 10 minút. Nakladal uhorky a rajčiny po jednej!!!! Ale to bola ešte jednoduchá úloha. Moja kolegyňa je vegánka, tak si objednala kebab s falafelom a bez omáčky. A to ho kompletne vyhodilo z konceptu. Proste s falafelom (ale inak mal taký v ponuke, tak neviem čo bol taký vykoľajený) a ešte aj bez omáčky, no toto! A ľudia za ňou chceli zasa len s mäsom a bez zeleniny, uznajte, to je na jedného predavača priveľa, trvalo mu všetko ešte dlhšie a pre istotu sa každého ešte trikrát spýtal že aký to chceli a či do ruky alebo zabaliť. Myslela som že ma tam jebne. Od ľútosti nad tou nebetyčnou blbosťou. Krištofík sa na to nemohol dívať a kúpil si Currywurst. Potom sme sedeli na lavičke a riešili kebabára (Krištofík povedal, že podľa neho nepredá viac než 10 kebabov denne hentým tempom, ale ja som namietla, že to by mu musel niekto aj pomáhať, aby to stihol...). A ne len naše kebaby boli hnusné, aj Currywurst zo susedného stánku bola hnusná...nuž, to je Lobeda. Hentí by nezvládli ani stanicu v Hornej Maríkovej a neto ešte nejakú metropolu, kde sa premelie za deň trilión ľudí. Fúúú. Tak z toho kebabu mi je ešte furt zle...ale pre istotu som to zabila tou čokoládou. Idem si uvariť čajík. Dneska som poslušne doma a zajtra strávim deň na vzduchu, to je vlastne hlavný dôvod, prečo som chcela pracovať v sobotu, lebo inak ma nikto nepresviedčal. Čo sa týka hľadania práce, dostala som už kopu odpovedí. Záporných. Ja len aby ste vedeli, nemusíte sa stresovať, ak ma niekde prijmú, určite nebudem tajnostkárčiť.

Celá pravda

Inak viete čo? Dnes ma posadol duch. Ale ne zlý (ani kolektívny, ten sa predsa vznáša nad masovým hrobom), lež športový. Mohol by aj častejšie. Som došla domov, hodila sa do gala a šla behať a potom mi nebolo dosť tak som šla ešte bicyklovať (šmarjááá, veríte že som seriózne napísala byciklovať? Určite neveríte...ale ja vám predsa nikdy neklamem, tak prečo mi neveríte? Nezaslúžim si ani kúska dôvery od vás?) (Nepekné.). Pekne do kopca, lebo voziť sa po rovinke mojím tempom nič neprináša, víme. Skoro som zdochla už v polke ale keďže šla aj moja spolubývajúca, hanba ma poháňala. Navyše som prvýkrát v živote okúsila výhody bicykla s prehadzovačkou (nie dextro-sinistrálnou, akú mal ten uškriekaný fúzkatý megaloman, ktorý spôsobil katastrofu svetových rozmerov a pocity hanby u Nemcov ešte na minimálne dve tisícročia, ale takou...no...reťazovou?)

Hoci som nepoučiteľný staromil, musím uznať, že to má niečo do seba, veru tak. Asi som posledný človek na planéte, ktorý také dačo zistil až teraz (no možno okrem toho afrického dieťaťa, čo má iba jednu nohu a na cajgli pedál na nesprávnej strane a musí na ňom chodiť po vodu do dediny vzdialenej 5km...ok, tak nič, to bol vlastne vtip, zabudnite na to) ale nevadí! (Nevadí...to mi vždy pripomenie hokej, inak nesvedčí to o niečom, že na našich hokejistov vykrikujeme "Nevadí?" To je jednoznačne implicitný indikátor neúspechu (škoda že neviem cudzie slovo na neúspech), keď je regulérne zaužívaná taká hláška...jasné že potom hrajú jak lamy.) (Ale ja sa do hokeja nerozumiem, zato do miešania rôznych druhov alkoholu.) (Ale to sem nepatrí, či?)

Inak viete čo ešte???? Kassablanca, ten super nočný club, v ktorom som zažila pár vecí, ktoré si nepamätám, sa nachádza na takom kopčeku a vedú k nemu schody (ako na lešenie, zvlášť v zime to bolo celkom zaujímavé, vytrepať sa hore na opätkoch). Totiž, viedli k nemu schody. Niekto ich rozobral a ujebal! Dnes postli na fejsi fotku a pod ňou bolo 25 rozhorčených a sklamaných komentov. Ale seriózne, kto rozmontuje celé železné schody? Neboli malé. Kokšo.

No ale ja som vám vlastne chcela povedať poslednú vec o Wilíkovi a ne o ujebaných schodoch (inak, neemigrovala pred časom zo Slovenska náhodou nejaká vlna spoluobčanov?)

Wilík mi včera napísal na fejsi (jasné, keby mi mal zavolať, asi by sa mu od nervozity triasol hlas). A viete čo mi napísal? Že "Chceš ma ešte vidieť?". Akože wtf???? To neni ani natoľko chlap, aby ma normálne zavolal von? (To bolo ešte pred tým, než mohol tušiť, že nechcem, aby sme si rozumeli.) Akože to už čo je. Napísala som mu že ne a on na to že "to je v poriadku". Božeeeee. Co je tohle za člověka????

Jebať na to. Musím sa už aj tak krotiť. V sobotu napríklad celý deň pracujem, takže budem v pátek pekne doma a ne že ruka hore, noha v torte a zasa v nejakom cudzom pelechu. Tak je to správne. (Čosi vo mne mi často hovorí, že čo je správne, ale vždy to viem nejak umlčať a urobím opak.) Idem si ľahnúť, aby som zajtra bola čerstvá, jak čŕstvej krvi žbrod. Hm.

Obdobie temna sa možno vráti aj bez leta

A ne že možno, ale že určite. Ale leto niekde v piči, dnes napríklad 15 stupňov a lejak, na kokot, ale zrovna slnko vylieza. Teraz! O siedmej večer. No uznajte. Ale k veci. V piatok sme nakoniec neboli na Balkan Party, lebo sme vyňuchali že sa dačo koná na Inselplatz. Hrali síce hip-hop, ale to je jedno na čo tancujem keď som na tripe, či? Ale no dobre...nebolo tam moc veľa ľudí, ale bol tam Mikro I. (tým som si neni moc istá, mám len pocit že som ho zahliadla) (to je ten s pearcingom v jazyku) a bol tam aj Proper. Len som ho videla, možno aj on ma videl, ale pohľady sa nám nestretli a mne to bolo celé u prdele, len som sa šťastne usmievajúc kymácala zo strany na stranu a sledovala semafor (tá party je sčasti aj v záhrade, viete) a haluze vo vánku.

Ale domov sme šli dosť skoro, asi o 4. Prechrápala som polku soboty a potom som sa vybrala hore zoznámiť s našou novou spolubývajúcou. Je tiež Španielka a je strašne milá a hlavne je to party-girl. Takže hneď nadšene súhlasila že večer pôjdeme žiť a rovno sme to zoficiálnili kúpou bieleho rumu.

Takže večer sme sa nacengali - ja, Aitana a Carolina a keďže už bolo neskoro, rozhodli sme sa ísť do centra na bycikloch. Poviem vám, ísť na cajgli najebaný je celkom sranda, ale asi nie pre tých, čo vám uskakujú z cesty keď začnete pišťať "Kde mám brzdu?!". Okrem toho som mala minisukňu najkratšiu na svete, takže mi bolo vidno až do puče (sorry za toľko explicitnosti, ale inak sa to nedá). Dofrčali sme k Wagneru, zistili že je to tam prázdne a otočili to späť do Floweru. Tam sme si dali pivo, prehrali nejaké dva-tri zápasy v kickeri s arabskými štamgastami (vždy nás porazia, ale upodozrievam ich že nerobia nič iné, okrem hrania, takže čo) a ja som stretla pár Peruáncov z piatku. (V piatok som totiž žúrovala s juhoamerickou frakciou.)

Potom sme šli späť checknúť Wagner. Ale tesne pred ním sme stretli na ulici fajčiaceho Stefana, ktorý nám oznámil že hore v baráku (pred ktorým sme ho stretli) sa koná WG-party. Tak sme sa tam samozrejme nasáčkovali. Nebolo tam až toľko ľudí, neviem prečo, ale bol tam DJ a došla tam aj polícia nadránom. (Ešte že nás nevychytali keď sme sa nacengané vozili mestom.) A bol tam aj Mikro I., akože už to ani neni trápne, lebo furt sa niekde stretávame... (napríklad tento týždeň už tretíkrát).

Tam ma balil voľajaký astrofyzik (Aitana mi pičovala, že neni pekný, ale mne na tom až tak nezáleží, to je terapia!) s ktorým som nakoniec odišla k nemu domov. Na zoznam si ho nepíšem, lebo sa mu nepostavil (a zakaždým tvrdia že sú zo mňa nervózni, to už čo je, ja viem že som femme fatale, ale prosím vás, ukľudnite sa!) ale tak sme aspoň fajčili nejaký shit (takže když se to vezme kolem a kolem, celkovo sa nám tahle večerní prácička vyplatila). V najväčšom lejaku mi šiel kúpiť žemle na raňajky (lenže to celý večer sľuboval, takže preto som si to kvázi vynútila, cha). No a ja som potom v tom najväčšom lejaku, v minisukni vyhrnutej až neviem kam fujazdila na bicykli domov v poloomámenom stave. Cesty sa šmýkali, skoro som sa vykydla keď som obchádzala takú rampu, ale došla som domov nepoškodená. Aj s kabelkou v igelitke (lebo tak pršalo), cítila som sa jak ja dieťa zo stanice ZOO - môj výzor tú domienku iba potvrdzoval. Ehm. Idem ja...a vy si robte čo chcete.

Obdobie temna sa možno vráti spolu s letom

Kokos, zasa žúrujem jak divá. Ok, táto veta má síce nahovno kompozíciu, ale zato obrovskú výpovednú hodnotu, tak prestaňte súdiť!

Najprv vás uvediem do deja opisom môjho pracovného dňa (dnes) - rozdávala som párky na futbalovom stretnutí mládeže. Eh, ale lepšie sedieť celý deň vonku, než sedieť vnútri. A teraz o tom, čo chcete počuť, totiž tá vec s Wilíkom. V pondelok sme šli do Floweru, so far so good. (Opila som sa.)

V stredu sme boli v kine a mám niekoľko noviniek (škoda že nie zaujímavostí). Za prvé - je nudný. (Na to som s ním musela stráviť dlhší čas za triezva, aby som si to uvedomila, vážne, tuším niečo na tom bude, že alkohol otupuje zmysly.) Je absolútne nerozhodný, ne že by ešte sám niečo navrhol, on sa nevie rozhodnúť, ani keď niečo navrhnem ja. Za druhé - pil nealkoholické pivo (bože veď to je jak piť Colu Zero, alebo piť kávu bez kofeínu...načo???!!! Radšej si dám vodu, keď nechcem piť.) (Ale ja keď nepijem, tak si dávam pivo, tak ako čo ja viem, kde je tá hranica.)

Ale to by bolo ešte odpustiteľné, aby ste si nemysleli. Ale za tretie - nechal si odo mňa zaplatiť kino a ani sa netváril že by mi to chcel vrátiť alebo nejaký ten náznak, že ne, ja platím. Hovorte si o emancipácii čo chcete, ale ak teda emancipácia, tak to znamená, že si každý platí sám a ne že žena platí za chlapa a to teda nebudem trpieť ani Nemcom, ani nikomu, aby sa na kvázi prvom rande nechali pozvať od baby. Pfff. Trapas. 

A za štvrté - je ABSOLÚTNE tragicky nudný v posteli. Ne zlý, proste NUDNÝ. (Zlý sex bol, keď mi istý nemenovaný Afričan ohrýzal kozy jak kuracie kosti, že som sa bála, či mi z nich niečo zostane, ale tento bol proste len absolútne podpriemerne nudný. Celý čas tá istá poloha a navyše mu to mega dlho trvalo a ja som za ten čas stihla vyriešiť niekoľko svetových problémov a skoncipovať celý tento článok, čiže som kvázi myslela aj na vás...)

Keď je chlap tak nekonečne nudný, nemám ani chuť sa nejak snažiť. Takže som sa hovadsky potešila keď zahlásil že "Ich komme" a len som si v duchu dala po facke aby som nepovedala "Endlich".

Už ho nechcem vidieť, len ešte neviem ako sa ho jemne zbavím. Každopádne sa nemusím obávať, že by mi volal, on je ten typ čo vám vypisuje na fejsi ale skutek utek. A o to ja nestojím, nemám 14, aby som sa s chlapom vybavovala cez internet, keď bývame v jednom meste. Bodka.

Včera som bola na štvoritom rande s Aitanou, Martinom a Stefanom. Škoda že ma Stefan absolútne nedáva, lebo inak je mrte vtipný a mali sme sa o čom rozprávať. Najprv sme boli u Mexikánca na Margeritu (v prime time majú za dve eurá a rozhodne neojebávajú s množstvom alkoholu) a potom sme skončili u nás aby sme podopíjali zvyšky štyroch rôznych alkoholických nápojov. Hrali sme "I have never" (bože už aj táto komunita je res publica - vec verejná, lebo neni veci, ktorá by sa niekedy nevytiahla na svetlo). Samozrejme som skončila najožratejšia, lebo ja musím piť takmer vždy (okrem sexu na pláži a v sprche, lebo to som ešte nerobila).

No a aby sa Stefan nemusel trepať v noci na druhý koniec mesta, ponúkli sme mu nocľah a hádajte asi tak kde - v mojej izbe. Nič nebolo. Síce sa snažil, ale som ho stopla, že nene a bola som tak unavená že som v sekunde zaspala, čiže som sa nemusela ešte dve hodiny prevaľovať a riešiť to. (A je to dobré aj preto, že Aitana si ešte došla vypýtať ku mne kondóm a keby som mala ešte aj na tamto myslieť a nedajbože dačo počúvať...) Ráno odišiel skoro, lebo musel ísť do práce, čiže sa nekonalo nijaké trápne stretnutie, lebo ja som sa nezobudila. A to je vše přátelé.

Dnes je Balkan Beats Party, uvidíme čo sa stane. Ale vo vlastnom záujme by som nemala tak piť, keď sa chcem s niekým zoznámiť, lebo si zákonite dotiahnem domov tragédov. Safra. Lenže tá fľaša vína sa sama nevypije!

Slnko svieti, voda ustupuje

Mám asi svoje najtlstejšie obdobie a vôbec, proste hróza. Napriek tomu sa chlapi roja (Chantal mala pravdu, proste sa roja ako včely a keď urobíte prudký pohyb, aj vás pichnú).

V pondelok dvaja, dnes idem s Wilíkom do kina - nerobte si ilúzie že on by bol extrémne iniciatívny (férový, chcel húliť zadara a preto musel najprv šéfovi) - to ja som chcela vidieť jeden film a nemám veľmi s kým ísť, tak som ho zavolala a zajtra idem s Aitanou, Martinom a Stefanom len ešte neviem kam. Ako dobre, šak ja sa nesťažujem, ale viete ako, ani jedného z toho roja vlastne nechcem. Ozaj, včera mi písal Hamburger a vraj ho môžem hocikedy navštíviť (Hamburger je jeden muzikant z Hamburgu, brutálne sexi, s kalokagatiou) (má 40, ale skúsenosti o to väčšie!) (s ním som raz skoro mala trojku, ale cestou k nemu sme vytriezveli) a že má extra sofu doma. Je síce nad slnko jasnejšie, že sofu by sme použili maximálne v prípade, kedy by sme od samej nadržanosti nevládali dojsť až do postele, ale je pekné že tak zachováva dekórum. Nič sa nedá robiť, starší chlapi majú proste štýl.

Pondelňajší Flower

Dójdem do krčmy a stretnem tam troch ľudí ktorých poznám (z toho dvaja z nich sú tam spolu a už sa ani nepozastavujem nad tým, že prečo a odkiaľ sa môžu poznať...proste Jena) a jedného ktorého poznať nechcem (Mikro-Mann, s pearcingom v jazyku, veď viete).

Popijem pár pív, fajčím jednu od druhej a kopnem do seba Tequillu. Celý čas sa ocucávam s Wilhelmom a myslím pri tom na Propera (trapas, ale čo mám robiť aby to prestalo???)

Wilík sa na mňa lepí jak mucholapka (viete, taká tá, čo visí zo stropu jak lepiaca pásky a vždy sa o ňu prilepíte vlasmi a je to dobre hnusné) (akože Wilík neni dobre hnusný, ide o to lepenie v tomto príklade).

Aj on fajčí, hoci to nevie (nešlukuje a fajčí len tak pozérsky, ako som to aj ja často robievala, ale v poslednej dobe mi šlukovanie ide príliš dobre, hlavne keď som naliata) a hovorí mi že je napoli Holanďan, že má doma bongo (to ma zaujalo) (ale na rozdiel od Propera vraj nehúli každý deň) a že sa mu páči že som staršia (zakontrovala som, že môj najstarší chlap bol odo mňa starší o 20 rokov, trochu som ho tým šokovala).

Čím som opitejšia, tým mám jebnutejšie nápady a tak keď sa okolo mňa začne obšmietať ďalší chlap, pozvem ich oboch k sebe domov. Čo vám k tomu poviem. Trojka neni nič pre mňa. A zjavne ani pre nich. Minimálne v kombinácii jedna žena, dvaja chlapi. Tak som toho prišelca nevyberane vyrazila s tým, že Wilík môže zostať. Bolo mi to trochu trápne, ale iba trochu...nakoniec, mňa ten posledný tiež vyhodil z postele so slovami "Game over".

Oh yeah

Chcem zhrnúť toľko tém naraz, že ma nenapadá nijaký vhodný názov, lebo sú tematicky rozličné a práve Bowie zahulákal "Oh yeah!" z mojich reprákov (hej, navraciam sa ku koreňom), tak to tu máte. Pome na to.

Rodičovská návšteva. Bolo to super, že došli takú diaľku, ale po štyroch nociach spania na zemi (som taká dobrá samozrejme, že som im prenechala pohodlnejšie spanie) s fotrami v jednej krpatej izbe sa celkom teším, že som zase sama. Na deň detí som dostala rockové magnetky (od tata), čokoládové lízatko (od mamy) a fľašu borky (spoločne). No nemilujte ich. Celý čas lialo jak z konvy a to dokonca tak, že sa tu rozvodnila rieka a keďže bývam v rizikovej oblasti, hrozilo, že ak sa to zhorší, budú nás musieť evakuovať. Verte, vôbec sa mi tá predstava nepáčila, aj keď spanie v telocvični má iste svoje čaro a možno by som sa s niekým zoznámila. Ehm. Ako keby nestačil samotný fakt že sú záplavy a niektoré cesty sú úplne uzavreté, lebo sú pod vodou, naši sa o tom bavili tri dni v kuse...takže mi už prepínalo a potom som im povedala že sú paranoidní a oni mne že na všetko serem a som nezodpovedná. Nuž, klasika. Dneska sme sa aj tak dojímavo lúčili. 

Piatková rozlúčková žúrka so Španielkami. Boli tam aj naši, takže najprv to bolo také slušné (u nás v kuchyni), kým sme jedli. Potom oni šli spať a my sme sa presunuli na povalu. Neožrala som sa na maderu, ale ani celkovo tá party k tomu nespela, zato sme s Andreom (ten Talian) začali plánovať, že na moje narodeniny zorganizujeme mega party u nás na povale a možno by sa nám podarilo zohnať aj DJ-a. Čo by bolo mega popiči. Chacha. No, pohulíme, uvidíme. 

Dneska ideme do Floweru, lebo Ana má pred sebou posledný týždeň v Jene, tak sa ho chystáme trochu prežúrovať. Zavolala som aj Wilhelma, lebo treba ho predstaviť plénu hneď na začiatku a vypočuť si fundované názory skôr, než sa do niečoho pustím. Všakže. 

Tá vec so Stefanom. Dnes ráno mi Aitana hovorí: "Vieš čo mi povedal Martin? Že Stefan sa pýtal, prečo nejdeme niekam ja, ty a Wicked." Moja reakcia: Uuuuaaaahaaaaaa! Ehm. Takže asi pôjdeme, veď ja sa nebránim nezáväzným stretnutiam, hoci hentá dvojka tomu bude hovoriť rande vo štvorici. Bože bože bože. Teraz sa o mňa akože zaujímajú dvaja muži, či ako tomu mám rozumieť? Wilhelm sa totiž trošku vzchopil a začal iniciovať stretnutie (to že ideme dnes s mojou partiou som navrhla ja, lebo inak by sme sa nevideli vôbec, ja som zaneprázdnená, som vážny človek a riešim vážne veci) a písať mi SMS-ky. Ojojojojoj!!!