Si, correcto!

Pamätáte sa ešte, ako som pičovala, že nechcem ísť na nijaký seminár? Ja už som skoro zabudla. Ten seminár bol tak perfektný, že sa to ťažko verí. Mám pocit, že žijem vo sne. Som vždy v správny čas na správnom mieste. To si zaslúžim? (Ale veď asi hej.)

Bolo nás 25 z rôznych európskych krajín a dokonca jedna baba z Grónska! (Volá sa Tukumminnguaq. Keď to povedala a videla tie zmätené pohľady, skrátila svoje meno na Tuku a to už sme zvládli.) Stále okolo nej všetci lietali a vypytovali sa na všetko možné, takú exotiku nemáte každý deň. A ona bola strašne zlatá a tešila sa, že sme my takí nadšení všetkým grónskym. (Jeden večer robila aj prezentáciu a najvtipnejším momentom bolo, keď sa objavil obrázok tuleňa vykúkajúceho z vody a všetci híkali že jeeej, aké zlaté a ona že - to je naše najobľúbenejšie jedlo.)

Za desať dní som toho toľko zažila, že ani neviem kde a ako začať a či sa všetko vprace na jeden bloger... Pri takýchto akciách (pozor, idem byť patetická) zažijete ten naozajstný pocit, že ste v Európe. A čo Európa znamená. A ten pocit je skvelý. Z každej strany sa ozýva iná reč, každý večer jete niečo špeciálne z inej krajiny a kultúrna výmena neprebieha iba v čase oficiálneho programu, ale 24 hodín denne. A tak sa dozviete že prečo Dáni na narodeniny vyvesia do okna svoje vlajky (a Švédi tiež) (len opakujú), že Katalánci majú nejakého vianočného (či narodeninového?) strýka, ktorý vykadí darček a ešte je k tomu aj pesnička a môžete ostatných maximálne šokovať, keď im oznámite, že u nás na Veľkú Noc chlapi vypráskajú svoje ženy a ešte za to dostanú sladkosti a chlast (poviem vám, ten úžas a údes v ich očiach bol na nezaplatenie). Okrem toho sa naučíte povedať "Milujem slimáky" po francúzsky (a ešte môžete Francúzom porozprávať vašu predstavu o ich krajine  - teda že typický Francúz ráno vstane, natiahne si pásikavé tričko, nasadí baret a raňajkuje croissant, na obed si dá žabacie stehienka a na večeru bagetu a vo voľnom čase štrajkuje). Naučíte sa nejaké nové hry (a nie iba drinking games) a chlastacie pesničky, zistíte že celý svet tancuje Danza Kuduro (ešte stále) a aj Michela Telo a samozrejme Macarenu. Okrem toho sa možno zadusíte pri raňajkách od smiechu, ale to len ak sedíte pri Švédovi a Fínovi, ktorí s úplne vážnym ksichtom rozprávajú jeden o druhom (Švéd: "Vo fínštine neexistuje slovo pre lásku, radosť, smiech... Najbližšie ako sa vo Fínsku dostanete k láske je vražda." Fín: "Vo Fínsku je láska. Je to ten vzťah, ktorý má muž k svôjmu nožu.")

Alebo ráno pozdravia Španielov slovami Buenos Aires. Alebo Švéd perfektne imituje hlas Tila Lindemanna a spieva Butter namiesto Mutter a potom ešte Dein Weizenmehl erregt mich so (to preto, lebo sme práve varili).

A niektorí ľudia sú absolútne úžasní a celé hodiny stojíte v kuchyni a rozprávate sa do noci o duchoch a nadprirodzených bytostiach (stojíte preto, lebo už ste dve hodiny na ceste do postele) a niektorí ľudia sú zvláštni a rozprávajú po poľsky na každého (postupne si všetci zvykli) bez ohľadu na to či mu rozumejú. A môžete na Maďara vykrikovať Maďar lofas a bazmeg do omrzenia a potom ho naučiť kurva kokot piča jebať cecky (v tomto poradí). A môžete sa spýtať Grónčanky (povie sa to tak?) či bývajú v iglu (ok, to bol samozrejme Fín) a či sa vozia v psích záprahoch (nebývajú v iglu a psie záprahy sú iba pre srandu, ale vraj psy hrozne prdia takže to neni nijaká romantika). A môžete sa spýtať Turkyne, ako je možné že neje bravčové, ale chlastá alkohol, ale odpovede sa nedočkáte, lebo to sama nevie. 

A napríklad môžete zistiť, že tí, čo sú vám kultúrne najbližšie vám vôbec povahovo nesadnú a nemáte si s nimi čo povedať. Boli tam dve Češky. Jedna nehorázny energetický vampír a také chudiatko, na ktoré je celý svet zlý a nespravodlivý (a ešte aj ten hlas mala taký bolestínsky, že som mala niekedy chuť jej prijebať). Kam došla, tam musela hovoriť o niečom negatívnom. Buď o svojich zážitkoch (a ťažko sa zdrhá keď počúvate historku o otrase mozgu, lebo to je dosť neslušné, ale druhým uchom počujete ako sa ostatní dobre bavia...), alebo niečo skritizovať. Aj keď skritizovať nie je úplne výstižné, ona proste len pokazila dojem. Napríklad ja som dostala sviečku (mali sme takú hru na secret friend, každý si niekoho vylosoval) a ona zahlásila že to je náhrobná a že to by si teda ona rozhodne nezapálila. Snažila som sa to nejak obrátiť na žart ale v jej prítomnosti to bolo nemožné, lebo len pokračovala s náhrobou témou. (Podľa mňa to nebola náhrobná sviečka, ale viete ako...) V iný deň som sedela a držala ako hluchý dvere, lebo Švéd mi masíroval krk a ona len utrúsila, že vraj počula, že krk by ste si nemali nechať masírovať od hocikoho, ale len od človeka ktorému absolútne dôverujete a že ona voľakedy tiež dovolila každému, aby jej masíroval krk ale teraz by to už rozhodne neurobila.  Prosím vás, čo je na toto správna odpoveď??? (A môžete si byť istí, že ju  Švéd rozhodne ani raz nemasíroval a on inak masíroval každú babu, čo sa okolo neho pohla.) (Jeho slovami - I didn´t learn it, I just do shit.) (Na to že mal len 19, to vedel sakramentsky dobre a okrem toho to bol vysoký blonďák a fakt pekný, takže zrejme mal v paprčiach už dosť materiálu, aby sa to naučil poriadne...) 

Druhej zase muselo byť všade plno a všetci ju museli počuť na kilometre (hlavne keď sa afektovane smiala). Mimochodom, tá afektovaná si vyhliadla jedného Francúza (taký fešák s blond vlasmi - mimochodom, asi o dve kategórie vyššie od nej) a potom ho prenasledovala celý čas, kam sa pohol, tam mu bola za pätami a samozrejme si to všimli úplne všetci a potom sa z toho smiali, lebo on chudák teda absolútne nemal záujem. Paradoxné je to, že práve kvôli tomu som sa s ním začala viac baviť ja (napríklad to o tých duchoch v kuchyni) (ne o duchoch v kuchyni, ale sme sa o nich v kuchyni bavili, chápete, nejste blbí) a potom som napríklad zistila že má rád AC/DC a v jedno poobedie sme boli uňho v izbe a pozerali klipy (ale ešte tam bol aj Maďar, aby ste si nemysleli že toto oné) a ona tam dokvitla (jaká to náhodička, akože ona ani nebývala v tej istej budove) a začala presviedčať Maďara aby jej natiahol nejaké fotky a jemu sa nechcelo a ona tam cirkusila a afektovala a presviedčala ho ale nič tým nedosiahla, lebo sme ju ukážkovo ignorovali a čumeli na monitor a ja som v duchu mala súkromný újeb, lebo ten jej výraz keď videla ako si ja s jej  Francúzom vymieňam koncertné historky o kapelách, o ktorých ona ani nechyruje, to stálo za to.

No poviem vám, dnes doobeda keď sme sa lúčili tak takmer všetci plakali. Tak dobre nám bolo.

A ešte sa mi stala jedna vec. Cestovala som vlakom domov a v jednej takej prdelke som prestupovala a chcela som si kúpiť vodu, ale v tomto Bundeslande majú dnes svátek (deň reformácie, viete, Maťko Luther) (NIE, nie Martin Luther King!!!!) a všetko je zavreté. A tak keď som sa dotrepala k supermarketu, len mi huba klapla na prázdno (a zapraskalo to, tak sucho som mala v papuli). Boli tam len dvaja cooleri na bicykloch približne v mojom veku čo sedeli na zábradlí a púšťali si hudbu z mobilu. jedného som sa spýtala, či tu nie je vôbec nič otvorené a on že iba pumpa ale tá je trocha ďalej a ja že to by som nestihla, lebo potom mi už šiel ďalší vlak. No tak som sa poďakovala a trepala sa späť na stanicu. A asi za tri minúty som počula za sebou "Hey!" a ten chalan došiel za mnou a povedal, že ak chcem, môžem si zobrať jeho pitie. Len som vyvalila oči, lebo viete, to sa mi ešte nestalo. Tak som sa potešila a vzala som si a on sa iba usmial a šiel späť. (A vy skôr než začnete horekovať že pijem po niekom koho vôbec nepoznám si uvedomte, že ste iba hypochondricky precitlivelí, lebo bárskedy sa aj olizujete s niekým v bare. Teda vy možno ne, ale ja áno, takže nejaká malinovka mi nemôže uškodiť.)

A cestou domov som celý čas musela myslieť na to, aký je môj život momentálne dokonalý. Všetko je tak, ako má byť a nič nie je tak ako nemá byť. A to je dobre.

Aha a chcete vedieť, čo znamená to si correcto? No...v podstate nič. Len taký insider, odpoveď na všetko. Fejkovať taliančinu nás bavilo.

WTF OMG BBQ

Viete kto mi práve napísal SMS-ku? V nedeľu presne o polnoci? Môžete hádať, ale stavím sa, že ste už naňho zabudli. Presne, Mechaniker. Navyše použil takú vtipnú nemeckú slovnú hračku a napísal wie geht´s wie steht´s, čo je v jeho prípade viac než ironické, však. A že či musím zajtra pracovať. Akože čo je to za otázku? To sa môže spýtať iba nezamestnaný. Akože decká majú prázdniny, ale čo to má spoločné so mnou? Veď ja už ani neštudujem, keby sa to teda vôbec študentov týkalo (netýka). Akože zemrem. Neodpíšem mu. Ale prosím vás, to čo má znamenať???

Ružovučký obláčik

Pripravte si papierové pytlíky, lebo toto tu bude také sladké, že sa vám pokazia zuby a bude chcieť grcať. Lebo JA som zamilovaná, po troch rokoch, presne tak. A je mi super a všetko je vlastne super a ešte aj slnko svieti a kvety nam v dome rozkvitli, žeby preto???

Ale každopádne, najprv si trochu zapičujem. Zajtra idem na on-arrival seminár do nejakej piče, neni to ani len middle of nowhere, to je konec of nowhere a je to Südthüringen, stačí? Nikto nevie, kde to je, totiž ani Nemci, keď im to poviem. Ach jaj. No a to neni taký problém, problém je to, že vo štvrtok majú Nicas (tie decká z Nicaragui) svoje vystúpenie. Robila som tento týždeň divadelný workshop, víme? A mali sme ešte cvičiť a chcela som to vystúpenie vidieť, dopiče, keď už som to celé viedla. Chápete, prvý projekt v živote  a neuvidím výsledok. Sere ma to. A hentam budem 10 dní kvasiť a priberať, lebo to je len jedlo - prednáška a tak dokola. Och bože. Jediné čo je na tom pozitívne je, že môj nový frajer (panebože, panebože, fakt som to napísala!!!) je v tom čase tiež volakde v piči, takže sa to aspoň prekrýva. 

No a teraz k mojím životným pochodom. Ale ja vlastne neviem čo vám povedať, lebo vy máte určite večne nejaké vzťahy a pre vás to je normálne, ale pre mňa sú to také nezvyčajné veci a úplne si to užívam. On ma stále objíma a robí mi raňajky a všeličo mi rozpráva (a mne je jedno o čom, lebo má strašne sexi hlas, tak ja počúvam a asi sa tvárim hlúpo, lebo sa často pýta, či rozumiem, ale to je jedno). Okrem toho mi povedal, že keď chcem, ukáže mi Drážďany (on je viac-menej odtiaľ), ale že škoda že už som tam bola. (Preboha, pre mňa za mňa, aj keby som ich poznala naspamäť!) A že keby som si kúpila bicykel, tak mi ho opraví a okrem toho všeobecne veľa hovorí o nás v budúcom čase, čo je nesmierne pozitívne. A napríklad včera riešil, že akú hudbu pustí a potom pustil Doors a spýtal sa, či to móže byť. Chápete, šak ja mám kvôli Doors vytetovanú jaštericu!! No, chlap snov. Mojich snov, každopádne. A šuká ako boh. (Navyše pri tom ešte aj vyzerá ako boh, čo sa nedarí každému, verte mi!) A teraz záviďte.

Legenda

Ako vysvetlivky, ne ako príbehy zo života svätých. Že prečo sa volá Mr. Proper? No tak ja vám poviem niečo o Triss. Triss má vždy po ruke dobré rady ("Ukľudni sa a nebuď patetická.") a trefné komenty. Takže keď som jej ho opísala - nie vysoký (no DOBRE, tak malý, ale akože toto je naposledy, čo sa na mňa tak pozeráte!), svalnatý, vykosená hlava a kozia briadka, tak Triss zahlásila - no jasné, to sú tie Vranine Mr. Proper typy. Lebo Vrana na takých letí (haha, že Vrana letí, to sa mi podarilo, čo) a my sme si z nej vždy robili srandu. Tak keď sa nad tým zamyslím, fakt možno vyzerá trochu ako Mr. Proper, ale lepšie, o dosť lepšie.

Okrem toho ma Triss odteraz volá už iba zamilovaný/zaľúbený/zaláskovaný blázonko. Podľa toho čo jej skôr napadne. A že prečo? Lebo už jebnutejšie označenie podľa mňa neexistuje. Ak existuje, neopovážte sa jej ho povedať, lebo mám už dosť čo robiť aby som sa vyrovnala s týmto tu. No, ale šak počkajte, keď bude zaláskovaný niekto z vás a bude si stále so svojím idolom písmenkovať! Ako sa vám budem smiať, smiať sa budem.

Deutsche Bahn vám dokáže pokaziť každý dokonalý deň

V novembri sa chcem dotrepať domov, lebo moja drahá matka slávi narodeninky lóve. Akože určite by mi uši vytrhala za toto, ale slávi padíka a narieka že nechce byť stará, tak jej stále hovorím, že vyzerá len na 49. (Ale nebojte, nevyzerá, vyzerá mladšie.) 

Ale či sa ja niekam dostanem, je otázne, lebo DB (akože Deutsche Bahn) je jebnutá spoločnosť a zdá sa, že ak nie ste obyvateľom Nemecka a iných nemecky hovoriacich krajín (zas ten ich šovinizmus, pfff) a nevlastníte kreditnú kartu, môžete ísť do piče, ale leda peškom, lebo lístok na vlak si asi nekúpite. Hm, alebo sa tam budem musieť trepať osobne? Ako keby nestačilo, že ma celý ten špás vyjde asi stovku. Kokos, šak ja som chudera...a na Vianoce za čo pójdem domov? Ako voľakedy povedal jeden môj írsky kamarát (no hej, ten čo sme ho boli navštíviť v lete v Dubline) - Fuck you, Deutsche Bahn!!!

A teraz z iného súdka. CHUDNEM!!!! Padajú mi gate a konečne mi je znova dobrá jedna podprsenka, ktorú som si kúpila keď som nejak pochudla minulý rok (pochudla asi na mesiac a hneď sa trepala nakupovať, celá ja).

A áno, som doňho. OMG, ale jak. Takže sa ideme venovať tomu, čo vás všetkých zaujíma. Ozval sa, samozrejme, to už viete. Dohodli sme sa, že k nemu prídem večer a budeme variť. (Júúúj.) Tak som po workshope (ktorý sa mimochodom koná na konci sveta, vo štvrti menom Lobeda-Ost a ak vás to zaujíma, tí čo nie sú z Lobedy sa z toho nehorázne vysmievajú a sprevádzajú to slovo tým známym gestom, L na čele, ako keď niekomu ukazujete že je lúzer) (a Mechaniker bol z Lobedy, pf, to je úplne jasné) (Lobeda je taká Petržalka, samé paneláky)...kde sme boli vlastne? Tak...po workshope som prášila domov jak s nasolenou riťou, aby som sa dala do pucu a o ôsmej som bola nastúpená u Propera. Večera bola super a najlepšie bolo, ako sme potom riešili, čo nám vadí na iných ľuďoch. Viete, my máme zjavne absolútne rovnaké problémy. Napríklad keď varíme s niekým iným, musíme sa hrozne premáhať, aby sme nekritizovali spôsob, akým napríklad iní krájajú mrkvu. (A ja som si myslela, že túto vadu mám len ja.) Okrem toho sa všeobecne strašne veľa smejeme, najčastejšie na kokotinách, dokonca na takých, o akých sa bavím so Chantal. A jemu to príde smiešne. Ne že by som si teda vyberala chlapov podľa názorov svojej rodiny a kamarátok, ale vyberám. Lebo to ma uisťuje, že ... ó áno!

(...)

"Vieš...možno je to znamenie."

"Aké znamenie, čo za znamenie?"

"No...proste znamenie."

"Čo, v žiadnom prípade, na také znamenia ja neverím!!! Tie kondómy tu predsa niekde musia byť!"

Veru. Naposledy sme niekam zapatrošili kondómy a včera sme ich nevedeli nájsť. A to sme hľadali fakt usilovne. Potom som navrhla tri možnosti - dopozerať ten film, čo sme začali v nedeľu (neveriaco sa na mňa pozrel), diskutovať o svete a o Bohu (to už sa smial) alebo poprosiť spolubývajúcich, či nejaké nemajú. "To by som mohol, ale to je také blbé." "Ja viem že je to blbé, práve preto som rada že to musíš urobiť ty a ne ja."

Nakoniec predsa len zaklopal u kamoša. Počula som najprv len tlmené hlasy a potom strašný výbuch smiechu. To bol jeho spolubývajúci. Potom už len "Ďakujem." a "Čooo, celý balík???!!!"

Môj pôvodný plán bol, že v noci poputujem pekne domov, lebo som vedela, že on ráno vstáva a ja som chcela dneska konečne dačo stihnúť doma porobiť, napríklad aspoň oprať. Ale keď som sa priznala s tým nápadom, sklamane sa na mňa pozrel, že prečo chceš ísť domov? Chápete, sklamane!!! No vážne!!! Takže som nakoniec nikam nešla a znova strávila noc s make-upom a čočkami (bolí z toho hlava...teda ne z make-upu, ale z čočiek), ale aspoň som nebola sama vo svojej studenej posteli. A on ma celú noc objímal. OMG ja viem že to je moc detailov pre vás, ale viete...ja mám znova 17 a nezaujíma ma čo si o tom kto myslí, lalalááááá.

Jeden na ráno

Minule som sa sťažovala Triss na Mechanika. Že mu nestojí, a ako to súvisí so mnou, totiž hlavne - prečo práve ja??? A ona povedala, že pri tých číslach, kde sa pohybujem, je to už len prirodzený odpad, v podstate nepatrná štatistika. Chantal včera vypočítala, že to je 11%. Vlastne 11,1 periodických. Že tá jednotka symbolizuje toho ovisnutého chudáčika, ako sa to tiahne do nekonečna. A ja zas v tom vidím inú metaforu a síce, že keď mu nestojí, nemá šancu vás oplodniť a preto dostanete periódu. Ale toto iba tak na úvod, aby sme odľahčili situáciu, pred tým, čo vám teraz chcem naložiť. (Ako uhorky.)

Neverím na lásku na prvý pohľad. Párikom v mojom okolí sa notoricky vysmievam, že vedú nudný a usporiadaný život, v ktorom časom začne figurovať papučová kultúra. Som hrdá na to, ako dokážem zbaliť hocikoho a tiež na to, akú mám pozoruhodnú zbierku národností v playliste, lebo to znamená, že mi neodolá nikto - či Afričan, či Nemec, Arménec, alebo Číňan (ak ešte nemáte dosť tých narcistických kecov, ktoré sa v posledné dni objavili v našej malej blogovej komunite, pokračujte) a šťastne si vediem svoj úžasný, zaujímavý a napínavý single život. A potom, deti drahé, potom...(!!!) (stupňujem napätie)... sa zabuchnem do chlapa, ktorého poznám dva dni aj s cestou, počúvam jeho výklad o bio-chemických procesoch v organizme a popri tom si prezerám tú kalokagatiu (eh, ktovie že ako by vyzeralo vyučovanie biológie, keby váš pán učiteľ mal hentaké telo a dorazil by bez trička, myslím, že by si udržal maximálnu pozornosť celých 45 minút). A potom sa smejem na jeho historke, ako si jeho mama zlomila nohu, keď ho naháňala po záhrade, lebo si v prvý školský deň nechcel obuť poltopánky. 

A na druhý deň vypisujem Chantal a pičujem, že sa už 24 hodín neozval a pritom by sa mal, lebo muž sa má ozvať prvý (ale ako pravidelná odberateľka časopisu Dívka ročníkov 1999 až 2004 dobre viem, že má na ozvanie tri dni). Ale to hovoria aj všetky moje spolubývajúce (je nás tu osem žien, kurník jak hovado, ale aspoň máme stále čo riešiť). Okrem toho tvrdia že by sme sa k sebe veľmi hodili. A keď to tvrdí niekoľko žien, už to dačo znamená, či??? Posledné dve noci poriadne nespím, lebo ehm...ne že by som toľko myslela na prácu, chápete. A to je momentálne moja práca velice zaujímavá, lebo robím ten divadelný workshop, ale Kristabohamária...zaujíma niekoho nejaké divadlo, keď v okruhu 50km sa pohybuje Mr. Proper??? Ne. Ne a ne a ne. A dnes keď som sa zobudila, zamňaukal mi mobil. On. Samozrejme. (Tieto pocity by som si nemala dovoliť, lebo to nie som ja, femme fatale, lámačka srdcí, ktorá má ešte aj false colored eyes, čím sa náležite hrdila tri roky.) (Mám vlastne naozaj false colored eyes, lebo nosím farebné čočky, preto sa mi páči ako sa metafora prelína s realitou.) Ale tá sms je zo včerajšej noci, kde sa pýta, či náhodou nie som v nejakom bare, ktorý poznám len z počutia. Eh. No, nebola som. V tom čase som sa zrejme snažila vypudiť ho z mysli, aby som aspoň na pár hodín oka zažmúrila. A čo vlastne chcem povedať? Neviem. Len tak tliacham. Ale jedno vám poviem. On je prvý chlap za tri roky, o ktorom viem, že by som ho rada predstavila svojim kamoškám a nemám pri tom vzadu v hlave ten pocit že "omg, ale čo keď si budú myslieť že je niečím čudný".

O čom to doboha svedčí?

Bed and breakfast II.

Omygodomygodomygod!!! Deti ja neviem kde začať. Som ešte taká roztrasená, že v každom slove robím preklep. Domov som došla asi pred hodinkou. Z domu som odišla včera večer. Takže tak. Už som vám hovorila, že sme mali včera tú party s varením a tak. A došiel aj Mr. Proper (to je TEN), ako ho nazvala Triss. Aspoň sa nemusím namáhať s prezývkou. Tak sme najprv jedli, potom pili a potom sme šli do Floweru. Docela prázdno tam bolo a docela nuda, ale hrali sme kicker. No a potom sme my dvaja nejak chodili častejšie k baru chlastať a keď už sme tam sedeli na tých barových stoličkách, tak som si dala sakra záležať na tom, aby sa nám kolienka dotýkali. A potom sme sa bozkávali. (Dnes som sa bavila so spolubývajúcimi, keď som sa o 11 večer dotrepala domov a oni chceli detaily a hovorím že "We were there for a while" a oni vyprskli, že "Yeees...for a WHILE!!" Tak asi to nebolo tak krátko ako sa mi zdalo. Každopádne čašníčka nám povedala že jej zavadziame keď sa tam oblizujeme. Chacha. Ale my sme si ju nevšímali.) Po tej chvíľke  sme sa rozhodli že teda ideme k nemu. Tak sme aj šli. Ach deti. Tak ma vyšukal že sa mi ešte teraz ruky trasú, vám hovorím. 

Viete, po prvé, má brutálne telo. Má kalokagatiu!!! Tú má iba Ken (presne, ten plastový Ken) a jeden hamburský muzikant (ktorého som tiež onehdy pretiahla). (Kalokagatia sú tie super svaly čo sú na bedrových kostiach a vážne ju nemá skoro nikto, ako som povedala, len Ken.) A šuká tak dobre, ako to doteraz vedel iba Lover, čo je vážne pokrok, lebo cez Lovera som sa poriadne doteraz nevedela preniesť. Viete, keď zažijete s niekým najlepší sex svojho života, je ťažké sa zmieriť s niečím horším, aj keby to bolo fakt dosť dobré.

Po druhé, je fakt sympatický a pekne sa smeje a je vtipný. Po tretie, je učiteľ!!! (Totiž, študuje biológiu a telocvik.) A má tiež ten učiteľský komplex, že všetko názorne vysvetľuje, ako ja, takže mi je to hrozne sympatické. Dnes mi napríklad vysvetľoval ako sa dostáva cukor z krvi do buniek a názorne pri tom posúval oriešky. Inzulín a cukor mám u piči, ale úplne som ho žrala. Tak pekne to vysvetľoval, že ma to fakt zaujímalo a chcela som aby to dorozprával do konca (lebo niekedy sa zasekol, že či ma to vôbec zaujíma. Boha, tomu jebte že zaujíma. Bárs nech rozpráva o burzových akciách.) A on sa aj do všeličoho vyzná a všeličo vie a takých ľudí je radosť počúvať a ešte keď sa popri tom môžete dívať na svalnaté brucho, to je božský zážitok. A tie jeho ruky...

Každopádne, spala som uňho ale nemala som so sebou nijaké veci, ani len obal na čočky, takže som s nimi spala celú noc a potom ich mala aj celý deň v očách (našťastie boli úplne nové, inak by ma asi jeblo) a chápete, ráno som sa zobudila taká nechutná a s make-upom a mala som chuť sa len vypariť domov do sprchy. Ale bolo mi tak dobre v jeho posteli a on nechcel aby som šla domov a dal mi zubnú kefku. Tak sme ležkali a šukali asi až do štvrtej poobede a potom šiel kúpiť čerstvé žemle (ja neviem prečo, ale chlapi kvôli mne sú vždy ochotní vyliezť aj do zimy a dažďa, aby mi doniesli raňajky, neni to sweet?) a spravil mi praženicu. Akože ty kokšo. Potom sme sa vrátili do postele a pozerali sme film a celé to bolo úplne super, lebo sa na mňa celý čas lepil a furt ma objímal a hladkal a čo ja viem čo ešte. Akože sorry že vás zahŕňam toľkými detailami, ale viete, ja sa asi zamilujem. Som z neho absolútne mimo. A ten pocit som nemala už tri roky a úprimne, myslela som si že už nikdy nepríde. Ó bože, ó bože, ó bože! Čo sa mi to deje? A teraz sa bojím, lebo čo keď ja sa zamilujem a on ma potom okašle? Akože teraz sa tvári že ma chce, asi, neviem, nebavili sme sa o tom, lebo ehm, poznáme sa dva týždne a stretli sme sa iba trikrát, tak viete, netreba to siliť. Ale on sa tak pozerá. Omg, tak  sa pozerá!!!

Germans are always a good idea

Už ma šecia urgujete, že kedy sa konečne znova vymačknem, ale vážení! Ja mám aj nejakú prácu! Aj keď mi neveríte. Naozaj tu pracujem a nemám čas vám vypisovať chujoviny. Ale o to zaujímavejšie to bude dnes, keď ma týždeň zasa raz obohatil o zážitky. Takže čo sa týka pracovného života - vynecháme, to vás iste netrápi (snáď len, že od pondelka do štvrtka budem viesť divadelný workshop pre mládež z Nikaragui) (nie, nikdy som ešte nerobila divadelný workshop, nie neviem po španielsky, nie, ani oni nevedia cudzie jazyky, áno, budem mať prekladateľov).

Čo sa týka osobného života, ojojóóój! Poporade.

Mechaniker je out (out of order sowieso, out of my bed and out of my life). Viete, vlastne musím byť k vám úprimná, škrtám ho z playlistu. Ono totiž my sme toho veľa nerobili, lebo ehm, mu akosi nefungoval vercajk. (Hangman! Moja osobná nová metafora.) Asi bol zo mňa nervózny, lebo zrejme budím dojem, že nič nové na svete, keď u mňa spí voláky chlap (no...ale radšej nič). Takže predsa len som ešte neni taká kurva, chápete, neni ich ešte 18! Hohohó. Každopádne, minulý víkend tvrdil že zavolá a už nezavolal, tým pádom mi odpadol problém, ako sa ho zbaviť (po ukrutnom premýšľaní som dospela k záveru, že nie, nie, nijaká učiteľka sexu zo mňa nebude, to si musia ľudia vyriešiť inde, tieto problémy, ja chcem poriadneho chlapa!) a neraniť jeho city.

Čiže nasledoval normálny pracovný týždeň a včera som si hovorila že, no...bolo by pekné zostať doma, aby som z tých sobôt aj dačo mala, lebo vždy sa zobudím až poobede, a ledva sa stíham osprchovať, namaľovať a ísť zasa žiť. Je to tu lepšie než erazmus. Fakt!!! 

Ale nie. Lebo Ana nedovolí party-mejkrom zaháľať (máme sa od Španielov čo učiť) a vždy ma vytiahne von (jako, ne že by ma bolo treba dlho presviedčať, súhlasím skôr než stihne otvoriť ústa, ale aj tak). Došla, či chceme ísť na flat party a ja som si povedala, že - preboha, jasné! Do baru môžte ísť hocikedy, ale keď vás niekto pozýva domov, to už je jiná. Tak som sa zmachlila a vyrazili sme. Ja, Baiba, a španielske komando -Ana, Aitana a Janny (ona je vlastne z Peru a ani nie je dobrovoľníčka, ale to je jedno). Keď sme sa dotrepali na koniec sveta, kde ten chlapec býva (lebo teraz to boli tí istí Nemci u ktorých sme boli minulú sobotu, ale žúr sa konal u iného z nich), vysvitlo, že sa tam vyskytuje iba päť chlapov. Ha. Taká komorná žúrka. Tak najprv sme si hovorili, že no dobre, veď ešte môžme aj odísť, ale nakoniec bola sranda. Jeden z nich vyzerá dobre (a k tomu sa viaže aj príbeh, ale buďte trpezliví) a ostatní vyzerajú...soooo german. Ako sme sa zhodli. Akože ťažko to opísať, proste keď ich vidíte, hneď vám je jasné, že Nemčúr. Mne to nedalo a musela som otestovať ich politickú korektnosť s mojimi vtipmi o židoch. Pri tých výrazoch čo nasadili, som to potom trochu oľutovala, lebo ktovie čo si teraz o mne myslia, ale keď hovoriť Nemcom také vtipy je v konečnom dôsledku ešte smiešnejšie, než samotné vtipy, lebo tie ich ksichty, to by sa dalo tesať do mramoru. Nuž, my doma praktikujeme suterénny humor, čo sa dá robiť. 

Majiteľ bytu (totiž izby, je to WG) upiekol kekse a chodil s tou miskou dookola, že - no, ja som prvýkrát v živote piekol sám, tak neviem (akože do popuku, jak sa pri tom tváril)...ale - správná gazdinka je vždycky nespokojená. Boli tvrdé ale zežrali sa, lebo boli inak dosť dobré. Okrem toho sme dostali pivo zadarmiko (ono všeobecne, ja tu furt niekam chodím a nič neplatím, me gusta). No a asi o pol tretej sme sa rozhodli že pome do Flower Power. Taká spontánnosť sa mi páči, keby som bola doma, nemóžem sa o pol tretej len tak spakovať že idem žiť. Tak sme šli, hrali sme kicker (oné, stolný futbal) a tancovali sme a (nebojte, už nasleduje ten príbeh) s tým sympatickým Nemcom som si začala vymieňať také tie pohľady (veď vy viete dobre) a také tie poznámky (ale ja som to neiniciovala!) a už kde-tu som pocítila jeho ruku na mojom zadku. A keď sme vyliezli von (vyhodili nás, že už je záverečná, kokos, tak skoro, už o štvrtej, či o piatej, to svet nevidel) (vypli Flower, ako voľakedy vypínali Aligátor a hnali ľudí von, presne tak ako voľakedy z Aligátora), tak sme sa všetci lúčili a tento sympatický mladík sa na mňa veľavýznamne zahľadel a oznámil mi, že môžem super gerne mitkommen. Haha. Predstavila som si svoje chlpaté nohy (a tie ďalšé veci, tento týždeň bol taký hektický, že som toho moc nestihla, čo sa týka údržby) a odmietla som, ale s prísľubom. (Chacha.) A pozor, to bolo ešte predtým, než by sa čokoľvek dialo! Ale keď už sme stáli tak blízko pri sebe (asi na tri milimetre) tak sme si dali pusu na dobrú noc (hach...to znie tak eufemisticky). Potom sme sa museli od seba odlepiť, lebo moje baby už boli niekde za rohom a ja som nechcela prášiť domov samotinká. Ale dnes sa uvidíme, lebo dnes je party u nás a Ana ich všetkých pozvala.

Och práve som si spomenula, že ako dôvod prečo nejdem k nemu som povedala "lebo som slušné dievča". Och, za také bohapusté klamstvá ma peklo neminie. (Ale môžete povedať chlapovi že "lebo ju nemám oholenú"???)

Ešte nejaké detaily - je nízky, ale ne krpatý (no dobre dobre, JE krpatý, ale neni nižší odo mňa). Ale to dôležité je - má mrte dobré telo, lebo študuje telocvik (učiteľko je to) (druhý odbor biológia, takže sa dá predpokladať, že tuší, kde je klitoris). A keď hovorím mrte, tak myslím MRTE a ten zadok...och bože. Okrem toho sa kvalitne bozkáva. No deti, tohto asi z postele nevyhodím. Ale ako hovorievam - nehovor hop kým si neskočil (s niekým do pelechu).

Party party

Prezradím vám múdrosť vekov. Cestovaním po svete a spoznávaním ľudí z rôznych kultúr som nazbierala všelijaké skúsenosti (ne len sexuálne vy prasce!!!) a vždy hľadám, čo máme všetci spoločné. A viete čo? Keď idete žúrovať, nikdy sa nepoužíva slovo party len tak samotné. Musíte to povedať dvakrát. Party party tonight? (Simple english, that is, a takto sa vyjadrujem odkedy som v bližšom kontakte so Španielmi...zachvíľu moja angličina zakrnie úplne a syntax mi bude cudzím pojmom.) (Už len chýba aby som začala hovoriť kicen namiesto kičen a bude to dokonalé.) (Kičen, akože kuchyňa, aby ste si nemysleli, a nevyslovujem to tak pregnantne, snažím sa o britský prízvuk, ale viete ako...vôbec mi to nejde a môj prízvuk je leda tak nemecký, čo je značne annoying.)

Takže kde sme boli? Party party. To je vlastne plurál od party. No, popojedem. Takže party party v pátek, party party včera a som hotová, ale ne tak ako Ana, ktorá včera dala päťboj a dnešok pregrcala. Ešte že som mala včera jasnú chvíľku a zostala som pri svojom pive (no a víne, ale to je len dvojboj a to už na mňa neúčinkuje). Boha jeho, celkom som zabudla, čím som vás chcela dnes oblažiť, lebo viete, ten party party úvod mal byť len...ehm...úvod. Úvodník!

Tak ale, oba dni som strávila prevažne v posteli a vyliezam len večer, aby som si spravila vôbec-nie-decentný make-up a vyšla do ulíc. Včera sme boli na nejakej house-party. Ana v pátek stretla nejakých chalanov vo Flower Power a oni ju pozvali, že v sobotu žúrka u nich na byte. Takže ona tam dotiahla aj nás a hneď to bolo multikultúrne. Chcela som sa zoznámiť s nejakými Nemcami ("Germans are always a good idea." - myself), ale nakoniec sme v sedeli v jednej izbe deviati zo siedmich rôznych krajín a hádam netreba zdôrazňovať že Nemci boli v menšine. (Akože na tej party nebolo len deväť ľudí, bolo tam mega veľa ľudí.) Ale bola to super party. Veľa som kecala s jedným Francúzom (panebože, Francúz!!! Haha, a včera ma táto spojitosť vôbec nenapadla!) ktorý mal tak dobrú nemčinu, že som si myslela že je domorodec. Akože respect, lebo Francúzi samozrejme nikdy nevedia cudzie jazyky ale v poslednej dobe stretávam naozaj cool Francúzov, ktorí majú aj širšie obzory než len po Francúzsku riviéru. On je aj jediný, na koho mám kontakt. Takže žiadni noví nemeckí známi. Nakoniec som začala zaspávať, tak sme sa odtrepali domov a o pol piatej som už ležkala a snívala s Kukom. No a dnes...som spala do pol druhej. A teraz nerobím vôbec nič a mám čudný pocit že by som niečo mala robiť, ako keby výčitky svedomia, to mám ešte zo školských čias, keď som prokrastinovala a v duchu vedela, že mám čítať Goetheho, len to odkladám na neskôr. Ale ja teraz naozaj nemusím robiť vôbec nič. Čudné, čudné, keď sa víkend stane pre vás naozaj víkendom, nemyslíte?

Morálna flexibilita

Raz som počula historku, ako jeden (do pohody) týpek mal najlepší ONS (kto nerozumie, nech si vygoogli) v živote, lebo ráno mu tá dobrá žena spravila aj raňajky a potom ho vypravila do šedivého rána bez akýchkoľvek nárokov. No moja skúsenosť je, že chlapi raňajky s vďakou odmietnu a s krátkou zastávkou na hajzli (nemôžem si pomôcť, ale vždy rozmýšľam či sa idú len vyšťať, alebo aj vysrať...ja napríklad mám psychický problém so sraním inde ako doma, ale nechajme to) sa vyparia do sveta. Neviem či majú hrôzu z toho, že po takých raňajkách chňapnem po ich ruke a romanticky navrhnem spoločnú dovolenku, alebo kieho elementa. Každopádne, ne. Ja to robím zo slušnosti. Viete, bed and breakfast, keď už si vymieňame telesné tekutiny, tak hádam má nárok sa ráno osprchovať a veruže by som bola ochotná aj volské oko mu upražiť, nemám problém. Ale keď nechcú...no, ja mám každopádne o problém menej tým pádom. Nesťažujem sa. 

Mechaniker ale neodišiel ráno, ale okolo obeda. Deti, takto vám poviem. Rozhodne nemá toľko skúseností ako ja (to ma síce neprekvapuje), ale mohol by mať o trochu viac. Na druhej strane to zas nebolo zlé a dva ranné orgazmy dokážu rozjasniť aj jesenný deň v Nemecku. Ale neviem čo podniknúť vo veci tej spartakiádnej záležitosti (Sezka, narážam na tvoje metafory, kto pozorne číta, hádam pochopí). Inak akože ok. Neviem čo chce on, lebo rozpráva dosť málo a ani sa nič nepýta. (Možno pre istotu, neviem či náhodou nepôsobím priveľmi sebavedomo.) Ja neviem ani čo chcem presne ja, ale veľa ne. (Okrem toho už mám - no dobre dobre, ja viem - naplánovaný vianočný sex s loverom, chápete, nikdy sa nepoučím, ba čo je horšie, nikdy sa nevymotám z toho. Ale čo má chúďa dievča robiť, keď si spomenie na to, ako veľmi je lover obdarený a čo všetko vie s tým svojím zázrakom vykonať...len utrieť slinu a zapísať si do kalendára termín.) Asi sa chvíľu zahrám na pani učiteľku. Nikdy ma to nelákalo, ale zasa môžem to brať ako osobnú pracovnú výzvu a ak budem úspešná...no, zas mi len narastie ego. Bože, kam to len povedie. Ja sa musím teraz pozrieť do svojho zoznamu, že koľkáty on vlastne je. Ale Nemec v poradí piaty, aspoň to si pamätám.

Horšie je, že do jubilejnej 20 som chcela vtesnať aj minimálne jedného Francúza (viem viem, počula som že majú malé penisy, ale to sú vyhlásení milovníci a taká skúsenosť patrí k dobrému vzdelaniu) a myslím že mi to dosť nevychádza. Ech.

Úroveň

Včera som si myslela že strávim pokojný večer doma. Šla som do mesta, kúpila som si sveter, potom som mala taliančinu a keď som sa dojebkala domov, pár telefonátov stačilo na zmenu plánov a už som do seba cpala syrový chleba aby som nepila nalačno. Musela som s ľútosťou zhrabať posledné prachy (pričom, vlastne je október, to znamená že na mojom účte by už nemala byť tá nechutná nula), obliecť si tričko s megavýstrihom (kúpila som si ho spolu s Vranou, to bude asi tým) a doraziť s Aitanou zvyšok lacnej vodky. Kým sme sa dostali dnu, museli sme vystáť 40-minútovú šoru (kto to kedy videl, panebože, aby v Jene bolo toľko ľudí??? Už sa zrejme začal semester...). No a čo vám poviem, celý večer mi bola zima, neopila som sa, ale ani som nič neminula (ok, 2,50 na jedno pivo), lebo po chvíli sa k nám dotrepal nejaký, ehm, týpek a začal tam oxidovať. Akože vtipný bol, zábavný a šecko a aj platil. Lenže ja som neplánovala nijaký payback v podobe naturálií a keďže som bola triezva, bola som v tom nadmieru úspešná. Ale dalo mi to dosť práce, lebo bol lepkavý ako dlážka v kuchyni a ja som si poriadne rozcvičila krčné svalstvo v snahe uhýbať sa pred jeho našpúlenými perami. OMFG. Muži! Nie  znamená nie  a neviem kto vám povedal že to znamená možno, ale nemal pravdu. Najprv bol ten chlapec v pohode, ale postupne mi liezol neuveriteľne na nervy a ja som taká dobrá, že nedokážem nikoho poslať explicitne do piče (hlavne po tom, čo mi celý večer kupoval drinky) a tak som mala spoločnosť na cestu domov. Nanešťastie býva niekde v okolí môjho domu, takže sa so mnou ťahal až pred vchodové dvere a potom ma prosil (!!!) aby mohol u mňa prespať. Bolo to únavné, mrzla som a strácala som trpezlivosť, lebo keď sa niekto dokáže zhodiť natoľko, že sa mi natíska do postele (lebo "by to bolo také pekné, zobudiť sa vedľa teba" "nie nebolo, vôbec si nevieš predstaviť ako ja ráno vyzerám"), nemá u mňa žiadnu šancu. Trvalo mi asi pol hodinu, kým pochopil, že tudy cesta nevede a potom odtiahol so zvesenou hlavou. Ešte aby ja som sa cítila previnilo, že chudák bude spať sám, do piče. No čo toto je? Chvalabohu nemá moje číslo. A ja mu volať nebudem. 

Ale on sa z toho dostane, je to študent farmácie, prinajhoršom si dačo zoženie.

Mechanický pomaranč

Zabíjam muchy a hádžem ich za radiátor, štýlom, čo nevidím, to neexistuje a to sa týka aj mŕtvoliek hmyzu. Ale teraz k téme, ktorá vás hrozne zaujíma, až tak, že ste včera nemohli zaspať. Mechaniker. Došiel neskôr než ja a nemal prachy. Trochu blbý dojem, ale hneď sa aj vybral k bankomatu a napravil to. Neplatil všetky drinky, lebo niekedy som v rámci slušnosti vyťáhla peňaženku, ale väčšinu. (Myslite si čo chcete, ale ja som staromódna a myslím si, že na prvom rande by chlap platiť mal, na druhej strane, keď sa sama ponúknem, neočakávam že ma začne presviedčať že určite platí on....aj keď, je to milé.) No, to je jedno. Vyzerá tak...nemecky. (Uf teraz ma napadlo že som mu tuším vykladala nejaké vtipy o Židoch...je to taký môj súkromný prieskum, zisťovať reakcie Nemcov a viete čo, väčšinou sa smejú, ale tvária sa pri tom trochu previnilo a na tom sa zase smejem ja.) Čo ja viem. A malá oprava, nie je o dva roky mladší, ale o tri. Panebože, som vykrádač kolísok a przním nevinných mladých mužov. Okrem toho som aj zistila, aký druh mechanika on vlastne je. Feinwerkmechaniker. Nič vám to nehovorí? Lebo mne nejprv tiež ne, ale praktickým názorným príkladom som si to nechala vysvetliť - keby sa mi napríklad pokazili hodinky (keby som nejaké mala, že) tak teoreticky on by ich vedel opraviť. Praktické, namôjveru, lenže ja nevlastním hodinky. Ale momentálne je nezamestnaný. Neviem kde som nabrala ten talent zoznámiť sa vždy s niekým, ehm, nie veľmi ambicióznym, lebo on zďaleka nie je prvý. Na Goetheho som sa nepýtala, lebo viete, niekedy vycítite že nechcete počuť to prekvapené "NIE!".

Pre Sezku na želanie:

O čom sme sa bavili? Ani si nepamätám. O kravinách. O hudbe, o práci, o Nemecku, o Slovensku, ja keď spustím, nenechám sa zastaviť, takže teraz má chlapec podrobný prehľad o našich učiteľských platoch a podobne dôležitých veciach. No a potom sme hrali stolný futbal (a viete čo, vôbec nie je natvrdlý, lebo ja som už trošku beschwipst vyhlásila že to hrám jedine pod vplyvom a on na to že - chceš Jägermeistera? Ale nakoniec sme sa zhodli na vodke, lebo viete ako, ja na Jägera nemám dobré spomienky.) (Ono v podstate ja nemám vôbec ŽIADNE spomienky na večer kedy som naposledy pila Jägera, to je to.) Takže sme kopli vodku, mňa striaslo jak riť a potom sme hrali proti nejakým Španielkam a viete čo, taký vyrovnaný zápas som ešte nevidela, lebo to bolo dvakrát 5:5 a nakoniec oni vyhrali 6:4. Ale bolo to dosť vtipné. Nakoniec sme sa bozkávali (a ja som sa tešila jaký bol z toho mimo, viete taká tá radosť z dobre vykonanej práce, keď vidíte výsledky) (vlastne ich cítite). (No, život je občas tvrdý.)

Aha a nakoniec sme aj tancovali, teda hlavne ja (už som bola v mierne činkoidnom stave, ale ešte som si držala úroveň, až kým som si nejebla hlavu o nízky strop, ale aj potom som sa tvárila že to patrí k show) (btw stáva sa vám niekedy že tak riadne najebaní tancujete a pri nejakej zložitejšej kreácii sa vám podlomia nohy a len-len že sa nenatiahnete na parkete v celej vašej úctyhodnej dĺžke? Čo radíte robiť v takej trápnej situácii? Tváriť sa že to tak malo byť?).

Na to že bol pondelok, tam bolo dosť plno, ale v pondelok majú akciu, pivo za půlku, t.j. za 1,80. Jak doma. Neviem kedy sme šli domov, ale odprevadil ma až pred dvere. Po desiatich minútach cicmania som sa spýtala či chce u mňa prespať, ale vo všetkej počestnosti (neviem čo ma to pochytilo, lebo som vyhlásila, že nie som lacná...panebože, mala by som ozaj menej piť, lebo tie reči, to je katastrofa) (dobre dobre, vlastne mám krámy, ale aj tak sa to počíta ako že som slušné dievča s dobrou výchovou!). No a on že rád (haha, samozrejme). Tak tu prespal a potom bez veľkých rečí odtiahol domov. Nuž, muž môjho života to nie je, ale každopádne môže byť mužom tohto mesiaca. Och, tento môj zvyk, nájsť si v každom meste chlapa u ktorého môžem hocikedy neskôr prespať, keď to práve potrebujem je vlastne dosť užitočný.

Blind Date

Neoslepla som a ani sa nezoznamujem cez internet. Bože uchovaj. Ale dnes mám rande s Mechanikom. A nepamätám si ako vyzerá, čo je viac-menej ärgerlich. (Dosť debilné je, že si presne pamätám ako vyzeral jeho kamoš.) Dúfam, že on si pamätá, lebo inak veru neviem ako to dopadne. Som namaľovaná, mám najkratšiu sukňu na svete (ale pančuchy sú nepriehľadné, ružové a ne hanbaté, takže mlčte) a výstrih len o trochu menší než zvykne nosievať Vrana. Teraz už iba čakám kedy mi uschne lak na nechtoch a potom sa môžem obúvať, aby som si ho hneď aj dojebala. Omg, cítim také to príjemné vzrušenie ako pred prvým rande, ale hlavne preto že neviem ako vyzerá a vlastne o ňom celkovo nič neviem. Na druhé rande sa už nikdy tak neteším. Tak ktovie. Chápete...mechanik. No ale možno po večeroch číta Goetheho (hoci súdiac podľa jednej pravopisnej chyby ktorej sa zatiaľ dopustil v SMS-ke asi ne). Som hrozne zvedavá, čo a ako a čo a moje spolubývajúce sú z toho ešte viac vytotočkované, lebo celý víkend sme len riešili, kto čo s kým mal a ja som jediná, kto má zatiaľ čisté konto. (Som nestihla zatiaľ.) Najlepšie sú tie ich mená. Fitness-Boy a Mechaniker. Baiba svojich volá po mene. Nudaaaa. 

Inak moji drahí, neuveríte! Ja som začala behať! Bola som už dvakrát! Ja!!! Vždy som beh nenávidela do morku kostí a vydržala som bežať maximálne 15 minút a potom nasledovalo točenie hlavy, pocity na zvracanie a bolesť v hrudníku. Jedno akú som mala kondičku. No a teraz, po troch mesiacoch viazania sadla som sa proste vyteperila a bežkala si po cyklistickej cestičke popri lese (no, popri výpadovke ale hneď vedľa je aj les) a vydržala som úctyhodných 45 minút. To je teda výkon. Do Vianoc budem mať takú riťku že yaaay!