Taký nudný názov, až je mi z neho zle, lebo ja si dávam záležať na tom, aby boli názvy z pesničiek, ale dnes sa mi fakt nechce. A ešte sa aj často snažím, aby názov vôbec nesúvisel s textom, ne že by som mala špeciálnu záľubu v surrealistických výkyvoch mysle (hm, znie to celkom dobre, asi to je pičovina že? Vôbec neviem čo robili surrealisti...chacha) (ne, naozaj nie je nič na smiech, že už som zabudla všetko čo sa mi tety učky snažili na strednej natrepať do gebule, ale čo sa dá robiť?).
A okrem toho, chcem písať o vinobraní. Včera som bola v Pezinku a bolo to moje prvé vinobranie. (Íha, piatacky sloh originál, asi budem v tomto štýle pokračovať.)
Bolo tam veľmi pekne. Hrala hudba. Všade bol plno (nie je to nespisovné?) stánkov. Ulice boli uzavreté pre autá a hemžili sa tam ľudia. (Žiada sa mi povedať "ako šváby" ale to sa nehodí do piatackeho štýlu, tak to nepoviem.)
Všade bolo veľa stánkov. (To už bolo, či?) (Nebolo.) V stánkoch sa dal kúpiť burčiak a cigánska pečienka (žiada si mi povedať že sa týmto zrejme vyriešil problém rómskej otázky v Pezinku a okolí, lebo tej cigánskej mali všade strašne veľa, ale tiež sa to nehodí do piatackeho štýlu a okrem toho je to hrozne rasistické, až haMba. Tak som ticho.) (Smejem sa.)
Dali sa kúpiť aj iné veci, napríklad svietiace rohy, parochne a zajačie playboy uši. Svietiace. Tie som si kúpila, lebo také ja potrebujem. Boháča, alebo radšej, Oh My Fucking Jehova, už ma ten piatacky sloh nebaví. Tie uši sú super a keď som došla domov, všetci si ich skúšali, vrátane fotra, ktorý ešte aj pózoval (kto by to bol povedal, že.)
Jedna pravda: z burčáku sa nedá ožrať, lebo skôr sa cítite ťažko a prestanete piť a je tam asi málo alkoholu. Plus, nažrala som sa jak pania, lebo veď počas takých akcií neplatia nejaké diéty a zdravá strava, takže som zežrala jedného cigoša, kukuricu a ešte som si uždibovala z Trissinej zemiakovej placky (nebolo mi dosť). A míňala som prachy, ako keby som bola Rockefelerova (neviem ako sa píše) dcéra. Nie som. A boli sme na autodróme! Chápete, bolo nás mrte a robili sme bordel a ja som jačala a jebla som si koleno, ešte teraz ma bolí a to len preto, že sa som mala nohu na plyne a Triss karovala (super slovo ešte zo školky) a nedarilo sa nám zladiť, až potom som si uvedomila, že nemusím mať pedál zošlapnutý až na podlahu, lebo potom stále do niekoho vrážame a hrozí nám že vyletíme z celej dráhy. Ale bolo to popiči.
A domov sme sa odviezli zadarmiko, lebo vlak bol plný a teta konduktorka (btw, celé to tu píšem len kvôli tomu, aby som mohla konečne použiť slovo konduktor, lebo sa mi páči) sa k nám neprepracovala.
A neviem čo by som sem ešte napísala, lebo sa nič prevratné nestalo, okrem toho, že máme zasa novú tradíciu, lebo my stále nejaké zakladáme a táto je úplne nová a vlastne nechápem, prečo sme nikdy predtým na vinobranie nechodili. Nuž.
A dnes som si dala akurvát tak opulentné raňajky o troch chodoch (nezačínajte ovocím, keď viete, aký ste pažroš, nemá to cenu a ušetríte si miesto na koláč a omeletu).
A moja sestra si dala inzerát do novín, že predá ošípaniu (to ako mňa) a ja som ten inzerát našla a ona že už aj niekto volala a že ma predá. Tsss.
A keďže ma foter dnes ráno vyhnal od PC, nedopísala som, jak to bolo s tou ošípaniou. Totiž, zas som podala zavádzajúce informácie. Lebo včera ráno som čítala noviny a našla som inzerát, že niekto predá ošípané, iný že veští v Dunajskej Strede a podobne, no veď normálne inzeráty, chápete. A Chantal na to, že ten s tou ošípanou si podala ona, takže sme sa ujebávali hodnú chvíľu pri raňajkách, aj s drahoušami.
A ja na to, že davaj pozor, lebo ti chudnem! A ona, že musí ma furt strážiť, lebo si začnem len tak chudnúť a že ma musí predať rýchlo a preto nemôže chodiť veštiť do Dunajskej Stredy.
Dáva to zmysel? Veď ani nemusí.
OMFJ, sme ale vtipné!
nedeľa 26. septembra 2010
štvrtok 23. septembra 2010
nedeľa 19. septembra 2010
Pain Killers
Čo sa stane keď vás niekto označí za východňára? Je to hotový podnet na debatu o tom, kto má aké korene a že jediná namyslená a arogantná Bratislavčanka je Martina, lebo Triss žije na dedine a moja babka je z Detvy a foter sa narodil v Žiari nad Hronom a žil vo Zvolene. A potom to má za následok premenovať obyčajný kuchynský opijáš na Dedinskú veselicu.
S vodkou, tequillou (my si kúpime len jednu fľašu vodky, lebo veď sa nechceme zrúbať a stačí nám decentne popiť, kdežto potom zistíme, že veru jedna fľaša nestačí a musíme vychlastať nejakú tequillu, čo sa nachádza u Triss v truhličke. A potom je mne ráno zle na tyčku, lebo dobre viem, že v mojom veku sa už nepatrí takto miešať a trestu sa nevyhnem.), šišou a Strážnou vežou. Palo to s nami vždy zázračne vydrží, aj keď včera mal nejaké čudné úmysly a keď sme začali recitovať slovenskú tvorbu (Marína, Detvan, Mor ho a pod.), navrhoval Radane nech idú radšej súložiť. Fakt nechápem.
Strážna veža je zato veľmi podnetný časopis. Sú tam samé dobré rady a všetko čo potrebuje človek vedieť. A my sme zistili, že Jehovisti určite hovoria Oh my Jehova!, a na nete píšu potom OMJ.
Ja si vlastne ani nepamätám, čo sme všetko preriešili, ale načo, keď máme zápisník...navyše nič nie je lepšie, než čítať si ráno vlastné najebané zápisky z minulej noci.
S vodkou, tequillou (my si kúpime len jednu fľašu vodky, lebo veď sa nechceme zrúbať a stačí nám decentne popiť, kdežto potom zistíme, že veru jedna fľaša nestačí a musíme vychlastať nejakú tequillu, čo sa nachádza u Triss v truhličke. A potom je mne ráno zle na tyčku, lebo dobre viem, že v mojom veku sa už nepatrí takto miešať a trestu sa nevyhnem.), šišou a Strážnou vežou. Palo to s nami vždy zázračne vydrží, aj keď včera mal nejaké čudné úmysly a keď sme začali recitovať slovenskú tvorbu (Marína, Detvan, Mor ho a pod.), navrhoval Radane nech idú radšej súložiť. Fakt nechápem.
Strážna veža je zato veľmi podnetný časopis. Sú tam samé dobré rady a všetko čo potrebuje človek vedieť. A my sme zistili, že Jehovisti určite hovoria Oh my Jehova!, a na nete píšu potom OMJ.
Ja si vlastne ani nepamätám, čo sme všetko preriešili, ale načo, keď máme zápisník...navyše nič nie je lepšie, než čítať si ráno vlastné najebané zápisky z minulej noci.
streda 15. septembra 2010
Say goodbye to your sorrow
Práve som si prečítala článok od Triss a zostala som z toho strašne nostalgická, aj keď to vlastne všetko večne preberáme, ale prečítať si to je niečo celkom iné.
Chcela by som sa však ohradiť voči jednej veci...akože, moje šoférovanie pripomína smrť??!! :D No prosím...len trošku zmätkujem. A vôbec, pravidlá sú na to aby sa porušovali.
A inak...tiež som vkuse nostalgická, zahrabaná v IKEA katalógoch (ale teraz vyšiel nový, čo má človek robiť) a snívam o tom ako si zariadim byt a už v duchu rátam z čoho zaplatím posteľ, lebo matrace sú kurevsky drahé. A ja veru chcem manželskú, lebo hentá je mi malá. teda, chápeme sa.
Inak mám v pláne zobrať so sebou všetko, čo mi naši nechajú, lebo neviem odkiaľ by som brala nábytok a ešte na jedno sa strašne teším, u babky mám sľúbený starý šijací stroj (neni to síce Singer, ale je celkom pekný), ktorý použijem ako stolík.
A uvedomenie si vlastnej dospelosti niekedy príde až nachhinein (bože, ako sa to povie po slovensky?), keď rozmýšľam nad vzťahmi s fotrovcami. Okrem večných hádok s mamou (ktoré chvalabohu v posledných dňoch zázračne ustali, akoby uťal, neviem prečo a neskúmam to, len sa teším, lebo hádanie s našimi ma stresuje) sú to tie vtipné (žiada sa mi povedať úsmevné, hehe) príhody (och, mám pocit, že začínam byť patetická, fuj). (A zasa to preháňam so zátvorkami. ) (Už prestanem.) (No, posledná.)
Napríklad, že v Amsterdame skúšam koláčiky so svojou drahou matkou (čo mi zaistilo absolútny coolnes-faktor medzi mojimi známymi, ktorí samozrejme húlia jedna radosť, ale nie s rodičmi) alebo že chlastám whisky so svojím drahým otcom. Mimochodom, pitia whisky sa čas od času zúčastňuje u nás aj slepačí výbor a my fajčíme šišu, foter púšťa rockové pecky (na každý deň...predstavte si to Grexovým hlasom, inak on sa píše Grexa, či Greksa? Hm, oboje vypadá čudne.) a pozorne dolieva do pohárov, ako pravý gentleman. Takže na konci sme všetky pripité.
A naposledy sme riešili že musíme ísť chlastať do krčmy k Trissinmu otcovi, aby sa neurazil, že k nemu nechceme dojsť, no chápete tieto rodičovské pomery? Normálne by som si závidela, keby som ja nebola ja.
Našťastie nie sme upjaté. Upjatí ľudia musia mať hrozne nudný život. Slušná som bola, keď som bola krpatá, až do 18 som bola presvedčená, že piť nepotrebujem a ani fajčiť nikdy nebudem a predsa sa vieme baviť aj bez alkoholu. No veď vieme, ale (aby som sa vyjadrila slovníkom Mišky Paštékovej) každý to pozná, kto si to pichol, raz príde tma a potom len ticho. To som síce nemyslela, ale znie to tak dobre a navyše Nikdy nezober drogu bola ťažká hitovica a to ticho na konci...no pecka.
Niekedy rozmýšľam čo robia tie čudné baby. Napríklad mám pár takých spolužiačok...viete, tie typy že nemastné, neslané, nevadí. Nechcem byť namyslená, ale oni nie sú ani pekné, ani zaujímavé, povedala by som dokonca že sú nudné. Odpor ich nazýva "také tie milé baby. Vieš, to znamená, že si tak nudná, že o tebe nikto nevie povedať nič iné, len milá baba." Čo oni robia v soboty večer? Štrikujú? Pozerajú si známky? Pozerajú telku??? Fakt neviem. A hlavne si k nim neviem predstaviť chlapa, lebo oni na mňa väčšinou pôsobia tak...no, upjato.
Bože, ako som sa zas k tomuto dostala? Chcela som pôvodne hovoriť úplne o inom, samozrejme som zabudla o čom.
A ešte toto. Príde Felix, ten sexoš z Essenu, veď viete. Zasa sme si tak písali a spontánne kúpili letenku, tentokrát som ju platila ja, lebo on práve nemá peniaze (a napriek tomu dojde, no neni to milé?).
To bolo v nedeľu. Potom som sa tri dni odhodlávala oznámiť mame, že s ním plánujem stráviť tri dni v hosteli. Najprv som si hovorila, šak čo je na tom ťažké, ale veď viete...oznámiť také dačo matke...ktorá je navyše trochu výbušnejšej povahy...
No a dnes je voľno, tak sú naši doma a pracujú (oni furt pracujú, to máte tak s tými živnostníkmi). A ráno (no dobre, o 11, keď som vstala) som presvedčila mamu, aby nepracovala, aby sme si spravili nejakú spoločnú aktivitu. Tak sme sa rozhodli že ideme piecť tortu (šak je tej Márie a nemusíme cirkevné svátky vždy oslavovať len chlastom). No a celý čas som si v duchu hovorila "už to povedz, už to povedz" ale trvalo to dlho, kým to zo mňa vypadlo, lebo som čo? Přizdisráč.
Pokračovať už nemá cenu, vôbec ju to nevzalo, len sa spýtala, či viem ako sa používa ochrana (no, materský komplex...vždy sa to pýta).
Btw, práve tu pochoduje kňúka že nech sa s ňou idem ešte rozprávať a spieva si "my táhnem rovnou cestou do Kadane a tam si užijem, patrně do dlaně".
Tak teda idem. Lebo zaspí skôr než stihneme o niečom kecať.
Chcela by som sa však ohradiť voči jednej veci...akože, moje šoférovanie pripomína smrť??!! :D No prosím...len trošku zmätkujem. A vôbec, pravidlá sú na to aby sa porušovali.
A inak...tiež som vkuse nostalgická, zahrabaná v IKEA katalógoch (ale teraz vyšiel nový, čo má človek robiť) a snívam o tom ako si zariadim byt a už v duchu rátam z čoho zaplatím posteľ, lebo matrace sú kurevsky drahé. A ja veru chcem manželskú, lebo hentá je mi malá. teda, chápeme sa.
Inak mám v pláne zobrať so sebou všetko, čo mi naši nechajú, lebo neviem odkiaľ by som brala nábytok a ešte na jedno sa strašne teším, u babky mám sľúbený starý šijací stroj (neni to síce Singer, ale je celkom pekný), ktorý použijem ako stolík.
A uvedomenie si vlastnej dospelosti niekedy príde až nachhinein (bože, ako sa to povie po slovensky?), keď rozmýšľam nad vzťahmi s fotrovcami. Okrem večných hádok s mamou (ktoré chvalabohu v posledných dňoch zázračne ustali, akoby uťal, neviem prečo a neskúmam to, len sa teším, lebo hádanie s našimi ma stresuje) sú to tie vtipné (žiada sa mi povedať úsmevné, hehe) príhody (och, mám pocit, že začínam byť patetická, fuj). (A zasa to preháňam so zátvorkami. ) (Už prestanem.) (No, posledná.)
Napríklad, že v Amsterdame skúšam koláčiky so svojou drahou matkou (čo mi zaistilo absolútny coolnes-faktor medzi mojimi známymi, ktorí samozrejme húlia jedna radosť, ale nie s rodičmi) alebo že chlastám whisky so svojím drahým otcom. Mimochodom, pitia whisky sa čas od času zúčastňuje u nás aj slepačí výbor a my fajčíme šišu, foter púšťa rockové pecky (na každý deň...predstavte si to Grexovým hlasom, inak on sa píše Grexa, či Greksa? Hm, oboje vypadá čudne.) a pozorne dolieva do pohárov, ako pravý gentleman. Takže na konci sme všetky pripité.
A naposledy sme riešili že musíme ísť chlastať do krčmy k Trissinmu otcovi, aby sa neurazil, že k nemu nechceme dojsť, no chápete tieto rodičovské pomery? Normálne by som si závidela, keby som ja nebola ja.
Našťastie nie sme upjaté. Upjatí ľudia musia mať hrozne nudný život. Slušná som bola, keď som bola krpatá, až do 18 som bola presvedčená, že piť nepotrebujem a ani fajčiť nikdy nebudem a predsa sa vieme baviť aj bez alkoholu. No veď vieme, ale (aby som sa vyjadrila slovníkom Mišky Paštékovej) každý to pozná, kto si to pichol, raz príde tma a potom len ticho. To som síce nemyslela, ale znie to tak dobre a navyše Nikdy nezober drogu bola ťažká hitovica a to ticho na konci...no pecka.
Niekedy rozmýšľam čo robia tie čudné baby. Napríklad mám pár takých spolužiačok...viete, tie typy že nemastné, neslané, nevadí. Nechcem byť namyslená, ale oni nie sú ani pekné, ani zaujímavé, povedala by som dokonca že sú nudné. Odpor ich nazýva "také tie milé baby. Vieš, to znamená, že si tak nudná, že o tebe nikto nevie povedať nič iné, len milá baba." Čo oni robia v soboty večer? Štrikujú? Pozerajú si známky? Pozerajú telku??? Fakt neviem. A hlavne si k nim neviem predstaviť chlapa, lebo oni na mňa väčšinou pôsobia tak...no, upjato.
Bože, ako som sa zas k tomuto dostala? Chcela som pôvodne hovoriť úplne o inom, samozrejme som zabudla o čom.
A ešte toto. Príde Felix, ten sexoš z Essenu, veď viete. Zasa sme si tak písali a spontánne kúpili letenku, tentokrát som ju platila ja, lebo on práve nemá peniaze (a napriek tomu dojde, no neni to milé?).
To bolo v nedeľu. Potom som sa tri dni odhodlávala oznámiť mame, že s ním plánujem stráviť tri dni v hosteli. Najprv som si hovorila, šak čo je na tom ťažké, ale veď viete...oznámiť také dačo matke...ktorá je navyše trochu výbušnejšej povahy...
No a dnes je voľno, tak sú naši doma a pracujú (oni furt pracujú, to máte tak s tými živnostníkmi). A ráno (no dobre, o 11, keď som vstala) som presvedčila mamu, aby nepracovala, aby sme si spravili nejakú spoločnú aktivitu. Tak sme sa rozhodli že ideme piecť tortu (šak je tej Márie a nemusíme cirkevné svátky vždy oslavovať len chlastom). No a celý čas som si v duchu hovorila "už to povedz, už to povedz" ale trvalo to dlho, kým to zo mňa vypadlo, lebo som čo? Přizdisráč.
Ja: Dojde Felix v októbri.
Mama: Kto je Felix?
Ja: Šak vieš, bola som uňho v júli, ten Nemec.
Mama: Aha.
(Pauza)
Mama: To budú zasa orgie...
(Musela som sa smiať...čakala som fakt hocičo, ale toto?)
Pokračovať už nemá cenu, vôbec ju to nevzalo, len sa spýtala, či viem ako sa používa ochrana (no, materský komplex...vždy sa to pýta).
Btw, práve tu pochoduje kňúka že nech sa s ňou idem ešte rozprávať a spieva si "my táhnem rovnou cestou do Kadane a tam si užijem, patrně do dlaně".
Tak teda idem. Lebo zaspí skôr než stihneme o niečom kecať.
pondelok 13. septembra 2010
piatok 10. septembra 2010
Ja pijem, ja pijem, ja pijem!!!
Ale keď sa všetci bavia a nikto si ma nevšímal, vysrala som sa na nejaké pripíjanie a slopala som svoje špeci shoty sama. Špeci shoty mi naliala Daša, keď zistila, že som pozadu a nechystám sa ich dobehnúť a boli asi tak decové. Ne naraz, ale zvládla som to. Včera som sa tak rozjebala, ako už dlho ne. Na sračky, ožratá som bola ešte ráno keď som sa zobudila, vstala, tackala sa smerom k záchodu, ktorý som mimochodom prešla a keď som stála pred dverami do obývačky, hovorím si, kurva, šak ten hajzel musí byť niekde tu. Aj bol, len som sa musela o dva kroky vrátiť.
Oslavovali sme úspešný zápis do nového semestra (poniektorí, však Martina!) a fakt že sme poslednýkrát v živote prváčkami. Och bože. A na Erazmus a na Eurocamp a na neviem čo všetko sme pili tiež a bolo to skvelé, skvelé, keď štyri baby vychlastali jeden a pol fľaše Absolutky. Vlastne viac než pol, asi dve tretiny, Zvyšok dopijeme zajtra, lebo zajtra sa pije tiež. Pozerali sme si fotky a to bolo také nostalgické a ešte videjá a to bolo zasa strašne smiešne.
Napríklad také z Kolína, ale to keby som niekde zverejnila, nadobro sa zdiskreditujem. Sedím za stolom, nadratá (samozrejme) a napodobňujem Martinu jak píska na chlapov, keď je nadrbaná a neviem z akého dôvodu celý preslov zakončujem vetou (inak hláškou celého Kölner tripu) 2pičoviny, kokotiny, solárko, kolotoče...a na dvore neni koho jebať. Samozrejme strašne najebaným hlasom a celé to tak rozvláčne preciťujem...potom videjo končí. Hmpf. Zábavné bolo aj také, kde Mani hrá na gitare (Mani je ten sexi chlap z Hamburgu...btw, pri tom videu som rozmýšľala že šak on vôbec neni pekný...no ale stačí keď sa na vás pozre a už by ste hovorili len "áno, kedykoľvek") a Martina sedí vedľa neho a takmer ani nedýcha (Daša splietala čosi o orgazmoch...). Vtipné, vtipné.
A mne bolo celý deň dneska blbo, ale už sa cítim lepšie, tuším sa aj pôjdem najesť. Drahé dámy...zvodkovať sa pod obraz je to najlepšie čo môžete urobiť so štvrtkovým večerom.
Oslavovali sme úspešný zápis do nového semestra (poniektorí, však Martina!) a fakt že sme poslednýkrát v živote prváčkami. Och bože. A na Erazmus a na Eurocamp a na neviem čo všetko sme pili tiež a bolo to skvelé, skvelé, keď štyri baby vychlastali jeden a pol fľaše Absolutky. Vlastne viac než pol, asi dve tretiny, Zvyšok dopijeme zajtra, lebo zajtra sa pije tiež. Pozerali sme si fotky a to bolo také nostalgické a ešte videjá a to bolo zasa strašne smiešne.
Napríklad také z Kolína, ale to keby som niekde zverejnila, nadobro sa zdiskreditujem. Sedím za stolom, nadratá (samozrejme) a napodobňujem Martinu jak píska na chlapov, keď je nadrbaná a neviem z akého dôvodu celý preslov zakončujem vetou (inak hláškou celého Kölner tripu) 2pičoviny, kokotiny, solárko, kolotoče...a na dvore neni koho jebať. Samozrejme strašne najebaným hlasom a celé to tak rozvláčne preciťujem...potom videjo končí. Hmpf. Zábavné bolo aj také, kde Mani hrá na gitare (Mani je ten sexi chlap z Hamburgu...btw, pri tom videu som rozmýšľala že šak on vôbec neni pekný...no ale stačí keď sa na vás pozre a už by ste hovorili len "áno, kedykoľvek") a Martina sedí vedľa neho a takmer ani nedýcha (Daša splietala čosi o orgazmoch...). Vtipné, vtipné.
A mne bolo celý deň dneska blbo, ale už sa cítim lepšie, tuším sa aj pôjdem najesť. Drahé dámy...zvodkovať sa pod obraz je to najlepšie čo môžete urobiť so štvrtkovým večerom.
streda 8. septembra 2010
Down on the corner
Ospravedlňte ma...ale musím. Mňa ovláda môj vlastný cyklus! Pekne so mnou vyjebáva, ako dnes trefne poznamenala Martina (občas z nej vypadne aj niečo rozumné, napríklad dnes sme si s Triss rozdeľovali jej veci, už neviem prečo a ona len prikyvovala že jasné, všetko si zoberte! No nemilujte takú kamošku).
Proste buď zežerem všetko čo nezežere mňa, alebo škrábem (alebo...škriabem znie lepšie. Ale musíte dať veľký dôraz na tú dvojhlásku a tak to pretiahnuť, ako mačku keď chcete zdvihnúť zo zeme, ona sa tak smiešne natiahne. Že škrIAbem.) steny. A kks, posledný mesiac som ani nevystúpila z krámového režimu a len sa cpem a zisťujem že gate sú mi nejaké tesnejšie (bože, asi sa rozplačem...a teraz už zasa predkrámový režim, takže si to žranie aspoň môžem oficiálne ospravedlniť...ale pre Kristove muky, ako budem vypadať???). A škrabanie stien...no veď nemusím vysvetľovať, to je tiež na marhu.
(Odsek, nová téma, ale len sa ďalej sťažujem tak žiadna panika.)
A ja nejsom schopná nič ušetriť! To by som musela pozastaviť to svoje kaviarenské povaľačstvo, ktoré v týchto chladných dňoch tiež nemá konca, lebo to čo je v lete zmrzlina (a teraz ma napadlo že som skoro vôbec nechodila na zmrzku tento rok...), je teraz reštika a kaviareň a krčma a bar, poprípade všetko naraz. Takže dneska som sa veľkopansky najedla u Číňanov (btw, my sme schopné vymôcť si menu aj mimo vyhradeného menu-času, hehe. A už nás poznajú...my máme Stammtisch v Číne, skaping!) a potom sme sa presunuli len asi o sto metrov ďalej na kávu (no jasné, nebudem zatloukat zatloukat zatloukat, dala som si aj koláč).
Aj v hentej kaviarni som už tento týždeň asi štvrtýkrát...no a to je ešte len streda. Za chvíľu si potykám s čašníčkou.
A plánovali sme. Naši odpáchnu na dovču, bude voľný bejvák, bude žúrka. Bude We are the 80´s party. Dáme legíny, veľké tričká, lacnú umelohmotnú bižu, poprípade veľké ponožky, čelenky, natupírujeme vlasy...no chápete, pozrite si nejaké klipy. Na to sa už fakt teším. Plus sme plánovali dušičky, lebo duše sú naša tradícia. My vždy na duše ideme chlastať a nemohli sme si spomenúť, ako ich tento rok treba nazvať. Chápte to, prvé duše boli fenomenálne. Ja a Tris sme sa nechutne (ale fakt NECHUTNE) ožrali a strápnili pred asi milión ľuďmi. Hlavne pred Radkiným novým frajerom, ktorý je teraz právoplatný člen našeho babského spolku a snaží sa ho vyvažovať trochou testosterónu. Druhé duše (bože baby, zas som zabudla ktorý to bol rok...ejha, už hovorím ako pamätník) boli Dušičky rivajvl. Tretie sme sa so Chantal (ktorá si, mrcha, práve užíva v Kodani s loverom...ale néé, ja jej to prajem) namaľovali ako Alice Cooper (či druhé?) a boli to Dušičky kambek. Štvrté boli teda minulý rok (tak sa mi zdá) a boli to Dušičky Víderhólunk. A tento rok, pre veľký úspech znova, to budú Duše reunion. Zároveň sme spísali trojročnicu, teda ako nazveme tie ďalšie. Nepamätám si. Chacha. Tak budúci rok to budú Duše aprepande (pôvodne sa to píše neviem ako, ale je to po švédsky...mám takého švédskeho kamoša...no to je jedno). Tie potom som zabudla a tie tretie musia byť už konečne po slovensky - Dušičky repete.
Iná slávna tradícia (okrem zapíjania ústavy, to si prečítajte nižšie) je zapíjanie sedembolestnej panny Márie. Ľudovo tiež zvané "chlastanie na Máriu". Ehm. To je budúci týždeň a chystáme sa Máriu zapiť u nás, ak Boh dá (íha, aké ironické) a naši vysmahnú do preč.
A ja mám nemecký diár, takže som tam našla aj iné svátky, čo my nemáme, napríklad 3. novembra je Tag der deutschen Einheit. Nemali by sme to zapiť? Ja určite, šak som voláka germanistka.
Zajtra je zápis. Juchachá. Strávim niekoľko hodín na študijnom. Trikrát hurá organizácii na Pdf UK (neznie to trochu ako pedofili UK?)
Ozaj, mám jeden učiteľský vtip. Aký je rozdiel medzi učiteľom a pedofilom? Pedofil má deti rád!
Ježiši. práve som si všimla, že som v poslednom príspevku mala celkom hustý preklep. Namiesto "zbalili sme jebača" som napísala "zabili". No každopádne, nezabili. :D
Proste buď zežerem všetko čo nezežere mňa, alebo škrábem (alebo...škriabem znie lepšie. Ale musíte dať veľký dôraz na tú dvojhlásku a tak to pretiahnuť, ako mačku keď chcete zdvihnúť zo zeme, ona sa tak smiešne natiahne. Že škrIAbem.) steny. A kks, posledný mesiac som ani nevystúpila z krámového režimu a len sa cpem a zisťujem že gate sú mi nejaké tesnejšie (bože, asi sa rozplačem...a teraz už zasa predkrámový režim, takže si to žranie aspoň môžem oficiálne ospravedlniť...ale pre Kristove muky, ako budem vypadať???). A škrabanie stien...no veď nemusím vysvetľovať, to je tiež na marhu.
(Odsek, nová téma, ale len sa ďalej sťažujem tak žiadna panika.)
A ja nejsom schopná nič ušetriť! To by som musela pozastaviť to svoje kaviarenské povaľačstvo, ktoré v týchto chladných dňoch tiež nemá konca, lebo to čo je v lete zmrzlina (a teraz ma napadlo že som skoro vôbec nechodila na zmrzku tento rok...), je teraz reštika a kaviareň a krčma a bar, poprípade všetko naraz. Takže dneska som sa veľkopansky najedla u Číňanov (btw, my sme schopné vymôcť si menu aj mimo vyhradeného menu-času, hehe. A už nás poznajú...my máme Stammtisch v Číne, skaping!) a potom sme sa presunuli len asi o sto metrov ďalej na kávu (no jasné, nebudem zatloukat zatloukat zatloukat, dala som si aj koláč).
Aj v hentej kaviarni som už tento týždeň asi štvrtýkrát...no a to je ešte len streda. Za chvíľu si potykám s čašníčkou.
A plánovali sme. Naši odpáchnu na dovču, bude voľný bejvák, bude žúrka. Bude We are the 80´s party. Dáme legíny, veľké tričká, lacnú umelohmotnú bižu, poprípade veľké ponožky, čelenky, natupírujeme vlasy...no chápete, pozrite si nejaké klipy. Na to sa už fakt teším. Plus sme plánovali dušičky, lebo duše sú naša tradícia. My vždy na duše ideme chlastať a nemohli sme si spomenúť, ako ich tento rok treba nazvať. Chápte to, prvé duše boli fenomenálne. Ja a Tris sme sa nechutne (ale fakt NECHUTNE) ožrali a strápnili pred asi milión ľuďmi. Hlavne pred Radkiným novým frajerom, ktorý je teraz právoplatný člen našeho babského spolku a snaží sa ho vyvažovať trochou testosterónu. Druhé duše (bože baby, zas som zabudla ktorý to bol rok...ejha, už hovorím ako pamätník) boli Dušičky rivajvl. Tretie sme sa so Chantal (ktorá si, mrcha, práve užíva v Kodani s loverom...ale néé, ja jej to prajem) namaľovali ako Alice Cooper (či druhé?) a boli to Dušičky kambek. Štvrté boli teda minulý rok (tak sa mi zdá) a boli to Dušičky Víderhólunk. A tento rok, pre veľký úspech znova, to budú Duše reunion. Zároveň sme spísali trojročnicu, teda ako nazveme tie ďalšie. Nepamätám si. Chacha. Tak budúci rok to budú Duše aprepande (pôvodne sa to píše neviem ako, ale je to po švédsky...mám takého švédskeho kamoša...no to je jedno). Tie potom som zabudla a tie tretie musia byť už konečne po slovensky - Dušičky repete.
Iná slávna tradícia (okrem zapíjania ústavy, to si prečítajte nižšie) je zapíjanie sedembolestnej panny Márie. Ľudovo tiež zvané "chlastanie na Máriu". Ehm. To je budúci týždeň a chystáme sa Máriu zapiť u nás, ak Boh dá (íha, aké ironické) a naši vysmahnú do preč.
A ja mám nemecký diár, takže som tam našla aj iné svátky, čo my nemáme, napríklad 3. novembra je Tag der deutschen Einheit. Nemali by sme to zapiť? Ja určite, šak som voláka germanistka.
Zajtra je zápis. Juchachá. Strávim niekoľko hodín na študijnom. Trikrát hurá organizácii na Pdf UK (neznie to trochu ako pedofili UK?)
Ozaj, mám jeden učiteľský vtip. Aký je rozdiel medzi učiteľom a pedofilom? Pedofil má deti rád!
Ježiši. práve som si všimla, že som v poslednom príspevku mala celkom hustý preklep. Namiesto "zbalili sme jebača" som napísala "zabili". No každopádne, nezabili. :D
More than a feeling
Drahouši, poviem vám, že to čo je vonku by som nazvala novembrom, alebo nechala Angličanom, ale v tomto ročnom období a v tomto geografickom pásme je to krajne nevkusné.
Trošku vám opíšm, ako si v tieto dni žijem. No, asi ako Big Lebowski. Teda ani ne, ne big, ale Dude Lebowski. Ak ste nevideli, vaša smola, to je jeden must-see film (hej, cvičím tie anglicizmy). On je taký pobuda a stále chodí len v župane, aj do obchodu, neplatí nájom a stále hrá kuželky. Nuž, ja nehrám kuželky, nájom neplatím, lebo bývam u fotrošov a dom im patrí, takže o nájme ani reči a nechodím v župane do obchodu...ale inak sme skoro úplne rovnakí. Chacha. Je 10:16, stále som v pyžame, nečesaná a nemytá, nemám okuliare (nechce sa mi ich hľadať, tak si tu sliepňam) a som na fejsi. Nuž. Počúvam Boston - More than a feeling, čo mi drahá Chantal jebla na stenu (eh, nechcela som byť hrubá hneď takto poránu, ale to mi len vykĺzlo), ani neviem prečo, ale odkázala mi že na, ty baba jedna nevďačná. Tiež neviem prečo, ja jej celý čas hovorím, ako si v Kodani užije do dlane...pche. Plus, že by mala svojmu dear danish friendovi odkázať, že nech sem donese aj nejakých kamoškov, pre nás. Akože, šak nemusia ísť na púť, aby sa zoznámili so sexi Slovenkami. Ale ona len voľačo odvrávala, nejaká je priečna v poslednej dobe. Ráno vyštartovala smerom Wien, odkiaľ letí jej železný vták (bože, to je metafora, úplne iné asociácie sa mi s tým spájajú...aj keď, chacha...jeden aj druhý vás môžu vyniesť do nebeských výšin).
A ja som tu zostala, sama s dažďom (našťastie nás už opustil môj kráter na líci, tak vyzerám normálne a už som sa včera mohla dať aj odfotiť na trápny index). Ale viete čo, napriek tomu že hnusne prší, sa mám lepšie ako väčšia polka sveta. Lebo poniektorí sú v škole (kiš kiš, nezávidím, aj keď...ja sa už na to teším, teda na tú ZŠ, lebo budem chodiť do školy a budú ma za to platiť, to som vlastne vždy chcela, keď som bola malá) a ja sa doma povaľujem ako nezamestnaný spoluobčan (jeden ma včera zastavil či mu nedám ASPOŇ 5-10 eur. Kokos, to nebude ani môj hodinový plat, čo zbesnel? Dostal euro, čo je viac než čo by dostal, keby sme mali ešte stále koruny. Ledva poďakoval. Prisámpiču s tými bezďákmi končím. Banda nevďačná.) (A teraz kde má byť tá bodka...pred či za?)
Okrem toho som si včera robila rozvrh pre seba a mám hustý a hnusný (a dúfam že taký aj zostane, lebo nemám náladu na zmeny), 11 predmetov a 40 kreditov (na skapanie, ale kto chce u nás dokončiť, inú šancu nemá, okrem toho ten Erazmus...).
Čo ešte? Aha. To najpodstatnejšie. Včera mi napísal jeden kamarát (hehe) z Hamburgu (hehe), že či mám v októbri čas. Skoro mi vypadli oči (a to by bolo fakt hnusné, zbierať oči z klávesnice, keď ich ani nevidíte. Na druhej strane by ste možno videli seba bez očí, z pohľadu klávesnice...no dobre) a spadla som zo stoličky (preháňam, nič sa nekonalo, len som vypliešťala oči na obrazovku a neverila vlastným očiam...ehm, priveľakrát slovo "oči" v tejto vete). Ten kamarát je taký rocker, ktorého sme onehdy zbalili s Martinou v Nemecku, má dlhé ryšavé vlasy a je brutálny jebač. On neni vôbec pekný, ak myslíte dačo také, ale je to jebač. Minulý november sme išli do Kolína za jednou kamoškou a on tam za nami došiel (pre info, Kolín je mrte ďaleko od Hamburgu, navyše ani nešiel z domu ale z nejakého koncertu, neviem odkiaľ...a urobil si zachádzku asi tak 300 km, len aby sme sa mohli 5 minút bozkávať. No neni zlatý? Je.)
No a bolo nás vtedy asi 7 báb a všetky moje kamošky najprv robili xichty, že tento sa vám páči??? A na konci večera sa všetky chichotali ako puberťáčky, lebo on je proste kurevsky šarmantný a ten jeho pohľad, och bože, no to sa nedá opísať, to treba vidieť, ale podmanivý zvodca originál. Juj.
Tak prosím pekne, tento chlapík ma chce dojsť navštíviť. Som napätá, začínam sa potiť. (To mi pripomína, že by som sa mala ísť potiť na bycigel tam dole...no ve´d už idem, už idem.)
To vôbec nie sú zlé vyhliadky, táto jeseň.
Trošku vám opíšm, ako si v tieto dni žijem. No, asi ako Big Lebowski. Teda ani ne, ne big, ale Dude Lebowski. Ak ste nevideli, vaša smola, to je jeden must-see film (hej, cvičím tie anglicizmy). On je taký pobuda a stále chodí len v župane, aj do obchodu, neplatí nájom a stále hrá kuželky. Nuž, ja nehrám kuželky, nájom neplatím, lebo bývam u fotrošov a dom im patrí, takže o nájme ani reči a nechodím v župane do obchodu...ale inak sme skoro úplne rovnakí. Chacha. Je 10:16, stále som v pyžame, nečesaná a nemytá, nemám okuliare (nechce sa mi ich hľadať, tak si tu sliepňam) a som na fejsi. Nuž. Počúvam Boston - More than a feeling, čo mi drahá Chantal jebla na stenu (eh, nechcela som byť hrubá hneď takto poránu, ale to mi len vykĺzlo), ani neviem prečo, ale odkázala mi že na, ty baba jedna nevďačná. Tiež neviem prečo, ja jej celý čas hovorím, ako si v Kodani užije do dlane...pche. Plus, že by mala svojmu dear danish friendovi odkázať, že nech sem donese aj nejakých kamoškov, pre nás. Akože, šak nemusia ísť na púť, aby sa zoznámili so sexi Slovenkami. Ale ona len voľačo odvrávala, nejaká je priečna v poslednej dobe. Ráno vyštartovala smerom Wien, odkiaľ letí jej železný vták (bože, to je metafora, úplne iné asociácie sa mi s tým spájajú...aj keď, chacha...jeden aj druhý vás môžu vyniesť do nebeských výšin).
A ja som tu zostala, sama s dažďom (našťastie nás už opustil môj kráter na líci, tak vyzerám normálne a už som sa včera mohla dať aj odfotiť na trápny index). Ale viete čo, napriek tomu že hnusne prší, sa mám lepšie ako väčšia polka sveta. Lebo poniektorí sú v škole (kiš kiš, nezávidím, aj keď...ja sa už na to teším, teda na tú ZŠ, lebo budem chodiť do školy a budú ma za to platiť, to som vlastne vždy chcela, keď som bola malá) a ja sa doma povaľujem ako nezamestnaný spoluobčan (jeden ma včera zastavil či mu nedám ASPOŇ 5-10 eur. Kokos, to nebude ani môj hodinový plat, čo zbesnel? Dostal euro, čo je viac než čo by dostal, keby sme mali ešte stále koruny. Ledva poďakoval. Prisámpiču s tými bezďákmi končím. Banda nevďačná.) (A teraz kde má byť tá bodka...pred či za?)
Okrem toho som si včera robila rozvrh pre seba a mám hustý a hnusný (a dúfam že taký aj zostane, lebo nemám náladu na zmeny), 11 predmetov a 40 kreditov (na skapanie, ale kto chce u nás dokončiť, inú šancu nemá, okrem toho ten Erazmus...).
Čo ešte? Aha. To najpodstatnejšie. Včera mi napísal jeden kamarát (hehe) z Hamburgu (hehe), že či mám v októbri čas. Skoro mi vypadli oči (a to by bolo fakt hnusné, zbierať oči z klávesnice, keď ich ani nevidíte. Na druhej strane by ste možno videli seba bez očí, z pohľadu klávesnice...no dobre) a spadla som zo stoličky (preháňam, nič sa nekonalo, len som vypliešťala oči na obrazovku a neverila vlastným očiam...ehm, priveľakrát slovo "oči" v tejto vete). Ten kamarát je taký rocker, ktorého sme onehdy zbalili s Martinou v Nemecku, má dlhé ryšavé vlasy a je brutálny jebač. On neni vôbec pekný, ak myslíte dačo také, ale je to jebač. Minulý november sme išli do Kolína za jednou kamoškou a on tam za nami došiel (pre info, Kolín je mrte ďaleko od Hamburgu, navyše ani nešiel z domu ale z nejakého koncertu, neviem odkiaľ...a urobil si zachádzku asi tak 300 km, len aby sme sa mohli 5 minút bozkávať. No neni zlatý? Je.)
No a bolo nás vtedy asi 7 báb a všetky moje kamošky najprv robili xichty, že tento sa vám páči??? A na konci večera sa všetky chichotali ako puberťáčky, lebo on je proste kurevsky šarmantný a ten jeho pohľad, och bože, no to sa nedá opísať, to treba vidieť, ale podmanivý zvodca originál. Juj.
Tak prosím pekne, tento chlapík ma chce dojsť navštíviť. Som napätá, začínam sa potiť. (To mi pripomína, že by som sa mala ísť potiť na bycigel tam dole...no ve´d už idem, už idem.)
To vôbec nie sú zlé vyhliadky, táto jeseň.
nedeľa 5. septembra 2010
Zbytočné kecy
Jezuskote to je nuda. Dnes som bola na takom stretnutí obyvateľov Nového mesta, lebo moja drahá mať sa trošku angažuje, tak že reku pôjdem sa tam aspoň pozreť. (Pravda je taká že som sa nehorázne nudila.)
No a kým obyvatelia rečnili a poslanci rečnili a tak dále a tak dále (vlastne išlo o záchranu, či čeho, parku na Račku, lebo tam chcú jebnúť nejaký hotel, s čím ja nesúhlasím už len z princípu, aj keď som v tom parku bola dnes prvýkrát v živote), ja som postávala a tvárila som sa nezúčastnene ako otrávený teenager. Ale opodiaľ (chacha, teraz ma napadla tá piesňa od Mišky paštékovej že Sprayer frayer, a tam sa spieva "a zatiaľ opodiaľ vykradli mi kamošku a vypáčili samošku, za rohom sa tiene mihli, pichajú si hnusné ihly") sedela skupinka skutočných otrávených teenagerov, ktorí samozrejme okázalo ignorujú svet okolo seba, lebo musia zostať free cool in (teda frikulín) a fajčili na lavičke. Dľa môjho skromného názoru ešte neboli šťastnými majiteľmi občianskych preukazov. No a kým voláka teta (prosím čítať tvrdo) rečnila dačo o potrebnosti ružových záhonov, dve mladuchy sa tade demonštratívne prešli, pomedzi ľudí, s cigaretou v paprčkách a jedna zakričala "Budujte, budujte!" a spolu sa chichotali ako besné. Na ich smolu si ich nikto nevšímal, napriek tomu, že mali pustenú doprovodnú hudbu z mobilu a išli tanečným krokom (asi ako ja, keď som lehce pripitá a potácam sa po Aligáči). Nuž, my dospelí máme iné starosti, žiada sa mi len povedať, týmto som sa definitívne zaradila k tým uncool ľuďom, ktorí dojdu na nejakú diskusiu. Ach ach ach. Pritom, keby tie slečny neboli blbé, mohli by sa dozvedieť, že sa jedná aj o ne, lebo sa tam rečnilo o budúcnosti toho slávneho parku na Račku, kam aj oni chodia pofajčievať a pičovať na školu, najlepšie pred matkami a staršími ľuďmi, lebo keď máte 15, nebaví vás pičovať, keď vás pri tom nikto nepočuje. Veď si pamätám. Ale teraz už nepičujem samoúčelne, na druhej strane, ak ma niekto nasere a to najmä škola, pičujem si nahlas kľudne aj v buse. Ale ponajnovšom bohujem jak pohan a to sa niektorým tiež nepáči...a vôbec, som tu ja na spovedi?
Nuž, mohli sa slečny radšej pristaviť a povedať pánu poslancovi, že aj oni chcú mať svoje miesto na vyhulovanie a vzhľadom na ich vek im nenalejú, alebo nemajú peňáze, tým pádom sa nemôžu vyvaliť do podniku (ako my, kaviarenskí povaľači, čo tiež nemáme peňáze, teda len trochu a tú minieme na ten život kaviarenských povaľačov, panebože, začarovaný kruh) a musia byť v parku. Inak, v zime im to moc nezávidím. Možno je aj v zime menšia kriminalita, mal by to niekto preskúmať, lebo komu by už len chcelo rozjebávať lavičky keď je mínus 20, však. Ale nezastavili sa, nepovedali a teraz sa asi nikto nebude zaťažovať tým, že krpci nemajú kde fajčiť. Och, mala by som sa do toho zapojiť ja, akože budúca učka, a že chápem potreby súčasnej mládeže. (Ale nechápem, to je to. Ale ja nechápem aj veľa iných vecí, napríklad potreby stáreže a kadejakej inej hávede, navyše si myslím že väčšina ľudí sú blbci - dneska som o tom diskutovala s mamou a keď som nadškrtla, či nejsom fakt len priveľmi namyslená, mama na to, že "ale veď sú, to je to". No rozhodne by som nemohla ísť zveľaďovať svoju štvrť s týmto postojom. Mám chuť sa vypariť. A síce ďaleko a síce na dlho. Do nejakej inej krajiny, inej civilizácie, iného sveta. Thajsko, India, Vietnam, Afrika...na ten spôsob. Chápete, iné problémy. Neviem čo sa mi deje. každopádne zo zištných dôvodov, ne preto že umieram túžbou zachraňovať svet. Skôr by som chcela niečo nové zažiť. To že mimovoľne volakomu pomôžem mi len vylepší kredit u pána Boha. (No dobre, už prestanem s tým nechutným cynickým humorom.) Mój ty kokot, zasa som sa rozpísala a zasa je to o ničom. Chcem komenty! Aby som sa necítila zbytočne, viete, ako človek Mak, Jozef milión.
No a kým obyvatelia rečnili a poslanci rečnili a tak dále a tak dále (vlastne išlo o záchranu, či čeho, parku na Račku, lebo tam chcú jebnúť nejaký hotel, s čím ja nesúhlasím už len z princípu, aj keď som v tom parku bola dnes prvýkrát v živote), ja som postávala a tvárila som sa nezúčastnene ako otrávený teenager. Ale opodiaľ (chacha, teraz ma napadla tá piesňa od Mišky paštékovej že Sprayer frayer, a tam sa spieva "a zatiaľ opodiaľ vykradli mi kamošku a vypáčili samošku, za rohom sa tiene mihli, pichajú si hnusné ihly") sedela skupinka skutočných otrávených teenagerov, ktorí samozrejme okázalo ignorujú svet okolo seba, lebo musia zostať free cool in (teda frikulín) a fajčili na lavičke. Dľa môjho skromného názoru ešte neboli šťastnými majiteľmi občianskych preukazov. No a kým voláka teta (prosím čítať tvrdo) rečnila dačo o potrebnosti ružových záhonov, dve mladuchy sa tade demonštratívne prešli, pomedzi ľudí, s cigaretou v paprčkách a jedna zakričala "Budujte, budujte!" a spolu sa chichotali ako besné. Na ich smolu si ich nikto nevšímal, napriek tomu, že mali pustenú doprovodnú hudbu z mobilu a išli tanečným krokom (asi ako ja, keď som lehce pripitá a potácam sa po Aligáči). Nuž, my dospelí máme iné starosti, žiada sa mi len povedať, týmto som sa definitívne zaradila k tým uncool ľuďom, ktorí dojdu na nejakú diskusiu. Ach ach ach. Pritom, keby tie slečny neboli blbé, mohli by sa dozvedieť, že sa jedná aj o ne, lebo sa tam rečnilo o budúcnosti toho slávneho parku na Račku, kam aj oni chodia pofajčievať a pičovať na školu, najlepšie pred matkami a staršími ľuďmi, lebo keď máte 15, nebaví vás pičovať, keď vás pri tom nikto nepočuje. Veď si pamätám. Ale teraz už nepičujem samoúčelne, na druhej strane, ak ma niekto nasere a to najmä škola, pičujem si nahlas kľudne aj v buse. Ale ponajnovšom bohujem jak pohan a to sa niektorým tiež nepáči...a vôbec, som tu ja na spovedi?
Nuž, mohli sa slečny radšej pristaviť a povedať pánu poslancovi, že aj oni chcú mať svoje miesto na vyhulovanie a vzhľadom na ich vek im nenalejú, alebo nemajú peňáze, tým pádom sa nemôžu vyvaliť do podniku (ako my, kaviarenskí povaľači, čo tiež nemáme peňáze, teda len trochu a tú minieme na ten život kaviarenských povaľačov, panebože, začarovaný kruh) a musia byť v parku. Inak, v zime im to moc nezávidím. Možno je aj v zime menšia kriminalita, mal by to niekto preskúmať, lebo komu by už len chcelo rozjebávať lavičky keď je mínus 20, však. Ale nezastavili sa, nepovedali a teraz sa asi nikto nebude zaťažovať tým, že krpci nemajú kde fajčiť. Och, mala by som sa do toho zapojiť ja, akože budúca učka, a že chápem potreby súčasnej mládeže. (Ale nechápem, to je to. Ale ja nechápem aj veľa iných vecí, napríklad potreby stáreže a kadejakej inej hávede, navyše si myslím že väčšina ľudí sú blbci - dneska som o tom diskutovala s mamou a keď som nadškrtla, či nejsom fakt len priveľmi namyslená, mama na to, že "ale veď sú, to je to". No rozhodne by som nemohla ísť zveľaďovať svoju štvrť s týmto postojom. Mám chuť sa vypariť. A síce ďaleko a síce na dlho. Do nejakej inej krajiny, inej civilizácie, iného sveta. Thajsko, India, Vietnam, Afrika...na ten spôsob. Chápete, iné problémy. Neviem čo sa mi deje. každopádne zo zištných dôvodov, ne preto že umieram túžbou zachraňovať svet. Skôr by som chcela niečo nové zažiť. To že mimovoľne volakomu pomôžem mi len vylepší kredit u pána Boha. (No dobre, už prestanem s tým nechutným cynickým humorom.) Mój ty kokot, zasa som sa rozpísala a zasa je to o ničom. Chcem komenty! Aby som sa necítila zbytočne, viete, ako človek Mak, Jozef milión.
sobota 4. septembra 2010
Toto si neodpustím
Ja prisámpiču prestávam hľadať blogy, Prestávam, prestávam. Je to rovnako ťažké ako prestať fajčiť. (Neškodí to ale...) Vždy dúfam, že trošku zalovím v bahne internetu a nájdem niečo čo by sa dalo čítať ale ako vždy som mrzko sklamaná nízkou úrovňou bloggerov v česko-slovenskom jazykom priestore. (Uch, jaká erudovaná veta.) Ale prosím vás...začať blog vetou - viete, ja neviem písať a nejdem vás nudiť detailami o mojej osobe... No načo dočerta píšete blog??!! Pche.
Ja napríklad vás hrozne radanudím zabávam detailami o mojom živote a ...no, veď viete.
Teraz som chcela dať ešte niečo hrozne múdre ale zabudla som. Aha, jasné...pozerala som štatistiky, lebo som to našla (sláva, objavili sme Ameriku...lebo nééé že by to bolo na dashboarde ocapené že štatistika, já to nevidím, len furt rozmýšľam kde to tí ľudia berú). No a tam máte aj také oné (chacha, to je slovo, čo?), že aké slová luďá vyhľadávajú a vyhodí im to váš cenný blog. (Teda, ak som to správne pochopila, môžbyť že je to niečo iné, ale ja som sa nepasovala za znalca programov...počítačových teda.) No, hádajte pri akých slovách sa vyhľadal môj blog. Keby som bola útlocitná, možno sa aj začervenám a zahanbím a začnem byť konečne slušná, ale ja útlocitná nejsom, chvalabohu. No samé pičung, nadávky, sprostý, kokot a sex. Povedzte mi, ktorý slušný človek zadáva také slová do vyhľadávača? HaMba!!!! Ako budúca súdružka učka musím znechutene pokrútiť hlavou. Jejda, už je neskoro, treba mi ísť byciglovať. Polibte mi, čáááu.
Ja napríklad vás hrozne rada
Teraz som chcela dať ešte niečo hrozne múdre ale zabudla som. Aha, jasné...pozerala som štatistiky, lebo som to našla (sláva, objavili sme Ameriku...lebo nééé že by to bolo na dashboarde ocapené že štatistika, já to nevidím, len furt rozmýšľam kde to tí ľudia berú). No a tam máte aj také oné (chacha, to je slovo, čo?), že aké slová luďá vyhľadávajú a vyhodí im to váš cenný blog. (Teda, ak som to správne pochopila, môžbyť že je to niečo iné, ale ja som sa nepasovala za znalca programov...počítačových teda.) No, hádajte pri akých slovách sa vyhľadal môj blog. Keby som bola útlocitná, možno sa aj začervenám a zahanbím a začnem byť konečne slušná, ale ja útlocitná nejsom, chvalabohu. No samé pičung, nadávky, sprostý, kokot a sex. Povedzte mi, ktorý slušný človek zadáva také slová do vyhľadávača? HaMba!!!! Ako budúca súdružka učka musím znechutene pokrútiť hlavou. Jejda, už je neskoro, treba mi ísť byciglovať. Polibte mi, čáááu.
Přišel ke mně Jack, Jack Daniel´s
Upodozrievam blogger že ojebáva. Lebo každý deň tu mám že päť návštev na blogu, ale ja neverím, že sem každý deň dojde len (hahaha, no dobre, až) päť ľudí. Podľa mňa sa ma snaží hrubo odrbať. Či?
Joooj, sedím v sobotu večer sama doma, drasticky dramatické a smutne tragické. Ale mne je to jedno, na líci mám kráter cez pol xichtu (volajte to ako chcete, ale to už je aj na post-akné trochu pritvrdé)...čo som ja, nejaký adolescent pubertálny, aby som mala takúto pleť??? Boha, šak biologické hodiny tikajú (zo spánku ma budia, preto tak pijem, lebo potom zaspím lepšie, chacha) a je mi treba hľadať si budúceho otca mojich detí, ale to sa nedá s takýmito predispozíciami. Akože tlsté brucho keré je sexi (ako blahej pamäti zahlásil Riťmus) ešte schovám, vekom sa človek naučí, v čom vyzerá o pár kíl chudšie (jasné, pravda aj tak vyjde na povrch, ale vo fáze, keď chlapi zo mňa strhávajú tričko už väčšinou myslia kokotom) (zdá sa vám to príliš tvrdé? - Chacha...jasné, tvrdé by to každopádne malo byť. - tak nečítajte. Ja som cynik bola a cynikom zostanem.) (Založím si aj takú skupinu na fejsi?).
Ale tvár zakryjete jedine papierovým vreckom, a to je asi ešte nápadnejšie než ten kráter. Ehm. Ale ktovie, lebo ešte som to neskúšala. Máme návštevu, ale ja dole nejdem, ja a môj kráter sa cítime lepšie v potemnelej miestnosti. (Chantal na to: Chápem teba aj tvoj kráter. Rozumiem vašej otázke.)
K tomu ma napadá, že včera sme zapíjali doma ústavu, trošku neskoro, ale predsa. My totiž zapíjame všetky sviatky, štátne aj cirkevné (a štátnych je asi len osem, alebo tak, ale máme tie cirkevné, vďakabohu. Chacha.), hlavne že je dôvod piť. A včera bol u nás slepačí výbor a pili sme whiskey on the guitars (máme také formičky na ľad v tvare gitár) s naším tatom. A my že boha, treba si na ústavu pripiť, lebo sme ju nejak opomenuli a tak sme vstali a štrngali na ústavu a potom ešte padol taký nemiestny vtip (ale vtipný, lebo my sme cynici, to už viete a navyše politicky nekorektní) - že na úspechy na východe. Že kto také povedal, to si dohľadajte, alebo domyslite, každopádne (smejem sa, ale už ne tak šialene ako vtedy n D-lande) je to nechutný humor, aký u nás doma pestujeme. Kto nechápe, jeho sračky. Koniec-koncov nie je mojou povinnosťou všetko tu vysvetľovať, však, ale myslím, že mojich päť čitateľkov (mojich päť peňazí, ako vás volá Chantal, lebo len sedíte a čučíte na monitor jak päť peňazí...no dobre, koniec zátvorky) to pochopí. Tak keby tu redukoval niekto neprihlásený, náhodný hľadajúci, čo sa preklikne na môj velevtipný blog (ani sa mi nezdá, že by som bola taká namyslená, čo poviete?), tak zrejme zostane zhrozený. Ako všetci tí ľudia ktorým rozprávam ironické kydy s vážnou tvárou a oni sa na mňa zhrozene dívajú že "to naozaj???" No ale je to moja chyba, že väčšina ľudí sú blbci? Neni. A naozaj sú... No, ale...kokoti sú na celom svete, a bohužiaľ sa im nedá vyhnúť, ale aspoň je na koho pičovať a taký zdravý pičung nikdy neni nepríjemný, len sa človeku uľaví. A všetci tí dobrí a nezištní ľudia mi môžu...hehe, presne. Fúkať práškový cukor do zadku. (Keď som bola malá, strašne sa mi to slovné spojenie páčilo a len som striehla na príležitosť, kedy to budem môcť použiť. Ale keď máte desať, nemáte to veľmi komu povedať, lebo práve vy ste v tej pozícii, keď môžete niekomu fúkať práškový cukor do čokoládového oka.) Ehm. (Chacha, práve ma napadol nechutný vtip, čo mi raz povedala moja teta - že na gaťkách býva jantárové oko a kakaový pásik. Fuj. Fakt je to odporné.)
A ešte niečo vás zaujíma, okrem toho že doma chlastáme s fotrom whisky? Ale zaujíma, len horíte zvedavosťou na super zážitky z môjho napínavého života.
Chceme ísť so slepačím výborom do Edinburgu, takže už nacvičujeme anglický prízvuk na všetkom čo hovoríme. Ale trochu sa nám to mieša s českým, takže sa občas oslovujeme uole. Tak anglicky. No, to by hádam aj stačilo, zvyšok nabudúce. A trošku by ste mohli aj vy písať, lebo nuda nudúca je tu na tomto internete, keď ste doma len vy a váš kráter. (Boháča, šak sa musím dať odfotiť na index, tak nech sa to urýchlene vylieči!)
(Nezdá sa vám, že je v tom texte priveľa zátvoriek?)
Joooj, sedím v sobotu večer sama doma, drasticky dramatické a smutne tragické. Ale mne je to jedno, na líci mám kráter cez pol xichtu (volajte to ako chcete, ale to už je aj na post-akné trochu pritvrdé)...čo som ja, nejaký adolescent pubertálny, aby som mala takúto pleť??? Boha, šak biologické hodiny tikajú (zo spánku ma budia, preto tak pijem, lebo potom zaspím lepšie, chacha) a je mi treba hľadať si budúceho otca mojich detí, ale to sa nedá s takýmito predispozíciami. Akože tlsté brucho keré je sexi (ako blahej pamäti zahlásil Riťmus) ešte schovám, vekom sa človek naučí, v čom vyzerá o pár kíl chudšie (jasné, pravda aj tak vyjde na povrch, ale vo fáze, keď chlapi zo mňa strhávajú tričko už väčšinou myslia kokotom) (zdá sa vám to príliš tvrdé? - Chacha...jasné, tvrdé by to každopádne malo byť. - tak nečítajte. Ja som cynik bola a cynikom zostanem.) (Založím si aj takú skupinu na fejsi?).
Ale tvár zakryjete jedine papierovým vreckom, a to je asi ešte nápadnejšie než ten kráter. Ehm. Ale ktovie, lebo ešte som to neskúšala. Máme návštevu, ale ja dole nejdem, ja a môj kráter sa cítime lepšie v potemnelej miestnosti. (Chantal na to: Chápem teba aj tvoj kráter. Rozumiem vašej otázke.)
K tomu ma napadá, že včera sme zapíjali doma ústavu, trošku neskoro, ale predsa. My totiž zapíjame všetky sviatky, štátne aj cirkevné (a štátnych je asi len osem, alebo tak, ale máme tie cirkevné, vďakabohu. Chacha.), hlavne že je dôvod piť. A včera bol u nás slepačí výbor a pili sme whiskey on the guitars (máme také formičky na ľad v tvare gitár) s naším tatom. A my že boha, treba si na ústavu pripiť, lebo sme ju nejak opomenuli a tak sme vstali a štrngali na ústavu a potom ešte padol taký nemiestny vtip (ale vtipný, lebo my sme cynici, to už viete a navyše politicky nekorektní) - že na úspechy na východe. Že kto také povedal, to si dohľadajte, alebo domyslite, každopádne (smejem sa, ale už ne tak šialene ako vtedy n D-lande) je to nechutný humor, aký u nás doma pestujeme. Kto nechápe, jeho sračky. Koniec-koncov nie je mojou povinnosťou všetko tu vysvetľovať, však, ale myslím, že mojich päť čitateľkov (mojich päť peňazí, ako vás volá Chantal, lebo len sedíte a čučíte na monitor jak päť peňazí...no dobre, koniec zátvorky) to pochopí. Tak keby tu redukoval niekto neprihlásený, náhodný hľadajúci, čo sa preklikne na môj velevtipný blog (ani sa mi nezdá, že by som bola taká namyslená, čo poviete?), tak zrejme zostane zhrozený. Ako všetci tí ľudia ktorým rozprávam ironické kydy s vážnou tvárou a oni sa na mňa zhrozene dívajú že "to naozaj???" No ale je to moja chyba, že väčšina ľudí sú blbci? Neni. A naozaj sú... No, ale...kokoti sú na celom svete, a bohužiaľ sa im nedá vyhnúť, ale aspoň je na koho pičovať a taký zdravý pičung nikdy neni nepríjemný, len sa človeku uľaví. A všetci tí dobrí a nezištní ľudia mi môžu...hehe, presne. Fúkať práškový cukor do zadku. (Keď som bola malá, strašne sa mi to slovné spojenie páčilo a len som striehla na príležitosť, kedy to budem môcť použiť. Ale keď máte desať, nemáte to veľmi komu povedať, lebo práve vy ste v tej pozícii, keď môžete niekomu fúkať práškový cukor do čokoládového oka.) Ehm. (Chacha, práve ma napadol nechutný vtip, čo mi raz povedala moja teta - že na gaťkách býva jantárové oko a kakaový pásik. Fuj. Fakt je to odporné.)
A ešte niečo vás zaujíma, okrem toho že doma chlastáme s fotrom whisky? Ale zaujíma, len horíte zvedavosťou na super zážitky z môjho napínavého života.
Chceme ísť so slepačím výborom do Edinburgu, takže už nacvičujeme anglický prízvuk na všetkom čo hovoríme. Ale trochu sa nám to mieša s českým, takže sa občas oslovujeme uole. Tak anglicky. No, to by hádam aj stačilo, zvyšok nabudúce. A trošku by ste mohli aj vy písať, lebo nuda nudúca je tu na tomto internete, keď ste doma len vy a váš kráter. (Boháča, šak sa musím dať odfotiť na index, tak nech sa to urýchlene vylieči!)
(Nezdá sa vám, že je v tom texte priveľa zátvoriek?)
piatok 3. septembra 2010
Jedině snad taková paní Vogelrauchová, ta to umí, ta to zná
Trávim svoje ostatné dni v nečinnosti a nesťažujem sa. Trochu sa síce nudím, ale dá sa s tým bojovať a som úspešnejšia než v boji s nechuťou k učeniu a podobným bohumilým činnostiam. Vstanem, najem sa, pozerám telkáč, pečiem (!!!) a podobne. Nič prevratné.
A prechádzam sa sama po meste, keď k tomu príde, že som sama v meste. Inak to neni zlé, ísť sa sama prechádzať, vlastne je to celkom dobré, viac než celkom, lebo môžete rozmýšľať a môžete chodiť kým sa vám chce a potom ísť domov, bárs aj pešo. Celé dni počúvame Kabát, už asi mesiac (keby sme sa bavili nahlas, poviem mesác...), tak si stále spievam ich pesničky a musím sa smiať a ne len v duchu, ale kto by sa nesmial na takom texte o pani Vogelrauch, všakže.
Btw, som nejak zlenivela, lebo už nebyciglujem každý deň, len keď sa donútim, larva som hnusná a včera som žrala jak keby ma dnes mali odviezť do koncentráku. Bolo mi večer mrte zle, ani zaspať som nemohla (žeby ten koláč o pol desiatej? Či ten vlašák o desiatej...?). Ale definitívne končím s týmto životným štýlom, lebo sa vypasem, že ma ani na zápise spolužiaci nespoznajú. A zápis je budúci týždeň, ale týmto tempom sa poľahky vypasem, žiadna panika.
Tak teraz, keď toto dopíšem, tak presuniem tú svoju lenivú prdel na cajgel, zapnem Kabátov a odšlapem si svoju obligátnu hoďku. Ale hlavne by som mala prestať s mojimi stravovacími návykmi. No dobre dobre, ja viem že vás nebaví počúvať o mojej symptotickej (či akej...neviem, spýtajte sa na to slovo Chantal, ona to zadrela raz, ale kto si to má pamätať) tlstote. Ona si teraz došla z púte štíhla, no kto to kedy videl...zradila nás tlsťošky! Tak je to. Ale my sa nedáme. Aspoň že nezradila náš životný štýl a dala si včera o desiatej so mnou tresku. Rodina sa nezapre. Chvalabohu.
Inak nemám čo povedať, ale: mám STRAŠNÚ chuť na Tequillu. Strašnú, fakt. Normálne sa mi o tom aj snívalo, ale nemôžem povedať detaily sna, lebo sama som si hovorila, že preboha, to čo sa deje, že ten sa mi dostal do sna...nuž včera sme trošku spomenuli jeho meno, ale iba okrajovo a mne sa hneď sníva. Och. Trapas. Ale môžem já za svoje sny? No ne. Ale tá Tequilla v tom sne stála 17 eur, jeden poldecák. Chápete toto? No dobre, končím, tvoj Fero s týmito úvahami.
Dnes dojdu baby, vraj dojdu aj nejaké dary, sa teším a ja ich môžem pohostiť...nuž, doma toho moc neni, ale šišu im spravím a už mám aj normálne uhlíky, konečne a ne tie pridrbané, čo vás vydusia jak deep throat. Čo by som vám ešte? Asi si dám ešte ten posledný kúsok koláča, kým začnem s byciglom...ja potrebujem mať v krvi cukor, inak ma bolia nohy.
A prechádzam sa sama po meste, keď k tomu príde, že som sama v meste. Inak to neni zlé, ísť sa sama prechádzať, vlastne je to celkom dobré, viac než celkom, lebo môžete rozmýšľať a môžete chodiť kým sa vám chce a potom ísť domov, bárs aj pešo. Celé dni počúvame Kabát, už asi mesiac (keby sme sa bavili nahlas, poviem mesác...), tak si stále spievam ich pesničky a musím sa smiať a ne len v duchu, ale kto by sa nesmial na takom texte o pani Vogelrauch, všakže.
Btw, som nejak zlenivela, lebo už nebyciglujem každý deň, len keď sa donútim, larva som hnusná a včera som žrala jak keby ma dnes mali odviezť do koncentráku. Bolo mi večer mrte zle, ani zaspať som nemohla (žeby ten koláč o pol desiatej? Či ten vlašák o desiatej...?). Ale definitívne končím s týmto životným štýlom, lebo sa vypasem, že ma ani na zápise spolužiaci nespoznajú. A zápis je budúci týždeň, ale týmto tempom sa poľahky vypasem, žiadna panika.
Tak teraz, keď toto dopíšem, tak presuniem tú svoju lenivú prdel na cajgel, zapnem Kabátov a odšlapem si svoju obligátnu hoďku. Ale hlavne by som mala prestať s mojimi stravovacími návykmi. No dobre dobre, ja viem že vás nebaví počúvať o mojej symptotickej (či akej...neviem, spýtajte sa na to slovo Chantal, ona to zadrela raz, ale kto si to má pamätať) tlstote. Ona si teraz došla z púte štíhla, no kto to kedy videl...zradila nás tlsťošky! Tak je to. Ale my sa nedáme. Aspoň že nezradila náš životný štýl a dala si včera o desiatej so mnou tresku. Rodina sa nezapre. Chvalabohu.
Inak nemám čo povedať, ale: mám STRAŠNÚ chuť na Tequillu. Strašnú, fakt. Normálne sa mi o tom aj snívalo, ale nemôžem povedať detaily sna, lebo sama som si hovorila, že preboha, to čo sa deje, že ten sa mi dostal do sna...nuž včera sme trošku spomenuli jeho meno, ale iba okrajovo a mne sa hneď sníva. Och. Trapas. Ale môžem já za svoje sny? No ne. Ale tá Tequilla v tom sne stála 17 eur, jeden poldecák. Chápete toto? No dobre, končím, tvoj Fero s týmito úvahami.
Dnes dojdu baby, vraj dojdu aj nejaké dary, sa teším a ja ich môžem pohostiť...nuž, doma toho moc neni, ale šišu im spravím a už mám aj normálne uhlíky, konečne a ne tie pridrbané, čo vás vydusia jak deep throat. Čo by som vám ešte? Asi si dám ešte ten posledný kúsok koláča, kým začnem s byciglom...ja potrebujem mať v krvi cukor, inak ma bolia nohy.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)