Saarbrücken

To je vám také zaujímavé mesto, lebo vlastne vôbec neni nudné, ako spievajú Die Ärzte. Totiž oni ani tak nespievajú že je nudné, ale robia si z toho srandu a ešte to aj zrýmovali s chlpatým chrbtom. Ale Saarbrückenčania nemajú chlpaté chrbty, teda aspoň myslím.

Neviem kde začať a kde skončiť, lebo celý týždeň bol popiči, ale to už tak býva keď idete na dovolenku. V Luxe lialo (tradične, neviem či tam niekedy robí aj niečo iné), takže som trávila čas na rôznych psychologických experimentoch, kde som hrala násilné videohry, čuchala mrkvu, držala ruku v ľadovej vode (rekordne až tri minúty) a vypĺňala dotazníky pre študentov psychológie, ktorí robili výskumy pre svoje bakalárky. Za prvé milujem dotazníky (no čo už) a za druhé vám za to zaplatia, lebo Luxembursko je tak hovadsky prachaté, že tam si to môžu dovoliť. Zarobila som si 28 euro (ktoré som potom vysolila za autobusový lístok do Charleroi, lebo som SPROSTÁ a kúpila som si omylom lístok na piatok, nie, neviem prečo, lebo let som mala dnes).

Okrem toho sme ešte robili toto: v pondelok sme sa najebali jak divé svine (naučila som sa novú chlastaciu hru, fakt haluz a je takmer isté že sa pomýlite a budete musieť piť) a celý utorok som znášala následky (navyše v tom intráku nikto nemal ani len paralen lebo oni sú všetci nejakí protitabletkoví...utrpenie, poviem vám). Večer som varila svoju slávnu slovenskú večeru pre 7 ľudí (praobyčajná zeleninová polievka s orechovými knedličkami, kura na smotane a dunajké vlny - nemusím zdôrazňovať že sa zalizovali aj za ušami a naložili si zo všetkého dvakrát... skoro sme praskli). V stredu bola generálka (jedna katastrofa) v Eschi, tak som cestou domov skočila na poštu pozreť nejakých zvyšných erazmákov. Povedali, že zimný semester bol lepší a bolo viac srandy (to je jasné, ved sme tam boli my!)

Štvrtok sme prežrali, ešte dobre že s Olgou nebývam, lebo inak by sme sa nehorázne vypásli. Máme presne rovnaký rytmus aj myšlienky napr. o desiatej taký nemravný návrh - a nechceme vlastne ešte niečo jesť? Vlastne, áno!

Varili sme si dve polievky (nepýtajte sa) a palacinky s Amarettom (omg, mňam) a zmrzlinou. Celý deň sme vlastne nerobili nič okrem varenia a žrania a celý deň sme plánovali ako si budeme opakovať repliky a baliť si veci. Na opakovanie sa dostalo asi okolo pol jedenástej v noci a o balení ani nehovorím. Piatkový ranný vlak sme stihli len tak tak (naše jediné šťastie je že Olga býva oproti stanici takže cesta tam trvá asi 30 sekúnd) - s rozviazanými šnúrkami, behom bežkom behotom, v jednej ruke kufor, v druhej plastový pohár s kapučínom (hej, spravili sme si take away kávu). Olga si zabudla aj zubnú kefku. Tak asi tak. 

A Saarbrücken je skvelý. Lover mi voľakedy tvrdil že to je nudné mesto, ale neni. Na taký víkend ako stvorené. Je tam pekné (a dosť veľké) centrum a všetky super obchody, aké bývajú v Nemcárni, takže sme šli nakupovať (mám kožené sandále za 23 euro, záviďte).

Okrem toho sme hrali (samozrejme) - naše divadlo je zjavne zakliate lebo ani tentokrát sme nemali veľa divákov, nechápem prečo, ale my sme si to užili, vrátane malých improvizácií. Potom sme videli ešte iné skupiny (po španielsky a francúzsky, jj, mala som z toho hovno, ale bolo to celkom zaujímavé...aj keď francúzština mi ide už poriadne na nervy, ešte že ju tu nepočúvam často, ha). Celý ten festival bol skvelý. Taká domácka atmosféra, varili nám a všetci tam boli takí happy, viete...proste takí umeleckí a dostali sme ešte aj backstage passy (HA! Hoci tam vlastne nebol nijaký naozajstný backstage...) a tričká a odznaky. V sobotu sme sa chystali poriadne žúrovať. 

Dopadlo to všelijak. Najprv sme boli v divadle a potom bola večera (o desiatej...ale sľubujem že už zas nabieham na normálny režim, lebo ešte týždeň a Ryan ma nechá platiť za nadváhu) a party. Kým sa kapela rozhojdala, skočili sme si do mesta na drink (ó, veľkoryso som si dopriala Long Island za osem euro a dobre som spravila lebo ostatným ich drinky moc nechutli, ale môj bol fakt super) a keď sme sa vrátili, ešte sme si zatancovali na živý rock´n´roll. Popiči! Francúzska kapela.

Potom bol plán pokračovať niekde a tu nastal problém, lebo najprv sme čakali hodinu na Toma (jeden z organizátorov festivalu s ktorým sme sa skamošili - haha, jaké drbnuté slovo) a perepúť a potom keď sme sa konečne vytrtkali, tak sme celú večnosť pochodovali po meste. Hľadali sme nejakú party. Aj sme ju našli. Teda poviem vám, to bola presne taká party jak vo filmoch, byt narvaný tak, že vchodové dvere boli otvorené a ľudia sedeli a chlastali aj na schodisku a vlastne aj pred barákom a na ceste. Vajgle hádzali z okna na zaparkované autá, vaňa a umývadlo boli plné studenej vody a tam sa chladili fľaše a plechovky, podlaha bola lepkavá jak riť a vzduch...tam nijaký nebol. Taká tá party kde si chlebíčky podávate ponad hlavu, lebo sa tam nedá pohnúť, viete čo myslím. Zostali sme tam asi tri minúty. Jednak sme boli triezvi a druhak sa to niektorým nepáčilo (mne by sa to páčilo keby sme tam boli pozvaní a tak, ale dojsť na hentakú party triezvy je jak za trest). Tak sme zasa šli inde, to už ja som medzitým bola nervózna lebo pomaly som nemala chuť na nijaký žúr, len som začala byť unavená. Lenže sme mali len jeden kľúč a v hosteli nebola recepcia a celkovo, no, lepšie bolo zostať pokope. Dala som tomu ešte šancu a nakoniec sme našli jeden fakt cool bar kde hrala cool hudba (ani sa to inak nedá nazvať len cool), ešte sa mi dokonca podarilo mierne pripiť a hrala som stolný futbal (nikdy ho nehrám za triezva, lebo to je nuda).

Cestou domov o štvrtej ráno sme sa stratili na ľudoprázdnej ulici ale osud zariadil že sme stretli jedného jediného človeka ktorý vedel cestu k nášmu hostelu.

V nedeľu sme opustili hostel príliš neskoro (asi dve hoďky po oficiálnom čase dokedy treba vypratať izbu), raňajkovali praženicu so španielskou klobásou o jednej poobede, pozreli si posledné francúzske predstavenie a šli na autobus. Smutné. Alles vorbei. Je to čudný pocit, že teraz už môžme definitívne zabudnúť naše texty a všetko. Och, aké smutné a nostalgické.

Dnes ráno som zasa stihla vlak len tak tak, na autobusovej zastávke som zistila že mám blbý lístok a musela si kúpiť druhý za 27 euro (ten pôvodný ma stál 17...chápete) ale bola som rada že nebol plný autobus, lebo inak by som sa musela rozrevať aby som obmäkčila šoféra (zmeškať aj let, kvôli vlastnej blbosti je trapas).

Teraz som doma a už som asi tri hodiny na nete...no, kto je tu závislý?

Ešte jeden

Odkedy ste sa tak rozhýbali a komentujete, mám zvláštnu potrebu vám hovoriť aj úplne nepodstatné veci. A teší ma to.

Napríklad zajtra idem na nejakú výstavu o nemčine. No neni to super? Ale to vás nezaujíma. Ale mňa hej.

A na tréningu som sa zoznámila s jednou babou a ona je úplne super. Keď zistila, že nadávam a som všeobecne zhovadilá, tak sa strašne potešila. Chápete, ja tiež. Lebo čistokrvné hovado sa vždy poteší, keď stretne iné čistokrvné hovado, deň je hneď krajší. Dnes som povedala, že som hovado a prasa, a že to vlastne ma ešte ani poriadne nezažila a keď si už teraz myslí, že som hovado, tak amen tma. A ona že - ty si fakt hovado? Akože kokot piča u holiča?
No povedzte. Neni to skvelé nájsť si spriaznenú dušu všade kde sa pohnete? Parádička. Tento rým hodný základnej školy si zapamätám a použijem pri najbližšj príležitosti. Môžete u mňa pozorovať zúfalé príznaky nevyrovnania sa s dospelosťou, áno. Áno, budem mať za dva mesiace (či koľko, matika neni nič pre mňa) 25 rokov, ale to je len číslo na občianskom.

A oné...zabudla som. Aha. Poznáte ten pocit keď idete hladní z tréningu a celú cestu si hovoríte "Nenažerem sa, nenažerem sa, nenažerem sa." Dójdete domov a hlad vás ženie do chladničky (alebo zvyk, železná košeľa) a hovoríte si, nooo, trošku sa pozrem, čo tu je a idem spať. A veď jeden pomarančík mi neuškodí. Keď odpracete šupky, hovoríte si, no veď troška šunčičky, to je chudé mäsko. Hm, a táto anglická slaninka, to vypadá dobre. A trocha horčice na to, lebo to samotné neni nič moc. Veď len jeden plátok. Hm, a troška chlebíka by to chcelo, lebo po piatom plátku salámu ma už páli žáha... Poznáte to? Napiču, že?

Zajtra si dám v meste pizzu. Už aby bolo dopiče ráno.

Will you excuse me?

Chantal mi včera povedala že nemám svedomie. Teda bolo to takto.

Ona (za compom, číta môj blog)

Ja (v posteli, pičujem do nej)

Reč je o statusoch pána Murína (teraz keď som oficiálne rasista, tak si to hrozne užívam, lebo už ma z toho nemôžete obviniť dvakrát, chápete, čo myslím).

Ja: Nijaké nové, dnes.

Chantal: Asi sa obesil.

Ja: Bože.

Chantal: No tak sorry.

Ja: Tak chápeš, to zas nechcem mať na svedomí.

Chantal: Ty nemáš svedomie!

Ja: No, vlastne...ale tak aspoň trochu ho ešte mám.

Chantal: Veci po tebe skĺznu, keď sa nemajú kde zachytiť, lebo tvoje svedomie nie je drapľavé.

Ja: Ja ho mám, ale trochu som mu obmedzila privacy settings. Vieš, ako na fejsi, keď niektorým zakážeš pozerať si tvoje albumy, tak moje svedomie nemá prístup do niektorých sfér môjho života. Akože napríklad keď sa mám učiť a neučím, tak vtedy ma hryzie, to som mu nezatrhla.

Plus jedna perlička (taký nezmyselný insider) na záver - Chantal včera trošku recitovala: 

A čo je šerbel, 25 rokov...?

Úvaha

Viete, tak som rozmýšľala a došla som k záveru, že kým vykopnem z postele chlapa číslo 20, musí byť jeden z nich Francúz. Lebo sa predsa hovorí, akí sú skvelí loveri. A okrem toho chcem niekomu povedať "Oh oh cheri". Ak chcete vedieť, ako na tom som, tak - ešte ich pár zostáva, takže nemusím prepadať panike a snažiť sa aby tom bol ten najbližší ktorého stretnem, ale ani nezostáva toľko čísiel, aby som to brala s pokojom Angličana. Hm. Vyčkáme a uvidíme. Keby to nevyšlo, posunieme tú hranicu na číslo 30. No. Veď zas tak veľa by sa nestalo, heh.

No a tak. Odkedy som dopísala diplomku, nemám veľmi čo robiť, viete. Tak ale budúci týždeň idem do Luxemburgu, aspoň bude o čom písať a nebude nuda, trošku voraz pre učením na štácky.

Updates

Teší ma akí ste začali byť aktívni, už vidím, o čo je záujem medzi čitateľstvom! O životné drámy, aké sa vysielajú v Modrom nebi a Pošve pre teba. No, musím vás sklamať, lebo patetický tragik a drama-king (ne len lemurí kráľ je to, vidíte aký je všestranný) dnes nevykazuje aktivitu na FB. Asi má školu, čo je večná škoda pre nás. Ale tak môžem vám ukázať tie včerajšie (aj trošku staršie) statusy, dokonca s čistým svedomým (čistým jak petržalský herák, buď si istý), lebo tie sú verejné, takže to neni jak rozhlasovanie jeho súkromnej zranenej správy do sveta. Pripravte sa už to ide!

Jeden hlbokomyseľný:

“To love is to risk not being loved in return. To hope is to risk pain. To try is to risk failure, but risk must be taken because the greatest hazard in life is to risk nothing.”

Jeden poučný (real talk na konci on dával veľmi rád):

Three things can't be hidden long; the sun, the moon, and the truth."
I chose this because no matter what, when people lie others will find it out. Be honest. It takes a lot less effort.Real talk!

Jeden srdcervúci:

Love is... giving someone the ability to destroy your heart... but trusting them not to.

Jeden obamovský (on je inak nadšený fan of Obama...hróza, chápete, ja neznášam socialistov):

The truth is that our finest moments are most likely to occur when we are feeling deeply uncomfortable, unhappy, or unfulfilled. For it is only in such moments, propelled by our discomfort, that we are likely to step out of our ruts and start searching for different ways or truer answers.
Yes we can!!! Am a moving train,no one can stop me!.

Jeden duchovný:

When you've prayed the prayer that you know how to pray,just remember that the lord will hear you and the answer is on its way.Our lord is able ,he is mighty and he is faithful. He who watches Israel, never sleeps nor slumber.

Jeden pomstychtivý:

An eye for an eye will only make the whole world blind, but i have to live in the old testament ,hunt your enemies and never make peace to a betrayer because he will still repeat it once again and again. Real talk.

Untouchable

Že som hovado, to je mi jasné. Ale človek sa stále dozvedá nové a nové veci, takže som už aj rasista a krutá bezcitná lámačka srdcí. A zaslúžim si krutú pomstu. Keď sa v škole učíte analyzovať nudné básničky, nikdy neviete, či sa vám to zrovna nebude hodiť na dešifrovanie patetických statusov ohrdnutého chlapa na facebooku. Žijem z toho čo ma naučila stredná škola. Long live GLN!

Shiny happy people

Ja som teraz taký šajny hepy pípol, lebo som dnes dokončila pojebanú diplomovku a nahrala ju do skurveného AISu a jebem ti riť, už s ňou nechcem mať až do obhajoby nič spoločné. Stálo ma to nervov a nervov, určite aj pár šedivých vlasov a školiteľ ma možno podjebe, lebo jeho jediná pripomienka bola - opravte si gramatické chyby, o obsahovej stránke sa môžeme baviť na obhajobe. Tak. To je jediné, čo za celý čas povedal k 60 stranám textu čo som vyplodila. Ani jediná vetička asi nebola zle. Kokot je to, nečítal ju. Keď zdochne, poskočím si na jeho hrobe.

Ale prejdime k zábavnejšej časti večera. Robíme si nehoráznu srandu z toho úbohého afrického chlapca, ktorý happened to be môj chlap na krátky čas. Viete čo? Neodporúčam. Chantal dnes povedala - veru, vysoko si nastavila latku. A ja dúfam že sa ju ani mne nepodarí presvedčiť, hoci doteraz som si stavala rebrík, lebo každý ďalší bol jebnutejší a jebnutejší. Ale čo tento dokázal zo seba vypľuť, to je obdivuhodné. Viem, že je to hnusné a navyše asi nevhodné, ale ja som taká a preto vás oblažím úryvkami z jeho dlhočiznej správy, ktorou mi prehovoril do duše. Pripútajte sa, bude prča. Potom ma môžete vymazať zo zoznamu, lebo som nehodná a nedajbože sa to na vás prenesie. Cítim sa ako taký malý satan, taký sataník. 

"(...) you have all these experiences but up till now,you don't really know what you expect of your self in terms of relationship and people. (...) Are all these behaviors intentional or you are doing them to hurt peoples feelings.Your problems from day one is that you see people from Africa to be very primitive (ego) (keď to on hovorí, bude to pravda) but you forgot that may be I have been around the world and i have really made much more friends around the globe more that you. (Tak to už hej, jasné že má viac kamošov, lebo je o dva roky starší! Okrem toho so mnou sa aj tak nikto nechce hrať, veď vidíte, aká som hrozná osoba.) 

Another point is that you want me to believe that your coming here for Erasmus for just 5 months and you slept with almost 8 different guys (piču s ryžú, bolo ich len 5, preháňa a mystifikuje) is a normal thing. (To som povedala? Nepamätám si...) All my life,this is a big surprise and each time I discus it with anyone even Europeans like you,they see it as unholy and unhealthy. (Veď hovorím, katolíci sa teraz prežehnávajú a vyplachujú oči svätenou vodou.) Please tell me only things i don't know not things i know. (On toho veľa nevie, a nechce si to pripustiť, ale čo som ja aby som každému vysvetľovala ako funguje svet??) (...) 

Please there is no word that will justify your way of life and it is absolutely wrong for you to be behaving this way. (Veru tak, satan ma má v hrsti...ale skúste sa ubrániť Satanovi!) You can check my FB and see how many of my friends are from different parts of the globe but they still feel me and understand me perfectly. (To som mu aj ja mohla povedať, minimálne polka z nich.) You have lured (to si ešte musím preložiť) me into something I never wanted and added me into the list of your victims (olala) which is very wrong. You have to really change your sexual life (správne, už nikdy nevlezem do postele s nijakým Afričanom, na to môže vziať jed) and relationship with people most importantly, you peoples (toľko k jeho bezchybnej angličtine...totiž raz ma obvinil z toho že som rasista keď mu stále hovorím že mu nerozumiem a predsa jeho angličtina je dokonalá, keďže je to jeho rodný jazyk) hate for blacks (všetci tu nenávidíme murínov, eh...černochov, no jasné) like me in 2012.The told you how distance and culture will affect us and you capitalized on I and got everything wrong. (Ja som si v skutočnosti už na začiatku Erasmu spravila takýto plán, to on ani nevie! Keď som ho videla, zapísala som ho na zoznam budúcich obetí.)  

You never lied to me but one truth you never told me was the sudden change of mind after allowing my world to be full of nice dreams and hope for the woman that saw my nakedness. (No comment.) My God will fight for me. You are still my friend and lets watch and see how it goes. But i think one solution to this is for us to loose contacts. It will really help me to get over things."

Spýtala som sa ho, že či on je môj personal Jesus, aby ma súdil. Neodpovedal. Kurva, zasa sa nič nedozviem. Ani ten zmrd Dracula neodpísal. Som vážne chudera. A teraz čaute. Idem sa najebať a potom budem divoko masturbovať.

Zajebište III.

Viete čo? Neviete, lebo som vám ešte nepovedala. Začnem asi tým že posledné dni sa snažím rovno sedieť a rovno stáť a chodiť vystretá a chce to pekelnú námahu, lebo som krivá jak hovado. Za prvé mám hrb (taký hrbček...ako povedala Dreamgirl - moja nová dvorná masérka, heh, ktorá je mimochodom pôvodcom mojej snahy narovnať sa) a za druhé mám v krížoch priehlbinu. Alebo niekde tam, ale skrátka nejakú takú, čo tam nemá byť a to preto lebo chodím jak paragraf. Chce to pekelné sústredenie, to rovné státie a sedenie, ale viete čo? Keď nájdem tú správnu polohu, vôbec nič ma nebolí! Neni to popiči? Je. Ale traperzy ma stále budú bolieť, lebo písať na notebooku je také nepraktické trochu...a keďže ja ďatlujem, tak sa musím pozerať na klávesnicu a preto ani hlavu nemóžem mať hore. Ale to už potrvá len chvíľku, lebo (a teraz nasleduje tá super správa): diplomovku skurvenú som už dopísala!!!! Ešte mi chába záver a je taký predpoklad že nič nebude treba meniť, lebo zlatíčko si to podľa mňa neprečíta. Takže tak. Ale keby hej, tak max ešte víkend tomu venujem a v pondelok to dávam viazať, nech je to aké chce.

Druhá zásadná vec: som singel. (Nechce sa mi to vysvetľovať, nechajte tak.) (Ani nemám B-stranu, fakt na kokot.)

Predpoklad: Zostanem singel do konca života a zmrdov si neporodím ale adoptujem, lebo mne nevyhovuje nijaká rasa ani národnosť. Začínam byť vyberavá, lebo každý z nich má nejaké neprekonateľné vady, ktoré sa mi nechce riešiť.

Tretia zásadná vec: (ne vlastne to neni zásadné, ale je to divné) Predvčerom sa mi snívalo o mojom čínskom ex, s ktorým som sa (ne)rozišla asi v treťohorách. V tom sne došiel za mnou, bol hovadsky sexi a vysvetľoval mi, že s jeho ženou (má aj dieťa už btw...to sa mi nesnívalo, to viem z facebooku) mu to neklape a že sa chce ku mne vrátiť a vysvetlil mi aj tie čudné okolnosti nášho čudného (ne)rozchodu. Škoda že som ich zabudla, kým som sa zobudila, lebo nad tým už pár rokov rozmýšľam (no ne zas každý deň, ale je to jedna z tých vecí, o ktoré sa zaujímate z čistej zvedavosti, lebo je to nepochopiteľné). A tuším sme v tom sne mali sex. Škoda že si nepamätám viac, mne sa tak málokedy sníva že mám sex. Pripadá mi to nespravodlivé, lebo všade sa píše, hovorí a tvrdí, že všetkým sa stále o sexe sníva. Mne prečo nie? Nehorázna nespravodlivosť, ale...život nie je fér. Vlastne ja mám sex oveľa častejšie než sa mi o ňom sníva (asi preto sa nedá uplatniť tá axióma o hladnej svini).

Štvrtá zásadná vec: (tiež viac čudná než zásadná) Dnes mi volal môj historicky prvý milenec (chacha to už je aké slovo) z Luxemburska, istý nemenovaný Drakula (je to Rumun). Nechápem prečo. Zazvonil mi telefón s luxemburskou sim-kartou a číslo som nepoznala (to preto, že všetky čísla z Erasmu mám uložené vo svojom druhom mobile a tento vlastne nepoužívam, to je starý). Tak som zdvihla a hovorím "YES?" a tam sa ozve niečo nezrozumiteľné, čo znie ako rumunčina (teda vlastne viac ako taliančina zmixovaná s ruštinou) a jediné slovo čo som rozumela bolo jeho meno. Ale prečo mi volal a prečo po rumunsky? Keby to bolo v piatok v noci tak to neriešim, lebo by bolo jasné, že je asi nejebaný, ale v piatok doobeda? Aj keď, je piatok 13. a on je Drakula...no kto vie. Ja som nechápala tak som sa pýtala že čo to a on zasa dačo po rumunsky (ale viete, možno to bolo po anglicky, ale on má dosť silný prízvuk) a ja že či hovorí po anglicky a on že áno a ja som sa chcela spýtať že o čo teda ide ale po prvom "What..." zložil. Ani si nevypočul otázku. Sere ma, že neviem, či to bol naozaj on, lebo ešte by to mohol byť aj jeho jebnutý rumunský kamoš, ktorý sa ma raz pokúsil zbaliť tým, že zozadu v tme priskočil za mňa (zľakla som sa jak hovado) a zašepkal mi do ucha "You are my victim tonight." Viete si asi predstaviť tú hrôzu v mojich očiach. Boh vie, že nie som moc vyberavá, čo sa týka chlapov na ONS, ale tento bol veru silné kafe. Nedokázala som zo seba dostať viac než nervózny úsmev. Takže teoreticky by to mohol byť on, lebo on je dosť jebnutý na to, aby mi volal. Teraz. Veď hádam vie, že už som štyri mesiace na Slovensku. Teda tri. Či? Chcela som teda napísať Drakulovi, či to bol on (lebo jeho kamoš sa voľakedy odhlásil z fejsu a odkedy sa znova pridal, ja už som si ho nepridala do zoznamu, lebo nestojím o to mať tam úchylov), lenže čuduj sa svete - nemám už v zozname ani jeho! Asi ma vymazal, hajzel. Pche. Teraz nezistím, čo to malo znamenať. Aha...piči, fejsbuk si zo mňa robí piču, teraz som ho skúsila hľadať ešte raz (viete, pre vás to musí byť naozaj ťažké, lebo vy to čítate v kuse a ja to píšem na etapy a popri tom žerem jogurtovú čokoládu, k tomu sa dostaneme v bode päť) a je tam. Takže dobre, nevymazal ma. Napísala som mu, či mi volal a keď sa bude unúvať mi odpovedať, dám vám vedieť.

Piata zásadná vec: Rozhodla som sa držať detoxikačnú diétu, ktorú som vydržala asi 5 hodín. No. Tak som ju potom zmenila aspoň na akú-takú diétu. Tá čokoláda tam nepatrí, ale tú mi dnes Daša nechala, že ona by ju zežrala. No hádajte, čo som s ňou urobila ja. Tak ale viete, psy brechajú, karavána ide ďalej, toto je minulosť (ako všetko čo sa udialo hoc aj pred sekundou...všimli ste si niekedy že v slove sekunda je ukryté neslušné slovo?) a ja si veselo pokračujem a budem sa napchávať rizotom dovtedy, kým to vydržím (dávam tomu ešte dva dni). Len prosím ne neosoleným, lebo ja som viac podobná Bukowskemu než Bukovskému, takže také šoky si nebudem spôsobovať.

Šiesta zásadná vec: V lete plánujem ísť do Paríža. A asi aj do Dublinu. Prachy nemám. A ešte mám sto-eurový dlh. V piči. (Teda ten dlh nemám v piči, ale tá situácia je akože celkovo v piči.) Ale to sa nejak vyrieši.

Siedma zásadná vec: Idem už odtiaľto do piče preč, lebo fakt musím ešte ten pojebaný záver dokončiť začať, aj keď sa mi nechce a zas budem len hmlisto a obšírne trieskať prádzne frázy jednu za druhou, hlavne aby to znelo pseudovedecky. Jachachúúúú.

Keď si to vydržalo doteraz, tak si to dáme ešte raz

Moja nenažraná sestra Chantal je jediná kto opičoval predošlý príspevok a viete prečo? Lebo Natáliu som tagla dvakrát a ju ani raz...no ale ja som jej sľúbila vlastný post! Navyše, Chantal, ty máš viac sledovateľov (vouyeri sú to...píše sa to tak?) a vyššiu návštevnosť tak čo si si vysnívala že ti pomôže moja reklama? Cha.

Ale vedzte, že Chantal má skvelý blog, kde sa venuje zaujímavým témam, ktoré majú svoju hĺbku...no nie, nie sú plytké ako umývadlo!

Napríklad rozoberá problémy tumorária, občas píše recenzie na knihy, ktoré čítalo 200 Nemcov a ona (nie, neni to Thomas Mann) a občas píše traktáty o náboženstvách. Je to najlepší blog na svete (nemôžem povedať nič iné, lebo keď si to prečíta, aj tak do mňa hodí stoličku).

Néééé, teraz vážne (toto je metakomunikácia, btw) - fakt vám odporúčam sa tam ísť vochomejtat (super slovo), lebo pri väčšine článkov sa poštíte od smiechu a ja viem, že to je presne to, čo chcete. Ha.

This Was

Prečo? Lebo to bol nový deň včera ale je to starý deň dnes. Či čo.

Dve veci

(Ale možno aj viac, ale to znie tak úderne, lepšie než komunistické heslá.) (Bohatstvo, začať článok zátvorkou je zo štylistického hľadiska napiču, že?) (Píše sa štylistika či štilistika? Aha, už vidím.)

Tak. Medzitým som zabudla čo malo byť tou druhou. Aha už viem. Čiže, včera večer som poslala môjmu drahému (školiteľovi) 52 strán môjho veľdiela. Dnes ráno mi odpísal že to je dobré, len škoda že som sa tým nezačala zaoberať trošku skôr a nešla do problematiky hlbšie (WTF, a načo? Akože sorry, ale nebudem sa snažiť viac než je nutné, nikdy som to nerobila, tak nebudem začínať teraz, na sklonku školského života, heh).

Tak mám teraz dve hypotézy. Buď som geniálna (vzhľadom na strávený čas, vyvinuté úsilie a celkovú snahu), alebo to on vôbec nečítal (maximálne preletel, možno čítal poslednú kapitolu, z ktorej sú zatiaľ len asi dve strany). Lebo ako by stihol prečítať 52 strán za noc? Nehovorte mi, že je tak zapálený pre svoju prácu, že by to vôbec v noci čítal, naozaj, pozorne.

Takže som si zároveň odpovedala na svoju zvedavú otázku (skoro ako zvídavý dotazník Natálie Sadness), nečítal. No ale, keď to schváli on, na obhajobe sa môžem naňho odvolávať (hádam vie čo robí, má tituly, ja ne). Druhá vec je taká, že o tejto téme aj tak nikto nič poriadne nevie, tobôž ne u nás na katedre, takže keď použijem dostatočné množstvo cudzích slov, bude to znieť učene. Hohohoooo.

A tretia vec - lebo teda ako sme už v názve naznačili, mali byť dve, ale toto je už tretia, ale zasa keď sa na to pozrieme z druhej strane tak kokoti sú na celom svete tak tematicky je to vlastne vec druhá. Logo, ty kokso. A logika je paradoxná, alebo tak nejak, včera som sa dočítala (napríklad: "Som tak rád že neznášam špenát, lebo keby mi chutil, tak by som ho jedol a ja ho tak nenávidím!") (Ja špenát milujem, btw.)

Tak tá tretia vec je, že...dopiče, ja som to zasa zabudla. Kurva.

Tak viete čo? Predstavím vám niekoľko skvelých blogov, o ktoré som v poslednom čase zakopla, ale skôr oni o mňa, lebo ja som taká zaneprázdnená (som vážny človek a riešim vážne veci), že nestíham surfovať po blogoch v snahe nájsť nejaký normálny (väčšina z nich sa nápadne podobá tomu od Natálie Sadness.) (Odporúčam pozrieť si oba odkazy, ja sama som nad ich prezeraním strávila niekoľko chvíľ v kŕčoch. Ešte v Luxembursku, och to boli časy, keď som nemala nič poriadne na práci...a moment, to bolo vlastne cez skúškové, keď som trávila nadmerné množšstvo času v kuchyni, alebo u Renči. Od smiechu.)

Redy, stedy gou (cha, to vyzerá nechutne, ten fonetický prepis...to je blbý, to se bude líbit)!

Prvý, ktorý z neznámeho dôvodu čítam len ja a Chantal. Pritom je to vtipné! Neviete, čo je pre vás dobré. Ešteže máte mňa. (Poďakovať mi môžete v komentoch.)

On je Emil a práve teraz tam nesneží: Šakalík

Druhý, ktorého autorka vypátrala môj nemecký blog, vecne okomentovala moju situáciu (o ktorej som sa tu zatiaľ nezmienila, ale to príde) a navyše zaujímavo píše o chlapoch (to je téma, ktorá ma zaujíma najviac, verím že chápete). Určite píše aj o iných veciach, ale zatiaľ som nemala čas podrobiť jej blog hĺbkovému rozboru(alebo niečomu takému), lebo sa venujem diplomovke (a písaniu kokotín sem, pre vás) (takže máte na tom svoj podiel viny, vlastne by sa dalo povedať).

moi.potvůrka

Nakoniec, blog tretí, ktorý som našla dnes a po prečítaní prvého článku (a chlapoch) som sa rehotala nahlas a preto som presvedčená, že netreba čítať ďalej, aby som sa presvedčila, že je fakt hodný predstavenia. Hneď ako dopíšem tú chujovinu (rozumej diplomku), pustím sa do čítania.

Sascha´s Blog

Inak je pozoruhodné, že tieto dva obrázky sa objavili na dvoch rôznych blogoch, že? Väčšinou také vídam na nemeckých blogoch uplakaných trinástok a s radosťou to sťahujem, aby som ich niekedy použila. Teda minimálne ten prvý niekoľko mesiacov okupoval miesto na harddisku, ten druhý som nepoznala, ale je super. ČO? Ha. Tak, čítkajte, ja idem pracovať. (Totiž...píškať, heh.)

Analýza dokázala hovno

Toľko k mojim zisteniam.

Pchám sa mačacími jazýčkami. Tie sa vyrábajú tak, že malým mačiatkam vytrháte jazýčky a namočíte do čokolády. Všimnite si, že na obrázku majú tie mačičky zatvorené papuľky. To preto, že už nemajú jazýčky. Druhá pravda o mačkách sa týka mačacích hláv. Cesta z mačacích hláv je veľmi pohodlná a príjemná na dotyk, nepotrebujete ani papučky, lebo neni nič príjemnejšie než prechádzať sa po hebučkých kožúškoch mačacích hlavičiek. A tie ušká a fúziky vás šteklia medzi prstami na nohách. Ešte sme sa neujednotili, že či sa taká cesta robí z celých mačiek, teda že či vezmete celú mačku a zasypete ju štrkom, alebo asfaltom, alebo čím, alebo či sa používajú iba mačacie hlavičky. Hm. A teraz niečo úplne iné.

Nedeľôčka

V rámci časového sklzu, keď som vyhlásila stanné právo a vyhýbam sa spoločnosti, dopisujem svoju slávnu diplomovú pičovinu práve počas veľkonočnej nedele. Je to nuda, čo vám poviem. A už sa mi nechce sedieť, ale vonku je hnusne, takže nijaká prechádzka sa konať nebude. (Leda dole schodmi ku chladničke.) Naši sú u babky a ja tu (nejak ma to nemrzí, aby som bola teda úprimná, lebo aj tak by som sa nudila iba a vysvetľovala prečo a začo a načo nestíham s diplomovkou) a pomaly ďatlujem a rozmýšľam. Rozmýšľam, že asi som nepochopila zadanie, lebo si myslím že moja téma a to čo som napísala spolu nesúvisia (ale školitel sa tváril nadšene, teda viete...to je prisilné slovo, ale aspoň sa netváril ako keby mu uleteli včely a teda citujem, povedal že "veľmi dobré" to je). Proste mám 45 strán o niečom a nadpis je tak trochu iný, ale akože kto to má vedieť keď ne školiteľ, že je to tak dobre?

Btw, už mu nič nepošlem až kým to nedopíšem, lebo za prvé to aj tak nečíta, za druhé ho to nezaujíma a za tretie naposledy keď som za ním bola tak sa tváril že ho obťažujem (Chantal dnes poznamenala, že sa netváril, naozaj som ho obťažovala) a čo vlastne od neho chcem, veď "diplomant by mal sám vedieť čo do práce patrí". Nuž tak teda zrejme asi nuž hej. Pošlem mu to hotové a potom to dám vytlačiť, lebo pochybujem že bude mať nejakú poznámku k veci, skôr si myslím že mi dá niečo prerobiť a neprečíta si to, alebo na poslednú chvíľu sa prekvapene spýta že a tohoto autora ste prečo necitovali (ako ten predošlý). Trak ma z neho šľafí, vážne. 

Inak som už v takej časti, ktorej celkom rozumiem (lebo mám aj časti ktoré sama nechápem a áno, naozaj som ich sama napísala, ale to ešte nič neznamená) a začínam si poznatky aplikovať na vlastný život (tragické). Ale väčšinou len spätne...ale zasa je dobré veci pochopiť, aj keď je už neskoro, každopádne lepšie než nepochopiť. Možno niekedy nabudúce si to uvedomím skôr...ale myslím si že dovtedy to zabudnem. 

No. Kuchyňa uprataná, sporák vydrhnutý, článok napísaný, žeby som sa vrátila k teórii komunikácie?

Chcem už mať od toho pokoj, aby som vám mohla zas písať o tom ako sa preberám z ťažkej opice, v hlave mi treští a v noci mi kupoval drinky nejaký neznámy páchateľ...

Sagvan Tofi is not dead!

Ani Chantal neni dead, chcela som jej napísať taký status, ale odpísala mi veľmi krátku a výstižnú SMS-ku "Ne."

Tak ne, tak som si to dala na svoju stenu a venovala som jej tichú spomienku a ešte aj pesničku, na dôvažok (slovo na dôvažok som objavila dnes a už som ho použila dvakrát, je to skoro také super ako naporúdzi - ale naporúdzi vyhráva lebo je v ňom DZ, nič sa nedá robiť).

Inak nuda v Brne, píškam si, píškam, mám 36 stránočiek a dneska idem jak fretka, lebo pracujem zasa (konečne) s internetovými zdrojmi, ktoré vás odbremenia od prácneho prepisovania a môžete kopírovať a jediné čo robíte je dopisovanie uvodzoviek a jedna dve vetičky pomedzi to pretransformulovať, aby to jakože nevyzeralo že to bolo o ničom, ľahká práca (aj keď bolo).

Idem sa naobediť? Či ešte je čas? Inak vraj v špitáli majú zakázané kvety! Chápete to? Chcela som doniesť Chantal karafiáty a pomrdanče v sieťke, ale asi jej iba vytlačím omaľovánku, alebo čo. Ale vraj malé darčeky sú povolené, napríklad poník.

Oooops I did it again

Som sa najebala. Z piva. Sama. Doma. Trapas.

Prvý apríl

Môj školiteľ mi odpísal! To asi asi robí zo mňa srandu. A hádam si to aj prečítal, podľa toho čo písal. Neveríííím. A inak - z diplomky mám polovicu, teda 25 strán. Chýba ešte 25 a tých zvyšných 5 (lebo ich má byť 55) sa poddajú - vo forme úvodu, predslovu, záveru a iných záležitostí, ktoré sú tam na to, aby oponent nemusel čítať celú prácu a vedel, čo je témou. Tak. Zajtra vás mimojazdom čaká super pudingový koláč s banánom a z lístkového cesta. Ak vydrží do rána, čo je momentálne ohrozené, lebo mama okolo neho krúži ako hladný sup. Ale má smolu, lebo ešte je celý tekutý, to ten vyjebaný puding, musí stuhnúť, takže keď doňho zakrojila, akurát vlastne zalovila v pudingu. Hádam ho nevyžere lyžičkou, ako sa mi vyhrážala. Heh. By som jej to aj dovolila, lenže ide tu o vás, drahí moji, áno, o vás. Aby ste mali zajtra krásnu foťku (slovo foťka používal môj inštruktor autoškoly, raz keď sme viezli jeho ženu na letisko, kde pracovala, pičoval, že si musí nechať spraviť novú foťku na preukaz a že tam treba nejakú špeci malú foťku a že čo je to za hovadinu a jeho žena mu odporučila, nech z nej odstrihne kraje, lebo jeho uši aj tak nihoho nezaujímajú), za slnečného dňa a denného svetla. Juj. Mňamky, takže to zároveň znamená, že zajtra raňajkujem koláč (jebať diéty, keď už dnes o trištvrte na 9 som zežrala rožok s pažítkovou nátierkou) a vy sa móžete tešiť.

Čo je dobré toho je málo

Nezdá sa mi, že sa všetko kurví. Ono sa totiž naozaj všetko kurví. Viac vám poviem keď budem mať chuť, alebo čas. To prvé by aj bolo, toho druhého je skurvene málo. Nechce mi niekto pomôcť dopísať diplomovku? Ne? Myslela som si. Viem, že každý sa topí vo vlastných sračkách, takže nemá voľné ruky aby ma ťahal z tých mojich. Ach jaj, čo sme si nasrali za ten čas ničnerobenia, to sa na nás teraz postupne vylieva a myslím že najväčšie chuťovečky ma ešte len čakajú. Ale viete čo? Posledný. Posledný semester. Posledný skurvený semester a potom mi všetci môžu fúkať práškový cukor do riti (kryštálový ne, ako včera múdro poznamenala Chantal, lebo ten nie je priľnavý) a ja už nikdy nebudem musieť nič napísať. V zmysle nejakej obšírnej pseudovedeckej práce, samozrejme. Hmlisto a obšírne, nejak sa mi to nedarí. Raz z toho zdochnem. A to som ešte nezačala vypracovávať štátnicové otázky. Dám jeden príklad: Rozkol v sovietskom bloku 1947-1948:  sovietsky a juhoslovanský model komunizmu alebo  teória a realita  medzinárodných vzťahov „nového typu“ a ich dôsledky v realite polostrova i bloku. 

Teraz ma ospravedlňte, musím ísť do toho kurvinca, lebo nemáme chleba a leží to na mojich pleciach. Ale my nemáme teraz nič, takže neviem čo si na ten chleba natreme... A ráno sa nám pokazila práčka.