Gabi gibt ´ne Party

Neveríííím, že vás tu včera bolo 11.
No, tak aby som vás upokojila, včera sme presnorili Avion a hovno mali, jedine niečo staropanenské, takých vecí tam bolo plno. Ale nič extravagantné, hodné NÁS, nič  do Harleya. Nič na Dušičky Reunion.
Takže predsa len mi zostane to čierne tielko. A všetko ostatné bude obligátne čierne, šak je svátek mŕtvych, tak čo chcete. Napäto očakávam plný bar svetielkujúcich rohov a niektorí budú iste mať aj vidly. Umelohmotné, hračkárske. Prisámpiču, že ak sa ma pokúsi baliť niekto z vidlami, tak ho s nimi poženiem kade-ľahšie.
Ja pôjdem pozérsky v čipkovaných veciach, ale nemám inú možnosť...tak teda trapáreň. Chlapom je to aj tak jedno. Ešte že si nikto nepamätá, čo som mala minule. Ani ja už poriadne nie, vlastne.
Aha, leopardie legíny. (A tie si teraz nemôžem dať keď chodím praxovať, lebo nedajbože by mala nejaká trinástka oblečené tie isté, čo je dosť možné lebo sú z New Yorkera.)
Aspoň že je čo piť, máme Vodku v takej fľaši, že socialistickej. Neviem čo ich to pochytilo, ale veľmi sa mi páčia tie štýlové Absolutky.
A kto by chcel aj detaily, 54 korún...a až zajtra.

Chaos panika zhon, horor stres

Ja. Si. Nemám. Čo. Obliecť.
Ale fakt ne! Ako mám ísť do Harleya oslavovať dušičky reunion, keď nemám čo na seba? Pôjdem holá, ako holá veta? To nebude pekný pohľad. Ešte sa mi nepodarilo schudnúť tých 100 kíl.
Plus, potrebovala by som práveže niečo extravagantné, lebo veď Halloween, ale včera som bola v Auparku (bola som nakupovať sama - vyberte si, či ako socka, alebo ako pracujúca žena, ktorá po robote rýchlo skočí do potravín a jej jediná výhoda oproti predchodkyniam z minulého režimu je, že v dnešnej dobe sa potraviny nachádzajú v nákupných centrách takže cestou do Terna môže abchecknúť nejaké tie handrárne. Sama vám dám indíciu, nepracujem a včera som ani v škole nebola, lebo sa mi nechcelo...) a nemali ani HOLÝ KKT. Ne že by som sa po ňom zháňala, aj keď holý kkt nikdy nie je na škodu.

Hohohóóóó, teraz ma napadá, v nedeľu som večer volala s Martinou, ktorá chcela vedieť všetko, t.j. VŠETKO a ja som jej rozprávala detaily (kto by chcel aj detaily, 54 korún minúta hovoru...alebo si proste načítajte môj blog, však. Dnes sme zavalení informáciami o všetkom...) a potom to ona uzavrela (úplne vážnym hlasom, slovný prúd prerušovala rozmýšľacími pauzami - panebože ako sa to po slovensky správne povie?? Proste Denkpausen, hej?) slovami: "No...keď dáme dohromady všetky naše skúsenosti s Nemcami, akože aj moje aj  tvoje, tak z toho vyplýva, že Nemci sú nadpriemerní."
A čo si z toho môžete zobrať vy? Napríklad že v našich kruhoch je celkom bežnou mierou "dva a pol Anticolu" (veľmi zavádzajúce, lebo to bol odjedený a nikto by hádam neveril že dva a pol neodjedeného Anticolu je vôbec fyzicky možné, pričom už nikto naozaj nevie, koľko z neho odjedené bolo...) alebo ešte dve päste a kúsok (prípadne teraz dve päste a pol kúsku).

Kam som sa zasa dostala od nakupovania (čo je celkom nevinná téma) až ku kokotom a to celkom konkrétnym (nie veľmi slušná téma).
Čo som to...aha. Tak som teda chodila po Auparku, počúvala som pesničky od Hamburgera (no...dobre dobre...dala som si ich do mp3-ky, hovorte si čo chcete) a nenašla som nič poriadne. Ani doplnky (ach trt, v Nexte mali nádherný náramok...za 17 euro. Potom už sa mi až tak nepáčil), ani tričko, ani proste nič, len kabát, ktorý som nehľadala, ale zas keď som ho videla, tak som vedela že to je ON.
Za 81 euro, s malou dušičkou som volala drahej matke a ponížene kňučala som do telefónu aby som si vypočula nasratým tónom, že si mám radšej vypratať skriňu a hneď budem mať čo nosiť (chodia sa tie hlášky učiť do nejakej školy, či čo???). Nakoniec mi bola prisľúbená polovica, tak som spokojne zložila a kúpila si ho. Je úchvatný. Fakt.
A ešte som si doniesla domov jedno čierne tielko za päť evri, v zmysle zákona že čiernych tielok nikdy nie je dosť, ale chcem si obliecť na duše do Harleya obyč čierne tielko??? Nechcem!!! To by chcelo voľačo nápaditejšie. Navyše mám otrasnú pleť (mama to volá že zrelá na vysexovanie, práve mi to povedala...a tvárila sa pri tom vševedúco, aj keď nemá čo odkiaľ tušiť, lenže ona prezieravo predpokladá, že spím s každým, ako správna matka) a na tú by mi pomohol možno tak divadelný make-up, že by som sa zmaľovala a vypadala potom ako tropický hmyz? Porozmýšľam.
Kažopádne to vôbec nerieši skriňovú otázku. Konečné riešenie skriňovej otázky...tak je to, toto by mal riešiť európsky parlament a ne kokociny ako zákaz makových koláčov. Ach.

O zlom svedomí a fantastickom sexe

Včera odišiel a ja si dnes robím voľno, lebo som tak strašne unavená, že nevládzem ani pozornosť predstierať na prednáške, ako každý týždeň. Nuž, nevadí. Nie, nemám kvôli tomu zlé svedomie.
Aby sme pristúpili k faktom. Hamburger pricestoval v nedeľu ráno, po prebdenej noci, lebo on je muzikant a v sobotu hral. Ja som spala o štyri hodiny dlhšie než on (t.j. presne štyri hodiny), takže som tiež nebola čerstvá (ako čŕstvej krvi žbrod) a to bolo dobre, lebo aspoň sme boli na podobnej vlne.
Najprv som sa trochu bála (teraz už móžem priznať), že o čom sa my dvaja budeme baviť, lebo sa vlastne skoro nepoznáme a okrem toho naše stretnutie v Hamburgu bolo také...ehm, no jazyky sme síce zapojili, ale nie na artikuláciu. Chápete. Ja viem že chápete.
Druhýkrát sme sa stretli v Kolíne takto asi pred rokom a to sme toho tiež veľa nenahovorili, lebo my sme boli celá perepúť (asi sedem báb, či tak nejak) a on nám potom hral na gitare.
A tak som si hovorila, čo preboha budeme robiť štyri dni.
Zbytočné obavy. Došla som ráno na Nivy a on tam už čakal, mal starú zodratú koženú bundu (omfj!), arafatku a dlhé ryšavé vlasy a ja som si hovorila - kks, na MŇA tu čaká taký jebač, ohohóóóó, na MŇA!
A bolo to skvelé. Mali sme aj o čom kecať a dokonca sme nestrávili celé dni len v posteli ako s mojou predošlou návštevou (chacha), ale poväčšine sme sa trepali po vonku. A on má úžasnú krásnu nemčinu, bez debilného prízvuku a je to zvodca a...no keď sme sa niekde usadili, všetky čašníčky sa mohli pretrhnúť a len sa tak ponad neho nakláňali (a my s Martinou sme na seba len kukali a hovorili si, tsss, jak sa snažia, ale je tu s nami! Cha.). A on je navyše talent na jazyky a za tie štyri dni sa naučil takmer dokonale vysloviť ďakujem a ešte aj na zdratie (náš bežný prípitok). Fonetika mu proste ide. Okrem toho má taký pohľad (a to je jedna z vecí ktorá vás absolútne dostane, lebo vlastne neni ani tak pekný, ako brutálne sexi), že sa mu nedokážete pozerať do očí, sedíte jak na ihlách a len si prekladáte nohy jednu cez druhú (keď už musím byť taká explicitná).
A navyše...ako som už spomenula, je to gitarista, veď viete na čo narážam. No popiči.
Menej popiči bolo, keď na tretí deň z neho vypadlo že on má vlastne priateľku. Povedala som mu že chlapi sú ale teda fakt svine a on že no asi hej a pobozkal ma. Čo na to povedať? Fakt sú. Necítila som sa kvôli nej zle, lebo to som fakt nevedela, a po druhé mi vlastne on napísal sám od seba že chce prísť do Bratislavy (a vraj keď to plánoval ešte spolu nechodili...no asi je pravda že ľudia priťahujú ľudí sebe podobných. Ale ja som aspoň nikoho nepodviedla, keď už budem vypočítavať všetky svoje hriechy pred nebeskou bránou).
Keď sme sa lúčili, vyjadril sa v zmysle že by rád ešte niekedy došiel (kks, títo chlapi) a že niekedy môžem dojsť do Hamburgu.
Hm. No.
A kurva, október v piči, zas nastane obdobie sucha a ja aby som konečne začala robiť niečo do školy, lebo za mesiac končí semester a ja si ešte budem vlasy trhať, že čo som sa doteraz toľko zajebávala.
To je vše přátelé, idem sa naraňajkovať.

Mesiac nemeckej kvality

Asi ste videli tie plagáty, či bilboardy, či čeho...no, môžem len potvrdiť, chacha.
Včera došiel Hamburger a veruže dobre bolo. Len akurvát že on býva v hosteli (vďakabohu ne v tom istom ako Felix, to by bol fakt trapas...pre mňa) a ja doma (lebo ako by som to doma vysvetlila našim? No, ťažko.) A dnes som išla do školy a ešte teraz pôjdem učiť harantov, tak som mu zatiaľ zariadila program s Martinou ale neviem čo budú robiť, keď tak kurevsky leje.
No každopádne je to zvodca (baby sa mi dnes v škole smiali že pred týždňom som tu mala jedného a teraz toto...lenže to nebolo pred týždňom, ale pred troma, tak pozor!) a je dosť vtipný a aby ste si nemysleli, včera sme boli skoro celý deň vonku!
A inak sa ešte pochválim, je to gitarista, na hovado prstoklad, chacha, hudobníkov môžem len odporúčiť. Chacha.

Prax

Deti zlaté, dneska som sa tak nasmiala. V dejepisárskom kabinete.
Kto hovorí že učky sú nudné, asi žiadnu poriadne nepozná. Naše pičungy na učiteľov sú o ničom, oproti tomu čo si oni hovoria o žiakoch. (Som chcela napísať o nás...ale akosi už asi to nejde.)
"Z inej planéty - mimozemšťania" a "on je proste debilátko" sú asi najlepšie hlody dnešného dňa, inak perlili aj ôsmaci, keď sa snažili predviesť akí su neskonale cool. Btw, debilátko je práve z tejto osmičky. Plus som mohla nahliadnuť do päťminútovky zo slovenčiny, ktorú písali deviataci a verte mi, nechceli by ste vidieť tie chyby. Fakt otras. Môže niekto napísať motíle??? Môže???

There she goes, she goes and nobody knows

Nemám teraz čas, takže to dopíšem neskôr, lebo aj sobotná noc stojí za zreferovanie keď som si utriedila myšlienky a spomenula detaily...teda, hrubé obrysy.
A odpovede na vaše otázky - Samo má 11 rokov  a proti návrhu ktorý v jeho mene vyslovil iný spolužiak sa vehementne bránil.
Dneska som sa mimochodom na to sťažovala v škole, svojim spolužiakom teda, aby bolo jasné a Braňo (ten z Čáčova) zahlásil: "Si sa mala vyzliecť, to by ho odradilo."
Tsss.

Deti moje, dokončím to tu, keď už som vás navnadila. Chacha.
Ale najprv trošku zapičujem, ako chalan od susedov. Lebo objednala som si knihy v tom pojebanom Eurobookse a oni vám posielajú SMS keď to príde, Väčšinou. Ale dobre sa na mňa vysrali, tak už som tam dnes išla, celá napenená, lebo to sú učebnice a potrebujem ich, lebo z čoho mám učiť tých malých kreténov, no?? Deti zlaté, som chcela povedať, ne kreténov.
A oni že nóóóó, ale to ešte neprišlo a to je v dotlači a to bude asi tak za dva mesiace. KKS, to mi nemohli napísať, že, lebo načo si asi tak pýtali môj mail a číslo, do zoznamky?? Pche. Bola som nasratá jak trpaslík, lebo neviem kde mám tie knihy zohnať a po druhé čo je toto, moja starosť, knihy do školy zháňať? Ešte k tomu tak drbnuté. Tak ich teraz skúsim hľadať na nete a keď to objednám cez Amazon a bude to stáť mrte, mne je to jedno, nech si to zaplatia. Vŕŕŕŕŕŕ.

Vtipnejšia, teda trt, ale milšia časť dňa chvalabohu nasledovala hneď za tým. Trepala som sa na svoju základku, kde budem praxovať z nemčiny, aby som si tam vybavila aj prax z dejáku. U svojej bývalej triednej. Ale ona tento rok neučí dejepis (škoda), ale vybavila mi to u inej, tá ma tuším učila etiku, ale bohvie, meno si pamätám, ale detaily mi alkohol rokmi vymyl z hlavy.
Tak som tam s ňou sedela v kabinete, dohodli sme si dni, popičovali na školstvo a ministerstvo, v neposlednom rade na harantov a zrejme som ju zdržala asi tak polku hodiny takže haranti mi boli určite neskonale vďační. Akurát že nevedeli, že to kvôli mne, takže ich vďaka vyšla len tak do vesmíru, ale vesmír neni kkt a pošle mi ju naspäť.

A teraz to, čo som chcela. Teda sobotňajšia noc. Saturday night fever, chacha. A sunday morning hangover. (Ne, tu už žiadne chacha nebude.)
Tak. Jedného pekného sobotňajšieho večera sme sa vybrali so slepačím výborom žiť a pribrali sme aj bratrancovu frajerku, lebo slepačí výbor získava na popularite. Juch.
Začali sme v krčme Trissinho drahého otca, lebo, ako už som možno spomenula, vyjadril nespokojnosť s tým, že ona nikdy nevodí kamarátov do jeho krčmy. Hovorila som to aj svojmu drahému fotrovi a on že presne, do rodinného podniku predsa musíte chodiť míňať prachy!

Velice sa mi tam páčilo a tie ceny sa mi páčili úplne najviac, lebo vodka za 1,70, uznajte.
Začať pivom a pokračovať vodkou, na to už si môj žalúdok a iné orgány zvykol. Ale zabiť to potom gin tonicom, to bolo zrejme pre chudáka žalúdka problém, lebo na druhý deň som si to hrozne vyžrala a myslela som že zemrem. Vlastne už aj neskôr v ten večer som pociťovala všelijaké tlaky nesprávnymi smermi.
Podgurážené sme sa vybrali do Harleya, bohužiaľ bez Oasisa. (Spomenula som tu už Oasisa? Martina ho číta Oeuzis, alebo tak nejak, po anglicky proste, ja Oasis - píš ako počuješ, Štúr ma naučil - a Triss ho nazvala Oázis.) Oasis je taký Vanglán vole, z couchsurfingu. (Btw, stretli sme sa potom neskôr v nedeľu, ale to sem teraz nepatrí.)

V Harleyi bolo príjemne, ako doma. Chvíľu sme tancovali na bare ale napiču hrali tak sme zliezli a chlastali, zasa vodku (chudáááák žalúdok). Keď bola rada na mne kupovať chlast, došla som k baru a zakecala s nejakým Iráncom (ja neviem prečo, ale ja keď sa zoznámim s cudzincami tak ja im vždy hovorím "Džííííz-s, that´s so cool, that you´re from ...." - sem doplniť krajinu). A on asi dúfal že niečo bude, lebo sa velice usmieval na mňa, ale potom (našťastie) došli baby a Triss sa dožadovala svojho drinku. A oni mi povedali "Prečo sa bavíš s Iráncom????" A vraj tam majú nejakých Rakušanov. Tak som nechala Iránca zmätene stáť pri bare a vytrielila som smerom k nášmu pôvodnému stanovisku. Martina mala nejakého vyhadzovača (no dobre, to tvrdím len ja...jeden z Österreicherov). Checkla som ostatných dvoch a jedného som si vybrala. Keď ma zabijete, nepoviem vám jak vypadal...nepamätám si. (Cha. No, jedno malé cha je namieste, či?)
On bol celkom easy-going, lebo ani ne za 5 minút sme sa bozkávali a potom mi kúpil drink (no, veď toto...ten posledný ma definitívne dorazil, ale ja neviem povedať ne. Ako mi povedala Chantal, že ja nemám problém len s Démonom Alkoholu, ale aj s Démonom Súhlasu. Zrejme. Asi, možno, zrejme, nuž hej. Nechajme to.) a ja som chlastala odušu. Potom nastal problém pre mňa typický - keď sa nadrbaná s niekým bozkávam, strašne sa mi začne točiť hlava a je konec. Tak to bolo. A on (jasné postranné úmysly) sa spýtal či chceme ísť na čerstvý vzduch. Ja (bez postranných úmyslov) som prikývla. Tak sme vyšli von a on (veľmi akčný chlapík toto) dal druhý návrh, či ideme do jeho auta sa trochu kuscheln (odmietam to preložiť, lebo po slovensky to znie debilne). A ja že ok. V skutočnosti som myslela na to, či sa vyšablím už teraz, alebo až doma, alebo poprípade vôbec. Samozrejme v jeho aute nič nebolo. Nejaké pokusy som stopla hneď v zárodku a potom som sa vytackala von, že mi je zle. (Ohromná spoločnosť som ja...)

A on bol veľmi gentlemanský, lebo sa tam o mňa staral, napriek tomu že som doňho hučala že prečo vlastne pomáha ožratej neznámej žene. (Keď pijem, prídem aj o posledné zvyšky zdvorilosti a potom to vyzerá že som nevďačná, ale to bola len čistá zvedavosť.)
A on dával voľačo v zmysle že aká som pekná a že on ma chce ešte niekedy vidieť a že ja si určite nebudem pamätať ráno jeho meno (??? Môže vám toto chlap povedať?) a pod. A ja že - ja budem asi grcať. (Chacha, teraz sa smejem, ale vtedy mi to moc vtipné neprišlo. Btw, táto romantická scénka sa odohrávala na parkovisku pred Harleyom, kde som sa držala z jednej strany jeho auta a z druhej nejakého cudzieho auta a a z jednej strany ma držal ešte aj on...hovadské to bolo.)
A on že strč si prsty do krku. (Fakt nechápem, kde to berú a čo ich k tomu vedie.) A ja že nikdy. A rozumejte, to si predstavujte tak komplexne, že všetky tieto veci sa tak premiešavali a jedna replika cez druhú, ne že porade. Medzito ešte dal voľačo o tom že som sexi a ja že ale určite ne (lebo veď taká ožratá...) a on že určite hej a ja že ale nebudem, ak budem grcať. (Kks tento štýl "a ja že a on že", to fakt móžem.)

A tak dokola a potom sme sa nejak znovu dostali k nemu do auta (hm, tuším mám fakt medzery, ale ja teraz neviem ako k tomu došlo) a ja som v tom aute zaspala (no, ne úplne, ale skoro) a potom som sa zrazu prebrala a on že nech mu dám svoje číslo. Nemohla som si spomenúť na svoje číslo!!!! A tobôž ne po nemecky. Ale nejak som to zvládla, lebo v nedeľu mi napísal. (Oh my fucking Jehova...neviem či je to dobre alebo zle.)
Potom nastúpili jeho kamoši a pýtali sa či ma majú odviezť domov. Strašne som sa potešila, že by ma niekto odviezol domov zadarmiko, lenže oni nemali ani tušenia kde sa nachádza moja ulica. A viete čo spravil môj Rakušan??? (Btw, to meno som si zapamätala. A ešte to, že brutálne bozkával a brutálne voňal.)
Vytiahol 15 euro, že na taxík. V takých situáciách sa vo mne vždy ozýva tá pojebaná slušnosť a poctivosť, tak som odmietla. On na tom trval, tak som si vzala aspoň desinu. (No, umlčala som poctivosť, lebo ku mne domov by to bolo max za 5 evri...)

Zavolala som si taxík a potom som im chvíľu nariekala že neviem aké auto vlastne pre mňa dojde a potom som nejak asi vystúpila a chvíľku som sa motala po tom parkovisku, asi tak 10 sekúnd. A narazila som na nejakú skupinku (baba a dvaja chalani) a oni ma presviedčali nech idem s nimi (neviem prečo). Tak som išla a vôbec som neplatila, lebo nechceli prachy. Svet je čudák.
Ale veď dobre. Peňáze od Rakušana si odložím na svoj notebook na ktorý tak krvopotne šetrím, že 10 euro za týždeň (prestaňte sa smiať!). A uvidíme, čo sa bude diať ďalej.
Inak, keby to niekoho zaujímalo, v nedeľu príde Hamburger do Bratislavy!
Nuž...radšej si idem pripravovať hodiny, aby som nenapísala ešte voľačo. lebo čo by ste si vy pomyslili! (Naschvál je tam pomyslili, ne že preklep.)

Pančelka

Dnes som mala prvú ozajskú hodinu. Hneď dve za sebou. A už mám burnout, ako mi naznačili na fejsi, za ten zúfalý status.
Nebudem komentovať, nemám na to síl, ale dám vám nejaké tie perly.

"Pani učiteľka, musíme Vám vykať?"
"Pani učiteľka, Nemci sa tiež učia z týchto kníh?"
"Pani učiteľka, Rakušania by rozumeli tomu čo je na tabuli?"
"Pani učiteľka, koľko máte rokov?" (Skôr než som stihla odpovedať, spolužiak to vyriešil za mňa: "Ty debil, čo nevieš, že ženy sa nikdy nemáš pýtať na vek?")
"Pani učiteľka, on je dilino, jeho volajte dili."
"Pani učiteľka, môžem si menovku napísať znakmi?" (???)
"Pani učiteľka, Vy odkiaľ poznáte Rammstein? A vy ich počúvate??? A budeme ich počúvať na hodine?"

Najlepšie na koniec, hoci mi to povedali hneď na začiatku hodiny:
"Pani učiteľka, Samo chce mať s Vami intímny pomer!"

Wilder Wein

Keď počúvam túto piesňu, mám čo robiť, aby som sa nescvokla, lebo to je čistý sex. A ja potom musím škrabať steny, až na tehlu, včera som myslela že oškrabem fasády v celom bloku a to by nebol dobrý nápad, lebo my sme našu dávali robiť nedávno a naši by sa mi nepoďakovali. Asi by som im márne vysvetľovala svoje dôvody.
Inak som práve zistila, že pod tento mesiac môžem dať jedno veľké LIKE, keby môj život bol na fejsi. (Real life? I don´t know...send me a link!)
Lebo v podstate len šukám a chlastám. No, viac chlastám...síce keby sa mal počítať každý jeden šuk a chlastačka osobitne, tak v chlastaní zaostávam, ale to zas ja rýchlo nadbehnem a okrem toho to mi až tak nechýba, ak chápete čo chcem povedať. Ja viem, že vy chápete.
Btw, chlast. Slovak deLIVERy jak sviňa, lebo v sobotienku zase pôjdeme do Harleya. A nejaký Vanglán, vole pôjde možno tiež. Veď viete, Couchsurfing. A ja som jazykovedný jazykový (chacha) referent, lebo zabezpečujem anglického lektora. Maťa tvrdí, že vyzerá jak Oasis.
Už sa teším jak mu to povieme, že you are Oasis guy!
No, veď ak sa niečo zaujímavé udeje, budete prví, kto sa o tom dozvie. (Pchachacha, robím si srandu. Až keď ja rozhodnem, že už by ste to mali vedieť.)

Das Niveau ist im Keller und weint

Veru veru (inak toto veru je celkom dobré slovo, či?), tak hovorievajú Nemci - že úroveň je v pivnici a plače. Momentálne sa ma to síce netýka, ale dúfam že už čoskoro hej. Napríklad ďalší víkend som plánovala ísť do Viedne keď už mám ponúknutý luxusný odvoz maminou kamoškou, chcela som ísť do knižnice a tak. Lebo seminárky treba písať a bez kníh sa študovať nedá, ako ešte v prvom ročníku (ale bakalárskeho štúdia, pozor!!!) poznamenala múdro pani docentka. Tá, ktorá sa od Nietzscheho dostane ku komisárovi Rexovi, alebo Adele Banášovej, podľa toho čo potrebuje, Každopádne začne väčšinou nejakým nemeckým filozofom... na toho sa samozrejme nikto nechytá, ale mali ste vidieť tú aktivitu, čo nastala, keď sa spýtala kto videl minule Adelinu show. Či čo to vlastne má. Ja to nepozerávam.

A kde som to? Aha, som už skoro ako naša pani docentka, ktorú si veľmi vážime, všecia.
Chcela som teda ísť do Viedne, kvôli študijným účelom, samozrejme. Ale nemôžem a prečo? Lebo s najväčšou pravdepodobnosťou bude žúrka v Čáčove. (Ježiši, skaping, ten editor naozaj pozná slovo Čáčov!!! Hahahahaaaaa.)

Spolužiak z Malaciek totiž také sľubuje už pekne dlho a teraz to vypadá nádejne a povedzte sami, môžete sa nezúčastniť žúrky v Čáčove? No nie. Nemožno mi sa nezúčastniť, ako by povedal Sládkovič. (Zato Sládkoviča ten editor nepozná, no pekne...)
Mimojazdom, ten Čáčov je interným vtipom už nejaký ten akademický rok a je to vraj nejaké malacké družstvo, aby pochopili aj tí menej bystrí. Do Malaciek sa dostanete autobusom (na výber sú dve linky, jedna normálna a jedna vlastivedná, ktorá ide cez všetky dediny a cesta tam trvá asi o trištvrte hodinu dlhšie) a do Čáčova rebrinákom. Aspoň tak mi to bolo vysvetlené. No.
Jebať nejakú knižnicu, či?

Apropo - jebať. Dúfam, že tiež už čoskoro. Lebo nejebať je nezdravé, ak nie choré. Minule sme to riešili so Chantal. Že ja sa jebem kvôli jebaniu až do Nemecka (príklad) a všelikerá kresťanská kamoška of mine (zas až tak veľa ich nemám, viete ja sa s kresťanmi moc nestretávam, nemáme spoločné záujmy, chacha) má za sebou už tri, či štyri vážne vzťahy, všetko na platonickej úrovni. Chápete? Ako sa dá také dačo vydržať??? Neviem. A keďže ja nemám úroveň (a pod pivnicou je ešte jeden voľný byt, ako sa dodáva k tomu skvelému frazeologizmu, či čo to je), robím si z kostola nemiestne vtipy a žartovne navrhujem sex na oltári. Aké by to mohlo mať následky (čisto hypoteticky, riešili sme to s Felixom) sem ani písať nejdem, lebo je to hardcore a čo keby to tu nejaký kresťan čítal až do trpkého konca? (Silno pochybujem, museli by sa uraziť už hneď na začiatku, ale aj tak...navyše bez vizuálneho znázornenia celý vtip trochu stráca na vtipnosti, lebo to treba rozprávať live, také prasárny.)
Čo mi pripomína, že dnes ráno sme mali zasa vtipnú rodinnú scénku, ja, Chantal a mama v kúpeľni.

Ja: Lepší vták v hrsti, ako žena na streche.

Chantal: Pravda, aj ja mám radšej vtáka v hrsti, ako by som sa mala drbať na strechu.

Mama: To chápem.

Kurvahošigutntag

Dnes som bola konečne prvýkrát v škole. Už sa na to od apríla teším, ale keďže v našom školstve je bordel, nepovinný kurz móže začať aj v októbri. No nevadí, hlavne že už začne, budúci týždeň už budem aj naozajsky učiť, dneska sa konala len úvodná hodina.
Riaditeľka tam bola so mnou aby mi pomohla ich zorganizovať a poviem vám, síce sa teším , ale keď som im mala niečo povedať, dobre som sa začala potiť jak Göring, ale to asi nevidno, teda dúfam. A tie deti vypadajú tak nevinne, okrem štyroch chlapčísk, tí vyzerajú nadmieru živo, až nadživotne, musela som myslieť na tých Matiných, ktorí jej furt vysvetľujú, čo je sex. Dúfam, že títo sa dokážu aspoň občas ukľudniť. Doba ide btw velice dopredu, jeden z tých štyroch si vytiahol z tašky malý notebook...chápete to??? Decko na ZŠ má vlastný notebook? A ja ne. Pche. (No, iba do Vianoc...našťastie.)
A z toho sú dvaja dvojičky, myslím, že budú robiť zlobu už len z princípu. Ale tak tá trstenica to istí. Ešte ju nemám, včera som si bola v ševte kúpiť učiteľský debilník, ale trstenice tam nemali, asi sa im už minuli.
A inak tam boli skoro samé baby, tie vyzerali celkom milo, jedna ma dokonca oslovila že pani učiteľka. Móóój ty kkt, ja som najprv nezachápala, že to ako ja. :D A vysvetľovala mi, že ona nemôže teraz ísť na úvodné stretnutie, lebo ona má telesnú a čo má robiť. A ja som si myslela, dopiči, já vím? A hovorím len - ééééé...no, tak...ééé, tam je ééé pani riaditeľka, tak sa jej spýtaj...asi.
Hovadsky viem riešiť problémy. To je dobrá schopnosť, ešte sa mi zíde.
A potom som im rozdala knihy a oni boli úplne nadšení (ne jak ja, keď som tú knihu chytila do rúk, že kriste jaká pičovina toto...hm, som príliš negatívna?) a listovali si a pozerali si obrázky a hrozne sa tešili. Veď ich to ešte prejde, keď zistia, že aj učiť sa treba (slová pani riaditeľky). A na konci stretnutia za mnou prišlo dieťa a hovorí mi: Guten Tag! No neni to bohovské???? Je. Tak som sa potešila, moje učiteľské srdce zaplesalo a hovrím jej tiež, že Guten Tag. (Kurvahoši som tentokrát vynechala.)

Lebo!

Som v zajatí hormonálnych výkyvov. Môj cyklus si so mnou robí čo chce! Dofrasa aj s cyklom. Nečudo, že vyzerám jak vyzerám, keď bežím na krámovom režime celý mesiac a po večeroch sa napchávam jak keby ma na druhý deň mali odviezť do koncentráku. Satana si predstavujem ako obriu misu cestovinového šalátu. Ojóóój.
Na druhej strane, aspoň ma už prešla tá wannabe emocinonálna nevyrovnanosť, či čo mi to bolo posledné tri dni. Ok, už som ticho, ja viem že toto by som asi mohla radšej rozprávať gunďošovi, alebo psychoušovi, ale mám na to ja čas?

Kultivovanie dekadencie a vnútorné hodnoty

Ach ženy, ppč víkend som mala, presne, po mojej, to je asi jasné. Nemám teraz moc čas, ale hádam sa dostanem k tomu aby som sa trošku pochvastala, aj keď neviem čo by som vlastne mohla také povedať a nebola by to prasačina alebo príliš intímny detail. Óóó, ale dobre bolo, veru veľmi dobre.

Aby som dokončila. Felix prišiel na víkend do BA. Viete, Nemec. Netreba dvakrát vysvetľovať, že.
A áno, videli sme aj mesto. A ešte aj Harley. Okrem interiéru videl v Harleyi aj SND (nami ľudovo zvané esendéčko), lebo s Martinou sme s rozšupli. (Jaaj, 9 ginov...len tak v skratke.)
Potom celú nedeľu o tom rozprával, nejak ho to vzalo. Nuž, my sme fakt dobré, o tom potom, mali by sme dostať angažmá (pchchchch...neverím, že angažmán sa píše s N na konci, rovnako ako neverím na dvojcentimetrové nezmary, správny nezmar musí mať minimálne sedem cenťákov), inak to nevidím.
Okrem toho sme ešte boli aj v kine (na Killers...akože, neoplatí sa za to dať toľko peňázu, podľa môjho skromného názoru, ale zasa, netrebalo tam rozmýšľať a navyše tam dosť často pobiehal Ashton Kutcher hore bez) aaa....no to je asi tak všetko. Vonku bola zima jak v piči, takže sme sa moc netrepali do ulíc, maximálne tak najesť sa a popri tom sme vybavili nejaké pozeranie pamiatok (...že pamiatok, neukázala som mu nijakú pamiatku, keď mám byť úprimná, ale na druhej strane sa nedá povedať, že by nevidel nič zaujímavé, chacha.)
Zaujímavostí sa udialo ale viac. No, aby som nepreháňala, ale zasa...dá sa. Hostel bol strašne lacný a aj tak vypadal, na druhej strane, keď nemáte prachy, tak sa zmierite s kadečím. Steny boli asi z papiera, počuli sme keď vo vedľajšej izbe niekto chodil. To mne napríklad neprekážalo, skôr by som povedala, že tí vo vedľajšej izbe si museli vypočuť všetko možné...len nie kroky na drvenej podlahe. Chacha. A nemali sme kúpeľňu, mojou jedinou záchranou bolo, že tá celochodbovo-spoločná bola asi tak dva metre od našej izby. Viete, samozrejme som nemal nič slušného na seba a premávať sa po celom hosteli v takej minimalistickej nočnej košieľke zasa nie je môj celoživotný sen. Samozrejme by to bolo príliš dokonalé, takže ešte jedna vec - tá kúpeľňa bola mužská. S čím som ale nemala problém ja, skôr nejaký ten chlap, ktorého som kde-tu stretla (ale chvalabohu aspoň vždy normálne oblečená). Jeden dokonca vliezol dnu, ale keď ma zbadal pri umývadle, hneď aj vyliezol. No neviem, čo je taký fajnový, šak sprchy mali závesy.
A inak čo ešte...no, dekadentné to bolo dosť, čo znamenajú "vnútorné hodnoty" asi vysvetľovať nemusím, postele vŕzgali ako v nejakom filme (to vŕzganie bolo takmer klišovité...fakt) a víkend bohužiaľ trval len 4 dni, takže včera mi Felix zasa odišiel. Och. A ja sa celou mysľou koncentrujem na to, aby som nezostala namotaná, ale to ani nejde, lebo on je taký...no chápete, boli sme vonku aj s babami a oni sa spýtali (hneď jak on išiel na WC), či je putovný a vypožičateľný. Chápete. Zloba.