Lady Wicked príhody a skúsenosti

Takže. Dnes som bola po troch mesiacoch (trimester, haha!) tvrdej makačky (štácky, bakalárka, zajebávanie) zase v robote. A vôbec mi to tam nevadilo! Čiže stačí tam dlho neísť a už vám ani nudná práca nevadí, ani že musíte vstávať.
A jaká bola moja radosť, keď som v kancli uvidela Odpora! No vážne, počula som chýry, že pracuje v nejakom obchode, ale nakoniec zostáva aj tu, verný (teda verná, Odpor je žena) aj našemu úchvatnému zamestnávateľovi.
Takže som si dobre pokecala (po takej dlhej dobe, čo som strávila medzi knihám som bola nadmieru ukecaná a skoro som nepustila ostatných k slovu, čo ja aj inokedy robievam, ale dneska som sa aj sama cítila nejaká extrémna).
A deje sa mi neprávosť a krivda! Chorľaviem! Ne, nemám tuberu (ale ktovie), ale bolí ma hrdielko. No, takto. Ako hovorievam v poslednej dobe - šak toto, viete ako to je.
Dokonca som sa dnes ale ani nezajebávala, napriek tej strašnej chorobe (no dobre, bolí ma trochu hrdlo a to je všetko, aj keď mi to vôbec nezabránilo celý deň trepať).
A prší! Nespokojná som, tenhle způsob léta zdá se mi poněkud podivný.
A neviem čo by som vám ešte také...no, mám nové tenisky (konečne - Triss, viem že som ťa volala na nákupy, ale bolo to také akútne, že som včera donútila sestru tak nečakane a už ich mám, ale rada pôjdem nakupovať iné veci, vecí nikdy nie je dosť, akýchkoľvek), a nezateká do nich a sú to Nike a sú strašne krásne, čierne a majú ružovú fajku a tak a môžem v nich čvachtať po Osviští a nohy mám suché, paráda. Mimochodm, už nezablúdim v ten Pétržke, pekne trafím kam chcem, aj rôznymi spojmi a idem vždy správnym smerom a cestou si pozerám z okna bilboardy, hlavne tie volebné. Napríklad taká martináková, tá ma zaujala, má reklamu jak andělé světla, svieti za ňou taká žiara (možno Černobyľ, ale človek nikdy nevie) a voľačo sľubuje, ale už neviem čo, tá žiara pohltila moju pozornosť. Ďalej tu máme rasovo a národne podfarbené (to už ani nejde povedať že podfarbené, lebo oni sa s tým vôbec neskrývajú) protimaďarské kydy, odkedy som sa ich naučila ignorovať, už ma ani nevzrušuje, že sú také prijebané. A najlepšia je samozrejme fantastická štvorka, ktorá sľubuje istotu ťažkých časov a tak.
Nuž, ťažké sa rozhodnúť. Ako by povedal Jánošík (či kto) - mať pána je neprávosť, no väčšia byť pánom. Niekto by to mal Ficovi už konečne povedať. A potom bude anarchia. Juchú!
(Ale ja naozaj chorľaviem, už aj hlávka mi oťažela nejako.)