Sama sa čudujem že vôbec pociťujem hlad (poznáte ten vtip, že aj muži majú pocity, hlad napríklad? Chacha.), po tom čo som dneska spratala. Obed jak pre drevorubača, ak ne pre dvoch. Lebo normálna porcia mi pripadá malá. A keď nevládzem, tak to nechám a dotlačím sa hneď ako mi prestane byť zle. Môže niekto s takouto stravovacou morálkou schudnúť? Ani neodpovedajte, radšej. Znova ma chytila povestná depresia, lebo som si pozrela fotky, teda stále si pozerám fotky z Eurocampu, lebo každý nejaké pridáva a ja len čumím kto všetko stihol odfotiť moje obrovské brucho...ale zas, ťažko ho minúť, keď je tak veľké, že áno.
Inak sa pekelne nudím, vlastne ne až tak pekelne, ale neni čo napísať a ja napriek tomu píšem a potom mám pocit že sa nudím, lebo neni čo napísať (toto znie ako tá pesnička že "pes jitrničku sežral, v kuchyni maličkú", tiež sa to móže opakovať do aleluja). A tak a inak a všelijak podobne.
V pondelok sme si urobili so slepačím výborom rodinný výlet (my si občas také robíme, aby sme utužovali vzťahy aj inde než v krčme za pološera, prípadne u niekoho v kuchyni ale rovnako s fľašou a šišou a inými zdraviu prospešnými utenzíliami...tak niekedy nás je možno stretnúť na slniečku aj) do ZOO, aby sme pokukali zvery, napríklad surikaty (ako sme už poznamenali, sú STRAŠNE zlaté) a aby si niektorí osvojili základné znalosti o veľkosti zvierat (pozdravujem Triss, ktorá číta veľa, ale zrejme obchádza encyklopédie o zvieratkách oblúkom! Chacha.). (Znervózňuje ma, že sú tu dve bodky za sebou, teda oddelené zátvorkou prirodzene, ale aj tak, ale nejde to inak.)
No a potom sme spali u Martiny, pozreli si romantickú pičovinu a my s Maťou sme ešte boli chvíľu nostalgické (chytá nás to čoraz častejšie, vlastne sa mi zdá, že to už ani neprestáva, len vždy pokračujeme kde sme prestali...ojojoj.)
A viete čo? Idem si čítať ten Posledný kabriolet. Je to fakt dobré, aj keď je to o vojne.
Zobrazujú sa príspevky s označením vylevka. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením vylevka. Zobraziť všetky príspevky
utorok 30. augusta 2011
nedeľa 26. júna 2011
Naj čítanie
Ja som známy milovník dotazníkov akéhokoľvek druhu a preto tak rada vypĺňam aj tie, ktoré zverejňuje Triss. Navyše tie sú o knihách, a knihy sú super a tí čo si to nemyslia sú nevzdelanci a burani (ak mi teraz klesne počet čitateľov, budem vedieť, kto z vás sa urazil, chacha, lebo je nevzdelanec a buran).
Toto sa volá naj čítanie roku 2011 lenže ja musím s poľutovaním priznať, že som asi ani 19 kníh v tomto roku neprečítala...ach jaj, takže to vezmem ako naj čítanie ever. Ale ja veľa pijem a preto si málo pamätám a na niektoré knihy asi zabudnem a keď potom napíšem že ktorá je najlepšia možno to ani neni tak, len som zabudla na nejakú inú. Lebo ja som už prečítala veľa fantastických kníh...no tak preto.
Viete čo, dnes mi to nejde, veď viete prečo, celý deň som nevládne ležala v posteli a tak radšej pome na vec.
1. Najlepšia kniha za rok 2011(doteraz)
Neviem veru, či som čítala nejakú knihu, čo vyšla v tomto roku, ale najlepšia kniha ktorú som v tomto roku čítala bola...bože nič ma nenapadá. Asi takto: Friedrich Dürrenmatt - Fyzici. Fakticky som sem nechcela ťahať svoje povinné čítanie, ale neviem si spomenúť na nič, čo by som čítala tento rok a bolo to lepšie.
2. Najkrajší príbeh
Nóóó...žeby Mandolína kapitána Corelliho? To by mohlo byť to, čo by som označila slovom krásny, každopádne som prerevala posledných 30 strán, seriózne.
Ale ako hovorím, je ťažké vybrať si len jednu.
3. Cena pre knihu, v ktorej by ste sa chceli ocitnúť
Veru neviem, lebo je plno super kníh, napríklad aj Hlava XXII. ale chcela by som sa ocitnúť v príbehu o druhej vojne? Preboha, ne. V podstate by som sa najradšej ocitla v biografickej knihe nejakej kapely (najradšej Die Ärzte), ako súčasť ich histórie. To by znamenalo že by som žila v západnom Berlíne v 80-tych rokoch. Yes.
4. Najviac podceňovaná a dobre ukrývaná kniha
To je jasné. Povinná literatúra, napríklad rôzne diela z nemeckej romantiky. Myslím to vážne. Tie knihy boli skvelé. Škoda že aj tie z 20. storočia neboli také.
5. Cena pre knihu, od ktorej ste vôbec nečakali, že sa vám tak bude páčiť
Bukowského básne. Lebo ja neobľubujem básne a keď mi to Chantal núkala tak som bola značne skeptická. Ale tak som si začala od neho kupovať aj iné veci.
6. Najdramatickejšia a najnapínavejšia kniha
Napríklad aj Traja pátrači a záhada zajakavého papagája, čítala som to asi v tretej triede a dočista som si ohrýzla nechty. A ešte aj Die schwarze Spinne od Jeremiasa Gotthelfa. (V preklade to asi nevyšlo, ale je to Čierny pavúk.) Dosť nechutné dielo z 18. storočia, ktoré som čítala do školy a tú knihu som so sebou trepala všade až kým som to nedočítala a skoro ma jeblo od strachu. Pamätám si že som to mala so sebou aj v Poluse, keď som šla s mamou volačo kúpiť a tam som sedela na lavičke a nevnímala okolie.
7. Kniha, z ktorej by bol najlepší film(Vypĺňam to a vždy sa pýtam Chantal a ona na všetko hovorí Fyzici.) Nemám rada sfilmované knihy, lebo väčšinou to úplne pokazí moje dojmy a neviem sa rozhodnúť, ktorú knihu by som obetovala na sfilmovanie...
Možno knihy od Nicka Hornbyho, vyberám High Fidelity. Nasmiala som sa pri tom jak hovado.
8. Kniha, ktorú si už konečne musím prečítať
To je ľahké. Posledný kabriolet. Mám to rozčítané už od Vianoc a furt som nemala čas. Ale za tento júl to dám!
9. Muž, do ktorého som sa zamilovala (nová láska :)
OMFJ čo ja viem, tých bolo. Jesse zo série Mediátor, ale to je teenagerská literatúra. Rhett Butler, ale to už bolo dávno. Kapitán Corelli (v knihe to bol jebač, ne jak vo filme). Goldmund z knihy Narziß und Goldmund od Hesseho, lebo ten bol jebač jak sviňa. Lenže mne sa páčil aj Yossarian z Hlavy XXII.
11. Najhoršie a najkrajšie meno knižnej postavy
Už sa v duchu preklínam, že som s týmto vôbec začala, lebo to píšem dlhšie než hodinu a tie otázky sú čoraz zákernejšie.
Super meno je Yossarian (jeden z dôvodov prečo sa mi páčil, chacha).
A hrozné meno? Jozef Mak, ale ten je celý hrozný, tak hrozný že som ho nedočítala.
12. Najlepšia prvá kapitola
Skôr sa stáva že prvá kapitola je nejaká čudná a potom sa to rozbehne a už je to super. No...hm, napríklad Am kürzeren Ende der Sonnenallee od Brussiga (Na kratšom konci Slnečnej aleje). To začalo vtipne a pokračovalo ešte vtipnejšie.
13. Najlepší koniec
Nikdykde. Presne taký, ako by som si želala.
14. Najlepšia bozkávacia scéna
Neviem. Knihy, ktoré ja väčšinou čítam neobsahujú až tak veľa bozkávacích scén.
15. Najvtipnejšia scéna
High Fidelity. Smiala som sa síce od začiatku do konca ale najlepšia scéna bola, keď sa hlavný hrdina odul a ušiel z nejakej oslavy a jeho bývalá ho išla hľadať a on keď videl jej auto ako zabáča do ulice smerom k nemu, hodil sa za nejaký múrik aby ho nevidela. Predtým pršalo, tak si viete asi predstaviť jak bol zajebaný od blata a lístia a on tam ležal asi 20 minút a keď už dúfal, že ona je preč a vyliezol, videl, že auto parkuje na ceste a ona ho tam čaká.
16. Najnapínavejšia scéna
Fakt asi tí Traja pátrači...
17. Najkrajší názov knihy
Naked Lunch. Feťácke dielo, ktoré som dočítala do konca a som na seba hrdá, lebo tie experimentálne techniky písania sú celkom náročné na čítanie.
18. Najkrajší cover knihy
Fúúúú to je ťažké, ale mne sa páčia všetky tie anglické paperbacky, hlavne dievčenské romány, ale to si nekupujem.
19. Nemôžem uveriť, že mi trvalo tak dlho kým som to prečítala!
Chcela som napísať Niečo sa stalo, ale to som nedočítala a chcela by som, ale niekoľkoročná pauza v čítaní vás dosť brzdí. Už sa mi nechce znova začínať.
Toto sa volá naj čítanie roku 2011 lenže ja musím s poľutovaním priznať, že som asi ani 19 kníh v tomto roku neprečítala...ach jaj, takže to vezmem ako naj čítanie ever. Ale ja veľa pijem a preto si málo pamätám a na niektoré knihy asi zabudnem a keď potom napíšem že ktorá je najlepšia možno to ani neni tak, len som zabudla na nejakú inú. Lebo ja som už prečítala veľa fantastických kníh...no tak preto.
Viete čo, dnes mi to nejde, veď viete prečo, celý deň som nevládne ležala v posteli a tak radšej pome na vec.
1. Najlepšia kniha za rok 2011(doteraz)
Neviem veru, či som čítala nejakú knihu, čo vyšla v tomto roku, ale najlepšia kniha ktorú som v tomto roku čítala bola...bože nič ma nenapadá. Asi takto: Friedrich Dürrenmatt - Fyzici. Fakticky som sem nechcela ťahať svoje povinné čítanie, ale neviem si spomenúť na nič, čo by som čítala tento rok a bolo to lepšie.
2. Najkrajší príbeh
Nóóó...žeby Mandolína kapitána Corelliho? To by mohlo byť to, čo by som označila slovom krásny, každopádne som prerevala posledných 30 strán, seriózne.
Ale ako hovorím, je ťažké vybrať si len jednu.
3. Cena pre knihu, v ktorej by ste sa chceli ocitnúť
Veru neviem, lebo je plno super kníh, napríklad aj Hlava XXII. ale chcela by som sa ocitnúť v príbehu o druhej vojne? Preboha, ne. V podstate by som sa najradšej ocitla v biografickej knihe nejakej kapely (najradšej Die Ärzte), ako súčasť ich histórie. To by znamenalo že by som žila v západnom Berlíne v 80-tych rokoch. Yes.
4. Najviac podceňovaná a dobre ukrývaná kniha
To je jasné. Povinná literatúra, napríklad rôzne diela z nemeckej romantiky. Myslím to vážne. Tie knihy boli skvelé. Škoda že aj tie z 20. storočia neboli také.
5. Cena pre knihu, od ktorej ste vôbec nečakali, že sa vám tak bude páčiť
Bukowského básne. Lebo ja neobľubujem básne a keď mi to Chantal núkala tak som bola značne skeptická. Ale tak som si začala od neho kupovať aj iné veci.
6. Najdramatickejšia a najnapínavejšia kniha
Napríklad aj Traja pátrači a záhada zajakavého papagája, čítala som to asi v tretej triede a dočista som si ohrýzla nechty. A ešte aj Die schwarze Spinne od Jeremiasa Gotthelfa. (V preklade to asi nevyšlo, ale je to Čierny pavúk.) Dosť nechutné dielo z 18. storočia, ktoré som čítala do školy a tú knihu som so sebou trepala všade až kým som to nedočítala a skoro ma jeblo od strachu. Pamätám si že som to mala so sebou aj v Poluse, keď som šla s mamou volačo kúpiť a tam som sedela na lavičke a nevnímala okolie.
7. Kniha, z ktorej by bol najlepší film(Vypĺňam to a vždy sa pýtam Chantal a ona na všetko hovorí Fyzici.) Nemám rada sfilmované knihy, lebo väčšinou to úplne pokazí moje dojmy a neviem sa rozhodnúť, ktorú knihu by som obetovala na sfilmovanie...
Možno knihy od Nicka Hornbyho, vyberám High Fidelity. Nasmiala som sa pri tom jak hovado.
8. Kniha, ktorú si už konečne musím prečítať
To je ľahké. Posledný kabriolet. Mám to rozčítané už od Vianoc a furt som nemala čas. Ale za tento júl to dám!
9. Muž, do ktorého som sa zamilovala (nová láska :)
OMFJ čo ja viem, tých bolo. Jesse zo série Mediátor, ale to je teenagerská literatúra. Rhett Butler, ale to už bolo dávno. Kapitán Corelli (v knihe to bol jebač, ne jak vo filme). Goldmund z knihy Narziß und Goldmund od Hesseho, lebo ten bol jebač jak sviňa. Lenže mne sa páčil aj Yossarian z Hlavy XXII.
10. Najväčší charakterový zvrat (koho ste mali radi a potom znenávideli a naopak)
To fakt neviem, lebo keď nejakú postavu neznášam, neviem to zmeniť, napríklad škriatok Doby, z toho ma šlo poraziť.
Už sa v duchu preklínam, že som s týmto vôbec začala, lebo to píšem dlhšie než hodinu a tie otázky sú čoraz zákernejšie.
Super meno je Yossarian (jeden z dôvodov prečo sa mi páčil, chacha).
A hrozné meno? Jozef Mak, ale ten je celý hrozný, tak hrozný že som ho nedočítala.
12. Najlepšia prvá kapitola
Skôr sa stáva že prvá kapitola je nejaká čudná a potom sa to rozbehne a už je to super. No...hm, napríklad Am kürzeren Ende der Sonnenallee od Brussiga (Na kratšom konci Slnečnej aleje). To začalo vtipne a pokračovalo ešte vtipnejšie.
13. Najlepší koniec
Nikdykde. Presne taký, ako by som si želala.
14. Najlepšia bozkávacia scéna
Neviem. Knihy, ktoré ja väčšinou čítam neobsahujú až tak veľa bozkávacích scén.
15. Najvtipnejšia scéna
High Fidelity. Smiala som sa síce od začiatku do konca ale najlepšia scéna bola, keď sa hlavný hrdina odul a ušiel z nejakej oslavy a jeho bývalá ho išla hľadať a on keď videl jej auto ako zabáča do ulice smerom k nemu, hodil sa za nejaký múrik aby ho nevidela. Predtým pršalo, tak si viete asi predstaviť jak bol zajebaný od blata a lístia a on tam ležal asi 20 minút a keď už dúfal, že ona je preč a vyliezol, videl, že auto parkuje na ceste a ona ho tam čaká.
16. Najnapínavejšia scéna
Fakt asi tí Traja pátrači...
17. Najkrajší názov knihy
Naked Lunch. Feťácke dielo, ktoré som dočítala do konca a som na seba hrdá, lebo tie experimentálne techniky písania sú celkom náročné na čítanie.
18. Najkrajší cover knihy
Fúúúú to je ťažké, ale mne sa páčia všetky tie anglické paperbacky, hlavne dievčenské romány, ale to si nekupujem.
19. Nemôžem uveriť, že mi trvalo tak dlho kým som to prečítala!
Chcela som napísať Niečo sa stalo, ale to som nedočítala a chcela by som, ale niekoľkoročná pauza v čítaní vás dosť brzdí. Už sa mi nechce znova začínať.
nedeľa 19. júna 2011
Klub sráčov a iné večierkové dobrôtky
Dnešný deň trávim v nečinnosti, len ne v takej uvoľnenej, lebo ešte mám vo štvrtok poslednú skúšku, tú najhoršiu, s náladovou tetou. Vóbec, ale vóbec sa mi nechce. STRAŠNE sa mi nechce. Je to literatúra 20. storočia a to ma nebaví, ani jednu knihu som neprečítala (ja viem, to ma zrovna nectí, ale nebol čas a mňa hentie spoločenské romány vytáčajú, lebo všetci hrdinovia sú idioti alebo nejakým spôsobom jebnutí...už si len vezmime toho trtka z Plechového bubienku (od Grassa), čo sa ako trojročný rozhodol že nikdy nezostárne (so mnou nikdy nezostááárneš, so mnou nikdy nezostááááárneš, so mno-o-ou nezostáááááááááááááááááááárneš, úúúúa...tak nejak) a zaobstaral si na to plechový bubienok (???) a potom sa po rokoch rozhodol že predsalen zostarne, tak zostarol...prosím vás...to mám čítať? Ne diky, stačí mi toto základné info.
Grass napísal ešte aj nejakú knihu (Katz und Maus), v ktorej hlavný hrdina bol nedobrovoľný outsider (lebo ten plechový kokot bol dobrovoľný, všimnite si ten rozdiel), lebo bol fyzicky abnormálny - mal priveľký ohryzok. Ešte raz - ????? To myslel smrteľne vážne???
Plus sa to tam hemží všelijakými ospravedlňujúcimi sa dielami, chápete Nemci a židia... (keď si píšem poznámky, nikdy neviem, s akým Ž mám písať Židia/židia...lebo Nemci chceli vyhubiť asi oboje, či? Hm, no to je jedno. Aj keď asi s veľkým. Och, v nemčine je to oveľa jednoduchšie, tam sa proste všetky podstatné mená píšu s veľkým písmenom a je po probléme.)
A to ma tiež nebaví, lebo koho by to aj bavilo, furt dookola...skôr ma zaujíma tá história, ale príbehy? Ne diky. Okrem toho je to nuda a okrem toho sa mi zdá nudná celá židovská kultúra (tak a teraz ma ukameňujte). Bola som raz v takom ich múzeu (svinsky drahé, ale niekto nám to zaplatil, lebo to bolo zo školy) v Berlíne a skoro som tam skapala. Od nudy teda.
A kde som to...?
Jáj, akože sa mi nechce, svinsky nechce. A tá skúška je až vo štvrtok, to znamená, že sa musím učiť až do štvrtka. Plus mám predkrámie a viete čo to znamená? Žerem jak nezřízená, všetko čo mi príde pod ruku a furt mám chuť na sladké a potom zas na slané, človek by povedal že som asi tehotná (to brucho tomu už čochvíľa bude nasvedčovať), ale nie nie....v poslednej dobe sa veru nič také neudialo, čo by spôsobilo tehotenstvo (ehm...aha, vlastne hej...no, ale to už bolo hovadsky dávno, pred asi dvoma týždňami a okrem toho keď ste na mol, tak sa to neráta, lebo si to neužijete) (ale mohla som ja na to takto zabudnúť?) (prisámpiču si začnem robiť taký súkromný zoznam aj s menami, lebo už strácam prehľad) (hanba mi, viem).
Moja hnusná alergia nezmizla a strašne to svrbí a zajtra musím ísť voľky-nevoľky k dokyne...mój ty kokot, na to nemám čas, musím sa učiť (zajtra sa musím, keď som teraz tu, chápete).
A inak, práve som zapla fejs a vidím že môj krpatý bratranec (malý, šak bol ešte doteraz furt malé decko!!!), čo bude mať za mesiac 15 sa pridal do skupín Mama je len jedna a preto ju nadovšetko milujem a Skupina pro nadržené teenagery.
Nuž, neviem ako to vhodne okomentovať, ale napadá ma k tomu jedna hláška z toho sprostého filmu Klub sráčov, ktorý sme boli nútení sledovať v Poľsku v buse (veď viete, polovodičova pomsta). Neviem či ste to videli, ale tam sú dvaja strašne drbnutí puberťáci, ktorí sa hrajú na DJ-ov a ich pesnička (či ako sa tomu hovorí...ten mix) znie: "Ja bych šukal, až bych pukal!" A toto furt dokola a ten druhý do toho rytmicky vykrikuje "Kozy! Kozy!"
Jeeej, našla som to na youtube, tak si to môžte pozreť. Nebojte, má to len 51 sekúnd...aj to je asi moc, ale podstatná časť je hneď na začiatku.
Grass napísal ešte aj nejakú knihu (Katz und Maus), v ktorej hlavný hrdina bol nedobrovoľný outsider (lebo ten plechový kokot bol dobrovoľný, všimnite si ten rozdiel), lebo bol fyzicky abnormálny - mal priveľký ohryzok. Ešte raz - ????? To myslel smrteľne vážne???
Plus sa to tam hemží všelijakými ospravedlňujúcimi sa dielami, chápete Nemci a židia... (keď si píšem poznámky, nikdy neviem, s akým Ž mám písať Židia/židia...lebo Nemci chceli vyhubiť asi oboje, či? Hm, no to je jedno. Aj keď asi s veľkým. Och, v nemčine je to oveľa jednoduchšie, tam sa proste všetky podstatné mená píšu s veľkým písmenom a je po probléme.)
A to ma tiež nebaví, lebo koho by to aj bavilo, furt dookola...skôr ma zaujíma tá história, ale príbehy? Ne diky. Okrem toho je to nuda a okrem toho sa mi zdá nudná celá židovská kultúra (tak a teraz ma ukameňujte). Bola som raz v takom ich múzeu (svinsky drahé, ale niekto nám to zaplatil, lebo to bolo zo školy) v Berlíne a skoro som tam skapala. Od nudy teda.
A kde som to...?
Jáj, akože sa mi nechce, svinsky nechce. A tá skúška je až vo štvrtok, to znamená, že sa musím učiť až do štvrtka. Plus mám predkrámie a viete čo to znamená? Žerem jak nezřízená, všetko čo mi príde pod ruku a furt mám chuť na sladké a potom zas na slané, človek by povedal že som asi tehotná (to brucho tomu už čochvíľa bude nasvedčovať), ale nie nie....v poslednej dobe sa veru nič také neudialo, čo by spôsobilo tehotenstvo (ehm...aha, vlastne hej...no, ale to už bolo hovadsky dávno, pred asi dvoma týždňami a okrem toho keď ste na mol, tak sa to neráta, lebo si to neužijete) (ale mohla som ja na to takto zabudnúť?) (prisámpiču si začnem robiť taký súkromný zoznam aj s menami, lebo už strácam prehľad) (hanba mi, viem).
Moja hnusná alergia nezmizla a strašne to svrbí a zajtra musím ísť voľky-nevoľky k dokyne...mój ty kokot, na to nemám čas, musím sa učiť (zajtra sa musím, keď som teraz tu, chápete).
A inak, práve som zapla fejs a vidím že môj krpatý bratranec (malý, šak bol ešte doteraz furt malé decko!!!), čo bude mať za mesiac 15 sa pridal do skupín Mama je len jedna a preto ju nadovšetko milujem a Skupina pro nadržené teenagery.
Nuž, neviem ako to vhodne okomentovať, ale napadá ma k tomu jedna hláška z toho sprostého filmu Klub sráčov, ktorý sme boli nútení sledovať v Poľsku v buse (veď viete, polovodičova pomsta). Neviem či ste to videli, ale tam sú dvaja strašne drbnutí puberťáci, ktorí sa hrajú na DJ-ov a ich pesnička (či ako sa tomu hovorí...ten mix) znie: "Ja bych šukal, až bych pukal!" A toto furt dokola a ten druhý do toho rytmicky vykrikuje "Kozy! Kozy!"
Jeeej, našla som to na youtube, tak si to môžte pozreť. Nebojte, má to len 51 sekúnd...aj to je asi moc, ale podstatná časť je hneď na začiatku.
streda 8. júna 2011
Som abstinent aj keď nemusím
Jedna z hymien exkurzie a bohapusté klamstvo. Učím sa štylistiku...teda učila som sa doteraz, ale potom som si otvorila pívo (absťák z Poľska, málokedy mám takú akútnu chuť zrovna na pivo) a teraz som mierne pripitá a neche sa mi nič, iba hybernovať. Viete čo? Dnešná skúška bola eňo-ňuňo. (Píše sa to tak?) (Jebáááááť.)
Pali dal taký test že dovidenia, bol strašne ľahký. Teda, keby ste si to aspoň dvakrát prečítali, máte s prehľadom áčko, ale ja len raz a preto som to akurát tak asi len prešla. A bolo 15 otázok a on zahlásil, že minimálne šesť treba mať na éčko. No neni tento Pali popiči? Šak taká stupnica už ani na základke neni...asi ho milujem. Ale len tak platonicky-univerzitne, chápete. (Bože, to robí to pivo, inak by som to ani v päte nemala, takéto písať.)
Sedel tam a keď sme si radili, tak len tak zazrel, aby sme prestali, ale inak pohoda jahoda. Nezabudol veru na tie prechlastané noci. (Už som sa aj chystala mu ísť povedať, že prečo taká atraktívna žena ako ja nedostane áčko...)
Potom som šla domov, pre zmenu som nezmokla jak zmok (včera...cez ten najväčší lejak, aj gaťky som mala mokré a veru od vzrušenia to nebolo).
A teraz predstieram učenie, ale hovorím, že po tom pive už ani predstierať neviem... Ejha.
Dnes sme sa na skúške zišli ako rodinka, aspoň väčšia časť z nás bola v Poľsku a len sme riešili a kecali a všeobecne to bolo také iné, ako predtým a strašne milé. Všetci sme teraz veľkí kamaráti. Lajkujem!
Bol tam aj Supermário, ale on na exkurzii nebol. Nebol, lebo je príliš fajnový na osemhodinovú cestu autobusom a celodenné šlapanie po meste, on je proste pozér a musí furt vypadať super a po ôsmych hodinách na slnku proste super nevypadáte, to je jasné.
No a on tam volačo ondil, lebo my sme sa bavili, ako sa nedalo učiť, keď sme si museli fotky na FB kukať a tak a on zatrepal že - celkovo nechápem ten element fotenia (no fakt, fakt povedal že element...pozér jeden, musí byť vkuse kurevsky erudovaný), keď sú všetci oblečení...
(DEBIL!)
Sedel za mnou a hneď sa ma začal vypytovať - Lucinka, ty ako sa máš vlastne? (Akože kedy my sme pokročili do štádia, že on ma volá Lucinka?? Chachachaaaa...skoro som zemrela.)
Ja hovorím že úplne najlepšie. Lebo je to pravda.
Potom sa ešte chvíľu riešilo, že čo ja a Whiskey, samozrejme Mário sa tváril že nič a potom povedal - Inak ty ideš na Novarock? (Btw, my už sme s ao tom bavili asi stokrát, takže to vie.)
A ja že jasné. A on že, no lebo ja mám jeden voľný pas do bekstejdža (odkiaľ to vlastne má???) a neviem koho by som vzal...
Chápete???!!!
Hovorím - samozrejme mňa, dúfam že nepochybuješ.
On - ale šak ty sa tam aj tak dostaneš...
(Och bodajby.)
A potom sa mi zadíval do očí a hovorí - ty máš takú zvláštnu farbu očí, to som si nikdy predtým nevšimol...
Ja: No to asi preto, že sa mi nikdy nepozeráš do očí.
On: No...musím priznať, že to je pravda...
Chacha. Mám farebné čočky, víme? Aj som mu to povedala potom, ale stále bol fascinovaný. A viete čo? Pri jeho hlbokom pohľade do očí som už nič nepociťovala. Skvelé, či?
Och ozaj...na fejsi si ma pridal ten poľský profesor. Ten, ktorý keď sa na mňa pozrel, povzdychol si, aké krásne devy sú Slovenky. OMFJ, práve mi píše na FB chate! Skaping!!!
A ja zobacit veleme raz vase krasne sylvetky., Jakby ubylo 15 lat:)
Buia-tvar, po anglicine face, super perfektni nohy...nebo tez dobre duse:)
Pali dal taký test že dovidenia, bol strašne ľahký. Teda, keby ste si to aspoň dvakrát prečítali, máte s prehľadom áčko, ale ja len raz a preto som to akurát tak asi len prešla. A bolo 15 otázok a on zahlásil, že minimálne šesť treba mať na éčko. No neni tento Pali popiči? Šak taká stupnica už ani na základke neni...asi ho milujem. Ale len tak platonicky-univerzitne, chápete. (Bože, to robí to pivo, inak by som to ani v päte nemala, takéto písať.)
Sedel tam a keď sme si radili, tak len tak zazrel, aby sme prestali, ale inak pohoda jahoda. Nezabudol veru na tie prechlastané noci. (Už som sa aj chystala mu ísť povedať, že prečo taká atraktívna žena ako ja nedostane áčko...)
Potom som šla domov, pre zmenu som nezmokla jak zmok (včera...cez ten najväčší lejak, aj gaťky som mala mokré a veru od vzrušenia to nebolo).
A teraz predstieram učenie, ale hovorím, že po tom pive už ani predstierať neviem... Ejha.
Dnes sme sa na skúške zišli ako rodinka, aspoň väčšia časť z nás bola v Poľsku a len sme riešili a kecali a všeobecne to bolo také iné, ako predtým a strašne milé. Všetci sme teraz veľkí kamaráti. Lajkujem!
Bol tam aj Supermário, ale on na exkurzii nebol. Nebol, lebo je príliš fajnový na osemhodinovú cestu autobusom a celodenné šlapanie po meste, on je proste pozér a musí furt vypadať super a po ôsmych hodinách na slnku proste super nevypadáte, to je jasné.
No a on tam volačo ondil, lebo my sme sa bavili, ako sa nedalo učiť, keď sme si museli fotky na FB kukať a tak a on zatrepal že - celkovo nechápem ten element fotenia (no fakt, fakt povedal že element...pozér jeden, musí byť vkuse kurevsky erudovaný), keď sú všetci oblečení...
(DEBIL!)
Sedel za mnou a hneď sa ma začal vypytovať - Lucinka, ty ako sa máš vlastne? (Akože kedy my sme pokročili do štádia, že on ma volá Lucinka?? Chachachaaaa...skoro som zemrela.)
Ja hovorím že úplne najlepšie. Lebo je to pravda.
Potom sa ešte chvíľu riešilo, že čo ja a Whiskey, samozrejme Mário sa tváril že nič a potom povedal - Inak ty ideš na Novarock? (Btw, my už sme s ao tom bavili asi stokrát, takže to vie.)
A ja že jasné. A on že, no lebo ja mám jeden voľný pas do bekstejdža (odkiaľ to vlastne má???) a neviem koho by som vzal...
Chápete???!!!
Hovorím - samozrejme mňa, dúfam že nepochybuješ.
On - ale šak ty sa tam aj tak dostaneš...
(Och bodajby.)
A potom sa mi zadíval do očí a hovorí - ty máš takú zvláštnu farbu očí, to som si nikdy predtým nevšimol...
Ja: No to asi preto, že sa mi nikdy nepozeráš do očí.
On: No...musím priznať, že to je pravda...
Chacha. Mám farebné čočky, víme? Aj som mu to povedala potom, ale stále bol fascinovaný. A viete čo? Pri jeho hlbokom pohľade do očí som už nič nepociťovala. Skvelé, či?
Och ozaj...na fejsi si ma pridal ten poľský profesor. Ten, ktorý keď sa na mňa pozrel, povzdychol si, aké krásne devy sú Slovenky. OMFJ, práve mi píše na FB chate! Skaping!!!
Edit
Nesere sa s tým:A ja zobacit veleme raz vase krasne sylvetky., Jakby ubylo 15 lat:)
Buia-tvar, po anglicine face, super perfektni nohy...nebo tez dobre duse:)
piatok 27. mája 2011
Zadarmo ani kurve nehrabe
Ale nám hrabe statne keď sa zídeme. Večer trávim momentálne hľadaním receptov na nete. Som jak stará panna. Vlastne ne, lebo tá nemá komu variť a ja hej, moja rodina stojí v pozore s vidličkami, len čo sa mihnem okolo kuchyne.
Ale mám nejaké popiči nápady, velice delicious...ehm, delišs chcem povedať.
A posolstvo, ktoré necháme vytesať do mramorového krbu v budúcom baráku Martininých rodičov:
Ale mám nejaké popiči nápady, velice delicious...ehm, delišs chcem povedať.
A posolstvo, ktoré necháme vytesať do mramorového krbu v budúcom baráku Martininých rodičov:
Wir werden nie erwachsen, Erwachsenheit ist für die Erwachsenen.
(Nikdy nedospieme, lebo dospelosť je pre dospelých.)
streda 25. mája 2011
Did you lie when you spoke to me?
Nakoniec ten týždeň neni až tak spíčený jak sa zdalo. Skúšky robím štýlom "zavri oči, dupni na plyn" a vychádza to, zbieram áčka...zatiaľ samé! Nikdy sa mi to ešte nestalo. Fúúú, to bude priemer. Heh. Včera som sa učila dejiny Balkánu a foter len tak išiel okolo a utrúsil: "To je tam samý Stojan Jakotyč...."
Vtipné že? Pre tých čo nepochopili, vysvetlím osobne. Chacha.
A chystám niečo super! Pre vás samozrejme. =) Sa tešte.
Vtipné že? Pre tých čo nepochopili, vysvetlím osobne. Chacha.
A chystám niečo super! Pre vás samozrejme. =) Sa tešte.
nedeľa 22. mája 2011
Posilovňa pre chudobných
Namiesto práce duševnej som tento víkend venovala práci fyzickej. Poviem vám, je to oveľa väčšia zábava. Nač já som sa drbala študovať? Nač? (Moja drahá matka tvrdí, že preto, lebo fyzická práca by ma bavila len jeden deň.)
Tak som sa zároveň aj opaľovala, aj spaľovala kalórie (nevidno výsledky, nechápem) a dva dni som rozbíjala rodnú hrudu zeme. Totiž, robíme v záhradke také oné (chápete?), roboši už skončili, takže dlažba už je hotová a teraz ešte trávnik nech nevypadá jak na Luniku, tak ho prekopávame a rozhrabávame kopy hliny a zasypávame jamy a podobné chuťovky. A celkom sme sa zasmiali - lebo světovej jumor, z montérek úbor a naša rodina je poprdeli vtipná. (Okrem toho môj foter zahlásil - "To už mali v jenom takom tábore, že Arbeit macht frei..."
A teraz sa bohužiaľ musím venovať aj práci duševnej. Och. Nefér!!!! (Ale ja vždy hovorievam malým zmrdom, že život nie je fér...tak si to teraz móžem napísať na stenu.)
A btw omg wtf, zmenila som tú URL (musíte uznať že bola trápna), a komu sa dalo, tomu som poslala novú a kto by ma teraz nemohol vypátrať, tak...no, má smolu, lebo stačí to vygoogliť a budem hneď prvá (veru...a ani za to neplatím). Chudiatka, tí čo ma nevypátrajú, veď ja viem aká som nekonečne vtipná. (Hej, Šantala, jasné, zaklikni že som nemožná! Ale sama si a aj tvoje deti budú! Hach.)
Tak som sa zároveň aj opaľovala, aj spaľovala kalórie (nevidno výsledky, nechápem) a dva dni som rozbíjala rodnú hrudu zeme. Totiž, robíme v záhradke také oné (chápete?), roboši už skončili, takže dlažba už je hotová a teraz ešte trávnik nech nevypadá jak na Luniku, tak ho prekopávame a rozhrabávame kopy hliny a zasypávame jamy a podobné chuťovky. A celkom sme sa zasmiali - lebo světovej jumor, z montérek úbor a naša rodina je poprdeli vtipná. (Okrem toho môj foter zahlásil - "To už mali v jenom takom tábore, že Arbeit macht frei..."
A teraz sa bohužiaľ musím venovať aj práci duševnej. Och. Nefér!!!! (Ale ja vždy hovorievam malým zmrdom, že život nie je fér...tak si to teraz móžem napísať na stenu.)
A btw omg wtf, zmenila som tú URL (musíte uznať že bola trápna), a komu sa dalo, tomu som poslala novú a kto by ma teraz nemohol vypátrať, tak...no, má smolu, lebo stačí to vygoogliť a budem hneď prvá (veru...a ani za to neplatím). Chudiatka, tí čo ma nevypátrajú, veď ja viem aká som nekonečne vtipná. (Hej, Šantala, jasné, zaklikni že som nemožná! Ale sama si a aj tvoje deti budú! Hach.)
štvrtok 19. mája 2011
Šťastie je, že človek ma ludi okolo seba o ktorych sa moze opriet kedykolvek
17 hours ago . Like . Comment
Nejaký T.D. : niekedy staci aj operadlo :)
Autorka statusu: si zabil :)
Mám chuť tam tiež napísať niečo podobné, napríklad - ste obaja zabili. Aha, a ešte smajlík. :) Takýto.
Vlastne by som to mohla vyriešiť naraz, keby som do svojho vlastného statusu napísala Vsetci ste zabili :). Lebo to neviem ani spočítať, koľko podobných žvástov si človek prečíta, keď prezerá, čo nové na FB. Hej...veď sa môžem aj odhlásiť - ale kde by som sa potom dozvedala nové informácie? Myslím tým školského charakteru. A kde by som potom špehovala bývalých? Bývalých bývalých, bývalých spolužiakov, bývalých kamarátov, súčasných spolužiakov, súčasných známych a kadečo, čo mám pripojené na tomto fenoméne doby. Takže zákonite tu a tam (ach, keby to bolo len tu a tam, tak o tom vôbec nepíšem, viete...ale táto slečna, btw spolužiačka zo SŠ má takéto statusy vkuse!) si musím prečítať podobné chujády. Aj keď ona sa skôr zameriava na svoj športový program dňa - kedy, ako, na ako dlho a s kým pôjde do plavárne. Vždy so smajlíkom-debilíkom. Ja ten typ smajla ani vidieť nemôžem, lebo už sa mi v hlave vybaví "tak dneska na plaváreň :)".
Uáááááááááááááááááááááááá. Humus. Když je člověku dvacet, chce se mu ze všeho zvracet. To je moje heslo.
A inak - dnes som mala úplne hnusné ráno (ale preboha, PMS!) a potom som 5 (slovom päť, naozaj, nevymýšľam si) hodín strávila v škole čakaním na skúšku. Mám zatiaľ tri áčka (cha, aspoň dačo), bez námahy, nejaké nezapísané (si myslím že tiež áčka, iné nepripúšťam) a jedno neviem, ale to vyzerá dosť biedne, hádam to nebudem musieť opakovať...ako jediná z ročníku. Bolo by pritom stačilo tú knihu aspoň poriadne prečítať a nie selektívnym štýlom, že len vyznačené vety.
A keď som to počítala, zostáva mi už iba 11 skúšok, pohoda-jahoda (aj keď tri z toho sú brutality). Celkom dobré, na to že oficiálne skúškové začína v pondelok.
Jáááj a Daša mi dnes oznámila, že vraj ideme v auguste do Nemeckááááá!!!! To sa mi páči, toto lajkujem, keď mi takto plány vychádzajú. Budem tam tri týždne ploty natierať a záhony okopávať a po večeroch sa ožierať s ľuďmi rôznych národností. To bude multikultúrna výchova v praxi. Heh. A ešte dačo - bude tam asi 80 ľudí...chápete? Chápete? Koľko z toho by mohlo byť chlapov? Haaaaaaaaaaaaaaa.
Nejaký T.D. : niekedy staci aj operadlo :)
Autorka statusu: si zabil :)
Mám chuť tam tiež napísať niečo podobné, napríklad - ste obaja zabili. Aha, a ešte smajlík. :) Takýto.
Vlastne by som to mohla vyriešiť naraz, keby som do svojho vlastného statusu napísala Vsetci ste zabili :). Lebo to neviem ani spočítať, koľko podobných žvástov si človek prečíta, keď prezerá, čo nové na FB. Hej...veď sa môžem aj odhlásiť - ale kde by som sa potom dozvedala nové informácie? Myslím tým školského charakteru. A kde by som potom špehovala bývalých? Bývalých bývalých, bývalých spolužiakov, bývalých kamarátov, súčasných spolužiakov, súčasných známych a kadečo, čo mám pripojené na tomto fenoméne doby. Takže zákonite tu a tam (ach, keby to bolo len tu a tam, tak o tom vôbec nepíšem, viete...ale táto slečna, btw spolužiačka zo SŠ má takéto statusy vkuse!) si musím prečítať podobné chujády. Aj keď ona sa skôr zameriava na svoj športový program dňa - kedy, ako, na ako dlho a s kým pôjde do plavárne. Vždy so smajlíkom-debilíkom. Ja ten typ smajla ani vidieť nemôžem, lebo už sa mi v hlave vybaví "tak dneska na plaváreň :)".
Uáááááááááááááááááááááááá. Humus. Když je člověku dvacet, chce se mu ze všeho zvracet. To je moje heslo.
A inak - dnes som mala úplne hnusné ráno (ale preboha, PMS!) a potom som 5 (slovom päť, naozaj, nevymýšľam si) hodín strávila v škole čakaním na skúšku. Mám zatiaľ tri áčka (cha, aspoň dačo), bez námahy, nejaké nezapísané (si myslím že tiež áčka, iné nepripúšťam) a jedno neviem, ale to vyzerá dosť biedne, hádam to nebudem musieť opakovať...ako jediná z ročníku. Bolo by pritom stačilo tú knihu aspoň poriadne prečítať a nie selektívnym štýlom, že len vyznačené vety.
A keď som to počítala, zostáva mi už iba 11 skúšok, pohoda-jahoda (aj keď tri z toho sú brutality). Celkom dobré, na to že oficiálne skúškové začína v pondelok.
Jáááj a Daša mi dnes oznámila, že vraj ideme v auguste do Nemeckááááá!!!! To sa mi páči, toto lajkujem, keď mi takto plány vychádzajú. Budem tam tri týždne ploty natierať a záhony okopávať a po večeroch sa ožierať s ľuďmi rôznych národností. To bude multikultúrna výchova v praxi. Heh. A ešte dačo - bude tam asi 80 ľudí...chápete? Chápete? Koľko z toho by mohlo byť chlapov? Haaaaaaaaaaaaaaa.
sobota 14. mája 2011
Máj, skúšok čas
Neviem čo sa deje bloggeru, že maže príspevky, ale vidím, že ne len moje...nuž, opakovať sa mi to nechce, aj tak to nebolo nič významné. Ale už by s tým mohol prestať.
Máj by bol v pohode mesiac, keby nezačínali skúšky, ale aj tak ho mám rada a jún milujem (som sa vtedy narodila, to nemôže byť zlý mesiac!) narozdiel od januára. Január je hnusný, nech sa naňho pozeráte z ktoréhokoľvek uhla, lebo a) je skúškové a b) je zima a tma a viete, že to ešte potrvá kurevsky dlho, kým skončí zima.
Ale máj a jún...to je teplo, pekne, slnko, zmrzlina (a depka keď sa vidím v zrkadle a už to nemám čím zakryť, jedine že by som sa dobrovoľne upiekla - ale to je také vedľajšie) a leto. A tie skúšky tak niekde v pozadí, tie sa proste nejak spravia. (Ach...pripomeňte mi to, keď budem nerváčiť a nariekať nad literatúrou II.)
A aby SA nejak spravili, začnem hneď budúci týždeň, hneď troma a pokračujem v tomto tempe až do konca mája, aby som chujoviny mala z krku a tie ťažké spravím v júni...alebo tak. Lebo ešte medzitým idem na exkurziu do Poľska, inak, ideme v noci, ak vás to zaujíma, ušetrí sa 10 euro a nevyspíme sa, o 6 vylezeme v Neviemkde a môžme sa plahočiť celý deň. Ale nevadíííí. Ja nejsom taká fajnovka, my sme onehdy jazdili na juh Talianska vo Fabii (aj na sever, vo Felicii) bez klimatizácie, to vám bylo něco. (My so Šantalou sme spievali "Na tej našej vr- a vr- a vrbe, tam sa dobre dr- a dr- a drží za konáre...", určite to poznáte z detských čias, to je taká autobusová, keď sa šlo do ŠvP, hehe.)
A potom je Novarock, takže budem mať v strede skúškového dovolenku a preto ho asi potiahnem až do vysokých júnových čísel, nie ako po prvé dva roky, keď som skončila 6. a 8. júna. Ach to boli časy. Ale šak, to sa znesie.
Aha a ešte ten fašistický dotazník. Môj foter na to pičuje už dlho, ale dnes keď som si ho prečítala, tak musím pičovať s ním. Prečo štatistický úrad zaujíma, ako dlho idem do práce a akým dopravným prostriedkom??? Navyše v ponuke neni bicykel. No, ja som to chcela pôvodne pokaziť v štýle "Pracujem ako .... ako ďas" (aj keď...neni to anonymné, tak neviem či by pre ma nedošli drábi), ale keď vidím aké to je dlhé, nechce sa mi ani to. Koľká škoda pre štatistický úrad...vyhodené peniaze. Môžem do toho baliť použité vložky napríklad, aby som to nemusela vyhodiť. To je celkom dobrý účel.
Btw, blogger aj tak nejak čudne blbne...prečo mi prehadzuje články???
Máj by bol v pohode mesiac, keby nezačínali skúšky, ale aj tak ho mám rada a jún milujem (som sa vtedy narodila, to nemôže byť zlý mesiac!) narozdiel od januára. Január je hnusný, nech sa naňho pozeráte z ktoréhokoľvek uhla, lebo a) je skúškové a b) je zima a tma a viete, že to ešte potrvá kurevsky dlho, kým skončí zima.
Ale máj a jún...to je teplo, pekne, slnko, zmrzlina (a depka keď sa vidím v zrkadle a už to nemám čím zakryť, jedine že by som sa dobrovoľne upiekla - ale to je také vedľajšie) a leto. A tie skúšky tak niekde v pozadí, tie sa proste nejak spravia. (Ach...pripomeňte mi to, keď budem nerváčiť a nariekať nad literatúrou II.)
A aby SA nejak spravili, začnem hneď budúci týždeň, hneď troma a pokračujem v tomto tempe až do konca mája, aby som chujoviny mala z krku a tie ťažké spravím v júni...alebo tak. Lebo ešte medzitým idem na exkurziu do Poľska, inak, ideme v noci, ak vás to zaujíma, ušetrí sa 10 euro a nevyspíme sa, o 6 vylezeme v Neviemkde a môžme sa plahočiť celý deň. Ale nevadíííí. Ja nejsom taká fajnovka, my sme onehdy jazdili na juh Talianska vo Fabii (aj na sever, vo Felicii) bez klimatizácie, to vám bylo něco. (My so Šantalou sme spievali "Na tej našej vr- a vr- a vrbe, tam sa dobre dr- a dr- a drží za konáre...", určite to poznáte z detských čias, to je taká autobusová, keď sa šlo do ŠvP, hehe.)
A potom je Novarock, takže budem mať v strede skúškového dovolenku a preto ho asi potiahnem až do vysokých júnových čísel, nie ako po prvé dva roky, keď som skončila 6. a 8. júna. Ach to boli časy. Ale šak, to sa znesie.
Aha a ešte ten fašistický dotazník. Môj foter na to pičuje už dlho, ale dnes keď som si ho prečítala, tak musím pičovať s ním. Prečo štatistický úrad zaujíma, ako dlho idem do práce a akým dopravným prostriedkom??? Navyše v ponuke neni bicykel. No, ja som to chcela pôvodne pokaziť v štýle "Pracujem ako .... ako ďas" (aj keď...neni to anonymné, tak neviem či by pre ma nedošli drábi), ale keď vidím aké to je dlhé, nechce sa mi ani to. Koľká škoda pre štatistický úrad...vyhodené peniaze. Môžem do toho baliť použité vložky napríklad, aby som to nemusela vyhodiť. To je celkom dobrý účel.
Btw, blogger aj tak nejak čudne blbne...prečo mi prehadzuje články???
pondelok 9. mája 2011
Black Hole Sun
Tak čo deti, piekli ste to už?
Dnes: som bola na praxi, zatiaľ iba posedávať a múdro pokyvkávať hlavou, zajtra ma čaká učenie, som zvedavá, či sa mi nevysmejú do ksichtu (zasa...nič, na čo by som nebola zvyknutá).
Dnes: som bola učiť tých svojich, boli drzí ako opice, musela som ziapať a trieskať knihou o katedru (pôsobivé, ale ja nemám až taký silný hlas, ako by na nich bolo treba a to nie som žiadna upejpavá útlocitná princeznička). Sklapli, až keď som ich vyhodila z hodiny. Všetkých. Neodišiel ani jeden a pritom som to myslela naozaj vážne.
Dnes: som sa prehnala do školy, aby som zistila, že pičizňa sa tam nenachádza a teda ešte stále netušíme, čo bude s naším Luxemburgom. Pomaly sa vzdávam predstavy príjemného pobytu v zahraničí, čo neznamená že prestávam zúriť. Čaká ma najhorší semester v živote, keď sa budem každé ráno budiť s vedomím, že som v tejto skurvenej diere nemala trčať. Plus ma čaká vysvetľovanie a prijímanie ľútostivých reakcií každému a od každého. Dopiče. Ale napísala som jej ďalší mail (usudzujem, že nikam nejdeme podľa ich vytrvalého mlčania a ignorovania mailov) a budem to robiť, až kým neodpovie. Plus som písala mail na katedru histórie, či by sa nedalo dodatočne vplychtiť niekam inam. Napríklad do Slovinska. To je tiež exotické, aj keď moja nemčina sa tam asi obesí. Ale vraj sa tam dá kúpať ešte v októbri v mori. Mňam. Ale možno ma aj oni pošlú do piče, šak už je po funuse.
Dnes: som si pri šialenej jazde na bajku (hahaaa, to slovo som už dávno chcela použiť, je také krásne prijebané) dojebala baleríny (ale no...moja chyba, aj keď na vine bol aj nerovný povrch - skurvený zvlnený asfalt) a teraz si musím kúpiť nové. To je dobre, lebo teraz nemusím mať výčitky svedomia, že míňam prachy podaromnici. A okrem toho boli lacné a nekvalitné. Druhá vec je, že som ich mala rada, mali peknú petrolejovú farbu (chlapi - proste takú šedo-modrú) a už som ich konečne vyšlapala, takže mi neodierali nohy. Pri predstave tej tortúry s novými nekvalitnými balerínami ma obchádzajú mdloby. (Môžu vás vlastne mdloby obchádzať?) Na drahé a kvalitné nemám. Možno by som mala, ale to mi za to nestojí, radšej miniem prachy na veľa lacných vecí, ako na jednu drahú...no, proste syseľ.
Dnes: sa povozím ešte dosť veľa, lebo pondelky sú moje byciglové dni, všetky doučká sú vcelku prístupné (nooo...na druhej strane, také Šafko moc prístupné neni, ale ja sa tade vždy nejak prepletiem, po chodníku samozrejme. Taká sexica na starej hnedej Liberte, čo zráža babky, to som ja.), čiže teraz móžem zežrať kus torty, čo nám včera babka upiekla. Heh. Ale poviem vám...doučovať sa mi ísť nechce, ani za mak.
Dnes: som bola na praxi, zatiaľ iba posedávať a múdro pokyvkávať hlavou, zajtra ma čaká učenie, som zvedavá, či sa mi nevysmejú do ksichtu (zasa...nič, na čo by som nebola zvyknutá).
Dnes: som bola učiť tých svojich, boli drzí ako opice, musela som ziapať a trieskať knihou o katedru (pôsobivé, ale ja nemám až taký silný hlas, ako by na nich bolo treba a to nie som žiadna upejpavá útlocitná princeznička). Sklapli, až keď som ich vyhodila z hodiny. Všetkých. Neodišiel ani jeden a pritom som to myslela naozaj vážne.
Dnes: som sa prehnala do školy, aby som zistila, že pičizňa sa tam nenachádza a teda ešte stále netušíme, čo bude s naším Luxemburgom. Pomaly sa vzdávam predstavy príjemného pobytu v zahraničí, čo neznamená že prestávam zúriť. Čaká ma najhorší semester v živote, keď sa budem každé ráno budiť s vedomím, že som v tejto skurvenej diere nemala trčať. Plus ma čaká vysvetľovanie a prijímanie ľútostivých reakcií každému a od každého. Dopiče. Ale napísala som jej ďalší mail (usudzujem, že nikam nejdeme podľa ich vytrvalého mlčania a ignorovania mailov) a budem to robiť, až kým neodpovie. Plus som písala mail na katedru histórie, či by sa nedalo dodatočne vplychtiť niekam inam. Napríklad do Slovinska. To je tiež exotické, aj keď moja nemčina sa tam asi obesí. Ale vraj sa tam dá kúpať ešte v októbri v mori. Mňam. Ale možno ma aj oni pošlú do piče, šak už je po funuse.
Dnes: som si pri šialenej jazde na bajku (hahaaa, to slovo som už dávno chcela použiť, je také krásne prijebané) dojebala baleríny (ale no...moja chyba, aj keď na vine bol aj nerovný povrch - skurvený zvlnený asfalt) a teraz si musím kúpiť nové. To je dobre, lebo teraz nemusím mať výčitky svedomia, že míňam prachy podaromnici. A okrem toho boli lacné a nekvalitné. Druhá vec je, že som ich mala rada, mali peknú petrolejovú farbu (chlapi - proste takú šedo-modrú) a už som ich konečne vyšlapala, takže mi neodierali nohy. Pri predstave tej tortúry s novými nekvalitnými balerínami ma obchádzajú mdloby. (Môžu vás vlastne mdloby obchádzať?) Na drahé a kvalitné nemám. Možno by som mala, ale to mi za to nestojí, radšej miniem prachy na veľa lacných vecí, ako na jednu drahú...no, proste syseľ.
Dnes: sa povozím ešte dosť veľa, lebo pondelky sú moje byciglové dni, všetky doučká sú vcelku prístupné (nooo...na druhej strane, také Šafko moc prístupné neni, ale ja sa tade vždy nejak prepletiem, po chodníku samozrejme. Taká sexica na starej hnedej Liberte, čo zráža babky, to som ja.), čiže teraz móžem zežrať kus torty, čo nám včera babka upiekla. Heh. Ale poviem vám...doučovať sa mi ísť nechce, ani za mak.
utorok 3. mája 2011
Krátky edit
Môj drahý otec: Táto krajina je Kokotistan, vážne. (...) Vaša prodekanka neni pedagogička, ona je pedagopička.
nedeľa 1. mája 2011
Máj, chlastu čas
Nemám rada poopičné depky. Je to nechutný pocit a navyše to ani neni poriadna depka, taká že sa vyrevete a máte na to dôvod, je to len taký neurčitý divný pocit samoty a otupelosti, clivosti a pochmúrnosti. A otupnosti.
Mala som to včera, ako vždy keď sa opijem.
Celý deň som pozerala telku (televízne filmy...čo vám poviem, aj ten dabing bol v rovnakej kvalite ako tie filmy...), jebala na školu a žrala. Keď hovorím žrala, myslím tým ŽRALA a teraz mám výčitky svedomia. A piekla som koláč, ktorý som žrala dnes ráno a ešte je mi zle, lebo som si dala priveľa. (No, ráno, to ako asi pred hodinou.)
Ešte k tým filmom. Dúfala som, že na MTV czech pôjde Paris Hilton BFF contest (inak čo znamená BFF? Chantal tvrdí že best fucking friend. Asi hej, lebo to druhé F tam je mrte odveci.) alebo aspoň My super sweet 16 (nerozumiem, prečo sú tak na vetvy z toho že majú 16, keď aj tak ešte nesmú piť) ale išla len "hudba", tak som sa musela zmieriť s HBO. Najprv niečo o nejakom stroskotancovi (Mark Pease Experience tuším), ktorý na strednej patril do zboru a bol akože super a teraz už má 21 a ešte stále má pocit, že je super a chcel by nahrať demo a pičoviny kokotiny a nakoniec zistil že jeho frajerku (stredoškoláčku) mu šuká jeho bývalý učiteľ (učiteľ spevu a divadla) a tento Mark to zistil tak, že - z neznámeho dôvodu - upratoval bordel v izbe jeho slečny a našiel tam pásku "Mac singing" (Mac je tá jeho puča) a to si vzal a počúval to v aute a to bola nahrávka zo skúšky či čo, mac spievala, učiteľ jej hral na klavíri a na konci bolo niečo ako "Prečo sa smejeme?" "Neviem.", cmuk-cmuk-cmuk "Takto?" "Ooooh, áno, áno, presne takto. .... Au!" "Prepáčte, to moje hodinky..." "Nevadí." "Tu?" "Ooooh, uuuh, ó bože, presne tam."
A také zvuky, ako keby ho ťahala za gule, alebo páriace sa mačky (imitujú detský nárek)...fakt otrasné, neviem aký bol originál, ale ten dabing bol PRÍŠERNÝ.
No a milý Mark takto zistil že mu ju jebe ten učiteľ (btw, učiteľa hral Ben Stiller a mal šediny, také dosť divné...to mu mohli aj prirodzenejšie urobiť) a dostal depku a vlastne tá baba vôbec nezistila že on má tú pásku. Nevidela som koniec, lebo som musela ísť na WC, takže fakt neviem, ale keď to budú opakovať, asi si to kuknem, lebo to bola kokotina jak traky.
Potom išlo Vychovávať Hope (nejaký HBO seriál, fakt hrozný, ani nekomentujem) a potom išla Vojna neviest...no tak to stojí za to. Popri tom som piekla, takže som to pozerala len tak jedným okom, ale tie scény sú neopísateľné. Neopísateľne debilný film. O dvoch najlepších kamoškách, ktoré sa rozhádali kvôli tomu, že obe chceli mať svadbu v júni v hoteli Plaza a bol iba jeden termín a tak si robili hrozne zle, ale nakoniec to dobre dopadlo (ale bola aj záverečná bitka pred oltárom v šatách a trhali si závoje), jedna sa vydala a druhá zistila, že vlastne si s tým svojím nerozumie a obaja sa zmenili a fňuk fňuk, rozišli sa priamo v kostole a ona si začala s bratom tej svojej kamošky.
(Moje nervy.)
Potom som stihla koniec Pretty Woman (aspoň niečo dobré) a zasmiala som sa na tých ich handrách.
Vlastne ešte niekedy medzitým išiel Otčim (tuším už som to raz videla), thriller, skrátka otčim bol vrah (vyzabíjal svoju rodinu, lebo mu išli na nervy, alebo tak nejak) a príbeh bol o tom, že matka troch deciek sa s ním zoznámila a samozrejme vtedy nevedeli že on je vrah ale bol podozrivý a šecko bolo podozrivé a susedka videla na nete nejakú fotku najhľadanejšieho zločinca a došla im povedať že sa naňho podobá a tak ju zabil a tak podobne. Nakonci veľká bojová scéna v interiéri ich obrovského baráku a sčasti na streche domu (pršalo a blýskalo sa, samozrejme), vrah ušiel, 18-ročný syn zostal v kóme a prebral sa po pol roku.
Film končil desivo a dramaticky scénkou, kde iná matka dvoch soplákov v supermarkete stretla nášho vraha a zoznámili sa. Titulky.
Potom som ešte pozerala nejaký film s Nicholasom Cageom, ktorý riešil nejakú misiu v Bangkoku. Ale nedávala som pozor, takže neviem o čom to bolo.
Vidíte, deň som strávila plodne. A dnes idem do Malaciek a kupujem si víno, lebo za a) moje telo nie je schopné sa vysporiadať s takým množstvom tvrdého chlastu a zostať potom ešte pojazdné (a ja zajtra učím) a za b) šetrím.
Na druhej strane - viem, že keď si vypijem svoju fľašu vína, už budem mať chuť dať si čokoľvek a nebude mi ani vadiť že miešam. To so mnou robí vínčisko. (Keby som pila tvrdé, nemiešala by som to s iným tvrdým...aspoň väčšinou,.) Ach, ja budem zajtra vyzerať...
Mala som to včera, ako vždy keď sa opijem.
Celý deň som pozerala telku (televízne filmy...čo vám poviem, aj ten dabing bol v rovnakej kvalite ako tie filmy...), jebala na školu a žrala. Keď hovorím žrala, myslím tým ŽRALA a teraz mám výčitky svedomia. A piekla som koláč, ktorý som žrala dnes ráno a ešte je mi zle, lebo som si dala priveľa. (No, ráno, to ako asi pred hodinou.)
Ešte k tým filmom. Dúfala som, že na MTV czech pôjde Paris Hilton BFF contest (inak čo znamená BFF? Chantal tvrdí že best fucking friend. Asi hej, lebo to druhé F tam je mrte odveci.) alebo aspoň My super sweet 16 (nerozumiem, prečo sú tak na vetvy z toho že majú 16, keď aj tak ešte nesmú piť) ale išla len "hudba", tak som sa musela zmieriť s HBO. Najprv niečo o nejakom stroskotancovi (Mark Pease Experience tuším), ktorý na strednej patril do zboru a bol akože super a teraz už má 21 a ešte stále má pocit, že je super a chcel by nahrať demo a pičoviny kokotiny a nakoniec zistil že jeho frajerku (stredoškoláčku) mu šuká jeho bývalý učiteľ (učiteľ spevu a divadla) a tento Mark to zistil tak, že - z neznámeho dôvodu - upratoval bordel v izbe jeho slečny a našiel tam pásku "Mac singing" (Mac je tá jeho puča) a to si vzal a počúval to v aute a to bola nahrávka zo skúšky či čo, mac spievala, učiteľ jej hral na klavíri a na konci bolo niečo ako "Prečo sa smejeme?" "Neviem.", cmuk-cmuk-cmuk "Takto?" "Ooooh, áno, áno, presne takto. .... Au!" "Prepáčte, to moje hodinky..." "Nevadí." "Tu?" "Ooooh, uuuh, ó bože, presne tam."
A také zvuky, ako keby ho ťahala za gule, alebo páriace sa mačky (imitujú detský nárek)...fakt otrasné, neviem aký bol originál, ale ten dabing bol PRÍŠERNÝ.
No a milý Mark takto zistil že mu ju jebe ten učiteľ (btw, učiteľa hral Ben Stiller a mal šediny, také dosť divné...to mu mohli aj prirodzenejšie urobiť) a dostal depku a vlastne tá baba vôbec nezistila že on má tú pásku. Nevidela som koniec, lebo som musela ísť na WC, takže fakt neviem, ale keď to budú opakovať, asi si to kuknem, lebo to bola kokotina jak traky.
Potom išlo Vychovávať Hope (nejaký HBO seriál, fakt hrozný, ani nekomentujem) a potom išla Vojna neviest...no tak to stojí za to. Popri tom som piekla, takže som to pozerala len tak jedným okom, ale tie scény sú neopísateľné. Neopísateľne debilný film. O dvoch najlepších kamoškách, ktoré sa rozhádali kvôli tomu, že obe chceli mať svadbu v júni v hoteli Plaza a bol iba jeden termín a tak si robili hrozne zle, ale nakoniec to dobre dopadlo (ale bola aj záverečná bitka pred oltárom v šatách a trhali si závoje), jedna sa vydala a druhá zistila, že vlastne si s tým svojím nerozumie a obaja sa zmenili a fňuk fňuk, rozišli sa priamo v kostole a ona si začala s bratom tej svojej kamošky.
(Moje nervy.)
Potom som stihla koniec Pretty Woman (aspoň niečo dobré) a zasmiala som sa na tých ich handrách.
Vlastne ešte niekedy medzitým išiel Otčim (tuším už som to raz videla), thriller, skrátka otčim bol vrah (vyzabíjal svoju rodinu, lebo mu išli na nervy, alebo tak nejak) a príbeh bol o tom, že matka troch deciek sa s ním zoznámila a samozrejme vtedy nevedeli že on je vrah ale bol podozrivý a šecko bolo podozrivé a susedka videla na nete nejakú fotku najhľadanejšieho zločinca a došla im povedať že sa naňho podobá a tak ju zabil a tak podobne. Nakonci veľká bojová scéna v interiéri ich obrovského baráku a sčasti na streche domu (pršalo a blýskalo sa, samozrejme), vrah ušiel, 18-ročný syn zostal v kóme a prebral sa po pol roku.
Film končil desivo a dramaticky scénkou, kde iná matka dvoch soplákov v supermarkete stretla nášho vraha a zoznámili sa. Titulky.
Potom som ešte pozerala nejaký film s Nicholasom Cageom, ktorý riešil nejakú misiu v Bangkoku. Ale nedávala som pozor, takže neviem o čom to bolo.
Vidíte, deň som strávila plodne. A dnes idem do Malaciek a kupujem si víno, lebo za a) moje telo nie je schopné sa vysporiadať s takým množstvom tvrdého chlastu a zostať potom ešte pojazdné (a ja zajtra učím) a za b) šetrím.
Na druhej strane - viem, že keď si vypijem svoju fľašu vína, už budem mať chuť dať si čokoľvek a nebude mi ani vadiť že miešam. To so mnou robí vínčisko. (Keby som pila tvrdé, nemiešala by som to s iným tvrdým...aspoň väčšinou,.) Ach, ja budem zajtra vyzerať...
streda 27. apríla 2011
Stepná laň a chorá vrana
Znie to trochu ako bájka, ale prd.
V podstate išlo o to...že hneď po škole som sa opila z jedného piva a teraz som frustrovaná. Lebo čo? Mám nedostatok sexu. Seksu? Už ani neviem, ako sa to píše. Teda, nedostatok by bol ešte fajn, ale ja nemám ani jediný sex. Ani kúsoček. A som nadržaná jak stepná laň, ale môžem len pičovať ako chorá vrana.
By som si šla oškrabať nejaké steny.
A inak. Dneska zasa dve prednášky so Supermáriom, na jednej som si prezieravo sadla do lavice pred neho a na druhej som naňho mala parádny výhľad a poviem vám, že nemám ani predstavy o čom tá prednáška bola. Musela som naňho vkuse čumeť a rozhodne som nemyslela na dejiny Balkánu.
Chantal včera povedala múdru vec.
"Všetci sú zadaní."
"No jasné, všetci. Vlastne sú všetci na šachovnici. Keď niečo chceš, musíš niekoho iného vyjebať z jeho poľa."
V podstate išlo o to...že hneď po škole som sa opila z jedného piva a teraz som frustrovaná. Lebo čo? Mám nedostatok sexu. Seksu? Už ani neviem, ako sa to píše. Teda, nedostatok by bol ešte fajn, ale ja nemám ani jediný sex. Ani kúsoček. A som nadržaná jak stepná laň, ale môžem len pičovať ako chorá vrana.
By som si šla oškrabať nejaké steny.
A inak. Dneska zasa dve prednášky so Supermáriom, na jednej som si prezieravo sadla do lavice pred neho a na druhej som naňho mala parádny výhľad a poviem vám, že nemám ani predstavy o čom tá prednáška bola. Musela som naňho vkuse čumeť a rozhodne som nemyslela na dejiny Balkánu.
Chantal včera povedala múdru vec.
"Všetci sú zadaní."
"No jasné, všetci. Vlastne sú všetci na šachovnici. Keď niečo chceš, musíš niekoho iného vyjebať z jeho poľa."
Čarovné slovo na P je Prijebem ti
Často mám pocit, že mám okolo seba samých idiotov. Frustrujúce je, že to nie je len pocit. Čo všetkých v detstve bili po hlavičkách? Boha.
Musím sa vyzúriť sem, aj keď teraz už ani nepociťujem zlosť, lebo som si ju vykričala hned ráno spolužiakovi. Ešteže tak. A ešteže so mnou súhlasil.
Aby ste boli v obraze. Medzi povinnými predmetmi z dejepisu máme v júni exkurziu. Jasné, chápem, je to také, lebo ju musíte absolvovať a musíte si ju zaplatiť, čo je okolo 200 euro.
Kto trie biedu, má možnosť spraviť nejakú náhradnú prácu. Zaujímavé, že po tejto informácii už nikto nenarieka že na to nemá, aspoň nie tak nahlas. Vši lenivé.
A teraz k problému. Ideme do Poľska a začíname vo Wroclavi (Wroclave?) a otázkou je, že kedy vyraziť. Pôvodne bol plán (ale nie pevný a od začiatku to všetci vedeli, že ešte nie je všetko 100% dohodnuté) ísť vo štvrtok ráno. Lenže cesta trvá osem hodín a preto nám teta navrhla ešte iné - ísť v stredu v noci, aby sme do Wroclavi dorazili ráno a niečo z nej aj videli, prípadne v stredu okolo obeda, čo by znamenalo jeden nocľah navyše.
Viete aká by bola cena? O 10 euro viac. 10 euro!!! Pamätaje si túto sumu.
Ale moji drahí spolužiaci sú zjavne úplne jebnutí.
Pripomeniem tu iba najpozoruhodnejšie názory.
Móže vám toto niekto povedať? Že nezaplatí o 10 euro viac, lebo to ho finančne položí?
("Tak zavolaj mojej mamke!" Bola jej útočná reakcia na moju poznámku, že keď sa ide von, väčšina z tých ľudí prepije viac než 10 eur za jeden večer, tak nechápem s čím je problém.)
Kks, keď na to nemá, nech nejde a urobí prácu navyše a keď ide, nech mi netvrdí, že to celá rodina vybrala svoje posledné úspory, len aby sa jej chuderke zložili na exkurziu. Neskutočne ma títo ľudia serú. Doboha, nech si nájdu prácu. Keď vidím, aké majú moji spolužiaci telefóny, iPody, notebooky a kadejaké voloviny, strácam chuť s nimi diskutovať o prachoch. A potom milú slečnu vidíte pred školou vyhulovať. Asi keby zaplatila o desinku navyše, nevyšlo by na cigarety (z vreckového, z vreckového...tato daj mi, andela ti, zo svojeho, zo svojeho).
No nejebli by ste jej jednu po zátylku?
Nakoniec sa asi presadí možnosť č. 2 - cestovať v noci a ráno dojsť. (Slečne inak ani toto nevyhovovalo, lebo prebohaaa...osem hodín v buse!)
Normálne ma serú tí ľudia. A do toho ešte tí, ktorých nezaujíma nijaké mesto, nijaké pamiatky, len aby sme tam došli a mohli sa večer ožrať. Aj tým by som jebla po zátylku. Nechápem, načo sa trepali na vysokú, keď ich nič nezaujíma.
Ne že by ja som bola nejaká vzorový študent, ale tak dopiče, to je predsa EXKURZIA! Ach. Zbytočne si dvíham tlak.
Ešte raz mi niekto povie že nevydrží osem hodín cestovať a potom ešte cez deň fungovať, asi ho fakt pošlem do piče aj pred celou triedou aj pred vyučujúcou.
Musím sa vyzúriť sem, aj keď teraz už ani nepociťujem zlosť, lebo som si ju vykričala hned ráno spolužiakovi. Ešteže tak. A ešteže so mnou súhlasil.
Aby ste boli v obraze. Medzi povinnými predmetmi z dejepisu máme v júni exkurziu. Jasné, chápem, je to také, lebo ju musíte absolvovať a musíte si ju zaplatiť, čo je okolo 200 euro.
Kto trie biedu, má možnosť spraviť nejakú náhradnú prácu. Zaujímavé, že po tejto informácii už nikto nenarieka že na to nemá, aspoň nie tak nahlas. Vši lenivé.
A teraz k problému. Ideme do Poľska a začíname vo Wroclavi (Wroclave?) a otázkou je, že kedy vyraziť. Pôvodne bol plán (ale nie pevný a od začiatku to všetci vedeli, že ešte nie je všetko 100% dohodnuté) ísť vo štvrtok ráno. Lenže cesta trvá osem hodín a preto nám teta navrhla ešte iné - ísť v stredu v noci, aby sme do Wroclavi dorazili ráno a niečo z nej aj videli, prípadne v stredu okolo obeda, čo by znamenalo jeden nocľah navyše.
Viete aká by bola cena? O 10 euro viac. 10 euro!!! Pamätaje si túto sumu.
Ale moji drahí spolužiaci sú zjavne úplne jebnutí.
Pripomeniem tu iba najpozoruhodnejšie názory.
- načo to predlžovať, stačí keď dojdeme do Wroclavi poobede, veď to aj tak netreba tak dlho chodiť po meste, hlavne aby sme sa večer nadrbali, lebo výlet
- v žiadnom prípade nechceme ísť v noci, lebo nééé, bóóóóže fúúúj, to budeme dolámaní a nevyspatí a vôbec, kto to má vydržať??? A neosprchovaní!
- v žiadnom prípade nechceme ísť už v stredu, lebo 10 euro je DOSŤ veľa
Móže vám toto niekto povedať? Že nezaplatí o 10 euro viac, lebo to ho finančne položí?
("Tak zavolaj mojej mamke!" Bola jej útočná reakcia na moju poznámku, že keď sa ide von, väčšina z tých ľudí prepije viac než 10 eur za jeden večer, tak nechápem s čím je problém.)
Kks, keď na to nemá, nech nejde a urobí prácu navyše a keď ide, nech mi netvrdí, že to celá rodina vybrala svoje posledné úspory, len aby sa jej chuderke zložili na exkurziu. Neskutočne ma títo ľudia serú. Doboha, nech si nájdu prácu. Keď vidím, aké majú moji spolužiaci telefóny, iPody, notebooky a kadejaké voloviny, strácam chuť s nimi diskutovať o prachoch. A potom milú slečnu vidíte pred školou vyhulovať. Asi keby zaplatila o desinku navyše, nevyšlo by na cigarety (z vreckového, z vreckového...tato daj mi, andela ti, zo svojeho, zo svojeho).
No nejebli by ste jej jednu po zátylku?
Nakoniec sa asi presadí možnosť č. 2 - cestovať v noci a ráno dojsť. (Slečne inak ani toto nevyhovovalo, lebo prebohaaa...osem hodín v buse!)
Normálne ma serú tí ľudia. A do toho ešte tí, ktorých nezaujíma nijaké mesto, nijaké pamiatky, len aby sme tam došli a mohli sa večer ožrať. Aj tým by som jebla po zátylku. Nechápem, načo sa trepali na vysokú, keď ich nič nezaujíma.
Ne že by ja som bola nejaká vzorový študent, ale tak dopiče, to je predsa EXKURZIA! Ach. Zbytočne si dvíham tlak.
Ešte raz mi niekto povie že nevydrží osem hodín cestovať a potom ešte cez deň fungovať, asi ho fakt pošlem do piče aj pred celou triedou aj pred vyučujúcou.
štvrtok 14. apríla 2011
Aber Heinz Kuhlmann möchte arbeiten.
Začínam mať výčitky svedomia, koľko budem stáť vlastných fotrovcov, keď pôjdem na Erasmus. ne že by som sa toho chcela teraz vzdať, ale aj tak - štipko 352 (ubytko stojí 350) a celkové náklady na mesiac cca 950. Popičovka, že?
A inak? Chystám sa na festival frankofónneho filmu. Film o punkáčovi. Milujem punkáčov. Juch.
A možno napíšem Fragmenty II. Materiálu mám po kokot (hej, odtiaľto až do piče).
A inak? Chystám sa na festival frankofónneho filmu. Film o punkáčovi. Milujem punkáčov. Juch.
A možno napíšem Fragmenty II. Materiálu mám po kokot (hej, odtiaľto až do piče).
nedeľa 3. apríla 2011
Fragmenty
Rôzny čas, rôzne miesto, rôzni aktéri. Niektoré mená som zmenila, len tak z rozmaru.
V reštaurácii:
"Mňa vlastne Jack chráni pred promiskuitou..."
"Hej?"
"No... podľa mňa, keby sme spolu nechodili, ja by som bola dobré kurvisko!"
V centre:
"Myslíš že sme im vbehli do záberu?"
"Neviem, prečo?"
"Tak...budú mať krajšiu fotku."
U Triss:
"Na zvieratkách sú najkrajšie tie papuľky. Aj keby to celé telo nemalo."
"Si kúp hada."
"Ale to je samé telo a žiadna papuľka!"
"V hre koho si vyberieš si medzi Paulom a tým čo sa dosral a dogrcal na intráku vyberáme panenstvo."
Slová zadaného chlapa:
"If you can´t be with the one you love, love the one you´re with."
U Martiny:
"Nikdy nejsi dosť najedená na lokše."
V bare:
"Nejsom namyslená, ja som realistická."
Doma:
"Mužena je biblický výraz pre hermafrodita."
Pri učení:
"Keby som mala sex, nepotrebovala by som drogy."
"Najprv by som chlapa namaľovala ako Alicea a potom by sme šli na vec."
"Na WC?"
"Vyjebme sa na školu a pome na vandrovku."
"S vajcom? Už ťa nejaké vajco pozvalo na vandrovku?"
"Treba riešiť existenciálne otázky kým je čas!"
"Ja budem veľký reformátor školstva. Budú sa o mne učiť na výške, že Komenský a ja, na rovnakej úrovni samozrejme."
"Napíšeš voláky Disertatio Edukativ (Edukatívno-moralistická štruktúra školstva slovenského)."
"Orbis Pictus. Napíšem Orbis Pičus, Svet v pičusoch."
"Svet v piči."
"Kks jak mohla nejaká matka pomenovať svoje dieťa Chamurapi??!! Ako naňho volala keď sa flákalo po poli??"
"Chami, Chami, Chami, Chami, chamideš?"
"Smilstvo plnohodnotne nahradí všetky ostatné hriechy. Ale aj tak sa ich nechcem vzdať."
"Čo sa stalo v roku 800?"
"Nič."
"Bol búrlivý Silvester!"
"Jediné čo treba urobiť aby si videla jednorožca je zjesť halucinogénne huby. To sa oplatí!"
"Tak to musíme urobiť rýchlo, kým som panna, aby som si ho mohla pohladkať."
"To ja už si nemóžem?"
"Ne, to len čistá osoba. Ale ver tomu, že by som to hneď vymenila!"
O jednej stratenej náušnici:
"To budeš nosiť keď budeš mať jedno ucho, ako Van Gogh."
O známom vtipe Honolulu-Karakas:
"Pri fajčení môžeš hovoriť všetky hlavné mestá sveta a keď sa dovtedy neurobí, tak nejsi dobrá v zemepise."
Pri učení:
"Pápež má ráno svätú stolicu."
"Mám sa teda vrátiť k Heinrichovi?"
"Neviem. Teraz riešim, ako to sem narvať, lebo sa mi to tu ohlo. Ja som vážny človek a riešim vážne veci!"
"V podstate išlo o to, že autor bol kokot."
"Kokot je joystick!"
"Blowjob na prírodno je strčiť kkt do vetra."
"James Joyce bol obyčajný babrák a sráč."
V reštaurácii:
"Mňa vlastne Jack chráni pred promiskuitou..."
"Hej?"
"No... podľa mňa, keby sme spolu nechodili, ja by som bola dobré kurvisko!"
V centre:
"Myslíš že sme im vbehli do záberu?"
"Neviem, prečo?"
"Tak...budú mať krajšiu fotku."
U Triss:
"Na zvieratkách sú najkrajšie tie papuľky. Aj keby to celé telo nemalo."
"Si kúp hada."
"Ale to je samé telo a žiadna papuľka!"
"V hre koho si vyberieš si medzi Paulom a tým čo sa dosral a dogrcal na intráku vyberáme panenstvo."
Slová zadaného chlapa:
"If you can´t be with the one you love, love the one you´re with."
U Martiny:
"Nikdy nejsi dosť najedená na lokše."
V bare:
"Nejsom namyslená, ja som realistická."
Doma:
"Mužena je biblický výraz pre hermafrodita."
Pri učení:
"Keby som mala sex, nepotrebovala by som drogy."
"Najprv by som chlapa namaľovala ako Alicea a potom by sme šli na vec."
"Na WC?"
"Vyjebme sa na školu a pome na vandrovku."
"S vajcom? Už ťa nejaké vajco pozvalo na vandrovku?"
"Treba riešiť existenciálne otázky kým je čas!"
"Ja budem veľký reformátor školstva. Budú sa o mne učiť na výške, že Komenský a ja, na rovnakej úrovni samozrejme."
"Napíšeš voláky Disertatio Edukativ (Edukatívno-moralistická štruktúra školstva slovenského)."
"Orbis Pictus. Napíšem Orbis Pičus, Svet v pičusoch."
"Svet v piči."
"Kks jak mohla nejaká matka pomenovať svoje dieťa Chamurapi??!! Ako naňho volala keď sa flákalo po poli??"
"Chami, Chami, Chami, Chami, chamideš?"
"Smilstvo plnohodnotne nahradí všetky ostatné hriechy. Ale aj tak sa ich nechcem vzdať."
"Čo sa stalo v roku 800?"
"Nič."
"Bol búrlivý Silvester!"
"Jediné čo treba urobiť aby si videla jednorožca je zjesť halucinogénne huby. To sa oplatí!"
"Tak to musíme urobiť rýchlo, kým som panna, aby som si ho mohla pohladkať."
"To ja už si nemóžem?"
"Ne, to len čistá osoba. Ale ver tomu, že by som to hneď vymenila!"
O jednej stratenej náušnici:
"To budeš nosiť keď budeš mať jedno ucho, ako Van Gogh."
O známom vtipe Honolulu-Karakas:
"Pri fajčení môžeš hovoriť všetky hlavné mestá sveta a keď sa dovtedy neurobí, tak nejsi dobrá v zemepise."
Pri učení:
"Pápež má ráno svätú stolicu."
"Mám sa teda vrátiť k Heinrichovi?"
"Neviem. Teraz riešim, ako to sem narvať, lebo sa mi to tu ohlo. Ja som vážny človek a riešim vážne veci!"
"V podstate išlo o to, že autor bol kokot."
"Kokot je joystick!"
"Blowjob na prírodno je strčiť kkt do vetra."
"James Joyce bol obyčajný babrák a sráč."
sobota 2. apríla 2011
Tam kde byl, všude zahrál, po něm zbyl jenom randál
Keď som v Randali vždy sa začnem cítiť nejako staro, lebo tam chodia hlavne mladšie ročníky a ja už som predsa len dosiahla požehnaný vek... haha.
Ale zase raz nevšedný večer v tradičnej zostave.
Ešte kým som čakala na zastávke na baby, šiel okolo nejaký čudný chlap (ale ne dosť čudný na to aby ste boli hneď obozretné!) a pokúsil sa ma chytiť za stehno. (Mala som minisukňu.) Ja som ho rukou zastavila, takže sa nám akurát zrazili predlaktia, pozreli sme si do očí (on tak divne, ja som zazrela jak boh vojny) a šiel ďalej. Celé sa to odohralo bez slov, lebo on nič nehovoril a ja som si nebola istá či mám kričať. Dosť divné a dosť hnusné.
Išli sme podporovať mladú nádejnú kapelu, gitarista nám kúpil poldeco a ešte sme aj dostali rockové kondómy. Po obvyklom počte marhúl mi zasa nič nebolo (bože, nejsom taká bohatá, aby som si mohla dovoliť opiť sa v bare...safra kde sú tie časy, keď mi stačili dve-tri vodky aby som bola dizzy??) ale sranda bola. Teda nič...akože niektoré veci som si spomenula až po rozhovore s babami, ale to sa neráta! No dobre, trocha mi bolo, ale ne tak ako by malo, keby sa svet točil správnym smerom. Domov som šla pešo, po Račianskej popri tom strašidelnom koľajisku, kde sa furt potulujú houmlesáci a socky a ani ma nenapadlo sa báť. Alcohol is my friend!
Uvediem vás do obrazu. Zavreli nám Aligáč, štamgasti sa teda rozpŕchli a ako sme videli, rozpŕchli sa aj do Randalu. Menovite Kato s Polišom (na skapanie a ešte viac na skapanie je, že sme im rozprávali že sú Kato a Poliš) a aj Tarabas (spomínala som ho vôbec minule?). Veľmi sa s nami bavil. Veľmi, veľmi. Martina je s ním už veľká kamoška na fejsi. Ja som veľká kamoška s frajerom sestry Chantalinej kamošky. Inak tiež člen populárnej skupiny (ale ne tej na ktorú sme došli my). On si myslel že Chantal je staršia sestra. To je mi kompliment. Haha. Chantal, vyzeráš staro!
A náš big deal. NOVAROCK!!! My potrebujeme ísť na Novarock. Áno, áno, áno. Lebo pozrite:
Ale zase raz nevšedný večer v tradičnej zostave.
Ešte kým som čakala na zastávke na baby, šiel okolo nejaký čudný chlap (ale ne dosť čudný na to aby ste boli hneď obozretné!) a pokúsil sa ma chytiť za stehno. (Mala som minisukňu.) Ja som ho rukou zastavila, takže sa nám akurát zrazili predlaktia, pozreli sme si do očí (on tak divne, ja som zazrela jak boh vojny) a šiel ďalej. Celé sa to odohralo bez slov, lebo on nič nehovoril a ja som si nebola istá či mám kričať. Dosť divné a dosť hnusné.
Išli sme podporovať mladú nádejnú kapelu, gitarista nám kúpil poldeco a ešte sme aj dostali rockové kondómy. Po obvyklom počte marhúl mi zasa nič nebolo (bože, nejsom taká bohatá, aby som si mohla dovoliť opiť sa v bare...safra kde sú tie časy, keď mi stačili dve-tri vodky aby som bola dizzy??) ale sranda bola. Teda nič...akože niektoré veci som si spomenula až po rozhovore s babami, ale to sa neráta! No dobre, trocha mi bolo, ale ne tak ako by malo, keby sa svet točil správnym smerom. Domov som šla pešo, po Račianskej popri tom strašidelnom koľajisku, kde sa furt potulujú houmlesáci a socky a ani ma nenapadlo sa báť. Alcohol is my friend!
Uvediem vás do obrazu. Zavreli nám Aligáč, štamgasti sa teda rozpŕchli a ako sme videli, rozpŕchli sa aj do Randalu. Menovite Kato s Polišom (na skapanie a ešte viac na skapanie je, že sme im rozprávali že sú Kato a Poliš) a aj Tarabas (spomínala som ho vôbec minule?). Veľmi sa s nami bavil. Veľmi, veľmi. Martina je s ním už veľká kamoška na fejsi. Ja som veľká kamoška s frajerom sestry Chantalinej kamošky. Inak tiež člen populárnej skupiny (ale ne tej na ktorú sme došli my). On si myslel že Chantal je staršia sestra. To je mi kompliment. Haha. Chantal, vyzeráš staro!
A náš big deal. NOVAROCK!!! My potrebujeme ísť na Novarock. Áno, áno, áno. Lebo pozrite:
utorok 29. marca 2011
Posledný marcový oný
Marcové ídy nenávratne v prdeli, rovnako ako jarný sneh (ale bol nejaký?) a za chvíľu tu máme prvý apríl, kedy pár vtipných jedincov...no, každopádne dúfam že sa im vyhnem. Neholdujem tejto zábave. Radšej sa bohapusto opíjam, prípadne bohapusto šukám. V ostatných mesiacoch sa dostalo iba na to prvé a to sa mi tiež vždy nepodarí tak ako si to predstavujem. Nerozumiem, ako mi môže nič nebyť po ôsmych vodkách, keď inak to spoľahlivo zapríčiní ľahkosť bytia (ráno po niekedy aj neznesiteľnú, ale už nie ľahkosť), alebo dokonca aj blízke stretnutie tretieho druhu so záchodovou misou. Neslúži mi ku cti, koľko bratislavských záchodových mís v rôznych podnikoch som už vrúcne objímala, ale čo sa dá robiť.
Zasa som odbehla od témy, ako je to bežné, ale verím, že vás baví aj tliachanie o ničom. (Chcela som že o hovne, lež nemusím byť zakaždým vulgárna, zavše smiem i nejaký ten eufemizmus použiť, alebo?) (Hej, dnes som bola na káve v Shtoorovi.)
Chcela som o psychologickej konferencii v Olomouci. Neštudujem psychológiu a prednáške s názvom Edukačná psychológia (v utorky ráno) sa snažím vyhýbať (ale už nemôžem, lebo sa jej akosi nepáčilo že mám už tri absencie...to viete PdF UK) ako sa dá. Ale tá konfera bola skvelá. O psychológii zločinu. Pozrela som si obrázky ciel pre väzňov na doživotie (možno ma to čaká za niekoľkonásobnú vraždu malých zmrdov...ak sa budú aj nabudúce správať tak ako včera).
Včera keď som vošla do triedy, videla som krpcov ako sa mlátia na dlážke (hrali sa na kick box, myslím) a do toho hrá z mobilu pesnička, na ktorú som ešte v sobotu tancovala na stoličke v olomouckej krčme. Hm...
A včera som bola ešte načisto rozjebaná, lebo sa posúval čas (áno, presne preto a ne preto že sme celú sobotňajšiu noc chlastali a spali štyri hodiny!!) a oni ziapali a behali a hádzali vecami. OMG. Vlastne OMFG.
Ale ku konferencii. Začala v pátek, improvizačným divadlom, čo bolo skrátka mrte popiči (zostanem aj ja pri svojom bežnom štýle, aby ste si nemysleli že som chorá). Videla som také dačo prvýkrát v živote a fakt sa mi to páčilo, bola som unesená. Súťažili dva tímy hercov a neviem čo by som k tomu dodala, lebo to treba vidieť, ťažko opisovať improvizáciu na tému mliečny červ a agresívny kebab.
V piatok sme toho moc nepopili, lebo sme boli unavené a sedeli sme v krčme, kde bola nejaká uzavretá spoločnosť obstarožných tlstých Čechov, ktorí sa vyzliekali do pol pása a tancovali na stole. Nechutné.
Takže sobotňajšie prednášky som ako tak zvládala (ale keď sme sedeli vo filmovom sále, kde bolo prítmie, dobre ma bralo na spánok...).
V sobotu večer bol raut, oficoš žúrka pre účastníkov konfery, so žrádlom (málo, ale niečo sme ukoristili) a živou hudbou (skvelé!).
Pilo sa na otvorený účet a poviem vám...nič pre mňa. Ja sa neviem kontrolovať a preto som skončila ako vágus - prepila som všetky svoje prachy a v nedeľu mi baby kúpili jak raňajky, tak lístok na vlak do Bratislavy. Heh. Bolo mi to smiešne vtedy, v nedeľu ráno a ešte stále je...hm, poľutovaniahodné? Som nezodpovedná, heh. (Ja som viac-menej konvenčná, čo sa týka pravopisu, preto som rozhodnutá písať bodku aj za "heh".)
Aby som neklamala...zostalo mi presne 20 korún. (Na jogurtové mlieko.)
Okrem chlastu (posledné dve vodky som si musela kúpiť, lebo som si omylom kúpila džús navyše...chápete) a divokého tanca som sa zoznámila s dvoma Čechmi. Keď som doplachtila k nášmu stolu aj s tým nešťastným džúsom navyše, jeden z nich sedel na mojom mieste, tak som mu povedala že buď odíde, alebo si mu sadnem na kolená. On že fajn, nech si sadnem. Sedela som mu na kolenách asi ...no...dosť dlho (baby sa smiali, že som si hovela v jeho lone, chacha), bavila som sa väčšinu času s jeho kamošom a nikto nikoho nebalil. Potom sa náš mini spolok nejako rozišiel do všetkých strán a asi o pol hodinu som sa dozvedela, že chalan má priateľku, ktorá je prítomná. Teda, dosť čudné spôsoby...
Ja som si neodpustila jazykové okienko a skritizovala sommylých milých (edit: hej, už ste to videli, tak to nezmažem, ale prepíšem...len chcem aby ste vedeli že to bol preklep!!! :D) Čechov za to že nám málo rozumejú a nevedia hovoriť po slovensky. Aby som demonštrovala, o čo sme na tom lepšie, bavila som sa s nimi po česky a ešte som aj za každou vetou nezabudla na "vole". Strašne sa smiali (a povedali že oni nehovoria vole, že to len Pražáci) a povedali, že majú na škole nejakého Slováka (Bratislavčana) a ten vraj stále hovorí "no hej" a "ty kokos". Ja: "No hej, to my často hovorievame. Ty kokos."
Zvyšok dokončím neskôr, musím ísť nakupovať...zostaňte verní! Tak už som naspátek, ideme ďalej, dveře se zavírají.
Ešte si z toho rozhovoru pamätám, že ten, čo som mu nesedela na kolenách sa strašne smial, keď som o niekom povedala že je prijebaný. Teda smial sa na tom slove. Oni to asi nepoužívajú. Pozoruhodné.
Neviem kedy sme sa dostali naspäť do hostela, či ubytovne, či čo to vlastne bolo, ale mali sme o hodinu menej na zdravý spánok a to sa podpísalo na mojich kruhoch pod očami (až po bradu, ako sa raz vyjadrila Trsalka) a úbohej pleti, ktorá aj tak neni nič moc, ale v nedeľu to nezachránil ani darovaný make-up Chanel.
Raňajky mi kúpila Martina (ja len to jogurtové mlieko, stálo presne dvadsať korún) a mašírovali sme na prednášky, samozrejme neskoro, ale nevadí. Tam sme sa ešte tlačili nejakými chlebíčkami (baby nechceli míňať za ďalší obed a ja som už nemala čo míňať, ha) a keksíkmi, dali sme si kávu (žiadny účinok) a ja som napoli prespala tú prednášku o doživotných väzňoch. To ma fakt sralo, lebo tie momenty, ktoré som bola ako tak pri zmysloch (keď som si masírovala viečka a triasla hlavou v snahe prebrať sa) boli dosť zaujímavé.
Cestou domov som musela odpovedať celými vetami na otázky "Aké sú tvoje dojmy z prvej konferencie?". Prišla som o svoje konferenčné panenstvo!
Inak som bola zvolená za hlavného kolokviátora, lebo som sa celý čas snažila primäť ostatných k tomu aby sa vyjadrovali na nejaké závažné spoločenské témy. Akurát že sa nám to podarilo iba v piatok večer, keď sme viedli diskusiu, ako by mala vyzerať tvoja sex male doll. (Na základe článku v Elle.)
No, zhodli sme sa na tom, že by mala mať niekoľko rôznych hláv, ktoré by sme si vymieňali podľa chuti, ale vlastne by nikto takú doll nechcel. Tak neviem.
Ďalšie kolokvium na úrovni sa nám už usporiadať nepodarilo, v dôsledku nedostatku vhodných tém.
Zasa som odbehla od témy, ako je to bežné, ale verím, že vás baví aj tliachanie o ničom. (Chcela som že o hovne, lež nemusím byť zakaždým vulgárna, zavše smiem i nejaký ten eufemizmus použiť, alebo?) (Hej, dnes som bola na káve v Shtoorovi.)
Chcela som o psychologickej konferencii v Olomouci. Neštudujem psychológiu a prednáške s názvom Edukačná psychológia (v utorky ráno) sa snažím vyhýbať (ale už nemôžem, lebo sa jej akosi nepáčilo že mám už tri absencie...to viete PdF UK) ako sa dá. Ale tá konfera bola skvelá. O psychológii zločinu. Pozrela som si obrázky ciel pre väzňov na doživotie (možno ma to čaká za niekoľkonásobnú vraždu malých zmrdov...ak sa budú aj nabudúce správať tak ako včera).
Včera keď som vošla do triedy, videla som krpcov ako sa mlátia na dlážke (hrali sa na kick box, myslím) a do toho hrá z mobilu pesnička, na ktorú som ešte v sobotu tancovala na stoličke v olomouckej krčme. Hm...
A včera som bola ešte načisto rozjebaná, lebo sa posúval čas (áno, presne preto a ne preto že sme celú sobotňajšiu noc chlastali a spali štyri hodiny!!) a oni ziapali a behali a hádzali vecami. OMG. Vlastne OMFG.
Ale ku konferencii. Začala v pátek, improvizačným divadlom, čo bolo skrátka mrte popiči (zostanem aj ja pri svojom bežnom štýle, aby ste si nemysleli že som chorá). Videla som také dačo prvýkrát v živote a fakt sa mi to páčilo, bola som unesená. Súťažili dva tímy hercov a neviem čo by som k tomu dodala, lebo to treba vidieť, ťažko opisovať improvizáciu na tému mliečny červ a agresívny kebab.
V piatok sme toho moc nepopili, lebo sme boli unavené a sedeli sme v krčme, kde bola nejaká uzavretá spoločnosť obstarožných tlstých Čechov, ktorí sa vyzliekali do pol pása a tancovali na stole. Nechutné.
Takže sobotňajšie prednášky som ako tak zvládala (ale keď sme sedeli vo filmovom sále, kde bolo prítmie, dobre ma bralo na spánok...).
V sobotu večer bol raut, oficoš žúrka pre účastníkov konfery, so žrádlom (málo, ale niečo sme ukoristili) a živou hudbou (skvelé!).
Pilo sa na otvorený účet a poviem vám...nič pre mňa. Ja sa neviem kontrolovať a preto som skončila ako vágus - prepila som všetky svoje prachy a v nedeľu mi baby kúpili jak raňajky, tak lístok na vlak do Bratislavy. Heh. Bolo mi to smiešne vtedy, v nedeľu ráno a ešte stále je...hm, poľutovaniahodné? Som nezodpovedná, heh. (Ja som viac-menej konvenčná, čo sa týka pravopisu, preto som rozhodnutá písať bodku aj za "heh".)
Aby som neklamala...zostalo mi presne 20 korún. (Na jogurtové mlieko.)
Okrem chlastu (posledné dve vodky som si musela kúpiť, lebo som si omylom kúpila džús navyše...chápete) a divokého tanca som sa zoznámila s dvoma Čechmi. Keď som doplachtila k nášmu stolu aj s tým nešťastným džúsom navyše, jeden z nich sedel na mojom mieste, tak som mu povedala že buď odíde, alebo si mu sadnem na kolená. On že fajn, nech si sadnem. Sedela som mu na kolenách asi ...no...dosť dlho (baby sa smiali, že som si hovela v jeho lone, chacha), bavila som sa väčšinu času s jeho kamošom a nikto nikoho nebalil. Potom sa náš mini spolok nejako rozišiel do všetkých strán a asi o pol hodinu som sa dozvedela, že chalan má priateľku, ktorá je prítomná. Teda, dosť čudné spôsoby...
Ja som si neodpustila jazykové okienko a skritizovala som
Zvyšok dokončím neskôr, musím ísť nakupovať...zostaňte verní! Tak už som naspátek, ideme ďalej, dveře se zavírají.
Ešte si z toho rozhovoru pamätám, že ten, čo som mu nesedela na kolenách sa strašne smial, keď som o niekom povedala že je prijebaný. Teda smial sa na tom slove. Oni to asi nepoužívajú. Pozoruhodné.
Neviem kedy sme sa dostali naspäť do hostela, či ubytovne, či čo to vlastne bolo, ale mali sme o hodinu menej na zdravý spánok a to sa podpísalo na mojich kruhoch pod očami (až po bradu, ako sa raz vyjadrila Trsalka) a úbohej pleti, ktorá aj tak neni nič moc, ale v nedeľu to nezachránil ani darovaný make-up Chanel.
Raňajky mi kúpila Martina (ja len to jogurtové mlieko, stálo presne dvadsať korún) a mašírovali sme na prednášky, samozrejme neskoro, ale nevadí. Tam sme sa ešte tlačili nejakými chlebíčkami (baby nechceli míňať za ďalší obed a ja som už nemala čo míňať, ha) a keksíkmi, dali sme si kávu (žiadny účinok) a ja som napoli prespala tú prednášku o doživotných väzňoch. To ma fakt sralo, lebo tie momenty, ktoré som bola ako tak pri zmysloch (keď som si masírovala viečka a triasla hlavou v snahe prebrať sa) boli dosť zaujímavé.
Cestou domov som musela odpovedať celými vetami na otázky "Aké sú tvoje dojmy z prvej konferencie?". Prišla som o svoje konferenčné panenstvo!
Inak som bola zvolená za hlavného kolokviátora, lebo som sa celý čas snažila primäť ostatných k tomu aby sa vyjadrovali na nejaké závažné spoločenské témy. Akurát že sa nám to podarilo iba v piatok večer, keď sme viedli diskusiu, ako by mala vyzerať tvoja sex male doll. (Na základe článku v Elle.)
No, zhodli sme sa na tom, že by mala mať niekoľko rôznych hláv, ktoré by sme si vymieňali podľa chuti, ale vlastne by nikto takú doll nechcel. Tak neviem.
Ďalšie kolokvium na úrovni sa nám už usporiadať nepodarilo, v dôsledku nedostatku vhodných tém.
štvrtok 24. marca 2011
Nuda
A už je to tu, toľko sme sa jej báli, záverečná...
Ale trt, vlastne je tu niečo, čoho sa neviete dočkať, len sa trasete, kedy to už uverejním. Hohóóóó...presne vy plesne, pojednanie o nudných ľuďoch.
(Je to lepšie než baliť si saky paky - kto tvrdí že to nepozná, má obmedzenú slovnú zásobu. A keby vás to zaujímalo, pochádza to z nemčiny.)
Inak, trochu sa bojím, aby ten článok nebol nudný...predsa len, čo už môžete povedať o nudných ľuďoch zaujímavého? Na nich nie je nič zaujímavé.
Môžete mi povedať že som namyslená, ale...ha, presne - nemôžete mi napľuť do tváre a znechutene odkráčať (teda to môžte, ale nikto vás neuvidí, keď sa znechutíte pred vlastným monitorom), lebo sa skrývam vo svojej anonymite (Girl, ticho!) (Ona ma sleduje po Auparku, chápete...)
Nudní ľudia majú ku mne rôzny postoj, Niektorí by chceli byť ako ja (no dobre dobre...to si len ja myslím). (Ale prepáčte, vždy som to chcela niekam napísať, tak tu hádam smiem. Viem, že ma neberiete vážne, lebo nobody does. Btw, tento tvar mi v slovenčine dosť chýba.)
Tak ešte raz a pomaly. Pozerajú na mňa ako na zvieratko v ZOO (pche, nemyslite si že som vás neprekukla), alebo zvrchu. Tí čo ma považujú za iný druh, tí sú nudný as hell. (No, ne len mňa, hocikoho z vás, kto nejste nudní, ale nechceme zovšeobecňovať, lebo to nerobí dobrotu, víme.)
Oni sami majú tak nudní život, že vy im pripadáte zvláštny, iný, čudný, pozorovania hodný. Alebo možno aj vhodný na pokusy. Minimálne psychologické a sociologické.
Oni majú nudné štúdium, nudnú prácu, nudné okolie (ó, to vlastne nemusí byť tak...v ich okolí môžem byť napr. aj ja, chacha) a proste všetky aspekty ich bežného života sú príliš ... bežné. To sa dosť ťažko vysvetľuje. Ne že by nikdy nerobili nič nenudné, alebo vzrušujúce. Ale oni sú nudní vo svojej podstate, chcú a žijú svoj konvenčný život a väčšinou nerozumejú, keď sa im snažíte vysvetliť, čo vás na vašom živote nebaví. (No hej, to som ja, ten čo ho nič nebaví. Ale momentálne moja sínusoida stúpa, lebo som spokojná. To je vedľajšie.)
Oni sú takí...no viete - dlhodobý vzťah, úspešné štúdium a nejaká práca kde sú od svitu do mrku a zdá sa im to asi aj dobré a potom manželstvo a deti. Cha. A potom smrť, ale o tom už nikto nehovorí, len cynici ako ja.
Jasné, že oni vám to takto nepovedia. Jáj, zabudla som na auto, dom a psa, alebo inú blcháreň na štyroch nohách.
OMG. (Len sa priznajte, kto sa teraz spoznal a má chuť mi pár vylepiť! Hehe.)
Viete čoho sa bojím najviac? Že budem žiť konvenčný život. To je horšie než vojna a výbuch kadečoho (btw, nech ten rádioaktívny oblak kľudne dorazí aj sem, my čo nás pán doktor Janota onoho času posielal na röntgen každého pol roka sa nemáme čoho báť) (ani teraz mi nikto nechce vylepiť?).
Sú zviazaní svojím náboženstvom, výchovou, spoločnosťou alebo čo ja viem.
Niekedy si uvedomím, ako veľmi ma ovplyvňuje prostredie v ktorom som vyrástla a vidím prečo konám a myslím tak ako konám a myslím (už chápete, prečo nám chýba pomocné sloveso do?) a je mi z toho zle. Lebo sa mi to ani nepáči a ani to nechcem, ale niektoré veci prídu tak automaticky, tak nebadane, proste ich robíte a hovoríte a ste o nich presvedčení a vlastne za to nemôžete, tak ako Nemci nemohli za to že ich fúzkatý zmanipuloval a tak ako bojovník za Jihad (btw čo je to za pičovinu, ako môže dať niekto do spojenia vojna a svätá....to je čistý oxymoron, ale o tom inokedy) nemôže za to, že sa chce vyhodiť do vzduchu v nákupnom centre. Chápete ma? No možno za to môže(me), ale kto to určí? Môžete za determináciu prostredím? Nejsom psychológ, Martina, vyjadri sa prosím.
Som zmätená. (Hlavne zasa trepem o inom, ale tí nudní ľudia sa mi vymkli z rúk, to som nečakala.)
Ako má byť človek indivualitou, keď sme vlastne masa? (Hmm...to by bol maturitný sloh...napíšem ministrovi.)
No tak sa radšej vrátim k nudným.
Lebo som to neklasifikovala, iba tak šlendriánsky naznačila. Hentí vyššie spomínaní sú latentní nudní ľudia, lebo to na nich nevidno.
Našťastie sú aj takí na ktorých to vidno, tých môžete potom rovno obchádzať oblúkom, takže sú úplne neškodní, lebo vás neotravujú.
To sú také tie...voláme ich "to je taká milá baba". Ako sa raz vyjadrila Odpor, to sú baby, ktoré sú tak nudné, že o nich nikto nevie povedať nič, iba že je to milá baba a to už svedčí samo o sebe.
Nosia roláky zemitých farieb a čudné gate, alebo keď ne roláky, tak iné čudné pulóvriky čudných farieb, veľmi neutrálnych, ku všetkému sa hodiacich. Nosia okuliare s čudnými škaredými rámami (a pritom je toľko pekných rámov! Bože...a ani ne drahých.) a nemaľujú sa (veď načo), dokonca ani na fotku na maturitné tablo ("načo sa budem maľovať, veď to potom nebudem vyzerať prirodzene ako každý deň" - no čo na to môžete povedať???). Vlasy nosia do copu, alebo nedajbože rozpustené, ale sú len rovno strihané, nefarbené a čudné. Proste strih sa absolútne nehodí k ich typu tváre. Sedia v prvej lavici a nevyrušujú, píšu si vždy poznámky, aj keď je to nuda a nikdy sa nevyparia skôr z hodiny, len aby mohli ísť klebetiť do kaviarne. (Teraz tu propagujem svoj životný štýl kaviarenského povaľača, správne.)
No máte chuť s takými ľuďmi baviť? Odpoviem si za vás, ne. Lebo sú tak nudní, že kým vám rozprávajú niečo nezáživné, rozmýšľate o inom, alebo uvažujete, aký majú život. Či aj iní si myslia že sú nudní, alebo len vy ste kritický egoista.
Ale možno ich iba determinuje prostredie a nemôžu za to. Mali by sme to preskúmať hlbšie.
Ale trt, vlastne je tu niečo, čoho sa neviete dočkať, len sa trasete, kedy to už uverejním. Hohóóóó...presne vy plesne, pojednanie o nudných ľuďoch.
(Je to lepšie než baliť si saky paky - kto tvrdí že to nepozná, má obmedzenú slovnú zásobu. A keby vás to zaujímalo, pochádza to z nemčiny.)
Inak, trochu sa bojím, aby ten článok nebol nudný...predsa len, čo už môžete povedať o nudných ľuďoch zaujímavého? Na nich nie je nič zaujímavé.
Môžete mi povedať že som namyslená, ale...ha, presne - nemôžete mi napľuť do tváre a znechutene odkráčať (teda to môžte, ale nikto vás neuvidí, keď sa znechutíte pred vlastným monitorom), lebo sa skrývam vo svojej anonymite (Girl, ticho!) (Ona ma sleduje po Auparku, chápete...)
Nudní ľudia majú ku mne rôzny postoj, Niektorí by chceli byť ako ja (no dobre dobre...to si len ja myslím). (Ale prepáčte, vždy som to chcela niekam napísať, tak tu hádam smiem. Viem, že ma neberiete vážne, lebo nobody does. Btw, tento tvar mi v slovenčine dosť chýba.)
Tak ešte raz a pomaly. Pozerajú na mňa ako na zvieratko v ZOO (pche, nemyslite si že som vás neprekukla), alebo zvrchu. Tí čo ma považujú za iný druh, tí sú nudný as hell. (No, ne len mňa, hocikoho z vás, kto nejste nudní, ale nechceme zovšeobecňovať, lebo to nerobí dobrotu, víme.)
Oni sami majú tak nudní život, že vy im pripadáte zvláštny, iný, čudný, pozorovania hodný. Alebo možno aj vhodný na pokusy. Minimálne psychologické a sociologické.
Oni majú nudné štúdium, nudnú prácu, nudné okolie (ó, to vlastne nemusí byť tak...v ich okolí môžem byť napr. aj ja, chacha) a proste všetky aspekty ich bežného života sú príliš ... bežné. To sa dosť ťažko vysvetľuje. Ne že by nikdy nerobili nič nenudné, alebo vzrušujúce. Ale oni sú nudní vo svojej podstate, chcú a žijú svoj konvenčný život a väčšinou nerozumejú, keď sa im snažíte vysvetliť, čo vás na vašom živote nebaví. (No hej, to som ja, ten čo ho nič nebaví. Ale momentálne moja sínusoida stúpa, lebo som spokojná. To je vedľajšie.)
Oni sú takí...no viete - dlhodobý vzťah, úspešné štúdium a nejaká práca kde sú od svitu do mrku a zdá sa im to asi aj dobré a potom manželstvo a deti. Cha. A potom smrť, ale o tom už nikto nehovorí, len cynici ako ja.
Jasné, že oni vám to takto nepovedia. Jáj, zabudla som na auto, dom a psa, alebo inú blcháreň na štyroch nohách.
OMG. (Len sa priznajte, kto sa teraz spoznal a má chuť mi pár vylepiť! Hehe.)
Viete čoho sa bojím najviac? Že budem žiť konvenčný život. To je horšie než vojna a výbuch kadečoho (btw, nech ten rádioaktívny oblak kľudne dorazí aj sem, my čo nás pán doktor Janota onoho času posielal na röntgen každého pol roka sa nemáme čoho báť) (ani teraz mi nikto nechce vylepiť?).
Sú zviazaní svojím náboženstvom, výchovou, spoločnosťou alebo čo ja viem.
Niekedy si uvedomím, ako veľmi ma ovplyvňuje prostredie v ktorom som vyrástla a vidím prečo konám a myslím tak ako konám a myslím (už chápete, prečo nám chýba pomocné sloveso do?) a je mi z toho zle. Lebo sa mi to ani nepáči a ani to nechcem, ale niektoré veci prídu tak automaticky, tak nebadane, proste ich robíte a hovoríte a ste o nich presvedčení a vlastne za to nemôžete, tak ako Nemci nemohli za to že ich fúzkatý zmanipuloval a tak ako bojovník za Jihad (btw čo je to za pičovinu, ako môže dať niekto do spojenia vojna a svätá....to je čistý oxymoron, ale o tom inokedy) nemôže za to, že sa chce vyhodiť do vzduchu v nákupnom centre. Chápete ma? No možno za to môže(me), ale kto to určí? Môžete za determináciu prostredím? Nejsom psychológ, Martina, vyjadri sa prosím.
Som zmätená. (Hlavne zasa trepem o inom, ale tí nudní ľudia sa mi vymkli z rúk, to som nečakala.)
Ako má byť človek indivualitou, keď sme vlastne masa? (Hmm...to by bol maturitný sloh...napíšem ministrovi.)
No tak sa radšej vrátim k nudným.
Lebo som to neklasifikovala, iba tak šlendriánsky naznačila. Hentí vyššie spomínaní sú latentní nudní ľudia, lebo to na nich nevidno.
Našťastie sú aj takí na ktorých to vidno, tých môžete potom rovno obchádzať oblúkom, takže sú úplne neškodní, lebo vás neotravujú.
To sú také tie...voláme ich "to je taká milá baba". Ako sa raz vyjadrila Odpor, to sú baby, ktoré sú tak nudné, že o nich nikto nevie povedať nič, iba že je to milá baba a to už svedčí samo o sebe.
Nosia roláky zemitých farieb a čudné gate, alebo keď ne roláky, tak iné čudné pulóvriky čudných farieb, veľmi neutrálnych, ku všetkému sa hodiacich. Nosia okuliare s čudnými škaredými rámami (a pritom je toľko pekných rámov! Bože...a ani ne drahých.) a nemaľujú sa (veď načo), dokonca ani na fotku na maturitné tablo ("načo sa budem maľovať, veď to potom nebudem vyzerať prirodzene ako každý deň" - no čo na to môžete povedať???). Vlasy nosia do copu, alebo nedajbože rozpustené, ale sú len rovno strihané, nefarbené a čudné. Proste strih sa absolútne nehodí k ich typu tváre. Sedia v prvej lavici a nevyrušujú, píšu si vždy poznámky, aj keď je to nuda a nikdy sa nevyparia skôr z hodiny, len aby mohli ísť klebetiť do kaviarne. (Teraz tu propagujem svoj životný štýl kaviarenského povaľača, správne.)
No máte chuť s takými ľuďmi baviť? Odpoviem si za vás, ne. Lebo sú tak nudní, že kým vám rozprávajú niečo nezáživné, rozmýšľate o inom, alebo uvažujete, aký majú život. Či aj iní si myslia že sú nudní, alebo len vy ste kritický egoista.
Ale možno ich iba determinuje prostredie a nemôžu za to. Mali by sme to preskúmať hlbšie.
streda 23. marca 2011
Z rožku párok
No, ako som povedala, už sa vynáram, ako ten párok.
Ja len že už sa mám oveľa lepšie než pred pár hodinami (ne ešte furt som to nedostala a práve rozmýšľam že zežerem trošku klobásky) (veď len máličko).
Ale išla som do školy na bicykli a je to super! Och super, proste super. Napriek tomu že cestou späť ma jeden odrzlý chodec poslal na cestu. No čo je, čo je. Šak nech si kúpia prilby, keď sa boja...ja jazdím pomály. Heh. Inak Girl, keď je heh ako samostatná veta, malo by za ním byť druhé heh? Akože: heh heh
No...čo ja viem...?
Ja len že už sa mám oveľa lepšie než pred pár hodinami (ne ešte furt som to nedostala a práve rozmýšľam že zežerem trošku klobásky) (veď len máličko).
Ale išla som do školy na bicykli a je to super! Och super, proste super. Napriek tomu že cestou späť ma jeden odrzlý chodec poslal na cestu. No čo je, čo je. Šak nech si kúpia prilby, keď sa boja...ja jazdím pomály. Heh. Inak Girl, keď je heh ako samostatná veta, malo by za ním byť druhé heh? Akože: heh heh
No...čo ja viem...?
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)