Sedím na fejsi, zabíjam čas, kým pôjdem učiť a vynudzujem sa.
A tak si čítam tie ich trápne statusy a kecy a hovorím si doboha, koho to vôbec zaujíma, alebo nech to aspoň nepíšu tak infantilne, keď už všetci musíme vedieť, že niekto papá puding a podobne.
Ale dôvodom, že o tom začínam je jeden môj bývalý spolužiak, ktorý, prosím pekne sa na fejsi nazval (akože musím to sem dať aj za cenu že ma niekto vygoogli, ale to naozaj nie je normálne) Ludewitko Vábič. Chápete to? Chápete to??!! Ako ja neviem, či to vôbec potrebuje komentár. Mimojazdom, neni vôbec škaredý alebo čo, žeby sa teda celkom minul svojím posolstvom sa povedať nedá, ale keď to otvorí papulu, tak sa to nedá počúvať. Mne sa teda osobne nepáči ani fyzicky, ale to je vec vkusu, ale tie jeho kydy som nemohla vystáť nikdy a celkovo som si myslela že je to hrozný vôl, ale viete, ne z tých hlúpych, čo nevedia do päť narátať, ale z tých kokotov. Neviem presne, aký typ kokota, potrebovala by som zalistovať v typológii, v našej slávnej knižke Dost bylo kokotů.
Bože, ak ma máš aspoň trochu rád, tak toto ten chlapec nikdy čítať nebude, ale aj tak som presvedčená, že naše antipatie boli vzájomné, lebo ma ani na ulici nikdy nepozdravil. Takže je to jedno.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára