Wollen Sie meine Bratwurst sehen?

Poprosím čítať so silným slovenským prízvukom, nemalo by vám to robiť ťažkosti.
Tak, som späť z krajiny bratwurstov a poviem vám, bolo popiči, a to prosím pekne po mojej, áno, prasa som, prasa.
Podľa mojej krátkej štatistiky už môžem s pokojným svedomím vyhlásiť, že nemeckí chlapi podávajú v posteli nadštandardné výkony. Oh ja.

Nuž ale poporiadku. V pátek ma mama odviezla do Viedne a pindala pri tom jak chorá vrana, lebo bolo asi 40 stupňov a my v aute nemáme klímu a vlastne chodí na letisko aj bus a predsa ten je klimatizovaný a ona by si nemusela kupovať diaľničnú známku a čo má z toho celého ona. Tak som sedela ticho jak päť peňazí a pípla som, že jej niečo pekné donesiem. A ona že tak to teda hej, to aj tak. Drahá matka.
Vo Viedni som sa tristokrát spýtala ako sa mám nacheckovať. nakoniec som to zvládla cez ten oný, prístrojček, chápete, všetko je automatizované v dnešnej dobe, nie, na bratislavskom letisku také nemáme.
No tak som si vytlačila palubný lístek, odovzdala batožinu (môj pôvodný plán bola vlastne príručná, ale vzhľadom na to, že som žena, potrebuje asi tri kilá kozmetiky, tak som sa na to vysrala. Okrem toho som letela luxusne Lufhansou (aj nažrať sme dostali, mňam, som asi jediná, komu chutia tie lietadlové jedlá, ale keď pre mňa je to exotika) a batožina bola samozrejme v cene. No bodaj by ne, za 120 evri.

Tak som pekne odovzdala kufor, kúpila som si Cosmopolitan (bola tam príloha 333 rád ako sexuálne uspokojiť partnera, čo sa mi zdalo ako vhodná literatúra, keď vezmeme do úvahy celý tento výlet) a čítala som si. Postupne sa tá čakáreň (či jak sa to volá) zaplnila, samí biznismeni, okolo mňa sedeli kravatoví jebovia a len tak po očku zízali  - ja v najkratšej sukni na svete si čítam sexuálnu prílohu.

Let bol ok, troška zima - mama mala zasa pravdu, že v lietadlách býva kosa, ale tak kvôli tej hoďke si nedám predsa dlhé gate, šak by som skapala. Vystúpila som v Düsseldorfe, sto rokov čakala na batožinu (neviem čo s ňou robili tak dlho...) a potom som vyliezla do príletovej haly a začala sa obzerať po mojom Nemcovi. Nevedela som presne ako bude vypadať, akože fotku mám, ale chápete, realita je vždy trošku iná a hlavne ma baby v robote strašili, že a čo keď vôbec nebude pekný a neviem čo. Tak som kukala po tých chlapoch a dúfala, že panebože snáď to neni tento. Ale blbosť, samozrejme ma môj inštinkt nesklamal (nikdy neklame, inak by mal po ptákách...ehm doslova, a ja tiež...) a Felixa som spoznala podľa zmäteného výrazu (asi aj ja som mala taký, chacha). Mal trochu kratšie vlasy než na fotke ale inak vyzeral presne tak, sexi a hotovo, žiadne sklamania sa nekonali.

Šli sme spolu na vlak a trochu sme kecali, vždy je to na začiatku také nervózne, že akože hej, poznáme sa, ale vlastne ani ne, tak sme sa na seba usmievali. Ja som sa sťažovala, že nám v Lufthanse nedali gumové medvedíky (voľakedy dávali, mama nám vždy nosievala zo služobky) a on že to fakt? Tak sme šli do potravín a on mi ich kúpil. Také veľké balenie, v ktorom je plno malých sáčkov, ako tie čo bývali v lietadlách. No neni toto už samotné na zožratie???
Bola s ním sranda, inak presne ten typ do ktorého by ste sa vedeli zamilovať, lebo má rovnaký humor a smeje sa na chujovinách a je milý a neviem čo ešte. (Bože, mám ohromný štýl, Hemingway by sa mohol u mňa učiť písať...)

Dorazili sme k nemu asi o ôsmej večer a chceli sme ísť žiť, no ale...viete, pili sme rum s colou a potom začala búrka a tak sme stáli pri balkónových dverách (úzkych) a tá búrka tak elektrizovala, asi a tak nejak sa to zvrtlo a potom sme už nešli von ale do spálne.
On bol teraz pol roka v Amerike a potom zahlásil - no, tak moji susedia už stopercentne vedia, že som zasa doma. Ehm, hej hej...myslím, že sa nevyspali celé tri dni. Z krabice kondómov (že 20-kusové balenie chacha) nám v pondelok zostalo asi osem. (Vlastne som rada že môžem sedieť.)
Ale zasa, nemyslite si, že sme len tak králikovali celý čas, my sme toho stihli kopu, napríklad aj mesto som videla, aj sme sa boli večer najesť (akože krásna thaiská reštika, celý účet dokopy stál asi tricku - platil on) a ešte sme boli v takom strašne cool bare, kde mali obrovské drinky (a tým myslím fakt obrovské - akože asi tak pollitrové a väčšie) a na pohári som mala mrte ovocia napichaného a také svietiace náramky a gumenú kačičku. Chápete toto? Akože čistý aramagedon, západ - gumené kačičky v drinkoch!!! Bola som unesená.

Óha a mimochodom, v tej reštaurácii som vyskúšala niečo čo som vždy chcela, a videla som to len vo filmoch - viete, poznáte tie scénky, keď žena sedí oproti chlapovi a potom mu strčí nohu medzi nohy pod stolom. Podľa mňa je to strašná sranda - aspoň pre mňa, on len povedal, že má tvrdý život. :DDD
Najlepšie aj tak bolo, keď šla okolo čašníčka - Thaika a oni sa vždy tak usmievajú, no proste scénka na hovado.
A čo ešte? Nad všetkým som híkala, že aké západniarske (smiali sme sa na tom celý víkend, dokonca som mu rozprávala tú slávnu scénku z Pelíškov, keď otec hrdo vyhlási, že vďaka tým nerozbitným pohárom sme zasa o krok pred nimi a Polívka - brašule - sa spýta "a bude to stačit, myslíš?" Tak to bol hlod výletu.)

Essen je veľmi pekné mesto, oplatí sa vidieť, dokonca aj keď nemáte nadštandardného sprievodcu, aj tak je tam čo robiť. Ale samozrejme "bed and breakfast" v jeho podaní nadobudlo celkom iný význam. Okrem iného som videla aj nemeckú univerzitu, krásna a moderná, hovorím ja - Nemci samozrejme voľačo opičovali, ale rýchlo som im vysvetlila, aké to máme u nás.
Btw, takmer sme mali sex na univerzitnej pôde, ale bohužiaľ sme zabudli doma kondómy, tak nebolo nič, akurát tak tvrdá realita.
Neviem, čo by som vám ešte také povedala - každopádne sexturizmus nemusí byť len vecou Egypťanov a kadejakých čiernych ostrovanov. A takého Nemca môžem len odporučiť. Ale nájdite si vlastného!

Z krajiny bratwurstov som si doniesla Cd-čko, nejaké krémiky z Rossmana (západniarska drogéria s obrázkovými minibaleniami krémov na ruky - no nekupte to) a svalovicu na stehnách.
Trochu kašlem (on tvrdí, že som ochorela, lebo som sa príliš veľa povaľovala nahá, ale on je chorý tiež...koniec-koncov, asi je to kvôli tomu, chacha) a mama nariekala, že musím ísť za dokym, ale to teda ne, šak nejaký kašeľ ešte nikoho nezabil. Lepšie než filcky, každopádne.