Šťastie je, že človek ma ludi okolo seba o ktorych sa moze opriet kedykolvek

17 hours ago . Like . Comment
Nejaký T.D. : niekedy staci aj operadlo :)
Autorka statusu: si zabil :)

Mám chuť tam tiež napísať niečo podobné, napríklad - ste obaja zabili. Aha, a ešte smajlík. :) Takýto.
Vlastne by som to mohla vyriešiť naraz, keby som do svojho vlastného statusu napísala Vsetci ste zabili :). Lebo to neviem ani spočítať, koľko podobných žvástov si človek prečíta, keď prezerá, čo nové na FB. Hej...veď sa môžem aj odhlásiť - ale kde by som sa potom dozvedala nové informácie? Myslím tým školského charakteru. A kde by som potom špehovala bývalých? Bývalých bývalých, bývalých spolužiakov, bývalých kamarátov, súčasných spolužiakov, súčasných známych a kadečo, čo mám pripojené na tomto fenoméne doby. Takže zákonite tu a tam (ach, keby to bolo len tu a tam, tak o tom vôbec nepíšem, viete...ale táto slečna, btw spolužiačka zo SŠ má takéto statusy vkuse!) si musím prečítať podobné chujády. Aj keď ona sa skôr zameriava na svoj športový program dňa - kedy, ako, na ako dlho a s kým pôjde do plavárne. Vždy so smajlíkom-debilíkom. Ja ten typ smajla ani vidieť nemôžem, lebo už sa mi v hlave vybaví "tak dneska na plaváreň :)".
Uáááááááááááááááááááááááá. Humus. Když je člověku dvacet, chce se mu ze všeho zvracet. To je moje heslo.


A inak - dnes som mala úplne hnusné ráno (ale preboha, PMS!) a potom som 5 (slovom päť, naozaj, nevymýšľam si) hodín strávila v škole čakaním na skúšku. Mám zatiaľ tri áčka (cha, aspoň dačo), bez námahy, nejaké nezapísané (si myslím že tiež áčka, iné nepripúšťam) a jedno neviem, ale to vyzerá dosť biedne, hádam to nebudem musieť opakovať...ako jediná z ročníku. Bolo by pritom stačilo tú knihu aspoň poriadne prečítať a nie selektívnym štýlom, že len vyznačené vety. 
A keď som to počítala, zostáva mi už iba 11 skúšok, pohoda-jahoda (aj keď tri z toho sú brutality). Celkom dobré, na to že oficiálne skúškové začína v pondelok. 

Jáááj a Daša mi dnes oznámila, že vraj ideme v auguste do Nemeckááááá!!!! To sa mi páči, toto lajkujem, keď mi takto plány vychádzajú. Budem tam tri týždne ploty natierať a záhony okopávať a po večeroch sa ožierať s ľuďmi rôznych národností. To bude multikultúrna výchova v praxi. Heh. A ešte dačo - bude tam asi 80 ľudí...chápete? Chápete? Koľko z toho by mohlo byť chlapov? Haaaaaaaaaaaaaaa.

http://www.eurocamp-agsa.eu/eurocamp/info/infoeurocamp.html

Máj, skúšok čas

Neviem čo sa deje bloggeru, že maže príspevky, ale vidím, že ne len moje...nuž, opakovať sa mi to nechce, aj tak to nebolo nič významné. Ale už by s tým mohol prestať.
Máj by bol v pohode mesiac, keby nezačínali skúšky, ale aj tak ho mám rada a jún milujem (som sa vtedy narodila, to nemôže byť zlý mesiac!) narozdiel od januára. Január je hnusný, nech sa naňho pozeráte z ktoréhokoľvek uhla, lebo a) je skúškové a b) je zima a tma a viete, že to ešte potrvá kurevsky dlho, kým skončí zima.

Ale máj a jún...to je teplo, pekne, slnko, zmrzlina (a depka keď sa vidím v zrkadle a už to nemám čím zakryť, jedine že by som sa dobrovoľne upiekla - ale to je také vedľajšie) a leto. A tie skúšky tak niekde v pozadí, tie sa proste nejak spravia. (Ach...pripomeňte mi to, keď budem nerváčiť a nariekať nad literatúrou II.)
A aby SA nejak spravili, začnem hneď budúci týždeň, hneď troma a pokračujem v tomto tempe až do konca mája, aby som chujoviny mala z krku a tie ťažké spravím v júni...alebo tak. Lebo ešte medzitým idem na exkurziu do Poľska, inak, ideme v noci, ak vás to zaujíma, ušetrí sa 10 euro a nevyspíme sa, o 6 vylezeme v Neviemkde a môžme sa plahočiť celý deň. Ale nevadíííí. Ja nejsom taká fajnovka, my sme onehdy jazdili na juh Talianska vo Fabii (aj na sever, vo Felicii) bez klimatizácie, to vám bylo něco. (My so Šantalou sme spievali "Na tej našej vr- a vr- a vrbe, tam sa dobre dr- a dr- a drží za konáre...", určite to poznáte z detských čias, to je taká autobusová, keď sa šlo do ŠvP, hehe.)
A potom je Novarock, takže budem mať v strede skúškového dovolenku a preto ho asi potiahnem až do vysokých júnových čísel, nie ako po prvé dva roky, keď som skončila 6. a 8. júna. Ach to boli časy. Ale šak, to sa znesie.

Aha a ešte ten fašistický dotazník. Môj foter na to pičuje už dlho, ale dnes keď som si ho prečítala, tak musím pičovať s ním. Prečo štatistický úrad zaujíma, ako dlho idem do práce a akým dopravným prostriedkom??? Navyše v ponuke neni bicykel. No, ja som to chcela pôvodne pokaziť v štýle "Pracujem ako .... ako ďas" (aj keď...neni to anonymné, tak neviem či by pre ma nedošli drábi), ale keď vidím aké to je dlhé, nechce sa mi ani to. Koľká škoda pre štatistický úrad...vyhodené peniaze. Môžem do toho baliť použité vložky napríklad, aby som to nemusela vyhodiť. To je celkom dobrý účel.

Btw, blogger aj tak nejak čudne blbne...prečo mi prehadzuje články???

O chvíľu sa zas vynorím ako z rožku párok

(Ak chcete počuť môj názor, je to dosť čudné prirovnanie.)
Dnes som nemala komu vynadať, tak sa spŕška sračiek zákonite musí vyliať sem.
Neberte to osobne, kľudne vypnite - teraz. Ak ste tak neurobili, trpte.
Slnko svieti, fakt krásne, lenže ja mám predkrámie a už trvá o dva dni dlhšie než by malo a už ma to sere, ne že by bol dôvod obávať sa, ale proste ma to sere, LEBO. Okrem toho idem v piatok do Olomouca a kto má chuť na študentskú kvapku krvi (aký to eufemizmus. Obyčajné krvavé sonety sú to.) zrovna na výlete? Nikto. Dopiče aj s cyklom.
Preto to dnes bude čisto v negatívnom duchu, asi ako cez skúškové. Zoznam toho čo neznášam. (Na druhej strane, v mnohom mi iste dáte za pravdu. A aby ste si nemysleli že furt iba pičujem - predsa ne furt, niekedy sa musím nadýchnuť - zvyšok týždňa si dám pauzu.)
Takže. Nenávidím:

• keď niekto v električke už ráno smrdí po cibuli/cesnaku (ktorý človek pri zmysloch žere ráno cibulu???), je mi z toho na grcanie
• keď musím v rannej električke počúvať tie ich kydy, našťastie nám boh dal mp3-ku
• keď sa mi baterka v mp3-ke vybije a mám pred sebou dlhú cestu bezútešnou Bratislavou
• keď sa dotrepem do školy ako chudera, ponáhľam sa (lebo samozrejme meškám) a zistím, že prednáška odpadá, ale nikto sa neunúval nám to dopredu oznámiť
• keď mi meškajú krámy (mhhhhhhhhhhhhhhhhwwwwwwwwwwwwwwwww)
• keď moderátori v rannej show rádia Viva neprekonateľne trapošia a sú bodrí už o pol siedmej (keď ja mám ešte noc)
• keď takmer prídem o živote pri prechádzaní na zelenú po prechode, lebo niektorí ignorujú zákaz odbočenia a ešte sa na mňa drzo smejú (ale nebojte, ukázala som im fakera a mračila som sa ako boh vojny)
• keď mi meškajú krámy
• keď mám neskutočne nudnú prednášku a akoby nestačilo, že nudný je obsah, musí byť nudný ako prof (či čeho on vlastne je, ale myslím že fakt prof) a rozpráva tak pomaly, že pri čakaní na ďalšie slovo zostarnete a úplne vnímate ako vám mladosť uniká pomedzi prsty a vidíte že život sa odohráva za oknami školy (navyše sa prechádza a vkuse sa na vás pozerá a chvíľami sa musíte prestať baviť, aby ste aspoň predstierali že dávate pozor a potom zabudnete čo ste vlastne hovorili...)
• keď sú ku mne predavačky oprsklé (neni môj problém že makajú ako predavačky, tak nech sa snažia...ja som sa tiež nexichtila na ľudí, to som si nechala až na čas, kedy sa mi otočili chrbtom)
• keď ma ľudia volajú bifla, na to som úplne alergická, neznášam to asi najviac zo všetkého, lebo nie som (veď vy viete ako to je, však), ja akurát len stresujem, ale to je, poviem vám, veliký rozdiel
• keď mi ľudia hovoria že som lenivec, lebo sa mi nechce ísť behať - tak po prvé, viem že som lenivec a po druhé neznášam behanie (mala by som mu venovať osobitný bod?), behávam každý rok len dva týždne (v rámci ošiaľu "už konene schudnem tých sto kíl nadváhy, ktoré som nabrala počas strednej neviem ako a odkiaľ"), lebo potom ma to prestane baviť - aby som bola presná, nebaví ma to nikdy ale po dvoch týždňoch buď nemám už čas, alebo chuť, alebo oboje. A vôbec, behanie je otravné a nudné, rovnako ako bicyklovať sa na stacionárnom bicykli (hej máme ho v obývačke a hej, vešiame naňho uteráky a iné veci, ktoré potrebujú dočasne uskladniť), nemá význam presviedčať sám seba že je to zábava, lebo nie je. (Mňa napríklad nebaví ani aerobic - a do toho zahŕňam všetko od klasického aerobicu až po skackanie s Fredym Aisim (píše sa to tak?), ale dokážem pochopiť, prečo to baví iných. Ale behanie?? Behanie je dobré len na chudnutie, na nič iné.)
• keď ma nenapadá ďalší bod do tohoto skvelého zoznamu...
• aha...už som hovorila že neznášam keď mi meškajú krámy???

Yes oh yes

Znova sa dostávam do stavu vyrovnaného singla. To mi treba a to mi ide, nebudem sa stresovať kvôli nejakému chlapovi. (Nie a nie a nie! Ani keď mi ešte pred pár dňami vykladal o osude a podobne, proste NIE!)
Takže, prosím ťa, ukľudním sa. To že som včera zežrala v noci Twix (len tak, zo stavu zúfalstva), na to proste zabudneme, hrubá čiara a hádam sa do konca týždňa vrátim tam kde som bola v stredu ráno. Totiž do stavu sladkého egoizmu. (Na single živote je predsa najlepšie to, že môžete byť egoista!)

Takže dnes, v duchu zmysluplného trávenia voľného času, opravujem písomky. Len aby som sa dozvedela že tí krpatí zmrdi na mňa serú, ale veď keď uvidia tie známky, prejde ich smiech. Len aby som vás uviedla do deja - najlepšia známka je dvojka (75%). Stupnicu zmierniť nemôžem, ak teda nechcem známkovať štýlom pomocná škola. Teda pardón, C variant sa tomu hovorí, podľa nového školského zákona. Asi aby sa nikto nemohol urážať že aká pomocná. Pritom každý vie, že do C variantu chodia debilkovia. Teda pardón, duševne postihnutí.

Ešte by som si mala pripraviť nejaké hodiny, lebo s mojou chuťou pracovať to ide fakt z kopca a potom musím improvizovať a pomaly sa začínam báť, že si to moji žiaci všimnú (a asi sa im to nebude páčiť, keď si dajú do pomeru cenu a výkon).
No a ešte ísť k babke. Kks, znie to ako odškrtávanie povinností, ale nehnevajte sa...musí mať človek furt náladu na svoju rodinu? Podľa mňa ne...aspoň že ide aj Chantal, lebo inak by som sa zhrýzla od nudy. A táto strana rodiny je hrozne uhučaná (ja to mám asi po nich, teda uhučaná som určite, len že asi z tejto strany to vzišlo) a mňa tam vždy bolí hlava keď sa začne riešiť politika. Nechápem, prečo sa všetci nevedia zmieriť s tým že babkovci sú Ficovci a hotovo a nemá cenu presviedčať ich o tom, že je to pičovina. Načo???
Ak mi poviete že som nepoučiteľný pesimista, tak to teda som, hlavne v otázke zmeny politického názoru, nedávam tejto krajine nijakú nádej, ale presviedčať vlastnú babku je o nervy.

Neznesiteľná ťažkosť bytia

(Kľudne mi povedzte že som hovado, ale napadlo ma k tomu hneď že blitia.)
Dnes vás tu bolo 13 a včera 18??? Neverííííííííím. Kokos, akože závratná návštevnosť, som dojatá. Že vás tak zaujímam, ja, chorá vec (tak ma nazvala Chantal).
Nuž...ne, vlastne nemám čo povedať. Šak už som dnes písala a tiež to bolo inkoherentné a zmysel ani okolo nešiel. A sťažujem sa...no ale niekto to robiť musí! Beriem to tak.
Ja fakt nemám rada tie poopičné depky. Veď to je ako boží trest (a možno aj je, vlastne to je logické).
Dneska som sa o deviatej nažrala (biele pečivo rulz, aj keď ne s Nutellou, ešte mám čo doháňať) a potom som mala záchvat sebaľútosti (našťastie som bola sama doma, tak aspoň to nebolo trápne. Teda bolo, ale nikto to nevidel.) a potom išiel môj seriál (ak vás to trápi, je to Mafia v Atlantic City...fakt super, 20´s chápete, Amerika, mafiáni v oblekoch, ppč, vtedy ešte mali štýl, ne jak teraz že nahodím tepláky a reťaz a na sedláka sa vyvážam v BMW či v čom.)
No a teraz by som mohla zaliezť a snažiť sa zaspať, ale keď ešte stále riešim v hlave pominuteľnosť bytia a je to dosť nechutná záležitosť.
Vergänglichkeit des Daseins.
To mi spôsobuje štúdium literatúry. Je to nezdravé. Mala by som byť radostný mladý človek ktorý hľadí do budúcnosti s úsmevom a nadšene buduje svetlé...toto. Aha, to už sme tu raz mali. A nasratí mladí muži, či ako si to nechali hovoriť...tí boli kedy vlastne? Teraz úprimne, fakt ma to zaujíma. Síce...mohla by som si to vygoogliť, že. Ale ja som človek z ľudu, tak sa pýtam vás, lebo vy ste ľudo.

Hovoriť striebro, mlčať zlato

Normálne sa tým neriadim, iba príležitostne na skúškach. Teraz sa učím frazeológiu, čo by bolo vlastne dosť vtipné, keby to nebola nuda. Teda ako frazeologizmy sú super, že áno, ale tá teória o nich, ktorej dosť dobre nerozumiem... (pre tých čo nepochopili uvediem príklad: iregularita ako transformačná defektivita) (ťažkopádny preklad, ale neviem ako by to bolo po slovensky lepšie, okrem toho presne takto tomu rozumiem, teda nijako...).

A teraz niečo úplne iné. (Kto pozná Monty Pythons, vie.)
Viete, niekedy rozmýšľam, prečo niektorí bloggeri píšu nezrozumiteľne, ich výplody sa potom čítajú ako Hviezdoslavova lyrika (tým nechcem priamo povedať že napiču...) a človek si nie je istý, či sa autor uchechtáva, aká mannovská (no sorry) irónia-paródia sa mu podarila, alebo to myslí smrteľne vážne. Ja naproti tomu píšem hmlisto a obšírne (a nehovorím priamo, že moje texty sa nečítajú napiču), ani sama niekedy nerozumiem, čo som pôvodne chcela a lakonický štýl si odpúšťam (znova...lakonicky odpovedám na skúškach, nemrhám slovami a svoje latentné vedomosti neprezentujem príliš okato) (okrem toho mám taký špeci úsmev, používam ho aj na ženy, ale už mi minule bolo povedané, že je koketný...teda nie od skúšajúcich, od spolužiačky).

A teraz niečo úplne iné. Muž s troma zadkami.
Včera sme pozerali Twin Peaks, tatík konečne kúpil ďalšiu sériu. Milujem Lyncha, lebo mám pri jeho filmoch pocit, že som v inom svete a že moje problémy sú nepodstatné (to je dosť dobrý pocit a u mňa ho dokáže vyvolať iba umenie, žiadne obrázky hladných detí v Afrike nezaberajú).
No a sovy nie sú tým, či sa zdajú. A nemyslite na to. Dokonca sa mi začína páčiť special agent Dale Cooper. Čo to so mnou je? Okrem toho som nejaká rozcitlivelá v poslednej dobe (ako nehádam, sa, môj cyklus si so mnou robí čo chce, ale začína to byť neúnosné) a idem sa rozplakať nad každou blbosťou. Napríklad nad nejakou pesničkou v rádiu (nebudem menovať konkrétne, lebo by ste na mňa zavolali dokyho s vkusnou kazajkou) alebo film, alebo proste čokoľvek. Tradične som sa samozrejme definitívne rozrevala až sama nad sebou, včera. A to tak intenzívne, že ma potom niekoľko hodín bolela hlava. Patril k tomu aj melodramatický cirkus o tom, že už v živote do školy nejdem a že tu nikto nechápe moje problémy (to iba tak na okraj, v mojom veku je už táto hláška trochu prežitá...no ale aj tak, asi mám druhú pubertu).

Idem sa vrátiť k fraze. Ale ešte prv (fakír padá na zem a valí sa krv)...si spravím nejaký šalát...noc bude dlhá, len ja a Harald Burger.

Výsledky

Z didaktiky mám prenádherné Fx. Nemám tu povraz, len fľašu vodky, ktorá mi nepatrí. (Urazila by sa Chantal?)
Tak sa dlávim čipsami a do konca skúšok asi stlstnem (bože to je koľko tých konzonantov za sebou, na skapanie), že sa ani cez dvere nepretrepem.
Chce sa mi umreť. (Moje každovečerné priania ešte stále nikto nevyslyšal, lebo už si to hovorím asi týždeň a furt som tu.)
Idem si po nejaké tabletky na modzog a hurá do učenia. Hurá, hurá, hurá. Babka čurá. (Verili by ste že ten drbo editor podčiarkne temer každé slovo, ale čurá nepodčiarkne??? Končím tvoj Fero, to je na mňa moc.)

Mala som včera pravdu, keď som napísala "všetko je napiču, všetko je nakokot".
Nech všetci pália do piče už. Ja vieeem, som hrozne negatívna. Teší ma.

Načo názov

Hej hej viem, mala by som sa učiť a ne tu pičovať a nemala by som sa toľko sťažovať, ale už som sa dlho ne (páči sa mi tento štylistický zvrat(ok), keď vynecháte polku vety, či čoho, že už dlho som sa ne. Môže to byť čokoľvek).
Včera som dala tú skúšku a chvíľu som bola v eufórii (a matka to považovala za dostatočný dôvod aby mi kúpila pančuchy - jasné že ne nejaké obyč silonky, ale hanbaté, ktoré boli zlacnené a pôvodne stáli nejakých 15 euro, tak si to predstavte, to už stojí za to) a tešila som sa. Dnes som si uvedomila, že už som štúdiu tento mesiac venovala presne toľko času, koľko ostatní, akurvát ja mám za sebou jednu poriadnu skúšku a oni už takmer všetky. Takže zrovna nejasám blahom.
A dneska som začala s dejinami ran(n)ého novoveku (akože musím, že ranný, keď je to aj v AIS-e tak zapísané a trištvrťka spolužiakov to tak píše do svojich poznámok...) a je to nuda a nechce sa mi. A mám to v pondelok a dneska sa chystám na stretávku zo ZŠ, ktorú som už odriekla (aj na Facebooku som zrušila event, dala som si že not attending, to viete, mám takú obsesiu, že keď sa niekde pridám a potom si to rozmyslím, musím to zrušiť, lebo by som pociťovla veľký vnútorný nepokoj) ale potom mi písala spolužiačka čo to organizuje a bola taká nešťastná a nasratá zároveň, že koľko ľudí sa na to vyjebalo (no hej, dala to doprostred skúškového...), že mi to došlo až ľúto a sľúbila som že sa zastavím. Ale ja sa najviac naučím večer, lebo cez deň sa neviem donútiť a večer už mi lepí a proste som taká nejaká...no neviem. A namiesto toho aby som s ateraz učila, tu vypisujem, ako by som sa mala učiť. Vidíte?
A okrem toho, učím sa to z cudzích poznámok (lebo ja žiadne nemám, keďže som tam nechodila...dokonca som nedošla ani na priebežný test, asi mi ho dá napísať v pondelok pred skúškou, on je taký dobrý. Teda dúfam že mi ho dá, lebo to je 80 bodov...strach pomysleť, keby som išla s mínus 80 bodmi na skúšku...och) a rozčuľujú ma tie pravopisné chyby a najviac ma rozčuľuje, že to je baba čo študuje slovenčinu a má hentaké chyby!! A strašne zle sa to číta, lebo hrozne škrabe. No ale darovanému koňovi sa na zuby nepozerá, že.
Takže sa mi nič nechce (už som spomínala?) a tá stretávka...no, keďže sa nechystám piť, mohla by som sa tam aspoň vypraviť autom, ak mi tato požičá, ale ktovie či nebude drndať a nebude mi veriť že fakt nechcem piť...Hm.

Deti drahé...móže ma škola tak nebaviť? Sama nechápem kedy a prečo to dospelo až sem. Nebaví ma nič a tá všeobjímajúca nuda je hrozne ubíjajúca. A aj predstava že by som nedajbože predlžovala štúdium, to som vyhlásila, že radšej by som so školou sekla, ako tu tvrdnúť (mama sa netešila moc), to ešte pred tou skúškou...ale ja musím mať priemer, viete, aby som sa dostala na Erazmus, a keď sa naňho nedostanem, tak ma bude okolie nanávidieť asi...(viete, komu by sa tiež chcelo ma ľutovať dlhšie než mesiac, že. Mne rozhodne ne.)
Ježiš, mala by som si umyť hlavu a opilníkovať nechty. Hlavu kvôli stretávke  z nechtov ma ide drbnúť, aké su hnusné už. Idem ja, prečítať si niečo o baroku, to je aspon zaujímavé. (Wikipedia, haha.)

Black Dog

Prečo je také jednoduché pičovať? Vždy keď mám niečo urobiť, začnem kompletným a premysleným pičungom a ešte sa mi aj darí tvoriť argumenty k veci. Napríklad namiesto učenia pičujeme na systém školstva a to robievam prosím pekne už od strednej. Je to tak jednoduché a zrazu si za tri hodiny uvedomíte že ste sa radšej mohli učiť. Včera sme sa o tom bavili na doučku s mojimi manželmi a strašne sme sa smiali (akurát som použila slovo pindať, aby som nepôsobila ako hulvát, veď sa do piče viem slušne chovať, ne?), že to robí každý a že ako ľahko s tým začať a tak.

A dneska som ešte nič nespravila, teda bola som učiť, potom som si pospala...no a medzitým som si aj čítkala tú frazu, ale nejako ma to nebaví.
Teraz som zjedla obed (ktorý som si sama navarila) a vôbec mi nechutil a vlastne najprv som rozbila dve vajíčka, ktoré boli pokazené na najvyššiu možnú mieru - boli už čierne, v živote som nič také nevidela a z toho smradu ma naplo, že som skoro odpadla. A po tom som už nemala moc chuť jesť, ale keď som to uvarila, tak som to do seba natlačila. Neznášam vyhadzovanie jedla, nemôžem to proste urobiť (samozrejme vo veci čiernych vajec som spravila výnimku) a keby som nechala polku, nikto to už nedoje (som chorá - áno, zasa...asi nestačili hektolitre vodky na vypálenie červa) a ja by som tiež nemala chuť. Tak som taká nejaká nespokojná, lebo deň už skoro v piči, obed nič moc a choroba a nevidím za sebou nijakú prácu (ale tak dvacka v peňaženke je tiež dačo). Cítim sa ako neukojený revízor, čo nikoho nechytil, lebo všetci mali lístok.

Ale viete čo? Začínam sa zlepšovať v klasickom rocku. Tak tak, keď som bola malá, vždy som závidela tatovi, že vie ktorá pesnička práve hrá a vie ich všetky podľa názvov a aj texty pozná a proste šecko a ja som si hovorila, bože nikdy sa to nenaučím. Ale zjavne stačí len veľa počúvať. Teraz už keď ide v rádiu Aligátor Black Dog, tak viem, na ktorom je albume a hneď som si to pustila. Ale idem to asi vypnúť, aby som sa mohla sústrediť na frazeológiu. Či? Či počkám kým to dohrá?

Ukľudníme sa, ideme!

No dobre. Našťastie mám vplyvných priateľov na vhodných miestach. To znamená, že môj spolužiak brigáduje v call centre pre Ryanair, to znamená že mi vybaví reklamáciu a vraj dostanem naspátek plnú sumu. Juchuchú. Dúfam, že moja radosť nie je predčasná (ako výron semena, lebo to je dosť nepekná záležitosť). Takže som rada a som úplne kľudná, úplne vyrovnaná, jen mně sere když ptáci poránu řvou. (Ale dnes bol taký lejak, že ani ptáci neřvali.)
Neni to výborné? Je.
Okrem toho rozmýšľam nad vhodnými poznámkami do žiackej, lebo tie decká budú zajtra určite zasa vyvádzať. Napadlo ma také krátke a výstižné: "Váš syn je malý hnusný zmrd. To má po Vás?"

No I´m not drunk i´m just dancing

Kokos Chantal, keď už sa nezabudneš tristokrát pripomenúť, že jaký koment si mi nechala, tak napíš aspoň vác než len jednu vetu! Haha. Akože, vidíš, píšem o tebe, aby si mala viac tagov, ne aby si bola rada že máš viac než ten chuj lover, ale pindáš že máš menej ako...čo vlastne? Veď ti večne na fejsi píšem ako ti fandím a lajkujem celú tvoju stenu aj tvoju existenciu, ale proste človeku sa nezavďačíš...skončila som ako Fredy Špáršvajn, dočkala som sa vysokého nevďaku.
Inak milí moji, práve som odučila takú hodinu až haMba, proste toto keby mne niekto predviedol akože súkromné doučko a drzo by si vypýtal tú sumu ktorú ja beriem, tak by som ho dobre kopla do riti a ne že by som zaplatila ale chcela by som aby mne on zaplatil. Našťastie moji žiaci nejsú tak domýšľaví a inokedy sa zase snažím, ale viete, každý učiteľ je aj tak trochu psychológom  niekedy sa chcete vyrozprávať a komu je to lepšie než učiteľovi? (Aj keď má 23 a vy 34, aj tak to platí.) Som ja ale pedagóg, jak sviňa.

A došla som domov a pozerám na fejsi že môj drahý bratranec svojím nezameniteľným štýlom (btw, zdravím!) absolútne zmiatol moju spolužiačku. Pýtala som sa totiž, kedy zajtra začína sociálno-pedagogický tréning a on tvrdil, že o deviatej a že stretol našu vyučujúcu a že ona mu to povedala a tváril sa tam tak presvedčivo, že tá chuderka si zrejme ešte trikrát musela skontrolovať časy na stránke. Pritom vôbec nechodí na moju fakultu. To sa robí? Ne. Ale smiala som sa jak hovado. Takto: chachacha. Čo už, keď máme vtipnosť v génoch. Hádam tam zajtra tá baba nedojde až na deviatu.

Teraz taká filozofická chvíľka. Neviem čo sa to tento mesiac deje s cyklom, ale je to nezvládnuteľné. A zjavne to postihuje aj iných v tomto geografickom pásme. Čo má znamenať keď PMS plynule prejde do nejakého nepomenovateľného stavu, kedy sa vaše nálady nezmenia, možno len k horšiemu? Potom to dávam za vinu decembru a masívnej vianočnej kampani. Síce sa jej úspešne vyhýbam, tým že trčím doma a pozerám HBO, kde nechodia reklamy (to je, čo...tieto vymoženosti), ale v duchu viem, že existuje, a to ma znepokojuje. Čím sa pomaly dostávame k téme Vianoce, ktorú dnes aj Triss rozoberala a cítila som sa oslovená (keď vyjadrila nepochopenie nenávisti k Vianociam). Áno, ja som totiž jeden z tých ľudí, čo tieto svátky nemusia. Ako ja som vždy mala rada Vianoce keď som bola malá a hlúpa a tak a nevedela som nič o svete. Ó ne, nemyslím na hladné deti v Afrike, až TAKý ALTRUIZMUS U MňA NEčAKAJTE. Dopiče aj s capsom...nechce sa mi to teraz prepisovať, tak si ho trošku užite, heh.

(Ideme, odsek.)
Nuž, ide v podstate o to, že mne by ani Vianoce samé o sebe nevadili, keby sa okolo toho nerobil taký humbuk. A trhy sú ok, keď zrovna nehrajú koledy. (Nemôžem si pomôcť...nemám rád koledy.)
Ale je zima a sneh a buď musím nosiť hnusné zimné boty, alebo mi načisto premoknú pekné čižmy. To ma dostáva do zúfalstva. Každopádne tento rok presne začína počasie ako má byť, som takto spokojná. Snežiť by malo každopádne v decembri, a v januári by sa to malo začať topiť. Vo februári by už malo byť na ľahký kabátik, v marci na koženú bundu, v apríli na ľahkú plátenú bundičku a baleríny, v máji by sa to ešte zlepšovalo a koncom mája už minisukne bez pančúch. Cez deň. Samozrejme, nemusí byť už také teplo aj v noci. Vidíte tú veľkorysosť? Vlastne od počasia až tak veľa nechcem!

A dôvod prečo by som Vianoce zrušila je, že proste je to hrozne nanútené a ja mám najväčšie nervy z toho keď sa cítim zahnaná do kúta. Neznášam kupovanie darov, lebo moja rodina (okrem Chantal) nie je schopná sformulovať svoje požiadavky, takže každoročne zostávam bezradná. To ma stresuje. Druhá vec je, že nemám bohvieaký rozpočet a to ma tiež stresuje lebo mi potom tie darčeky prídu o ničom. (Nehrám sa na také že "ale stejně, největší radost udělá dárek, který někdo vyrobil sám, z lásky". Ako by som mohla, keď sama som dostala laptop? No? Povedzte.)

To všetko sú ešte nepodstatnosti. Najhoršia je moja vianočná depresia. Jedného roku sa zjavila a odvtedy chodieva pravidelne. A zistila som že to nemám len ja, ale aj foter. Tak žeby to bolo temné rodinné tajomstvo?
Je to tým, že každý rok riešim nejakého jebnutého chlapa zrovna cez Vianoce. (Predpokladám, že u fotra to bude iný dôvod.) Napríklad minulý rok som si ukážkovo porevala na zemi na hajzli (hádajte kvôli komu) a minula som asi polku hajzláku keď som smrkala. Je to praktické revať na hajzli. Tento rok nebudem riešiť nikoho a možno ani nebudem depresívna, ale to len spôsobí, že zaujmem tento rok k Vianociam zmierlivý neutrálny postoj.

Lebo to už tak je. Nejsom negativista. Ale chápte ma, narodila som sa v lete. Milujem leto. A teplo. A páči sa mi aj keď je 40 stupňov, hej aj v meste. Akože jasné že sa potím jak prasa a to sa mi až tak nepáči ale keď si mám vybrať medzi mínus 20 a plus 40, tak hlasujem za trópy. Takže ja som bola jediná kto nadšene prijal tie tropické teploty, ktoré v júli oblažovali Bratislavčanov.
V lete je takmer nemožné mať depku. Keď svieti slnko. A je pekne. A keď si furt môžete chlípať mojito. Lebo nám na záhrade rastie mäta a to je už základ. naši kupujú Havanu a ja si doma furt miešam drinky a potom presviedčam aj našich, aby šli piť (aby to nevyzeralo že to celé vypijem sama), ale ja vypijem tak tri a oni po jednom, takže viete...
Jaj, dala by som si teraz také leto.
Hmmm...mám pocit že celý december mi bude v reprákoch hučať Faith No More. Tak pekne drsné. Aj Be Aggressive je od nich a spievajú tam refrén naozajské roztlieskavačky.

Aj ke´d zasa, v zime sa môžete nadrbať z čaju. Ne z tatranského, ani z Long Islandu, z normálneho, najobyčajnejšieho čaju. (S kvapkou rumu teda.) Veru, každé ročné obdobie má dačo do seba.

Pre veľký úspech ešte raz

Je zábavné sledovať svoje štatistiky. Ak je to naozaj pravda, môj blog sa zobrazil za posledný mesiac keď ľudia zadali:

• co je dobre toho je malo

• daktr help (nerozumiem)

• ecka ecka koks koks (???)

• hovrime o kokot (treba sa o tom rozprávať...pravda)

• kde kupim lsd? (zase raz...)

• playboy uši (len oči otváram)

• playboy ušká

• sexe (kto hľadá info o sexe v tvare sexe???)

• som taky dojebani z robaty jak este nigdi (smejem sa)

• strašne tvrdá trtkačka (nekomentujem)

Z toho vyplýva že môj blog vyhľadali díleri, feťáci, kurvy a porno-nadšenci. Ejha. Len tak ďalej!

I just don´t know what to do with myself

Deti moje, nejaká som unavená a to sa ešte musím učiť na zajtrajší priebežný test (nevadí že je v posledný deň semestra, nevadííííííííííííííííííííí). Nechce sa mi ani kokot (a teraz vážne, keby sa vedľa mňa zjavil náruživý muž so žiadostivým pohľadom, asi by som ho poprosila o masáž a v strede by som zaspala) a ne učiť sa z cudzích poznámok o stredoeurópskom priestore v ranom novoveku (boha a neznášam keď niekto napíše ranný novovek, prosím vás, šak to bolo kedy...ešte aj študenti histórie ktorí si to zapísali majú s tým problémy...kks, a to si hovoria univerzitní študenti, kopať kanály by som to posielala...ani na študyjnom akože samozrejme študijnom...ale ja už som unavená...trapas! sa neštítia napísať ranný. Neviem kedy bol ranný novovek, ale viem, že z toho skúška určite nebude.)

A inak, dneska som sa jebala do mesta, aby som zistila že zlatíčko moja žiačka zabudla že máme nemčinu a stokrát sa mi síce ospravedlnila do telefónu ale pomóže toto mne??? Ne. Oznámila som jej že mi to každopádne zaplatí a odfučala som domov, kde sa už od asi takej šiestej zajebávam. Bože a som hladná, lebo som kvôli nej ani neobedovala, len chleba (to mne nerobí dobre na trávenie, také suché obedy a akurát z toho tlstnem a boh a ja vieme, že už som dosť tlstá. A vedia to aj iní...).
Druhý problém je že mám predkrámie a okrem žravosti sa ma chytá celý týždeň aj zlá nálada a vrčím a pindám. No ale kto ne, však, buďme úprimné. (Keď do toho príde ešte šesť odporných desaťročných harantov, viete si tú paseku predstaviť.)
Ale dneska som zasa našla článok od Vodnárky a od Dreamgirl hneď tri, lebo ona keď začne byť plodná, tak kurevsky a to ma teší, tak som sa hneď niekoľkokrát zasmiala (samozrejme nie na jej nešťastí...ale účastne) a spomenula som si na to, čo sa snívalo mne a síce, že som bola v kasíne (no jasné, ťažká pohoda...už dlho som sa chystala do kasína, vždy keď som švorc vlastne a chcela som hrať o tatovu obličku...chudák, nevie o tom. Vlastne to malo byť tak, že v Prahe sme chceli ísť do kasína a potom volať tatovi, že tati, koľko máš obličiek? (...) No, tak už len jednu...
Vlastne v tom sne som v kasíne vyhrala 80 euro v bankovkách. Z automatu.

Ale teraz odbáčam od témy bez smerovky, takže nič... (nejako sú tu tie tri bodky preexponované - btw to je moje nové obľúbené slovo, tak ho používam na všetko a stále, v štýle ženy Woodyho Allena v tom filme Darebáčikovia, neviem ako sa tie postavy volali, ale boli to takí extrémne blbí manželia...) (aha, zasa tri bodky, navyše už zas začínam preháňať so zátvorkami...) (ach, prisámpiču že toto je posledná zátvorka a už nedám tie bodky...) (nevyšlo).

Kde sme boli vlastne?
Jáááj, v podstate išlo o to, že mám už (AŽ!!!) osem čitateľov, vidíte, ja som to hneď na začiatku hovorila, že môj blog sa stane slávnym a že budem ako Matkin a všetci budú pátrať po mojej identite a každý si bude myslieť že ma pozná, ale nebude to tak. Ohohoooo. Tak, síce som to predpovedala do mesiaca a asi tak tisícku čitateľov, ale za pol roka osem, to už sa k tomu celkom blíži, myslím, že už môžem zaokrúhľovať. Chacha.

Šmarjááá, som strašne hladná. Čo si mám dať? Keď ja nevieeem, niečo čo sa dlho pripravuje, lebo potom už sa fakt musím ísť učiť.
A zajtra bude žúrec, ako to nazvala Daška, oslavujú sa narodky a ožereme sa. (Hihi.) Pedagogičky keď sa zlezú, potrebujú tri absolutky pre šesť ľudí, či koľko nás je...lebo výpočty boli že tri fľaše je 42 poldecákov, to bude tak akurát. No keď si spomeniem na oslavu Martininých menín a začiatku semestra u Daši, olala...dá sa povedať len "ty jsou, co". Vtedy sme mali dve fľaše a boli sme na ne štyri...či tak nejak. Haha, bože, tiež sme riešili kokoty a polohy a voľačo na ten štýl...veď ako sme sa tu svorne zhodli, to je aj tak najlepšia téma na svete keď sa zbehnú ženy a chlast. A "jeden natáča film a druhý píše knihu", ako hovorí Dreamgirl.

Zajtra tam budeme mať aj jedného chlapa, nuž, veru, dokonca aj nejakí zástupcovia mužského pohlavia sa vyskytujú na nemeckej katedre PdF UK (t.j. pridrbaná fakulta ujebaných kokotov).
Deti zlaté, už je osem...najradšej by som si ľahla a pozerala True Blood až do skonania sveta, lebo tí dvaja upíri sa mi celkom páčia. (Vidíte čo sa zo mňa stalo...cítim sa skoro ako 13-ročná, mám idoly!)

Dnes keď som šla padíkom domov, nastúpila jedna z mojich žiačok (zo základky) a mne bolo mrte zle z toho autobusového vzduchu, ale nechcela som sa tak xichtiť tak som sa usmievala a tak a potom som musela uznať, že pre ňu je asi fakt blbé cestovať s učkou, lebo o čom sa už len môžete baviť s trápnou učkou, neminárkou. Však. Ale musíte ju pozdraviť a nemôžete sa zdekovať do inej časti busu, aby si nemyslela že jej chcete zdrhnúť a tak. Tak aby ste vedeli, ani ja som nevedela ako sa mám tváriť, ani či mám udržiavať ľahkú konverzáciu, alebo račej ne (lebo aby som nevypadala jak učka vyzvedačka).
Je to na riť. Ale bolo to vtipné. A teraz idem jesť.
(Krupičná kaša?)
(Niečo uvarím?)
(Ježiši, šak máme šalát...) (Hmmm...ale tá kaša.)
(Zdá sa mi, že moje myslenie je do značnej miery inkoheretné. Či ne?)

When you wake up in the morning

Teraz je taký deň že by som sa najradšej niekam položila s čokoládou a podliehala bezbrehej sebaľútosti alebo nekonečnej sebareflexii. Ale nemám sa kvôli čomu ľutovať (síce sa mi deje neprávosť - pokazila sa mi myšička myš, teda vybila sa v nej baterka, aby som bola presná, takže sa musím jebať s tou touch-pičovinou a to mi ide dosť pomaly) a nechce sa mi analyzovať moju nenormálnu dušu. Takže čo, pôjdem do plavárne? Začnem písať seminárku na literatúru? Neviem aká je šanca, že skúšku spravím, lebo dneska som nebola na veledôležitej prednáške akéhosi Nemca, ktorý sa podľa všetkého - teda podľa slov pani docentky - trepal cez polovicu sveta len aby nám mohol voľačo povyprávať zo života hmyzu, teda o literatúre. Musela som sa totiž drbať do Pétržky (ach, moje negatívne pocity z tejto časti sa znovu znásobili, keď som sa dostala ešte ďalej než obvykle a síce až po reštauráciu Alfa - neviete kde to je? Jasné, veď kto to má vedieť...je to na nejakej Ševčenkovej, teda minimálne dosť blízko. Keď som v útrobách Pétržky celkom sama, je mi otupno a zviera ma úzkosť. Ako v tej pesničke čo som počula na nejakom pohrebe - že už ma obkľúčili steny/či stony úzkosti a tak ďalej...už som zabudla). Tak šla som do Pétržky pre svoj posudok, ktorý mi asi bude na dve veci, ak ne na tri, lebo žiadna nemecká škola nejaví extrémny záujem a potešenie, že by ma tam chceli. Každopádne som precestovala pol dňa a inokedy sa to vybaviť nedalo, lebo on nemá inokedy čas. Ten profesor, ku ktorému domov som sa musela trepať. A ešte si zo mňa šecia robia srandu, že chodím k nemu domov. No nič, aspoň mám posudok, ale nervy pani docentky si viem predstaviť a aj ten kýbel sračiek čo sa vyleje na hlavu tým, čo sa nezúčastnili toho jebinca.
Tak som doma teraz, lebo som sa vrátila až okolo 12 a už na ďalšie prednášky sa rozhodne nechystám (už som spomínala, že tento semester nehorázne blicujem?) a mám kopu práce do ktorej sa mi nechce, tak nerobím nič. Radšej. Tá plaváreň ma celkom láka, len sa mi tam nechce ísť (bývam asi 5 minút peškom pešotom od Pasienkov). Ešte by som mohla robiť úlohy na didaktiku dejepisu (ale do utorka času ako maku, teda habadej - to je koľko vlastne, to habadej? Zjavne ne toľko koľko by bolo treba, lebo do utorka nám už toľko času neostáva.) alebo učiť sa talianske slovíčka, ale to sa mi též nechce (prosím čítať tvrdo).
Idzem teda plávať, aspoň je to zdravé...keď už nič iné. Btw, neviete niekto, koľko by sa mal nabíjať notebook? A je to v návode na použitie? A kde je ten návod? A co Jan Tleskač?

Šajse!

Ženy, ďakujem vám za masívnu podporu, ktorú ste mi vyjadrili skrz toho neosobné médium. Veľmi som sa tešila. Táááákto.
Okrem toho že som mala kvôli uvedenej skutočnosti nervový záchvat a asi polhodinový plač (nárek že mi nikto nerozumie inclusive), je to vlastne ok. Už som v pohode.
Jebať ich do papule. Moja úžasná téma z textovej lingvistiky je vraj len v plienkach, von daher je to extrem spannend zu untersuchen...slová môjho školiteľa (mám iného teraz, miestny dívčí sen našej katedry, okrem iného manžel doktorky čo prednáša literatúru. Nebudem tu rozvádzať detaily...stačí keď na mňa spolužiačky hádžu veľavýznamné pohľady, keď oznámim že idem k nemu do kanclu. No haha. On je Slovák a tvári sa že je Rakušan, to len pre porádek. Ale je strašne milý. No dosť už o tom...neni mi zrovna ľahko na duši pri pomyslení na písanie diplomovky...ledva som jednu takú pučacinu dopísala a hneď ďalšiu??? A on sa tak tváril, že veď pozrite si to, doneste mi nejaký návrh a môžme na tom začať pracovať. Ech...myslela som si, to ako UŽ???? Ne až o rok? Dofrasa.)

A inak trávim dni v činorodom ruchu. Vysrala som sa dočasne na akékoľvek povinnosti a len sa tak loudám svetom, v mysli mám iba jediné...a nie je to sex! To je, čo? (Ty jsou, co?)
No, skrátka, potrebujem ísť do Nemecka...potrebujem. Okrem toho, že táto škola mi už prakticky nemá čo ponúknuť, ešte aj chcem vpadnúť z domu a proste byť v D-lande lebo ja mám k tej krajine vypestovaný taký chorobný vzťah. Nemecko je ako droga. (Ale teraz nás to chytá všetky, lebo hocikedy niekto pred/po prednáške začne chytať stavy a kňúkať "babyyyyyyyyyy ja musím ísť do Nemeckaaaaaaaaa". To je choroba germanistov. Dočista sme zgermánčili.
Tak si študujem stránky nemeckých unis a píšem motivačné listy (fakt to neznášam, moja jediná záchrana je že keď do svojho problému zainteresujem celé okolie, nikto ma nepošle do riti a všetci mi pomáhajú, tak to ide super...a okrem toho moja drahá matka sa živí písaním reklamných (a vlastne akýchkoľvek) textov...tak kdo je vác? To už by čo bolo, aby mi ona nevedela poradiť s motiváciou.
Okrem toho s nemeckými mi zas pomáhajú moji nemeckí kamoškovia (vidíte...všetko má svoj význam, aj pretrkať sa polkou Nemecka, chacha...ale né, mám aj takých, čo som s nimi nič nemala, nič neslušné teda...no dobre, ja viem že mi neveríte. Sa smejete, čo? Ale aj na vás raz dojde mráz a potom je lepšie...no, to je jedno.) takže všecko bude super. Každý deň narazím na nejaký nový problém a postupne ma to otupuje a keď všetko vybavím tak sa možno pójdem aj pomodliť, ešte som sa nerozhodla či využijem možnosť inštitucionalizovaného modlenia (teda skrátka či sa odjebem do kostola) alebo to zmáknem pohansky u seba doma...nakoniec by to malo byť jedno, či? Hlavne len dúfam a zúfam a úfam a také, lebo kto potrebuje ísť do D-landu? No? Dávali sme pozor? Presne. JA.

Ďalšá vec je, že v pondelok som mala nemčinu s mojimi harantami a oni boli napodiv veľmi dobrí!!! Normálne poslúchali a boli celkom milí a ešte si aj kopu zapamätali z predošlej hodiny a všetko vedeli a tak som im sľúbila Rammstein a oni skoro vyskočili z kože od radosti. A potom som bola pod paľbou otázok, taký malý kvíz na tému "čo počúva moja súdružka učka". A či poznám Slipknot a Horkýže a Eminema a či ho budeme počúvať, keby náhodou vydal nejaké nemecké CD (musela som ich sklamať, že to asi nehrozí...joj, ešte keď sa tie drahé deti dozvedia že aj Nemci majú svojho Rytmusa, ktorý je tiež hnusný a trápny a volá sa Sido...to bude).

Zbytočné kecy

Jezuskote to je nuda. Dnes som bola na takom stretnutí obyvateľov Nového mesta, lebo moja drahá mať sa trošku angažuje, tak že reku pôjdem sa tam aspoň pozreť. (Pravda je taká že som sa nehorázne nudila.)
No a kým obyvatelia rečnili a poslanci rečnili a tak dále a tak dále (vlastne išlo o záchranu, či čeho, parku na Račku, lebo tam chcú jebnúť nejaký hotel, s čím ja nesúhlasím už len z princípu, aj keď som  v tom parku bola dnes prvýkrát v živote), ja som postávala a tvárila som sa nezúčastnene ako otrávený teenager. Ale opodiaľ (chacha, teraz ma napadla tá piesňa od Mišky paštékovej že Sprayer frayer, a tam sa spieva "a zatiaľ opodiaľ vykradli mi kamošku a vypáčili samošku, za rohom sa tiene mihli, pichajú si hnusné ihly") sedela skupinka skutočných otrávených teenagerov, ktorí samozrejme okázalo ignorujú svet okolo seba, lebo musia zostať free cool in (teda frikulín) a fajčili na lavičke. Dľa môjho skromného názoru ešte neboli šťastnými majiteľmi občianskych preukazov. No a kým voláka teta (prosím čítať tvrdo) rečnila dačo o potrebnosti ružových záhonov, dve mladuchy sa tade demonštratívne prešli, pomedzi ľudí, s cigaretou v paprčkách a jedna zakričala "Budujte, budujte!" a spolu sa chichotali ako besné. Na ich smolu si ich nikto nevšímal, napriek tomu, že mali pustenú doprovodnú hudbu z mobilu a išli tanečným krokom (asi ako ja, keď som lehce pripitá a potácam sa po Aligáči). Nuž, my dospelí máme iné starosti, žiada sa mi len povedať, týmto som sa definitívne zaradila k tým uncool ľuďom, ktorí dojdu na nejakú diskusiu. Ach ach ach. Pritom, keby tie slečny neboli blbé, mohli by sa dozvedieť, že sa jedná aj o ne, lebo sa tam rečnilo o budúcnosti toho slávneho parku na Račku, kam aj oni chodia pofajčievať a pičovať na školu, najlepšie pred matkami a staršími ľuďmi, lebo keď máte 15, nebaví vás pičovať, keď vás pri tom nikto nepočuje. Veď si pamätám. Ale teraz už nepičujem samoúčelne, na druhej strane, ak ma niekto nasere a to najmä škola, pičujem si nahlas kľudne aj v buse. Ale ponajnovšom bohujem jak pohan a to sa niektorým tiež nepáči...a vôbec, som tu ja na spovedi?
Nuž, mohli sa slečny radšej pristaviť a povedať pánu poslancovi, že aj oni chcú mať svoje miesto na vyhulovanie a vzhľadom na ich vek im nenalejú, alebo nemajú peňáze, tým pádom sa nemôžu vyvaliť do podniku (ako my, kaviarenskí povaľači, čo tiež nemáme peňáze, teda len trochu a tú minieme na ten život kaviarenských povaľačov, panebože, začarovaný kruh) a musia byť v parku. Inak, v zime im to moc nezávidím. Možno je aj  v zime menšia kriminalita, mal by to niekto preskúmať, lebo komu by už len chcelo rozjebávať lavičky keď je mínus 20, však. Ale nezastavili sa, nepovedali a teraz sa asi nikto nebude zaťažovať tým, že krpci nemajú kde fajčiť. Och, mala by som sa do toho zapojiť ja, akože budúca učka, a že chápem potreby súčasnej mládeže. (Ale nechápem, to je to. Ale ja nechápem aj veľa iných vecí, napríklad potreby stáreže a kadejakej inej hávede, navyše si myslím že väčšina ľudí sú blbci - dneska som o tom diskutovala s mamou a keď som nadškrtla, či nejsom fakt len priveľmi namyslená, mama na to, že "ale veď sú, to je to". No rozhodne by som nemohla ísť zveľaďovať svoju štvrť s týmto postojom. Mám chuť sa vypariť. A síce ďaleko a síce na dlho. Do nejakej inej krajiny, inej civilizácie, iného sveta. Thajsko, India, Vietnam, Afrika...na ten spôsob. Chápete, iné problémy. Neviem čo sa mi deje. každopádne zo zištných dôvodov, ne preto že umieram túžbou zachraňovať svet. Skôr by som chcela niečo nové zažiť. To že mimovoľne volakomu pomôžem mi len vylepší kredit u pána Boha. (No dobre, už prestanem s tým nechutným cynickým humorom.) Mój ty kokot, zasa som sa rozpísala a zasa je to o ničom. Chcem komenty! Aby som sa necítila zbytočne, viete, ako človek Mak, Jozef milión.

Toto si neodpustím

Ja prisámpiču prestávam hľadať blogy, Prestávam, prestávam. Je to rovnako ťažké ako prestať fajčiť. (Neškodí to ale...) Vždy dúfam, že trošku zalovím v bahne internetu a nájdem niečo čo by sa dalo čítať ale ako vždy som mrzko sklamaná nízkou úrovňou bloggerov v česko-slovenskom jazykom priestore. (Uch, jaká erudovaná veta.) Ale prosím vás...začať blog vetou - viete, ja neviem písať a nejdem vás nudiť detailami o mojej osobe... No načo dočerta píšete blog??!! Pche.
Ja napríklad vás hrozne rada nudím zabávam detailami o mojom živote a ...no, veď viete.
Teraz som chcela dať ešte niečo hrozne múdre ale zabudla som. Aha, jasné...pozerala som štatistiky, lebo som to našla (sláva, objavili sme Ameriku...lebo nééé že by to bolo na dashboarde ocapené že štatistika, já to nevidím, len furt rozmýšľam kde to tí ľudia berú). No a tam máte aj také oné (chacha, to je slovo, čo?), že aké slová luďá vyhľadávajú a vyhodí im to váš cenný blog. (Teda, ak som to správne pochopila, môžbyť že je to niečo iné, ale ja som sa nepasovala za znalca programov...počítačových teda.) No, hádajte pri akých slovách sa vyhľadal môj blog. Keby som bola útlocitná, možno sa aj začervenám a zahanbím a začnem byť konečne slušná, ale ja útlocitná nejsom, chvalabohu. No samé pičung, nadávky, sprostý, kokot a sex. Povedzte mi, ktorý slušný človek zadáva také slová do vyhľadávača? HaMba!!!! Ako budúca súdružka učka musím znechutene pokrútiť hlavou. Jejda, už je neskoro, treba mi ísť byciglovať. Polibte mi, čáááu.

Ryžááááááááá

Toto je čistá skaza. Neviem veru, Dreamgirl, ako si na tom s učením, ale ja biedne. Väčšinu dňa prespím (som ako mačka...) a keď sa zobudím, idem žrať. takže mi dnes poobede bolo solídne zle. Lebo som si práskla megaporciu zmrzliny so šľahačkou, ovocím a ešte na to kydla asi liter čokoládového topingu (keď už ho po rokoch konečne máme, treba využiť...). Potom som myslela, že sa originál zgrcám, ale nezgrcala... Tak fajn teda. Píšem sestričke (ne z Kramárov), že kks ty dóóóójdi už, lebo sa tu zbláznim. Ona neodpisuje, lebo nemôže, ale viem, že sa kosí. Tak píšem ešte svojmu essenskému fickfreundovi (nejaká som zostala namotaná a potom čo sme to s babami rozrýpali do podrobností už načisto) a on mi odpisuje že omg (teda toto ne doslova, to by už bolo príliš...afektovať tu môžem ja), to mi neposielaj takéto v strede dňa. Hehe. Taká som ja. Tak mu napíšem ešte dačo ostrejšie, nech je sranda a on odpíše že prečo nemôžem byť tam s ním. No, to sa aj ja pýtam.
A inak sa nedeje vôbec nič. Mám našťastie dôvod vyliezať z domu lebo chodím učiť, ale inak bieda keď si predstavím, že ešte dva týždne budem tíško trpieť a pičovať na fejsbuku...btw dneska som si otvorila tie knižky že Hrôzostrašná história a zistila som, že fakt to asi nebude stačiť na štátnice...je tam toho desne málo. Ale nejaké pikošky by sa možno zišli, na ohúrenie poroty. A oni potom povedia, to si nechajte kolegyňa, Hrôzostrašnú históriu tu necitujte...

Kom on end help mi daktr dik, ou aj fíl sou sik!

Dnes som veľkolepo začala s učením, a už po pol hodine ma to prestalo baviť. Moja drahá matka, s ktorou som sa vo štvrtok do krvi pohádala kvôli učeniu, lebo sa drbem na celý víkend ku kamarátke a pri tom sa mám učiť, lebo nech si nemyslím, že na štátnice z ktorých ma vyrazili sa budem učiť sedem dní (myslím), ma ešte stále ostentatívne ignoruje a volá ma Lucia, čo inak nikdy nerobí. Fakt, keď ma volajú celým menom, je to až čudné, lebo väčšinou to nerobia ani keď sú nasratí (to je potom také ironické Lucka...).
Ale toto...no veď uvidíme, ešte stále trpko neľutujem, ale myslím, že pri najbližšej príležitosti, keď budem niečo potrebovať, mi to vyhodí na oči. Dúfam, že aspoň do štátnic nebudem potrebovať fakt nič, peňáze si vypýtam od fotra a budem sa tváriť že neexistujem. Pekne zalezená v izbietke, v komôrke, nad knihami. teda, nad papiermi. Dosť zúfalé poznámky mám, zasa budem len dúfať, že niektoré témy si proste nevytiahnem, lebo inak som vážne v piči a to druhýkrát by už bolo dosť blbé.
Hmm, mám strašnú chuť na čokoládu. A na sex. Doprdele. (To je akože citoslovce znechutenia, ne vyslovené želanie, že kam...)

Krátky dodatok, alebo ak chcete pičung

Sedím na fejsi, zabíjam čas, kým pôjdem učiť a vynudzujem sa.
A tak si čítam tie ich trápne statusy a kecy a hovorím si doboha, koho to vôbec zaujíma, alebo nech to aspoň nepíšu tak infantilne, keď už všetci musíme vedieť, že niekto papá puding a podobne.
Ale dôvodom, že o tom začínam je jeden môj bývalý spolužiak, ktorý, prosím pekne sa na fejsi nazval (akože musím to sem dať aj za cenu že ma niekto vygoogli, ale to naozaj nie je normálne) Ludewitko Vábič. Chápete to? Chápete to??!! Ako ja neviem, či to vôbec potrebuje komentár. Mimojazdom, neni vôbec škaredý alebo čo, žeby sa teda celkom minul svojím posolstvom sa povedať nedá, ale keď to otvorí papulu, tak sa to nedá počúvať. Mne sa teda osobne nepáči ani fyzicky, ale to je vec vkusu, ale tie jeho kydy som nemohla vystáť nikdy a celkovo som si myslela že je to hrozný vôl, ale viete, ne z tých hlúpych, čo nevedia do päť narátať, ale z tých kokotov. Neviem presne, aký typ kokota, potrebovala by som zalistovať v typológii, v našej slávnej knižke Dost bylo kokotů.
Bože, ak ma máš aspoň trochu rád, tak toto ten chlapec nikdy čítať nebude, ale aj tak som presvedčená, že naše antipatie boli vzájomné, lebo ma ani na ulici nikdy nepozdravil. Takže je to jedno.