Final countdown

Dnes som prebehla cez polovicu mesta a trvalo mi to celé doobedie, so všetkými zastávkami. Za chvíľu idem na opačný koniec a poviem vám, nechce sa mi ani trochu. (Prečo ja doučujem, keď sa mi vždy tak šialene nechce???)

Inak - z môjho školitela TERAZ vypadlo, čo vlastne asi chce. Teraz, keď 20. apríla treba prácu odovzdať a ja stále prakticky nič nemám. Je mi do revu, alebo do zúrenia, alebo ja už neviem, najviac zo všetkého mám chuť sa na to vyjebať a odjebať sa stadeto niekam do piče. Naozaj musím dokončiť tú školu? Musím? (Mama by ma rozdrapila...stačí jej jeden Afričan na to, aby stratila duševnú rovnováhu, keby som si ani školu nedorobila, asi ma vydedí, čo by už teraz naozaj niečo znamenalo, keď kúpila ten byt.)

Inak ako by ste oznámili vašim latentne rasistickým rodičom, že máte možnosť ísť do Nigérie na vianočné prádzniny (zadarmo)? (Totiž...otázka znie - ako by ste ich požiadali o príspevok na tie drahé očkovania proti cudzokrajným chorobám?) Musím si dať niečo sladké, bo ma dnes jebne...zas nebudem jesť až do zajtra rána, lebo večer sa idem nechať zmasakrovať pánom Ayisim. Zbohom rodina. (Btw, moje morálne presvedčenie že nechať si napísať diplomovku za prachy je nechutný podvod klesá úmerne s časom, ktorý mi ešte zostáva na dokončenie. Hľadáte niekto rýchly job? V podstate veľmi rýchly.)