Jarné upratovanie je lepšie než textová lingvistika

Tu máte jarný song (alebo songu, tak sa to tuším dnes hovorí), lebo už svící slunko, to si pustite k tomu článku.

Dnes trávim deň v činorodom ruchu. Vonku tak pekne, že by človek aj šiel dakam do prdele, ale čo ja budem vonku? Keď tam nemám čo robiť... No nič, tomu sa budeme venovať pozdejšie. (To je také zastaralé vlastne, to neni bohemizmus!!)

Takže som zebrala vecheť a utierala som prach jak divá, lebo najprv na obyvklých miestach, ktoré je vidno voľným okom, ale potom som si spomenula že som chcela vlastne preorganizovať police. Tak som vyťahovala knihy, sfúkavala z nich kúdoly prachu (na fakt...) a utierala prach aj za nimi. A to vám teda bolo...akurát na záchvat kašľa, lebo ja alergik (to neni hypochondria...) to zle znášam. A vyhrabala som kadečo v kadejakých škatuliach a poviem vám, že som nečakala čo všetko som nasyslila a odmietla vyjebať preč. (Slovo vyjebať som dnes so Chantal použila asi 8647 krát, lebo všetko čo nepotrebujete móžete vlastne vyjebať...takže to stále bolo len "Čo s týmto? To som tak dlho šetrila a nechcela vyhodiť..." "Prosím ťa, vyjeb to, nač ti to bude, ty sysel!" (Ten sysel je naschvál akože s tvrdým L, lebo my sme Bláááváááčky, nééé.)

Tak som našla staré listy, staré pohľadnice (kde mama písala zo služobky v Nemecku "Papuľky, nebite sa a pomáhajte ockovi"), obrázky Indiánov a Winnetoua (to ešte po fotrovi, ale nevyjebala som to, zatiaľ ne), staré zošity (nejaké zvyšky ktoré som z nevysvetliteľných dôvodov nevyjebala hneď po mature) zo strednej (matika a geografia, chápete??) a materiály z výšky, ktoré už tiež nebudem potrebovať (ale tie si zatiaľ nechávam, lebo všetko archivujem podľa zákona, minimálne 10 rokov...). Inak som zistila, že čo zošit, to ťahák. Z každého zakladača, zošita a obalu, kde sú nejaké školské veci (jedno či zo SŠ, alebo VŠ) vypadávali haldy ťahákov (a žiadna fušerina, malinkým písmom, rukou popísané papieriky veľkosti akurát do dlane). No, asi to niečo vypovedá o mojej osobe. Potom som našla krabicu s kadejakými kokotinami ako staré okuliare (dioptrické, aj slnečné z Mildy), staré výkresy, obrázky, nálepky a kartičky z Káčera Donalda, rámiky so špatnými obrázkami, staré peňaženky a taštičky a kapsičky, všelijaké darčeky, ktoré som podostávala v priebehu vekov a sú jednoducho hrozné...no proste určite máte aj vy doma tony takého bordelu. Teraz je to preč (v pivnici, ale hlavne preč z izby) a ja sa teším, aký je tu porádek. Lebo viete, vlastne tu budem už len pol roka a potom sa odjebem (riešenie je strašne rýchlo sa stadeto odjebať, nechcem tu žiť ani za tú piču, ale keď sa na to pozrieme z druhej strany, tak kokoti sú na celom svete), takže nemá cenu tu nechávať to čo ani sama nechcem.

Napríklad diskety. Veru. 3,5 floppy disk, či ako nás to učili...hovadsky dôležitá informácia, ktorú sme si do zošita museli napísať. Načo je vám vlastne na informatiku zošit??? No...nechajme to.

Čo sa týka diplomovky, tá čaká trpezlivo, ale už sa jej budem venovať, len ešte nejaký koláčik by to chcelo, lebo mám mrte chuť na niečo sladké.