Jedna kurva vedľa druhej

Síce som chcela začať inak, ale nedá mi to, keď sa naši tak pekne dole bavia o politikoch.
Otec: Všetko sú to kurvy, už mi idú na nervy, jedna kurva vedľa druhej. Jeden chodí s kosákom a kladivom, druhý s krížikom...
Mama: A tá kurva s kosákom všetky prachy teraz minula...
Aby bolo jasné, reč je o reformách a Mikloš je debil z východu. No, to by hádam aj stačilo.

A teraz trošku o nových zážitkoch spoza rieky (t.j. z Péétržky).
Tak napríklad minulý týždeň som bola doučovať môjho zlatého chlapca (predtým som ho zrejme niekoľkokrát nazvala nevyberane chuj, alebo nejak obdobne, ale odkedy som mu vynadala, že ja nejsom na špagáte a láskavo bude mať hodiny, alebo ho zruším a on ma pomaly na kolenách prosil - síce som nevidela, lebo sme len telefonovali, ale jeden nikdy nevie - aby som ho ďalej učila, tak máme hodiny pravidelne jak krámy a tú jednu čo zrušil mi zaplatil. Krása. Odvtedy ho mám veľmi rada.) A O čom so mto? Aha, bola som ho doučovať a keďže som šípila, že sa čochvíľa (nejsú to popiči slová?) skurví počasie a treba využiť posledné šance na letné šaty, tak som si ich aj obliekla. (Samozrejme som mala pravdu, počasie sa skurvilo a dneska už som behala v jeansoch.)
No, mám krásne nové šaty z Desigual (hej, musím sa pochváliť...šak boli drahé, teda pred zlacnením, chacha) a sú brutálne farebné, takže všetci na mňa čumeli a majú brutálny výstrih, takže to je možno pravý dôvod, prečo na mňa všetci tak čumeli. Tak som mala na sebe tie šaty, aby som využila, že je ešte šatové počko a môj žiak sa zas nevedel poriadne sústrediť, teda vedel, len ne celkom na nemčinu...
Ale to nebolo až také podstatné, nejak tú hodinu prežil a potom som šla domov a keď som čakala na výťah, rozmýšľala som, že už dlho som nevidela jeho fešáka-brata a jaká by to bola sranda, keby teraz vyšiel z výťahu. Asi viete čo teraz  príde...on fakt vyšiel z toho výťahu! :D
A flirtoval so mnou, ó áno! (Inak neni taký fešák, ako bol, keď mal na sebe vtedy tú kapucu, to mu dodávalo nádych tajomnosti, chacha, ale celkom sa dá.) A on že ahoj a ja že ahoj (šak normálka, né) a on vyšiel a ja som vošla (no, ťažký opis...) ale on nezavrel dvere od výťahu, ale ich držal stále otvorené a pýta sa ma - bola si u Mária? (on sa nevolá Mário, aby bolo jasné, ale nejaký pseudonym treba...aby nepovedal, že jaké pravdy ja tu o ňom píšem na net) a ja že hej a on že a naučila si ho niečo? Tak hovorím - to dúfam (úsmev - obaja). A on - idem ho teda otestovať. Zasmiali sme sa, pozdravili, on zavrel, kapitola skončila. Pokračovanie asi niekedy nabudúci rok, lebo naposledy som ho videla pred dvoma mesiacmi, bohvie čo robí, keď nikdy nie je doma, pritom máme tie hodiny od siedmej do ôsmej, to je dosť neskoro, aby toľko pracoval... Nuž, každopádne, celkom milé stretnutie. Keďže teraz máme so slepačím výborom obdobie, kedy si onikáme, lebo sme založili monarchiu, víme a aj v prvej osobe si zasa mykáme. No, tak ale ja som napísala Martine o bratovi normálne, v prvej osobe, lebo som tak trochu zabudla, že My Sme vladár. A Oni mi odpísali, že "asi sú veľmi príťažlivi v tých šatách". Tak som rozmýšľala, že kto preboha, hádam ne moji bratia??? Potom mi došlo, že My, teda akože ja. Samozrejme máme na tom onikaní ťažké údrby...hlavne také hlášky typu - najprv Nám to nedošlo, že kto Oni, ale už vieme...
Sranda musí byť.

Dneska som tiež mala zážitok, ale tentokrát priamo na Osviští. Stojím si nevinne na zastávke, večer a čakám na 98 smerom domov, prepínam si v mp3-ke, keď tu zrazu avšak sa pri mne pristaví mladík (a nevyzeral asociálne, práveže ne!), silne potužený alkoholickým nápojom neurčitého druhu. Stojí neisto, vrávorá a chce sa so mnou zoznámiť, lebo šak neee, akože neechce ma otravovať, ale normálne sa zoznámiť. Tak teda, hovorím si, doprdele. Chvíľu udržiavam zdvorilú konverzáciu, často prerušovanú mojím "prosííím?", keď zo seba súka nejaké neartikulované vety. Čo som sa dozvedela: on si hneď všimol, že mám rada rock, lebo mám na bunde  ...boha no nezabudla som na to slovo čo zadrel??? KKS to ma sere, elbo to bola hláška storočia, prisámpiču že keď ma to napadne, tak to sem hodím. Ach ženy, asi starnem, alebo čo. Ale tak mám odznaky, to je hlavné. ďalej mi stihol oznámiť, že hral v kapele a pozrela som si krátke sólo na vzdušných bicích. Potom s apýtal akých rock´n´rollistov poznám a "povedz mi rok a ja ti poviem kto to je". To už bolo na mňa moc, tak sa pýtam "akože letopočet???" A on - "hej...v podstate..no hej, môže byť, akože to ide z dvadsiateho storočia...do...eeh devätnásteho".
Chvalabohu mi išiel rýchlo autobus, lebo neviem, čoho by som ešte bola svedkom. Krásne sa rozlúčil, slušne pozdravil, zaželala mi "maj sa krásne" s polozamilovaným úsmevom (ale no dobre dobre, tak podnapitým) a odpáchol. Aj s tým alkoholickým oparom.