Tak to má bejt, na lásku skoč si děvče večer do kina

Kokos, tieto nedele, to je smrť, zrušila by som ich. Po prvé, dnes som zabila deň učením a mám vyblitý modzog. Anglická revolúcia bola možno slávna, ale...povedzme si úprimne, nemohli sa dohodnúť hneď???
Druhá vec, na nete v nedeľu večer neni ani holý kokot, akože chápete, čo pre Kristove muky robia ľudia v nedeľu večer, keď nejsú na nete? Ja neviem...tak tu sedím a nudím sa, síce by som mohla pozerať telku, ale mne sa nechce, najradšej by som si s niekým pokecala, keď už mi doba dáva také možnosti, ale to by niekto musel byť online, ale ne Kamil. Hovorila som tu už o Kamilovi? Je to taký beznádejný prípad...musím si pozrieť pár článkov dozadu, ale viete...je to fakt tragéd, tak neviem či chcete vedieť detaily, Aj keď Martina sa mohla ušťať na jeho priopilých pokusoch baliť ma (či čeho) cez fejs. Každopádne (bóóóóže, teraz som si spomenula, jaký hrozný údrb som chytila minulý rok v Nemecku, keď Martina začala vetu slovom každopádne. Prišlo mi to tak strašne smiešne, že som sa prehýbala od smiechu a nevládala som si dovyzliekať gate, takže mi zostali niekde na kolenách a ja som sa nevládala ani pohnúť. Tiekli mi slzy a nemohla som dýchať, tak som sa smiala. Neviem prečo vo mne slovo každopádne vyvolalo takú reakciu. To by bol prípad pre Freuda.)...každopádne som zabudla čo som vlastne chcela napísať. Ehm. No nič. Teším sa že už sa v stredu konečne dotrepe domov Chantal, lebo bez nej je mi nuda a nemóžem ohovárať každú noc. Zloba.
Plus, fickfreund z Essenu sa tuším namotal aspoň tak ako ja (ajáááj, ja už vidím tie účty za SMS-ky...môj operátor ma zrejme miluje), ale píše svoju diplomovku a keďže tam to neni jak u nás, že väčšinu času preflákate (eh...asi preto sa Nemecko stalo po vojne hospodárskym zázrakom...my sme si odvykli pracovať kým tu boli tie červené prízraky), tak on ju fakt PÍŠE. No a píše aj mne, že mu nemám hneď ráno posielať také správy, lebo potom celý deň nemôže nič urobiť, len myslí na...no, na mňa.
Ale ja chcem, aby došiel v septembri do Bratislavy, tak na tom musím pracovať, ako múdra žena viem, čo kedy a ako...nakoniec chlapi takmer vždy povolia, lebo vďakabohu myslia hlavne vtákom. Kde by sme aj boli, keby nemysleli. Takže v duchu svojho imidžu, ktorý si pracne budujem (femme fatale) sa snažím, aby sa rozhodol obetovať jeden víkend záhaľke a svetským radostiam (na tie som nejaký expert...) a prácu stihne aj potom, Šak ju má odovzdať až v januári tak čo stresuje.

Inak, včera sme pozerali s našimi Mackennovo zlato. Taký western, ak neviete. Síce nemám bratov, ale fotrova výchova sa nezapre, videla som všetky winnetuovky a milujem westerny, mám rada aj Jamesa Bonda a podobné, ženami zaznávané filmy. Môj budúci manžel ma bude milovať. Ale futbal neznášam. Tak ale hádam mu budú stačiť tie filmy pre chlapov, či? Ehm a kde sme to boli? Bože, neviem udržať myšlienku. Aspoň ten moč...
Aha, pozerali sme western a ja som si spomenula, že som raz videla Indiána v Avione. Už dávno, pred pár rokmi. Tak som to povedala našim. A mama, že kde by sa tu vzal Indián prosím ťa, ako môžeš vedieť že bol Indián??? A tak jej hovorím, mami prosím ťa, už som videla toľko westernov, hádam viem rozoznať Indiána, ne? Ma vysmiala. Akože...tsss...aj tak viem že to bol Indián. mal dlhé čierne vlasy a bol taký...no červený, chápete. A tým nemyslím opilecký nos...proste keď vidíte Indiána, viete že je to Indián, to je ako orgazmus...tiež sa nedá vysvetliť čo a ako a čo, ale keď to príde...no, nechajme to.
A to je vše přátelé...nechcela som tým povedať vôbec nič, len tak kydám kraviny...výlevka originál.