Hop prd tralala

Keď už tak spomíname (neviem ktorý z mojich dnešných úžasných dvoch článkov čítate ako prvý, ale ak je to tento, tak vedzte že som ho písala ako druhý a bežte na môj blog o varení, nech mi stúpa návštevnosť) na detstvo, viete taký vtip že hop prd tralala? Akože frčalo to v 90´s keď som mala asi tak 10 rokov a bola to pičovina jak mraky (mraky sú pičovina?) a nechápem, ako sme sa na tom mohli smiať vždy dve hodiny. Alebo aspoň dve minúty. Lebo teraz keby mi to niekto povedal tak by som sa len presvedčila, či nepotrebuje odbornú pomoc, a ak by mal tiež 10 rokov, tak by som sa silene usmiala. (Jasné, neviem to s deťmi...ale vôbec ma to netrápi, ja nemusím ich a oni mňa, vybavené.)

Inak mala som v hlave koncept celého tohto pokecu, ale úplne som ho zabudla, kým som vypisovala svoje skvelé recepty, ako polievku z bujónu napríklad (ale všetci nejako začíname a keď raz budem variť v telke, tak to bude humorný zážitok zo začiatkov).
Fakticky si vôbec nespomínam, čo som to chcela. Hm...dnes mi odpadlo doučko, ten dobrý chlapec mi zavolal 15 min pred začiatkom, keby som nesedela v aute ale v buse, tak asi dojdem tam a prerazím s ním vchodové dvere.

Mohla som ísť von s babami...ale potom som zistila že oni nikde neboli, lebo prší (katastrofa).
Musíme sa stretnúť, lebo ja a ešte dve ideme v nedeľu na tri týždne makať do D-landu ako dobrovoľníčky, no neni to super? Je to super. Budeme pracovať, dobrovoľne a s piesňou na perách (poznáte ten vtip s mačkou a horčicou? Ak ne, napíšte mi a ja ho zverejním. Nebojte, neni neslušný.)
Zo mňa si každý robí srandu že tam idem vyšukávať, ale prosím vás, to ne ja hľadám šukačku, to šukačka si vždy nájde mňa (to je podobný princíp ako s fackovaním hanby...po rokoch sa niektoré veci otočia). Ako keby som mohla za to, že raz za čas stretnem niekoho kto si priam žiada prejebať (eh, nešikovný slovný zvrat, žiada si to každý druhý, ale viete čo som tým myslela). A ja taký filantrop, häähää.

Včera som pozerala Boat That Rocked a ešte pred tým Almost Famous (najlepší film na svete). Ale aj Boat je najlepší, lebo to je film o rockeroch a ja milujem filmy o rock´n´rolle so skvelými soundtrackmi a jebačmi. Som si na konci aj poplakala, ne že by to končilo smutne, teda v istom zmysle aj hej, ale plakala som nad sebou (egoizmus?), že som sa narodila v dobe hnusných ajťákov, ktorých neznášam a ne v 60´s. V Amerike alebo v západnej Európe, to se rozumí samo sebou. To by bolo skvelé, bola by som groupie napríklad Led Zep (Robert Plant za mlada...OMFJ), alebo Rolling Stones (hovorte si čo chcete, Mick je škaredý jak noc, ale pretiahnuť by som sa nechala!) alebo alebo alebo...to je jedno.

A žila by som ako v Almost Famous. Presne tak si predstavujem svoj budúci život. Sú sny kvôli ktorým sa oplatí veriť na reinkarnáciu.
A vtedy všetci počúvali rock´n´roll, ne len päť a pol človeka, viete to bolo také iné a hudba mala úplne inú silu a význam, teraz už hudbu nikto nepočúva, trtkovia si sťahujú svoje elektronické sprostosti z internetu, kam sme to dospeli???
Je to na plač. A teraz si idem pozreť Samotárov. Už som aj zabudla o čom to je, len viem že jeden tam toľko húlil, že zabudol že má frajerku a začal chodiť s inou... Alebo Reqiuem za sen? Bože ale to nemôžem pozerať sama, šak sa budem báť.

Bože dočista som zabudla že dnes je výročie začiatku pvej svetovej vojny! (Zjem si za nich koláčik?)

Augen auf, ich komme!

Výrok zájazdu: "Ak všetko pôjde takto rýchlo, za chvíľu budeme mŕtve."

Veď práve.
Ale poporadí.
V stredu...vlastne nie, mala by som začať už v utorok. Presne, v utorok totiž malo byť blogové stretko, ale nakoniec som z našej strany mala čas len ja a boli sme u Dreamgirl doma a ona ma opila vodkou (ale fakt sme pili veľa? Lebo mne sa nezdalo...) a na druhý deň mi bolo hrozne zle, ale hrozne. Doobeda som bola učiť takého 18-ročného sopláka čo mi ide na nervy (tie jeho ťahy...) a jak mi bolo zle, nemala som ho ani chuť počúvať.
Cestou domov som myslela že umrem (a ešte v tom trolejbuse bolo asi 300 stupňov) a ledva som dobehla domov kde som hodila elegantnú šablu do hajzla.
Neviem ako som sa zbalila, rýchlo, ale efektívne, lebo mi nič nechýbalo...teda...ale o tom až za chvíľku.

Baby došli autom pre mňa a vyrazili sme niečo po tretej. Nákup a šecko, ideme si, konečne sme sa vytrepali z mesta a na diaľnici smerom na Senec ma zrazu napadla hrozná vec - nemám lístok, do piči!
Chaos panika zhon horor stres, zastavili sme na prvom odpočívadle (také nejaké núdzové, malilinké) a ja som volala drahému tatovi že či mi donesie ten lístok. Drahý tato je našťastie veľmi obetavý a tak vyrazil aj s lístkom neohrozene vpred, ale zrovna v čase rush hour (ja to inak volám happy hour), takže mu trvalo asi hodinu kým sa dostal k nám. My sme medzitým napelili (to čo je za kokotinu? :D chcela som povedať nalepili...ale toto je také smiešne že to ani nevymažem, haha) na okná náš slávny nápis ktorý sme vyrábali už na Novarock (a zabudli doma) (I wanna rock´n´roll all nite and party every day), žrali cukríky a lamentovali že tie kamióny idú okolo nás strašne rýchlo a blízko a že nás odjebe do kukurice týmto štýlom...

Nakoniec tato predsalen došiel aj s lístkom a my sme sa zaradili do premávky a vyrazili za dobrodružstvom. Baby tvrdia že sú radi že to prežili, ale viete, aspoň so mnou v aute neni nuda. (Neni podľa vás zábavné keď šofér podchvíľou vykrikuje "Panebože!" alebo "Skapal mi motor?" ? Podľa mňa je.)
Po diaľnici to bolo ok (vrátane predbiehania kamiónov a hlášok "To čo sa mi lepí na riť ten kokot?" - už nadávam aj za volantom...), ale potom nastal ten vražedný úsek v Českej republike cez dediny (zablúdili sme len dvakrát a jedno z toho bolo kvôli obchádzke ktorú sme si nevšimli a to sa neráta) a cez kopcovitý terén ("Ten kopec sa na trojke né a né poddať" - na margo môjho podraďovania uprostred strmého kopca, keď už motor hučal a auto zastavilo...).

A inak tá obchádzka - to bolo cez Divoký Kurdistan, také čudné panely provizórne namiesto cesty (strmo do kopca, to tam som sa pýtala či mi skapal motor, lebo sme nejak zastali a auto za nami zažívalo stresovú situáciu...hádam mali po ruke nervoguľu) a podobne. Ale nakoniec sme dorazili, a ten posledný úsek cez les, keď som sa najprv čudovala ako môže byť taká tma ("To jak móže byť les taký hustý?") a potom som si uvedomila že mám na očiach slnečné okuliare...vtipné proste.

V kempe sme dostali lukratívne miesto, do sprchy sme to mali hádam bližšie než doma (pre mňa minimálne to platilo, lebo doma musím zdolávať aj schody) a do stánku rovnako. Problém nastal vždy v noci, keď sedelo v bufete päť ožranov, ktorý sa dožadovali aby hudba hrala hlasnejšie (stále sa tam púšťali metalové koncerty) a my sme chceli spať. (A my by sme aj boli bývali pili, lenže bola kurevská zima!)
Voda bola studená (mala som niektoré dni pocit že sa sprchujem ľadovcom), ale aspoň tiekla normálnym prúdom a ne cícerkom (nesporná výhoda pri teplote 1°C) a hajzle splachovacie - no čo si môžete viac želať v kempe???
Prvú noc sme sa hotovali piť, ale ja som bola tak rozbitá z toho nešťastného utorka, že som zaľahla (a bola som 1. official funspoiler). (Baby sa sundali pred stanmi a riešili závažné témy ako degradáciu/devalváciu školstva v USA.)

Došli sme na to, že funspoiler je zlý duch, ktorý raz za čas každého posadne, lebo na druhý deň to bola Maťa, ktorá prespala postojačky koncert Rhapsody asi tak, ako ja System na Nove. My sme sa ale celkom dobre bavili, lebo Rhapsody (píše sa to tak vôbec?) je nejaký speed metal (a ja moc nemám rada speed) a viete aké sú speedové bicie (v štýle "bubeník si šlahol éčko lebo nestíha, my len strofu on už refrén, kurva kde si, há?") a ja som vyhlásila že to znie jak kalašnikov a potom sme tam celý čas robili kokotiny, predstierali zasiahnutie kalašnikovom (hrozne vtipné) a ja som prekladala jeden ich taliansky song (zčasti som si vymýšľala, ale zčasti to bola pravda!). Nejaká teta vedľa sa na nás rozhorčene osopila "Keď vás to nebaví, choďte do divadla!".

Chvíľu sme boli jak zmrazené a potom nasledoval pohľad úkosom a újeb. Jej manžel sa nás zrejme zastal, lebo jej iba volačo povedal a ona naňho vybehla že "Ale šak oni majú také prenikavé hlasy...!!!" Potom sa s ním pohádala a on odišiel.
Usúdili sme, že funspoiler posadol ju a nám sa už bude vyhýbať. Btw, stále sme si navzájom vyberali manželov - jeden vyzeral jak žabiak, jeden jak Kazík, môj mal účes, ktorý Nemci volajú Vokuhila (vorne kurz hinten lang) - ten typický český drbnutý účes vpredu vykosené a vzadu dlhé vlasy, no fuj. Čím starší, špinavší, opitejší a hnusnejší, tým lepší adept.

Čo sa hudby týka, tento rok to bolo slabšie, ale atmosféra! Každopádne sme videli Twisted Sister (skvelé), Helloween a Oomph!, ktorých som tam videla už pred troma rokmi a vtedy ma až tak neočarili, ale teraz hej a práve ich počúvam na youtube...čo vám povím, Nemci. (Ja: "Bliká mi nemcový radar." Radana: "Kde máš prosím ťa nemcový radar?" Triss: "Fakt to chceš vedieť, kde ho má?")
Ešte Powerwolf stojí za zmienku, mladšia heavy metalová kapela. Inak si už kokot pamätám...ale mohla by som vám vymenovať čo sme jedli. Haha.
Aha a posledná kapela boli Tři sestry a na to som sa vytancovala (šak pri tom sa nedá sedieť, bola by to nuda).

V nedeľu podvečer, keď sme sa chystali na posledné koncerty, sme sa pri stanoch zoznámili s našimi susedmi z Ostravy. (Ten ich príííízvuk!!!) Oni nám aj noc predtým želali dobrú noc a volali nás piť, ale my už sme boli zalezené tak sme nechceli, lebo v spacáku je teplo a vonku bolo asi mínus milón.
Tí chlapci boli takí jednoduchší a jeden z nich (kulturista) sa smial ako Otík z Vesničko má středisková. Ale uznali že Slovensky sä krajšie než Češky. Heh.

Po tomto výlete sa už definitívne označujeme za ujebané, lebo náš humor je prevelice svojský. Už dva dni si napríklad spievame "Kriste Kristeeee, Bože Boooožeeeee..." na melódiu Hare Krišna.
Papier s hlodmi tu nemám...ale krátky výber:

Sedíme a sledujeme nejakého vtáka čo letí po oblohe.
Ja: To kam letí tak sám?

Alebo:
Načo máme nektarinky?
To je jasné, šak nemajú chlpy!

A neustále opakované slová: Gerard Leopardiüé.
A Radana je homosexuál. ("Zober si tieto buzerantské záležitosti...")

Na záver sa chcem už len podeliť o jeden zážitok zo sobotného rána. Sadli sme si do nášho bufetu na kofolu, lebo už o deviatej bolo jak v saune. Mala som tielko a teda mi bolo vidieť moje tetovanie plaza. Nejaký postarší Čech (stáva sa mi to inak vždy na Mastri) hovorí: "Hezká ještěrka!"
Ja sa otočím a hovorím: "Dík."
Jeho kamoš zareve na celý bufet: "Sralas??!!"

Long live rock!

Rammstein ist für alle da, auch für mich

Ako iste viete, 6. novembra hrá Rammstein v Bratislave. A ja som v tom čase v Luxemburgu. Po záchvate nešťastia som si povedala že teda dobre, musím to oželieť. V sobotu som sa ožrala a keď hralo Du hast mich, prisahala som že dójdem aj keby som nemala žrať. (Teta anglinárka zo strednej hovorievala že aj keby na chleba nebolo...)
A už som sa rozhodla definitívne, lebo som zistila ceny vlakovej dopravy medzi Bruselom a Luxemburgom. Single ticket stojí 33 euro, return ticket 41 euro, z toho vyplýva, že keď budem mať letenku približne v rovnakej cene, plus lístok na vlak, plus lístok na koncert, celé ma to výjde...ehm príliš veľa, ale je 100 euro priveľa za kapelu ktorú milujete najviac na svete??? Hovorím, hudba je pre mňa jedna z najdôležitejších vecí, treba tomu voľačo obetovať a prachy vlastne vždy nejaké sú. Budem si na to šetriť zvlášť, do nejakej obálky. Idem si hneď nejakú založiť. (Keby som tak vyhrala v Športke...)

Permanent vacation

Bože bože bože ja viem že by som sa ešte mala učiť, ale ja už nemám v mozgu miesto, a pamäť sa ne a ne vymazať. Teda, nebudem tu ani srandovať o tom, lebo sa ešte vymaže aj to čo si pamätám a potom môžem ísť rovno do péčka.

Ja som len chcela tak trošku popindovať. Napr. včera som bola učiť jedného chlapíka (už ho učím dva roky a stále je vymletý, myslím, že beznádejný prípad, ani predstaviť sa nevie a odmietam si pripustiť že som neschoný pedagóg). No ale dnes nechcem o jeho tragickej nemčine, dnes chcem o tom, že on je celkovo úplný mimoň. Taký podpapučník za prvé a za druhé je to ajťák a to už je diagnóza, ale on je jeden z tých horších prípadov. Rozprávala som mu trošku o Novarocku (vôbec netušil čo to je ale to sa odpúšťa, nemusí sa každý vyznať) a on zaperlil nasledovným spôsobom. Pýtal sa, aké kapely hrali, tak som začala vymenovávať a kým som tak rozmýšľala, tak on dával príklady. Ale ľudia!!!

Napr. či tam hrali Def Leppard (ok...), Black Sabbath, či Guns´n´Roses. No nehovorím že je mimo??? Ten chlap má 40, takže hento JE jeho kategória...a keď netusím, že sa kapela rozpadla už pred sto rokmi, tak aspoň nehádam. Och. Bola som z toho normálne paf, ani som nevedela čo na to povedať. Chudák, ani netuší že ho tu tak hnusne ohováram, ale ja za to fakt nemôžem, on je mimo v strašne veľa veciach.

A príbeh o Rakušanoch?
Tak tí boli traja, jeden sa volal Peter, druhý nechcel prezradiť (volajme ho Markus, je to taký náš dohad) a tretí bol Dieter ale jeho kamoši ho volali Dita von Teese. (Prípadne Arschloch alebo Penis. No fakt.)
Dita sa s nami skoro vôbec nebavil, len furt telefonoval s frajerkou (oni sa mu za to strašne posmievali), Peter bol taký velice komunikatívny (a všetko mu ruky podávalo, keď raz sedel pred naším stanom, tak sa nakrémoval mojím krémom, učesal mojou kefou a ešte ho Markus aj prepudroval mojím pudrom) a Markus hral cool frajera a odpovedal len jednoslovne, ak vôbec. Najradšej len takým záhadným úsmevom. Usúdili sme, že je to kokot, ale aj tak bol jebač (ale to si myslíme len my s Martinou a priznali sme sa navzájom až na druhý deň, lebo...no viete ako to je).

Zoznámili sme sa s nimi v prvú noc v areáli po koncerte Linkin Park (to bol jediný ktorý videli, sčasti). My tri sme sedeli v prachu a čakali na poslednú štvrtinu našej grupy a ja som fotila baby. Peter sa k nám nachomietol či nás má odfotiť (nenápadné) tak ja že hej a potom s nami chvíľu kecal a bol taký hrozne priateľský a šecko, len sme mu zle rozumeli, lebo mlel viedenským dialektom (príšerné).
Na druhý deň ráno sme zistili, že vlastne bývajú vedľa nás (ale oni to zrejme vedeli už tú noc predtým), tak sme sa s nimi bavili a trochu sme pili. (Ale ponúkli nám len nejaký hnusný energetický nápoj, teda ani nebol až tak hnusný, ale ja nenávidím všetky energetické sračky, lebo v tom cítim kofeín a vôbec ja som Miazga otec...a žiadne pívo. To sme si boli kúpiť sami.)
Mali chladničku tak sme sa s nimi dohodli, že si k nim hodíme vodku (mňamky, Nicolauska chacha) a večer spolu budeme chlastať.

Už sme sa aj tešili a s Martinou sme sa vadili, koho bude Markus (nikto sa nechcel vzdať).
Keď sme po poslednom koncerte došli k stanom, oni tam neboli. Nechodili a nechodili, Triss a Vita si teda ľahli a zaspali a my sme chceli zúfalo žiť. Postávali sme v tme pri našich stanoch a okolo nás kde tu niekto prešiel. Tak sme sa zoznámili s jedným Tirolákom, ktorý nevedel kde býva, chvíľu pri nás fajčil a potom niekam zmizol. Za chvíľu došiel nejaký chlapec, strašne sa triasol a bol najebaný jak riť. Stále opakoval "Mne je tak strašne zima..."
Tiež si prisadol a ja som mu dala svoju košeľu, lebo sa naňho nedalo pozerať. Ani on nevdel kde býva.
Ďalší sa k nám pripojil Nemec z Mníchova. Tiež zablúdil a povedali sme mu nech zostane pri nás. Jemu sme rozumeli o poznanie lepšie. Vysvetlili sme mu náš problém s vodkou a on bol také hovado drzé, vyhlásil že on kľudne pôjde do rakúskeho stanu to nájsť, aby to nebolo na nás (nám to totiž bolo blbé).

Tak my že dobre. On rozopol stan a ja som mu stála za chrbtom a vidím - Rakušania sú tam a spia. Hovorím to Mati a nastáva údrb. Mníchovčan sa nenechal rušiť a pokojne im prehrabával chladničku (ešte že bola na kraji, kks), nevedel tú fľašu nájsť tak sme nahlas kecali o tom ako vypadá a keď ju ešte furt nenašiel, drzo si zasvietil. Viete si asi predstaviť jak sme sa s Maťou kosili. Nakoniec našiel našu vodku a ujebal im ešte aj jedno pivo (Ja: "Ale to nám nepatrí, to si neber." On: "Im to predsa nebude chýbať, majú tam ešte dosť.") a aj stoličku, ktorú si postavil k nám.
Maťa vytiahla poháre (a museli sme ju presviedčať, inak by sme pili nekultúrne jak zvery!) a tak sme si pripili - my dve, ten uzimený opitý a náš nový kamoš z Mníchova.
On potom zavelil, že sa presunieme k nemu, tak sme sedeli tam, mal aj stoličky (oni boli nejaká veľká skupina) a pili sme až do rána. Uzimený tam zaspal na supermana s pohárom v ruke. My sme kecali a Nemec bol ppč vtipný a mal taký ironický humor aký u Nemca zriedka vidíte, zasmiali sme sa kvalitne. Spať sme šli na svitaní. Uzimený tam ešte stále spal.

Keď sme na druhý deň šli okolo, sedel tam s nimi a pil pivo (myslím, že sa akurát tak ráno vyšťal na plot, jak všetci chlapi a vrátil sa...taký špinavý jak bol tam sedel celý deň, ešte aj poobede sme tade šli a furt bol tam. Nemci ho nazvali Gonzáles, mal také polodlhé čierne vlasy.)
Našim Rakušanom som sa ráno snažila vyhnúť, lebo mi bolo blbé že sme im  vnoci vliezli do stanu ale oni to nijak nespomenuli a nakoniec sme sa aj tak nanominovali k nim, lebo mali tieň a v pondelok bolo asi sto stupňov.

Naposledy sme ich stretli v pondelok v noci, keď my sme došli z koncertu a oni tam sedeli, ožratí a vyrehotaní (dokonca aj Markus bol veľmi zhovorčivý a nazval ma zlatko, čo už na jeho pomery značilo asi tak 8 promile...) a pýtali sa aký bol System. Peter totiž chcel vidieť System, dušoval sa že na nich určite pôjdu, ale ako sme sa dozvedeli, neboli nikde, len pili. Boli sme svedkami hádky po viedensky - Peter pičoval do Markusa a naopak, bolo to strašne smiešne, lebo sme im nerozumeli ani holý kkt.
Ja som sa uložila spať (akože zodpovedný šofér, aby som naspala aspoň tri-štyri hoďky) a baby tam chvíľu kecali. Počúvala som ich a aj to, jak Dita došiel za nimi, či môžu napísať SMS-ku jeho frajerke.
Čistý skaping. Maťa volačo napísala...tak detaily sa pýtajte jej. :D

Hi, I´m Jared and I´ll show you how to suck a cock

Novarock je príliš komplexný pojem než aby som to len tak zhrnula.
Novarock treba zažiť. Dva ročníky festivalu Masters of Rock vás nepripravia na realitu, lebo MOR je krpatý a útulný a čistý.

Novarock sú tri dni v špine, jemný prach v očiach, na veciach a proste všade, horúce slnko a spálené kozy (lebo sme prvýrát v živote na slniečku, však a nevieme načo sme si trepali opaľovací krém, však) a Ottarocker za euro, prípadne čapované hocičo v areáli za pětku.

Novarock sú špinaví Nemci, ktorí hádžu odpadky pod seba a potom sa v nich aj vyváľajú (asi cítia tlak, lebo u seba doma majú vždy čisto) a Novarock sú aj opíjajúci sa Rakušania ktorí chodia na festival každý rok kvôli atmosfére, ale nevideli ani jediný koncert, iba pivný stan.

Novarock sú aj čisté sprchy a záchody. (Neviem ako to robili, ale tiekla teplá voda a bol toaletný papier. Naozaj mám pocit, že mojich 137 euro bolo dobre investovaných.)

Novarock bol tento rok aj bohatý na slávne mená a preto sme za tri dni videli System Of A Down (posledná kapela, nevládala som mať ani otvorené oči, bohužiaľ), Korn (sklamanie, lebo sú nejakí uhučaní), Iron Maiden (zostáva prirodzene bez komentára), Black Stone Cherry, Wolfmother (milujem speváka aj keď je škaredý, snáď si naňho nejak zvyknem), Guano Apes, Motörhead (Lemmy: "Fuck you very much!"), Linkin Park, 30 Seconds To Mars ("Hi, I´m Jared...", Jared The Cocksucker, vlastne Koksaker, totiž Hulibrk.), Flogging Molly (ÍRI!) a iní, ktorých sme z najrôznejších dôvodov nevideli.

Novarock sú Free Hugs, polonahí chlapi s vtipnými nápismi na bruchu (Selbstbedienung - znamená samoobsluha - a šípka dole, alebo Dort Mund a šípka dole - Dortmund je nemecké mesto, to vieme všetci že. A rozdelené to značí "tam ústa"), skupinka s rádiom kde reve "Jesus, Jesus, du bist voll ok" a na jej čele sa ťahá týpek v bedernej rúške (nastajlovaný na Ježiša samozrejme) s krížom z plechoviek od piva, je to aj female rating, kde v kempe sedia štyria chalani pri ceste a každej žene ktorá prejde okolo ukazujú známky od jedna do desať, ako na olympiáde (dostala som sedem a osem - ale možno to bolo aj nekonečno, haha) a sú to aj ľudia (teda zväčša chlapi) s plagátmi "Coitus ergo sum" alebo "Sex tonight?".

Novarock sú kokoty kam sa pozreš, lebo všade niekto ští a muži, ako je známo, sa nesnažia niekedy ani otočiť.
A na Novarock sa pôjde aj budúci ro(c)k.

A na záver už len: Hi, I´m Lucy and I want you to lick my pussy.

Zavrem oči, dupnem na plyn

Viete čo? Ja už som to asi spomínala, ale fakt...toto skúškové ide tak krásne, ubieha a ja skoro nič nerobím, iba ak otváram a zaspávam nad poznámkami a zatiaľ mám všetko, už len dve skúšky mi zostávajú. Teda tie najťažšie, ale aj tak...dve. DVE!

A všetko je nejaké super a ružové a krásne a svet sa usmieva a ja tiež, aj keď včera bola apokalypsa, ale dnes už nie je a ja dúfam že nám na Novarocku nebude pršať. A včera som oznámila tatovi že ideme autom (z praktických dôvodov som to našim dlho nechcela povedať, lebo si myslím že neveria mojim schopnostiam, totiž ja jediná viem šoférovať) a on že to je dobré, aspoň nemusíte ísť busom, pozri si trasu na google maps. No neni to popiči? No je.

A včera som bola v divadle, po sto rokoch sa treba trochu kultúre venovať a to bolo tiež super, Čudné popoludnie Zvonka Burkeho.

A na fejsi sú stále nové a nové fotky z Poľska, a tie si do omrzenia môžem pozerať, aj keď sú skoro všetky také isté, ale aj tak vždy nové, veď to poznáte. A zrazu sa tam zjavilo toľko fotiek mňa a Whiskeyho, vôbec si nepamätám, kto nás kedy fotil. Pod nimi sa len hromadia komenty, lebo všetci si zo mňa teraz robia srandu, ale to je len čistá závisť, priatelia, lebo ja som si dobre vybrala a chudák Pawel tam mal okolo seba furt roj báb a z toho jasne vyplýva, že ak by nechcel hárem, tak 99% z nich zostane odmietnutých. Pawel btw samozrejme nelenil, lebo s niekým tam niečo vraj riešil, ale povedzte mi, kto na tejto exkurzii nič neriešil?

Ach jaj. To sa mi páči, keď je život takýto. Keď sa neni na čo sťažovať, leda na počasie a povedzte, keď je váš najväčší problém počasie, v podstate je vám sveta žiť. (Bože, čo je vlastne toto za čudné spojenie, že sveta žiť? Kto žije sveta? Svet? Keď je vám blbě, tak je vám nesveta žiť?)
A Whisky mi napísal mail, že mu chýbam, hihihiiiiiii...vidíte, ja som femme fatale. Heh. Vlastne najvác heh, ako hovorí Dreamgirl.

Máj, skúšok čas

Neviem čo sa deje bloggeru, že maže príspevky, ale vidím, že ne len moje...nuž, opakovať sa mi to nechce, aj tak to nebolo nič významné. Ale už by s tým mohol prestať.
Máj by bol v pohode mesiac, keby nezačínali skúšky, ale aj tak ho mám rada a jún milujem (som sa vtedy narodila, to nemôže byť zlý mesiac!) narozdiel od januára. Január je hnusný, nech sa naňho pozeráte z ktoréhokoľvek uhla, lebo a) je skúškové a b) je zima a tma a viete, že to ešte potrvá kurevsky dlho, kým skončí zima.

Ale máj a jún...to je teplo, pekne, slnko, zmrzlina (a depka keď sa vidím v zrkadle a už to nemám čím zakryť, jedine že by som sa dobrovoľne upiekla - ale to je také vedľajšie) a leto. A tie skúšky tak niekde v pozadí, tie sa proste nejak spravia. (Ach...pripomeňte mi to, keď budem nerváčiť a nariekať nad literatúrou II.)
A aby SA nejak spravili, začnem hneď budúci týždeň, hneď troma a pokračujem v tomto tempe až do konca mája, aby som chujoviny mala z krku a tie ťažké spravím v júni...alebo tak. Lebo ešte medzitým idem na exkurziu do Poľska, inak, ideme v noci, ak vás to zaujíma, ušetrí sa 10 euro a nevyspíme sa, o 6 vylezeme v Neviemkde a môžme sa plahočiť celý deň. Ale nevadíííí. Ja nejsom taká fajnovka, my sme onehdy jazdili na juh Talianska vo Fabii (aj na sever, vo Felicii) bez klimatizácie, to vám bylo něco. (My so Šantalou sme spievali "Na tej našej vr- a vr- a vrbe, tam sa dobre dr- a dr- a drží za konáre...", určite to poznáte z detských čias, to je taká autobusová, keď sa šlo do ŠvP, hehe.)
A potom je Novarock, takže budem mať v strede skúškového dovolenku a preto ho asi potiahnem až do vysokých júnových čísel, nie ako po prvé dva roky, keď som skončila 6. a 8. júna. Ach to boli časy. Ale šak, to sa znesie.

Aha a ešte ten fašistický dotazník. Môj foter na to pičuje už dlho, ale dnes keď som si ho prečítala, tak musím pičovať s ním. Prečo štatistický úrad zaujíma, ako dlho idem do práce a akým dopravným prostriedkom??? Navyše v ponuke neni bicykel. No, ja som to chcela pôvodne pokaziť v štýle "Pracujem ako .... ako ďas" (aj keď...neni to anonymné, tak neviem či by pre ma nedošli drábi), ale keď vidím aké to je dlhé, nechce sa mi ani to. Koľká škoda pre štatistický úrad...vyhodené peniaze. Môžem do toho baliť použité vložky napríklad, aby som to nemusela vyhodiť. To je celkom dobrý účel.

Btw, blogger aj tak nejak čudne blbne...prečo mi prehadzuje články???

Keď tancuješ na bare, je to kresťanské, lebo si bližšie k Bohu

A ostatní sa pozerajú a hovoria si OMG.

Zbrojnoš bude asi nový Aligátor. Mohol by byť. Drahé je to tam rovnako.
Chantal už móže chlastať v Amerike. Teda už asi týždeň, ale oslavovalo sa až včera. Teraz sa cítim ako plagiátor, že o jej oslave píšem skôr než ona, ale čo mám robiť, keď ona je v práci? Ja ako povaľač som s apekne vyspinkala z opice, odmaľovala sa (aj tak vyzerám otrasne ale tak mi treba keď idem spať s make-upom) a zajebávam sa na nete.
Včera som sa konečne po dlhej dobe zdrala na šalát - borovička s pivom je istá vec. Nechutné. Sama som bola prekvapená, ako bohorovne som do do seba kopala.
Aj sme si zarecitovali (slnko svieti, voda láka, jebnime si poldecáka), aj sme si zanadávali, aj sme sa poľutovali (všetko ohľadom chlapov), môj kurvovsky červený rúž slávil úspechy (no ale to je preto, že mám krásne zmyselné pery, hahahaháááá), dokonca mi Silent Duo aj pesničku venovalo (že vraj pre Červenú Čiapočku, ale ja som ich opravila, že som Snehulienka - nuž, bledá som dosť, tie ebenové vlasy...no, no, tak ale v tme aj hnedá vyzerá ako čierna. Chantal mi ešte včera pri chystaní povedala, že ani ne tak Sneh ako húrka, ale pcha! Drzaňa.)
A ako vždy, keď sa zlejem ako mužik, niekde v dosahu sa objaví skupinka Angličanov (je to tým že sú všade, alebo je to osud???) a ja už aj po anglicky hovorím celkom plynulo.
Potom som jednému porozprávala, že normálne síce zvyknem baliť ženícha, ale tak móžem aj výnimku urobiť.
Neviem ani ako sa volal, ani ako vyzeral. Babám sa nepáčil (ale šak, ako vždy), ale nezdá sa mi že by bol škaredý. Lenže ja mám na konte aj Pečeňového a nikto nie je škaredší než Peči, takže na môj názor nikto nedá.
Chlapec na konci váhal, lebo dúfal že s ním niekam pôjdem, ale ja som sa pekne rozlúčila slovami "Go and fuck another Slovak girl". A dobromyseľne som sa usmiala. Trošku ho to zmiatlo, ale potom povedal že teda dobre.
A to je konec přátelé.
Haha, práve som si spomenula že som na kapelu kričala aby zahrali Gotta.

Tam kde byl, všude zahrál, po něm zbyl jenom randál

Keď som  v Randali vždy sa začnem cítiť nejako staro, lebo tam chodia hlavne mladšie ročníky a ja už som predsa len dosiahla požehnaný vek... haha.
Ale zase raz nevšedný večer v tradičnej zostave. 
Ešte kým som čakala na zastávke na baby, šiel okolo nejaký čudný chlap (ale ne dosť čudný na to aby ste boli hneď obozretné!) a pokúsil sa ma chytiť za stehno. (Mala som minisukňu.) Ja som ho rukou zastavila, takže sa nám akurát zrazili predlaktia, pozreli sme si do očí (on tak divne, ja som zazrela jak boh vojny) a šiel ďalej. Celé sa to odohralo bez slov, lebo on nič nehovoril a ja som si nebola istá či mám kričať. Dosť divné a dosť hnusné.

Išli sme podporovať mladú nádejnú kapelu, gitarista nám kúpil poldeco a ešte sme aj dostali rockové kondómy. Po obvyklom počte marhúl mi zasa nič nebolo (bože, nejsom taká bohatá, aby som si mohla dovoliť opiť sa v bare...safra kde sú tie časy, keď mi stačili dve-tri vodky aby som bola dizzy??) ale sranda bola. Teda nič...akože niektoré veci som si spomenula až po rozhovore s babami, ale to sa neráta! No dobre, trocha mi bolo, ale ne tak ako by malo, keby sa svet točil správnym smerom. Domov som šla pešo, po Račianskej popri tom strašidelnom koľajisku, kde sa furt potulujú houmlesáci a socky a ani ma nenapadlo sa báť. Alcohol is my friend!

Uvediem vás do obrazu. Zavreli nám Aligáč, štamgasti sa teda rozpŕchli a ako sme videli, rozpŕchli sa aj do Randalu. Menovite Kato s Polišom (na skapanie a ešte viac na skapanie je, že sme im rozprávali že sú Kato a Poliš) a aj Tarabas (spomínala som ho vôbec minule?). Veľmi sa s nami bavil. Veľmi, veľmi. Martina je s ním už veľká kamoška na fejsi. Ja som veľká kamoška s frajerom sestry Chantalinej kamošky. Inak tiež člen populárnej skupiny (ale ne tej na ktorú sme došli my). On si myslel že Chantal je staršia sestra. To je mi kompliment. Haha. Chantal, vyzeráš staro!
A náš big deal. NOVAROCK!!! My potrebujeme ísť na Novarock. Áno, áno, áno. Lebo pozrite:

Rock is all you need

Neviem ako začať, lebo vám idem opísať niečo super a samozrejme sa mi zasekávajú myšlienky a tak začnem takto trápne. Nikdy nedosiahnem Goetheho úroveň s mojím prístupom. Och, trochu ma to aj mrzí. Ale keby Goethe začal ako blogger, ktovie ako by to dopadlo.

Piatok bol jeden z tých dní, na ktoré nikdy nezabudnete, ktoré vám život občas nadelí (ako Mikuláš) a vy si ich vychutnáte a keď všetko skončí, máte pocit, že to netrvalo ani päť minút a vôbec...niekto určite pretočil hodiny dopredu aby vás odrbal...
Ako som už spomínala (ale ako študentka pedagogiky som sa už naučila, že všetko treba donekonečna opakovať, lebo ľudia nepočúvajú, sedia si na ušiach - čo by mohlo byť zaujímavé číslo do cirkusu, nie? - alebo podobne), v piatok hrali v Bratislave Wishbone Ash. Ja ako dobre vychovaná rockerská dcéra som sa rozhodla, že sa treba hudobne dovzdelať a kúpila som si lístok na koncert, aj napriek tomu že som ich predtým veľmi nepoznala (no dobre dobre...vôbec som ich nepoznala, ale to znie tak hlúpo). Tatovo odporúčanie je spoľahlivé. Vždy.

Tak som išla v piatok večer na koncert s tatom a jeho tromi kamošmi. Hrali v MMC (bývalý Babylon), čo je malý klub a to mi už hneď bolo sympatické, lebo ja mám malé koncerty najradšej. Neviem odhadnúť koľko tam prišlo ľudí, lebo nie som dobrá v odhadoch (vôbec ale vôbec...), ale plné to rozhodne nebolo. Vekový priemer som znižovala asi na 50 rokov a patrila som k asi 10 osobám ženského pohlavia, ktoré boli prítomné.
Čo z toho vyplýva? Keď som sa motala po klube, všetci sa na mňa usmievali a zjavne som ich zaujala. (Ale nie je ťažké zaujať starých chlapov, že.)
Fotrovi kamoši sa najprv pýtali či máme lístky na sedenie (kupoval ich totiž foter), tak som im hneď oznámila, že hádam ešte nejsú takí starí, aby na rockovom koncerte sedeli a oni že ne, to ne (ale netvárili sa až tak presvedčivo, takže ktovie...) .

Postavili sme sa k výčapu (no...) a tam sme stáli počas celej predkapely. Ja som po dvoch pivách usúdila, že mi bude lepšie vpredu, tak som svoj doprovod zanechala ich osudu a ladne som sa premiestnila do davu. Haha, no...dav to bol hovadský, pekne som zaujala neohrozenú pozíciu v druhej rade a všade okolo bolo plno miesta. Keď dohrala predkapela, ešte sa to tam preriedilo, lebo starci si šli doplniť zásoby chmelu. Stála som tam sama a počúvala som troch chlapíkov. Bola tam s nimi aj taká mladá baba (dcéra jedného z nich) a keď na chvíľu odišla, hneď tí dvaja začali debatu o tom že takú dcéru by aj oni chceli mať (už mali vypité...čo vám poviem) a tak podobne a už si nepamätám čo to tam presne trepali, ale musela som sa hrozne smiať. Keď si všimli že sa kosím, hneď ma zavolali do družnej debaty (slečna sem a slečna tam, len sa predháňali v lichôtkach). Tak som s nimi kecala a strašne som sa bavila na tom, ako sa tí dvaja neotcovia snažia na mňa zapôsobiť. Och, tie kecy...to by trebalo nahrávať. A ja som mala dobrý deň, išlo mi to a bola som vtipná (no niekedy sa proste darí) a dávala som im celkom slušné odjeby (ale len v rámci srandy a vždy s nevinným úsmevom). (Ale povedzte mi lepšiu odpoveď než "Nihil nove sub sole" keď vám niekto vykladá volačo po latinsky, čomu pravdepodobne ani sám nerozumie a navyše to trochu pletie - pivá sa nezapreli.)

Najlepšie na tom bolo, že oni po každej mojej poznámke spustili taký smiech a navzájom sa zhadzovali, aby vynikli. Ja som to už povedala a hovorím to znova - muži sú proste na smiech a hotovo.
Slečna dcéra tam bola tiež a cítila sa asi trochu trápne - mala 16 a ja som ju ubezpečila, že fotrovi kamoši si z nej neprestanú robiť srandu ani po 23, lebo aj mňa stíha rovnaký osud.
Problém nastal, keď jeden z nich akosi neodhadol mieru srandy a doternosti a vkuse mi niečo húdol, čo ma do značnej miery otravovalo, lebo už aj kapela začala hrať. A on ne a ne prestať. A to som  mu aj pripomenula, že je predsa určite ženatý (sa zatváril a priznal že fakt je). Našťastie si jeho kamoši potom všimli čo tam vyvádza a spacifikovali si ho.

No a koncert samotný: famózny. Úžasný, skvelý, fantastický, neviem ešte aký, proste zážitok. Na to že som ani pesničky moc nepoznala (z rýchlokurzu na youtube som si zapamätala len pár), som sa výborne bavila a keďže ten klub je taký malý a ja som stála v druhej rade, všetko som super videla.
Hlavne som videla na basáka. Bol mi hneď sympatický, tak som sa naňho usmiala a on sa tiež na mňa usmial. (To som si ešte ani nebola istá, či to bolo na mňa, ale viete aká som domýšľavá.) A ja som sa potom naňho usmievala už celý zvyšok koncertu, ale to sa ani nedalo inak, on bol proste hrozne zlatý (jasné, má asi 60, ale to je jedno!). Navyše som bola jediná žena pod 50 v okruhu 50 míľ, okolo mňa kopa páprdov, žiadna konkurencia, samozrejme že si ma všimol.

Okrem tejto nepopierateľnej devízy som bola asi jediná, kto to tam poriadne roztočil. Väčšinou mám zábrany a dlho mi trvá kým sa uvoľním, ale v piatok som sa proste na všetko vykašlala a užila som si to. V publiku čo maximálne tak podupkávalo nohou do rytmu som ja skákala, tancovala, tlieskala a vykrikovala. Všimla si ma ne len kapela, ale aj ostatní fanúšikovia. Hehe.
No a samozrejme som sa krásne usmievala na svojho basáka a on na mňa. Ľudia sa začali dokonca postupne otáčať mojím smerom, lebo on sa fakt na mňa usmieval celý čas. Ku koncu sa už usmieval aj popri spievaní. Milé ne? (Ja som naňho čumela ešte aj počas bubeníkovho sóla - opačným smerom ako celé publikum, ale on sa tiež kukal. Ne na bubeníka, ale na mňa. No povedzte.)
Po prídavku som mu posielala vzdušné bozky (taká som ja osoba!) a on mi zakýval. Bola som nanajvýš polichotená. (On asi tiež, keď sa to tak vezme, predsa len, mohla by som v podstate byť jeho vnučka.)

Po koncerte som od roadieho dostala playlist, čo odtrhol z pódia (vlastne ho najprv podal takému chalanovi čo tam stál, a ja som sa asi musela zatváriť úplne strašne, len som vystrela ruky na prázdno, lebo ten chalan sa na mňa tak ľútostivo kukol a ten papier mi dal).

Potom som znova stretla svojich nápadníkov. Podnapito sa usmievali a opierali sa o zátarasy. Mala som na sebe tričko Def Leppard. Jeden z nich kuká na to tričko a hovorí: "Ty si takto úplne že Led Zeppelin?"
Ja: "Akože hej, ale inak je to Def Leppard."
A oni sa začali smiať a on zahlásil: "No heeej, ale ja už som opitýýý....!" (Bolo to strašne smiešne, lebo presne viem, že mám rovnaké ťahy, to je moja veta, aj s takým tým pripitým vyhehneným úsmevom.)
Ja: "No, tak čaute, ja idem hľadať svojho otca."
(Bože, keď to teraz píšem, strašne sa smejem.)

Otca som našla rýchlo a spolu sme čakali na kapelu. Ešte medzitým som si zbehla do šatne pre kabát. Keď som sa tak predierala pomedzi pamätníkov, zbadala som tretieho namotávača (toho otravného) ako sa opiera o stĺp so šťastným opitým úsmevom na perách. Hneď som zrýchlila krok, ale on si ma aj tak všimol a ešte za mnou volal "Wickeeeeed...!"
(Tak ešte raz - sú na smiech, na smiech, na smiech! :D )

Kapela sa poponáhľala, vôbec sme na nich nečakali dlho. Prvý vyšiel spevák a kým sa mi podpisoval na môj ukoristený playlist, pýtala som sa ho, či príde aj basák. On sa na mňa usmial a povedal: "He´s coming I promise!" A potom na mňa ešte žmurkol: "His name´s Bob."
Bob došiel za chvíľu a hneď sa vybral mojím smerom.(Jóóój toto moje nadšenie pre staré rockové hviezdy síce nikto nechápe, ale hádam si dokážete predstaviť tú eufóriu!)
Tak sme si podávali ruky a on ma tam furt objímal a pusy na líčka rozdával a ja som mu len opakovala že koncert bol just great a hovadziny (viete, vždy si plánujem, čo tým hudobníkom poviem a potom ma nenapadne nič okrem toho že to bolo fakt great a že I really enjoyed it). Odfotil sa so mnou a potom sa spýtal, či sa môžme odfotiť aj jeho mobilom. (Cha!) A ja že eheeee, jasné, no proste som len vyvalovala oči, že hudobník sa chce fotiť so mnou, omfg.

Potom som obehla aj ostatných členov kapely a zasa som sa vrátila k mójmu basákovi a on ma tam furt objímal a potom foter hovorí - she´s my daughter. A basák ma tak trochu pustil že ok, ok. Hovadská scénka, ja som sa smiala.
Na koniec sa ma spýtal či mám mail. (Skoro som tam odpadla.) Asi som nepreukázala dostatočnú reakciu, lebo povedal - "Tak ja ti dám svoj, dobre?"
Tak dámy, ja mám osobný mail rockovej hviezdy! (Nevadí, že je starý, hlavne že je rocker.)

Zuby mi trhá dentista, chce mít děti - optimista, atentát chystá terorista

Jako...nudím sa. Trochu. Mám dosť roboty, ale veď viete aká som..."mám tolik práce, že si raději lehnu".
Zas tolik jej nemám, ale dosť na to aby som si lehla.
Tak sa zajebávam na nete, lebo mala som ísť doučovať, ale babu pichá v hrudníku, či seklo v chrbte, či čo to...bolo ju zle počuť, tak si nejsom istá. Hlavne že to zistila pol hodinu pred začiatkom, takže ja už pomaly na ceste...prdele to je děs, prdele řiti.
(Ejha, mohla som ísť za školitelom diplomky...ale veď to počká.)
Tak si tu púšťam Wishbone Ash, keď už idem v piatok na ich koncert, aby som vedela že čo a ako a čo. Chacha.
A pozerám si svoje profily na kadejakých stránkach a upravujem, prepisujem, opravujem chyby a proste robím všetko možné, len nič osožné. Vlastne - bavím Triss. Píšem hovadiny, dneska som zedla vtipné jeblko (hej, to MÁ byť jEblko) a tak mi to ide.

Presviedčam sa o tom, že taktika "nepíš mu, on sa hneď ozve aj sám" platí v každom prípade.
Lebo chalan mi aj včera napísal, že prečo sa vždy tvárim tak čudne, keď sa stretneme. No to teda móže trikrát hádať...ale pravda je taká že neviem presne ako by som sa mala tváriť, každopádne nerobím naňho naschvál čudné xichty, to len on je domýšľavý. A naposledy keď ma videl v škole, práve v tej sekunde som sa dozvedela, že idem na Erasmus, takže som sa nezmohla ani na to, ho odzdraviť a asi som sa tvárila dosť čudne. A pozrime sa...on nad tým rozmýšľa. Chacha. Muži sú na smiech.

Chcete vidieť zoznam mojich obľúbených slov v poslednej dobe? (Ako mrte do toho nerátam...)
Jasné, že chcete!

• preexponovaný (hodí sa to na všetko, napríklad keď jete hamburger a vypadáva vám z neho šalát, je tiež preexponovaný)
• celá fráza "mój ty kokot!"
• kontinuálny transfunkcionér (móžete povedať napríklad "učím sa kontinuálne, ako transfunkcionér")
• predimenzovaný (ešte ho nepoužívam tak často, ale striehnem na príležitosť)
• outfit (keď idem nakupovať, dokážem to vyziapovať po celom Auparku aj dve hodiny v kuse, hlavne aby to bolo v každej vete)

Black Dog

Prečo je také jednoduché pičovať? Vždy keď mám niečo urobiť, začnem kompletným a premysleným pičungom a ešte sa mi aj darí tvoriť argumenty k veci. Napríklad namiesto učenia pičujeme na systém školstva a to robievam prosím pekne už od strednej. Je to tak jednoduché a zrazu si za tri hodiny uvedomíte že ste sa radšej mohli učiť. Včera sme sa o tom bavili na doučku s mojimi manželmi a strašne sme sa smiali (akurát som použila slovo pindať, aby som nepôsobila ako hulvát, veď sa do piče viem slušne chovať, ne?), že to robí každý a že ako ľahko s tým začať a tak.

A dneska som ešte nič nespravila, teda bola som učiť, potom som si pospala...no a medzitým som si aj čítkala tú frazu, ale nejako ma to nebaví.
Teraz som zjedla obed (ktorý som si sama navarila) a vôbec mi nechutil a vlastne najprv som rozbila dve vajíčka, ktoré boli pokazené na najvyššiu možnú mieru - boli už čierne, v živote som nič také nevidela a z toho smradu ma naplo, že som skoro odpadla. A po tom som už nemala moc chuť jesť, ale keď som to uvarila, tak som to do seba natlačila. Neznášam vyhadzovanie jedla, nemôžem to proste urobiť (samozrejme vo veci čiernych vajec som spravila výnimku) a keby som nechala polku, nikto to už nedoje (som chorá - áno, zasa...asi nestačili hektolitre vodky na vypálenie červa) a ja by som tiež nemala chuť. Tak som taká nejaká nespokojná, lebo deň už skoro v piči, obed nič moc a choroba a nevidím za sebou nijakú prácu (ale tak dvacka v peňaženke je tiež dačo). Cítim sa ako neukojený revízor, čo nikoho nechytil, lebo všetci mali lístok.

Ale viete čo? Začínam sa zlepšovať v klasickom rocku. Tak tak, keď som bola malá, vždy som závidela tatovi, že vie ktorá pesnička práve hrá a vie ich všetky podľa názvov a aj texty pozná a proste šecko a ja som si hovorila, bože nikdy sa to nenaučím. Ale zjavne stačí len veľa počúvať. Teraz už keď ide v rádiu Aligátor Black Dog, tak viem, na ktorom je albume a hneď som si to pustila. Ale idem to asi vypnúť, aby som sa mohla sústrediť na frazeológiu. Či? Či počkám kým to dohrá?

No I´m not drunk i´m just dancing

Kokos Chantal, keď už sa nezabudneš tristokrát pripomenúť, že jaký koment si mi nechala, tak napíš aspoň vác než len jednu vetu! Haha. Akože, vidíš, píšem o tebe, aby si mala viac tagov, ne aby si bola rada že máš viac než ten chuj lover, ale pindáš že máš menej ako...čo vlastne? Veď ti večne na fejsi píšem ako ti fandím a lajkujem celú tvoju stenu aj tvoju existenciu, ale proste človeku sa nezavďačíš...skončila som ako Fredy Špáršvajn, dočkala som sa vysokého nevďaku.
Inak milí moji, práve som odučila takú hodinu až haMba, proste toto keby mne niekto predviedol akože súkromné doučko a drzo by si vypýtal tú sumu ktorú ja beriem, tak by som ho dobre kopla do riti a ne že by som zaplatila ale chcela by som aby mne on zaplatil. Našťastie moji žiaci nejsú tak domýšľaví a inokedy sa zase snažím, ale viete, každý učiteľ je aj tak trochu psychológom  niekedy sa chcete vyrozprávať a komu je to lepšie než učiteľovi? (Aj keď má 23 a vy 34, aj tak to platí.) Som ja ale pedagóg, jak sviňa.

A došla som domov a pozerám na fejsi že môj drahý bratranec svojím nezameniteľným štýlom (btw, zdravím!) absolútne zmiatol moju spolužiačku. Pýtala som sa totiž, kedy zajtra začína sociálno-pedagogický tréning a on tvrdil, že o deviatej a že stretol našu vyučujúcu a že ona mu to povedala a tváril sa tam tak presvedčivo, že tá chuderka si zrejme ešte trikrát musela skontrolovať časy na stránke. Pritom vôbec nechodí na moju fakultu. To sa robí? Ne. Ale smiala som sa jak hovado. Takto: chachacha. Čo už, keď máme vtipnosť v génoch. Hádam tam zajtra tá baba nedojde až na deviatu.

Teraz taká filozofická chvíľka. Neviem čo sa to tento mesiac deje s cyklom, ale je to nezvládnuteľné. A zjavne to postihuje aj iných v tomto geografickom pásme. Čo má znamenať keď PMS plynule prejde do nejakého nepomenovateľného stavu, kedy sa vaše nálady nezmenia, možno len k horšiemu? Potom to dávam za vinu decembru a masívnej vianočnej kampani. Síce sa jej úspešne vyhýbam, tým že trčím doma a pozerám HBO, kde nechodia reklamy (to je, čo...tieto vymoženosti), ale v duchu viem, že existuje, a to ma znepokojuje. Čím sa pomaly dostávame k téme Vianoce, ktorú dnes aj Triss rozoberala a cítila som sa oslovená (keď vyjadrila nepochopenie nenávisti k Vianociam). Áno, ja som totiž jeden z tých ľudí, čo tieto svátky nemusia. Ako ja som vždy mala rada Vianoce keď som bola malá a hlúpa a tak a nevedela som nič o svete. Ó ne, nemyslím na hladné deti v Afrike, až TAKý ALTRUIZMUS U MňA NEčAKAJTE. Dopiče aj s capsom...nechce sa mi to teraz prepisovať, tak si ho trošku užite, heh.

(Ideme, odsek.)
Nuž, ide v podstate o to, že mne by ani Vianoce samé o sebe nevadili, keby sa okolo toho nerobil taký humbuk. A trhy sú ok, keď zrovna nehrajú koledy. (Nemôžem si pomôcť...nemám rád koledy.)
Ale je zima a sneh a buď musím nosiť hnusné zimné boty, alebo mi načisto premoknú pekné čižmy. To ma dostáva do zúfalstva. Každopádne tento rok presne začína počasie ako má byť, som takto spokojná. Snežiť by malo každopádne v decembri, a v januári by sa to malo začať topiť. Vo februári by už malo byť na ľahký kabátik, v marci na koženú bundu, v apríli na ľahkú plátenú bundičku a baleríny, v máji by sa to ešte zlepšovalo a koncom mája už minisukne bez pančúch. Cez deň. Samozrejme, nemusí byť už také teplo aj v noci. Vidíte tú veľkorysosť? Vlastne od počasia až tak veľa nechcem!

A dôvod prečo by som Vianoce zrušila je, že proste je to hrozne nanútené a ja mám najväčšie nervy z toho keď sa cítim zahnaná do kúta. Neznášam kupovanie darov, lebo moja rodina (okrem Chantal) nie je schopná sformulovať svoje požiadavky, takže každoročne zostávam bezradná. To ma stresuje. Druhá vec je, že nemám bohvieaký rozpočet a to ma tiež stresuje lebo mi potom tie darčeky prídu o ničom. (Nehrám sa na také že "ale stejně, největší radost udělá dárek, který někdo vyrobil sám, z lásky". Ako by som mohla, keď sama som dostala laptop? No? Povedzte.)

To všetko sú ešte nepodstatnosti. Najhoršia je moja vianočná depresia. Jedného roku sa zjavila a odvtedy chodieva pravidelne. A zistila som že to nemám len ja, ale aj foter. Tak žeby to bolo temné rodinné tajomstvo?
Je to tým, že každý rok riešim nejakého jebnutého chlapa zrovna cez Vianoce. (Predpokladám, že u fotra to bude iný dôvod.) Napríklad minulý rok som si ukážkovo porevala na zemi na hajzli (hádajte kvôli komu) a minula som asi polku hajzláku keď som smrkala. Je to praktické revať na hajzli. Tento rok nebudem riešiť nikoho a možno ani nebudem depresívna, ale to len spôsobí, že zaujmem tento rok k Vianociam zmierlivý neutrálny postoj.

Lebo to už tak je. Nejsom negativista. Ale chápte ma, narodila som sa v lete. Milujem leto. A teplo. A páči sa mi aj keď je 40 stupňov, hej aj v meste. Akože jasné že sa potím jak prasa a to sa mi až tak nepáči ale keď si mám vybrať medzi mínus 20 a plus 40, tak hlasujem za trópy. Takže ja som bola jediná kto nadšene prijal tie tropické teploty, ktoré v júli oblažovali Bratislavčanov.
V lete je takmer nemožné mať depku. Keď svieti slnko. A je pekne. A keď si furt môžete chlípať mojito. Lebo nám na záhrade rastie mäta a to je už základ. naši kupujú Havanu a ja si doma furt miešam drinky a potom presviedčam aj našich, aby šli piť (aby to nevyzeralo že to celé vypijem sama), ale ja vypijem tak tri a oni po jednom, takže viete...
Jaj, dala by som si teraz také leto.
Hmmm...mám pocit že celý december mi bude v reprákoch hučať Faith No More. Tak pekne drsné. Aj Be Aggressive je od nich a spievajú tam refrén naozajské roztlieskavačky.

Aj ke´d zasa, v zime sa môžete nadrbať z čaju. Ne z tatranského, ani z Long Islandu, z normálneho, najobyčajnejšieho čaju. (S kvapkou rumu teda.) Veru, každé ročné obdobie má dačo do seba.

Teen Spirit

Viete čo smells like teen spirit?
Kopať do seba poldecáky a zapíjať pivom, alebo aspoň kopať so seba poldecáky a zapíjať ich bársčím. Minimálne, keď už nič iné, je to veľmi rýdze a írečité, proste slovenské. Ako som raz vysvetľovala jednému cudzincovi - drink borovička with beer, it´s very slovak, look at me!
(Paráda.)
Démon alkohol a démon súhlasu sú dobrí kamoškovia a preto mi príde vždy značne nevoľno, keď sa ráno preberiem z ťažkého spánku alkoholika (môj otec sa mi vždy vysmieva a hovorieva "ťažké sú opilcove rána") a nazriem do peňaženky. Proste do tej prázdnej peňaženky, kde sa ešte minulý večer vynímala nejaká tá bankovka nie celkom malej hodnoty.
Veru. A to som zrovna dosť schudobnelá šľachta a mala by som šetriť a ne sa ťahať po žúroch. Ale človek musí brať všetko ako príde, a keď príde na rad žúrovanie, nesmie sa vyhovárať len pre nedostatok peňazí a explicitnú chudobu zakryje nehoráznym rozhadzovaním.
No a potom sú tie opilcove rána fakt ťažké, naozajsky ťažké, ako z televízora.
Som schudobnelá, pretože málo zarábam (ale kto zarába veľa? Lenže ja zarábam fakt málo...) a veľa míňam, dobrá rovnica, či nerovnica, či čo, no ja nejsom dobrá v matike a teraz už vôbec ne lebo už štyri roky okolo mňa nijaký príklad ani neprebehol, ani zdiaľky som žiadny nevidela, bohvie či by som vôbec rozoznala matematický vzorec od fyzikálneho.
Plus som dostala svoj vianočný dar (hej hej, v predstihu, nie všetko čo je predčasné musí byť zlé, hehe) a to je notebook (strieborný!), ale problém je taký, že dohoda znela - zaplať si z neho aspoň časť. Čiže tristo euro v piči akoby sa nechumelilo (a vonku je 17 stupňov, takže tak skoro sa asi chumeliť nebude) a to vlastne zatiaľ len 230 a zvyšok musím došetriť a dať ich svojmu dobrotivému otcovi neskôr. Tak to vyzerá s mojimi financiami, triem biedu. To ma neodradí ísť chlastať dvakrát za víkend (a ešte k tomu jebem na povinnosti...ale ako hovoria všetci kompetentní - seminárka neutečie, nie je zajac). Na druhej strane, v piatok ma to vôbec nevyšlo draho. S Martinou sme išli do Randalu podporovať mladú hudbu, lebo Jurajko mal koncert. A boli hviezdy večera, ešte aj pečátku mali vlastnú, že NR, pekné a nálepky sme od neho dostali (vyžobronili) a najlepšie bolo to, že tam bol nejaký nepomer mužov a žien, lebo všetci členovia kapely tam zrovna nemali priateľky. Takže nám furt niekto niečo platil a boli k nám veľmi priateľskí. Veľmi.
Pekný večer, a to sme si nejak mysleli že o polnoci pôjdeme domov...došla som o piatej, nažrala som sa a šla som spať. Z postele som sa vykotila o štvrť na jednu, pri letmom pohľade na svoje popísané prsia a ruky som sa potuteľne usmievala a celý deň som sa nejak preflákala. Jasné, a kúpili sme ten notebook, nezabúdať. To nebol premárnený deň.
Večer sme zasa trčali v krčme (nemôžem za to, asi som krčmový typ, cítim sa v pohostinstvách dobre) a ja som si decentne popíjala pivo, až kým mi Triss nepovedala "netrapoš už s tým pivom a objednaj si konečne tvrdé" tak som kopla pár vodiek aby som netrhala partu (aha aha...tu sa mi derie do mysli verš z tej známej piesne - konečne maj sa už trochu rád a radšej facku vráť len niiikdyyyyy nezober drogu).
A potom sme išli do bordelu (hu). Prosím pekne, to akože do Harleya. Lebo Trissina babka nám objasnila, že ona s jej susedkami sa o tom rozprávali a je to jednoznačne bordel.
Bolo tam narváno a nikto ma nebalil. Ne veľmi najúspešnejší večer, ale bavila som sa dobre. Najlepšie sa v poslednej dobe bavíme na tom, že sledujeme ľudí tancujúcich na bare a ohovárame ich, napodobňujeme a vysmievame sa im. Škaredo. Potom si dáme symbolicky po facke a smejeme sa ďalej. Chacha.
Ejha, počujem zdola hlasy, sestra sa vrátila z Dánska.
A ak by vás to zaujímalo, toto ešte stále píšem na fotrovom compe. Lebo môj krásny strieborný miláčik treba spojazdniť a aj keď technici a takmer všetci tvrdia že je to antiblbé, my prozreteľne nechávame všetko na nášho osobného PC doktora, lebo my sme v tejto oblasti veľmi blbí a blbci sú ohromne vynaliezaví. Predsa nepokazíme hračku hneď jak ju rozbalíme. Takže on príde niekedy v priebehu týždňa, všetko nainštaluje a spustí (alebo čo sa s tým vlastne robí) a my tú krabicu budeme dovtedy obchádzať ako atómovú bombu.
Btw, aj myšičku myš mám striebornú!!! Krásne.

Jedna kurva vedľa druhej

Síce som chcela začať inak, ale nedá mi to, keď sa naši tak pekne dole bavia o politikoch.
Otec: Všetko sú to kurvy, už mi idú na nervy, jedna kurva vedľa druhej. Jeden chodí s kosákom a kladivom, druhý s krížikom...
Mama: A tá kurva s kosákom všetky prachy teraz minula...
Aby bolo jasné, reč je o reformách a Mikloš je debil z východu. No, to by hádam aj stačilo.

A teraz trošku o nových zážitkoch spoza rieky (t.j. z Péétržky).
Tak napríklad minulý týždeň som bola doučovať môjho zlatého chlapca (predtým som ho zrejme niekoľkokrát nazvala nevyberane chuj, alebo nejak obdobne, ale odkedy som mu vynadala, že ja nejsom na špagáte a láskavo bude mať hodiny, alebo ho zruším a on ma pomaly na kolenách prosil - síce som nevidela, lebo sme len telefonovali, ale jeden nikdy nevie - aby som ho ďalej učila, tak máme hodiny pravidelne jak krámy a tú jednu čo zrušil mi zaplatil. Krása. Odvtedy ho mám veľmi rada.) A O čom so mto? Aha, bola som ho doučovať a keďže som šípila, že sa čochvíľa (nejsú to popiči slová?) skurví počasie a treba využiť posledné šance na letné šaty, tak som si ich aj obliekla. (Samozrejme som mala pravdu, počasie sa skurvilo a dneska už som behala v jeansoch.)
No, mám krásne nové šaty z Desigual (hej, musím sa pochváliť...šak boli drahé, teda pred zlacnením, chacha) a sú brutálne farebné, takže všetci na mňa čumeli a majú brutálny výstrih, takže to je možno pravý dôvod, prečo na mňa všetci tak čumeli. Tak som mala na sebe tie šaty, aby som využila, že je ešte šatové počko a môj žiak sa zas nevedel poriadne sústrediť, teda vedel, len ne celkom na nemčinu...
Ale to nebolo až také podstatné, nejak tú hodinu prežil a potom som šla domov a keď som čakala na výťah, rozmýšľala som, že už dlho som nevidela jeho fešáka-brata a jaká by to bola sranda, keby teraz vyšiel z výťahu. Asi viete čo teraz  príde...on fakt vyšiel z toho výťahu! :D
A flirtoval so mnou, ó áno! (Inak neni taký fešák, ako bol, keď mal na sebe vtedy tú kapucu, to mu dodávalo nádych tajomnosti, chacha, ale celkom sa dá.) A on že ahoj a ja že ahoj (šak normálka, né) a on vyšiel a ja som vošla (no, ťažký opis...) ale on nezavrel dvere od výťahu, ale ich držal stále otvorené a pýta sa ma - bola si u Mária? (on sa nevolá Mário, aby bolo jasné, ale nejaký pseudonym treba...aby nepovedal, že jaké pravdy ja tu o ňom píšem na net) a ja že hej a on že a naučila si ho niečo? Tak hovorím - to dúfam (úsmev - obaja). A on - idem ho teda otestovať. Zasmiali sme sa, pozdravili, on zavrel, kapitola skončila. Pokračovanie asi niekedy nabudúci rok, lebo naposledy som ho videla pred dvoma mesiacmi, bohvie čo robí, keď nikdy nie je doma, pritom máme tie hodiny od siedmej do ôsmej, to je dosť neskoro, aby toľko pracoval... Nuž, každopádne, celkom milé stretnutie. Keďže teraz máme so slepačím výborom obdobie, kedy si onikáme, lebo sme založili monarchiu, víme a aj v prvej osobe si zasa mykáme. No, tak ale ja som napísala Martine o bratovi normálne, v prvej osobe, lebo som tak trochu zabudla, že My Sme vladár. A Oni mi odpísali, že "asi sú veľmi príťažlivi v tých šatách". Tak som rozmýšľala, že kto preboha, hádam ne moji bratia??? Potom mi došlo, že My, teda akože ja. Samozrejme máme na tom onikaní ťažké údrby...hlavne také hlášky typu - najprv Nám to nedošlo, že kto Oni, ale už vieme...
Sranda musí byť.

Dneska som tiež mala zážitok, ale tentokrát priamo na Osviští. Stojím si nevinne na zastávke, večer a čakám na 98 smerom domov, prepínam si v mp3-ke, keď tu zrazu avšak sa pri mne pristaví mladík (a nevyzeral asociálne, práveže ne!), silne potužený alkoholickým nápojom neurčitého druhu. Stojí neisto, vrávorá a chce sa so mnou zoznámiť, lebo šak neee, akože neechce ma otravovať, ale normálne sa zoznámiť. Tak teda, hovorím si, doprdele. Chvíľu udržiavam zdvorilú konverzáciu, často prerušovanú mojím "prosííím?", keď zo seba súka nejaké neartikulované vety. Čo som sa dozvedela: on si hneď všimol, že mám rada rock, lebo mám na bunde  ...boha no nezabudla som na to slovo čo zadrel??? KKS to ma sere, elbo to bola hláška storočia, prisámpiču že keď ma to napadne, tak to sem hodím. Ach ženy, asi starnem, alebo čo. Ale tak mám odznaky, to je hlavné. ďalej mi stihol oznámiť, že hral v kapele a pozrela som si krátke sólo na vzdušných bicích. Potom s apýtal akých rock´n´rollistov poznám a "povedz mi rok a ja ti poviem kto to je". To už bolo na mňa moc, tak sa pýtam "akože letopočet???" A on - "hej...v podstate..no hej, môže byť, akože to ide z dvadsiateho storočia...do...eeh devätnásteho".
Chvalabohu mi išiel rýchlo autobus, lebo neviem, čoho by som ešte bola svedkom. Krásne sa rozlúčil, slušne pozdravil, zaželala mi "maj sa krásne" s polozamilovaným úsmevom (ale no dobre dobre, tak podnapitým) a odpáchol. Aj s tým alkoholickým oparom.

Oh my gosh!

Začnem poporiadku, ale už sa mi to v hlave začína splietať. Amsterdam. Ťažká popičovka. Videli a skúsili sme všetko, čo sa dá v Amsterdame skúsiť. Drogy. (S mamou. No...to vám povím, lahúdka. Ja viem, že sa to píše s tou pičúskou guličkou nad U ale nechce sa mi ju hľadať na klávesnici.). Bycigle. (Sme predvčerom uzákonili so slepačím výborom, že takto sa odteraz bycigle píšu.) Plavbu loďkou po grachtoch. Múzeum van Gogha. Dungeon. Madame Tussaud´s. (Johnny!!!) Nákupy. (Boha, tam sa úúúžasne nakupuje. Všade mali zľavy. Mám svoje prvé šaty z desigual, kam som doteraz vždy len chodila pozerať jak chudobný príbuzný, čo aj som, ale za 34 evri?!) A tak. No, aj počasie nám vyšlo, náš domáci bol síce pračudesný, ale celý týždeň sme sa mu úspešne vyhýbali. Takže toto mesto vrelo odporúčam. Aha, jasné, aj kurvy vo výkladoch sme videli. Pôvodne som mala v úmysle opísať túto dovolenku nejak obšírnejšie, ale keď od štvrtka som spala u Martiny a teraz mám plnú hlavu len víkendu so SV (skratka pre slepačí výbor).

Takže, žrali sme, chlastali sme a pozerali pičoviny v telke. A na youtube. Staré hity od Grigorova a jemu podobných a zavŕšili sme to súťažou, kto nájde väčšiu pičovinu. Akože E-Rotic vedie a potom také hity ako Dr. Jones, koľká nostalgia. V pátek sme sa vychystali žiť, lebo sme oslávili Starej narodky (už má 23...ako ja. Ako spieva večne mladá Vondráčková, čas nikoho příliš nešetří.)
Chceli sme sa nachňápať už doma, ale nejak nám to nevyšlo, lebo sme natoľko prepité, že po piatich gin tonicoch je nám len trošku veselšie. Každopádne, susedia si toho Grigorova užili v plnej sile. Vytrepali sme sa v tej kurevskej zime do Aligáča, kde sme si ppč zatancovali a balil nás východňár vo fialovej mikine, že "vy ste úplne rock´n´rollové dievčatá?". Velice som tam inak ušetrila, lebo už sa mi nechcelo ďalej opíjať (teda, hlavne sa mi nechcelo dávať také prachy za gin a nechcela som miešať s pivom. takže som exla jednu vodku. Logika, né? Ja nikdy neexujem, teda - UŽ ne, už som pristará na také špásy, ale nejak sa mi to páči, asi to znovu zavediem do praxe). Ježiši, teraz ma napadlo, čo ešte natrepal ten východňár. teda nič proti nim, ale fakt ich nemusím. Zapotil že: "Ja som Oesterreich. Teda, ich bin aus Oesterreich." Akože, čo mu máte na toto povedať???
No. Inak sme celý víkend nehorázne žrali a ležali pred telkou jak knedle. Bolo to skvelé. A pozerali sme MTV. MTV!!!! My!!! My, rockerky telom i dušou. Sme vzdychali, aký je Justin sexi. No, ja neviem čo sa stalo. len sme sa postupne priznávali, že čo sa nám páči. Každopádne poučné.

Aha. V sobotu sme pozerali jeden zábavný film.  Volalo sa to Pán božský a bolo to u puči teenagerskej, ktorá úspešne nivočila život svojmu okoliu, ale myslela to dobre. Najlepšie na tom bolo, že sme to mohli nahlas komentovať a ten nechutný, hostilný a politicky nekorektný (bohatstvo, to už bolo ne že nekorektné, to bolo priam politicky závadné!) humor... To ani len citovať nejde, lebo by sme urazili iné rasy, národnosti, náboženstvá a miešancov. A všetkých vlastne. Ale straaašne sme sa nasmiali. Najviac na tom, ako by sa lover dobre posral a skapal, keby nás počul. Originál, kamoškovia, solídne by skapal a bol by pohoršený.

Ešte sme aj založili monarchiu, ale o tom sa mi teraz nechce...

Yes I´m movin´

Patrilo by sa nejaký riport o koncerte Aerosmith napísať, ale teraz sa mi zrovna nechce, skrátka, bolo to v Prahe a bolo to ppč a boli sme s tatom. :D
Sranda bola, jednu noc sme prespali, takže to bol taký malý trip, akurvát taký že idete radi s fotrami, lebo týždeň je moc, ale dva tri dni je super.
Drahé dámy, jasné že si budem dávať pozor (koniec koncov, kondómy nás učili navliekať ešte v deviatke na etike, hej, ale vtedy sa všetci hanbili a nikto nechcel ísť pred tabuľu si to sám vyskúšať, až vytiahli jednu babu, takú o ktorej si podľa mňa všetci tajne mysleli, že tá to teda ešte dlho nebude potrebovať, lebo mali sme aj také, ktoré to už podľa mňa dávno vedeli...ale o tom potom) a nebojte sa, lebo mne sa ešte nikdy nič nestalo. :D
Tvrdenie hodné naozaj len mňa, ja viem, ja viem, ale fakt, som síce dôverčivá a naivná, ale za to ne blbá, takže viem s kým sa chcem stretnúť, lebo som presvedčená, že je to dobrý človek. Ďalej len také, že keď za vás niekto zaplatí letenku a ešte vás nikdy nevidel, zrejme je to vaša krvná skupina. Treba byť dôverčivý a dôveryhodný, to sú podľa mňa dve najdôležitejšie veci a potom si užijete veľa srandy.
(Keby sam dala na každé varovanie, ešte furt sedím doma, som stará panna a nemala by som toľko kamarátov v zahraničí. Ani tetovanie by som nemala a prepichnuté uši tiež ne. Nuž...ale každý máme svoj život, vďakabohu a môžeme si s ním robiť čo chceme, vďakabohu.)
 Vy sa len tešte, lebo potom napíšem skvelú správu o tom, ako bolo v Essene. Hahaaaaaaa.
Pápiky pá!

(Niekedy mám pocit, že ma skôr zabije alkohol, než že sa mi niečo stane vo svete...)

And my name is Bobby Brown

Sedím tu a hlásim sa, že ešte som nezemrela a žijem si celkom faaajn.
Včera išli inak Holky z porcelánu a ja som ten komunistický skvost nestihla, len konec. Škoda.
Akože, normálne má Slovensko rockové rádio??? Neverííím, ja žasnem, ja mám otvorenú hubu a sánka mi padá až na zem!
človeka (teda mňa aspoň) to poteší oveľa viac, keď svoju hudbu počuje v rádiu, než keď si ju pustí sám. lebo potom má pocit, že hej, myslia aj na MŇA, aj JA som zahrnutá do poslucháčskej základne! Oh yeah!
Inak sa mi nejak nechce písať tieto dni, neni moc o čom, len si váľam šune a páči sa mi to. Pozerám telkáč, počúvam Rádio Aligator alebo chodím učiť a včera som sa stala fosílom, mám úctyhodných 23 rokov, kamošky mi želali málo vrások, pevné zdravie a neovisnuté prsia...chápete to? život ide rýchlo, čas nikoho příliš nesetří, ako spieva tá, ktorú čas fakt nešetril. Ale nebudem hnusná, lebo dáma má lepšiu kondičku než ja, poľutovaniahodné, keď vezmeme do úvahy ten vekový rozdiel.
Teda ľutovať treba mňa, hej?
Plány na leto veľkolepo prekračujú možnosti mojej peňaženky a časového plánu, lebo som tupaňa a štácky som nespravila, tak doma mi treba v auguste kvasiť, ale aj tak si snívam.
Bulharsko je isté, teda ešte ne oficoš, ale last minute to istí. Sa teším ohromne, jak sa budem týždeň nadrbávať a na pláži bronz chytať a večer na diskoške (chichi, teda vlastne xixi...) skotačiť.
A dneska som si písala so Svenom, mojím osobným Švédom, je to kamoško, žiadny exmilenec, aby bolo jasné, lebo ľudia pomaly chápu, hlavne v tomto teple...tak radšej to sem hneď napíšem, lebo čo sa mňa týka, večne zápasím s nedorozumením. No.
Tak Sven je hrozne vtipný, vie zaspievať skoro celú Reklamu na ticho (lebo už zabúda, vedel to celé) a vie povedať Ahoj a kurva. Z toho už sa dajú aj tvoriť vety, dnes som mu povedala.
Vedel ešte aj preboha, ale to už zabudol, ale dneska som mu to pripomenula. Samé užitočnosti sme ho naučili, so Slepačím Výborom, keď tu bol.
Aj my sme sa naučili po švédsky, ale ja som si zapamätala len niečo neslušné o myšičke.
A o tom inokedy.
A ešte si občas píšem so starými známymi, proste život celkovo naberá nejaké smery, veľmi sa teším, keď nájdem na fejsi starých kamarátov, teda ne starých v zmysle ako bol lover (chacha) ale dávnych.
No a väčšinou sú to Nemci (to už tak nejak prirodzene u mňa býva) a nejakí Nemci chcú prísť na Slovensko, zo školskej výmeny teda, tak to dúfam že vyjde, lebo tých by som veru rada videla a jeden Nemec mi písal, či nemám chuť ho navštíviť, tak tuho rozmýšľam čo na to moja peňaženka, lebo ešte aj čas vyhradený na učenie dokážem obetovať (ako inak), ale prachy sú prachy (a peňaženka taká prázdna...teda ešte ne, ale to Bulharsko a ja som vlastne chcela notebook, ale už vidím že na notebook sa vyjebem zvysoka, aj tak teraz žiadny nemám a žijem, ja uprednostňujem zábavu).
A tak ak sa niečo vyvrbí, ja obetujem zas aj posledné úspory, alebo budem škemrať u fotra, no moja hrdosť to unesie každopádne...
Ale keď ja by som do toho D-Landu šla tak rááááda. Haha. A teda hlavne za tamtým, myslím že by to mohlo byť vtipné.
Idem sa richtovať, lebo za chvíľu mi bude treba ísť (rušať sa, ako hovoria v Biblii...inak na fejsi som lajkla Bibliu a bolo to hrozne smiešne, podľa mňa, že wicked lady likes Bible and Radio Aligator. Chacha.) na tú anglinu. Vlastne moje plány sú vytiahnuť mámu na zmrzku. hej, ja chodím na anglinu s mámou. Nuž, spolu vyrušujeme a učka nás furt napomínala, že či sa celý týždeň nemáme kde porozprávať, ale ono je to tak, že nemáme, lebo poriadne sme sa videli len na angline a to je priestor na pokec jak vyšitý.
Páááápááá.

Tak slečna, vyzlečte sa. Ale to nie ja, ale mama je chorá... Tak pani, otvorte ústa.

Dobrá správa: dnes som obdržala CD Kiss, koncert v Bratislave 29.5.
Je super, ako inak.
Zlá správa: musela som sa trepať k dokymu a ten mi oznámil že mám zápal priedušiek a zapálené hrdlo (radšej som mu nehovorila o tých dvoch drinkoch v sobotu) a naordinoval mi kľud na lôžku (na lôžku by som síce bola rada, ale ne so zápalom) a antibiotiká (juch, čiže teraz budem grcať, srať, halucinovať, stratím čuch a sluch - teda dočasne - a budem mať čudné sny, stavy úzkosti, deozorientovanosť a čo ešte?).
Aspoň som nemusela čakať, v čakárni žiadne babky, neviem sama čo sa deje, že nejsú choré... Divné.
No ale mne sa nechce kvasiť doma, navyše nesmiem ísť na slnko, samozrejme, s liekmi a nesmiem ísť ani do práce, ani vlastne nikam, len doma ležať a papkať tie žlté tabletky a piť nejaký pičus šumivý a ešte aj kloktať tamtum verde a ja že to nechcem a on že ale mali by ste, tak ja že ok. A teta v lekárni, že to hradíte celé vy, tak chcete to? A ja že ne, aj tak by som to nekloktala a ona že ok.
Život je super. (Asi vám teraz napadlo že - koho?!)
Nuž, tak sa má vec, že nemôžem ísť do Aligáča, ani za spolužiačkami, lebo to už aj naši by pičovali kam sa trepem chorá. Ale za spolužiačkami možno pôjdem, lebo oni nepijú a tak trošku decentne by ma hádam nezabilo (aj keď tie studené nápoje mi práve zaistili sedem dní grcania, srania, úzkosti, dezorientácie, halucinácie...chápete).
Ale tak jedna dobrá vec na tom je - môj doktorko je sexoš. Má asi tak 40 a vlastne vôbec nie je pekný, ale je to taký celkom jebavý chlap, na to že je doky a tak. A vždy sa na mňa usmieva a vypytuje sa ma čo študujem a potom hovorí jééj, dejepis, to ja mám rád, ja si kupujem Historickú revue a to si vždy čítam cez víkend.
Hehe.
Asi by sa vám nepáčil (možno ešte Mati, chichi), ale je taký milý. Síce nevyzerá jak doktor Clooney, ako ten z Georgie (to je taká kniha pre teenagerky, vtipná), ale aj tak.
No, idem preč, si vypiť tú šumivú blbosť.

I stole your love

Ja neviem či moja nálada súvisí s počasím, alebo počasie s náladou, každopádne (inak na tomto slove som mala onehdy v krajine Nemcov strašné újeby a tvrdila som, že sa nepoužíva, ale o tom inokedy) (mala som také újeby že som sa nevládala hýbať a tiekli mi slzy, práve som si vtedy vyzliekala jeansy a normálne som sa zasekla s gaťami na členkoch a prehnutá dopredu a nebola som schopná ničoho, kvôli tomu záchvatu...moja kámoška ma ešte aj odfotila...)...každopádne už som tú vetu tak netiahla, že ju radšej skončím a začnem novú.
Tak teda, idem si po ulici, pozerám na oblaky, výnimočne nevyflusnem žuvačku do trávy (príroda...to sa vstrebe, ale na chodníky zásadne neplujem žuvačky, lebo neznášam, keď sa mi nalepia na tenisky a potom nejdú dole, kurvy, len do trávy, keď sa vám v tráve nalepí žuvačka na tenisku, je to vaša chyba, po tráve sa nemá chodiť) a pelášim na autobus. Pekne prejdem podchodom (hnusný, vlhký, smradľavý, temný) a hneď ide 98-čka, ani sa nemusím ponáhľať, len nasadnem. Počúvam Led Zeppelin (po dlhej dobe je zasa Zeppelin time, mala som ho v marci naposledy) a pozerám sa z okna (to hlavne aby som nemusela nikoho pustiť sadnúť - viete, taktika - slúchatká a sklený pohľad von oknom, zaberá) a vidím, že začína pršať. A hovorím si "kurva dopiče" a myslím na to, ako by mohlo byť pekne a prečo nemám chlapa a prečo ma chlapi dokážu tak nasrať a vôbec a ešte k tomu aj prší. Prečo ma chlapi dokážu nasrať? Lebo som naivka. a všade hovorím, že som femme fatale (ale som aj pozér a to s tým súvisí, to o tej femme fatale mám z jednej feťáckej pesničky a strašne sa mi to páči a vždy som hovorila, že je to super a že taká chcem byť, ale potom som raz taká bola a ten vzťah bol jedna katastrofa (kataklyzmatická interferencia, ako by povedal jeden komiksový hrdina, ktorý bol aj sfilmovaný a jeho protivník sa ho pokúsil zničiť v inherentnom poli a on na o že" myslíš že by ma niečo také dokázalo zničiť? Zložiť sám seba bolo prvé čo som dokázal". A ten jeho protivník ešte niekde v tom filme povedal "ja nie som hrdina z komiksu", čo som ja osobne považovala za highlight celého filmu a kričala som naňho že "si!!!").
A čo som to...? Aha, chcela som byť femme fatale, ale keď sa vás chlap bojí...no ne že bojí, ale proste keď on je ten krehkejší, no fuj, nič horšie na svete neni. Fuj. Keď sa cítite ako podmanivý zvodca na rande s nezletilou pannou. To je zlý zlý zlý pocit.
A tak som si povedala, že už nechcem byť femme fatale. Ale niekedy ma to láka a navyše, je to skvelý nick a ešte aj super vec, čo môžete o sebe povedať, keď sa vás niekto na nete vypytuje že čo a ako a čo, vtedy hrám a vymýšľam si, lebo nevidím dôvod hovoriť na nete pravdu. Nie nie, vtedy vyzerám super, cítim sa super a vôbec, zobúdzam sa učesaná a namaľovaná, chápete, Holywood (nepíše sa to s dvomi L?).
Zasa som zabdla kde som bola.

Odsek teda aspoň. Nuž a keď niekedy nie som femme fatale, som strašne naivná a verím každému a mňa obtiahnuť je absolútne najľahšia vec na svete, aj ženy ma vedia oklamať (ale tak ženy vedia klamať, to je iná vec), ale muži ma ani ne tak klamú, ale ja im príliš verím.
Atď, atď, nemá to pointu, ak ste čakali nejaký príbeh, ne nemá, príbeh sa nekoná, žiadny neni.
A do toho ešte aj prší a ja som chorá a pokašliavam a tak a neviem čo mám robiť, lebo na jednej strane nič a na druhej som vykoľajená keď zrazu nemám povinnosti, len ísť do práce a potom sa z nej vrátiť. A chcea som ísť zajtra piť, ale som chorá, takže piť nemôžem ani vlastne nechcem.
A deje sa mi ešte aj iná krivda - dnes mi volalo zahraničné číslo, ale ja som bola v riti v archíve a tam neni signál, tak mi došla len SMS od drahého operátora a ja som na to číslo teda odpísala, že ak je zájem (naschvál zájem, je to také cool bez toho U) nech sa ozve, ale nič sa neozvalo a to ma sere. Dala som si totiž inzeráty že doučujem cudzincov slovenčinu a ja ňuchám v takých telefonátoch zárobok a tak ma sere že číslo zmĺklo a konec. Ach.

A dneska v robote bol aj Jurajko a vykrikoval na mňa celý deň (to on tak zvykne) že Ladyyyyyyyyyyyy (jasné že ne lejdy, ale skomoleninou môjho priezviska, ktoré tu pre dobro všetkých nebudem uvádzať), teraz budeš kopať kanály, keď si nespravila bakalára???!!! A ja že hej a tak sme sa bavili celý deň, sranda bola, len už ma nič iné nenapadá... Jedine možno že brutálne voňal (moja slabosť, pre zmenu, je Hugo Boss) a to mi nerobí dobre, lebo viete kto používa Huga? Jasné, lover...a tak ja som celý deň len čuchala, jak feťák. Božská vôňa, normálne afrodiziakum.

A okrem iného, ten môj slávny Ind,čo mi písal, veď viete, tak on ešte občas otravuje, hlavne že I trust you a I want you to trust me a on chce byť môj very good friend a podobne, proste to majú asi v génoch tieto kydy. A ešte by som mala byť jeho byznis partner, no čo zošalel??? Tritisíckrát som túto jedinečnú ponuku odmietla a on furt že ale to by som vôbec nemala robotu, len by som to predávala kolegyniam a kamoškám (dámy, keby ste mali záuje, tak ma kontaktujte a ja to preňho spravím!) a tak. Akože no problem, no problem, if you dunt mind. Tss...ale ja do mind a on že tak aspoň budeme good friends, však, lebo I trust you a tak dokola a ja že yes, nech už dá pokoj.
A potom zasa začal, že chce moju fotku (ale...toto netreba ani komentovať), lebo on mi svoju poslal (ako keby som sa mu prosila) a že nech mu poviem nejaké pikošky zo svojho sexuálneho života. Lebo že šak na blogu píšem aj o sexe aj o svojom first kiss. No...nechám na vás, čo si z toho vyvodíte. Isté je, že na poslednú správu už odo mňa odpoveď nedostal.