Bratislavský

Ak som niekedy tvrdila, že Petržalka je piča, tak ... no síce to neodvolávam, ale zmierňujem (dúfam že si týmto udobrím svojich petržalských čitateľov), ale Dúbravka! TO je piča.
Tam by mala chodiť letecká doprava, šak to je ďaleko. Ďaleko odvšadiaľ. Presne.
Po prvé, dnes som sa tam trepala asi hodinu (no čo sme v Londýne, či Berlíne, aby cesta kamkoľvek trvala dlhšie než pol hoďky?) a potom som tam ešte aj blúdila.

Vystúpila som na Damborského (a to je fakticky moja chyba, mala som ísť až na Drobného, LENŽE som sa pomýlila - to zo stresu, lebo som nemala lístok do druhého pásma, úplne mi to totiž vypadlo) a potom som hľadala tú slávnu Žatevnú. (Moja zubárka tam trikrát do týždňa má detašované pracovisko, alebo čo.)
Zišla som do roztomilého podchodu (ako stvorený na natáčanie Requiem For A Dream, alebo nejaký junkie fotoshooting) a nemohla som si nevšimnúť veľkého nápisu Mroží cecok. Zatiaľ vtipné.

Potom som vybehla po strmých schodoch do slnkom zaliatej aleje (či kieho ďasa - btw, ako vlastne chodia kočíky, handicapovaní a bicyglisti po takýchto miestach?) a minula som jedného unaveného dôchodcu, ktorý odpočíval na lavičke. Aspoň sa mi zdalo, ale keď som prišla bližšie, videla som, ako si jebol poldecáka z toho plastového kelímku. Príma život, bolo asi pol 10.

Dvoch babiek opodiaľ som sa spýtala, kde je Žatevná.
Potešili sa že majú niekoho na rozhovor a obšírne mi vysvetlili, že to je ešte veľmi ďaleko, mám ísť na 83-ku a spýtať sa nejakých starších ľudí a že to je tam ako je národný výbor. Vyzbrojená touto informáciou som vystresovane vyštartovala, lebo už bolo 9:40 a mala som termín na 9:30. (Zubárka je súkromná a drahá jak sviň, ale to jej nebráni ma zjebať na slimáka, keď meškám. To s tým slimákom je tak trochu svojvoľný preklad z nemčiny, neni to super? Predstavte si že zjebete slimáka. Chudáčika. Slizkého. Inak, snívalo sa mi, že nejaké kreslené korytnačky naháňajú kreslených slimákov a nevládzu. Čo je toto za sen? Nemôžem mať občas aj ja sny pre dospelých?)

Dobehla som 83-ku (aspoň dačo), ale nestihla som si kúpiť lístok, tak som len dúfala, že ráno revízori nechodievajú loviť dôchodcov do takej piče (šak tam už všade stromy, polia a láne...no dobre, trochu to preháňam, ale tie stromy tam fakt boli).
Nakoniec som aj tak musela zavolať zubine a ona ma zvyšok cesty navigovala.
Zaplatila som 20 euro viete za čo? Že mi trochu vyčistila jednu (!!!) stranu ďasien. Mám ich tak zapálené, že som krvácala jak zarezané prasa. Ale stále lepšie než vŕtanie (ne že by to nebolelo, ale aspoň som nemusela počúvať ten hnusný zvuk).
No, a ja že mám paradentózu. Cirhózu, trombózu. Dávivý kašeľ (občas mávam).
Som hrozne hladná.