Mlčanie jahniat

Chystáme sa na piknik! S veľkým piknikovým košom (ktorý nemáme) a s pohármi na stopkách (a také aké mám na mysli - viete, to čo mávajú Amíci vo filmoch - tiež nemáme).

Veľká noc je (nepíše sa to vlastne Noc?) u nás pokojná, nikto z našej rodiny sa neopováži nás vyšibať, lebo so Chantal sme robili taký cirkus, že už sa tej myšlienky vzdali. Som na nás hrdá.
Tak ale u nás sa veľkonočné zlozvyky nikdy nepestovali, náš foter sviatky ostentatívne ignoruje a tak sa nám to páči.
Ani veľa nežereme, včera sa na rodinnej zlezine vyskytol baran (mlčanie jahniat je to a nič iné! Ani nekŕkol, keď sme ho naporcovali.) a konec. Zaujímalo by ma, kedy sa bude piecť tradičný veľkonočný varan, ktorého so slepačím výborom už dva roky robievame. Tradícia už. A doteraz nikto nemal čas, budeme to musieť urobiť dodatočne, bárs aj v júli, ale toho varana by sme piecť mali, rovnako ako sa chodievame ožrať na Mikeša a na Vianoce.

A tajomstvo? Vidím že aspoň Girl to zaujalo, tak to teda poviem, veď už viete že svoje tajomstvo neudržím (aspoň že udržím moč a myšlienku - väčšinou) (teda moč vždy a myšlienku väčšinou).
Skrátka, určite si pamätáte že som písala o takej akcii dejepisárov. Bola tam celá katedra, aj  profáci (presne tam sme videli pána docenta tancovať na Vyjebanú zlatokopku v štýle "svadba v 70-tych rokoch"), aj bývalí členovia. Konalo sa to v Machnáči a ja som na konci nonšalantne ošablila hajzel.
Máte? Výborné.

No a bol tam istý nemenovaný alfasamec Supermário (bože keď ma niekto vygoogli, je to môj koniec, so svojím statusom váženej osoby sa môžem rozlúčiť).
Prvú polku večera som ho ignorovala a potom...som sa opila a povedala som si že ak niekoho ignorujete, síce to vyzerá cool a nestrácate hrdosť, ale moc si neužijete. A ja som ten typ, ktorý uprednostňuje zábavu. Viete. Však. (Som v našej skupine muž - nepamätám si narodeniny a meniny, neviem utešovať, nevšímam si náznaky a šukám kade chodím.)
No. Tak som sa teda bavila s alfasamcom (toto všetko som vám inak už povedala aj predtým, len v tomto bode som skončila) a trochu sa mi zlievajú detaily, tak to celé skrátim - on samozrejme provokoval, lebo je sebaistý jak ... no, niečo sebaisté. Rozhovor vyzeral asi takto:
"Keby som ti teraz povedal, poďme na záchod, tak so mnou nejdeš."
"Ako vieš?"
Zdvihli sme sa a ani sme sa nesnažili nenápadne odplížiť (ja som bola príliš opitá a on - nepamätám si, lebo som išla prvá).
Zamkli sme sa na chlapských hajzloch a... čo myslíte? Myslíte si zle.
Ja som nerobila nič, on ... ako by som to slušne...mal v tom prsty.
So weit, so gut, vtip je na konci (ako vždy). Bola som jak činka a ak viete kam tým mierim - so stúpajúcou hladinou chlastu je medzi mojou chuťou na sex a šancou na zdarný koniec nepriama úmera. Tak tak...nie len muži majú ten problém.
Keby som si len pamätala, čo vtedy povedal, celé by to malo teraz spád, ale keďže som zabudla, musím to len približne. Jeho poznámka bola v zmysle, že to bolo super a moja (a teraz sa pripravte):
"Čo? Že si ma nespravil?"
Tak, toto je ten slávny ster, na ktorom sa slepačí výbor zabáva odkedy som s tým vyšla na svetlo božie. Neviem, kde sa v mojej ožratej hlave zrodí taký nápad, ale viete čo? I like. Fakt mi tie stery idú v poslednej dobe. Ne žeby som tento konkrétny ešte túžila niekedy použiť, ale...tá predstava makes me laugh.