Augen auf, ich komme!

Výrok zájazdu: "Ak všetko pôjde takto rýchlo, za chvíľu budeme mŕtve."

Veď práve.
Ale poporadí.
V stredu...vlastne nie, mala by som začať už v utorok. Presne, v utorok totiž malo byť blogové stretko, ale nakoniec som z našej strany mala čas len ja a boli sme u Dreamgirl doma a ona ma opila vodkou (ale fakt sme pili veľa? Lebo mne sa nezdalo...) a na druhý deň mi bolo hrozne zle, ale hrozne. Doobeda som bola učiť takého 18-ročného sopláka čo mi ide na nervy (tie jeho ťahy...) a jak mi bolo zle, nemala som ho ani chuť počúvať.
Cestou domov som myslela že umrem (a ešte v tom trolejbuse bolo asi 300 stupňov) a ledva som dobehla domov kde som hodila elegantnú šablu do hajzla.
Neviem ako som sa zbalila, rýchlo, ale efektívne, lebo mi nič nechýbalo...teda...ale o tom až za chvíľku.

Baby došli autom pre mňa a vyrazili sme niečo po tretej. Nákup a šecko, ideme si, konečne sme sa vytrepali z mesta a na diaľnici smerom na Senec ma zrazu napadla hrozná vec - nemám lístok, do piči!
Chaos panika zhon horor stres, zastavili sme na prvom odpočívadle (také nejaké núdzové, malilinké) a ja som volala drahému tatovi že či mi donesie ten lístok. Drahý tato je našťastie veľmi obetavý a tak vyrazil aj s lístkom neohrozene vpred, ale zrovna v čase rush hour (ja to inak volám happy hour), takže mu trvalo asi hodinu kým sa dostal k nám. My sme medzitým napelili (to čo je za kokotinu? :D chcela som povedať nalepili...ale toto je také smiešne že to ani nevymažem, haha) na okná náš slávny nápis ktorý sme vyrábali už na Novarock (a zabudli doma) (I wanna rock´n´roll all nite and party every day), žrali cukríky a lamentovali že tie kamióny idú okolo nás strašne rýchlo a blízko a že nás odjebe do kukurice týmto štýlom...

Nakoniec tato predsalen došiel aj s lístkom a my sme sa zaradili do premávky a vyrazili za dobrodružstvom. Baby tvrdia že sú radi že to prežili, ale viete, aspoň so mnou v aute neni nuda. (Neni podľa vás zábavné keď šofér podchvíľou vykrikuje "Panebože!" alebo "Skapal mi motor?" ? Podľa mňa je.)
Po diaľnici to bolo ok (vrátane predbiehania kamiónov a hlášok "To čo sa mi lepí na riť ten kokot?" - už nadávam aj za volantom...), ale potom nastal ten vražedný úsek v Českej republike cez dediny (zablúdili sme len dvakrát a jedno z toho bolo kvôli obchádzke ktorú sme si nevšimli a to sa neráta) a cez kopcovitý terén ("Ten kopec sa na trojke né a né poddať" - na margo môjho podraďovania uprostred strmého kopca, keď už motor hučal a auto zastavilo...).

A inak tá obchádzka - to bolo cez Divoký Kurdistan, také čudné panely provizórne namiesto cesty (strmo do kopca, to tam som sa pýtala či mi skapal motor, lebo sme nejak zastali a auto za nami zažívalo stresovú situáciu...hádam mali po ruke nervoguľu) a podobne. Ale nakoniec sme dorazili, a ten posledný úsek cez les, keď som sa najprv čudovala ako môže byť taká tma ("To jak móže byť les taký hustý?") a potom som si uvedomila že mám na očiach slnečné okuliare...vtipné proste.

V kempe sme dostali lukratívne miesto, do sprchy sme to mali hádam bližšie než doma (pre mňa minimálne to platilo, lebo doma musím zdolávať aj schody) a do stánku rovnako. Problém nastal vždy v noci, keď sedelo v bufete päť ožranov, ktorý sa dožadovali aby hudba hrala hlasnejšie (stále sa tam púšťali metalové koncerty) a my sme chceli spať. (A my by sme aj boli bývali pili, lenže bola kurevská zima!)
Voda bola studená (mala som niektoré dni pocit že sa sprchujem ľadovcom), ale aspoň tiekla normálnym prúdom a ne cícerkom (nesporná výhoda pri teplote 1°C) a hajzle splachovacie - no čo si môžete viac želať v kempe???
Prvú noc sme sa hotovali piť, ale ja som bola tak rozbitá z toho nešťastného utorka, že som zaľahla (a bola som 1. official funspoiler). (Baby sa sundali pred stanmi a riešili závažné témy ako degradáciu/devalváciu školstva v USA.)

Došli sme na to, že funspoiler je zlý duch, ktorý raz za čas každého posadne, lebo na druhý deň to bola Maťa, ktorá prespala postojačky koncert Rhapsody asi tak, ako ja System na Nove. My sme sa ale celkom dobre bavili, lebo Rhapsody (píše sa to tak vôbec?) je nejaký speed metal (a ja moc nemám rada speed) a viete aké sú speedové bicie (v štýle "bubeník si šlahol éčko lebo nestíha, my len strofu on už refrén, kurva kde si, há?") a ja som vyhlásila že to znie jak kalašnikov a potom sme tam celý čas robili kokotiny, predstierali zasiahnutie kalašnikovom (hrozne vtipné) a ja som prekladala jeden ich taliansky song (zčasti som si vymýšľala, ale zčasti to bola pravda!). Nejaká teta vedľa sa na nás rozhorčene osopila "Keď vás to nebaví, choďte do divadla!".

Chvíľu sme boli jak zmrazené a potom nasledoval pohľad úkosom a újeb. Jej manžel sa nás zrejme zastal, lebo jej iba volačo povedal a ona naňho vybehla že "Ale šak oni majú také prenikavé hlasy...!!!" Potom sa s ním pohádala a on odišiel.
Usúdili sme, že funspoiler posadol ju a nám sa už bude vyhýbať. Btw, stále sme si navzájom vyberali manželov - jeden vyzeral jak žabiak, jeden jak Kazík, môj mal účes, ktorý Nemci volajú Vokuhila (vorne kurz hinten lang) - ten typický český drbnutý účes vpredu vykosené a vzadu dlhé vlasy, no fuj. Čím starší, špinavší, opitejší a hnusnejší, tým lepší adept.

Čo sa hudby týka, tento rok to bolo slabšie, ale atmosféra! Každopádne sme videli Twisted Sister (skvelé), Helloween a Oomph!, ktorých som tam videla už pred troma rokmi a vtedy ma až tak neočarili, ale teraz hej a práve ich počúvam na youtube...čo vám povím, Nemci. (Ja: "Bliká mi nemcový radar." Radana: "Kde máš prosím ťa nemcový radar?" Triss: "Fakt to chceš vedieť, kde ho má?")
Ešte Powerwolf stojí za zmienku, mladšia heavy metalová kapela. Inak si už kokot pamätám...ale mohla by som vám vymenovať čo sme jedli. Haha.
Aha a posledná kapela boli Tři sestry a na to som sa vytancovala (šak pri tom sa nedá sedieť, bola by to nuda).

V nedeľu podvečer, keď sme sa chystali na posledné koncerty, sme sa pri stanoch zoznámili s našimi susedmi z Ostravy. (Ten ich príííízvuk!!!) Oni nám aj noc predtým želali dobrú noc a volali nás piť, ale my už sme boli zalezené tak sme nechceli, lebo v spacáku je teplo a vonku bolo asi mínus milón.
Tí chlapci boli takí jednoduchší a jeden z nich (kulturista) sa smial ako Otík z Vesničko má středisková. Ale uznali že Slovensky sä krajšie než Češky. Heh.

Po tomto výlete sa už definitívne označujeme za ujebané, lebo náš humor je prevelice svojský. Už dva dni si napríklad spievame "Kriste Kristeeee, Bože Boooožeeeee..." na melódiu Hare Krišna.
Papier s hlodmi tu nemám...ale krátky výber:

Sedíme a sledujeme nejakého vtáka čo letí po oblohe.
Ja: To kam letí tak sám?

Alebo:
Načo máme nektarinky?
To je jasné, šak nemajú chlpy!

A neustále opakované slová: Gerard Leopardiüé.
A Radana je homosexuál. ("Zober si tieto buzerantské záležitosti...")

Na záver sa chcem už len podeliť o jeden zážitok zo sobotného rána. Sadli sme si do nášho bufetu na kofolu, lebo už o deviatej bolo jak v saune. Mala som tielko a teda mi bolo vidieť moje tetovanie plaza. Nejaký postarší Čech (stáva sa mi to inak vždy na Mastri) hovorí: "Hezká ještěrka!"
Ja sa otočím a hovorím: "Dík."
Jeho kamoš zareve na celý bufet: "Sralas??!!"

Long live rock!