pondelok 11. júla 2011

I need these simple pleasures to make my life OK

Chcela som pôvodne nazvať tento plodný príspevok Futbalová jedenástka, ale zdalo sa mi, že nemusím byť až taký vulgárny cynik a okrem toho som cestou domov počúvala mp3-ku a toto mi spievali.
Ak vás to zaujíma a ja verím že už len horíte nedočkavosťou, nakoniec som sa predsa len šla kurviť. A hovorím si - a no a čo. There´s time to live, there´s time to die and there´s time to be a slut a basta fidli.

Hovorila som vám že chlapec z Kanady má rodičov z Arménska? Nehovorila, lebo som to nevedela, ale poviem vám, Arménec ma vyšukal ako námorníkovu ženu (ako by povedala Chantal) a to bola konečne poriadna šukačka tento rok (ten ožratý pokus s Morrisonom nerátam, lebo alkohol má síce svoje čaro, ale ne keď ste jak zakliata panna vo Váhu, že sa nevládzete ani hýbať. Ale dosť bolo detailov.)
Včera som sa poobede vyparila z domu a šla som za ním do Viedne (ne len že messing around with every guy in town, ešte aj do zahraničia sa trepem...). Našim som povedala že spím u kamošky (síce patria ku generácii, ktorá prelomila ľady sexuálnou revolúciou, ale nejak ich pre istotu nestresujem keď netreba, lebo mama ma aj tak upodozrieva že spím s každým, kto sa okolo mňa mihne). (A ako všetci dobre vieme, to neni pravda.)

Sedeli sme v parku Belvedere, chlastali sme Ottakringer (to aj na Novarocku!) a kecali o blbostiach. Večer sme šli k nemu a ďalej už viete. Chacha.
Ráno som síce vstala načas a šecko, ale aj tak som zmeškala svoj vlak (došla som dve minúty po tom ako odišiel, shit shit shit) a hodinu som stepovala po Semmeringu hore dole a nudila som sa jak sviň.
Všetci na mňa hrozne čumeli, lebo som mala ultrakrátku sukňu (tak ale keď inú nemám...) a tričko priesvitné a celé je to vlastne jeden taký veľký výtrih...parádička, ale bolo trošku zima a ja som bola nevyspatá a vtedy sa najradšej skývam, lenže v hentom sa veru neskryjete...
V dôsledku všetkých udalostí som zmeškala svoje prvé doučko s novým žiakom (nevadilo mu to, chlapec má 18 a nechce za mu ani za mak), celý čas sme kecali o Pohode, na ktorej bol a o všetkom možnom a zistili sme že sme chodil ina rovnakú základku a podobne.

A čo som to pôvodne chcela? Okrem toho že sa tu chvastám (ale niektorí by ma hnali do pekiel, či z kostola von...možno), že už si môžem zostaviť futbalovú jedenástku?
Tak ale život nekončí a treba aj náhradníkov keď niekto dostane červenú kartu a trénera (haha).

Žiadne komentáre: