Saarbrücken

To je vám také zaujímavé mesto, lebo vlastne vôbec neni nudné, ako spievajú Die Ärzte. Totiž oni ani tak nespievajú že je nudné, ale robia si z toho srandu a ešte to aj zrýmovali s chlpatým chrbtom. Ale Saarbrückenčania nemajú chlpaté chrbty, teda aspoň myslím.

Neviem kde začať a kde skončiť, lebo celý týždeň bol popiči, ale to už tak býva keď idete na dovolenku. V Luxe lialo (tradične, neviem či tam niekedy robí aj niečo iné), takže som trávila čas na rôznych psychologických experimentoch, kde som hrala násilné videohry, čuchala mrkvu, držala ruku v ľadovej vode (rekordne až tri minúty) a vypĺňala dotazníky pre študentov psychológie, ktorí robili výskumy pre svoje bakalárky. Za prvé milujem dotazníky (no čo už) a za druhé vám za to zaplatia, lebo Luxembursko je tak hovadsky prachaté, že tam si to môžu dovoliť. Zarobila som si 28 euro (ktoré som potom vysolila za autobusový lístok do Charleroi, lebo som SPROSTÁ a kúpila som si omylom lístok na piatok, nie, neviem prečo, lebo let som mala dnes).

Okrem toho sme ešte robili toto: v pondelok sme sa najebali jak divé svine (naučila som sa novú chlastaciu hru, fakt haluz a je takmer isté že sa pomýlite a budete musieť piť) a celý utorok som znášala následky (navyše v tom intráku nikto nemal ani len paralen lebo oni sú všetci nejakí protitabletkoví...utrpenie, poviem vám). Večer som varila svoju slávnu slovenskú večeru pre 7 ľudí (praobyčajná zeleninová polievka s orechovými knedličkami, kura na smotane a dunajké vlny - nemusím zdôrazňovať že sa zalizovali aj za ušami a naložili si zo všetkého dvakrát... skoro sme praskli). V stredu bola generálka (jedna katastrofa) v Eschi, tak som cestou domov skočila na poštu pozreť nejakých zvyšných erazmákov. Povedali, že zimný semester bol lepší a bolo viac srandy (to je jasné, ved sme tam boli my!)

Štvrtok sme prežrali, ešte dobre že s Olgou nebývam, lebo inak by sme sa nehorázne vypásli. Máme presne rovnaký rytmus aj myšlienky napr. o desiatej taký nemravný návrh - a nechceme vlastne ešte niečo jesť? Vlastne, áno!

Varili sme si dve polievky (nepýtajte sa) a palacinky s Amarettom (omg, mňam) a zmrzlinou. Celý deň sme vlastne nerobili nič okrem varenia a žrania a celý deň sme plánovali ako si budeme opakovať repliky a baliť si veci. Na opakovanie sa dostalo asi okolo pol jedenástej v noci a o balení ani nehovorím. Piatkový ranný vlak sme stihli len tak tak (naše jediné šťastie je že Olga býva oproti stanici takže cesta tam trvá asi 30 sekúnd) - s rozviazanými šnúrkami, behom bežkom behotom, v jednej ruke kufor, v druhej plastový pohár s kapučínom (hej, spravili sme si take away kávu). Olga si zabudla aj zubnú kefku. Tak asi tak. 

A Saarbrücken je skvelý. Lover mi voľakedy tvrdil že to je nudné mesto, ale neni. Na taký víkend ako stvorené. Je tam pekné (a dosť veľké) centrum a všetky super obchody, aké bývajú v Nemcárni, takže sme šli nakupovať (mám kožené sandále za 23 euro, záviďte).

Okrem toho sme hrali (samozrejme) - naše divadlo je zjavne zakliate lebo ani tentokrát sme nemali veľa divákov, nechápem prečo, ale my sme si to užili, vrátane malých improvizácií. Potom sme videli ešte iné skupiny (po španielsky a francúzsky, jj, mala som z toho hovno, ale bolo to celkom zaujímavé...aj keď francúzština mi ide už poriadne na nervy, ešte že ju tu nepočúvam často, ha). Celý ten festival bol skvelý. Taká domácka atmosféra, varili nám a všetci tam boli takí happy, viete...proste takí umeleckí a dostali sme ešte aj backstage passy (HA! Hoci tam vlastne nebol nijaký naozajstný backstage...) a tričká a odznaky. V sobotu sme sa chystali poriadne žúrovať. 

Dopadlo to všelijak. Najprv sme boli v divadle a potom bola večera (o desiatej...ale sľubujem že už zas nabieham na normálny režim, lebo ešte týždeň a Ryan ma nechá platiť za nadváhu) a party. Kým sa kapela rozhojdala, skočili sme si do mesta na drink (ó, veľkoryso som si dopriala Long Island za osem euro a dobre som spravila lebo ostatným ich drinky moc nechutli, ale môj bol fakt super) a keď sme sa vrátili, ešte sme si zatancovali na živý rock´n´roll. Popiči! Francúzska kapela.

Potom bol plán pokračovať niekde a tu nastal problém, lebo najprv sme čakali hodinu na Toma (jeden z organizátorov festivalu s ktorým sme sa skamošili - haha, jaké drbnuté slovo) a perepúť a potom keď sme sa konečne vytrtkali, tak sme celú večnosť pochodovali po meste. Hľadali sme nejakú party. Aj sme ju našli. Teda poviem vám, to bola presne taká party jak vo filmoch, byt narvaný tak, že vchodové dvere boli otvorené a ľudia sedeli a chlastali aj na schodisku a vlastne aj pred barákom a na ceste. Vajgle hádzali z okna na zaparkované autá, vaňa a umývadlo boli plné studenej vody a tam sa chladili fľaše a plechovky, podlaha bola lepkavá jak riť a vzduch...tam nijaký nebol. Taká tá party kde si chlebíčky podávate ponad hlavu, lebo sa tam nedá pohnúť, viete čo myslím. Zostali sme tam asi tri minúty. Jednak sme boli triezvi a druhak sa to niektorým nepáčilo (mne by sa to páčilo keby sme tam boli pozvaní a tak, ale dojsť na hentakú party triezvy je jak za trest). Tak sme zasa šli inde, to už ja som medzitým bola nervózna lebo pomaly som nemala chuť na nijaký žúr, len som začala byť unavená. Lenže sme mali len jeden kľúč a v hosteli nebola recepcia a celkovo, no, lepšie bolo zostať pokope. Dala som tomu ešte šancu a nakoniec sme našli jeden fakt cool bar kde hrala cool hudba (ani sa to inak nedá nazvať len cool), ešte sa mi dokonca podarilo mierne pripiť a hrala som stolný futbal (nikdy ho nehrám za triezva, lebo to je nuda).

Cestou domov o štvrtej ráno sme sa stratili na ľudoprázdnej ulici ale osud zariadil že sme stretli jedného jediného človeka ktorý vedel cestu k nášmu hostelu.

V nedeľu sme opustili hostel príliš neskoro (asi dve hoďky po oficiálnom čase dokedy treba vypratať izbu), raňajkovali praženicu so španielskou klobásou o jednej poobede, pozreli si posledné francúzske predstavenie a šli na autobus. Smutné. Alles vorbei. Je to čudný pocit, že teraz už môžme definitívne zabudnúť naše texty a všetko. Och, aké smutné a nostalgické.

Dnes ráno som zasa stihla vlak len tak tak, na autobusovej zastávke som zistila že mám blbý lístok a musela si kúpiť druhý za 27 euro (ten pôvodný ma stál 17...chápete) ale bola som rada že nebol plný autobus, lebo inak by som sa musela rozrevať aby som obmäkčila šoféra (zmeškať aj let, kvôli vlastnej blbosti je trapas).

Teraz som doma a už som asi tri hodiny na nete...no, kto je tu závislý?