Nezdá sa mi, že sa všetko kurví. Ono sa totiž naozaj všetko kurví. Viac vám poviem keď budem mať chuť, alebo čas. To prvé by aj bolo, toho druhého je skurvene málo. Nechce mi niekto pomôcť dopísať diplomovku? Ne? Myslela som si. Viem, že každý sa topí vo vlastných sračkách, takže nemá voľné ruky aby ma ťahal z tých mojich. Ach jaj, čo sme si nasrali za ten čas ničnerobenia, to sa na nás teraz postupne vylieva a myslím že najväčšie chuťovečky ma ešte len čakajú. Ale viete čo? Posledný. Posledný semester. Posledný skurvený semester a potom mi všetci môžu fúkať práškový cukor do riti (kryštálový ne, ako včera múdro poznamenala Chantal, lebo ten nie je priľnavý) a ja už nikdy nebudem musieť nič napísať. V zmysle nejakej obšírnej pseudovedeckej práce, samozrejme. Hmlisto a obšírne, nejak sa mi to nedarí. Raz z toho zdochnem. A to som ešte nezačala vypracovávať štátnicové otázky. Dám jeden príklad: Rozkol v sovietskom bloku 1947-1948: sovietsky a juhoslovanský model komunizmu alebo teória a realita medzinárodných vzťahov „nového typu“ a ich dôsledky v realite polostrova i bloku.
Teraz ma ospravedlňte, musím ísť do toho kurvinca, lebo nemáme chleba a leží to na mojich pleciach. Ale my nemáme teraz nič, takže neviem čo si na ten chleba natreme... A ráno sa nám pokazila práčka.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára