Chantal mi včera povedala že nemám svedomie. Teda bolo to takto.
Ona (za compom, číta môj blog)
Ja (v posteli, pičujem do nej)
Reč je o statusoch pána Murína (teraz keď som oficiálne rasista, tak si to hrozne užívam, lebo už ma z toho nemôžete obviniť dvakrát, chápete, čo myslím).
Ja: Nijaké nové, dnes.
Chantal: Asi sa obesil.
Ja: Bože.
Chantal: No tak sorry.
Ja: Tak chápeš, to zas nechcem mať na svedomí.
Chantal: Ty nemáš svedomie!
Ja: No, vlastne...ale tak aspoň trochu ho ešte mám.
Chantal: Veci po tebe skĺznu, keď sa nemajú kde zachytiť, lebo tvoje svedomie nie je drapľavé.
Ja: Ja ho mám, ale trochu som mu obmedzila privacy settings. Vieš, ako na fejsi, keď niektorým zakážeš pozerať si tvoje albumy, tak moje svedomie nemá prístup do niektorých sfér môjho života. Akože napríklad keď sa mám učiť a neučím, tak vtedy ma hryzie, to som mu nezatrhla.
Plus jedna perlička (taký nezmyselný insider) na záver - Chantal včera trošku recitovala:
A čo je šerbel, 25 rokov...?
1 komentár:
to je namakané ;), začnem praktizovať
Zverejnenie komentára