Nedeľôčka

V rámci časového sklzu, keď som vyhlásila stanné právo a vyhýbam sa spoločnosti, dopisujem svoju slávnu diplomovú pičovinu práve počas veľkonočnej nedele. Je to nuda, čo vám poviem. A už sa mi nechce sedieť, ale vonku je hnusne, takže nijaká prechádzka sa konať nebude. (Leda dole schodmi ku chladničke.) Naši sú u babky a ja tu (nejak ma to nemrzí, aby som bola teda úprimná, lebo aj tak by som sa nudila iba a vysvetľovala prečo a začo a načo nestíham s diplomovkou) a pomaly ďatlujem a rozmýšľam. Rozmýšľam, že asi som nepochopila zadanie, lebo si myslím že moja téma a to čo som napísala spolu nesúvisia (ale školitel sa tváril nadšene, teda viete...to je prisilné slovo, ale aspoň sa netváril ako keby mu uleteli včely a teda citujem, povedal že "veľmi dobré" to je). Proste mám 45 strán o niečom a nadpis je tak trochu iný, ale akože kto to má vedieť keď ne školiteľ, že je to tak dobre?

Btw, už mu nič nepošlem až kým to nedopíšem, lebo za prvé to aj tak nečíta, za druhé ho to nezaujíma a za tretie naposledy keď som za ním bola tak sa tváril že ho obťažujem (Chantal dnes poznamenala, že sa netváril, naozaj som ho obťažovala) a čo vlastne od neho chcem, veď "diplomant by mal sám vedieť čo do práce patrí". Nuž tak teda zrejme asi nuž hej. Pošlem mu to hotové a potom to dám vytlačiť, lebo pochybujem že bude mať nejakú poznámku k veci, skôr si myslím že mi dá niečo prerobiť a neprečíta si to, alebo na poslednú chvíľu sa prekvapene spýta že a tohoto autora ste prečo necitovali (ako ten predošlý). Trak ma z neho šľafí, vážne. 

Inak som už v takej časti, ktorej celkom rozumiem (lebo mám aj časti ktoré sama nechápem a áno, naozaj som ich sama napísala, ale to ešte nič neznamená) a začínam si poznatky aplikovať na vlastný život (tragické). Ale väčšinou len spätne...ale zasa je dobré veci pochopiť, aj keď je už neskoro, každopádne lepšie než nepochopiť. Možno niekedy nabudúce si to uvedomím skôr...ale myslím si že dovtedy to zabudnem. 

No. Kuchyňa uprataná, sporák vydrhnutý, článok napísaný, žeby som sa vrátila k teórii komunikácie?

Chcem už mať od toho pokoj, aby som vám mohla zas písať o tom ako sa preberám z ťažkej opice, v hlave mi treští a v noci mi kupoval drinky nejaký neznámy páchateľ...