O zlom svedomí a fantastickom sexe

Včera odišiel a ja si dnes robím voľno, lebo som tak strašne unavená, že nevládzem ani pozornosť predstierať na prednáške, ako každý týždeň. Nuž, nevadí. Nie, nemám kvôli tomu zlé svedomie.
Aby sme pristúpili k faktom. Hamburger pricestoval v nedeľu ráno, po prebdenej noci, lebo on je muzikant a v sobotu hral. Ja som spala o štyri hodiny dlhšie než on (t.j. presne štyri hodiny), takže som tiež nebola čerstvá (ako čŕstvej krvi žbrod) a to bolo dobre, lebo aspoň sme boli na podobnej vlne.
Najprv som sa trochu bála (teraz už móžem priznať), že o čom sa my dvaja budeme baviť, lebo sa vlastne skoro nepoznáme a okrem toho naše stretnutie v Hamburgu bolo také...ehm, no jazyky sme síce zapojili, ale nie na artikuláciu. Chápete. Ja viem že chápete.
Druhýkrát sme sa stretli v Kolíne takto asi pred rokom a to sme toho tiež veľa nenahovorili, lebo my sme boli celá perepúť (asi sedem báb, či tak nejak) a on nám potom hral na gitare.
A tak som si hovorila, čo preboha budeme robiť štyri dni.
Zbytočné obavy. Došla som ráno na Nivy a on tam už čakal, mal starú zodratú koženú bundu (omfj!), arafatku a dlhé ryšavé vlasy a ja som si hovorila - kks, na MŇA tu čaká taký jebač, ohohóóóó, na MŇA!
A bolo to skvelé. Mali sme aj o čom kecať a dokonca sme nestrávili celé dni len v posteli ako s mojou predošlou návštevou (chacha), ale poväčšine sme sa trepali po vonku. A on má úžasnú krásnu nemčinu, bez debilného prízvuku a je to zvodca a...no keď sme sa niekde usadili, všetky čašníčky sa mohli pretrhnúť a len sa tak ponad neho nakláňali (a my s Martinou sme na seba len kukali a hovorili si, tsss, jak sa snažia, ale je tu s nami! Cha.). A on je navyše talent na jazyky a za tie štyri dni sa naučil takmer dokonale vysloviť ďakujem a ešte aj na zdratie (náš bežný prípitok). Fonetika mu proste ide. Okrem toho má taký pohľad (a to je jedna z vecí ktorá vás absolútne dostane, lebo vlastne neni ani tak pekný, ako brutálne sexi), že sa mu nedokážete pozerať do očí, sedíte jak na ihlách a len si prekladáte nohy jednu cez druhú (keď už musím byť taká explicitná).
A navyše...ako som už spomenula, je to gitarista, veď viete na čo narážam. No popiči.
Menej popiči bolo, keď na tretí deň z neho vypadlo že on má vlastne priateľku. Povedala som mu že chlapi sú ale teda fakt svine a on že no asi hej a pobozkal ma. Čo na to povedať? Fakt sú. Necítila som sa kvôli nej zle, lebo to som fakt nevedela, a po druhé mi vlastne on napísal sám od seba že chce prísť do Bratislavy (a vraj keď to plánoval ešte spolu nechodili...no asi je pravda že ľudia priťahujú ľudí sebe podobných. Ale ja som aspoň nikoho nepodviedla, keď už budem vypočítavať všetky svoje hriechy pred nebeskou bránou).
Keď sme sa lúčili, vyjadril sa v zmysle že by rád ešte niekedy došiel (kks, títo chlapi) a že niekedy môžem dojsť do Hamburgu.
Hm. No.
A kurva, október v piči, zas nastane obdobie sucha a ja aby som konečne začala robiť niečo do školy, lebo za mesiac končí semester a ja si ešte budem vlasy trhať, že čo som sa doteraz toľko zajebávala.
To je vše přátelé, idem sa naraňajkovať.