Chaos panika zhon, horor stres

Ja. Si. Nemám. Čo. Obliecť.
Ale fakt ne! Ako mám ísť do Harleya oslavovať dušičky reunion, keď nemám čo na seba? Pôjdem holá, ako holá veta? To nebude pekný pohľad. Ešte sa mi nepodarilo schudnúť tých 100 kíl.
Plus, potrebovala by som práveže niečo extravagantné, lebo veď Halloween, ale včera som bola v Auparku (bola som nakupovať sama - vyberte si, či ako socka, alebo ako pracujúca žena, ktorá po robote rýchlo skočí do potravín a jej jediná výhoda oproti predchodkyniam z minulého režimu je, že v dnešnej dobe sa potraviny nachádzajú v nákupných centrách takže cestou do Terna môže abchecknúť nejaké tie handrárne. Sama vám dám indíciu, nepracujem a včera som ani v škole nebola, lebo sa mi nechcelo...) a nemali ani HOLÝ KKT. Ne že by som sa po ňom zháňala, aj keď holý kkt nikdy nie je na škodu.

Hohohóóóó, teraz ma napadá, v nedeľu som večer volala s Martinou, ktorá chcela vedieť všetko, t.j. VŠETKO a ja som jej rozprávala detaily (kto by chcel aj detaily, 54 korún minúta hovoru...alebo si proste načítajte môj blog, však. Dnes sme zavalení informáciami o všetkom...) a potom to ona uzavrela (úplne vážnym hlasom, slovný prúd prerušovala rozmýšľacími pauzami - panebože ako sa to po slovensky správne povie?? Proste Denkpausen, hej?) slovami: "No...keď dáme dohromady všetky naše skúsenosti s Nemcami, akože aj moje aj  tvoje, tak z toho vyplýva, že Nemci sú nadpriemerní."
A čo si z toho môžete zobrať vy? Napríklad že v našich kruhoch je celkom bežnou mierou "dva a pol Anticolu" (veľmi zavádzajúce, lebo to bol odjedený a nikto by hádam neveril že dva a pol neodjedeného Anticolu je vôbec fyzicky možné, pričom už nikto naozaj nevie, koľko z neho odjedené bolo...) alebo ešte dve päste a kúsok (prípadne teraz dve päste a pol kúsku).

Kam som sa zasa dostala od nakupovania (čo je celkom nevinná téma) až ku kokotom a to celkom konkrétnym (nie veľmi slušná téma).
Čo som to...aha. Tak som teda chodila po Auparku, počúvala som pesničky od Hamburgera (no...dobre dobre...dala som si ich do mp3-ky, hovorte si čo chcete) a nenašla som nič poriadne. Ani doplnky (ach trt, v Nexte mali nádherný náramok...za 17 euro. Potom už sa mi až tak nepáčil), ani tričko, ani proste nič, len kabát, ktorý som nehľadala, ale zas keď som ho videla, tak som vedela že to je ON.
Za 81 euro, s malou dušičkou som volala drahej matke a ponížene kňučala som do telefónu aby som si vypočula nasratým tónom, že si mám radšej vypratať skriňu a hneď budem mať čo nosiť (chodia sa tie hlášky učiť do nejakej školy, či čo???). Nakoniec mi bola prisľúbená polovica, tak som spokojne zložila a kúpila si ho. Je úchvatný. Fakt.
A ešte som si doniesla domov jedno čierne tielko za päť evri, v zmysle zákona že čiernych tielok nikdy nie je dosť, ale chcem si obliecť na duše do Harleya obyč čierne tielko??? Nechcem!!! To by chcelo voľačo nápaditejšie. Navyše mám otrasnú pleť (mama to volá že zrelá na vysexovanie, práve mi to povedala...a tvárila sa pri tom vševedúco, aj keď nemá čo odkiaľ tušiť, lenže ona prezieravo predpokladá, že spím s každým, ako správna matka) a na tú by mi pomohol možno tak divadelný make-up, že by som sa zmaľovala a vypadala potom ako tropický hmyz? Porozmýšľam.
Kažopádne to vôbec nerieši skriňovú otázku. Konečné riešenie skriňovej otázky...tak je to, toto by mal riešiť európsky parlament a ne kokociny ako zákaz makových koláčov. Ach.