There she goes, she goes and nobody knows

Nemám teraz čas, takže to dopíšem neskôr, lebo aj sobotná noc stojí za zreferovanie keď som si utriedila myšlienky a spomenula detaily...teda, hrubé obrysy.
A odpovede na vaše otázky - Samo má 11 rokov  a proti návrhu ktorý v jeho mene vyslovil iný spolužiak sa vehementne bránil.
Dneska som sa mimochodom na to sťažovala v škole, svojim spolužiakom teda, aby bolo jasné a Braňo (ten z Čáčova) zahlásil: "Si sa mala vyzliecť, to by ho odradilo."
Tsss.

Deti moje, dokončím to tu, keď už som vás navnadila. Chacha.
Ale najprv trošku zapičujem, ako chalan od susedov. Lebo objednala som si knihy v tom pojebanom Eurobookse a oni vám posielajú SMS keď to príde, Väčšinou. Ale dobre sa na mňa vysrali, tak už som tam dnes išla, celá napenená, lebo to sú učebnice a potrebujem ich, lebo z čoho mám učiť tých malých kreténov, no?? Deti zlaté, som chcela povedať, ne kreténov.
A oni že nóóóó, ale to ešte neprišlo a to je v dotlači a to bude asi tak za dva mesiace. KKS, to mi nemohli napísať, že, lebo načo si asi tak pýtali môj mail a číslo, do zoznamky?? Pche. Bola som nasratá jak trpaslík, lebo neviem kde mám tie knihy zohnať a po druhé čo je toto, moja starosť, knihy do školy zháňať? Ešte k tomu tak drbnuté. Tak ich teraz skúsim hľadať na nete a keď to objednám cez Amazon a bude to stáť mrte, mne je to jedno, nech si to zaplatia. Vŕŕŕŕŕŕ.

Vtipnejšia, teda trt, ale milšia časť dňa chvalabohu nasledovala hneď za tým. Trepala som sa na svoju základku, kde budem praxovať z nemčiny, aby som si tam vybavila aj prax z dejáku. U svojej bývalej triednej. Ale ona tento rok neučí dejepis (škoda), ale vybavila mi to u inej, tá ma tuším učila etiku, ale bohvie, meno si pamätám, ale detaily mi alkohol rokmi vymyl z hlavy.
Tak som tam s ňou sedela v kabinete, dohodli sme si dni, popičovali na školstvo a ministerstvo, v neposlednom rade na harantov a zrejme som ju zdržala asi tak polku hodiny takže haranti mi boli určite neskonale vďační. Akurát že nevedeli, že to kvôli mne, takže ich vďaka vyšla len tak do vesmíru, ale vesmír neni kkt a pošle mi ju naspäť.

A teraz to, čo som chcela. Teda sobotňajšia noc. Saturday night fever, chacha. A sunday morning hangover. (Ne, tu už žiadne chacha nebude.)
Tak. Jedného pekného sobotňajšieho večera sme sa vybrali so slepačím výborom žiť a pribrali sme aj bratrancovu frajerku, lebo slepačí výbor získava na popularite. Juch.
Začali sme v krčme Trissinho drahého otca, lebo, ako už som možno spomenula, vyjadril nespokojnosť s tým, že ona nikdy nevodí kamarátov do jeho krčmy. Hovorila som to aj svojmu drahému fotrovi a on že presne, do rodinného podniku predsa musíte chodiť míňať prachy!

Velice sa mi tam páčilo a tie ceny sa mi páčili úplne najviac, lebo vodka za 1,70, uznajte.
Začať pivom a pokračovať vodkou, na to už si môj žalúdok a iné orgány zvykol. Ale zabiť to potom gin tonicom, to bolo zrejme pre chudáka žalúdka problém, lebo na druhý deň som si to hrozne vyžrala a myslela som že zemrem. Vlastne už aj neskôr v ten večer som pociťovala všelijaké tlaky nesprávnymi smermi.
Podgurážené sme sa vybrali do Harleya, bohužiaľ bez Oasisa. (Spomenula som tu už Oasisa? Martina ho číta Oeuzis, alebo tak nejak, po anglicky proste, ja Oasis - píš ako počuješ, Štúr ma naučil - a Triss ho nazvala Oázis.) Oasis je taký Vanglán vole, z couchsurfingu. (Btw, stretli sme sa potom neskôr v nedeľu, ale to sem teraz nepatrí.)

V Harleyi bolo príjemne, ako doma. Chvíľu sme tancovali na bare ale napiču hrali tak sme zliezli a chlastali, zasa vodku (chudáááák žalúdok). Keď bola rada na mne kupovať chlast, došla som k baru a zakecala s nejakým Iráncom (ja neviem prečo, ale ja keď sa zoznámim s cudzincami tak ja im vždy hovorím "Džííííz-s, that´s so cool, that you´re from ...." - sem doplniť krajinu). A on asi dúfal že niečo bude, lebo sa velice usmieval na mňa, ale potom (našťastie) došli baby a Triss sa dožadovala svojho drinku. A oni mi povedali "Prečo sa bavíš s Iráncom????" A vraj tam majú nejakých Rakušanov. Tak som nechala Iránca zmätene stáť pri bare a vytrielila som smerom k nášmu pôvodnému stanovisku. Martina mala nejakého vyhadzovača (no dobre, to tvrdím len ja...jeden z Österreicherov). Checkla som ostatných dvoch a jedného som si vybrala. Keď ma zabijete, nepoviem vám jak vypadal...nepamätám si. (Cha. No, jedno malé cha je namieste, či?)
On bol celkom easy-going, lebo ani ne za 5 minút sme sa bozkávali a potom mi kúpil drink (no, veď toto...ten posledný ma definitívne dorazil, ale ja neviem povedať ne. Ako mi povedala Chantal, že ja nemám problém len s Démonom Alkoholu, ale aj s Démonom Súhlasu. Zrejme. Asi, možno, zrejme, nuž hej. Nechajme to.) a ja som chlastala odušu. Potom nastal problém pre mňa typický - keď sa nadrbaná s niekým bozkávam, strašne sa mi začne točiť hlava a je konec. Tak to bolo. A on (jasné postranné úmysly) sa spýtal či chceme ísť na čerstvý vzduch. Ja (bez postranných úmyslov) som prikývla. Tak sme vyšli von a on (veľmi akčný chlapík toto) dal druhý návrh, či ideme do jeho auta sa trochu kuscheln (odmietam to preložiť, lebo po slovensky to znie debilne). A ja že ok. V skutočnosti som myslela na to, či sa vyšablím už teraz, alebo až doma, alebo poprípade vôbec. Samozrejme v jeho aute nič nebolo. Nejaké pokusy som stopla hneď v zárodku a potom som sa vytackala von, že mi je zle. (Ohromná spoločnosť som ja...)

A on bol veľmi gentlemanský, lebo sa tam o mňa staral, napriek tomu že som doňho hučala že prečo vlastne pomáha ožratej neznámej žene. (Keď pijem, prídem aj o posledné zvyšky zdvorilosti a potom to vyzerá že som nevďačná, ale to bola len čistá zvedavosť.)
A on dával voľačo v zmysle že aká som pekná a že on ma chce ešte niekedy vidieť a že ja si určite nebudem pamätať ráno jeho meno (??? Môže vám toto chlap povedať?) a pod. A ja že - ja budem asi grcať. (Chacha, teraz sa smejem, ale vtedy mi to moc vtipné neprišlo. Btw, táto romantická scénka sa odohrávala na parkovisku pred Harleyom, kde som sa držala z jednej strany jeho auta a z druhej nejakého cudzieho auta a a z jednej strany ma držal ešte aj on...hovadské to bolo.)
A on že strč si prsty do krku. (Fakt nechápem, kde to berú a čo ich k tomu vedie.) A ja že nikdy. A rozumejte, to si predstavujte tak komplexne, že všetky tieto veci sa tak premiešavali a jedna replika cez druhú, ne že porade. Medzito ešte dal voľačo o tom že som sexi a ja že ale určite ne (lebo veď taká ožratá...) a on že určite hej a ja že ale nebudem, ak budem grcať. (Kks tento štýl "a ja že a on že", to fakt móžem.)

A tak dokola a potom sme sa nejak znovu dostali k nemu do auta (hm, tuším mám fakt medzery, ale ja teraz neviem ako k tomu došlo) a ja som v tom aute zaspala (no, ne úplne, ale skoro) a potom som sa zrazu prebrala a on že nech mu dám svoje číslo. Nemohla som si spomenúť na svoje číslo!!!! A tobôž ne po nemecky. Ale nejak som to zvládla, lebo v nedeľu mi napísal. (Oh my fucking Jehova...neviem či je to dobre alebo zle.)
Potom nastúpili jeho kamoši a pýtali sa či ma majú odviezť domov. Strašne som sa potešila, že by ma niekto odviezol domov zadarmiko, lenže oni nemali ani tušenia kde sa nachádza moja ulica. A viete čo spravil môj Rakušan??? (Btw, to meno som si zapamätala. A ešte to, že brutálne bozkával a brutálne voňal.)
Vytiahol 15 euro, že na taxík. V takých situáciách sa vo mne vždy ozýva tá pojebaná slušnosť a poctivosť, tak som odmietla. On na tom trval, tak som si vzala aspoň desinu. (No, umlčala som poctivosť, lebo ku mne domov by to bolo max za 5 evri...)

Zavolala som si taxík a potom som im chvíľu nariekala že neviem aké auto vlastne pre mňa dojde a potom som nejak asi vystúpila a chvíľku som sa motala po tom parkovisku, asi tak 10 sekúnd. A narazila som na nejakú skupinku (baba a dvaja chalani) a oni ma presviedčali nech idem s nimi (neviem prečo). Tak som išla a vôbec som neplatila, lebo nechceli prachy. Svet je čudák.
Ale veď dobre. Peňáze od Rakušana si odložím na svoj notebook na ktorý tak krvopotne šetrím, že 10 euro za týždeň (prestaňte sa smiať!). A uvidíme, čo sa bude diať ďalej.
Inak, keby to niekoho zaujímalo, v nedeľu príde Hamburger do Bratislavy!
Nuž...radšej si idem pripravovať hodiny, aby som nenapísala ešte voľačo. lebo čo by ste si vy pomyslili! (Naschvál je tam pomyslili, ne že preklep.)