Kultivovanie dekadencie a vnútorné hodnoty

Ach ženy, ppč víkend som mala, presne, po mojej, to je asi jasné. Nemám teraz moc čas, ale hádam sa dostanem k tomu aby som sa trošku pochvastala, aj keď neviem čo by som vlastne mohla také povedať a nebola by to prasačina alebo príliš intímny detail. Óóó, ale dobre bolo, veru veľmi dobre.

Aby som dokončila. Felix prišiel na víkend do BA. Viete, Nemec. Netreba dvakrát vysvetľovať, že.
A áno, videli sme aj mesto. A ešte aj Harley. Okrem interiéru videl v Harleyi aj SND (nami ľudovo zvané esendéčko), lebo s Martinou sme s rozšupli. (Jaaj, 9 ginov...len tak v skratke.)
Potom celú nedeľu o tom rozprával, nejak ho to vzalo. Nuž, my sme fakt dobré, o tom potom, mali by sme dostať angažmá (pchchchch...neverím, že angažmán sa píše s N na konci, rovnako ako neverím na dvojcentimetrové nezmary, správny nezmar musí mať minimálne sedem cenťákov), inak to nevidím.
Okrem toho sme ešte boli aj v kine (na Killers...akože, neoplatí sa za to dať toľko peňázu, podľa môjho skromného názoru, ale zasa, netrebalo tam rozmýšľať a navyše tam dosť často pobiehal Ashton Kutcher hore bez) aaa....no to je asi tak všetko. Vonku bola zima jak v piči, takže sme sa moc netrepali do ulíc, maximálne tak najesť sa a popri tom sme vybavili nejaké pozeranie pamiatok (...že pamiatok, neukázala som mu nijakú pamiatku, keď mám byť úprimná, ale na druhej strane sa nedá povedať, že by nevidel nič zaujímavé, chacha.)
Zaujímavostí sa udialo ale viac. No, aby som nepreháňala, ale zasa...dá sa. Hostel bol strašne lacný a aj tak vypadal, na druhej strane, keď nemáte prachy, tak sa zmierite s kadečím. Steny boli asi z papiera, počuli sme keď vo vedľajšej izbe niekto chodil. To mne napríklad neprekážalo, skôr by som povedala, že tí vo vedľajšej izbe si museli vypočuť všetko možné...len nie kroky na drvenej podlahe. Chacha. A nemali sme kúpeľňu, mojou jedinou záchranou bolo, že tá celochodbovo-spoločná bola asi tak dva metre od našej izby. Viete, samozrejme som nemal nič slušného na seba a premávať sa po celom hosteli v takej minimalistickej nočnej košieľke zasa nie je môj celoživotný sen. Samozrejme by to bolo príliš dokonalé, takže ešte jedna vec - tá kúpeľňa bola mužská. S čím som ale nemala problém ja, skôr nejaký ten chlap, ktorého som kde-tu stretla (ale chvalabohu aspoň vždy normálne oblečená). Jeden dokonca vliezol dnu, ale keď ma zbadal pri umývadle, hneď aj vyliezol. No neviem, čo je taký fajnový, šak sprchy mali závesy.
A inak čo ešte...no, dekadentné to bolo dosť, čo znamenajú "vnútorné hodnoty" asi vysvetľovať nemusím, postele vŕzgali ako v nejakom filme (to vŕzganie bolo takmer klišovité...fakt) a víkend bohužiaľ trval len 4 dni, takže včera mi Felix zasa odišiel. Och. A ja sa celou mysľou koncentrujem na to, aby som nezostala namotaná, ale to ani nejde, lebo on je taký...no chápete, boli sme vonku aj s babami a oni sa spýtali (hneď jak on išiel na WC), či je putovný a vypožičateľný. Chápete. Zloba.