I want it that way

Pamätáte si na Backstreet Boys? Ak ne, tak chytro zapnite youtube, lebo táto pesnička sa medzičasom stala hymnou erazmu a k tomuto príspevku je viac než vhodné si ju vypočuť. I keď Crazy Crazy Nights od Kiss tiež vhodne vyjadruje čo sa tu dialo, keď slepačí výbor vkročil na luxemburskú pôdu. Tak. Obrátili sme to tu hore nohami. Oslavovali sme štýlom po nás potopa.

Streda

Slepačí výbor dorazil do Luxeburgu. Večera na intráku a jedna fľaša rumu (ešte stále som chorá a šetrím sa na pátek a sobotu) v kuchyni, spolu s Mariusom (ktorého odteraz volám AJ - ako ten z Backstreet Boys), Francescou a Renatou. Príjemný pokojný večer. Jeden z posledných.

Štvrtok - Metz

Výlet do Frantíkova. To že ste vo Francúzsku spoznáte podľa toho, že nikde na okolí neni ani jedinej žaby, alebo slimáka. Proste pôjdete v protismere žiab a s istotou trafíte do krajiny Žabožrútov. Heh.
Pozreli sme si katedrálu a potom sme šli nakupovať - šak slépky.
Mne bola kurevská zima a tak som si obstarala vianočný darček, kožené čižmy za 130 euro. (Neskôr mi v potravinách nešlo zaplatiť, lebo na mojom účete bolo 24 euro. Ktoré som minula na whisky.)
Na konci sme nakúpili žrádlo a mašírovali domov. Uvarili sme čaj a sedeli v izbe, ale nuda nebola, aj keď sme nepili. Natáčali sme videá s plyšovou krysou (bola pokrstená na Hammela) - najlepšie je asi to s názvom "Nahríbovaný Hammel (Hammel on mushrooms)".

Pátek - Trier (ak chcete, Teriér, ako povedala Triss)
Vymotali sme sa z domu a dorazili do Nemcárne. Zase bola na programe katedrála (zaujímavé že sme v tých kostoloch nezhoreli na prach...no ale to asi preto že bordel sme začali robiť až v piatok večer) a obchody. A vianočné trhy. A nakoniec lacná nemecká kozmetika, keď už sme tam boli. To sa oplatí.
Cestou sme sa dohodli, že na Legendary party (to je naozaj oficoš názov, hoci my z každej party spravíme legendárnu) sa predsa len ide, napriek tomu že sme na smrť unavené, ale domov sa pôjde posledným vlakom o jednej. (Prvý ide o piatej, ako je známe.)

Dorazili sme domov, bez večere, v rekordnom čase sme sa namaľovali a prezliekli a aj s nemeckým pivom (každá sme si v Teriéri kúpili six pack a nikto sa so svojím nechcel deliť - nabudúce to bude asi bednička a potom pivný sud - a preto si Chantal s Radanou museli kúpiť Jelzina za pětku) sa dotrepali na poštu. (Pošta je intrák, alebo aj dom neresti po najnovšom.)
Tam som slečny zoznámila s ostatnými erazmákmi a keď sa čo to popilo, vyrazili sme do Luxemburgu. Vo vlaku AJ (btw vlastne ho voláme aj "Rímsky Legionár Gaius Minimus" - domyslite si prečo je tam ten Minimus) namotával a presviedčal, že rozhodne nikam nejdeme o jednej a pekne zostaneme do rána tak ako ostatní. (BTW, on namotáva, Afričania hustia...taký malý slovníček.)
No a party bola...legendary. Samozrejme sa nikam nešlo o jednej. Aby som to zhrnula. Ja som o dušu tancovala s každým černochom, lebo ma vždy drapli a nepustili. Vrana sa spustila s Rímskym Legionárom Minimusom, Triss bola - hm, netuším a Radana so Chantal zaspali na gauči.

Sobota

Pôvodný plán bol vstať a pozreť si už konečne Luxemburg-mesto. Ale nevydalo, lebo sme spali do obeda, potom varili a kým sme sa niekam vykokotili, bolo pol šiestej (a nešup ho na dvanástu) a tma. Tak sme aspoň kúpili jedlo a chlast (Janko Idzec - celým menom Johnny Walker) a vrátili sa do Eschu.
Narodeninová party sa konala v dome neresti na pošte. My sme sa vychystali s pokojom Angličana a dorazili o pol 11, keď práve začínala zábava. (Jasné, my sme doniesli zábavu...lebo sme kurvinec na kolečkách.)
No a z tejto party si toho nikto veľa nepamätá  a keďže ja som bola zrejme najtriezvejšia (sama neviem ako sa to stalo), dávala som dokopy puzzle tisícku, ale nemohla som byť na všetkých miestach naraz a preto niektoré kúsky sú asi navždy stratené. (Padli za oltár vlasti?)

Ale tak približne v prvom bode sme sa všetci zhodli:
Začalo sa chlastať. To ostatné nie je celkom zajedno so súslednosťou časov, ale aspoň informatívne...
Radana tancuje Lady Marmelade na prázdnom parkete (dosť explicitne, nič nepomáhajú jej výhovorky že to tak robí už od 11 rokov) a všetci čumia so spadnutou sánkou. Pripája sa k nej pár černochov a ostatní uznanlivo pokyvkávajú hlavou (ako osemdesiatnik na priedomí).
Všetky sa učíme danza kuduro (oioioi sa stáva heslom tripu).
Tancujeme, spievame, pijeme.
Chantal sedí a točí sa jej hlava, vediem ju na hajzel a cítim všetky tie pohľady zabodnuté do našich chrbtov.
Chantal grcá o poschodie nižšie, ja jej držím vlasy a dotrepú sa dvaja Afričania. Jeden z nich šikovne využije moment, kedy sa idem vycikať a natrepe sa jej do kabínky aby jej mohol vyprávať ako dobre vyzerá.
Ideme do kuchyne, kde Chantal oddychuje na gauči a zežereme tortily aj s dipom. (Hádam si ich tam nikto nenechal na ráno.)
Ideme naspäť hore do práčovne, kde sa odohráva celý ten cirkus.
Tancuje sa a pije.
Zrazu všetci hľadajú AJ-a a Triss, ktorí sa niekde vyparili (posledné slová čo si pamätám od Triss sú "Teraz som ja na rade").
Vrana posedáva na stoličke. Začne pátracia akcia po milostnom páriku a všetci uzatvárajú stávky, kde a kto ich nájde trtkať. Zdržiavam sa. Chantal sa vracia na parket. (Ale našťastie už nevracia.) Vrana medzitým vyleje pivo, lebo drží plechovku síce rovno a pevne, ale hore dnom. Všimne si to až keď je celý obsah na dlážke.
Ja tancujem s Kamerunčanom od nás z intráku, ktorý po mne ide jak po údenom (to už som vedela predtým, ale bol jediný muž na parkete tak čo som mala robiť?) a snaží sa ma pobozkať ale ja sa uhýbam jak úhor a tvárim sa že nechápem.
Stále všetci pátrajú po páriku. Sedím vedľa Vrany a vedľa si prisadá nejaký Afričan.
Odchádzam a posledné slová ktoré počujem od Vrany sú "On ma tak príjemne škrabká po chrbte". Keď sa vraciam na miesto, Vrana ani Afričan tam nie sú.

Nakoniec predsa len pozbieram všetky členky slepačieho výboru (aj milovníci sa objavili).
Ideme domov a pre dobro a česť všetkých vynechám tie reči ktoré sa viedli cestou.
Vo dverách Residence V. Huga stretávame Kamerunčana s AJ-om, ktorí idú späť na poštu, pre pivo.
Ja sa v momente rozhodnem že idem s nimi, Triss sa pridáva. AJ nechce ani jednu z nás, ale aj tak ideme, zbytok slépok ide hore. V polke cesty si Triss vytkne členok a AJ ju odnesie späť ku mne, ja s Kamerunčanom pokračujeme vo výprave za tromi plechovkami piva.
Vraciame sa a vidíme párik sedieť na schodoch, Triss v šoku že Vrana zmizla niekde s nejakým černochom a nikto nevie kde. Bežím hore do izby, samozrejme sú všetky tam. Vraciam sa dole a vysvitne, že to ne Vrana, ale ja som "zmizla" s černochom (to akože keď sme šli pre to pivo).

My štyria ideme do kuchyne. Ja kecám s Kamerunčanom, Triss píska (to sa ani nedá inak nazvať) na AJ-a. V istom bode ja a Kamerunčan radšej odchádzame spať (každý k sebe, jasné).
Ráno si nikto nepamätá, čo sa presne stalo a ja im to s radosťou opakujem celý deň aj s citátmi, ktoré ani jedna z nich nechce počuť. Haha. Samozrejme vstávame o pol jednej a kým sa dostaneme do mesta je už tma, ale Luxemburg je pekný aj za tmy. Však.

Konštatujeme že sme Slovensko uviedli v najlepšom svetle, že sme kurvinec na kolečkách (ako cirkus - proste putujeme) a že je najvyšší čas opustiť loď.
O polnoci slépky nasadnú na vlak a ja vyťahujem vysavač a dúfam že ma nikto nepríde zachloštiť že o pol jednej ešte buntoším, keď doteraz tu bol bordel a hluk.
Dnes som celý deň prespala, na školu som sa vyjebala. Večer som bola u Gaiusa Minimusa (lebo dneska som ja na rade...keď som doteraz bola na čakacej listine, že). Zajtra už do tej školy musím a už je zas pol druhej. Ja sa asi už nikdy nevyspím.
Kto z toho boja vyšiel víťazne? Rímsky Legionár, zrejme. Bol šťastný prešťastný, ako sa naňho všetky Slovenky lepili a najviac mu imponovali závistlivé pohľady Afričanov. (Asi sa v duchu pýtali, ako to ten Nemec robí. No, ono to robil v prvom rade Janko Idzec.)