Pičung

Včera som nespala celú noc. Alebo takmer. Najprv mi nedovolilo svedomie lebo som nejako včera zistila a dospela do bodu "dopiče toľko roboty a tak málo času". Ležala som v posteli a premietala si všetky seminárky ktoré mám tento semester napísať a je ich požehnane. Kokos. A viete čo? Písala som maily k nám do školy, lebo doteraz ma stále ignorovali. No a včera som sa dočkala odpovede, že "škoda že ste za mnou neboli na konci letného semestra, aby sme sa presnejšie dohodli na tej seminárnej práci". Mala som sto chutí jej napísať že "paní doktoroko, vy ste doktorka?" Ja že som za ňou nebola? Bola, to vám hovorím a potom som jej ešte aj písala, ale ona vždy len "ja vás budem priebežne informovať". Hovno a ne informovať. Bordel na kolečkách to je a ne univerzita. A keď aj môj diplomový školitel ma takto odjebe tak neviem. Lebo tomu som písala a tiež neodpísal. (Lenže za ním som naozaj nebola...)

Potom ma začalo znova dusiť ako tuberáckeho fajčiara a tak to šlo celú noc. Vodu som mala na okne, to znamená že bola ľadová ako horská bystrinka. Fuj.
A dnes som unavená a zničená a tučná. Tučná som bola už aj včera. Nejak som stučnela a neni to tukem iluzí, bohužel. Otras. Popri tom sa zasa cpem, teda obedujem koláčiky, ktoré som si napiekla. Ani nejsú moc dobré, lebo mi džem vytiekol z lístkového cesta a je lepkavý a nejaký...no proste neni domáci. Idem si ľahnúť, aby som do skúšky nazbierala síl. Mala by som si ísť radšej zabehať, ale je mínus triso stupňov a ja nenávidím behanie, takže si radšej pospím. Ak mi svedomie dovolí.