Možno mám ešte do rána čas

Pchám sa Merci čokoládkami, skladám hračky z Kinderka. (Btw vedeli ste že Nemci volajú kinderká Ü-Eier?? To akože skratka od Überraschungseier. To môžu len Nemci vymyslieť, tí si zo šeckého spravia skratku. Preto hovoria U-Bahn a S-Bahn, lebo sú hnilí vysloviť Unterbahn a Schnellbahn. Dokonca namiesto Straßenbahn - čo je električka - niektorí hovoria StraBa. No chápete toto??? A namiesto Zivildinest hovoria Zivi - čítať civi, ale to je teraz vedľajšie.)

Mi doniesol fešák minule. Teda tie kinderká a čokolády a kokotiny. (Chce ma vykŕmiť?) Človek sa potom cíti ešte horšie, lebo ho deň predtým tri hodiny riešil so Chantal...teda ten človek som ja, áno, zjednodušíme si to a nebudeme abstraktní. Lebo on do telefónu povie "Mám ťa rád" a ja na to že "Čau."
Potom som sa ešte pol hoďku cítila ako odporná striga... Aj ja mám svedomie, nebojte sa.
Hm. Hmmmmm hmmmmmm hmmmm. Čo ja viem. Kedy som začala byť taký egoista? (Či už vždy som bola? Je to vrodené?)

Inak som ešte stále chorá, nezlepšuje sa to, iba zhoršuje, alebo presnejšie - mení. Najprv ma všetko bolelo a soplila som a hrdlo ma bolelo úplne najviac. Potom som už len soplila a potom už mi bolo relatívne dobre tak som sa hneď vyteperila na skúšku (ale v podstate som nemala veľa iných možností, lebo všetci chodia na skúšku aj chorí, divadlo především, jednoducho show must go on). A teraz kašlem ako starý tuberák, takže zrejme nemám mor, ako som si pôvodne myslela, ale predsalen je to TBC, ako vždy. Mávam často tuberu a neznášam to, lebo si idem pľúca vykašľať a hrdlo ma z toho bolí a nemôžem zaspať, lebo ma dusí jak kokot. (Viete prečo...keď sa s nadšením dáte do fajčenia, môže sa vám ľahko stať, že vám zabehne. A netvárte sa že sa vám to ešte nestalo.)

Tak aj včera. Záchvaty kašľa muselo byť počuť až do domu oproti cez ulicu. (Chudák Ernest, ktorý býva hneď vedľa mňa. Ale to má za to, ako vstáva každý boží deň strašne skoro a púšťa si správy, prípadne tri hodiny NAHLAS telefonuje po africky.) Bolo to až také zlé, že mi slzy tiekli a potom som si poplakala, čo už som iné mohla robiť, je to úľava. Len je smola že čaj si musím variť sama, a nedójde mamička ma poľutovať. Škoda.

Preto som sa dnes rozhodla zostať doma, lebo som vlastne PN (to som aj inokedy, ale nesúvisí to so zdravotným stavom, ale s prístupom). Tak som sa aspoň vyspala (neviem prečo ma dusí len večer a ráno nikdy) a raňajkovala som praženicu so schwarzwaldskou šuňou (bola zlacnená!) o 12. I like. Teraz sa chystám do obchodu, lebo už nemám citróny a pomrdanče. Milujem pomrdanče, aj mrndarinky, ale pomrdanče viac. (Aj onanás by som si kúpila, ale celý sama nezjem a budem mať akurát rozodratú papuľku.)
A mám chuť na mäsové koláče a zrejme si ich aj upečiem, keď už som sa rozhodla tráviť tento semester poflakovaním. Lebo keď sa tak flákam, je jasné, že získať titul mi zase bude zaťažko a preto je vhodné myslieť na zadné dvierka a to je moja kaviareň (s kavárnou zestárnou, ti co v ní sedávaj - kultúrna vložka) alebo kieho anciáša (kerú Máriu...jáááj, mám rada tieto - ehm - slovné barličky?) kde budem ja vypekať a vyvárať. A mäsové koláče budú mojou špecialitou. Nebojte sa, kúpim si normálnu fašírku z bravča, nepoznám nijakého Sweeneyho Todda, ktorý by pre mňa zháňal flákotu. (Aj keď tu by som mohla robiť rôzne druhy koláčov - napríklad africké, európske, ázijské...bársjaké, tu je národností ako maku. A zasa sme pri Sweeney Toddovi. Skloňuje sa to vôbec?)