No...I don´t remember

Kde by som začala? Napríklad že takto nevyzdraviem ani do súdneho dňa. Tento týždeň bol party-party.
Vo štvrtok sme organizovali slovak evening, kde cez fejs 21 ľudí potvrdilo účasť, tušili sme že dojde asi tak 30, ale kuchyňa praskala vo švíkoch, nemám poňatia o počte. Každopádne, bol to vydarený večer, všetkým chutila kapustnica (okrem Afričanov, teda viem len o jednom, ale zas mne tiež nechutí všetok ich stuff, takže to neberiem osobne), aj mäsové taštičky (za tými sa len zaprášilo), aj špenátové taštičky, aj bryndzová nátierka (zežrali všetky jednohubky radostne) (vlastne nimi zajedali kapustnicu), aj tvarohový koláč. Takže päť hodín strávených nad hrncami sa oplatilo a všetci nás len chodili chváliť.

V piatok bol latvian national evening, kde sme tiež žrali, ale pre zmenu lotyšský stuff. Karbonátky a zemiakový šalát (ako u nás, heh) a medová torta, tú by som vedela zežrať celú. Fantastická! V pátek som sa už aj opila, boli tu chalani zo Slovenska, takže sme chlastali cuba libre a nakoniec sme spievali Macejka. (Nuž, záhoráci, čo vám poviem.) Nakoniec sa aj tancovalo a keďže som ho už mala, tak som sa tam vykrúcala jak divá. Aj s Mariusom. No...tak veru. S ktorým som potom tak trochu skončila v jeho posteli. Na tomto mieste je hádam načase oznámiť, že som znova single. Nerobí mi dobre byť vo vzťahu, to proste asi neni pre mňa, jedine že sa to niekedy zmení, v čo dúfam, lebo deti by som chcela jedného dňa. Takže teraz mám už iba aféru o dve poschodia nižšie, čo nám obom vyhovuje, lebo máme tak nejak rovnaké názory.
Kameňujte ma, ale nepomôžem si.

No a k včerajšku. Vám asi veľa nepoviem, lebo mám okno a to prosím také, že ani útržky, ani matne, ani vóbec nič, ani po tom ako mi porozprávali. Šla som do kómy a už si to nechcem zopakovať, ale veď to hovorím vždy.
Kúpili sme si dva Jägermeistery, pre štyroch akurvát. Ale bolo viac ľudí, a tu sa nesebčí, ale sa nalieva, takže padli rýchlo. Marius vytiahol tretiu fľašu, ale už načatú. Keď padla tá, rozhodli sme sa ísť do baru oproti aby sme si kúpili ešte. Lenže tam už nemali Jägera a teda the winner bola whisky, za 40 éčiek (Braňo tvrdil že teraz dobre zarába a tak to zatiahne, ktovie ako sa na to pozerá teraz...).
No a moja posledná spomienka je, ako otváram tú fľašu. Vážne. Následne si pamätám ako ma niekto ukladal do postele (do mojej), ako šablím na zem vedľa postele a potom v noci som si vyzliekla jeansy a dala dole náušnice.

Keď som sa zobudila, bola asi jedna hodina poobede. Okrem jeansov som bola oblečená (našťastie mi dali dole aspoň kabát), namaľovaná, čočky inclusive, jak vždycky. Bolo mi chvíľu čudne ale potom som vstala a normálne fungujem. Vedľa postele hrniec (už ho asi nepoužijem na varenie...ale nikomu o tom nepoviem, síce som ho umyla poriadne, ale viete ako to chodí) a v ňom tyčka, všade okolo toaleťák a vreckovky a keď som nadvihla hrnec, dvihol sa mi aj žalúdok lebo pod hrncom tiež tyčka a smrdelo to jak sviňa. Začínam byť vážne socka, ako dude Lebowski.
Aby som tromfla svoje vlastné zážitky, musela by som už len niekoho ogrcať asi...lebo taxík za 90 a kóma, to mám zatiaľ len ja na konte.
No.

Po zobudení som postla spýtavý status, ktorý mi lajklo 12 ľudí (vidíte? Všetkým sa páči keď sa zrušíte.) a šla som do kuchyne vyspovedať Mariusa (nechceli by ste vidieť ten újeb keď ma uvidel), že čo sa teda dialo. Tak prosím pekne, z tej whisky som vraj mala veľa a keď padla fľaša, padla som aj ja (asi za oltár vlasti). Vraj som nerobila nič trápne, iba som zaspávala na stoličke (otrava alkoholom jak delo) a nechcela som ani za boha spať u Katky (neviem prečo, ale keď sa opijem, som hrozne tvrdohlavá). Ale chodiť som už nevedela, tak ma Marius a Maurice (jeden Afričan) odniesli (jeden za ruky, jeden za nohy...vraj, ale o tom nič neviem) dole schodmi (baby ma predtým obliekli) a naložili do auta (???) od Kathy (koľké šťastie). Vraj som grcala aj z auta (hm...som zvedavá či to tam ešte zajtra bude keď pôjdem okolo) a potom ma odviezli tých 5 metrov domov, vyniesli hore schodmi (to musel byť pohľad inak), uložili do postele. Marius sa vraj pýtal či ešte budem grcať a ja vraj že v žiadnom prípade. Pre istotu šiel do kuchyne po hrniec (no...) a ja som medzitým šablila na zem. (Mrkvu a tak.) Potom aj do hrnčíčka. Potom chlapci zrejme odišli.

No a teraz už mám všetky puzzle z príbehu, asi tisíckusové.
Prasa som, prasa. Akože spievam si Hovadá od Slížov a sedí to na mrte. A okrem toho musím aktualizovať moju mapku, ktorej pracovný názov je asi Všetci moji muži.