In Božkov we trust

Masters of Rock 2012 bol fenomenálny. Skrátka, mega. Neviem čo povedať, lebo za 5 dní sa stalo asi VŠETKO, čo si len dokážete predstaviť. Ale takto vám poviem. Po prvom Mastri pred pár rokmi som sa vrátila domov so svalovicou od skákania a tlieskania (fakt som mala svalovicu aj na rukách z toho večného mávania, no chápete...?) a prachy som minula na tričká. Po tomto Mastri som sa vrátila prepitá a mám (asi) abstinenčné príznaky, prachy som minula prevažne na chlast. (Ale dosť aj na žrádlo, nebojte.)

Máme nové rekordy. Ani nie v pití, to sa už len veľmi ťažko prekonáva, ale veď počúvajte. 

Za prvé sme vládli. VLÁDLI, megavládli. VŠETCI sa s nami chceli furt zoznamovať (chlapi, jasné?) a my sme vypracovali techniku odplašenia mužov do dokonalosti. V prvý večer sa k nám prichomietli nejakí sopláci 19-roční. A sedeli tam s nami, napriek tomu že sme im nenaliali z nášho chlastu (neviem či čakali, ale mňa to ani nenapadlo, to ne zo zloby), ani sme im neponúkli shishu a ešte sme do nich hustili že by mali hovoriť po slovensky a my budeme mluvit česky. Nechytali sa. Ani trošilinku.

Po ostatné večery (a dni) sa k nám pridávali rôzni muži (väčšina z nich sa na náš humor nechytala absolútne, len asi traja) a najviac leteli na to, že sme pekné (lebo nevyzeráme jak tie metalové kreatúry, čo majú 200kg a navlečú sa do korzetov) a že hovoríme po slovensky. Na vetu "Jéé holky, vodkuď ste?" (alebo ešte lepšie "zkama ste") sme reagovali rôzne - napríklad sme začali mluvit česky (vole za každým slovom, z toho sa aj smiali celkom, neviem prečo), ale jednému sme aj povedali že sme Češky a po slovensky sme sa naučili, lebo vieme že chlapi na to letia (ten s nami vydržal originál asi len tri minúty, náš najlepší čas).

Za druhé sme mega pili a hlavne zlé ovocie. Marhuľu, pivo sowieso, ale zvlášť by som sa chcela venovať piatku, kedy sme dali štvorboj.

Celý deň sme popíjali pivo, to je jasné. Poobede sme (no, vstali sme asi o 12, tak to už bolo podvečer) si dali zvyšok vodky (tuším) a šli sme na koncert. Tam sme pili pivo (samozrejme). Po koncerte už bola dosť zima a my sme sa pratali do kempu so slovami "Tomu Božkovu je v tom stane smutno!" a to bola osudová veta. Dve marhuľovice Božkov sme si dotrepali do bufetu, kde sme ich riedili kofolou (ale ne príliš, iba decentne). V nejakom bode sa k nám pridal pekný mladík. Bol fakt pekný, zhodli sme sa ja, Triss aj Vrana. Radana ako zadaná žena sa zdržala. (Zdržala sa chlapov, ale ne chlastu, ha.) A s ním sme pili a pili a on potom objednal ekrazit. Ekrazit bola slivovica, ktorú nalievali z fľaše od vodky, kde bolo rukou napísané Slivovica. Viete si to asi predstaviť, ako to chutilo. Bola to zrejme palírna U bílé hole.

Ekrazity sme exli tri a potom sa nejako stalo že sa to tam kompletne zvrhlo, lenže asi radšej nebudem ani do detailov zachádzať, lebo by ste o nás mali zlú mienku. (Vynechávam aj blízke stretnutia tretieho druhu s nejakými chlapcami pri hajzloch, najebanými jak rite, lebo keby mi o tom Triss ráno nepovedala, nepamätám si to.)

Poviem vám toto. Radka rozjebala hajzel, a jej pamätníčky zostali v smetiaku (tak strašne ľutujem že ja som vtedy grcala inde a nevidela som ju ako leží pri tom smetiaku), pred jej stanom a v kanáli (blízko stanu). Vrana sa decentne uspokojila len so záchodovou misou (nuda, to je také tradičné) a mňa ten pekný mladík odtiahol pred nejaký cudzí stan a strčil mi prsty do krku. Takže naši (nie veľmi vzdialení) susedia si ráno pred stanom našli prekvapenie. Ehm. Triss má asi namiesto žalúdka bubon z práčky, lebo ona hrdinsky nešablila. Ale mali ste nás vidieť ráno, keď sme sa zobudili ešte najebané a trpeli sme trištvrte dňa, kým to vyprchalo. OMG. Spievali sme si "Všetci ožrali sa, okrem Borisa, všetci zgrcali sa, okrem Borisa..." a tak podobne.

Hláška dňa: "Jebem tvojho ancikrista!" "Môjho?"

Za tretie...čo bolo za tretie? Ale hej, aj nejaké kapely sme videli.

Aha! Vyšetrovateľ! V jedálňovom stane sa s nami zoznámil taký chlapec. Vyšetrovateľ povolaním. Myslím, že sme ho úplne zničili. nedali sme mu šancu. Totiž dali, ale nechytil sa. Neprešiel testom. Testová otázka bola "Ako si oslavoval sviatok upálenia Jána Husa?" A on trápne oznámil, že bol v práci ale väčšina ľudí sa teší, že majú voľno. Pffff. Koho zaujíma také odpoveď? Nás rozhodne ne. (Mal radšej povedať že: Postavíš hranicu, kúpiš si hus, pomenuješ ju Ján a potom ju upečieš a zješ. Alebo si mohol vymyslieť niečo vlastné, toto je iba taký skromný návrh. Muži, buďte originálni, keď chcete niekoho zbaliť! Teda, iba keď chcete zbaliť niekoho kto je ujebaný, ale aj tak.)

Potom sme hádali že aké je povolanie (ŠtB zamietol polo-zdesene polo-prekvapene, že to už predsa zrušili) a potom sme sa mu predstavili: Jolana, učiteľka. Mária, nezamestnaná. Ale vyhrala to Anna, upratovačka, ktorá vyštudovala len kvôli rodičom, ale upratovanie je jej vášňou. Nuž, uznajte, neni to popiči? My sme sa váľali po stole od smiechu a on sedel so založenými rukami. Keď sme sa zdvihli na odchod, vôbec neprotestoval.

Ešte by som vám aj niečo napísala, ale vlastne sa diali stále dokola rovnaké veci - riešili sme volákych chlapov a chlastali sme celodenne. Napríklad v nedeľu som si prvý nealko nápoj dopriala asi o šiestej večer (a viete čo? Nealko vôbec neni na škodu!), lebo som chcela dokázať svetu že sa dá prežiť aj bez vody.

Domov sme prišli bez ujmy, napriek tomu, že som občas robila zmätky pri preraďovaní sa do pruhu a cúvala som na kruháči (ehm...) ale to nikomu nehovorte. Inak už sa moje šoférske schopnosti velice zlepšujú, ja som praktik a Vrana pozná značky, takže ma vždy informuje, keď ja si neviem spomenúť. (Najväčší problém je návesť, veď už len ten názov je jebnutý.)

Božkov forever!

PS: Sme pravdepodobne jediné, kto si na metalovom festivale nahlas spieval Ukáž mi lásku.