Rezumé

Toto jebnuté slovo neviem ako by sa malo písať, tak som ho napísala po štúrovsky, nevadí? Víkend s Vranou. Čo vám poviem, lahůdka. V piatok sme sa sťali jak divé svine, najpr polka vodky u Vrany doma (sme to do seba kopali lebo sme boli v časovom sklze) a potom rýchlo do mesta. V Irishi hrali Silent Duo (vždy sú traja) a my sme sa na nich usmievali a keď mali prestávku, zavolali sme si jedného z nich k nášmu stolu. (Seriously? Móžme my toto?) Chvíľu s nami kecal a potom nám venoval pesničku Hotel California (pre dve pani učiteľky, ktoré budú vychovávať to, čo my splodíme). Potom som sa bavila s nejakými Švédmi (pre poriadok som ich všetkých volala Sven) (protestovali) a vyfajčila som Vrane niekoľko cigariet (na druhý deň som ju za to pozvala na zmrzlinu). Len pre info, ja nefajčím. 

Vrana bola v nejakom backstagei (by ma zaujímalo, kde v riti je v Irishi backstage, ale šak nevadí) a držala im káble (to znie trochu inak než ako to je) a potom keď kapela odišla a Irish zatváral (neviete o koľkej má Irish záverečnú?), presunuli sme sa do Zbrojnoša. A tam ani neviem presne čo a v akom poradí sa dialo (lenže - 2,5dl vodky a asi 5 pív), len viem, že som sa bozkávala s maloletým. On to teda tvrdil, ale ja mu neverím, lebo nevyzeral na 16. Ale viete, keby mal rovno aj 18...no hróza! Každopádne bol dosť mladý, lebo bozkávať sa síce vedel, ale bolo vidno, že ešte nemá takú prax. Ehm. A ja čo som mala potrebu mu porozprávať? Napríklad - predstav si že v septembri nastúpim ak otvoja nová dejepisárka, čo by si robil? Alebo - vieš aké výročie si pripomíname 28. júna? Atentát na Františka Ferdinanda d´Esteho. Tak, no nepýtajte sa. Ja chlapom v baroch vždy rozprávam kokotiny. Niektorých ten druh humoru dokonca odoženie, ale to je ich chyba, že.

Domov sme došli zaránky, za svetla. Nepríjemné. A v sobotu som trpela najprv nevoľnosťami a následne kurevskou boleťou hlavy. Šli sme po raňajkách (o pol 4) na Kuchajdu a hádajte kto tam hral v rámci kultúrneho leta! Silent Duo. Skaping. Ale vyzerali sme hrozne a nemali sme umyté vlasy ani make-up, tak sme si sadli ďaleko od pódia. A tam nás balil nejaký Rakúšan. S otrasnou nemčinou a zlatými hodinkami. Myslíme si, že to bol nejaký rakúsko-balkánsky pasák Zdravko. Museli sme mu zdrhnúť. Obedovali sme o pol 11. A k tomu sme na youtube počúvali Ukáž mi lásku. Hentí dvaja raperi nás dostali do nemého úžasu, lebo naozaj neviem, ako to adekvátne okomentovať. Rozhodli sme sa, že aj my by sme mohli byť raperky a nazvali by sme sa Pusi & Ket. Koniec hlásenia.