Obyčajný víkend

Obyčajné víkendy striedajú tie, ktorým dávam prívlastok mega (odkedy sa pohybujem medzi mládežou, výrazne som zmenila slovník a už sa začínam chytať na Jugendsprache). Tento víkend je obyčajný. (A dnes k nám domov prišla Conny, naša koordinátorka, lebo dnes nám pribudne nová spolubývajúca, na miesto tej ktorá včera ubudla, ktorá začína svoje EVS. No a keď Conny prišla, načapala nás akurát pri vynášaní fliaš a generálnom upratovaní, čo je nesmierne pozitívne, nikto nešablil, nikto neumieral s opicou a nikto nebol zdrogovaný, skrátka nás zastihla v nezvyčajne triezvom a pohodovom rozpoložení. Vďakabohu že neprišla pred dvoma týždňami, lebo to by nás asi vyhádzala všetkých jak sme tu. Ha.)

No a čo obnáša obyčajný víkend? Normálka dva žúry (pre mňa jeden, ak ste dávali pozor, tak viete že v pátek som sa opíjala z radosti sama doma). Včera, t.j. v sobotu, sme robili u nás doma mexickú party. Veľa ľudí neprišlo, ale prišli tí dôležití, čiže som tam bola ja a španielska úderka. Rozšírená o homosexuálneho kamaráta Jona (to je dôležité vedieť kvôli neskorším udalostiam). (Inak aj vám sú sympatickejší gayovia než lesby? Ja si nemôžem pomôcť...ale ono to bude asi tým, že sú mi muži vo všeobecnosti sympatickejší než ženy.)

Najprv sme sa nažrali (ale strašne dobre sme si navarili a moje dva dipy si všetci pochvaľovali, lebo som kuchárka jak kurva) a potom sme chlastali margaritu. No a ja som sa nejak nevedela opiť, neviem či preto že som bola najedená, alebo preto, že som slovanského pôvodu, nepomohlo ani miešať rôzne druhy alkoholu. (Vo finále to bola tequilla, vodka, triple sec, pivo a whisky.)

O polnoci sme vyrazili do víru veľkomesta Jeny a skončili tradične vo Floweri, lebo tento víkend skapal pes. A dôkazom toho, že naozaj skapal, bolo to, že Flower bol fakt plný. Nezvyčajné. Každopádne, tancovali sme, pili a snažili sa s niekým zoznámiť. Jon s nami hodnotil prítomných chlapov a potom si povzdychol, že všetci ktorí za voľačo stoja buď zmizli alebo majú frajerku. 

No a potom som sa začala baviť s nejakým čudným Poliakom, lenže ja som nestihla sama dojsť na to, že je čudný, lebo nastúpilo komando Ana-Jon a zahlásili, že musím ísť s nimi k baru, lebo to je hrozne dôležité. Tak som šla a tam sa mi dostalo osvety, že ten chalan je fakt divný a že mám kašľať naňho (šak ja som ani nemala nič v pláne, lebo bol fakt ohyzdný), tak sme radšej šli chlastať. A potom dokvitol ten Poliak a nejak sa nacapil k nám a snažil sa so mnou konverzovať, lenže ja, vyzbrojená informáciami, som už nemala záujem. Zrazu sa pri mne ocitla Janny a spýtala sa - chceš, aby ťa Jon pobozkal, nech ti henten dá pokoj? Viete ako, bola som dosť triezva, vedela som že Jon je teplý a tá otázka ma tak zaskočila že som najprv iba klipkala očami a otvárala ústa ako zlatá rybka a potom som povedala, že reku nedbám. A tak ma Jon chytil a s výrazom plným vášne mi strčil jazyk do huby, ani som sa nestihla spamätať. To bolo po prvýkrát, čo som sa bozkávala s homosexuálom. (Je to lepšie ako predstierať s kamoškou že ste lesby, lebo na to chlapi letia a moc to nezaberá.) Neviem ako sa tváril Poliak, keď nás videl, ale ja som mala následne asi 5-minútový záchvat smiechu, lebo mi to celé prišlo ako scéna z absurdnej drámy. A Jonov sprisahanecký pohľad, ruka na bokoch a veta "veď vieš že som ti hovoril - keď potrebuješ pomoc, stačí mi len povedať" (okrem toho ma volal Luči, lebo to je asi španielska verzia môjho mena takže to bolo niečo ako "if Luči needs help, we will help her"). Veď hovorím, že absurdná dráma, proste do popuku.

K ránu sme už iba posedávali a ja som si nechala kolienko ošmatávať od nejakého čo mi kúpil pivo, ale to bolo tak všetko a našťastie tam sedeli aj ostatní, takže to bola veľmi transparentná situácia a nejak si nedovoľoval. Co dál? Okolo štvrtej-piatej mi písal Proper, ktorý bol na nejakej inej žúrke, či mám chuť dojsť k nemu lebo ide už domov. Tak som vyskočila že samozrejme (piču, najprv som mu povedala že tu mám nedopité pivo, tak nech chvíľu počká, ale skrátka som zasa raz nespala doma).

Stretli sme sa pred jeho dverami, on mal so sebou ešte nejakého kamoša, takže sme si najprv jednu zapálili v kuchyni a poviem vám, henten chlapec vôbec nešetril materiálom, smiala som sa ešte dve hodiny. O tom čo sa dialo, keď kamoš odišiel, si môžte urobiť vlastné predstavy, ale dopredu vám hovorím, že by som bola nerada keby ste šli do detailov. Ja si vás tiež nepredstavujem.

Domov som sa dotiahla dnes asi o pol piatej poobede, lebo trebalo upratať a trochu to tu usporiadať (hneď sa cítim lepšie keď to tu nevypadá jak brloh, v miske čerstvé ovocie, hotové zátišie).

Tak sa tešte na budúci víkend, totiž, ja sa teším na víkend a vy sa tešte na články.

Aha ozaj! Proper mi pochválil nový účes (napriek tomu že ja sa ešte neviem rozhodnúť, či som s ním spokojná, lebo vyzerám jak Rihanna) bez toho aby som sa na to pýtala, sám od seba, no uznajte!