Jarná paranoja

Jedna z mojich najhorších závislostí je žranie. (Som v hlave pošahaná na spôsob Bridget Jones a som presvedčená, že ideálny denný príjem kalórií je nula.) Netýka sa to iba čokolády (v snahe nejesť keksíky som prešla na všetko s obsahom kakaa aspoň 40% a poviem vám, najviac mi chutia kadejaké fejkové sladkosti z Aldiho, poväčšine z čias DDR, čo mi prezrádzajú nie len moji nemeckí kamaráti, ale aj dizajn obalu). V poslednej dobe sa okrem toho neviem dojesť tých malých Baby Bel syrčekov, viete...takých akurát na tri hryzy do papuľky, prípadne zajesť olivami. (Sledujete? Som narušená.)

Nebudem tu ani rozpisovať, aká časť z mojich peňazí končí v kasičke kadejakých potravinových reťazcov. Je to smutné. 

A ešte stále niekde v podvedomí zvažujem perníkovú diétu (o ktorej večne básnime so Chantal), ale poviem vám to takto - je ťažké s ňou prestať (keby bolo tak ťažké prestať s delenou stravou, ojojoj!) keď už dosiahnete vysnívanú hmotnosť, ničí to sliznice (o intravenóznom podávaní nemôže byť v mojom prípade ani reči, neznášam ihly!) a okrem toho jeden gram stojí v Nemecku asi 90 euro. Ehm. A tak. (Predstavte si koľko čokolády zoženiete za 90 euro!)

Moja jarná paranoja spočíva v tom, že keď prídu tie vysnívané teplejšie dni, nezapnme svoj jarný kabátik a depresia ma stopro doženie do chladničky. To je zlé. A paranoja (ako mi minule pripomenula Vrana) je jeden z príznakov závislosti na marihuane, čo sme sa neučili na kurze o drogových závislostiach u tety U. (ktorá vyžadovala na konci kurzu dve krátke práce v presne určenom formáte písmom Tahoma 11, obsah ju zďaleka tak nezaujímal, aj keď sa dušovala, že neprevezme nijaký plagiát). Takto vám poviem, nemyslím si, že by som bola na marihuane závislá, ale to ešte neznamená, že už si nikdy nezapálim, chápete. (Je to podobne ako s chlastom - mohol by som prestať kedykoľvek, keby som chcel!)

No a ja som dnes dožrala posledné mini čokoládové vajíčka plnené nejakým pralinkovým krémom (na čo i len zbežnú kontrolu energetických hodnôt som zanevrela, načo sa k paranoji ešte aj stresovať, z toho sa robia akurát vyrážky) a začínam deň s novým starým predsavzatím, že už si nekúpim žiadne sladkosti, kým neschudnem toľko, aby som sa necítila vo svojich jeansoch ako safalátka. Safalátky má síce každý rád (no, okrem vegetariánov), ale kto by ich chcel šukať? (Ne že by mi Proper nejak naznačil že mám schudnúť...to ja si vždy chodím k nemu po radu o výžive, ktorú následne dodržiavam dva dni, kým neprejdem v supermarkete okolo regálu s veľkonočnými sladkosťami.) (Len čo zmizli vianoční mikuláši, nahradili ich zajace, nebol ani čas sa spamätať z tých marketingových ťahov. Povedzte, ako má človek v tomto svete schudnúť???)