We have come to make a mess

Lipský výlet sa nám skrátil na polovicu, lebo Aitana ochorela, ale po tej žúrke mi to ani nevadilo, že už ideme domov. V piatok ráno sme vyrazili - ja a Ana, that is - a viezla nás nejaká študentka biológie, ktorej sa celý čas huba nezavrela a ja som sa nemohla ubrániť podozreniu, že si ráno dala zo dve lajny speedu (lenže ja v poslednej dobe upodozrievam z podobných činností skoro každého, tak neviem). Ale aspoň bola sranda, aj keď jazdila tak trochu ako pirát silnic.

Naobed sme už boli v Lipsku, ubytovali sme sa v jednom cool hosteli (bola to škoda peňazí, lebo sme spali iba hodinu a pol, ale ja som sa dvakrát sprchovala, tak aspoň to) a vybrali sme sa na prehliadku mesta. No...Lipsko je malé, jeden deň stačí (určite by bolo pekné byť tam dlhšie, ale nie v takej kurevskej zime). Celý deň sa niesol v hľadaní opery, ktoú keď sme večer konečne našli (a zistili sme že sme kvázi stále chodili okolo nej), boli sme dosť sklamané, lebo bola tahá ohyzdná, že som ju ani neodfotila.

Ale inak sme nafotili celkom zaujímavé fotky s jednou výškovou budovou, kvôli čomu som si ako profesionál ľahla na múrik (viete, kvôli perspektíve) a vychytala som jediné miesto, kde bola voda (a ešte som ako trúbka rozmýšľala, prečo je ten múrik taký studený len na jednom mieste). Okrem toho sme rozhadzovali prachy a najedli sme sa v sushi bare (lenže to bolo running sushi a all you can eat!!!) (skoro nás jeblo, jak sme sa nažrali, ale museli sme, aby sa oplatil pomer cena-zožraté jedlo) (už som ani nevečerala, tak som sa napchala, jak americká morka na deň vďakyvzdania). Večer mi zavolal Proper, ktorý bol zhodou náhod tiež v Lipsku, stretli sme sa a šli sme spolu žiť. Ja som sa najebala jak činka, takže si večer pamätám len útržkovito, ale na ten klub, kde sme tancovali do rána do 8 nezabudnem nikdy v živote. Viete ako, už som videla kadejaké drogové dúpätá odkedy som začala chodiť na techno party (ale zjavne ne dostatok), ale aby sa celá rada na hajzle skladala len z feťákov, to už je sila. (Ani neviem, či niekto vôbec šiel do kabínky sám.) Je to fascinujúce a strašidelné zároveň. Okrem toho ste sa mohli pasívne zhúliť pomaly do bezvedomia (normálne cigarety tam nikto nefajčil). Jaj ale najhoršia vec - vstupné bolo 9 euro! (Zaplatila som bez pindania len preto že som bola ožratá ale veru poviem vám, zabolelo to moju kasičku.) (Okrem toho som si chvalabohu odpustila prejav na tému "V mojej krajine...", čo je taký môj zlozvyk, ktorého sa snažím ubaviť, lebo to nikoho nezaujíma, ale občas sa mi to stáva.)

DJ bola žena a bola fakt dobrá. A inak si z toho veľa nepamätám. Vraj sme niekam skákali a spadli sme na zem (??? vraj!), ráno som si v električke nekúpila lístok a na raňajky som zedla iba polku žemle (stáli 3,50, zasa len vyhodené prachy) lebo viac som nevládala. Pôvodný plán bol dnes nakupovať handry, ale nemala som silu ani chuť, takže sme hodinu a pol iba sedeli na stanici a snažili sa nezaspať.
No a teraz čaute, idem relaxovať. Ale aby ste nepovedali, tu máte nejaké fotky.