Súhrn

Súhrn všetkého, čo sa mi nakopilo v hlave za tie posledné dni. Samý hnoj, čo vám poviem. V hlave mávam blato, prevažne po víkendoch a kým sa dostanem do normálnej hladiny (alfa) tak to trvá približne do utorka. Dôležité veci, čo sa udiali tento týždeň: znova som sa zúčastnila prípravy rádio vysielania a budúcu stredu v nemeckom éteri (hm...čuchali ste už niekedy éter?) zakončím našu reláciu slovami "Fuck you very much" (nejsom origoš plný koš, lebo to mám odkukané od Lemmyho Kilmistera, ale to viem len ja a teraz vy, tak to nešírte ďalej). Kto ma chce počuť, nech si poprosí o link na stream vysielanie, ale upozorňujem vás, že je to inak celé po nemecky a ja tam až toľko nenahovorím, lebo ešte stále sa hanbím za svoj prízvuk, aj keď ma kolegovci vždy presviedčajú, že to nie je také zlé, ako si myslím. 

Včera som sa dotrepala na taliančinu a nikto tam nebol (nemôžem povedať že by to moju lenivú myseľ nepotešilo, ale viete, už je to tri týždne, čo som tam nepáchla), tak som šla domov, totiž k Properovi. Ak by vás to zaujímalo, počúvali sme Edith Piaf (zostala som prekvapená, lebo on má rád dubstep a techno a podobne), mali sme jointa napoli a perfektný sex. Ale možno vás to nezaujíma. Tak teda nič.

Dnes som vyrábala v práci koleso šťastia. Táto čestná úloha prischla mne, bolo mi to od začiatku jasné, rovnako, ako im nebolo jasné, že geometria nebola nikdy mojou silnou stránkou, ale napriek tomu má to koleso tvar kolesa, je relatívne stabilné (tak ako len môže byť koleso z papiera, ale keby ste videli ako som ho vytunningovala - takými drevenými paličkami, prúžkami kartónu a lepiacou páskou, boli by ste na mňa hrdí, dokonca aj chlapi by to ocenili podľa mňa, lebo viete, vždy myslím na to, čo by povedal môj drahý otec a teraz si naozaj myslím, že by ma pochválil, lebo som to neodflákla, čistý čas výroby bol asi 4,5 hodiny, začala som už včera) a skladá sa z viac-menej rovnakých dielov. Som na seba hrdá.

Keď som sa dotiahla domov, čakal ma bordel v kuchyni (podľa mňa ani v tanku neni taký bordel, lebo tank je menší než naša kuchyňa - síce len o trošku, ale aj tak). Už je tam niekoľko dní a len sa stupňuje a proste sa na to už nedalo pozerať, takže som sa do toho pustila, napriek tomu, že moja z toho nebola ani tretina. Predpokladám, že poriadok tam vydrží maximálne do rána, aj keď Baiba občas varí aj v noci a všetci dobre vieme, že jej vždy všetko  prihorí (napríklad sú tam dva hrnce prihoreté takým spôsobom, že som to nevedela vyčistiť ani drátenkou, tak som sa na to vysrala, lebo to neni po mne, ale dopiče, zas tak veľa hrncov nemáme!) 

Inak by ma zaujímalo, ako môže niekomu zakaždým  prihorieť ryža. Zakaždým. Ale sú veci medzi nebom a zemou, ktoré asi nepochopím nikdy. (Napríklad prečo pije turka a tie nechutné usadeniny zostávajú v mojich  šálkach, prečo necháva lyžičky od kávy jebnuté na stole alebo prečo tvrdí že si nepožičala moju plastovú krabičku na žrádlo a potom sa tam záhadne zjaví a ona mi nepovie ani slovo - pritom som sa nesťažovala, len som ju nevedela nájsť, tak som chcela vedieť, či ju náhodou nemala ona.)

Zajtra mám meeting kvôli jednému festivalu, čo organizujeme a tak trochu sa bojím, lebo som mala zavolať jednej tete ale som sa na to viac-menej (viac) vybodla a neviem či mi niekto nevypičuje. Lebo zrovna aktívne sa nezapájam. Aspoň od nového roka moja pracovná morálka klesla na samé bahnité dno (a už som sa začala občas pýtať z roboty skôr, keď sa tam nič nedeje a dnes si robili zo mňa srandu, že moja pracovná morálka klesá a ja že už nemá moc kam...no, hádam to neberú tak vážne ako to ja myslím) (ale aby ste si nemysleli, iba o 20 minút, ktoré by som tam inak presedela jak hnilá hruška) (mala by som radšej byť hruštička húževnatá).

A pozajtra mám dovolenku a idem do Lipska. Neviem sa dočkať. Party party!