Fucking Berlin

Napriek tomu, že som v sobotu vstala dostatočne skoro, musela som nakoniec bežať, aby som svoje auto stihla včas. Typické. Neviem čo sa dialo, ale nemecké diaľnice sú jedno veľké stavenisko a tak sme asi hodinu trčali v rôznych zápchach a ja som rozmýšľala, kde zoženiem tryskáč, aby som o druhej bola na Groninger Str. 5, kde som si chcela pozrieť prvý byt. Nakoniec ma ten chlapík zaviezol priamo tam, lebo aj tak mal cestu cez tú štvrť, čo bolo od neho hovadsky milé, lebo viete...Berlín neni Bratislava (víno ani káva) a nestačí vám polhodina, aby ste sa dostali kamkoľvek (neviem ako si na to zvyknem, lebo tu v Jene je to so mnou ešte horšie, tu je všetko tak blízko, že permanentne meškám, lebo mám pocit, že mám kopu času).

Potom som sa stretla s Aitanou a kým som na ňu čakala, vliezla som do nejakej kaviarne, že sa spýtam na cestu k tomu druhému WG. Videla som síce že je to nejaká arabáreň, ale viete, ja nad takými vecami moc nerozmýšľam a hlavne ako cudzinec vôbec nič neočakávam a nejak neriešim. Keď som vliezla dnu, boli tam samí chlapi (Arabi samozrejme) a všetci sa na mňa otočili s výrazom takého prekvapenia, že ma skoro primrazilo hneď vo dverách. Ale keď už som raz vošla dnu, odvážne a neohrozene som sa aj so svojím plánikom z google maps doplazila k baru a pípla som na barmana, či mi vie vysvetliť cestu. Hneď ich bolo okolo mňa asi päť a všetci ochotne vysvetľovali a vysvetľovali a ponúkali mi odvoz. Tak som sa poďakovala a prášila preč. (Neskôr mi jeden kamarát povedal "To predsa nemôžeš len tak, vliezť do arabskej kaviarne!" A ja že - "no, tak môžeš si byť istý, že už to asi nespravím...")

Druhé WG bolo úplne ppč. Tú izbu by som veľmi chcela, ale keď zohnať izbu v Berlíne je niekedy horšie než nájsť si prácu, lebo ľudia robia konkurzy na spolubývajúcich pre veľký záujem. Uvidíme.

Potom mi Aitana ukázala najmega party štvrť (vyzeralo to tam jak vo filmoch, industriálne budovy na kope, bordel, všade graffitti a ja už som od nadšenia ani nezvládala mať zavreté ústa. Brutááááálne.

Ona sama býva vo Friedrichshein, čo je vyhlásená party štvrť a je to mrte cool. Šli sme k nej, nachystali sa (to trvalo, ako vždy, hrozne dlho) a potom sme mali namierené na nejakú WG party, kam nás zavolal Robert a Serj (v skutočnosti sa volá inak, ale je napoli Alžírčan a vyzerá ako Serj Tankian). Bolo to cool. Doniesli sme rum a keď ma chalani videli si nalievať, Serj hovorí - Wicked, mach langsam, všetci vieme, ako to dopadlo naposledy. Pff, chacha...veď hej, naposledy som nezvládla cestu z lesa a niesol ma Robert (a v druhej ruke tlačil bicykel...) (a mne sa hrozne vyzúvali baleríny a oni si preto mysleli že neviem ani chodiť, lenže to bolo len napoli spôsobené alkoholom, mne sa tie sprosté boty fakt hrozne vyzúvali!)

Každopádne z "mach langsam" nebol ani holý kokot, lebo každý, kto si vedľa mňa sadol, mi dolieval, aby som nemala poloprázdny pohár a vedzte, že mi nedolievali colu! (A moje "nééé, nechaj, stačí!" sprevádzané opitým chichotom ich akosi nezastavilo...)

Niekedy po polnoci chlapi zavolali taxík pre šesť ľudí a naša časť sa oddelila a vyrazila do ulíc. Tá cesta taxíkom bola mega. Mali sme so sebou zvyšok chlastu, robili sme bordel a trvalo to hrozne dlho, takže to bola celkom zábava. Taxikár sa volal Ahmed a vždy keď išla nejaká dobrá pesnička, chalani revali "Ahmed, daj hlas!" a Ahmed to vypeckoval a my všetci ruky hore. 

Tá party, kam sme šli, sa volala "Fuck me now, love me later" a podľa toho to aj vyzeralo. Mali sme lístky kúpené dopredu a to bolo dobre, lebo tam bola asi dvojkilometrová rada (no fakt) a my sme na pánov šli dnu iným vchodom. Hehe. Bolo to obrovské, tri rôzne miestnosti s rôznou hudbou, pláž a bazén (ale ten už bol zavretý a sekuriťák sa nedal presvedčiť) (teda ja som sa nechcela kúpať, ale chlapi mali také šibnuté nápady, že aké by bolo super vliezť do vody) a trilión ľudí. A tá pláž! Ešte aj teraz mám plné topánky piesku...

Ja vám ani neviem, čo sa celý čas dialo, lebo sme chodili hore dolu, tancovali, chlastali a Aitana bola celý čas s Robertom a vždy keď som ich niekde videla, váľali sa v piesku a Aitana si sťahovala vyhrnutú sukňu. Vtipné to bolo veru. Okrem vstupu som neplatila nič a furt som mala v paprčiach nejaký chlast, lebo chlapi furt dačo kupovali a skôr než som stihla reagovať na otázky, čo pijem, niečo mi dali. Väčšinu času som sa bavila so Serjom a potom sme sa zrazu začali bozkávať, ani neviem ako a ja hovorím - ja som myslela, že sa ti páči Carolina (to je moja spolubývajúca, cez ktorú sa s ním vlastne poznáme) a on taký nešťastný že - veď hej, ale ja neviem čo mám robiť a blablabla a ja som sa pomedzi to, ako sme sa olizovali a on strkal ruku pod moje tričko (s odôvodnením "ale ja som chlap") snažila dať mu nejaké rady, ako by ju mohol zaujať. Fúúú, som ako poradňa.

Potom niekedy chlapi povedali že chcú jesť, tak sme vyšli von a našli nejakú kebabáreň. Tam sme sedeli, ale nakoniec nikto nejedol, takže mi unikal zmysel celého výjazdu, ale no čo. Sedela som Serjovi na kolenách, lebo nebolo dosť stoličiek a zrazu sa k nám nachomietol nejaký starší chlapík a hovorí - to je také pekné, keď sa na vás tak pozerám a na tebe vidím, ako ho miluješ... Skoro som sa mu z tých kolien zjebala. Hovorím - ale ja ho vôbec nemilujem. A Serj na to - čože?! Nemilujš ma?! Tak som ho začala uisťovať, že teda samozrejme, nikoho nemilujem viac, než jeho.

Henten chlapík dával ďalej - ja by som o vás chcel natočiť nejaký romantický film, ja som režisér. (Hovorila som už, že Berlín je crazy?)

My obaja sme doňho začali hučať, že áno, my chceme natočiť film, ale nech dá najprv prachy.

Potom sme sa nejak zdvihli, že ideme naspäť, lebo je ešte skoro na to aby sme šli domov a cestou bol Robert nejaký urazený, že Aitana stále hovorí o svojom frajerovi (napriek tomu, že sa celý večer olizovali) a povedal jej, že ho to už nebaví. Stáli sme na nejakom moste a vtedy sme sa zrazu akosi vymenili a keď tu zrazu avšak som sa začala bozkávať s Robertom a Serj s Aitanou šli ďalej. Neviem ako dlho sme stáli na tom moste, ale bolo to veľmi dlho a Robert chcel, aby som spala uňho a presviedčal ma asi 15 minút (napriek tomu že som mu stokrát povedala že a) mám všetky veci u Aitany a b) mám aj tak krámy (kks a vedia to všetci, lebo aj Serj mal nejaké návrhy, takže som to povedala aj jemu). Potom chcel ísť domov, ale ja som sa ohradila, že hádam ma nechce nechať niekde uprostred Berlína, keď ani neviem kde som a že teda ma láskavo vezme naspäť do klubu a potom môže robiť čo chce. Tak šiel, ale pindal jak chorá vrana, že je unavený. V klube nám vypičovali Serj s Aitanou, že nás hrozne dlho hľadali ale potom sme zasa šli všetci tancovať a Robert vôbec nešiel domov. Medzitým sme stratili Aitanu (kks to bolo jak straty a nálezy, ten večer) a chalani ju so mnou dosť dlho hľadali, ale nakoniec povedali že chcú ísť už domov, tak som zostala sama. Našťastie som ju našla asi za päť minút, ona sa rozčúlila, že ma nechali samu a hneď napísala Robertovi SMS-ku, že čo to má znamenať.

Vtedy sme si uvedomili, že sme vlastne celý čas počuli len jedného DJ-ja a že musíme checknúť tých ďalších a tak sme našli druhú miestnoť a tancovali ešte tam ale ja už som začala zaspávať postojačky.

O siedmej sme sa teda zbalili na odchod a verte, že tá party ešte nebola ani poloprázdna a pravdepodobne trvala ešte do nedele poobedia.

Už bolo samozrejme svetlo a ulice boli plné ľudí, čo sa vracali domov, raňajkovali, alebo šli na ďalšiu party. Cestou sa na nás nalepil nejaký černoch a s ním sme sa odfotili v takom tom automate (pred každým fotoautomatom bola rada, lebo všetci sa po žúrkach fotili!) a on nám všetky fotky nechal.

Domov sme sa dostali asi o ôsmej. A teraz, vážení a milí, plesniví a hnilí, mi povedzte, ako ja prežijem v tomto meste dlhšie než mesiac. Pre človeka ako ja je nebezpečná aj Orechová Potôň, lebo poznám ľudí, ktorí poznajú ľudí. A títo chalani sú presne tí ľudia. Uf. Už sa neviem dočkať, kedy sa tam presťahujem!