Mám čas? Ne. A preto robím čo? Blogujem. Posledný týždeň bol všelijaký, len ne nudný. Stalo sa všetko - smiech, slzy, takmer nervové zrútenie a nejaké stretnutia.
Vy neviete, tak vám to porozprávam, ako mi niekto sfúkol pracne postavený domček z karát. V stredu ráno som si našla e-mail od Aitaninej au-pair mamy, že z ubytka nič nebude a môžem sa ísť pojebať (len to samozrejme zaobalila veľmi slušne a ospravedlňujúco). Nechce sa mi teraz zachádzať do detailov, lebo jej dôvody boli samé pičoviny (lepšie by som prijala "Proste ťa tu nechcem" ako kadejaké výhovorky, prečo sa to nedá a ona by rada, ale nedá sa) a poriadne som ani nerozumela, o čom hovorí, lebo to vysvetľovala dosť chaoticky, ale výsledok je ten, že nemám nijaké ubytovanie. Stredajšie ráno som prerevala a keď som si niekedy myslela že mám problémy, tak to som ešte nevedela, aké zúfalstvo môžete pocítiť keď máte všetko dohodnuté a zrazu nemáte strechu nad hlavou. Znie to trochu prehnane, ale viete - to sa robí? Keby mi to nenavrhla ona sama!!! Ja som ešte aj dosť váhala, či to prijmem a nakoniec z núdze som povedala že ok, samozrejme som vďačná, no ale zjavne sa nemôžete spoliehať na nikoho, okrem seba. Stretla som sa ešte v to ráno s našou koordinátorkou, rozrevala som sa u nej v kancli (síce som si opakovala "Nebuď hysterická" ale nevyšlo to) a ona mi hneď sľúbila pomoc. Ako nakoniec všetci moji kolegovia a známi, lebo každý má niekoho v Berlíne. To je zasa dobré, lebo skôr než si začnem myslieť, že ľuďom sa nedá veriť a ani sa na nich spoliehať, vždy sa nájde niekto kto vás z tých sračiek ťahá, alebo sa o to aspoň pokúša. Takže mám vyriešený nocľah na tri dni a dva termíny na novú izbu hneď v sobotu a už len dúfam a zvažujem aj modlenie, len keby to odo mňa nebolo pokrytecké...preto sa radšej nemodlím. Každopádne, nervy mám asi jak pred štátnicami (škoda že to u mňa nevyvoláva nechutenstvo, hneď by som mohla aj schudnúť).
Posledný týždeň sa stretávam so všetkými, plačem v robote a len sa lúčim a dostávam mega veľa pozitívneho feedbacku, aj od ľudí, kde som to nečakala a o to viac ma to teší. Hlavne od našich teenagerov, tvária sa dosť sklamane keď im hovorím, že už odchádzam a ešte k tomu do Berlína ("A to nemôžeš zostať tu v Jene???" "Ale tu nie je dosť práce." "No ja napríklad chodím pomáhať do útulku, aj ty by si tam mohla robiť, určite by sa dačo našlo!")
Včera sme mali s kolegami spoločný obed, čo varil náš druhý dobrovoľník (bolo to fantastické) a obaja sme dostali darčeky na rozlúčku (začínali sme spolu a on tiež teraz končí), obaja dačo špecifické pre nás. V mojej krabici boli: bedeker o Berlíne a mapa, sprej proti hipsterom (v skutočnosti repelent, ale oni odlepili pôvodnú nálepku a nalepili tam nápis "Hipster-Abwehr-Spray" lebo to budem vraj v Berlíne potrebovať ako soľ), 10 kondómov s logom nášho zastrešovateľa (skoro som umrela od smiechu, neviem prečo majú reklamné kondómy...asi to úzko súvisí so sociálnou prácou) - povedala som, že to mám na prvý týždeň, nejaký šnaps a dobrý čaj. Bolo to fakt zlaté, jak sme si to tam rozbaľovali a mládež sa motkala okolo a nakúkali do môjho balíčka a podozrievavo sa pýtali "A hento sú...kondómy?!" A my že ne, to sú balóny na vodnú bitku. Haha.
No a ešte jeden Ereignis sa udial tento týždeň. Mala som posledné dni pocit, že potrebujem všetko uzavrieť a preto sa musím stretnúť s Properom. Napísala som mu, stretli sme sa a myslím, že to bolo správne rozhodnutie. Bola som uňho a kecali sme celú noc a potom som chcela ísť domov, ale boli už asi tri hodiny a on mi navrhol, že tam môžem zostať spať. Najprv som váhala, ale viete, vlastne som chcela, tak som zostala. Bolo to zvláštne, trochu sentimentálne (aspoň pre mňa) a trochu napäté. No a ráno som chcela ísť domov, ale akosi...akosi sme potom ešte šukali (a preto som nakoniec meškala do práce) a bolo to fakt dobré. Viete, naposledy ma tak dobre vyšukal práve on (tí medzitým nestoja za starú belu). Takže po dvoch týždňoch, kedy som sa utápala v depke, že EVS skončilo, som sa včera vyškierala jak jačmenný pagáč na celý svet (poznáte ten vtip o usmievavom cyklistovi? Že má komáre medzi zubami?) a mala som kurevsky dobrú náladu. To je zaujímavý fenomén, že čo spraví taký orgazmus s vašou náladou, hoci máte budúcnosť viac než neistú. Mal by sa tým niekto hlbšie (chacha) (no dobre, to je fakt lacný vtip) zaoberať.
Každopádne, neľutujem to, viem že ešte stále k nemu niečo cítim (viac než by som mala, ale hey! Skúste si to sami.) ale teraz môžem odísť s pocitom, že som za sebou zamietla a sústrediť sa na iné veci.
Teraz sedím na hromade vecí a rozmýšľam, či sa môj majetok tak nehorázne rozrástol, alebo či sa moje kufre zmenšili, ale ani za boha tam všetko nenatrepem. Neviem veru, čo to bude a ešte sa s tými haraburdím sťahovať po Berlíne, no hlavne že neni nuda, však.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára