Tri-a-polté dojmy

Lebo je jakože ešte furt ten istý deň, víme? Sedím na rozheganej stoličke (povedala by som dokonca, že ona dáva slovu rozheganý úplne nový rozmer) vo vlastnej izbe (ak sa dá podnájom nazvať vlastným, ale viete čo myslím) a vytešujem sa.

Dnes som sa úspešne nasťahovala do tohto...brlohu, ehm, príjemného starého bytu. Včera som u nejakej snívajúcej blogerky čítala, ako rada by bývala v starom byte s drevenými oknami a vysokými stropmi... Tak presne v takom bývam a mám len jednu pripomienku - lepšie by bolo, keby bol zrekonštruovaný, čo nie je, ale viete čo, je to moje. A hotovo. 

Mám aj starý nábytok (o matraci sa nebudem extra rozpisovať, len toľko, že si kúpim nový tak rýchlo, ako to pôjde) a najväčšie terno je písací stôl. Určite ste už všetci boli v nejakom múzeu a videli ste tie starodávne stoly, ktoré boli zároveň sekretárom a doska sa vyklápala a keď ste chceli, dalo sa to aj zamknúť (starodávnym krásnym kľúčom) a malo to kopu priehradok na pičoviny a vy ste si vtedy povedali - boha, tam by som napchal všetky tie krámy, čo sa mi inak povaľujú kade-tade. Tak tí čo o takom niečom aspoň na chvíľku snívali, mi môžu závidieť, mám presne taký a disponujem aj tými krásnymi starými kľúčmi. Cha. Má to jednu nevýhodu, nebolo to premyslené, čo sa týka notebookov (neviem kde nechali hlavu, keď ten kus nábytku navrhovali, keď sem položíte notebook, už tu moc miesta nezostane a podložka na myš je tu tiež len tak provizórne. Ale toto všetko tomu nádhernému stolu s vitrínou (!!!) odpustím. (Boha, vitrína! Milujem vitríny, sú také...starodávne. Môžem si za sklo zastrkovať fotky, no popiči.) (Haha, nábytky starodávné, platím v hotovosti!)

Skriňa vyzerá jak podomácky vyrobená (moc sa mi teda nepozdáva, ale je to v cene, tak nepičujem) a je dosť malá a ja mám miliardu vecí. Takže v blízkej dobe sa vyteperím niekam zohnať voláky regál. Úplne ideálne by bolo nájsť dačo z druhej ruky, aby to nebolo moc drahé.

A čo sa týka bytu... tak ľudia vedia pekne ojebávať (to sa týka našej nájomníčky, ale nemám chuť tu teraz písať celý príbeh). A keď som si to tu bola pozrieť, bolo tu čisto, ale už mi došlo, že to bolo zrejme len preto, že chlapi mali termín na návštevy. Dnes tu bol bordel väčší než v tanku, fakticky, to čo som našla v Jene bolo nič, ale keďže ten rok ma zocelil a som otrlá, ani som si nič nepomyslela, fakt, ani nijaký vnútorný pičung, proste som vytiahla vysavač (prehistorický kus) a celé to tu prebehla. (Okrem mojej izby, ktorú dnes došiel extra vyčistiť grécky komunista (popri tom stihol ešte kydať na kapitalizmus, ale ja to moc nepočúvam, tak už neviem o čo šlo), lebo on tu býval a bol to jeho svinčík. Keď vyklidil pole, vzala som handru a vyumývala všetky kusy nábytku (prach na skrini neutrel zjavne nikdy...ale ja by som to aj tak umyla, čiže to je jedno) a potom došiel ešte jeden môj kamarát a pomohol mi poprestavovať nábytok, takže to tu vyzerá oveľa útulnejšie a mám aj pocit väčšiho priestoru. Neviem ako tu henten dokázal bývať v tak neprakticky zahádzanej izbe, ale to neni moja starosť, však. 

Zároveň som aj vyprala záclony (výborný pocit...len ten dym vsiaknutý do stien asi odtiaľto nevyvetrám) (ale nechám steny nasiaknuť vonnými tyčkami) a poviem vám...vešať záclony v starom byte neni len tak. Strop je vysoko tri metre, tak som si postavila rebrík (rozheganý, ako inak), prežehnala sa a vyliezla do výšin. Trvalo mi asi pol hodinu kým sa mi ich podarilo zavesiť (je tu taký pripičený systém drátiku na takej skobe ktorú treba odšroubovať, len musíte odhadnúť že koľko, lebo inak je to prikrátke a tak som si presúvala rebrík z jednej strany na druhú (ešte že tá izba je taká malá!), kým sa mi podarilo nastaviť správnu dĺžku a lozila tu jak nejaký makak. Ale už visí!!! Sú to biele ľakhé záclony z Ikei (myslím), ak by vás to zaujímalo. Príjemná zmena oproti Jene, kde som mala modré a ja fakt neznášam modrú. Len akurát bývam na prízemí a cez tie záclony podľa mňa aj tak všetko vidno, tak ak si sem niekoho privediem, buď to bude peep show (mám posteľ pod oknom, inde sa nevojde), alebo si kúpim iné. Ale skôr to vidím na peep show, lebo momentálne mám iné výdaje než nejaké záclony.

Uf deti, ja som fakticky DOMA!!! Prihlúplo sa usmievam, ako zamilovaní ľudia a plánujem, ako si to tu zariadim a čo si kúpim a teraz už nechcem kupovať pičoviny lebo tu plánujem byť dlhšie, takže to musí nejak vypadať, ne jak v Jene, kde som plácala na steny všetko čo som našla, od pohľadníc, cez mapy, kadejaké plagáty, čo sme vyrábali na seminároch, listy, nemeckú vlajku (bez komentára, na tú sa tu ešte miesto nájde) a veľký reklamný banner na Circus Berlin, čo som ukradla z plotu oproti nášmu domu. V tej malej izbe to bolo jedno na druhom, no viete si predstaviť, taká intráková atmosféra, hehe. Ale ja umrem z tej vitríny. Ja vám ju zajtra za svetla aj odfotím. Ozaj aj nejaký lampión si chcem zaobstarať, lebo moja lampa je taká kokotská...alebo takú tú bielu papierovú v Ikei, ktorú môžem sama pomaľovať. (Ok, ja viem že vás nezaujíma každá kokotina ktorá sa tu nachádza, ale...vydržte to chvíľu.)

Ten kamarát čo tu dnes bol je kultivovaný homosexuál (to je terminus technicus, kľudne si ho osvojte) a tí sa vyznajú v takých veciach, to on mi vlastne poradil ako to tu prestavať a ešte mal aj nejaké nápady čo sa týka zariadenia. Výborné, to sa hodí, lebo viete...ja dokážem izbu zapratať bez ladu a skladu (vráťte sa o pár riadkov vyššie k tomu, čo som všetko nacápala na svoje jenské steny).

A teraz asi zaľahnem (fuj, nemám chuť, lebo ten matrac je dosť hnusný a nepohodlný a mám pocit, že tá plachta ma neochráni pred tou hnusnosťou čo na mňa môže v noci naliezť a navyše mi Grék dnes povedal - len si predstav koľko detí tu už bolo splodených, na čo som začala hystericky kvíliť, nech okamžite prestane) (prišlo mu to hovadsky smiešne, ale on už tu spať nebude...)

No deti...Chris ešte furt neni doma, možno dnes ani nedojde, čo by bolo úplne ideálne, lebo nemám chuť teraz už s nikým diskutovať a už vôbec ne fajčiť a on vždy vyleze s nejakou ponukou, ktorá sa neodmieta. Inak, bolí ma chrbátik!!!