Žienka domáca

Konečne mám jeden deň, kedy som len tak doma a nerobím nič a nikam sa netrepem a vôbec. Totiž, po práci, to sa rozumie. Ale inak sa každé poobedie niekam tralalákam a už som z toho unavená a po týždni, čo spím len 6 hodín denne (pre vaše info, potrebujem 9, aby som sa nechovala ako pre krámami) už nevládzem ani myslieť. A dnes ešte aj prší. (A neviem zohnať taký mop, aký by som chcela, čo je s týmto mestom???)

Dnes mám pre vás aj foťky, aby ste videli kde to žijem (a ešte je to ťažko provizórne, ale to sa zlepší, prvé fotky izby z Jeny boli príšerné a potom to tam vyzeralo celkom útulne).

Čo sa týka uplynulého týždňa (boha a piatok je až zajtra!!!), bol relatívne ereignisvoll. Pondelok si nepamätám, uterek som bola v divadle a včera som sa stretla s Robertom. Prvýkrát v živote sme spolu boli za triezva (ak nerátam tie rána, čo sme sa vedľa seba zobudili, ale to sme boli po opici). Veru zábavné. Sedeli sme v pizzerii a vymieňali si informácie. 

Hovoril mi: Serj mi povedal, že sa s Aitanou stavili, či sme spolu v sobotu v noci spali alebo ne.

- Ja viem.

- To je drzosť, či?

- To teda. A čo si mu povedal?

- Nič, to je jedno, lebo on aj tak bude všade vykecávať čo sa mu zapáči, je jak stará baba.

(...)

- Aitana bola včera so Serjom na káve.

- Viem.

- Vie Aitana, že sme dnes spolu?

- Jasné.

- Ach...Wicked!!!

- No a čo, len sa nevzrušuj, tváriš sa, ako keby bolo ešte možné mať nejaké tajomstvo. Ne medzi nami štyrmi.

- Hm, pravda...

(...)

- Cez víkend si chcem konečne kúpiť nový matrac, ten čo mám je úplne nahovno.

- A potrebuješ pomoc, či ako to chceš dopraviť domov?

- No, vlastne hej...

- Môžem ti ho doviezť autom.

- Jéééj, super! No...keď mi pomôžeš s tým matracom, tak ho vlastne môžme rovno aj otestovať...

- Veľmi rád.

Neviem ako sa pri tej vete tváril, lebo mal tvár tak blízko mojej, že som si to nestačila všimnúť. A inak je všetko super.

Ale aby sme neodbiehali od témy, tu máte fotky.

Prosím, venujte extra pozornosť mojím nádherným posteľným obliečkam z Ikei (milujem ich!!!) a žiadnu pozornosť tej hore šiat na stoličke (inak to je tá rozheganá). To hnedé čo vidíte na stene napravo sú zabednené dvere (do izby môjho spolubývajúceho). Bol tam taký biely záves, ale som ho vyprala a odvtedy sa mi lenilo ho tam vešať a vlastne som si hovorila, že si kúpim nejakú onakvejšiu šatku na blšom trhu (už mám jednu vyhliadnutú...ešte sa tak cez víkend zobudiť pred šiestou aby som ho stihla...)

Tu máte pohľad od okna k dverám a menší náhľad do kuchyne (hahaha). Inak tá podlaha na fotke vyzerá lepšie než v skutočnosti. Je to také odporné linoleum, treba nejaký kobereček vymyslieť.

Detail!!!! Sekretár po pani hraběnke. Naľavo igelitky s topánkami (neviem kam ich mám podieť), napravo požičaný zelený kufor, na vrchu vianočné svetielka (to keď chcem bordelovú atmosféru) (škoda že nejsú červené) (hovorte si čo chcete, ale červené svetlo sa podľa mňa k nemravným ľuďom hodí najviac).
Všimnite si naľavo ten čierny obrázok, to mi namaľovala Aitana k narodeninám. Koniec hlásenia.