Hop prd tralala

Keď už tak spomíname (neviem ktorý z mojich dnešných úžasných dvoch článkov čítate ako prvý, ale ak je to tento, tak vedzte že som ho písala ako druhý a bežte na môj blog o varení, nech mi stúpa návštevnosť) na detstvo, viete taký vtip že hop prd tralala? Akože frčalo to v 90´s keď som mala asi tak 10 rokov a bola to pičovina jak mraky (mraky sú pičovina?) a nechápem, ako sme sa na tom mohli smiať vždy dve hodiny. Alebo aspoň dve minúty. Lebo teraz keby mi to niekto povedal tak by som sa len presvedčila, či nepotrebuje odbornú pomoc, a ak by mal tiež 10 rokov, tak by som sa silene usmiala. (Jasné, neviem to s deťmi...ale vôbec ma to netrápi, ja nemusím ich a oni mňa, vybavené.)

Inak mala som v hlave koncept celého tohto pokecu, ale úplne som ho zabudla, kým som vypisovala svoje skvelé recepty, ako polievku z bujónu napríklad (ale všetci nejako začíname a keď raz budem variť v telke, tak to bude humorný zážitok zo začiatkov).
Fakticky si vôbec nespomínam, čo som to chcela. Hm...dnes mi odpadlo doučko, ten dobrý chlapec mi zavolal 15 min pred začiatkom, keby som nesedela v aute ale v buse, tak asi dojdem tam a prerazím s ním vchodové dvere.

Mohla som ísť von s babami...ale potom som zistila že oni nikde neboli, lebo prší (katastrofa).
Musíme sa stretnúť, lebo ja a ešte dve ideme v nedeľu na tri týždne makať do D-landu ako dobrovoľníčky, no neni to super? Je to super. Budeme pracovať, dobrovoľne a s piesňou na perách (poznáte ten vtip s mačkou a horčicou? Ak ne, napíšte mi a ja ho zverejním. Nebojte, neni neslušný.)
Zo mňa si každý robí srandu že tam idem vyšukávať, ale prosím vás, to ne ja hľadám šukačku, to šukačka si vždy nájde mňa (to je podobný princíp ako s fackovaním hanby...po rokoch sa niektoré veci otočia). Ako keby som mohla za to, že raz za čas stretnem niekoho kto si priam žiada prejebať (eh, nešikovný slovný zvrat, žiada si to každý druhý, ale viete čo som tým myslela). A ja taký filantrop, häähää.

Včera som pozerala Boat That Rocked a ešte pred tým Almost Famous (najlepší film na svete). Ale aj Boat je najlepší, lebo to je film o rockeroch a ja milujem filmy o rock´n´rolle so skvelými soundtrackmi a jebačmi. Som si na konci aj poplakala, ne že by to končilo smutne, teda v istom zmysle aj hej, ale plakala som nad sebou (egoizmus?), že som sa narodila v dobe hnusných ajťákov, ktorých neznášam a ne v 60´s. V Amerike alebo v západnej Európe, to se rozumí samo sebou. To by bolo skvelé, bola by som groupie napríklad Led Zep (Robert Plant za mlada...OMFJ), alebo Rolling Stones (hovorte si čo chcete, Mick je škaredý jak noc, ale pretiahnuť by som sa nechala!) alebo alebo alebo...to je jedno.

A žila by som ako v Almost Famous. Presne tak si predstavujem svoj budúci život. Sú sny kvôli ktorým sa oplatí veriť na reinkarnáciu.
A vtedy všetci počúvali rock´n´roll, ne len päť a pol človeka, viete to bolo také iné a hudba mala úplne inú silu a význam, teraz už hudbu nikto nepočúva, trtkovia si sťahujú svoje elektronické sprostosti z internetu, kam sme to dospeli???
Je to na plač. A teraz si idem pozreť Samotárov. Už som aj zabudla o čom to je, len viem že jeden tam toľko húlil, že zabudol že má frajerku a začal chodiť s inou... Alebo Reqiuem za sen? Bože ale to nemôžem pozerať sama, šak sa budem báť.

Bože dočista som zabudla že dnes je výročie začiatku pvej svetovej vojny! (Zjem si za nich koláčik?)

Šťastie je, že človek ma ludi okolo seba o ktorych sa moze opriet kedykolvek

17 hours ago . Like . Comment
Nejaký T.D. : niekedy staci aj operadlo :)
Autorka statusu: si zabil :)

Mám chuť tam tiež napísať niečo podobné, napríklad - ste obaja zabili. Aha, a ešte smajlík. :) Takýto.
Vlastne by som to mohla vyriešiť naraz, keby som do svojho vlastného statusu napísala Vsetci ste zabili :). Lebo to neviem ani spočítať, koľko podobných žvástov si človek prečíta, keď prezerá, čo nové na FB. Hej...veď sa môžem aj odhlásiť - ale kde by som sa potom dozvedala nové informácie? Myslím tým školského charakteru. A kde by som potom špehovala bývalých? Bývalých bývalých, bývalých spolužiakov, bývalých kamarátov, súčasných spolužiakov, súčasných známych a kadečo, čo mám pripojené na tomto fenoméne doby. Takže zákonite tu a tam (ach, keby to bolo len tu a tam, tak o tom vôbec nepíšem, viete...ale táto slečna, btw spolužiačka zo SŠ má takéto statusy vkuse!) si musím prečítať podobné chujády. Aj keď ona sa skôr zameriava na svoj športový program dňa - kedy, ako, na ako dlho a s kým pôjde do plavárne. Vždy so smajlíkom-debilíkom. Ja ten typ smajla ani vidieť nemôžem, lebo už sa mi v hlave vybaví "tak dneska na plaváreň :)".
Uáááááááááááááááááááááááá. Humus. Když je člověku dvacet, chce se mu ze všeho zvracet. To je moje heslo.


A inak - dnes som mala úplne hnusné ráno (ale preboha, PMS!) a potom som 5 (slovom päť, naozaj, nevymýšľam si) hodín strávila v škole čakaním na skúšku. Mám zatiaľ tri áčka (cha, aspoň dačo), bez námahy, nejaké nezapísané (si myslím že tiež áčka, iné nepripúšťam) a jedno neviem, ale to vyzerá dosť biedne, hádam to nebudem musieť opakovať...ako jediná z ročníku. Bolo by pritom stačilo tú knihu aspoň poriadne prečítať a nie selektívnym štýlom, že len vyznačené vety. 
A keď som to počítala, zostáva mi už iba 11 skúšok, pohoda-jahoda (aj keď tri z toho sú brutality). Celkom dobré, na to že oficiálne skúškové začína v pondelok. 

Jáááj a Daša mi dnes oznámila, že vraj ideme v auguste do Nemeckááááá!!!! To sa mi páči, toto lajkujem, keď mi takto plány vychádzajú. Budem tam tri týždne ploty natierať a záhony okopávať a po večeroch sa ožierať s ľuďmi rôznych národností. To bude multikultúrna výchova v praxi. Heh. A ešte dačo - bude tam asi 80 ľudí...chápete? Chápete? Koľko z toho by mohlo byť chlapov? Haaaaaaaaaaaaaaa.

http://www.eurocamp-agsa.eu/eurocamp/info/infoeurocamp.html

Šajse!

Ženy, ďakujem vám za masívnu podporu, ktorú ste mi vyjadrili skrz toho neosobné médium. Veľmi som sa tešila. Táááákto.
Okrem toho že som mala kvôli uvedenej skutočnosti nervový záchvat a asi polhodinový plač (nárek že mi nikto nerozumie inclusive), je to vlastne ok. Už som v pohode.
Jebať ich do papule. Moja úžasná téma z textovej lingvistiky je vraj len v plienkach, von daher je to extrem spannend zu untersuchen...slová môjho školiteľa (mám iného teraz, miestny dívčí sen našej katedry, okrem iného manžel doktorky čo prednáša literatúru. Nebudem tu rozvádzať detaily...stačí keď na mňa spolužiačky hádžu veľavýznamné pohľady, keď oznámim že idem k nemu do kanclu. No haha. On je Slovák a tvári sa že je Rakušan, to len pre porádek. Ale je strašne milý. No dosť už o tom...neni mi zrovna ľahko na duši pri pomyslení na písanie diplomovky...ledva som jednu takú pučacinu dopísala a hneď ďalšiu??? A on sa tak tváril, že veď pozrite si to, doneste mi nejaký návrh a môžme na tom začať pracovať. Ech...myslela som si, to ako UŽ???? Ne až o rok? Dofrasa.)

A inak trávim dni v činorodom ruchu. Vysrala som sa dočasne na akékoľvek povinnosti a len sa tak loudám svetom, v mysli mám iba jediné...a nie je to sex! To je, čo? (Ty jsou, co?)
No, skrátka, potrebujem ísť do Nemecka...potrebujem. Okrem toho, že táto škola mi už prakticky nemá čo ponúknuť, ešte aj chcem vpadnúť z domu a proste byť v D-lande lebo ja mám k tej krajine vypestovaný taký chorobný vzťah. Nemecko je ako droga. (Ale teraz nás to chytá všetky, lebo hocikedy niekto pred/po prednáške začne chytať stavy a kňúkať "babyyyyyyyyyy ja musím ísť do Nemeckaaaaaaaaa". To je choroba germanistov. Dočista sme zgermánčili.
Tak si študujem stránky nemeckých unis a píšem motivačné listy (fakt to neznášam, moja jediná záchrana je že keď do svojho problému zainteresujem celé okolie, nikto ma nepošle do riti a všetci mi pomáhajú, tak to ide super...a okrem toho moja drahá matka sa živí písaním reklamných (a vlastne akýchkoľvek) textov...tak kdo je vác? To už by čo bolo, aby mi ona nevedela poradiť s motiváciou.
Okrem toho s nemeckými mi zas pomáhajú moji nemeckí kamoškovia (vidíte...všetko má svoj význam, aj pretrkať sa polkou Nemecka, chacha...ale né, mám aj takých, čo som s nimi nič nemala, nič neslušné teda...no dobre, ja viem že mi neveríte. Sa smejete, čo? Ale aj na vás raz dojde mráz a potom je lepšie...no, to je jedno.) takže všecko bude super. Každý deň narazím na nejaký nový problém a postupne ma to otupuje a keď všetko vybavím tak sa možno pójdem aj pomodliť, ešte som sa nerozhodla či využijem možnosť inštitucionalizovaného modlenia (teda skrátka či sa odjebem do kostola) alebo to zmáknem pohansky u seba doma...nakoniec by to malo byť jedno, či? Hlavne len dúfam a zúfam a úfam a také, lebo kto potrebuje ísť do D-landu? No? Dávali sme pozor? Presne. JA.

Ďalšá vec je, že v pondelok som mala nemčinu s mojimi harantami a oni boli napodiv veľmi dobrí!!! Normálne poslúchali a boli celkom milí a ešte si aj kopu zapamätali z predošlej hodiny a všetko vedeli a tak som im sľúbila Rammstein a oni skoro vyskočili z kože od radosti. A potom som bola pod paľbou otázok, taký malý kvíz na tému "čo počúva moja súdružka učka". A či poznám Slipknot a Horkýže a Eminema a či ho budeme počúvať, keby náhodou vydal nejaké nemecké CD (musela som ich sklamať, že to asi nehrozí...joj, ešte keď sa tie drahé deti dozvedia že aj Nemci majú svojho Rytmusa, ktorý je tiež hnusný a trápny a volá sa Sido...to bude).

More than a feeling

Drahouši, poviem vám, že to čo je vonku by som nazvala novembrom, alebo nechala Angličanom, ale v tomto ročnom období a v tomto geografickom pásme je to krajne nevkusné.
Trošku vám opíšm, ako si v tieto dni žijem. No, asi ako Big Lebowski. Teda ani ne, ne big, ale Dude Lebowski. Ak ste nevideli, vaša smola, to je jeden must-see film (hej, cvičím tie anglicizmy). On je taký pobuda a stále chodí len v župane, aj do obchodu, neplatí nájom a stále hrá kuželky. Nuž, ja nehrám kuželky, nájom neplatím, lebo bývam u fotrošov a dom im patrí, takže o nájme ani reči a nechodím v župane do obchodu...ale inak sme skoro úplne rovnakí. Chacha. Je 10:16, stále som v pyžame, nečesaná a nemytá, nemám okuliare (nechce sa mi ich hľadať, tak si tu sliepňam) a som na fejsi. Nuž. Počúvam Boston - More than a feeling, čo mi drahá Chantal jebla na stenu (eh, nechcela som byť hrubá hneď takto poránu, ale to mi len vykĺzlo), ani neviem prečo, ale odkázala mi že na, ty baba jedna nevďačná. Tiež neviem prečo, ja jej celý čas hovorím, ako si v Kodani užije do dlane...pche. Plus, že by mala svojmu dear danish friendovi odkázať, že nech sem donese aj nejakých kamoškov, pre nás. Akože, šak nemusia ísť na púť, aby sa zoznámili so sexi Slovenkami. Ale ona len voľačo odvrávala, nejaká je priečna v poslednej dobe. Ráno vyštartovala smerom Wien, odkiaľ letí jej železný vták (bože, to je metafora, úplne iné asociácie sa mi s tým spájajú...aj keď, chacha...jeden aj druhý vás môžu vyniesť do nebeských výšin).
A ja som tu zostala, sama s dažďom (našťastie nás už opustil môj kráter na líci, tak vyzerám normálne a už som sa včera mohla dať aj odfotiť na trápny index). Ale viete čo, napriek tomu že hnusne prší, sa mám lepšie ako väčšia polka sveta. Lebo poniektorí sú v škole (kiš kiš, nezávidím, aj keď...ja sa už na to teším, teda na tú ZŠ, lebo budem chodiť do školy a budú ma za to platiť, to som vlastne vždy chcela, keď som bola malá) a ja sa doma povaľujem ako nezamestnaný spoluobčan (jeden ma včera zastavil či mu nedám ASPOŇ 5-10 eur. Kokos, to nebude ani môj hodinový plat, čo zbesnel? Dostal euro, čo je viac než čo by dostal, keby sme mali ešte stále koruny. Ledva poďakoval. Prisámpiču s tými bezďákmi končím. Banda nevďačná.) (A teraz kde má byť tá bodka...pred či za?)
Okrem toho som si včera robila rozvrh pre seba a mám hustý a hnusný (a dúfam že taký aj zostane, lebo nemám náladu na zmeny), 11 predmetov a 40 kreditov (na skapanie, ale kto chce u nás dokončiť, inú šancu nemá, okrem toho ten Erazmus...).
Čo ešte? Aha. To najpodstatnejšie. Včera mi napísal jeden kamarát (hehe) z Hamburgu (hehe), že či mám v októbri čas. Skoro mi vypadli oči (a to by bolo fakt hnusné, zbierať oči z klávesnice, keď ich ani nevidíte. Na druhej strane by ste možno videli seba bez očí, z pohľadu klávesnice...no dobre) a spadla som zo stoličky (preháňam, nič sa nekonalo, len som vypliešťala oči na obrazovku a neverila vlastným očiam...ehm, priveľakrát slovo "oči" v tejto vete). Ten kamarát je taký rocker, ktorého sme onehdy zbalili s Martinou v Nemecku, má dlhé ryšavé vlasy a je brutálny jebač. On neni vôbec pekný, ak myslíte dačo také, ale je to jebač. Minulý november sme išli do Kolína za jednou kamoškou a on tam za nami došiel (pre info, Kolín je mrte ďaleko od Hamburgu, navyše ani nešiel z domu ale z nejakého koncertu, neviem odkiaľ...a urobil si zachádzku asi tak 300 km, len aby sme sa mohli 5 minút bozkávať. No neni zlatý? Je.)
No a bolo nás vtedy asi 7 báb a všetky moje kamošky najprv robili xichty, že tento sa vám páči??? A na konci večera sa všetky chichotali ako puberťáčky, lebo on je proste kurevsky šarmantný a ten jeho pohľad, och bože, no to sa nedá opísať, to treba vidieť, ale podmanivý zvodca originál. Juj.
Tak prosím pekne, tento chlapík ma chce dojsť navštíviť. Som napätá, začínam sa potiť. (To mi pripomína, že by som sa mala ísť potiť na bycigel tam dole...no ve´d už idem, už idem.)
To vôbec nie sú zlé vyhliadky, táto jeseň.

Wollen Sie meine Bratwurst sehen?

Poprosím čítať so silným slovenským prízvukom, nemalo by vám to robiť ťažkosti.
Tak, som späť z krajiny bratwurstov a poviem vám, bolo popiči, a to prosím pekne po mojej, áno, prasa som, prasa.
Podľa mojej krátkej štatistiky už môžem s pokojným svedomím vyhlásiť, že nemeckí chlapi podávajú v posteli nadštandardné výkony. Oh ja.

Nuž ale poporiadku. V pátek ma mama odviezla do Viedne a pindala pri tom jak chorá vrana, lebo bolo asi 40 stupňov a my v aute nemáme klímu a vlastne chodí na letisko aj bus a predsa ten je klimatizovaný a ona by si nemusela kupovať diaľničnú známku a čo má z toho celého ona. Tak som sedela ticho jak päť peňazí a pípla som, že jej niečo pekné donesiem. A ona že tak to teda hej, to aj tak. Drahá matka.
Vo Viedni som sa tristokrát spýtala ako sa mám nacheckovať. nakoniec som to zvládla cez ten oný, prístrojček, chápete, všetko je automatizované v dnešnej dobe, nie, na bratislavskom letisku také nemáme.
No tak som si vytlačila palubný lístek, odovzdala batožinu (môj pôvodný plán bola vlastne príručná, ale vzhľadom na to, že som žena, potrebuje asi tri kilá kozmetiky, tak som sa na to vysrala. Okrem toho som letela luxusne Lufhansou (aj nažrať sme dostali, mňam, som asi jediná, komu chutia tie lietadlové jedlá, ale keď pre mňa je to exotika) a batožina bola samozrejme v cene. No bodaj by ne, za 120 evri.

Tak som pekne odovzdala kufor, kúpila som si Cosmopolitan (bola tam príloha 333 rád ako sexuálne uspokojiť partnera, čo sa mi zdalo ako vhodná literatúra, keď vezmeme do úvahy celý tento výlet) a čítala som si. Postupne sa tá čakáreň (či jak sa to volá) zaplnila, samí biznismeni, okolo mňa sedeli kravatoví jebovia a len tak po očku zízali  - ja v najkratšej sukni na svete si čítam sexuálnu prílohu.

Let bol ok, troška zima - mama mala zasa pravdu, že v lietadlách býva kosa, ale tak kvôli tej hoďke si nedám predsa dlhé gate, šak by som skapala. Vystúpila som v Düsseldorfe, sto rokov čakala na batožinu (neviem čo s ňou robili tak dlho...) a potom som vyliezla do príletovej haly a začala sa obzerať po mojom Nemcovi. Nevedela som presne ako bude vypadať, akože fotku mám, ale chápete, realita je vždy trošku iná a hlavne ma baby v robote strašili, že a čo keď vôbec nebude pekný a neviem čo. Tak som kukala po tých chlapoch a dúfala, že panebože snáď to neni tento. Ale blbosť, samozrejme ma môj inštinkt nesklamal (nikdy neklame, inak by mal po ptákách...ehm doslova, a ja tiež...) a Felixa som spoznala podľa zmäteného výrazu (asi aj ja som mala taký, chacha). Mal trochu kratšie vlasy než na fotke ale inak vyzeral presne tak, sexi a hotovo, žiadne sklamania sa nekonali.

Šli sme spolu na vlak a trochu sme kecali, vždy je to na začiatku také nervózne, že akože hej, poznáme sa, ale vlastne ani ne, tak sme sa na seba usmievali. Ja som sa sťažovala, že nám v Lufthanse nedali gumové medvedíky (voľakedy dávali, mama nám vždy nosievala zo služobky) a on že to fakt? Tak sme šli do potravín a on mi ich kúpil. Také veľké balenie, v ktorom je plno malých sáčkov, ako tie čo bývali v lietadlách. No neni toto už samotné na zožratie???
Bola s ním sranda, inak presne ten typ do ktorého by ste sa vedeli zamilovať, lebo má rovnaký humor a smeje sa na chujovinách a je milý a neviem čo ešte. (Bože, mám ohromný štýl, Hemingway by sa mohol u mňa učiť písať...)

Dorazili sme k nemu asi o ôsmej večer a chceli sme ísť žiť, no ale...viete, pili sme rum s colou a potom začala búrka a tak sme stáli pri balkónových dverách (úzkych) a tá búrka tak elektrizovala, asi a tak nejak sa to zvrtlo a potom sme už nešli von ale do spálne.
On bol teraz pol roka v Amerike a potom zahlásil - no, tak moji susedia už stopercentne vedia, že som zasa doma. Ehm, hej hej...myslím, že sa nevyspali celé tri dni. Z krabice kondómov (že 20-kusové balenie chacha) nám v pondelok zostalo asi osem. (Vlastne som rada že môžem sedieť.)
Ale zasa, nemyslite si, že sme len tak králikovali celý čas, my sme toho stihli kopu, napríklad aj mesto som videla, aj sme sa boli večer najesť (akože krásna thaiská reštika, celý účet dokopy stál asi tricku - platil on) a ešte sme boli v takom strašne cool bare, kde mali obrovské drinky (a tým myslím fakt obrovské - akože asi tak pollitrové a väčšie) a na pohári som mala mrte ovocia napichaného a také svietiace náramky a gumenú kačičku. Chápete toto? Akože čistý aramagedon, západ - gumené kačičky v drinkoch!!! Bola som unesená.

Óha a mimochodom, v tej reštaurácii som vyskúšala niečo čo som vždy chcela, a videla som to len vo filmoch - viete, poznáte tie scénky, keď žena sedí oproti chlapovi a potom mu strčí nohu medzi nohy pod stolom. Podľa mňa je to strašná sranda - aspoň pre mňa, on len povedal, že má tvrdý život. :DDD
Najlepšie aj tak bolo, keď šla okolo čašníčka - Thaika a oni sa vždy tak usmievajú, no proste scénka na hovado.
A čo ešte? Nad všetkým som híkala, že aké západniarske (smiali sme sa na tom celý víkend, dokonca som mu rozprávala tú slávnu scénku z Pelíškov, keď otec hrdo vyhlási, že vďaka tým nerozbitným pohárom sme zasa o krok pred nimi a Polívka - brašule - sa spýta "a bude to stačit, myslíš?" Tak to bol hlod výletu.)

Essen je veľmi pekné mesto, oplatí sa vidieť, dokonca aj keď nemáte nadštandardného sprievodcu, aj tak je tam čo robiť. Ale samozrejme "bed and breakfast" v jeho podaní nadobudlo celkom iný význam. Okrem iného som videla aj nemeckú univerzitu, krásna a moderná, hovorím ja - Nemci samozrejme voľačo opičovali, ale rýchlo som im vysvetlila, aké to máme u nás.
Btw, takmer sme mali sex na univerzitnej pôde, ale bohužiaľ sme zabudli doma kondómy, tak nebolo nič, akurát tak tvrdá realita.
Neviem, čo by som vám ešte také povedala - každopádne sexturizmus nemusí byť len vecou Egypťanov a kadejakých čiernych ostrovanov. A takého Nemca môžem len odporučiť. Ale nájdite si vlastného!

Z krajiny bratwurstov som si doniesla Cd-čko, nejaké krémiky z Rossmana (západniarska drogéria s obrázkovými minibaleniami krémov na ruky - no nekupte to) a svalovicu na stehnách.
Trochu kašlem (on tvrdí, že som ochorela, lebo som sa príliš veľa povaľovala nahá, ale on je chorý tiež...koniec-koncov, asi je to kvôli tomu, chacha) a mama nariekala, že musím ísť za dokym, ale to teda ne, šak nejaký kašeľ ešte nikoho nezabil. Lepšie než filcky, každopádne.

Hey ho, let´s go!

Z toho tepla sa mi chce vracať, to ma trošku obťažuje, lebo ja som inak rada že je taký hic, ale môj žalúdok nejak protestuje. Dneska som zvolila taktiku "nehýbať sa" a celý deň som preležala jak taká hnida. Čítala som si Bukowskeho (som si kúpila nové knihy!) a spala som a tak dokola a potom som chvíľku sa hrala na chlapa, ležala som na gauči, na pupku miska s arašídmi a žrala som.
No, tráviť deň v nečinnosti je paráda. Nikto ma nepresvedčí o opaku.
Teraz rýchlo ďatlujem, lebo tatík dole obeduje (hej, teraz) a za chvíľu sa dotrepe že potrebuje pracovať a vyhodí ma preč.
Vlastne sa mi pôvodne ani písať nechcelo, ale prečítala som si článok od dreamgirl a tak som sa nasmiala, že som skoro skapala a rozhodla som sa že aj ja sa pochválim. Na konte síce nemám nijakých vyšukávačov, za ten čas, ale nádej je tu a nezdá sa že by išla zrovna zemreť.
Zajtra cestujem do Essenu, za mojím Nemcom (haha, mám vlastného Nemca) a veru sa teším a myslím, že bude o čom rozprávať keď sa vrátim, lebo viete, vec sa má tak, že po prvé som veľmi sexuchtivá nie nie, skôr by som povedala náruživá a po druhé...vlastne nie je žiadne po druhé.
On sa volá Felix, no neni to super? Mne sa to meno hrozne páči, lebo aj môj kocúr sa tak volal (ale s týmito asociáciami som sa mu nezverila) a navyše má v mene von, akože šľachtic, alebo čo. No tak teda.
To by sa mi páčilo, to von mať pred menom. Hehe.
A my sme si voľakedy písavali na icq a to neboli nevinné rozhovory, veď viete, ja som ani neni takých schopná asi, začnem pri dvojzmysloch a potom to ostane pri ostrých jednozmysloch a ja sedím za compom a červenám sa a chichocem sa jak malá a to je sranda.
A teraz si len píšeme cez fejs messages a ja kalím vodu a začínam tými dvojzmyslami, no a keď sa zajtra o 19:10 vytrepem z lietadla, tak uvidíme, aký začne víkend.
Joooj, teším sa!
Preto si už lakujem nechty, nohy vydepilované, a tie ďalšé veci nasledujú zajtra (chacha), rozmýšľam čo si zbalím - tričká hlavne z výstrihmi, sukne hlavne krátke, jedny hambaté šaty (naschvál haMbaté) - teda ani ne tak hambaté, ale bez ramienok, takže pod ne nenosím podprdu a to som už aj stihla zaregistrovať že muži na to reagujú (ale tie jednoduché stvorenia reagujú takmer na všetko :D) a hlavne aké spodné prádlo, no chápete, to ma bere ako prvé. Tak ale veď musím si vziať pekné, keď s aidem na verejnosti vyzliekať, ako to ja vždy hovorievam a moja drahá wicked matka sa iba tak pýta že na akej verejnosti.
Včera sme boli u jej kamošky kaderníčky a kým nás strihala, kecali sme s ňou aj s jej synom a oni sa udrbávali (hlavne teda syn) na tom, že my si chceme dať v Amsterdame hašišový koláčik a on sa pýtal či sa ideme spolu sfajčiť. A potom sa nejak dostalo na to, že moja sestra je na púti a je tam sama (skutočný šok takmer pre všetkých, že SAMA na púti???  A nebáli ste sa ju pustiť??? A mama že šak má 20 rokov, čoho sa mám báť. To oveľa viac sa bojím, keď Lady pôjde do Nemecka. A ja som si tajne v duchu hovorila, že šak jasné, keby si mami vedela, ani ma nepustíš a ne že ma ešte aj na letisko do Viedne odvezeš...). A mama potom že nech dojdem len sama (tým myslí samozrejme netehotná) a ja že, ale on má aspoň v mene to von, ako šľachtic. A mama že ale veď asi je to slušný chlapec (och, od takých ja bočím), keď jej aj letenku zaplatil, lebo nemohla svojou kartou. A potom pozerá na mňa že - ale Lady, nedaj sa za sto, buď drahšia. Nato mal syn záchvat smiechu (len pre porádek, syn má niečo okolo 25 rokov), že čo tieto dve spolu pečú a ešte aj sa idú do Holandska sfajčiť. Hovadská sranda proste.
Kks, dneska som sa ani len neopaľovala, lebo sa mi nechcelo ale mala by som sa, lebo aby som mala tie pahýle čo najhnedšie, biele nohy fuj, to pripomína Zuzanku Hraškovie...

Čistý armagedon

Toto leto sa vyvíja nečakanými smermi. Ale dobre dobre.
Do Bulharska nejdem, dôvody tu rozoberať nebudem. Ale idem do Essenu. (Fúú, na to sa teda extrémne teším.) A idem do Amsterdamu!!! Amsterdam!!!! Bože, to je mesto, o ktorom som vždy snívala (ale ja snívam o veľa mestách) a chcela som tam ísť, lebo je také cool a iné a exotické. A teraz mám kúpené letenky a stále to neviem celkom spracovať, že ja tam fakt idem. Včera som sa trtkala na internete a bavkala som sa hľadaním lacných letov hocikam (moja najnovšia zábavka v poslednej dobe) a našla som letenky z Viedne za 143 eur, tak som bežala dole do obývačky a hovorím mame - našla som lacné letenky, nechce sa ti ísť so mnou do Amsterdamu na týždeň? A mama že - jasné, pome.
Tak prosím, u nás sme asi všetci nejakí spontánni. Chacha.
Asi nepôjdeme ochutnať trávový koláčik, lebo to moja drahá matka by asi nezvládla, ale nezazlievam jej to, predsa len, zhúliť sa s mamou by bol hardcore už aj na moje pomery. Veď nejdem do Amsterdamu poslednýkrát, že, len aby to zasa nezakázali, lebo Európska únia je na to dosť drbnutá a od nich by to vystalo. Ale uvidíme mesto a pôjdeme do Hard Rock Café (no jasné, celá ja, lebo hneď ako si zabookujem nejakú dovolenku, prvé čo zisťujem je adresa miestneho HRC, nejaké veľvyslanectvo, polícia a nemocnice ma netrápia. Ale na druhej strane, mali by?
Takže budem mať ďalšie cool tričko a Amsterdam je veru iné mesto jak Praha, to nemá každý, hehe.
Budeme tam sedem dní, to je perfektný čas, lebo to si všetko stihnete aj pozreť, aj to HRC stihnete. Ešte mi treba ísť do Paríža, a sestra pôjde do Barcelony a už som si vyžiadala dáreček, ale niečo pindovala, že všetky prekvapenia pokazím ešte v zárodku, ale tak ja to radšej pripomeniem, ako by som mala skončiť bez HRC darčeku. Bohatstvo, dala by som si hrozne niečo sladké, žeby som šla do chladničky?
Ok tak už tu mám vločky, čokoládové, ak vás to zaujíma a mrtne veľkú porciu pre bravče. Teda, pre bravča takú normálnu.
A práve si píšem s kamarátom (hádajte odkiaľ!) z Hamburgu (no, to je ten trošku starší kamarát, možno som sa už zmienila, čo sme sa s ním zoznámili minulý rok v D-lande, hudobník - gitarista z populárnej skupiny chacha) a on že by rád došiel do Bratislavy nás pozrieť, len ešte nevie kedy má čas. No neni toto ťažko popiči? Keď už to musím napísať takouto mládežníckou mluvou.
To ma dneska už celkom dorazilo, lebo som si tak trochu myslela že nepríde, kvôli istým dôvodom, ktoré sa tiež nepatrí rozmazávať po nete. Jáááj, leto leto leto, si lepšie než som si myslela!!!! Toto je rock´n´roll. Ako hovoria východňári, ta čistý armagedon, toto.

These are crazy crazy crazy nights

Hlavne včera. Nič sa v podstate nedialo, ale stalo sa toho kopa. Vlastne sa stala len jedna vec, ale veľmi ma to vzalo. Nemohla som zaspať, samozrejme. Lebo to som taká nabudená, že asi nebudem spať až do 16. júla.
Pár rokov sa "poznám" s takým Nemcom (však ste to už dopredu vedeli, že to bude Nemec...!). Vždy sme si len písali na icq a potom nejaký čas ne, nebolo kedy, neviem, uni a všetko, chápete, medzitým bol on niekde v riti v Amerike a pičoviny.
A tento týždeň prosím pekne mi napísal na fejsi, že mám...no, teda...že sa mu páči moja profilová fotka (chacha, šak aj mne, šak som nejaká femme fatale) a tak sme si písali trošku, ale asi len 4 správy a nejako došlo na to, že nech dojdem ho navštíviť. A ja že dobre. lebo ja keď ma niekto pozve, hnedky sa aj hrabem, lebo šak ubytko a žrádlo zadarmiko, no nekupte to.
Tak veru, tak. Síce letenka bola kurevsky drahá, že 120 euro, ale tak vyrovná sa to, keďže neplatím nič iné, len dopravu. On mi ju kúpil, lebo ja som nemohla platiť na hentej stránke slovenskou kartou (a že kto je šialený a crazy...ja idem navštíviť neznámeho (v podstate) chlapa do D-landu, ale on mi kúpi letenku s tým že mu ju potom zaplatím ako cash, lebo posielať na zahraničné účty čosi stojí a ja nemienim platiť nič navyše.
Parádička, či?

And my name is Bobby Brown

Sedím tu a hlásim sa, že ešte som nezemrela a žijem si celkom faaajn.
Včera išli inak Holky z porcelánu a ja som ten komunistický skvost nestihla, len konec. Škoda.
Akože, normálne má Slovensko rockové rádio??? Neverííím, ja žasnem, ja mám otvorenú hubu a sánka mi padá až na zem!
človeka (teda mňa aspoň) to poteší oveľa viac, keď svoju hudbu počuje v rádiu, než keď si ju pustí sám. lebo potom má pocit, že hej, myslia aj na MŇA, aj JA som zahrnutá do poslucháčskej základne! Oh yeah!
Inak sa mi nejak nechce písať tieto dni, neni moc o čom, len si váľam šune a páči sa mi to. Pozerám telkáč, počúvam Rádio Aligator alebo chodím učiť a včera som sa stala fosílom, mám úctyhodných 23 rokov, kamošky mi želali málo vrások, pevné zdravie a neovisnuté prsia...chápete to? život ide rýchlo, čas nikoho příliš nesetří, ako spieva tá, ktorú čas fakt nešetril. Ale nebudem hnusná, lebo dáma má lepšiu kondičku než ja, poľutovaniahodné, keď vezmeme do úvahy ten vekový rozdiel.
Teda ľutovať treba mňa, hej?
Plány na leto veľkolepo prekračujú možnosti mojej peňaženky a časového plánu, lebo som tupaňa a štácky som nespravila, tak doma mi treba v auguste kvasiť, ale aj tak si snívam.
Bulharsko je isté, teda ešte ne oficoš, ale last minute to istí. Sa teším ohromne, jak sa budem týždeň nadrbávať a na pláži bronz chytať a večer na diskoške (chichi, teda vlastne xixi...) skotačiť.
A dneska som si písala so Svenom, mojím osobným Švédom, je to kamoško, žiadny exmilenec, aby bolo jasné, lebo ľudia pomaly chápu, hlavne v tomto teple...tak radšej to sem hneď napíšem, lebo čo sa mňa týka, večne zápasím s nedorozumením. No.
Tak Sven je hrozne vtipný, vie zaspievať skoro celú Reklamu na ticho (lebo už zabúda, vedel to celé) a vie povedať Ahoj a kurva. Z toho už sa dajú aj tvoriť vety, dnes som mu povedala.
Vedel ešte aj preboha, ale to už zabudol, ale dneska som mu to pripomenula. Samé užitočnosti sme ho naučili, so Slepačím Výborom, keď tu bol.
Aj my sme sa naučili po švédsky, ale ja som si zapamätala len niečo neslušné o myšičke.
A o tom inokedy.
A ešte si občas píšem so starými známymi, proste život celkovo naberá nejaké smery, veľmi sa teším, keď nájdem na fejsi starých kamarátov, teda ne starých v zmysle ako bol lover (chacha) ale dávnych.
No a väčšinou sú to Nemci (to už tak nejak prirodzene u mňa býva) a nejakí Nemci chcú prísť na Slovensko, zo školskej výmeny teda, tak to dúfam že vyjde, lebo tých by som veru rada videla a jeden Nemec mi písal, či nemám chuť ho navštíviť, tak tuho rozmýšľam čo na to moja peňaženka, lebo ešte aj čas vyhradený na učenie dokážem obetovať (ako inak), ale prachy sú prachy (a peňaženka taká prázdna...teda ešte ne, ale to Bulharsko a ja som vlastne chcela notebook, ale už vidím že na notebook sa vyjebem zvysoka, aj tak teraz žiadny nemám a žijem, ja uprednostňujem zábavu).
A tak ak sa niečo vyvrbí, ja obetujem zas aj posledné úspory, alebo budem škemrať u fotra, no moja hrdosť to unesie každopádne...
Ale keď ja by som do toho D-Landu šla tak rááááda. Haha. A teda hlavne za tamtým, myslím že by to mohlo byť vtipné.
Idem sa richtovať, lebo za chvíľu mi bude treba ísť (rušať sa, ako hovoria v Biblii...inak na fejsi som lajkla Bibliu a bolo to hrozne smiešne, podľa mňa, že wicked lady likes Bible and Radio Aligator. Chacha.) na tú anglinu. Vlastne moje plány sú vytiahnuť mámu na zmrzku. hej, ja chodím na anglinu s mámou. Nuž, spolu vyrušujeme a učka nás furt napomínala, že či sa celý týždeň nemáme kde porozprávať, ale ono je to tak, že nemáme, lebo poriadne sme sa videli len na angline a to je priestor na pokec jak vyšitý.
Páááápááá.

Guter Sex kann süchtig machen

Sedím tu, v žalúdku ešte divný pocit (no, ten Speed, to viete, nejako to účinkuje asi silnejšie než som čakala), na xichte pleťová maska a veliké plány, že sa dnes vytrepem do mesta na pochod teplajzníkov, lebo ja ich velice podporujem, lenže za a) moja sestra nejde, že vraj sa chce učiť (veď aj ja by som sa mala...ale tak, učenie, či ľudské práva?? A na ten pochod sa už chystám odkedy som videla prvú protestnú skupinu na fejsi, proti nemu, hej) a za b), no neni žiadne za b), ale samej sa mi moc nechce a zoznamovať sa tam tiež akože nejdem, lebo chápete, ja som hetero a som s tým stotožnená a tak...
A všetci sa učia a s kým ja mám ísť podporovať štvorpercentných?
Och...to je ale svet.
A fakt by som sa mala učiť, lebo z dejín neviem ani trt, len som došla na to (áno, tlieskajte mi), že všetci ľudia sú jebnutí a ešte, že keby každý dodržiaval všetky zmluvy, tak by bolo o polku menej dejepisu. Akože bol by nudnejší, no ale aj tak...ja by som to uvítala.
A mala by som ísť upratovať a ne sa tu zatrtkávať.
Jééééžišinku sladký.
A viete čo je škoda? Že ten pochod nebude taký cool, ako na Západe, ale hádam sa jedného dňa aj my dočkáme a bude to vyzerať na úrovni (tým myslím tých fetišistov a otvorené prejavy sexuality na verejnosti, lebo to je sranda). Ja už som na takom bola v Hamburgu, teda náhodička to bola, hľadali sme nejaký kostol (aby sme si mohli odškrtnúť nejakú porádnu pamiatku, aby sa nepovedalo) a našli sme pochod homosexuálov. No.

Deutschland Deutschland über alles

Zachovajte paniku, nie som nijaký nácek. Len taký malý teutonofil. (tak ma nazvala Chantal, myslite si čo chcete).
Práve som si na jednom blogu prečítala, že autorka ide v lete do Berlína a premkla ma (samozrejme) závisť. Mám skúsenosti so všetkými smrteľnými hriechmi, len vždy prevláda nejaký iný. Ja sa zúfalo snažím zohnať si v tom zavšivenom meste prácu na leto (zas až tak zúfalo ne...už mám vlastne plán B, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou sa stane plánom A) a nič. Nikde ma nechcú, okrem toho pri predstave byrokracie sa mi chce vracať a viete akí sú úradníci ochotní. Tí nemeckí sú rovnakí (si myslím. Som Počula.) a jasné že od vás chcú kadejaké debilné potvrdenia.
Keď tam nepôjdem pracovať, chcela by som sa tam aspoň zajebávať, ale moje konto sa mi pri takej myšlienke vysmeje do očí.
Včera mi kamarátka hovorila, že sa chce prihlásiť do sprievodcovského kurzu, či nechcem tiež. Trvá to od októbra do apríla (bože tak dlho) a je to trikrát týždenne (bože tak veľa...a ešte aj v sobotu doobeda, vtedy predsa slušní ľudia vyspávajú opicu). A stojí to púhych 240 evri (nechutné slovo, však), ktoré síce mám, ale vedela by som ich využiť všelijako inak. (Na chlast, na prádlo, na financovanie môjho bufeťáckeho spôsobu života...)
Lebo, čo môže byť lepšie, než život kaviarenského povaľača? To je okrem iného rezultát včerajšieho zasadnutia Slepačieho výboru.
Ja síce som schopná pracovať, ale nikdy sa mi nechce, ale keď už pracovať, nech mi za to aspoň kurva zaplatia a ne že 5 korún na hodinu. No a chcela by som aj notebook, aby som mala vlastný. Nie ani tak kvôli štúdiu, ale aby som sa mohla na svojom PC zajebávať kedy ja chcem, lebo takto ma odtiaľto môže hocikto hocikedy vystrnadiť s tým, že potrebuje pracovať. No.
A tak neviem, čo s tým kurzom, lebo ešte aj na angličtinu som plánovala chodiť (zase...nekonečný kolobeh, skoro ako krámy), ale mať trikrát do týždňa kurz, raz AJ...no kedy budem chodiť chlastať, preboha?

We´re all allright

Dneska je nejaký neproduktívny deň (ako vždy hľadám, kam by som zvalila vinu za moju nečinnosť...takže, dnes je proste neproduktívny deň, nie ja lenivá).
Z bakalárky mám áčko (ale smiem sa z toho tešiť, keď trulko to vlastne nečítal? Uvidíme na obhajobe.)
A zvyšok doobedia a poobedia som venovala hľadaniu nejakej podradnej práci na západe (rozumej v Nemecku, kam inam by som sa ťahala, veď som známy teutonofil). Rozoslala som tritisíc životopisov a môžem si s kľudným svedomím povedať, na dnes stačilo rozkoše, aj tak neodpíšu ani len krátke "Verpiss dich du Ossi".
Morfológiu som dnes ani nevidela, štácky (ako s radosťou hovorieva jedna teta od nás z fakulty) sú za dverami (vlastne už takmer na schodišti a ja ešte stále v pyžame. Keď už sme v ríši metafor.) a ja nič neviem, ale uvažujem takto. Vzhľadom na úsilie, ktoré som vyvinula počas celého doterajšieho štúdia, by som mala tie štátnice spraviť, dokonca možno na prvý raz. Úsilie bolo minimálne, výsledky boli, ehm, uspokojivé, z toho vyplýva, že buď som geniálna (za krátky čas sa dokážem naučiť strašne veľa a čo nestihnem, to neviem, ale modlím sa - veľmi pokrytecké, kostol by som spoznala, iba keby na mňa padla vežička) alebo mám proste šťastie. T tvrdí moja drahá matka, že ja nič nerobím, len mám šťastie. No, akože nič...veď píšem na blog (usilovne) a som veľa na nete a hlavne na fejsi...no, nič???
Dnes idem ešte na nejakú (asi) písomku zo zbytočného predmetu (hovorí to aj prednášajúci, že je to nanič) a ledva som to včera prečítala (ale keď je to taká nuda a vôbec, ja som Miazga otec...to neni pre ľudí, ale pre kokotov) a potom idem trošku zarábať (= potrápiť jedného chudáka, ktorého doučujem NJ, snáď to nebude úplná tragédia).
Ale teším sa na zajtra, lebo si idem užívať k loverovi (chacha). Len myslím, že by som sa dovtedy mala niečo naučiť, lebo inak tie štácky budem opakovať v auguste (ja sa neviem učiť keď je tak teplo! Ani keď je zima. Ja sa neviem učiť, keď je vonku počasie.)
Viete čo? Idem zežrať ešte kúsok fotrovej čokolády (nemal ju nechávať na stole nestráženú), keď už tak bohovsky chudnem. Ale šak dnes sa ešte nalietam, idem za rieku a budem museť ísť aj naspäť, ak ma neunesú Petržalčania (no dobre dobre...už prestanem).

I love the dead, before they´re cold

To je len taká metafora, drahúši, vôbec nemám rada mŕtvych...a už vôbec nie v takom zmysle ako je to tuto myslené, no fuj. Ale tak dnes som počúvala Alicea.
Oné. Ja som si hovorila, že veď tento blog, to bude len taký pokus, ani sem nebudem viac prispievať, keď napíšem pár článkov a vylejem zo seba tú koncentrovanú...čo vlastne? Zlosťou by som to nenazvala, ale chuť pičovať znie tak blbo.
Keď sa vás tu ale toľko nazbieralo, ó Bože, až štyri!...tak musím poctivo pindať (ozaj, Chantal, vôbec si nemala pravdu, pozri, dostala som komentáre aj napriek tomu že som ich dopredu označila za pičungy!), aby ste mali zábavu. Lebo je zábavné zabávať sa na cudzom nešťastí. (Nie je v tej vete priveľakrát "zábavné"?)

Dnes leje. Už som hovorila? Všimli ste si to? Je to na kokot, ani to ne, lebo ako som už hovorila, môžem tak škrabať steny, aj keď musím priznať, že možno sa mi tento týždeň dostane aj iného potešenia, než len žranie. (A ako raz zahlásila moja mama - možno keby si toľko nežrala, mala by si viac potešenia.)
Ale nič nesmiem unáhliť, lebo potom si môžem akurát, veď viete. A ako šťastná majiteľka dvoch sexuálnych hračiek môžem pokojne povedať, že ten nápis, ktorý hrdo nosím na odznaku (ktorý pôvodne patril mojej drahej matke, ale to je iný príbeh), že "No thanks, I have a vibrator and it works" nie je celkom šťastným vyhlásením.
Panebože, už zase mám nevhodné reči, na verejnom priestore, asi sa nikdy nepoučím.

A prší a prší a ja som mokla ako taká mokraď (a nikto nemá rád mokrade) a príliš veľa som cestovala dnes MHD a tam bolo príliš veľa dôchodcov, a tí smrdia ako mokré psy (som hnusná? To je len výchovou.) a keď prší, tie vyjebané autobusy ani nechodia načas, čo načas, ale vôbec (ale pre istotu prišlo na konečnú asi tridsať tisíc 50-tok, keď ja som, ako najsamväčšia chudera (mokrá) čakala na 98. A na čo sa človek môže v týchto pohnutých časoch spoliehať, keď ani len MHD nechodí presne? A namiesto Fica havarujú iní? Po facke, nemala by som nikomu želať smrť. (Ani mozgovú obrnu?)

Drbala som sa do Petržalky (hnus a hnus a hnus, neznášam to sídlisko, či čo to vlastne je), lebo som pani učiteľka (a musím aj zarábať, nie so svojimi žiakmi trtkať..., alebo inak, drať kožu z chrbta si mám podľa sestry prácou a nie tým, že budem jebať na stole) a čo si pomôžem, keď nemčiny-chtivý chlapík má svoje bydlisko práve v tej diere. Že vystúpim (do kaluže, ale to nevadí, lebo už aj tak mám mokré nohy) a tam bahno a lúka, ako na nejakom Woodstocku, alebo čo.

Milý chlapec to ale je, má len 25 a dokonca sám od seba sa chce učiť gramatiku (a nie na štýl "členy pre mňa nie sú podstatné, ani skloňovanie a časovanie až tak veľmi nie..." "Chcete rozprávať ako slovenskí Maďari?" "Ahaaa...to nie" "No tak sa musíte naučiť aj členy."). To hneď poteší učiteľské ♥.
Aj keď miestami som mala pocit že sa nesústredí celkom na to, čo mu hovorím, ale na mňa. (Čo mám robiť, keď som neodolateľná, femme fatale, ale niekedy je to na príťaž. Tak dúfam, že je to len môj pocit. Asi pramení z tej mojej nehoráznej namyslenosti.)

A cesta domov mi trvala namiesto pol hodiny (ako tvrdí cestovný poriadok) asi hodinu a pol. Mrzla som na zastávke ako idiot. Mokrá ako mokraď. Och.
Aspoň zavolal lover. Ale o tom už bola reč.

Inak, vlastne to som chcela pôvodne povedať, keď som začala o tej Bohom zabudnutej zemi za riekou (Petržalke), poneviera sa tam plno pochybných týpkov (ani ich neviem inak nazvať...sú to proste týpci). Týpka charakterizuje typická trblietavá šiltovka Ed Hardy, veľká bunda s kožušinkou, fejkový diamant v uchu a debilný prízvuk. A rozviazané tenisky. Ale hlavne ten bláááávááácky príííízvuk, kokot, chááápeš? Traja takí sedeli predo mnou v buse a bavili sa o niečom, čo som poriadne nepočula, tak uvádzam len najlepšie útržky. (čítať tvrdo!)

"...on dóóóójde za dva mesáááce..."
"...šak nemám peňáze..."
"...nemíňaj zapalovač, ešte budeme potrebovať..."

Myslím, že sa chystali húliť. Ale kde, v takom lejaku?? Hádam nie u niektorého z nich doma? No, to nie je moja vec, však.

(Chantal vyletela z kúpeľne zo slovami "tak ma napadlo...!" a spustila: "Metláci by mali mať radi len čierny humor, hlavne blackmetalisti, ale väčšina z nich je taká plačlivá a rozcitlivelá a nespoznali by čierny humor, ani keby pred nimi tancoval v čiernom habite.")
Ježišikriste, už je polnoc! No ťahám ja do postele, vážené dámy a zajtra nadobro začínam s učením na štátnice. (Bodaj by zajtrajšok nikdy nenastal...). Hm, dala by som si ešte Whisky...