Woman driver no survivor

To sa mi veľmi páči a naučila som sa to v pátek. (O mne to neplatí, dneska som šla za Triss autom, do blízkej, ehm obce pri Bratislave a šlo mi to skvele. Hovorím ja, minimálne.)
Medzi nami germanistkami sa nejak rozmohlo funkcionárčenie, odkedy sa Martina sama vymenovala za kultúrneho referenta, lebo až dvakrát zohnala lístky do divadla.
Mira sa potom vymenovala za športového referenta, aspoň sa mi tak zdá. Hádajte za čo som bola vymenovaná ja. Pišťala som totiž, že chcem aj ja nejakú funkciu (šak som nejaký káder, či??) a teraz sme boli dva dni v Trenčíne (ešte kým začala Pohoda, takže tam bol svatý pokoj) a baby usúdili (a ja som fakt spokojná) že by som mala byť jednoznačne referent pre zahraničné styky. Neni to super?
Ja mám často styky s cudzincami, preto ma táto funkcia náramne uspokojuje. Hähähähäääää.
Ale nie tak často ako by som chcela.

Napríklad včera som sa stretla s takým chlapcom z Kanady (btw jebač to bol, aspoň ja si myslím) a keď bolo tak strašne teplo tak sme celý deň pili pivo, najprv slušne v krčme a potom sme si kúpili plechovky a sedeli pred Eurovejou.
Celý deň sme normálne kecali, chápete, nebalil ma a ja už som rozmýšľala či je niečo v neporiadku, lebo no...nejsom zvyknutá že ma niekto nebalí. (No dobre dobre, to znie dosť namyslene, ale buďme k sebe úprimní, veď chlapi myslia kokotom!)
A keď už sme sedeli pred tou Eurovejou a pili asi štvrté pivo v ten deň čo v kombinácii sto stupňov a takmer žiadne jedlo vyvoláva stav, ktorý by som nazvala dizzy (moje obľúbené anglické slovo inak), taký rozpustilý a rozmarný (wow, to je slovo, že rozmarný!).
Už nasledovali také tie pohľady do očí, viete a dvojzmyselné reči a potom on povedal že "I´m being super flirty with you." (Alebo tak nejak.)
A ja len že "Are you?" s tým mojím špeci úsmevom (joj, tento úsmev, to je asi najlepšia vec ktorú dokážem, haha). (Inak je dosť možné že som tresla "Do you" lebo ja v týchto otázočkách vždy spravím nejakú chybu a po všetkom tom pive...)
A potom sme sa bozkávali.
Bolo to také milé, lebo sa mi fakt páčil a už od rána som rozmýšľala či k tomu dôjde. Škoda že chlapec musel včera večer odísť, do Viedne kde bude týždeň, akurát že ja tento týždeň moc času nemám, čo to je dosť blbé (pre mňa).
Chcela som tam dnes prísť za ním a prespať (chacha) do nedele, lenže ešte stále nemá ten byt a býva u volakoho a tak, no proste to nevyšlo, takže tam možno pôjdem len zajtra, akože sight-seeing.
("I already have been to Vienna."
"Great, you can show me around."
"Oh, I´ll show you."
"You show me...?"
"Yes!")
Prestala som sa zaoberať myšlienkou "dievča moje, to je čisté kurvenie sa" a beriem to tak, že využívam všetky svoje životné príležitosti bez výnimky a vytrieskam z nich to najlepšie. (Presne ako s kradnutím kníh z knižnice - neberiem to ako krádež, ale ako obohatenie svojej zbierky.) Ako som už povedala (a Triss ma citovala), v našom veku už na nič nie je priskoro. Tak preto.
Budem vás udržiavať v obraze, či som sa teda šla kurviť, alebo ne.
Pááá, papušky! Majte sa mi krásne a nepite moc, v tom teple to stúpa do hlavy!

Zavrem oči, dupnem na plyn

Viete čo? Ja už som to asi spomínala, ale fakt...toto skúškové ide tak krásne, ubieha a ja skoro nič nerobím, iba ak otváram a zaspávam nad poznámkami a zatiaľ mám všetko, už len dve skúšky mi zostávajú. Teda tie najťažšie, ale aj tak...dve. DVE!

A všetko je nejaké super a ružové a krásne a svet sa usmieva a ja tiež, aj keď včera bola apokalypsa, ale dnes už nie je a ja dúfam že nám na Novarocku nebude pršať. A včera som oznámila tatovi že ideme autom (z praktických dôvodov som to našim dlho nechcela povedať, lebo si myslím že neveria mojim schopnostiam, totiž ja jediná viem šoférovať) a on že to je dobré, aspoň nemusíte ísť busom, pozri si trasu na google maps. No neni to popiči? No je.

A včera som bola v divadle, po sto rokoch sa treba trochu kultúre venovať a to bolo tiež super, Čudné popoludnie Zvonka Burkeho.

A na fejsi sú stále nové a nové fotky z Poľska, a tie si do omrzenia môžem pozerať, aj keď sú skoro všetky také isté, ale aj tak vždy nové, veď to poznáte. A zrazu sa tam zjavilo toľko fotiek mňa a Whiskeyho, vôbec si nepamätám, kto nás kedy fotil. Pod nimi sa len hromadia komenty, lebo všetci si zo mňa teraz robia srandu, ale to je len čistá závisť, priatelia, lebo ja som si dobre vybrala a chudák Pawel tam mal okolo seba furt roj báb a z toho jasne vyplýva, že ak by nechcel hárem, tak 99% z nich zostane odmietnutých. Pawel btw samozrejme nelenil, lebo s niekým tam niečo vraj riešil, ale povedzte mi, kto na tejto exkurzii nič neriešil?

Ach jaj. To sa mi páči, keď je život takýto. Keď sa neni na čo sťažovať, leda na počasie a povedzte, keď je váš najväčší problém počasie, v podstate je vám sveta žiť. (Bože, čo je vlastne toto za čudné spojenie, že sveta žiť? Kto žije sveta? Svet? Keď je vám blbě, tak je vám nesveta žiť?)
A Whisky mi napísal mail, že mu chýbam, hihihiiiiiii...vidíte, ja som femme fatale. Heh. Vlastne najvác heh, ako hovorí Dreamgirl.

Som abstinent aj keď nemusím

Jedna z hymien exkurzie a bohapusté klamstvo. Učím sa štylistiku...teda učila som sa doteraz, ale potom som si otvorila pívo (absťák z Poľska, málokedy mám takú akútnu chuť zrovna na pivo) a teraz som mierne pripitá a neche sa mi  nič, iba hybernovať. Viete čo? Dnešná skúška bola eňo-ňuňo. (Píše sa to tak?) (Jebáááááť.)
Pali dal taký test že dovidenia, bol strašne ľahký. Teda, keby ste si to aspoň dvakrát prečítali, máte s prehľadom áčko, ale ja len raz a preto som to akurát tak asi len prešla. A bolo 15 otázok a on zahlásil, že minimálne šesť treba mať na éčko. No neni tento Pali popiči? Šak taká stupnica už ani na základke neni...asi ho milujem. Ale len tak platonicky-univerzitne, chápete. (Bože, to robí to pivo, inak by som to ani v päte nemala, takéto písať.)

Sedel tam a keď sme si radili, tak len tak zazrel, aby sme prestali, ale inak pohoda jahoda. Nezabudol veru na tie prechlastané noci. (Už som sa aj chystala mu ísť povedať, že prečo taká atraktívna žena ako ja nedostane áčko...)
Potom som šla domov, pre zmenu som nezmokla jak zmok (včera...cez ten najväčší lejak, aj gaťky som mala mokré a veru od vzrušenia to nebolo).
A teraz predstieram učenie, ale hovorím, že po tom pive už ani predstierať neviem... Ejha.

Dnes sme sa na skúške zišli ako rodinka, aspoň väčšia časť z nás bola v Poľsku a len sme riešili a kecali a všeobecne to bolo také iné, ako predtým a strašne milé. Všetci sme teraz veľkí kamaráti. Lajkujem!
Bol tam aj Supermário, ale on na exkurzii nebol. Nebol, lebo je príliš fajnový na osemhodinovú cestu autobusom a celodenné šlapanie po meste, on je proste pozér a musí furt vypadať super a po ôsmych hodinách na slnku proste super nevypadáte, to je jasné.
No a on tam volačo ondil, lebo my sme sa bavili, ako sa nedalo učiť, keď sme si museli fotky na FB kukať a tak a on zatrepal že - celkovo nechápem ten element fotenia (no fakt, fakt povedal že element...pozér jeden, musí byť vkuse kurevsky erudovaný), keď sú všetci oblečení...
(DEBIL!)

Sedel za mnou a hneď sa ma začal vypytovať - Lucinka, ty ako sa máš vlastne? (Akože kedy my sme pokročili do štádia, že on ma volá Lucinka?? Chachachaaaa...skoro som zemrela.)
Ja hovorím že úplne najlepšie. Lebo je to pravda.
Potom sa ešte chvíľu riešilo, že čo ja a Whiskey, samozrejme Mário sa tváril že nič a potom povedal - Inak ty ideš na Novarock? (Btw, my už sme s ao tom bavili asi stokrát, takže to vie.)
A ja že jasné. A on že, no lebo ja mám jeden voľný pas do bekstejdža (odkiaľ to vlastne má???) a neviem koho by som vzal...
Chápete???!!!
Hovorím - samozrejme mňa, dúfam že nepochybuješ.
On - ale šak ty sa tam aj tak dostaneš...
(Och bodajby.)
A potom sa mi zadíval do očí a hovorí - ty máš takú zvláštnu farbu očí, to som si nikdy predtým nevšimol...
Ja: No to asi preto, že sa mi nikdy nepozeráš do očí.
On: No...musím priznať, že to je pravda...
Chacha. Mám farebné čočky, víme? Aj som mu to povedala potom, ale stále bol fascinovaný. A viete čo? Pri jeho hlbokom pohľade do očí som už nič nepociťovala. Skvelé, či?

Och ozaj...na fejsi si ma pridal ten poľský profesor. Ten, ktorý keď sa na mňa pozrel, povzdychol si, aké krásne devy sú Slovenky. OMFJ, práve mi píše na FB chate! Skaping!!!

Edit

Nesere sa s tým:
A ja zobacit veleme raz vase krasne sylvetky., Jakby ubylo 15 lat:)
Buia-tvar, po anglicine face, super perfektni nohy...nebo tez dobre duse:)

Look at that stupid girl

Neznášam balenie. Kufrov, ne mužov, prirodzene. Prosím vás...ako sa ja zbalím do Luxemburgu, keď sa nedokážem ani rozhodnúť, čo si vezmem na trojdňovú exkurziu do Poľska? Nehovorte že ľahko, lebo si budem brať všetko...do toho pidikufru, ktorý mi naša domácnosť poskytuje budem musieť prísne vyselektovať len určité veci a už teraz sa toho hrozím.

Viete, keď som si po hodine rozhodovania vybrala 5 tričiek (je to veľa na tri dni?) (lenže v podstate je to viac, lebo cestujeme dnes v noci a teda sú to štyri dni, a jedna noc navyše), pozrela som si aké tam vlastne má byť počasie a teraz som na pochybách. 40%-ná šanca že bude pršať v sobotu, ale má byť asi 30°C. Tak čo teraz? Preboha, čo teraz??? Nebude mi v čiernom tričku teplo?

Ale keď skoro všetky moje veci sú čierne a keď nejsú čierne, buď sú prastaré, alebo v nich vyzerám hrozne, alebo majú nejakú inú závadu. Treba mi ísť nakupovať, ale viete, aj naposledy som si kúpila čierne tričko...ale čo mám robiť, keď som tučná, to už je mi predestinované, kupovať si čierne veci. Och ako rada by som si obliekla biele tielko. Ale viete ako, nesvedčí mi a preto nebudem v ňom behať po svete v klamnej predstave že to tak je, ako tie devy s riťou veľkosti parížskeho letiska čo sa promenádujú po Eurovei v legínach. Fuj.

Veríte že už trávim balením asi hodinu a pol a zatiaľ mám ledva vybraté a teraz to musím zase zmeniť, aby som sa neuvarila...to je nad moje sily. Myslím, že sa najprv pôjdem naobedovať. Plus si potrebujem odlakovať nechty a zase nalakovať, umyť hlavu a ... no, pripraviť ten referát, ktorý má každý na exkurzii predniesť (ale to mi bude trvať asi 5 minút, nie ako vyberanie vhodných tričiek) (btw ja sa neviem rozhodnúť, ani ktoré ponožky...). Aha a zavolať na technickú podporu (ale to ne kvôli Poľsku), lebo môj notebook píska, tak čudne, už odkedy ho mám a nefunguje mi tá hnusná malá myš, aj keď modrý zub sa tvári byť v porádečku.
Tak čo teraz? Ach, keby ma tak niekto zbalil, lebo toto je utrpenie. A za týždeň zasa, to na Novarock. Jaaaj, ale aj tak...keď ja by som si vzala všetko, ale kto to má potom nosiť na chrbte???

Máj, skúšok čas

Neviem čo sa deje bloggeru, že maže príspevky, ale vidím, že ne len moje...nuž, opakovať sa mi to nechce, aj tak to nebolo nič významné. Ale už by s tým mohol prestať.
Máj by bol v pohode mesiac, keby nezačínali skúšky, ale aj tak ho mám rada a jún milujem (som sa vtedy narodila, to nemôže byť zlý mesiac!) narozdiel od januára. Január je hnusný, nech sa naňho pozeráte z ktoréhokoľvek uhla, lebo a) je skúškové a b) je zima a tma a viete, že to ešte potrvá kurevsky dlho, kým skončí zima.

Ale máj a jún...to je teplo, pekne, slnko, zmrzlina (a depka keď sa vidím v zrkadle a už to nemám čím zakryť, jedine že by som sa dobrovoľne upiekla - ale to je také vedľajšie) a leto. A tie skúšky tak niekde v pozadí, tie sa proste nejak spravia. (Ach...pripomeňte mi to, keď budem nerváčiť a nariekať nad literatúrou II.)
A aby SA nejak spravili, začnem hneď budúci týždeň, hneď troma a pokračujem v tomto tempe až do konca mája, aby som chujoviny mala z krku a tie ťažké spravím v júni...alebo tak. Lebo ešte medzitým idem na exkurziu do Poľska, inak, ideme v noci, ak vás to zaujíma, ušetrí sa 10 euro a nevyspíme sa, o 6 vylezeme v Neviemkde a môžme sa plahočiť celý deň. Ale nevadíííí. Ja nejsom taká fajnovka, my sme onehdy jazdili na juh Talianska vo Fabii (aj na sever, vo Felicii) bez klimatizácie, to vám bylo něco. (My so Šantalou sme spievali "Na tej našej vr- a vr- a vrbe, tam sa dobre dr- a dr- a drží za konáre...", určite to poznáte z detských čias, to je taká autobusová, keď sa šlo do ŠvP, hehe.)
A potom je Novarock, takže budem mať v strede skúškového dovolenku a preto ho asi potiahnem až do vysokých júnových čísel, nie ako po prvé dva roky, keď som skončila 6. a 8. júna. Ach to boli časy. Ale šak, to sa znesie.

Aha a ešte ten fašistický dotazník. Môj foter na to pičuje už dlho, ale dnes keď som si ho prečítala, tak musím pičovať s ním. Prečo štatistický úrad zaujíma, ako dlho idem do práce a akým dopravným prostriedkom??? Navyše v ponuke neni bicykel. No, ja som to chcela pôvodne pokaziť v štýle "Pracujem ako .... ako ďas" (aj keď...neni to anonymné, tak neviem či by pre ma nedošli drábi), ale keď vidím aké to je dlhé, nechce sa mi ani to. Koľká škoda pre štatistický úrad...vyhodené peniaze. Môžem do toho baliť použité vložky napríklad, aby som to nemusela vyhodiť. To je celkom dobrý účel.

Btw, blogger aj tak nejak čudne blbne...prečo mi prehadzuje články???

Posledný marcový oný

Marcové ídy nenávratne v prdeli, rovnako ako jarný sneh (ale bol nejaký?) a za chvíľu tu máme prvý apríl, kedy pár vtipných jedincov...no, každopádne dúfam že sa im vyhnem. Neholdujem tejto zábave. Radšej sa bohapusto opíjam, prípadne bohapusto šukám. V ostatných mesiacoch sa dostalo iba na to prvé a to sa mi tiež vždy nepodarí tak ako si to predstavujem. Nerozumiem, ako mi môže nič nebyť po ôsmych vodkách, keď inak to spoľahlivo zapríčiní ľahkosť bytia (ráno po niekedy aj neznesiteľnú, ale už nie ľahkosť), alebo dokonca aj blízke stretnutie tretieho druhu so záchodovou misou. Neslúži mi ku cti, koľko bratislavských záchodových mís v rôznych podnikoch som už vrúcne objímala, ale čo sa dá robiť.

Zasa som odbehla od témy, ako je to bežné, ale verím, že vás baví aj tliachanie o ničom. (Chcela som že o hovne, lež nemusím byť zakaždým vulgárna, zavše smiem i nejaký ten eufemizmus použiť, alebo?) (Hej, dnes som bola na káve v Shtoorovi.)
Chcela som o psychologickej konferencii v Olomouci. Neštudujem psychológiu a prednáške s názvom Edukačná psychológia (v utorky ráno) sa snažím vyhýbať (ale už nemôžem, lebo sa jej akosi nepáčilo že mám už tri absencie...to viete PdF UK) ako sa dá. Ale tá konfera bola skvelá. O psychológii zločinu. Pozrela som si obrázky ciel pre väzňov na doživotie (možno ma to čaká za niekoľkonásobnú vraždu malých zmrdov...ak sa budú aj nabudúce správať tak ako včera).
Včera keď som vošla do triedy, videla som krpcov ako sa mlátia na dlážke (hrali sa na kick box, myslím) a do toho hrá z mobilu pesnička, na ktorú som ešte v sobotu tancovala na stoličke v olomouckej krčme. Hm...
A včera som bola ešte načisto rozjebaná, lebo sa posúval čas (áno, presne preto a ne preto že sme celú sobotňajšiu noc chlastali a spali štyri hodiny!!) a oni ziapali a behali a hádzali vecami. OMG. Vlastne OMFG.

Ale ku konferencii. Začala v pátek, improvizačným divadlom, čo bolo skrátka mrte popiči (zostanem aj ja pri svojom bežnom štýle, aby ste si nemysleli že som chorá). Videla som také dačo prvýkrát v živote a fakt sa mi to páčilo, bola som unesená. Súťažili dva tímy hercov a neviem čo by som k tomu dodala, lebo to treba vidieť, ťažko opisovať improvizáciu na tému mliečny červ a agresívny kebab.
V piatok sme toho moc nepopili, lebo sme boli unavené a sedeli sme v krčme, kde bola nejaká uzavretá spoločnosť obstarožných tlstých Čechov, ktorí sa vyzliekali do pol pása a tancovali na stole. Nechutné.
Takže sobotňajšie prednášky som ako tak zvládala (ale keď sme sedeli vo filmovom sále, kde bolo prítmie, dobre ma bralo na spánok...).
V sobotu večer bol raut, oficoš žúrka pre účastníkov konfery, so žrádlom (málo, ale niečo sme ukoristili) a živou hudbou (skvelé!).
Pilo sa na otvorený účet a poviem vám...nič pre mňa. Ja sa neviem kontrolovať a preto som skončila ako vágus - prepila som všetky svoje prachy a v nedeľu mi baby kúpili jak raňajky, tak lístok na vlak do Bratislavy. Heh. Bolo mi to smiešne vtedy, v nedeľu ráno a ešte stále je...hm, poľutovaniahodné? Som nezodpovedná, heh. (Ja som viac-menej konvenčná, čo sa týka pravopisu, preto som rozhodnutá písať bodku aj za "heh".)

Aby som neklamala...zostalo mi presne 20 korún. (Na jogurtové mlieko.)
Okrem chlastu (posledné dve vodky som si musela kúpiť, lebo som si omylom kúpila džús navyše...chápete) a divokého tanca som sa zoznámila s dvoma Čechmi. Keď som doplachtila k nášmu stolu aj s tým nešťastným džúsom navyše, jeden z nich sedel na mojom mieste, tak som mu povedala že buď odíde, alebo si mu sadnem na kolená. On že fajn, nech si sadnem. Sedela som mu na kolenách asi ...no...dosť dlho (baby sa smiali, že som si hovela v jeho lone, chacha), bavila som sa väčšinu času s jeho kamošom a nikto nikoho nebalil. Potom sa náš mini spolok nejako rozišiel do všetkých strán a asi o pol hodinu som sa dozvedela, že chalan má priateľku, ktorá je prítomná. Teda, dosť čudné spôsoby...

Ja som si neodpustila jazykové okienko a skritizovala som mylých milých (edit: hej, už ste to videli, tak to nezmažem, ale prepíšem...len chcem aby ste vedeli že to bol preklep!!! :D) Čechov za to že nám málo rozumejú a nevedia hovoriť po slovensky. Aby som demonštrovala, o čo sme na tom lepšie, bavila som sa s nimi po česky a ešte som aj za každou vetou nezabudla na "vole". Strašne sa smiali (a povedali že oni nehovoria vole, že to len Pražáci) a povedali, že majú na škole nejakého Slováka (Bratislavčana) a ten vraj stále hovorí "no hej" a "ty kokos". Ja: "No hej, to my často hovorievame. Ty kokos."

Zvyšok dokončím neskôr, musím ísť nakupovať...zostaňte verní! Tak už som naspátek, ideme ďalej, dveře se zavírají.

Ešte si z toho rozhovoru pamätám, že ten, čo som mu nesedela na kolenách sa strašne smial, keď som o niekom povedala že je prijebaný. Teda smial sa na tom slove. Oni to asi nepoužívajú. Pozoruhodné.
Neviem kedy sme sa dostali naspäť do hostela, či ubytovne, či čo to vlastne bolo, ale mali sme o hodinu menej na zdravý spánok a to sa podpísalo na mojich kruhoch pod očami (až po bradu, ako sa raz vyjadrila Trsalka) a úbohej pleti, ktorá aj tak neni nič moc, ale v nedeľu to nezachránil ani darovaný make-up Chanel.
Raňajky mi kúpila Martina (ja len to jogurtové mlieko, stálo presne dvadsať korún) a mašírovali sme na prednášky, samozrejme neskoro, ale nevadí. Tam sme sa ešte tlačili nejakými chlebíčkami (baby nechceli míňať za ďalší obed a ja som už nemala čo míňať, ha) a keksíkmi, dali sme si kávu (žiadny účinok) a ja som napoli prespala tú prednášku o doživotných väzňoch. To ma fakt sralo, lebo tie momenty, ktoré som bola ako tak pri zmysloch (keď som si masírovala viečka a triasla hlavou v snahe prebrať sa) boli dosť zaujímavé.
Cestou domov som musela odpovedať celými vetami na otázky "Aké sú tvoje dojmy z prvej konferencie?". Prišla som o svoje konferenčné panenstvo!

Inak som bola zvolená za hlavného kolokviátora, lebo som sa celý čas snažila primäť ostatných k tomu aby sa vyjadrovali na nejaké závažné spoločenské témy. Akurát že sa nám to podarilo iba v piatok večer, keď sme viedli diskusiu, ako by mala vyzerať tvoja sex male doll. (Na základe článku v Elle.)
No, zhodli sme sa na tom, že by mala mať niekoľko rôznych hláv, ktoré by sme si vymieňali podľa chuti, ale vlastne by nikto takú doll nechcel. Tak neviem.
Ďalšie kolokvium na úrovni sa nám už usporiadať nepodarilo, v dôsledku nedostatku vhodných tém.

S ploskačkou do Viedne

Vo štvrtok sme zorganizovali trip do Viedne, my germanistky z pedagogickej fakulty. (To znie ako nejaký film, alebo tak, len teraz neviem aký.)
Začalo to vtipne, tým že sme bežali nadzvukovou rýchlosťou, zato s poriadnym ozvučením cez hlavnú stanicu, aby sme stihli vlak. Potom sme hľadali miesta pri sebe, čo sa zdalo ako nemožná misia, lebo bol plný (divné, inokedy býva prázdny), aby sme mohli trošku ploskaňu vytiahnuť a náladu si spraviť. Nikde voľné nebolo, až v prvom vagóne, viete v takom tom, kde je plno miesta, lebo tam sa môžu prevážať lyže a iné a sú tam také sklápacie sedadlá. Sedel tam nejaký divný chlapík (takzvaný čudák), ktorý začal pindovať už keď sme sa tam zozbierali. Sme taká veselá chasa, ale ešte sme neboli až také hlučné. A on za chvíľu vypadol. Zasmiali sme sa, že sme ho asi vyštvali a že sa to stáva často. Nám.

Za chvíľu dokvitol ujo konduktor (to slovo si vygooglite) a henten chlap sa vrátil. Očividne sa poznali, lebo sa chvíľu bavili a keď sme stáli na prvej zastávke, konduktor otvoril dvere a kukal von a chlap sa postavil k oknu a von z okna vyprával (nahlas, samozrejme sme ho počuli) - študentky sú tu, plný vlak ich je a hučia, sú prijebané. Nevieme komu to hovoril, ale dosť sme stíchli a kukali na seba že čo teraz urobí, lebo mal asi tak stopadesát kilo.
Každopádne sme sa potom uchechtávali a on v niektorej časti odišiel, tak sme sa mohli v kľude rozprávať, len už sme nestihli piť.

To sme dohnali na vianočných trhoch. Bola kurevská zima a mrzli sme, tak sme šli do trhového bekstejdžu (to akože za stánky) a tam sme vytiahli našu vodku. Muselo to vyzerať fakt smiešne, keď si šesť báb podávalo ploskaňu a za tým tonic a ešte ten náš prízvuk (určite si všetci mysleli že sme Rusi). Inak hneď jak sme vytiahli ten chlast, prechádzala okolo nás nejaká učiteľka aj s 20 škôlkarmi. Na hovado scénka. My sme skrývali fľašu a mali sme hrozné údrby. Na druhej strane to zaujalo takú rakúsku skupinku (mužskú), ktorá si nás fotila a došla sa s nami zoznámiť. Našťastie potom pochopili a odpáchli.
Keď sme dopili vodku, kúpili sme si punč (juj) a to už bolo výborné. Ja som bola originál nadrbaná a Daša natočila video, kde mám taký záchvat smiechu, že neviem stáť a prehýbam sa (aj s punčom v ruke) a ona do toho hovorí niečo o opitosti už pred dvanástou. No...

Keď sme dopili punč a vonku bolo asi mínus sto a v mojich topánkach tiež (a to som mala poriadne zimné boty, žiadne čižmičky vhodné akurát tak do madridskej zimy...), tak sme sa vybrali so sushi-arne. (Čítať sušiareň, chápeme sa?)
Bol to vlastne taký fastfood v nejakom nákupnom centre, za 9 evier. A bolo to all you can eat. No viete si predstaviť, ako sa chovajú Slováci v all you can eat. Asi ako Češi (nie, neuznávam slovo Česi). Sadli sme si, to sedíte pri takom páse a z neho si beriete čo chcete, to len okolo vás chodí jedlo, ako v raji. Tak sme chmátali a na stole sa nám kopili misky a cpali sme sa. Bolo to fakt dobré a hláška obeda bola "Chce niekto toto? - Čo to je? - Neviem. - Zober to, to sa ešte zíde."
Takže "zober to, to sa zíde" sme hovorili furt a nakoniec nám zostala miska aj úplne nedotknutá, lebo už nikto nevládal. Mali sme aj taký nápad že čo sme nezjedli, to si dáme zabaliť (haha, viete si predstaviť, ako by sme to niesli domov...), ale potom sme radšej zaplatili a (po dvoch hodinách) odišli. Ešte sme aj rozmýšľali, že tri z nás tam zostanú sedieť a tri si pôjdu pozreť obchody a potom sa vystriedame a začneme druhé kolo žrania. No, taký ruský štýl.

Po obedíku sme sa odgúľali na Máriahilferštráse pozreť obchody. Započala som tam nákupy vianočných darčekov a začala som tradične ako každý rok - sebou. Kúpila som si Converse tašku (ne že by som bola maniakálne zaťažená na túto značku, ale bola fakt pekná a mala rovnakú farbu ako moje amsterdamské kožené tenisky!!!) No nekupte to, když je to laciný. A laciný to teda vôbec nebolo, ale vyžobronila som si ju akože na moje pondelkové meniny (ach bože už zase som o rok staršia než minulý rok na meniny...). Mama sa síce najprv tvárila všelijak, ale potom povedala, že daj mi ju do izby. Dúfam že to znamená, že ju dostanem aj s peňázmi. Pohulíme, uvidíme.
A inak...akože super trip to bol. Ja vždy napríklad keď idem metrom, chytám hrozné údrby, neviem prečo (btw to čo je za spojenie že chytať údrby...) a neviem prestať, takže celý vagón o mne musí vedieť. Takže sme sa dosť nasmiali. A tú druhú ploskačku sme ani nepotrebovali.

Something in the way

Názov nič nevyjadruje, práve to spieval Kurt Cobain a už mu sklaplo, musím vstať a pustiť niečo nové. Ok, Nazareth, ktorý som tento rok nevidela, lebo...neviem, asi som nemala prachy a nejak som si nekúpila lístok, dopč. Ale teraz o inom. Btw, Chantal, surikaty sú fakt strašne zlaté...a je to strašne smiešne keď to napíšeš. Včera som pizúkala mame, že nech mi kúpi plyšového potkana v Ikey alebo živú surikatu. Nekúpila mi nič. Totiž, kúpila mi čižmy a potom si spomenula že už mi na ne dala prachy a že čo to má vlastne byť, ale ja som sa tvárila ako kocúr zo Shreka, lebo to ja viem a nakoniec to nechala tak. Inak moje oči sú veľká zbraň, mám niekoľko druhov pohľadov, podľa toho čo potrebujem a od koho. Aj muži mi to hovoria že mám úžasný pohľad a ja sa tvárim záhadne (nepoviem "ja viem") (no dobre, občas hej...). Lebo viete, hocikedy sa vám to zíde. Napríklad aj na fotra mám svoj pohľad a on mi raz povedal, že si týmto asi fakt u každého chlapa dosiahnem svoje a potom ma začal napodobňovať ale to bolo hrozne smiešne.
Tým by sme mali túto časť.

Ďalej by som chcela niečo povedať o kategóriách a zadeleniach, či čo to začala rozvíjať Dreamgirl. Lebo to bolo super a spomenula som si na naše kategorizácie penisov. No hej, my moc iné veci neriešime.
Ide o veľkosti, samozrejme, lebo...ó áno, na veľkosti záleží. Teda chápete, s malým Gašparkom veľké divadlo som síce zažila, ale povedzme si úprimne, keď chlap vytiahne z treniek voľačo neprehliadnuteľné, hneď je to iný pocit. (Olala...pocit...presne. Tu neplatí, že ser na pocit, ide o zážitok...teda nie celkom).

No, kde som to? Aha. Vzhľadom na to, že v momente očarenia veľkosťou väčšinou nemáte pri sebe pravítko, aby ste tú jeho pýchu zmerali a navyše by to možno bolo nevhodné (neviem...možno),musíme si tie dĺžky a hrúbky zreferovať inak. Problém je v tom, že človek rýchlo zabúda a toto sa ťažko pamätá, hlavne pri nepresných údajoch. A niektorí preháňajú. Možno.
Ja viem že už raz som to tu riešila, ale dnes sa chcem tejto problematike venovať obšírnejšie a plánujem aplikovať terminologický aparát. A hlavne asap. (Chacha.)

Takže už sme tu mali dva a pol Anticolu, lenže to bol odjedený Anticol a už nikto presne nezistí pravú veľkosť a Martina si vždy len pridáva a pridáva. Napríklad minule mi rozprávala Triss, že sedeli v bare a Martina jej tam na podpivníkoch chcela skonkretizovať predstavy, takže položila dva podpivníky na stôl a vraj dosť ďaleko od seba. Triss na to pozerala a hovorí - to neni možné a posunula ich bližšie. A Martina pokrútila hlavou a posunula ich naspäť do tých obludných vzdialeností. Keď mi hovorili túto historku, skoro som sa pošťala od smiechu, keď som si ich v tom bare predstavila.
Ja tvrdím, neverte Martine. Ne celkom. (Ona ma zdrbe keď si toto prečíta. Ajáj.)

Ona má totiž veľmi malé ruky. Také malé nežné ženské pästičky. Je to roztomilé, nepopieram, ale potom má pocit, že to čo drží v rukách je oveľa väčšie. Už som jej to aj povedala, keď som bola u nej a videla som ju umývať džbán, do ktorého ja som ruku nevopchala, ale ona hej. Tak hovorím - jasné že sa ti každý kokot zdá veľký, keď máš také malé ruky! A ona niečo v zmysle - ty teľa. Chacha. Úsmevné, dozaista. Príhoda zo života.
Ale dámy,pravda je inde. Moje ruky sú väčšie. Takže ťažko povedať. A Martina je ešte aj krátkozraká a ktovie čo vôbec videla. (Ejha, ona ma fakt zabije. Matiii, neboj sa, v pátek si pripijeme z tej veľkoobchodnej vodky na kokoty, ako to zvykneme...)
Ja meriam kokoty väčšinou na päste. (Preto taký úvod, aby ste to celé pochopili...ja mám  totiž väčšie ruky, víme, však.)

Napríklad lover mal dve päste a kúsok a Hamburger mal dve päste a pol kúsku. Druhá varianta je plné ústa a jedna päsť, ale tiež sa ťažko určuje, že čo znamená plné ústa. Niektorí nemajú dáviaci reflex a potom to tak aj vyzerá...ale aby sme boli aspoň trochu exaktní, robíme so Chantal často rôzne merania. Napríklad onehdy tuším ešte na strednej...né, to už som bola v prvom ročníku na výške a učila som sa dejiny pedagogiky na skúšku (boha to boli časy...) a moja sestra sa učila voľačo do školy a vtedy som mala spásonosnú myšlienku, odmerajme si koľko dáme do papuľky. Nemohla som nájsť nijaké rozumné pravítko, len zelené trojuholníkové a verte že sa to meralo dosť na piču, ale výsledok bol 7cm. Hneď som to aj písala Martine a myslím že sa smiala. Chacha.

Ale napríklad takej soletky dám do huby viac, ale zasa, kokot v tvare soletky...no ďakujem pekne.
Každopádne...neviem koľko meria moja päsť. Mala by som spraviť nejaké merania a zapísať do protokolu, ako sme sa to učili na labákoch z fyziky...a minimálne desať meraní a potom to spriemerovať. Ale mňa nebavilo robiť desať meraní toho istého, takže som si vždy vymýšľala čísla do tabuľky, aby sme boli rýchlejšie hotoví.
Podľa mňa bude prelomovou udalosťou, keď niekto príde s výsledkom plné ústa a dve päste...ale zasa, to už by bolo trochu preexponované. (Čo si myslíte vy?)

Čo vás ešte zaujíma? Novinky z môjho sexuálneho života? Za novú informáciu ma Martina skoro prizabila v stredu na vianočných trhoch a ešte aj za to, že som s tým nevyliezla sama, ale dozvedela sa to náhodou. Keď si to slepačí výbor prečíta tu, zabije ma aj zvyšok... Ale teraz máme všetci tak málo času a veci sa dejú tak rýchlo...a ja som sa, priznávam, netrhala, aby som niekomu niečo oznamovala, takže prakticky to nevie skoro nikto.

V piatok som bola vo Viedni, zo školy. Išli sme na výstavu do Albertiny, blablabla...to vás nezaujíma, ja viem. Medzičasom mi napísal taký Viedenčan cez Chouchsurfing (ejha...toto nie je pre mňa bezpečná stránka, chacha) a tak nejak sme si začali písať a no viete ako to chodí...ehm.
Tak sme sa dohodli že sa v piatok stretneme. Nezabil ma ani ma nezamkol do pivnice, aj keď som chvíľu rozmýšľala, či je bezpečné stretnúť sa s ním vo voľákej riti Viedne, kam som z centra cestovala pol hodinu metrom (ono to ani nebola až taká riť...) a či ma zabije a znásilní, alebo znásilní a zabije.
Nespravil ani jedno.

A Faunovo popoludnie bolo ojóóój, čo si budeme rozprávať.
Potom mal ísť volakam na nejakú akciu a volal ma so sebou, ja som sa priečila ale nakoniec som išla (lebo viete, vlaky z Viedne nechodia tak ako vám to vyhovuje a nakoniec som si povedala a no a čo...). Išli sme k nejakému jeho kamoškovi (vraj moderátor rádia Viedeň...no nech sa páči - čítať tvrdo) a tam bolo ešte pár ľudí a on začal volajaký biznis s nejakým vitamínovým nápojom či čo a to tam nejak predstavoval, nepýtajte sa...chápete, Rakušania. My sme sedeli na schodoch a žrali sme jednohubky (fakt dobré) a Viedenčan mi vyprával o všelijakých žúroch čo sa tam konávali. A veru vám poviem, že to boli onakvejšie žúrky. Sex, drugs and rock´n´roll originál a nevymýšľam si. Možno nie až toľko drog. Potom došiel ten jeho kamoš za nami, že čo a ako, zoznámil sa so mnou a hned zisťoval či nemám nejakú kamošku (tvárila som sa indiferentne a milo som sa usmievala...) ale inak akože velice vtipný chlapík je to. Najvtipnejšie na tom bolo, že sa hneď ponúkli do trojky (akože oni dvaja a ja, samozrejme som odmietla), teda ne hneď tam na mieste, ale chápete. Btw, rozhovor jak z nejakého filmu.

A potom sme sa ponáhľali, lebo mi išiel vlak a keď sme došli na stanicu, zistili sme že vlak išiel už pred hodinou, lebo on si myslel že je o hodinu menej a ja že vlak ide o hodinu neskôr. Tú hodinu čo nám zostávala do posledného vlaku sme plne využili a tým pádom som mala svoj prvý sex v aute.
Do pohody, ani to nebolo veľké auto, zaujímavé ako málo miesta stačí.
Myslím, že sa ešte stretneme. Druhá vec je, že on sa tak nejak pýtal že čo bude s nami dvoma a neviem celkom ako to myslel. Ja som mu vysvetlila svoju momentálnu filozofiu, ktorú nemienim meniť minimálne do konca štúdia a to že hľadám len nezáväzný sex. Dúfam, že nebude mať nejaké ťahy. Aj keď to neočakávam...vzhľadom na jeho vek. Eheheheeeee...
(A teraz ma dajte na pranier, ohovárajte ma...alebo sa smejte. Ale nič mi nevyčítajte, aj pranierovať sa dá potíšku, či?)

More than a feeling

Drahouši, poviem vám, že to čo je vonku by som nazvala novembrom, alebo nechala Angličanom, ale v tomto ročnom období a v tomto geografickom pásme je to krajne nevkusné.
Trošku vám opíšm, ako si v tieto dni žijem. No, asi ako Big Lebowski. Teda ani ne, ne big, ale Dude Lebowski. Ak ste nevideli, vaša smola, to je jeden must-see film (hej, cvičím tie anglicizmy). On je taký pobuda a stále chodí len v župane, aj do obchodu, neplatí nájom a stále hrá kuželky. Nuž, ja nehrám kuželky, nájom neplatím, lebo bývam u fotrošov a dom im patrí, takže o nájme ani reči a nechodím v župane do obchodu...ale inak sme skoro úplne rovnakí. Chacha. Je 10:16, stále som v pyžame, nečesaná a nemytá, nemám okuliare (nechce sa mi ich hľadať, tak si tu sliepňam) a som na fejsi. Nuž. Počúvam Boston - More than a feeling, čo mi drahá Chantal jebla na stenu (eh, nechcela som byť hrubá hneď takto poránu, ale to mi len vykĺzlo), ani neviem prečo, ale odkázala mi že na, ty baba jedna nevďačná. Tiež neviem prečo, ja jej celý čas hovorím, ako si v Kodani užije do dlane...pche. Plus, že by mala svojmu dear danish friendovi odkázať, že nech sem donese aj nejakých kamoškov, pre nás. Akože, šak nemusia ísť na púť, aby sa zoznámili so sexi Slovenkami. Ale ona len voľačo odvrávala, nejaká je priečna v poslednej dobe. Ráno vyštartovala smerom Wien, odkiaľ letí jej železný vták (bože, to je metafora, úplne iné asociácie sa mi s tým spájajú...aj keď, chacha...jeden aj druhý vás môžu vyniesť do nebeských výšin).
A ja som tu zostala, sama s dažďom (našťastie nás už opustil môj kráter na líci, tak vyzerám normálne a už som sa včera mohla dať aj odfotiť na trápny index). Ale viete čo, napriek tomu že hnusne prší, sa mám lepšie ako väčšia polka sveta. Lebo poniektorí sú v škole (kiš kiš, nezávidím, aj keď...ja sa už na to teším, teda na tú ZŠ, lebo budem chodiť do školy a budú ma za to platiť, to som vlastne vždy chcela, keď som bola malá) a ja sa doma povaľujem ako nezamestnaný spoluobčan (jeden ma včera zastavil či mu nedám ASPOŇ 5-10 eur. Kokos, to nebude ani môj hodinový plat, čo zbesnel? Dostal euro, čo je viac než čo by dostal, keby sme mali ešte stále koruny. Ledva poďakoval. Prisámpiču s tými bezďákmi končím. Banda nevďačná.) (A teraz kde má byť tá bodka...pred či za?)
Okrem toho som si včera robila rozvrh pre seba a mám hustý a hnusný (a dúfam že taký aj zostane, lebo nemám náladu na zmeny), 11 predmetov a 40 kreditov (na skapanie, ale kto chce u nás dokončiť, inú šancu nemá, okrem toho ten Erazmus...).
Čo ešte? Aha. To najpodstatnejšie. Včera mi napísal jeden kamarát (hehe) z Hamburgu (hehe), že či mám v októbri čas. Skoro mi vypadli oči (a to by bolo fakt hnusné, zbierať oči z klávesnice, keď ich ani nevidíte. Na druhej strane by ste možno videli seba bez očí, z pohľadu klávesnice...no dobre) a spadla som zo stoličky (preháňam, nič sa nekonalo, len som vypliešťala oči na obrazovku a neverila vlastným očiam...ehm, priveľakrát slovo "oči" v tejto vete). Ten kamarát je taký rocker, ktorého sme onehdy zbalili s Martinou v Nemecku, má dlhé ryšavé vlasy a je brutálny jebač. On neni vôbec pekný, ak myslíte dačo také, ale je to jebač. Minulý november sme išli do Kolína za jednou kamoškou a on tam za nami došiel (pre info, Kolín je mrte ďaleko od Hamburgu, navyše ani nešiel z domu ale z nejakého koncertu, neviem odkiaľ...a urobil si zachádzku asi tak 300 km, len aby sme sa mohli 5 minút bozkávať. No neni zlatý? Je.)
No a bolo nás vtedy asi 7 báb a všetky moje kamošky najprv robili xichty, že tento sa vám páči??? A na konci večera sa všetky chichotali ako puberťáčky, lebo on je proste kurevsky šarmantný a ten jeho pohľad, och bože, no to sa nedá opísať, to treba vidieť, ale podmanivý zvodca originál. Juj.
Tak prosím pekne, tento chlapík ma chce dojsť navštíviť. Som napätá, začínam sa potiť. (To mi pripomína, že by som sa mala ísť potiť na bycigel tam dole...no ve´d už idem, už idem.)
To vôbec nie sú zlé vyhliadky, táto jeseň.

Zbytočné kecy

Jezuskote to je nuda. Dnes som bola na takom stretnutí obyvateľov Nového mesta, lebo moja drahá mať sa trošku angažuje, tak že reku pôjdem sa tam aspoň pozreť. (Pravda je taká že som sa nehorázne nudila.)
No a kým obyvatelia rečnili a poslanci rečnili a tak dále a tak dále (vlastne išlo o záchranu, či čeho, parku na Račku, lebo tam chcú jebnúť nejaký hotel, s čím ja nesúhlasím už len z princípu, aj keď som  v tom parku bola dnes prvýkrát v živote), ja som postávala a tvárila som sa nezúčastnene ako otrávený teenager. Ale opodiaľ (chacha, teraz ma napadla tá piesňa od Mišky paštékovej že Sprayer frayer, a tam sa spieva "a zatiaľ opodiaľ vykradli mi kamošku a vypáčili samošku, za rohom sa tiene mihli, pichajú si hnusné ihly") sedela skupinka skutočných otrávených teenagerov, ktorí samozrejme okázalo ignorujú svet okolo seba, lebo musia zostať free cool in (teda frikulín) a fajčili na lavičke. Dľa môjho skromného názoru ešte neboli šťastnými majiteľmi občianskych preukazov. No a kým voláka teta (prosím čítať tvrdo) rečnila dačo o potrebnosti ružových záhonov, dve mladuchy sa tade demonštratívne prešli, pomedzi ľudí, s cigaretou v paprčkách a jedna zakričala "Budujte, budujte!" a spolu sa chichotali ako besné. Na ich smolu si ich nikto nevšímal, napriek tomu, že mali pustenú doprovodnú hudbu z mobilu a išli tanečným krokom (asi ako ja, keď som lehce pripitá a potácam sa po Aligáči). Nuž, my dospelí máme iné starosti, žiada sa mi len povedať, týmto som sa definitívne zaradila k tým uncool ľuďom, ktorí dojdu na nejakú diskusiu. Ach ach ach. Pritom, keby tie slečny neboli blbé, mohli by sa dozvedieť, že sa jedná aj o ne, lebo sa tam rečnilo o budúcnosti toho slávneho parku na Račku, kam aj oni chodia pofajčievať a pičovať na školu, najlepšie pred matkami a staršími ľuďmi, lebo keď máte 15, nebaví vás pičovať, keď vás pri tom nikto nepočuje. Veď si pamätám. Ale teraz už nepičujem samoúčelne, na druhej strane, ak ma niekto nasere a to najmä škola, pičujem si nahlas kľudne aj v buse. Ale ponajnovšom bohujem jak pohan a to sa niektorým tiež nepáči...a vôbec, som tu ja na spovedi?
Nuž, mohli sa slečny radšej pristaviť a povedať pánu poslancovi, že aj oni chcú mať svoje miesto na vyhulovanie a vzhľadom na ich vek im nenalejú, alebo nemajú peňáze, tým pádom sa nemôžu vyvaliť do podniku (ako my, kaviarenskí povaľači, čo tiež nemáme peňáze, teda len trochu a tú minieme na ten život kaviarenských povaľačov, panebože, začarovaný kruh) a musia byť v parku. Inak, v zime im to moc nezávidím. Možno je aj  v zime menšia kriminalita, mal by to niekto preskúmať, lebo komu by už len chcelo rozjebávať lavičky keď je mínus 20, však. Ale nezastavili sa, nepovedali a teraz sa asi nikto nebude zaťažovať tým, že krpci nemajú kde fajčiť. Och, mala by som sa do toho zapojiť ja, akože budúca učka, a že chápem potreby súčasnej mládeže. (Ale nechápem, to je to. Ale ja nechápem aj veľa iných vecí, napríklad potreby stáreže a kadejakej inej hávede, navyše si myslím že väčšina ľudí sú blbci - dneska som o tom diskutovala s mamou a keď som nadškrtla, či nejsom fakt len priveľmi namyslená, mama na to, že "ale veď sú, to je to". No rozhodne by som nemohla ísť zveľaďovať svoju štvrť s týmto postojom. Mám chuť sa vypariť. A síce ďaleko a síce na dlho. Do nejakej inej krajiny, inej civilizácie, iného sveta. Thajsko, India, Vietnam, Afrika...na ten spôsob. Chápete, iné problémy. Neviem čo sa mi deje. každopádne zo zištných dôvodov, ne preto že umieram túžbou zachraňovať svet. Skôr by som chcela niečo nové zažiť. To že mimovoľne volakomu pomôžem mi len vylepší kredit u pána Boha. (No dobre, už prestanem s tým nechutným cynickým humorom.) Mój ty kokot, zasa som sa rozpísala a zasa je to o ničom. Chcem komenty! Aby som sa necítila zbytočne, viete, ako človek Mak, Jozef milión.

Toto leto bolo niečím iné, ako všetky tie...

Drahé dámy...ako by som vám to skrátka? Tak od začiatku, presne ako dreamgirl (inak...hello girl...dosť dobré).
Ale nejdem zachádzať do podrobností typu frajer z tábora (nikdy som žiadneho nemala!!! Ale pamätám si ako bolo cool, že všetky baby vždy milovali len jedného, keď ste boli na niekoho samé, zapáchalo to niečím nekalým, keď sa nikomu nepáčil, len vám, asi teda nebol dostatočne dobrý!).
Chcela by som len povedať...mám solídny nábeh stať sa Samantou zo sexu v meste (teda, ak je to tá ktorú myslím...lebo to nepozerávam...ale myslím tú nadržanú, veď koho iného). Ak to pôjde týmto štýlom ďalej, za chvíľu už na otázku "Koľko si mala chlapov" budem odpovedať tajomným úsmevom (táto verzia sa mi celkom pozdáva), alebo ešte vtipnou protiotázkou "Myslíš tento rok?" Ešte sa rozhodnem, komu a ako budem odpovedať. Svojmu nastávajúcemu samozrejme treba povedať "ale zlatko, samozrejme si môj druhý!" (Na prvého by neskočil...ale ešte treba doriešiť fakt, kde som sa to všetko naučila. Ehm...pornofilmy? Čo ja viem, nikdy som nijaký nevidela. Hej, tu to verejne priznávam.)
Navyše, môj zoznam, ktorý sa dá krásne a výstižne nazvať Všetci moji muži (ne že by som chcela opakovať, Girl, ale ten film milujem a už som na to tiež dávno myslela, že by som mohla veru scenár písať...) sa len tak hemží exotickými menami a hlavne je veľmi rôznorodý. Rozhodne nikto nemôže povedať, že som xenofóbna. Som totiž asi xenofilná, ak také dačo existuje.
Ak máte podobný problém, prihláste sa na www.couchsurfing.com, to je taká stránka (ne, neni to vyhľadávač zahraničných sexuálnych partnerov!), kde sa združujú cestovatelia z celého sveta. Buď ponúknete couch, ak nemáte, stačí coffee or drink, ukázať mesto (no...veď toto, že mesto a ne všetko...ale who cares?) a tak. Hlavne môžete cestovať, bývať u niekoho zadarmo, spoznať kopu nových ľudí.
Včera som si dala pauzičku od učenia (haha, hej, študijné voľno), poupratovala som dom a poobede som sa stretla s chalanom z couchsurfingu. Písala som to aj sestre, že samozrejme vo všetkej počestnosti, veď ma poznáš. To včera doobeda.
Tak sme sa stretli, prešli sme sa po meste, mne sa rozjebali super kvalitné žaby z New Yorkera (ale piči, mala som ich fakt rada), tak som šla bosá po Obchodnej (ľudia na nás čumeli jak na zázrak...to nikdy nevideli bosú ženu???) kúpiť si nové...ale už nemali tie isté, tak mám iné, ktoré sú hnusné, ale lepšie než pochodovať bosá po mačacích hlavách. Ale po Obchodnej sa chodí dobre. Šli sme na kávu a potom na pivo a potom inde na pivo a ja že musí ochutnať borovičku s pivom, lebo to je very slovak (a very disgusting...to som mu tiež povedala). Tak sme si jebli poldecáka, zabrzdili pivom (ja som svojou šarmantnou angličtinou vysvetľovala, že to voláme brake...myslím že nepochopil) a tak. Sedeli sme vedľa seba, akosi furt bližšie. Ja som aj tak vedela, čo bude nasledovať, chladne kalkulujem, som femme fatale a zistila som že v podstate keď chcem, zbalím chlapa za jedno poobedie. Ešte nikto neodmietol. No a chápete, keď tu zrazu avšak sme sa bozkávali a potom keď sa spýtal že wanna go out, tak bez zbytočných kecov typu zbierka motýľov sme sa pratali k nemu do hostela.
Čo dodať, bolo to dobré a keď sme minuli kondómy (ach kks...chlap cestuje a má so sebou len dva??? A nejaký sme našli v hosteli...teda, zabalený, prirodzene), tak sme si super pokecali. Ak vynecháte najlepšie kamošky, tak najúprimnejšie si môžete o sexe pokecať práve s neznámym chlapom, lebo sa nemusíte tváriť, že ste takmer panna a podobne. Nuž, každopádne zajímavý večír, domov dom došla o pol šiestej ráno a taxikár mi zaželal dobrú noc (milé).
A teraz ak dovolíte, idem zasadnúť ku knihám, rodičia už nerváčia. Btw girl, moc mi to učenie nejde...nepodávam nadpriemerné výkony...teda rozhodne nie v štúdiu. Chacha.

Wollen Sie meine Bratwurst sehen?

Poprosím čítať so silným slovenským prízvukom, nemalo by vám to robiť ťažkosti.
Tak, som späť z krajiny bratwurstov a poviem vám, bolo popiči, a to prosím pekne po mojej, áno, prasa som, prasa.
Podľa mojej krátkej štatistiky už môžem s pokojným svedomím vyhlásiť, že nemeckí chlapi podávajú v posteli nadštandardné výkony. Oh ja.

Nuž ale poporiadku. V pátek ma mama odviezla do Viedne a pindala pri tom jak chorá vrana, lebo bolo asi 40 stupňov a my v aute nemáme klímu a vlastne chodí na letisko aj bus a predsa ten je klimatizovaný a ona by si nemusela kupovať diaľničnú známku a čo má z toho celého ona. Tak som sedela ticho jak päť peňazí a pípla som, že jej niečo pekné donesiem. A ona že tak to teda hej, to aj tak. Drahá matka.
Vo Viedni som sa tristokrát spýtala ako sa mám nacheckovať. nakoniec som to zvládla cez ten oný, prístrojček, chápete, všetko je automatizované v dnešnej dobe, nie, na bratislavskom letisku také nemáme.
No tak som si vytlačila palubný lístek, odovzdala batožinu (môj pôvodný plán bola vlastne príručná, ale vzhľadom na to, že som žena, potrebuje asi tri kilá kozmetiky, tak som sa na to vysrala. Okrem toho som letela luxusne Lufhansou (aj nažrať sme dostali, mňam, som asi jediná, komu chutia tie lietadlové jedlá, ale keď pre mňa je to exotika) a batožina bola samozrejme v cene. No bodaj by ne, za 120 evri.

Tak som pekne odovzdala kufor, kúpila som si Cosmopolitan (bola tam príloha 333 rád ako sexuálne uspokojiť partnera, čo sa mi zdalo ako vhodná literatúra, keď vezmeme do úvahy celý tento výlet) a čítala som si. Postupne sa tá čakáreň (či jak sa to volá) zaplnila, samí biznismeni, okolo mňa sedeli kravatoví jebovia a len tak po očku zízali  - ja v najkratšej sukni na svete si čítam sexuálnu prílohu.

Let bol ok, troška zima - mama mala zasa pravdu, že v lietadlách býva kosa, ale tak kvôli tej hoďke si nedám predsa dlhé gate, šak by som skapala. Vystúpila som v Düsseldorfe, sto rokov čakala na batožinu (neviem čo s ňou robili tak dlho...) a potom som vyliezla do príletovej haly a začala sa obzerať po mojom Nemcovi. Nevedela som presne ako bude vypadať, akože fotku mám, ale chápete, realita je vždy trošku iná a hlavne ma baby v robote strašili, že a čo keď vôbec nebude pekný a neviem čo. Tak som kukala po tých chlapoch a dúfala, že panebože snáď to neni tento. Ale blbosť, samozrejme ma môj inštinkt nesklamal (nikdy neklame, inak by mal po ptákách...ehm doslova, a ja tiež...) a Felixa som spoznala podľa zmäteného výrazu (asi aj ja som mala taký, chacha). Mal trochu kratšie vlasy než na fotke ale inak vyzeral presne tak, sexi a hotovo, žiadne sklamania sa nekonali.

Šli sme spolu na vlak a trochu sme kecali, vždy je to na začiatku také nervózne, že akože hej, poznáme sa, ale vlastne ani ne, tak sme sa na seba usmievali. Ja som sa sťažovala, že nám v Lufthanse nedali gumové medvedíky (voľakedy dávali, mama nám vždy nosievala zo služobky) a on že to fakt? Tak sme šli do potravín a on mi ich kúpil. Také veľké balenie, v ktorom je plno malých sáčkov, ako tie čo bývali v lietadlách. No neni toto už samotné na zožratie???
Bola s ním sranda, inak presne ten typ do ktorého by ste sa vedeli zamilovať, lebo má rovnaký humor a smeje sa na chujovinách a je milý a neviem čo ešte. (Bože, mám ohromný štýl, Hemingway by sa mohol u mňa učiť písať...)

Dorazili sme k nemu asi o ôsmej večer a chceli sme ísť žiť, no ale...viete, pili sme rum s colou a potom začala búrka a tak sme stáli pri balkónových dverách (úzkych) a tá búrka tak elektrizovala, asi a tak nejak sa to zvrtlo a potom sme už nešli von ale do spálne.
On bol teraz pol roka v Amerike a potom zahlásil - no, tak moji susedia už stopercentne vedia, že som zasa doma. Ehm, hej hej...myslím, že sa nevyspali celé tri dni. Z krabice kondómov (že 20-kusové balenie chacha) nám v pondelok zostalo asi osem. (Vlastne som rada že môžem sedieť.)
Ale zasa, nemyslite si, že sme len tak králikovali celý čas, my sme toho stihli kopu, napríklad aj mesto som videla, aj sme sa boli večer najesť (akože krásna thaiská reštika, celý účet dokopy stál asi tricku - platil on) a ešte sme boli v takom strašne cool bare, kde mali obrovské drinky (a tým myslím fakt obrovské - akože asi tak pollitrové a väčšie) a na pohári som mala mrte ovocia napichaného a také svietiace náramky a gumenú kačičku. Chápete toto? Akože čistý aramagedon, západ - gumené kačičky v drinkoch!!! Bola som unesená.

Óha a mimochodom, v tej reštaurácii som vyskúšala niečo čo som vždy chcela, a videla som to len vo filmoch - viete, poznáte tie scénky, keď žena sedí oproti chlapovi a potom mu strčí nohu medzi nohy pod stolom. Podľa mňa je to strašná sranda - aspoň pre mňa, on len povedal, že má tvrdý život. :DDD
Najlepšie aj tak bolo, keď šla okolo čašníčka - Thaika a oni sa vždy tak usmievajú, no proste scénka na hovado.
A čo ešte? Nad všetkým som híkala, že aké západniarske (smiali sme sa na tom celý víkend, dokonca som mu rozprávala tú slávnu scénku z Pelíškov, keď otec hrdo vyhlási, že vďaka tým nerozbitným pohárom sme zasa o krok pred nimi a Polívka - brašule - sa spýta "a bude to stačit, myslíš?" Tak to bol hlod výletu.)

Essen je veľmi pekné mesto, oplatí sa vidieť, dokonca aj keď nemáte nadštandardného sprievodcu, aj tak je tam čo robiť. Ale samozrejme "bed and breakfast" v jeho podaní nadobudlo celkom iný význam. Okrem iného som videla aj nemeckú univerzitu, krásna a moderná, hovorím ja - Nemci samozrejme voľačo opičovali, ale rýchlo som im vysvetlila, aké to máme u nás.
Btw, takmer sme mali sex na univerzitnej pôde, ale bohužiaľ sme zabudli doma kondómy, tak nebolo nič, akurát tak tvrdá realita.
Neviem, čo by som vám ešte také povedala - každopádne sexturizmus nemusí byť len vecou Egypťanov a kadejakých čiernych ostrovanov. A takého Nemca môžem len odporučiť. Ale nájdite si vlastného!

Z krajiny bratwurstov som si doniesla Cd-čko, nejaké krémiky z Rossmana (západniarska drogéria s obrázkovými minibaleniami krémov na ruky - no nekupte to) a svalovicu na stehnách.
Trochu kašlem (on tvrdí, že som ochorela, lebo som sa príliš veľa povaľovala nahá, ale on je chorý tiež...koniec-koncov, asi je to kvôli tomu, chacha) a mama nariekala, že musím ísť za dokym, ale to teda ne, šak nejaký kašeľ ešte nikoho nezabil. Lepšie než filcky, každopádne.

Hey ho, let´s go!

Z toho tepla sa mi chce vracať, to ma trošku obťažuje, lebo ja som inak rada že je taký hic, ale môj žalúdok nejak protestuje. Dneska som zvolila taktiku "nehýbať sa" a celý deň som preležala jak taká hnida. Čítala som si Bukowskeho (som si kúpila nové knihy!) a spala som a tak dokola a potom som chvíľku sa hrala na chlapa, ležala som na gauči, na pupku miska s arašídmi a žrala som.
No, tráviť deň v nečinnosti je paráda. Nikto ma nepresvedčí o opaku.
Teraz rýchlo ďatlujem, lebo tatík dole obeduje (hej, teraz) a za chvíľu sa dotrepe že potrebuje pracovať a vyhodí ma preč.
Vlastne sa mi pôvodne ani písať nechcelo, ale prečítala som si článok od dreamgirl a tak som sa nasmiala, že som skoro skapala a rozhodla som sa že aj ja sa pochválim. Na konte síce nemám nijakých vyšukávačov, za ten čas, ale nádej je tu a nezdá sa že by išla zrovna zemreť.
Zajtra cestujem do Essenu, za mojím Nemcom (haha, mám vlastného Nemca) a veru sa teším a myslím, že bude o čom rozprávať keď sa vrátim, lebo viete, vec sa má tak, že po prvé som veľmi sexuchtivá nie nie, skôr by som povedala náruživá a po druhé...vlastne nie je žiadne po druhé.
On sa volá Felix, no neni to super? Mne sa to meno hrozne páči, lebo aj môj kocúr sa tak volal (ale s týmito asociáciami som sa mu nezverila) a navyše má v mene von, akože šľachtic, alebo čo. No tak teda.
To by sa mi páčilo, to von mať pred menom. Hehe.
A my sme si voľakedy písavali na icq a to neboli nevinné rozhovory, veď viete, ja som ani neni takých schopná asi, začnem pri dvojzmysloch a potom to ostane pri ostrých jednozmysloch a ja sedím za compom a červenám sa a chichocem sa jak malá a to je sranda.
A teraz si len píšeme cez fejs messages a ja kalím vodu a začínam tými dvojzmyslami, no a keď sa zajtra o 19:10 vytrepem z lietadla, tak uvidíme, aký začne víkend.
Joooj, teším sa!
Preto si už lakujem nechty, nohy vydepilované, a tie ďalšé veci nasledujú zajtra (chacha), rozmýšľam čo si zbalím - tričká hlavne z výstrihmi, sukne hlavne krátke, jedny hambaté šaty (naschvál haMbaté) - teda ani ne tak hambaté, ale bez ramienok, takže pod ne nenosím podprdu a to som už aj stihla zaregistrovať že muži na to reagujú (ale tie jednoduché stvorenia reagujú takmer na všetko :D) a hlavne aké spodné prádlo, no chápete, to ma bere ako prvé. Tak ale veď musím si vziať pekné, keď s aidem na verejnosti vyzliekať, ako to ja vždy hovorievam a moja drahá wicked matka sa iba tak pýta že na akej verejnosti.
Včera sme boli u jej kamošky kaderníčky a kým nás strihala, kecali sme s ňou aj s jej synom a oni sa udrbávali (hlavne teda syn) na tom, že my si chceme dať v Amsterdame hašišový koláčik a on sa pýtal či sa ideme spolu sfajčiť. A potom sa nejak dostalo na to, že moja sestra je na púti a je tam sama (skutočný šok takmer pre všetkých, že SAMA na púti???  A nebáli ste sa ju pustiť??? A mama že šak má 20 rokov, čoho sa mám báť. To oveľa viac sa bojím, keď Lady pôjde do Nemecka. A ja som si tajne v duchu hovorila, že šak jasné, keby si mami vedela, ani ma nepustíš a ne že ma ešte aj na letisko do Viedne odvezeš...). A mama potom že nech dojdem len sama (tým myslí samozrejme netehotná) a ja že, ale on má aspoň v mene to von, ako šľachtic. A mama že ale veď asi je to slušný chlapec (och, od takých ja bočím), keď jej aj letenku zaplatil, lebo nemohla svojou kartou. A potom pozerá na mňa že - ale Lady, nedaj sa za sto, buď drahšia. Nato mal syn záchvat smiechu (len pre porádek, syn má niečo okolo 25 rokov), že čo tieto dve spolu pečú a ešte aj sa idú do Holandska sfajčiť. Hovadská sranda proste.
Kks, dneska som sa ani len neopaľovala, lebo sa mi nechcelo ale mala by som sa, lebo aby som mala tie pahýle čo najhnedšie, biele nohy fuj, to pripomína Zuzanku Hraškovie...

Čistý armagedon

Toto leto sa vyvíja nečakanými smermi. Ale dobre dobre.
Do Bulharska nejdem, dôvody tu rozoberať nebudem. Ale idem do Essenu. (Fúú, na to sa teda extrémne teším.) A idem do Amsterdamu!!! Amsterdam!!!! Bože, to je mesto, o ktorom som vždy snívala (ale ja snívam o veľa mestách) a chcela som tam ísť, lebo je také cool a iné a exotické. A teraz mám kúpené letenky a stále to neviem celkom spracovať, že ja tam fakt idem. Včera som sa trtkala na internete a bavkala som sa hľadaním lacných letov hocikam (moja najnovšia zábavka v poslednej dobe) a našla som letenky z Viedne za 143 eur, tak som bežala dole do obývačky a hovorím mame - našla som lacné letenky, nechce sa ti ísť so mnou do Amsterdamu na týždeň? A mama že - jasné, pome.
Tak prosím, u nás sme asi všetci nejakí spontánni. Chacha.
Asi nepôjdeme ochutnať trávový koláčik, lebo to moja drahá matka by asi nezvládla, ale nezazlievam jej to, predsa len, zhúliť sa s mamou by bol hardcore už aj na moje pomery. Veď nejdem do Amsterdamu poslednýkrát, že, len aby to zasa nezakázali, lebo Európska únia je na to dosť drbnutá a od nich by to vystalo. Ale uvidíme mesto a pôjdeme do Hard Rock Café (no jasné, celá ja, lebo hneď ako si zabookujem nejakú dovolenku, prvé čo zisťujem je adresa miestneho HRC, nejaké veľvyslanectvo, polícia a nemocnice ma netrápia. Ale na druhej strane, mali by?
Takže budem mať ďalšie cool tričko a Amsterdam je veru iné mesto jak Praha, to nemá každý, hehe.
Budeme tam sedem dní, to je perfektný čas, lebo to si všetko stihnete aj pozreť, aj to HRC stihnete. Ešte mi treba ísť do Paríža, a sestra pôjde do Barcelony a už som si vyžiadala dáreček, ale niečo pindovala, že všetky prekvapenia pokazím ešte v zárodku, ale tak ja to radšej pripomeniem, ako by som mala skončiť bez HRC darčeku. Bohatstvo, dala by som si hrozne niečo sladké, žeby som šla do chladničky?
Ok tak už tu mám vločky, čokoládové, ak vás to zaujíma a mrtne veľkú porciu pre bravče. Teda, pre bravča takú normálnu.
A práve si píšem s kamarátom (hádajte odkiaľ!) z Hamburgu (no, to je ten trošku starší kamarát, možno som sa už zmienila, čo sme sa s ním zoznámili minulý rok v D-lande, hudobník - gitarista z populárnej skupiny chacha) a on že by rád došiel do Bratislavy nás pozrieť, len ešte nevie kedy má čas. No neni toto ťažko popiči? Keď už to musím napísať takouto mládežníckou mluvou.
To ma dneska už celkom dorazilo, lebo som si tak trochu myslela že nepríde, kvôli istým dôvodom, ktoré sa tiež nepatrí rozmazávať po nete. Jáááj, leto leto leto, si lepšie než som si myslela!!!! Toto je rock´n´roll. Ako hovoria východňári, ta čistý armagedon, toto.

Yes I´m movin´

Patrilo by sa nejaký riport o koncerte Aerosmith napísať, ale teraz sa mi zrovna nechce, skrátka, bolo to v Prahe a bolo to ppč a boli sme s tatom. :D
Sranda bola, jednu noc sme prespali, takže to bol taký malý trip, akurvát taký že idete radi s fotrami, lebo týždeň je moc, ale dva tri dni je super.
Drahé dámy, jasné že si budem dávať pozor (koniec koncov, kondómy nás učili navliekať ešte v deviatke na etike, hej, ale vtedy sa všetci hanbili a nikto nechcel ísť pred tabuľu si to sám vyskúšať, až vytiahli jednu babu, takú o ktorej si podľa mňa všetci tajne mysleli, že tá to teda ešte dlho nebude potrebovať, lebo mali sme aj také, ktoré to už podľa mňa dávno vedeli...ale o tom potom) a nebojte sa, lebo mne sa ešte nikdy nič nestalo. :D
Tvrdenie hodné naozaj len mňa, ja viem, ja viem, ale fakt, som síce dôverčivá a naivná, ale za to ne blbá, takže viem s kým sa chcem stretnúť, lebo som presvedčená, že je to dobrý človek. Ďalej len také, že keď za vás niekto zaplatí letenku a ešte vás nikdy nevidel, zrejme je to vaša krvná skupina. Treba byť dôverčivý a dôveryhodný, to sú podľa mňa dve najdôležitejšie veci a potom si užijete veľa srandy.
(Keby sam dala na každé varovanie, ešte furt sedím doma, som stará panna a nemala by som toľko kamarátov v zahraničí. Ani tetovanie by som nemala a prepichnuté uši tiež ne. Nuž...ale každý máme svoj život, vďakabohu a môžeme si s ním robiť čo chceme, vďakabohu.)
 Vy sa len tešte, lebo potom napíšem skvelú správu o tom, ako bolo v Essene. Hahaaaaaaa.
Pápiky pá!

(Niekedy mám pocit, že ma skôr zabije alkohol, než že sa mi niečo stane vo svete...)

These are crazy crazy crazy nights

Hlavne včera. Nič sa v podstate nedialo, ale stalo sa toho kopa. Vlastne sa stala len jedna vec, ale veľmi ma to vzalo. Nemohla som zaspať, samozrejme. Lebo to som taká nabudená, že asi nebudem spať až do 16. júla.
Pár rokov sa "poznám" s takým Nemcom (však ste to už dopredu vedeli, že to bude Nemec...!). Vždy sme si len písali na icq a potom nejaký čas ne, nebolo kedy, neviem, uni a všetko, chápete, medzitým bol on niekde v riti v Amerike a pičoviny.
A tento týždeň prosím pekne mi napísal na fejsi, že mám...no, teda...že sa mu páči moja profilová fotka (chacha, šak aj mne, šak som nejaká femme fatale) a tak sme si písali trošku, ale asi len 4 správy a nejako došlo na to, že nech dojdem ho navštíviť. A ja že dobre. lebo ja keď ma niekto pozve, hnedky sa aj hrabem, lebo šak ubytko a žrádlo zadarmiko, no nekupte to.
Tak veru, tak. Síce letenka bola kurevsky drahá, že 120 euro, ale tak vyrovná sa to, keďže neplatím nič iné, len dopravu. On mi ju kúpil, lebo ja som nemohla platiť na hentej stránke slovenskou kartou (a že kto je šialený a crazy...ja idem navštíviť neznámeho (v podstate) chlapa do D-landu, ale on mi kúpi letenku s tým že mu ju potom zaplatím ako cash, lebo posielať na zahraničné účty čosi stojí a ja nemienim platiť nič navyše.
Parádička, či?

Better dead than red

Už to omieľam všade, na fejsi, aj na druhom blogu aj to furt opakujem tak musím aj vám, že better dead, than red.
Lebo tak to je. Dneska som bola odvoliť a čuduj sa svete, taká plná miestnosť, že sa čakalo v rade, to som nikdy nezažila, asi ani tie komisie ne.
Najlepšie na celej tejto komédii je, že krčmy ponúkajú zľavy keď prinesiete lístky SNS, Smeru, HZDS, Pospolitosti (ktorá zmenila názov, ale koho chce ten drbo Kotleba oklamať?) a tak. Krása. Je to hrozne vtipné. Ešte som vlastne nezažila, žeby sa ľudia tak zaujímali o svet okolo seba, alebo si len nepamätám, ale aj tak mám pocit, že doteraz voľby nikto poriadne neriešil, aspoň z mojich rovesníkov, až dnes. A to je dobre, lebo polka ľudí v mojom friend-liste (no polka ne, ale chápete) má namiesto fotky prečiarknutú Fikovu držku a protičervené statusy. Normálne že atmoška je to dnes.
Tak sa mi to páči. Len nech všetci volia, lebo tie 50%-né účasti ma rozčuľujú.
A čo ešte?
Cítim sa zdravo, ale musím byť doma - otrava. Tak som sa tešila, že aspoň voliť môžem ísť, pri tej príležitosti som vliezla aj do Polusu (no keď už je to tak blízko) a kúpila som si čierne gate za 19 eur, paráda, lebo minule som si ich skúšala a boli mi malé a stáli 24 a dneska som bola v inom Mangu a tam mali aj moje číslo a ešte väčšiu zľavu. Síce mi trčia boky (bočiská, ako by som ich eufemisticky mohla nazvať...hej, eufemisticky, ja si nemýlim pojmy, ja viem čo to znamená), ale hádam sa mi podarí nejako schudnúť, alebo čo. Hlavne nemám krátke jeansy, čo je teraz väčším problémom, lebo v dlhých ma nikto neuvidí, kým nebude pod 20 stupňov a musím do práce nosiť sukňu, čo je trochu nepohodlné, lebo ja tam lozím po regáloch.
No.

Naši sú preč, aj Chantal, išli do Carnuntum a nechceli ma zobrať ("Ja ti nebudem vysvetľovať ako malej, že si chorá") so sebou, tak som sa odula a som odutá a nič mi to nepomôže, lebo aj tak som doma a móžem sa akurát tak učiť. A to sa mi nechce, ešte som nezačala, štácky z pedagogiky za týždeň a pol a zas tak málo toho neni, aby som sa na to mohla len jedným okom mrknúť, aj keď menej než dejepisu a nemčiny. (Chantal mi minule povedala, že budem neminárka...tak sme spomínali na tie božské skratky, čo sme používali, ako prďák a zemák, ale najlepšie boli také neotrepané ako litika, vytika a teliga. A ešte "ideš so mnou na vego?" To vego neviem kto vymyslel, ale už vtedy sa mi to zdalo trápne, ja som vždy bola neslušná, a teda som si hneď v útlom veku osvojila slovo hajzel.)

Takže čo robím? Periem (práčka) (ale mama to tiež vždy omieľa, že ona PERIE pritom to podľa mňa neni robota, nahádzať a potom poslať svoje deti vyvešať...tsss), odúvam sa a sedím tu. Aha a potím sa ako Göring. A obedovala som zvyšky - jeden studený zemiak zo včera, tri posledné plátky slaniny, nejaká opustená polka cibule a zvyšné cherry rajčiny, tak to som našla (a fakt že nič viac) a hodila to na panvičku. Zjedla som to s nejakou čínskou chilli omáčkou čo som minule lobovala, aby sme ju kúpili. Tá bola dobrá, celkový pokrm bol...no ako keď ohrejete zvyšky, ani dobrý, ani zlý, taký čudný...ale aspoň som sýta a môžem myslieť na to, ako by som schudla.
Lebo treba mi chudnúť a navyše, ideme so slepačím výborom do Bulharska!!! No popiči, slepačí výbor zbalí sto šiat, sto topánok, sto kabeliek (lebo šak toto sa k tomuto nehodí a čo keby), ktoré potom čisté dovleče domov (no, už sme párkrát cestovali) a tri fľaše Ginu (otázkou je, či litrovky alebo menšie, ale ja som za litrovky keď ideme na 10 dní, veď...no...už sme párkrát spolu pili, však). Jediné čo sa z toho upotrebí bude ten Gin, samozrejme. Čakáme teda na nejaký last minute, v júli, no neviem sa dočkať. Ale keď ja si nemám čo obliecť! Baby nemajú šaty (treba napraviť), ja nemám sandále, mám len jedny plavky (no čo sa smejete, nemôžem ísť k moru len s jednými plavkami...btw, pri mojej korpulentnej postave by som sa radšej mala kúpať zahalená jak Arabky) a nemám kraťase, teda jeansové, tie nepotrebujem bezpodmienečne do Bulharska, ale preboha, veď nemôžem furt nosiť len sukne, či? Niekedy mám chuť sedieť s rozkročenými nohami a to sa pri mojej dĺžke sukní vôbec neodporúča. Leda ak zvádzacia technika.
Takže - we will rock you Bulgaria!!!

Na záver tohto upoteného príspevku o ničom jeden vtipný obrázok. Nachádza sa to na Záhradníckej.

Krátky pičung na dobrú noc

Sedím, čítam blog dreamworld girl a nesmejem sa, lebo ma boli hrdlo a keď sa smejem dostanem záchvat kašľa, ale v duchu sa váľam od rehotu. Dojde mama, že či som veľmi chorá (ako ne že by som sa chcela sťažovať, lebo sa o mňa fakt všetci zaujímajú a keď sa nikto nepýta tak sa odujem že ich netankujem, no ale mňa sa všetci stále vypytujú, že či som chorá, pritom som chorá už týždeň a stále beriem lieky, tak ležia na stole a tak a už som to aj hovorila že som chorá, tak hádam si to všimli...ale nechajme to. Aspoň nepičujú, keď sa chystám s tou chorobou von, že prečo neležím.) a čo som to hovorila?
Aha, dojde mama, a začíta sa do toho blogu a po chvíli (a to je zrovna post kde dreamworld nadmieru pičuje, ako chorá vrana v sáčku) sa mama spýta, že koho je to blog. Ja už viem, o čo ide a precedím tak pomedzi zuby, že neviem. Nejaká baba.
A mama - a tebe sa to páči?
A ja - hej, je to vtipné.
A nasleduje taký ten pohľad, taký ten materský, že - šak ona iné slovo ako popiči ani nepozná.
Ja - ježiši mamiiii.
Ona - to aj tvoj blog je taký? Plný takých...?
Ježiši mamiiii.
A ona ide spať. Ja viem, že to musí byť pre ňu sklamanie, ale nechápem čo sa čuduje, lebo už ma občas počula poriadne pičovať, keď si nezavrem dvere na izbe. Ona je taká slušná a nenadáva a u nás iba na Fica slobodno povedať pravdu (tož, že je to dokonalý boží čurák a iné prívlastky), ale aj tak...neviem, prečo mi stále musí pripomínať, aké je nehanebné, keď taká dáma ako ja (haha, že dáma) tak rozpráva (vysvetľovať že to je normálna mluva mládeže a oháňať sa argumentami "veď tak hovorí každý" je asi nerozumné a detinské).
Prečo to proste nemôže ignorovať, ako fakt, ktorý sa jej nepáči (napríklad, ako všetci ignorujú, že Zem je guľatá, pritom aj tak dobre vieme že je rovná, veď sa len pozrite z okna a povedzte či je guľatá, no), ale je s ním zmierená.
Ale ona sa tak na mňa smutne pozrie, štýlom sklamala si ma.
Jaj, ale to pri tom vôbec nie je najhoršia vec, čo som kedy porobila, len o tých iných vôbec nevie, to by radšej prisla, nech ešte viac nadávam...ale tak matky.
nechajme to, vôbec som vlastne nešla o tomto, ale medzičasom som zabudla že čo a ako a čo.
Išla by som na dofču niekam do riti. Hocikam, najradšej na road trip, ale je hrozné, že mám aj peňáze, aj čas mám v podstate, ale nemám s kým, lebo ostatní nemajú peňáze, alebo nemajú záujem o také ako ja. To je zloba, čo? A cestovať sama to neni pre mňa, ja stále musím rozprávať a sama by som sa kurevsky nudila.
A v auguste móžem ísť do prdele (=na štácky) a ne do zámku, čiže júl je pre mňa relevantný a že budem mať nejaké doučko a ten chlap proste bezpodmienečne chce trikrát do týždňa hodinu, čo je super, ale akože má pocit, že ani na dovolenku nesmiem ísť? Neviem, lebo to mi ide dohodiť kámoška, tak uvidíme, každopádne ak sa niečo vyvrbí, milý chlap bude mať smolu a buď dostane náhradu alebo mu tie hodiny kľudne nadrobím vo voľnom čase.
Btw, ešte mi furt nevolal nijaký prachatý cudzinec, čo sa chce učiť po slovensky. Čo je s tými ľuďmi? Ani prachatí Slováci chtiví nemčiny sa neozývajú, tak to vyzerá biedne s mojimi financiami, nuž, aspoň budem mať v lete kopu času na športovanie a možno konečne spravím niečo s tým mojím rozkysnutým telom obrovským. Uvidíme, uvidíme.
Som zvedavá, kto vyhrá voľby. Už sme robili nejaké prognózy, že keby nebodaj Sulík a KDH, tak že sa bude môcť fajčiť tráva, ale len v kostole. Haha.