Znie to trochu ako bájka, ale prd.
V podstate išlo o to...že hneď po škole som sa opila z jedného piva a teraz som frustrovaná. Lebo čo? Mám nedostatok sexu. Seksu? Už ani neviem, ako sa to píše. Teda, nedostatok by bol ešte fajn, ale ja nemám ani jediný sex. Ani kúsoček. A som nadržaná jak stepná laň, ale môžem len pičovať ako chorá vrana.
By som si šla oškrabať nejaké steny.
A inak. Dneska zasa dve prednášky so Supermáriom, na jednej som si prezieravo sadla do lavice pred neho a na druhej som naňho mala parádny výhľad a poviem vám, že nemám ani predstavy o čom tá prednáška bola. Musela som naňho vkuse čumeť a rozhodne som nemyslela na dejiny Balkánu.
Chantal včera povedala múdru vec.
"Všetci sú zadaní."
"No jasné, všetci. Vlastne sú všetci na šachovnici. Keď niečo chceš, musíš niekoho iného vyjebať z jeho poľa."
Zobrazujú sa príspevky s označením sestra. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením sestra. Zobraziť všetky príspevky
streda 27. apríla 2011
štvrtok 21. apríla 2011
Keď tancuješ na bare, je to kresťanské, lebo si bližšie k Bohu
A ostatní sa pozerajú a hovoria si OMG.
Zbrojnoš bude asi nový Aligátor. Mohol by byť. Drahé je to tam rovnako.
Chantal už móže chlastať v Amerike. Teda už asi týždeň, ale oslavovalo sa až včera. Teraz sa cítim ako plagiátor, že o jej oslave píšem skôr než ona, ale čo mám robiť, keď ona je v práci? Ja ako povaľač som s apekne vyspinkala z opice, odmaľovala sa (aj tak vyzerám otrasne ale tak mi treba keď idem spať s make-upom) a zajebávam sa na nete.
Včera som sa konečne po dlhej dobe zdrala na šalát - borovička s pivom je istá vec. Nechutné. Sama som bola prekvapená, ako bohorovne som do do seba kopala.
Aj sme si zarecitovali (slnko svieti, voda láka, jebnime si poldecáka), aj sme si zanadávali, aj sme sa poľutovali (všetko ohľadom chlapov), môj kurvovsky červený rúž slávil úspechy (no ale to je preto, že mám krásne zmyselné pery, hahahaháááá), dokonca mi Silent Duo aj pesničku venovalo (že vraj pre Červenú Čiapočku, ale ja som ich opravila, že som Snehulienka - nuž, bledá som dosť, tie ebenové vlasy...no, no, tak ale v tme aj hnedá vyzerá ako čierna. Chantal mi ešte včera pri chystaní povedala, že ani ne tak Sneh ako húrka, ale pcha! Drzaňa.)
A ako vždy, keď sa zlejem ako mužik, niekde v dosahu sa objaví skupinka Angličanov (je to tým že sú všade, alebo je to osud???) a ja už aj po anglicky hovorím celkom plynulo.
Potom som jednému porozprávala, že normálne síce zvyknem baliť ženícha, ale tak móžem aj výnimku urobiť.
Neviem ani ako sa volal, ani ako vyzeral. Babám sa nepáčil (ale šak, ako vždy), ale nezdá sa mi že by bol škaredý. Lenže ja mám na konte aj Pečeňového a nikto nie je škaredší než Peči, takže na môj názor nikto nedá.
Chlapec na konci váhal, lebo dúfal že s ním niekam pôjdem, ale ja som sa pekne rozlúčila slovami "Go and fuck another Slovak girl". A dobromyseľne som sa usmiala. Trošku ho to zmiatlo, ale potom povedal že teda dobre.
A to je konec přátelé.
Haha, práve som si spomenula že som na kapelu kričala aby zahrali Gotta.
Zbrojnoš bude asi nový Aligátor. Mohol by byť. Drahé je to tam rovnako.
Chantal už móže chlastať v Amerike. Teda už asi týždeň, ale oslavovalo sa až včera. Teraz sa cítim ako plagiátor, že o jej oslave píšem skôr než ona, ale čo mám robiť, keď ona je v práci? Ja ako povaľač som s apekne vyspinkala z opice, odmaľovala sa (aj tak vyzerám otrasne ale tak mi treba keď idem spať s make-upom) a zajebávam sa na nete.
Včera som sa konečne po dlhej dobe zdrala na šalát - borovička s pivom je istá vec. Nechutné. Sama som bola prekvapená, ako bohorovne som do do seba kopala.
Aj sme si zarecitovali (slnko svieti, voda láka, jebnime si poldecáka), aj sme si zanadávali, aj sme sa poľutovali (všetko ohľadom chlapov), môj kurvovsky červený rúž slávil úspechy (no ale to je preto, že mám krásne zmyselné pery, hahahaháááá), dokonca mi Silent Duo aj pesničku venovalo (že vraj pre Červenú Čiapočku, ale ja som ich opravila, že som Snehulienka - nuž, bledá som dosť, tie ebenové vlasy...no, no, tak ale v tme aj hnedá vyzerá ako čierna. Chantal mi ešte včera pri chystaní povedala, že ani ne tak Sneh ako húrka, ale pcha! Drzaňa.)
A ako vždy, keď sa zlejem ako mužik, niekde v dosahu sa objaví skupinka Angličanov (je to tým že sú všade, alebo je to osud???) a ja už aj po anglicky hovorím celkom plynulo.
Potom som jednému porozprávala, že normálne síce zvyknem baliť ženícha, ale tak móžem aj výnimku urobiť.
Neviem ani ako sa volal, ani ako vyzeral. Babám sa nepáčil (ale šak, ako vždy), ale nezdá sa mi že by bol škaredý. Lenže ja mám na konte aj Pečeňového a nikto nie je škaredší než Peči, takže na môj názor nikto nedá.
Chlapec na konci váhal, lebo dúfal že s ním niekam pôjdem, ale ja som sa pekne rozlúčila slovami "Go and fuck another Slovak girl". A dobromyseľne som sa usmiala. Trošku ho to zmiatlo, ale potom povedal že teda dobre.
A to je konec přátelé.
Haha, práve som si spomenula že som na kapelu kričala aby zahrali Gotta.
utorok 19. apríla 2011
Who am I and if yes how many?
Už týždeň jem iba do piatej. Nepokladala by som za také podstatné vás o tom informovať (veď koho už zaujíma môj 1452789451. pokus schudnúť), keby...no presne. Keby som to dnes kolosálne neporušila.
Po normálnom obede som spásla jablko a tvarohový koláčik. Zatiaľ pohoda, to bolo ešte o pol druhej (aj tak je to prežieranie, ale kým je pred piatou...). No a domov som došla presne o piatej tak si hovorím, že dám si ešte rýchlo niečo malé, aby som večer nemala hladové kŕče. (Potom sa cítim ako v hladovej doline.)
Viete ako vyzerá niečo malé? Takto: kyslá ryba s hriankou. Fidorka. Kura s ryžou (omg, napísané to vyzerá ešte horšie než v skutočnosti, ale...detská porcia!). Miňonky. Tým končím, je sedem hodín a mne je solídne zle. (Kto by sa čudoval.) Nie je to tehotenstvo, je to predkrámie.
Teraz mám výčitky svedomia. A aké. Chcela som to najprv zatajiť (Chantal to vie, ale ona by ma nebonzla, lebo my držíme spolu, sme nechutné sestry - to s tým síce teraz priamo nesúvisí...ale, možno. Nech. Obe sa vieme nechutne nažrať.)
Potom som si ale povedala že to nemá význam, aj tak by som to zajtra Martine priznala (máme spolu tento deal, že nežrať po piatej a večer sa nalievame čajom aby sme ojebali žalúdok).
Neviem totiž udržať tajomstvo, ani nemám pevnú vôľu a nechám sa presvedčiť na každý nápad (či blbý, alebo skvelý, je jedno). Tieto veci tiež priamo nesúvisia s mojím chudnutím, ale nepriamo spolu súvisí všetko. (Každý každého pozná a všetko so všetkým súvisí...poznáte to.)
To že neviem udržať tajomstvo (nazvať moje obžerské hody tajomstvom je prehnané, ale chápete ako to myslím) - teda nie vlastné, to sa prejavilo v nedeľu. Teda už v pátek, ale v nedeľu tak úplne (lebo v pátek som bola len s Martinou a stačilo mi jedno pivo, aby som to zo seba vyklopila a v nedeľu sme skypovali - slepačí výbor teda - a Martina sa spýtala učiteľským tónom "Nechceš nám niečo povedať, Wicked?")
Tajomstvo som teda tajila (chacha, to je mi štylistika) asi mesiac - neviem presne kedy bola naša slávna katedrálka (tá na ktorej som sa sťala pod obraz boží a ohodila celý hajzel v Machnáči štýlom, za aký by sa ani kdejaký motorkár tlstý nemusel hanbiť), tak odvtedy až do piatku.
To že sa nechám presvedčiť na všetko (a vážne netreba byť dobrý v argumentácii), súvisí s týmto katedrálkovým tajomstvom. (Ešte chápete, či už sa mi podarilo vás dokonale dopliesť?)
A že nemám pevnú vôľu? To zahŕňam tiež do bodu dva - teda nechám sa presvedčiť. Hocikým na hocičo. No, to zase nie, ale viete, niektorým proste neodoláte.
Chcete to vedieť, čo sa tam vlastne stalo? Podľa mňa je to už premlčané. Navyše...čo ak niekto z PdF číta môj blog? Mal by sa priznať, keď ma stretne.
(Ja sa budem chichotať a pýriť a mlžiť a zahovárať, to je taký môj štýl.)
A inak - moje deti ma včera vytočili tak, že ani sami nechápali. Jedného z nich som vyrazila z triedy, že už ho nechcem ani vidieť a to ich tak zneistilo, že ostatní už do konca hodiny ani nekŕkli. Tak im treba, len nech sa boja.
Ale chcela som o inom. Ich najlepšia hláška je: "Pani učiteľka, on robí tú neslušnú ved od 18!!! Čo sa začína na E. A pokračuje R - O - T - I - K - A. V preklade robenie detí."
Dobre že mi to takto vysvetlil.
Ten obvinený vlastne (aspoň podľa svojich slov) napodobňoval opicu. Mne sa zase zdalo že má nejaký autistický záchvat. Ale koľko ľudí, toľko názorov.
Po normálnom obede som spásla jablko a tvarohový koláčik. Zatiaľ pohoda, to bolo ešte o pol druhej (aj tak je to prežieranie, ale kým je pred piatou...). No a domov som došla presne o piatej tak si hovorím, že dám si ešte rýchlo niečo malé, aby som večer nemala hladové kŕče. (Potom sa cítim ako v hladovej doline.)
Viete ako vyzerá niečo malé? Takto: kyslá ryba s hriankou. Fidorka. Kura s ryžou (omg, napísané to vyzerá ešte horšie než v skutočnosti, ale...detská porcia!). Miňonky. Tým končím, je sedem hodín a mne je solídne zle. (Kto by sa čudoval.) Nie je to tehotenstvo, je to predkrámie.
Teraz mám výčitky svedomia. A aké. Chcela som to najprv zatajiť (Chantal to vie, ale ona by ma nebonzla, lebo my držíme spolu, sme nechutné sestry - to s tým síce teraz priamo nesúvisí...ale, možno. Nech. Obe sa vieme nechutne nažrať.)
Potom som si ale povedala že to nemá význam, aj tak by som to zajtra Martine priznala (máme spolu tento deal, že nežrať po piatej a večer sa nalievame čajom aby sme ojebali žalúdok).
Neviem totiž udržať tajomstvo, ani nemám pevnú vôľu a nechám sa presvedčiť na každý nápad (či blbý, alebo skvelý, je jedno). Tieto veci tiež priamo nesúvisia s mojím chudnutím, ale nepriamo spolu súvisí všetko. (Každý každého pozná a všetko so všetkým súvisí...poznáte to.)
To že neviem udržať tajomstvo (nazvať moje obžerské hody tajomstvom je prehnané, ale chápete ako to myslím) - teda nie vlastné, to sa prejavilo v nedeľu. Teda už v pátek, ale v nedeľu tak úplne (lebo v pátek som bola len s Martinou a stačilo mi jedno pivo, aby som to zo seba vyklopila a v nedeľu sme skypovali - slepačí výbor teda - a Martina sa spýtala učiteľským tónom "Nechceš nám niečo povedať, Wicked?")
Tajomstvo som teda tajila (chacha, to je mi štylistika) asi mesiac - neviem presne kedy bola naša slávna katedrálka (tá na ktorej som sa sťala pod obraz boží a ohodila celý hajzel v Machnáči štýlom, za aký by sa ani kdejaký motorkár tlstý nemusel hanbiť), tak odvtedy až do piatku.
To že sa nechám presvedčiť na všetko (a vážne netreba byť dobrý v argumentácii), súvisí s týmto katedrálkovým tajomstvom. (Ešte chápete, či už sa mi podarilo vás dokonale dopliesť?)
A že nemám pevnú vôľu? To zahŕňam tiež do bodu dva - teda nechám sa presvedčiť. Hocikým na hocičo. No, to zase nie, ale viete, niektorým proste neodoláte.
Chcete to vedieť, čo sa tam vlastne stalo? Podľa mňa je to už premlčané. Navyše...čo ak niekto z PdF číta môj blog? Mal by sa priznať, keď ma stretne.
(Ja sa budem chichotať a pýriť a mlžiť a zahovárať, to je taký môj štýl.)
A inak - moje deti ma včera vytočili tak, že ani sami nechápali. Jedného z nich som vyrazila z triedy, že už ho nechcem ani vidieť a to ich tak zneistilo, že ostatní už do konca hodiny ani nekŕkli. Tak im treba, len nech sa boja.
Ale chcela som o inom. Ich najlepšia hláška je: "Pani učiteľka, on robí tú neslušnú ved od 18!!! Čo sa začína na E. A pokračuje R - O - T - I - K - A. V preklade robenie detí."
Dobre že mi to takto vysvetlil.
Ten obvinený vlastne (aspoň podľa svojich slov) napodobňoval opicu. Mne sa zase zdalo že má nejaký autistický záchvat. Ale koľko ľudí, toľko názorov.
nedeľa 10. apríla 2011
O nakupovaní, móde, frustrácii a malinovej torte
Na chrbát mi svieti slniečko, aké príjemné.
Nechcem týmto článkom vo vás vzbudiť ľútosť (ani posmech, Chantal!) a podobné záležitosti, len sa chcem niekde nerušene rozpísať.
Napriek niekoľkoročnej výchove najrôznejšími ženskými časopismi sa mi nepodarilo vybudovať to, čo na vás hučí Dívka, Eva alebo hoci Ema Tekeliová (sorry, ale fakt neviem ako sa to jej sprosté meno píše). Sú to samé kecy a ja som skončila len ako Bridget Jones. Nejsom slobodná 30-čka, ani ma to nejak netrápi, ale ten problém s postavou a hmotnosťou. Je otrasným zistením, že nenávidíte vlastné telo. (Ja vždy dodávam - je ale možné takéto telo milovať? NE!)
Akože vždy som to tak trochu tušila, ale až tento mesiac som si naplno uvedomila, ako hlboko to siaha. Keď sme boli v Olomouci (nehorázny výžer, ale ja neviem odolať takým tým strašne dobrým chlebíčkom s majonézou...ale aby ste si nemysleli, radšej som ich obchádzala, aby som sa na ne zakaždým nevrhla), s Dašou sme stále riešili naše postavy. (Napríklad sme stáli pri tom stole s chlebíčkami, žrali keksíky a debatovali a nadváhe.)
Ako som písala nedávno, v piatok začala konferencia improvizačným divadlom. Súťažili dva tímy hercov a jedno kolo sa volalo Love Song. Vtedy vytiahli jednu babu z publika a dvaja herci jej mali zaspievať svoj love song a ona sa mala rozhodnúť, ktoré družstvo dostane hlas. Keď rozhodca vysvetľoval pravidlá, trnula som hrôzou. Sedela som dosť blízko ehm, pódia (nebolo tam nijaké pódium, len plocha) a na kraji rady. Keď som si predstavila, že sa budem musieť posadiť na tú stoličku a celé publikum sa na mňa bude dívať a sledovať moje brucho, tak ma oblial studený pot. Potom si vybral inú, z prvej rady.
Na druhý deň Daša povedala, že sa strašne bála, aby ju nevybrali (sedela predo mnou, tiež na kraji), lebo je tučná. Skôr, než som s tým začala ja. Bola som prekvapená, že to napadlo aj niekoho iného, lebo som si myslela, že len ja sa tak strašne zhadzujem (aj keď vačšinou len v duchu, prípadne pred kamoškami, ale ani by ma nenapadlo trepať nejakému chlapovi čo o mňa javí záujem, že pozri, netrčí mi tu sadlo? No to zas ne.)
Daša totiž vôbec neni tučná. Má prsia a zadok a štíhly pás (omg, čo by som ja dala za jej pás). Aj tak som presvedčená, že je lepšie mať väčší zadok než obrovské brucho. Pcha.
No a keď už sme si navzájom prijali svoje frustrácie a navzájom sme sa uistili že "preboha, ty predsa vôbec nejsi tlstá!", riešime to s prestávkami doteraz. Napríklad keď ideme po ulici a ja pozerám na figuríny a hovorím si - piče aké sú chudé, je to jedno že sú umelé a Daša povie - nenávidím figuríny!
No, je to normálne? Bežné asi hej, ale je to normálne?
Je normálne nenávidieť svoje vlastné telo? Podľa mňa je to nezdravé a viem to a napriek tomu si nepomôžem, lebo ako som už povedala, je možné milovať (alebo sa aspoň zmieriť) s takýmto telom? Ne.
Napríklad včera som sekla s krátkou a neúspešnou diétou, po deviatich dňoch predstierania. Koniec koncov, predstierať niečo druhým má ešte aký-taký význam (ak to neni orgazmus teda), ale sebe? Nejsom zasa psychicky chorá. (Som len narušená, čo sa týka príjmu potravy. Prijímam jej priveľa. Vlastne ani ne priveľa ale v idiotských dobách, ako napríklad noc. Jasné jasné - nejdez v noci. Keby sa to robilo tak ľahko, už dávno mám miery 90-60-90. Totiž k tomu mi už len chýba, vlastne prebýva ten pás. Ostatné sa zmestí do normy. Síce, tie kozy už asi tiež ne...bohatstvo!)
Po normálnom obede som mala nenormálne výčitky svedomia. (V tejto časti pristúpme rovno k malinovej torte, ktorú som mala dnes, takej torte že čistý sex s viacnásobným orgazmom. Vypýtam si recept.)
A navyše, včera som išla nakupovať. Nelenže majú HOVNO (presne - veľké H, malé o, rímska päťka, N a O), ešte aj strihy sú čudné, akoby celý svet trpel podváhou a vzory sú tiež čudné a vôbec, proste toto je tá časť o frustrácii a móde.
Doniesla som si jedny úzke gate (veľmi úzke a jediné čo mi vadí, že to neni veľkosť 34, ale ...ehm, pomlčíme, okrem toho Levi aj tak nečísluje klasickými konfekčnými veľkosťami, takže v páse sú samozrejme menšie než 34...omg, to už by čo bolo) a depresiu.
Vyzerám obrovsky (nechajte si tie kecy že chlapi majú radi keď majú ženu za čo chytiť...lebo aj chudé ženy majú chlapov, takže nemám obavy že keby som schudla už ma nikto nebude chcieť. Na tomto mieste sa hodí spomenúť jeden výrok z Prahy, ktorý možno patrí do Fragmentov: "My SME pekné...len sme tučné.")
S Martinou sme sa chceli uchýliť k čiernej mágii, ale povedala, že by sme asi museli jesť hadie oči a obetovať mačiatka. To by som fakt nezvládla. A zapredať dušu sa mi ešte nepodarilo. Keď to človek potrebuje, Satan ne a ne sa zjaviť. (Síce, včera som videla takého pudla...dofrasa, možno som si nadobro presrala šancu.)
Chantal tvrdí, že Diabol má moju dušu istú a nemá dôvod mi za ňu ešte čosi ponúkať. Pravda. Dopiče.
Nechcem týmto článkom vo vás vzbudiť ľútosť (ani posmech, Chantal!) a podobné záležitosti, len sa chcem niekde nerušene rozpísať.
Napriek niekoľkoročnej výchove najrôznejšími ženskými časopismi sa mi nepodarilo vybudovať to, čo na vás hučí Dívka, Eva alebo hoci Ema Tekeliová (sorry, ale fakt neviem ako sa to jej sprosté meno píše). Sú to samé kecy a ja som skončila len ako Bridget Jones. Nejsom slobodná 30-čka, ani ma to nejak netrápi, ale ten problém s postavou a hmotnosťou. Je otrasným zistením, že nenávidíte vlastné telo. (Ja vždy dodávam - je ale možné takéto telo milovať? NE!)
Akože vždy som to tak trochu tušila, ale až tento mesiac som si naplno uvedomila, ako hlboko to siaha. Keď sme boli v Olomouci (nehorázny výžer, ale ja neviem odolať takým tým strašne dobrým chlebíčkom s majonézou...ale aby ste si nemysleli, radšej som ich obchádzala, aby som sa na ne zakaždým nevrhla), s Dašou sme stále riešili naše postavy. (Napríklad sme stáli pri tom stole s chlebíčkami, žrali keksíky a debatovali a nadváhe.)
Ako som písala nedávno, v piatok začala konferencia improvizačným divadlom. Súťažili dva tímy hercov a jedno kolo sa volalo Love Song. Vtedy vytiahli jednu babu z publika a dvaja herci jej mali zaspievať svoj love song a ona sa mala rozhodnúť, ktoré družstvo dostane hlas. Keď rozhodca vysvetľoval pravidlá, trnula som hrôzou. Sedela som dosť blízko ehm, pódia (nebolo tam nijaké pódium, len plocha) a na kraji rady. Keď som si predstavila, že sa budem musieť posadiť na tú stoličku a celé publikum sa na mňa bude dívať a sledovať moje brucho, tak ma oblial studený pot. Potom si vybral inú, z prvej rady.
Na druhý deň Daša povedala, že sa strašne bála, aby ju nevybrali (sedela predo mnou, tiež na kraji), lebo je tučná. Skôr, než som s tým začala ja. Bola som prekvapená, že to napadlo aj niekoho iného, lebo som si myslela, že len ja sa tak strašne zhadzujem (aj keď vačšinou len v duchu, prípadne pred kamoškami, ale ani by ma nenapadlo trepať nejakému chlapovi čo o mňa javí záujem, že pozri, netrčí mi tu sadlo? No to zas ne.)
Daša totiž vôbec neni tučná. Má prsia a zadok a štíhly pás (omg, čo by som ja dala za jej pás). Aj tak som presvedčená, že je lepšie mať väčší zadok než obrovské brucho. Pcha.
No a keď už sme si navzájom prijali svoje frustrácie a navzájom sme sa uistili že "preboha, ty predsa vôbec nejsi tlstá!", riešime to s prestávkami doteraz. Napríklad keď ideme po ulici a ja pozerám na figuríny a hovorím si - piče aké sú chudé, je to jedno že sú umelé a Daša povie - nenávidím figuríny!
No, je to normálne? Bežné asi hej, ale je to normálne?
Je normálne nenávidieť svoje vlastné telo? Podľa mňa je to nezdravé a viem to a napriek tomu si nepomôžem, lebo ako som už povedala, je možné milovať (alebo sa aspoň zmieriť) s takýmto telom? Ne.
Napríklad včera som sekla s krátkou a neúspešnou diétou, po deviatich dňoch predstierania. Koniec koncov, predstierať niečo druhým má ešte aký-taký význam (ak to neni orgazmus teda), ale sebe? Nejsom zasa psychicky chorá. (Som len narušená, čo sa týka príjmu potravy. Prijímam jej priveľa. Vlastne ani ne priveľa ale v idiotských dobách, ako napríklad noc. Jasné jasné - nejdez v noci. Keby sa to robilo tak ľahko, už dávno mám miery 90-60-90. Totiž k tomu mi už len chýba, vlastne prebýva ten pás. Ostatné sa zmestí do normy. Síce, tie kozy už asi tiež ne...bohatstvo!)
Po normálnom obede som mala nenormálne výčitky svedomia. (V tejto časti pristúpme rovno k malinovej torte, ktorú som mala dnes, takej torte že čistý sex s viacnásobným orgazmom. Vypýtam si recept.)
A navyše, včera som išla nakupovať. Nelenže majú HOVNO (presne - veľké H, malé o, rímska päťka, N a O), ešte aj strihy sú čudné, akoby celý svet trpel podváhou a vzory sú tiež čudné a vôbec, proste toto je tá časť o frustrácii a móde.
Doniesla som si jedny úzke gate (veľmi úzke a jediné čo mi vadí, že to neni veľkosť 34, ale ...ehm, pomlčíme, okrem toho Levi aj tak nečísluje klasickými konfekčnými veľkosťami, takže v páse sú samozrejme menšie než 34...omg, to už by čo bolo) a depresiu.
Vyzerám obrovsky (nechajte si tie kecy že chlapi majú radi keď majú ženu za čo chytiť...lebo aj chudé ženy majú chlapov, takže nemám obavy že keby som schudla už ma nikto nebude chcieť. Na tomto mieste sa hodí spomenúť jeden výrok z Prahy, ktorý možno patrí do Fragmentov: "My SME pekné...len sme tučné.")
S Martinou sme sa chceli uchýliť k čiernej mágii, ale povedala, že by sme asi museli jesť hadie oči a obetovať mačiatka. To by som fakt nezvládla. A zapredať dušu sa mi ešte nepodarilo. Keď to človek potrebuje, Satan ne a ne sa zjaviť. (Síce, včera som videla takého pudla...dofrasa, možno som si nadobro presrala šancu.)
Chantal tvrdí, že Diabol má moju dušu istú a nemá dôvod mi za ňu ešte čosi ponúkať. Pravda. Dopiče.
nedeľa 3. apríla 2011
Fragmenty
Rôzny čas, rôzne miesto, rôzni aktéri. Niektoré mená som zmenila, len tak z rozmaru.
V reštaurácii:
"Mňa vlastne Jack chráni pred promiskuitou..."
"Hej?"
"No... podľa mňa, keby sme spolu nechodili, ja by som bola dobré kurvisko!"
V centre:
"Myslíš že sme im vbehli do záberu?"
"Neviem, prečo?"
"Tak...budú mať krajšiu fotku."
U Triss:
"Na zvieratkách sú najkrajšie tie papuľky. Aj keby to celé telo nemalo."
"Si kúp hada."
"Ale to je samé telo a žiadna papuľka!"
"V hre koho si vyberieš si medzi Paulom a tým čo sa dosral a dogrcal na intráku vyberáme panenstvo."
Slová zadaného chlapa:
"If you can´t be with the one you love, love the one you´re with."
U Martiny:
"Nikdy nejsi dosť najedená na lokše."
V bare:
"Nejsom namyslená, ja som realistická."
Doma:
"Mužena je biblický výraz pre hermafrodita."
Pri učení:
"Keby som mala sex, nepotrebovala by som drogy."
"Najprv by som chlapa namaľovala ako Alicea a potom by sme šli na vec."
"Na WC?"
"Vyjebme sa na školu a pome na vandrovku."
"S vajcom? Už ťa nejaké vajco pozvalo na vandrovku?"
"Treba riešiť existenciálne otázky kým je čas!"
"Ja budem veľký reformátor školstva. Budú sa o mne učiť na výške, že Komenský a ja, na rovnakej úrovni samozrejme."
"Napíšeš voláky Disertatio Edukativ (Edukatívno-moralistická štruktúra školstva slovenského)."
"Orbis Pictus. Napíšem Orbis Pičus, Svet v pičusoch."
"Svet v piči."
"Kks jak mohla nejaká matka pomenovať svoje dieťa Chamurapi??!! Ako naňho volala keď sa flákalo po poli??"
"Chami, Chami, Chami, Chami, chamideš?"
"Smilstvo plnohodnotne nahradí všetky ostatné hriechy. Ale aj tak sa ich nechcem vzdať."
"Čo sa stalo v roku 800?"
"Nič."
"Bol búrlivý Silvester!"
"Jediné čo treba urobiť aby si videla jednorožca je zjesť halucinogénne huby. To sa oplatí!"
"Tak to musíme urobiť rýchlo, kým som panna, aby som si ho mohla pohladkať."
"To ja už si nemóžem?"
"Ne, to len čistá osoba. Ale ver tomu, že by som to hneď vymenila!"
O jednej stratenej náušnici:
"To budeš nosiť keď budeš mať jedno ucho, ako Van Gogh."
O známom vtipe Honolulu-Karakas:
"Pri fajčení môžeš hovoriť všetky hlavné mestá sveta a keď sa dovtedy neurobí, tak nejsi dobrá v zemepise."
Pri učení:
"Pápež má ráno svätú stolicu."
"Mám sa teda vrátiť k Heinrichovi?"
"Neviem. Teraz riešim, ako to sem narvať, lebo sa mi to tu ohlo. Ja som vážny človek a riešim vážne veci!"
"V podstate išlo o to, že autor bol kokot."
"Kokot je joystick!"
"Blowjob na prírodno je strčiť kkt do vetra."
"James Joyce bol obyčajný babrák a sráč."
V reštaurácii:
"Mňa vlastne Jack chráni pred promiskuitou..."
"Hej?"
"No... podľa mňa, keby sme spolu nechodili, ja by som bola dobré kurvisko!"
V centre:
"Myslíš že sme im vbehli do záberu?"
"Neviem, prečo?"
"Tak...budú mať krajšiu fotku."
U Triss:
"Na zvieratkách sú najkrajšie tie papuľky. Aj keby to celé telo nemalo."
"Si kúp hada."
"Ale to je samé telo a žiadna papuľka!"
"V hre koho si vyberieš si medzi Paulom a tým čo sa dosral a dogrcal na intráku vyberáme panenstvo."
Slová zadaného chlapa:
"If you can´t be with the one you love, love the one you´re with."
U Martiny:
"Nikdy nejsi dosť najedená na lokše."
V bare:
"Nejsom namyslená, ja som realistická."
Doma:
"Mužena je biblický výraz pre hermafrodita."
Pri učení:
"Keby som mala sex, nepotrebovala by som drogy."
"Najprv by som chlapa namaľovala ako Alicea a potom by sme šli na vec."
"Na WC?"
"Vyjebme sa na školu a pome na vandrovku."
"S vajcom? Už ťa nejaké vajco pozvalo na vandrovku?"
"Treba riešiť existenciálne otázky kým je čas!"
"Ja budem veľký reformátor školstva. Budú sa o mne učiť na výške, že Komenský a ja, na rovnakej úrovni samozrejme."
"Napíšeš voláky Disertatio Edukativ (Edukatívno-moralistická štruktúra školstva slovenského)."
"Orbis Pictus. Napíšem Orbis Pičus, Svet v pičusoch."
"Svet v piči."
"Kks jak mohla nejaká matka pomenovať svoje dieťa Chamurapi??!! Ako naňho volala keď sa flákalo po poli??"
"Chami, Chami, Chami, Chami, chamideš?"
"Smilstvo plnohodnotne nahradí všetky ostatné hriechy. Ale aj tak sa ich nechcem vzdať."
"Čo sa stalo v roku 800?"
"Nič."
"Bol búrlivý Silvester!"
"Jediné čo treba urobiť aby si videla jednorožca je zjesť halucinogénne huby. To sa oplatí!"
"Tak to musíme urobiť rýchlo, kým som panna, aby som si ho mohla pohladkať."
"To ja už si nemóžem?"
"Ne, to len čistá osoba. Ale ver tomu, že by som to hneď vymenila!"
O jednej stratenej náušnici:
"To budeš nosiť keď budeš mať jedno ucho, ako Van Gogh."
O známom vtipe Honolulu-Karakas:
"Pri fajčení môžeš hovoriť všetky hlavné mestá sveta a keď sa dovtedy neurobí, tak nejsi dobrá v zemepise."
Pri učení:
"Pápež má ráno svätú stolicu."
"Mám sa teda vrátiť k Heinrichovi?"
"Neviem. Teraz riešim, ako to sem narvať, lebo sa mi to tu ohlo. Ja som vážny človek a riešim vážne veci!"
"V podstate išlo o to, že autor bol kokot."
"Kokot je joystick!"
"Blowjob na prírodno je strčiť kkt do vetra."
"James Joyce bol obyčajný babrák a sráč."
sobota 2. apríla 2011
Tam kde byl, všude zahrál, po něm zbyl jenom randál
Keď som v Randali vždy sa začnem cítiť nejako staro, lebo tam chodia hlavne mladšie ročníky a ja už som predsa len dosiahla požehnaný vek... haha.
Ale zase raz nevšedný večer v tradičnej zostave.
Ešte kým som čakala na zastávke na baby, šiel okolo nejaký čudný chlap (ale ne dosť čudný na to aby ste boli hneď obozretné!) a pokúsil sa ma chytiť za stehno. (Mala som minisukňu.) Ja som ho rukou zastavila, takže sa nám akurát zrazili predlaktia, pozreli sme si do očí (on tak divne, ja som zazrela jak boh vojny) a šiel ďalej. Celé sa to odohralo bez slov, lebo on nič nehovoril a ja som si nebola istá či mám kričať. Dosť divné a dosť hnusné.
Išli sme podporovať mladú nádejnú kapelu, gitarista nám kúpil poldeco a ešte sme aj dostali rockové kondómy. Po obvyklom počte marhúl mi zasa nič nebolo (bože, nejsom taká bohatá, aby som si mohla dovoliť opiť sa v bare...safra kde sú tie časy, keď mi stačili dve-tri vodky aby som bola dizzy??) ale sranda bola. Teda nič...akože niektoré veci som si spomenula až po rozhovore s babami, ale to sa neráta! No dobre, trocha mi bolo, ale ne tak ako by malo, keby sa svet točil správnym smerom. Domov som šla pešo, po Račianskej popri tom strašidelnom koľajisku, kde sa furt potulujú houmlesáci a socky a ani ma nenapadlo sa báť. Alcohol is my friend!
Uvediem vás do obrazu. Zavreli nám Aligáč, štamgasti sa teda rozpŕchli a ako sme videli, rozpŕchli sa aj do Randalu. Menovite Kato s Polišom (na skapanie a ešte viac na skapanie je, že sme im rozprávali že sú Kato a Poliš) a aj Tarabas (spomínala som ho vôbec minule?). Veľmi sa s nami bavil. Veľmi, veľmi. Martina je s ním už veľká kamoška na fejsi. Ja som veľká kamoška s frajerom sestry Chantalinej kamošky. Inak tiež člen populárnej skupiny (ale ne tej na ktorú sme došli my). On si myslel že Chantal je staršia sestra. To je mi kompliment. Haha. Chantal, vyzeráš staro!
A náš big deal. NOVAROCK!!! My potrebujeme ísť na Novarock. Áno, áno, áno. Lebo pozrite:
Ale zase raz nevšedný večer v tradičnej zostave.
Ešte kým som čakala na zastávke na baby, šiel okolo nejaký čudný chlap (ale ne dosť čudný na to aby ste boli hneď obozretné!) a pokúsil sa ma chytiť za stehno. (Mala som minisukňu.) Ja som ho rukou zastavila, takže sa nám akurát zrazili predlaktia, pozreli sme si do očí (on tak divne, ja som zazrela jak boh vojny) a šiel ďalej. Celé sa to odohralo bez slov, lebo on nič nehovoril a ja som si nebola istá či mám kričať. Dosť divné a dosť hnusné.
Išli sme podporovať mladú nádejnú kapelu, gitarista nám kúpil poldeco a ešte sme aj dostali rockové kondómy. Po obvyklom počte marhúl mi zasa nič nebolo (bože, nejsom taká bohatá, aby som si mohla dovoliť opiť sa v bare...safra kde sú tie časy, keď mi stačili dve-tri vodky aby som bola dizzy??) ale sranda bola. Teda nič...akože niektoré veci som si spomenula až po rozhovore s babami, ale to sa neráta! No dobre, trocha mi bolo, ale ne tak ako by malo, keby sa svet točil správnym smerom. Domov som šla pešo, po Račianskej popri tom strašidelnom koľajisku, kde sa furt potulujú houmlesáci a socky a ani ma nenapadlo sa báť. Alcohol is my friend!
Uvediem vás do obrazu. Zavreli nám Aligáč, štamgasti sa teda rozpŕchli a ako sme videli, rozpŕchli sa aj do Randalu. Menovite Kato s Polišom (na skapanie a ešte viac na skapanie je, že sme im rozprávali že sú Kato a Poliš) a aj Tarabas (spomínala som ho vôbec minule?). Veľmi sa s nami bavil. Veľmi, veľmi. Martina je s ním už veľká kamoška na fejsi. Ja som veľká kamoška s frajerom sestry Chantalinej kamošky. Inak tiež člen populárnej skupiny (ale ne tej na ktorú sme došli my). On si myslel že Chantal je staršia sestra. To je mi kompliment. Haha. Chantal, vyzeráš staro!
A náš big deal. NOVAROCK!!! My potrebujeme ísť na Novarock. Áno, áno, áno. Lebo pozrite:
nedeľa 20. marca 2011
Vtedy do mňa zapičoval chalan od susedov
Bola som Chantal vyzvaná, aby som aj ja zapičovala na blogu. Som si myslela, že vás nechám trochu vydýchnuť a pozrime sa...je tu istý dopyt. Lenže, drahí moji (a drahuše...nezabudnem pripomenúť, že je to MOJA hláška), neni toho moc čo povedať. Som chorá, včera moje telo hrdinsky bojovalo s vysokými teplotami a zmietala som sa v horúčkach (no dobre, asi 37 stupňov, ale preto som nemohla robiť práce do školy). Dnes už mám len plné dutiny (asi všetky čo v hlave mám a dobre vidím vás škodoradostníkov, ktorí sa teraz uškŕňate, že jasné, tých dutín máš v hlave veľa...pcha, len sa smejte, ja budem mlčať a len poznamenám "múdrejší ustúpi, krava sa utopí") a nemožem dýchať a mám zaľahnuté v ušiach... zaujíma vás to, však?
A inak - zajtra si idem pre ten bycigel a odveziem sa na ňom domov, neviem sa dočkať. Kedy presne sa bude konať akcia "Stříkej!" ešte nie je známe, lebo slepačí výbor je zamestatnaný a má nabitý program.
Vo štvrtok sme oslavovali dvoje narodky - my germanisti z pedagogickej fakulty (už viem, trochu mi to pripomína "my deti zo stanice ZOO" - no to je dosť blbé).
Na konci nás už zostalo len šesť a prisadli si k nám dvaja zúfalci. Ale nebolo to zlé... Boli totiž natoľko zúfalí, že nám zaplatili účet (viac než 100 euro), lebo dúfali, že s nimi ešte niekam pôjdeme, prípadne že si zašukajú.
No povedzte. Myslím, že tieto dva exempláre sa budú skvelo vynímať v jazykovedno-kritickej rozprave o mužoch, ktorú sa chystám napísať. Len neviem kedy, lebo teraz sa mi nechce, musím totiž pozerať Twin Peaks.
A inak - zajtra si idem pre ten bycigel a odveziem sa na ňom domov, neviem sa dočkať. Kedy presne sa bude konať akcia "Stříkej!" ešte nie je známe, lebo slepačí výbor je zamestatnaný a má nabitý program.
Vo štvrtok sme oslavovali dvoje narodky - my germanisti z pedagogickej fakulty (už viem, trochu mi to pripomína "my deti zo stanice ZOO" - no to je dosť blbé).
Na konci nás už zostalo len šesť a prisadli si k nám dvaja zúfalci. Ale nebolo to zlé... Boli totiž natoľko zúfalí, že nám zaplatili účet (viac než 100 euro), lebo dúfali, že s nimi ešte niekam pôjdeme, prípadne že si zašukajú.
No povedzte. Myslím, že tieto dva exempláre sa budú skvelo vynímať v jazykovedno-kritickej rozprave o mužoch, ktorú sa chystám napísať. Len neviem kedy, lebo teraz sa mi nechce, musím totiž pozerať Twin Peaks.
sobota 12. marca 2011
Saturday night fever
To vám najlepšie vyliečia v Harleyi. Tam sa kde-kto rád zahrá na doktora a odborne vás prehmatá.
A Chantal dnes ide s nami! Konečne mám zasa príležitosť opiť svoju sestru. Drahou vodkou samozrejme. Aj keď ja prácu nemám a ona áno. Lebo ja svojou čiernou prácou okrádam štát...
A Chantal dnes ide s nami! Konečne mám zasa príležitosť opiť svoju sestru. Drahou vodkou samozrejme. Aj keď ja prácu nemám a ona áno. Lebo ja svojou čiernou prácou okrádam štát...
nedeľa 27. februára 2011
Zápisnica
Teda ja sa síce vždy nechám poľutovať, ale na ten posledný príspevok som veru nečakala "Ty moje chudiatko". Šak oné...sa vedomte, to nedáva zmysel. To ne ja, to vy ste moje chudiatka, lebo ja idem a vy ne, chápete, však. (Dúfam že sa nikto neurazil.)
No a tak. Včera zasadal slepačí výbor a ja som ukážkovo vytuhla už o trištvrte na 11 a šli sme spať. A nepríjemné zistenie večera bolo, že nemáme koho ohovárať. Chantal tvrdí, že to znamená nedostatok sociálnych kontaktov. Asi hej. Ako je možné, že nám nikto nejde toliko na nervy, aby sme sa ním zaoberali aspoň pár hodín? Nerozumiem. (Kolegovia a ľudia ktorých doučujeme sa nerátajú...na tých môžete pičovať, ale to neni pravé ohováranie. Len výdatné ohováranie vás duševne uspokojí na takej úrovni aká vyhovuje kritériám slepačích výborov po celom svete.)
Veď viete na čo narážam. To nie je myslené zle, to nie je zlomyseľné ohováranie, ktoré by niekomu škodilo. To je ohováranie z čistého plezíru. Vlastne by som to radšej nazvala ujasňovanie faktov a vymenúvanie nedostatkov. Okrem toho som si istá, že som predmetom ujasňovania faktov minimálne u niekoľkých známych. Je to dobre, kým vás ohovárajú, ste v kurze a vlastne - o čom inom by sa mali ľudia vybavovať? O práci? Čo sme nejakí workoholici?
No a tak. Včera zasadal slepačí výbor a ja som ukážkovo vytuhla už o trištvrte na 11 a šli sme spať. A nepríjemné zistenie večera bolo, že nemáme koho ohovárať. Chantal tvrdí, že to znamená nedostatok sociálnych kontaktov. Asi hej. Ako je možné, že nám nikto nejde toliko na nervy, aby sme sa ním zaoberali aspoň pár hodín? Nerozumiem. (Kolegovia a ľudia ktorých doučujeme sa nerátajú...na tých môžete pičovať, ale to neni pravé ohováranie. Len výdatné ohováranie vás duševne uspokojí na takej úrovni aká vyhovuje kritériám slepačích výborov po celom svete.)
Veď viete na čo narážam. To nie je myslené zle, to nie je zlomyseľné ohováranie, ktoré by niekomu škodilo. To je ohováranie z čistého plezíru. Vlastne by som to radšej nazvala ujasňovanie faktov a vymenúvanie nedostatkov. Okrem toho som si istá, že som predmetom ujasňovania faktov minimálne u niekoľkých známych. Je to dobre, kým vás ohovárajú, ste v kurze a vlastne - o čom inom by sa mali ľudia vybavovať? O práci? Čo sme nejakí workoholici?
pondelok 21. februára 2011
Může být i tma a zima. Konečně může být i trošku smutno, jen když je veselo.
Drahouši sa z Milána vrátia zajtra a my sa pomaly snažíme vytvoriť z tejto nory to útulné obydlie, ktoré tu bolo, než odišli. Stále to tu vyzerá ako po party, aj po dvoch dňoch, Nerozumiem, ako je to možné, veď už sme upratali. Možno kvôli detailom, ako sto balíkov čipsov a vodnej fajke a v obývačke sa povaľujú CD-čká a laky na nechty...no to sa netýka priamo party, že. Ale Triss u nás zostala cez víkend, a keď máme WG (pre ne-germanistov, WG znamená Wohngemeinschaft a je to vlastne systém spoločného bývania študentov v podnájme. Voláme to tak preto, že zakaždým, keď nejakí rodičia vytiahnu päty z domu, ešte ani dvere sa nezavrú a už je zvyšok slepačieho výboru nastúpený aj s cestovnými taškami u dotyčnej a býva u nej, kým sa nevrátia jej drahí sploditelia.), všade sa povaľujú laky na nechty a pilníky. Inokedy rozhodne netrávim toľko času úpravou nechtov...ale tak na WG.
Celý víkend sme sa povaľovali, žrali ("čo budeme robiť, keď nebudeme jesť?") a pozerali telku.
Samé pičoviny, chvalabohu za káblovku.
Ako hovorí Hannah Montana (ó áno, nežartujem, aj TOTO) - život je boj, ale stojí za to. My sme bojovali s tonami žrádla, viac-menej úspešne.
A dneska sme sa museli navrátiť do hnusnej studenej reality. V podstate by to nebolo také hnusné, keby už konečne bolo teplo.
Ale včera som so Chantal bola v kine a to bolo super, na Občanský průkaz. Popiči film, oveľa lepší než som čakala, bol podľa mňa úpne skvelý a dokonca som si aj poplakala. Ja, necitlivá neromantická osoba. No ale, nedalo sa inak. Vrelo odporúčam.
(Ale pohoda-jahoda, aj ten ružový mal rovnakú cenu...=)
Celý víkend sme sa povaľovali, žrali ("čo budeme robiť, keď nebudeme jesť?") a pozerali telku.
Samé pičoviny, chvalabohu za káblovku.
Ako hovorí Hannah Montana (ó áno, nežartujem, aj TOTO) - život je boj, ale stojí za to. My sme bojovali s tonami žrádla, viac-menej úspešne.
A dneska sme sa museli navrátiť do hnusnej studenej reality. V podstate by to nebolo také hnusné, keby už konečne bolo teplo.
Ale včera som so Chantal bola v kine a to bolo super, na Občanský průkaz. Popiči film, oveľa lepší než som čakala, bol podľa mňa úpne skvelý a dokonca som si aj poplakala. Ja, necitlivá neromantická osoba. No ale, nedalo sa inak. Vrelo odporúčam.
A takto my so Chantal nakupujeme domáce potreby:
"Aha, tento saponát stojí 1,50."
"Ale pozri, tento je ružový!!!"
(Ale pohoda-jahoda, aj ten ružový mal rovnakú cenu...=)
nedeľa 13. februára 2011
Who do we think we are
Kým Chantal stihne vytrúbiť svetu ešte iné tajomstvo našich kúpeľnových rozhovorov, chcem všetkým dopredu oznámiť, že inak sme obe kompletné. Takmer.
Zasa sa musím posťažovať...no, nechcem povedať že nemôžem za to (lebo možno aj môžem), ale keď sa inak nedá, treba pičovať, a tu je to také, že...keď vás to nebaví, aj tak ma vypnete tak ani nemusím mať výčitky že som na vás vykydla tonu negatívnej energie.
(Mám nový header, pekný, že? Martina je iste nadšená, že už sú preč motýle. Ten predtým sa mi zdal málo sick...chápete.)
Tak dnes som stihla asi polovicu toho čo som si plánovala, navyše som sa u babky nasrala do vývrtky. Som samoser, o tom potom, ale moja rodina ma vie dostať do stavu beztiaže.
Uznávam, že som dneska preháňala (keby som aspoň bola nasratý teenager, dalo by sa to ospravedlniť, ale nejsom, na také výstupy už som pristará, no jedine že by som to zvalila na hormonálne zmeny po 23. roku života, ktoré, ako všetci vieme sú nesmierne...asi).
A išla som ostentatívne trucovať do zadnej izby. Po asi pol hodine došla babka ma akože zavolať naspäť a snažila sa mi dohovoriť.
Ale ona nechápe o čo mi ide (jasné že nechápe, keď som jej nepovedala, lenže to by nemalo význam, lebo by to nepochopila, proste sa narodila v inej dobe a to neni prázdna fráza, sračka, to je fakt).
Ona nechápe, ako by som mohla maž blbé obdobie. (Niekedy ani ja nechápem, ako ho môžem mať tak dlho.)
Totiž už som si myslela, že prestalo, ale ono sa, kurva jedna, vrátilo. A tak som ne len že unudená na smrť celou mojou tragickou existenciou (isteže preháňam a fabulujem, ale chcelo by sa vám čítať niečo čo znie príliš obyčajne??), ale ešte som aj nevyrovnaný singel. (Haha, hej, naschvál singel...veď viete, že som gramotná.) Vôbec sa mi nedarí nemyslieť na chalana. Keby aspoň nebol kompletne môj typ. Už vidím tie ubíjajúce hodiny strávené na jeho profile (vďakabohu to on nevidí, koľkokrát denne tam oxidujem, jedine že by mu teda Cukerburg zavolal), kým sa moja myseľ zmieri s neúspechom.
Zasa sa musím posťažovať...no, nechcem povedať že nemôžem za to (lebo možno aj môžem), ale keď sa inak nedá, treba pičovať, a tu je to také, že...keď vás to nebaví, aj tak ma vypnete tak ani nemusím mať výčitky že som na vás vykydla tonu negatívnej energie.
(Mám nový header, pekný, že? Martina je iste nadšená, že už sú preč motýle. Ten predtým sa mi zdal málo sick...chápete.)
Tak dnes som stihla asi polovicu toho čo som si plánovala, navyše som sa u babky nasrala do vývrtky. Som samoser, o tom potom, ale moja rodina ma vie dostať do stavu beztiaže.
Uznávam, že som dneska preháňala (keby som aspoň bola nasratý teenager, dalo by sa to ospravedlniť, ale nejsom, na také výstupy už som pristará, no jedine že by som to zvalila na hormonálne zmeny po 23. roku života, ktoré, ako všetci vieme sú nesmierne...asi).
A išla som ostentatívne trucovať do zadnej izby. Po asi pol hodine došla babka ma akože zavolať naspäť a snažila sa mi dohovoriť.
Ale ona nechápe o čo mi ide (jasné že nechápe, keď som jej nepovedala, lenže to by nemalo význam, lebo by to nepochopila, proste sa narodila v inej dobe a to neni prázdna fráza, sračka, to je fakt).
Ona nechápe, ako by som mohla maž blbé obdobie. (Niekedy ani ja nechápem, ako ho môžem mať tak dlho.)
Totiž už som si myslela, že prestalo, ale ono sa, kurva jedna, vrátilo. A tak som ne len že unudená na smrť celou mojou tragickou existenciou (isteže preháňam a fabulujem, ale chcelo by sa vám čítať niečo čo znie príliš obyčajne??), ale ešte som aj nevyrovnaný singel. (Haha, hej, naschvál singel...veď viete, že som gramotná.) Vôbec sa mi nedarí nemyslieť na chalana. Keby aspoň nebol kompletne môj typ. Už vidím tie ubíjajúce hodiny strávené na jeho profile (vďakabohu to on nevidí, koľkokrát denne tam oxidujem, jedine že by mu teda Cukerburg zavolal), kým sa moja myseľ zmieri s neúspechom.
Yes oh yes
Znova sa dostávam do stavu vyrovnaného singla. To mi treba a to mi ide, nebudem sa stresovať kvôli nejakému chlapovi. (Nie a nie a nie! Ani keď mi ešte pred pár dňami vykladal o osude a podobne, proste NIE!)
Takže, prosím ťa, ukľudním sa. To že som včera zežrala v noci Twix (len tak, zo stavu zúfalstva), na to proste zabudneme, hrubá čiara a hádam sa do konca týždňa vrátim tam kde som bola v stredu ráno. Totiž do stavu sladkého egoizmu. (Na single živote je predsa najlepšie to, že môžete byť egoista!)
Takže dnes, v duchu zmysluplného trávenia voľného času, opravujem písomky. Len aby som sa dozvedela že tí krpatí zmrdi na mňa serú, ale veď keď uvidia tie známky, prejde ich smiech. Len aby som vás uviedla do deja - najlepšia známka je dvojka (75%). Stupnicu zmierniť nemôžem, ak teda nechcem známkovať štýlom pomocná škola. Teda pardón, C variant sa tomu hovorí, podľa nového školského zákona. Asi aby sa nikto nemohol urážať že aká pomocná. Pritom každý vie, že do C variantu chodia debilkovia. Teda pardón, duševne postihnutí.
Ešte by som si mala pripraviť nejaké hodiny, lebo s mojou chuťou pracovať to ide fakt z kopca a potom musím improvizovať a pomaly sa začínam báť, že si to moji žiaci všimnú (a asi sa im to nebude páčiť, keď si dajú do pomeru cenu a výkon).
No a ešte ísť k babke. Kks, znie to ako odškrtávanie povinností, ale nehnevajte sa...musí mať človek furt náladu na svoju rodinu? Podľa mňa ne...aspoň že ide aj Chantal, lebo inak by som sa zhrýzla od nudy. A táto strana rodiny je hrozne uhučaná (ja to mám asi po nich, teda uhučaná som určite, len že asi z tejto strany to vzišlo) a mňa tam vždy bolí hlava keď sa začne riešiť politika. Nechápem, prečo sa všetci nevedia zmieriť s tým že babkovci sú Ficovci a hotovo a nemá cenu presviedčať ich o tom, že je to pičovina. Načo???
Ak mi poviete že som nepoučiteľný pesimista, tak to teda som, hlavne v otázke zmeny politického názoru, nedávam tejto krajine nijakú nádej, ale presviedčať vlastnú babku je o nervy.
Takže, prosím ťa, ukľudním sa. To že som včera zežrala v noci Twix (len tak, zo stavu zúfalstva), na to proste zabudneme, hrubá čiara a hádam sa do konca týždňa vrátim tam kde som bola v stredu ráno. Totiž do stavu sladkého egoizmu. (Na single živote je predsa najlepšie to, že môžete byť egoista!)
Takže dnes, v duchu zmysluplného trávenia voľného času, opravujem písomky. Len aby som sa dozvedela že tí krpatí zmrdi na mňa serú, ale veď keď uvidia tie známky, prejde ich smiech. Len aby som vás uviedla do deja - najlepšia známka je dvojka (75%). Stupnicu zmierniť nemôžem, ak teda nechcem známkovať štýlom pomocná škola. Teda pardón, C variant sa tomu hovorí, podľa nového školského zákona. Asi aby sa nikto nemohol urážať že aká pomocná. Pritom každý vie, že do C variantu chodia debilkovia. Teda pardón, duševne postihnutí.
Ešte by som si mala pripraviť nejaké hodiny, lebo s mojou chuťou pracovať to ide fakt z kopca a potom musím improvizovať a pomaly sa začínam báť, že si to moji žiaci všimnú (a asi sa im to nebude páčiť, keď si dajú do pomeru cenu a výkon).
No a ešte ísť k babke. Kks, znie to ako odškrtávanie povinností, ale nehnevajte sa...musí mať človek furt náladu na svoju rodinu? Podľa mňa ne...aspoň že ide aj Chantal, lebo inak by som sa zhrýzla od nudy. A táto strana rodiny je hrozne uhučaná (ja to mám asi po nich, teda uhučaná som určite, len že asi z tejto strany to vzišlo) a mňa tam vždy bolí hlava keď sa začne riešiť politika. Nechápem, prečo sa všetci nevedia zmieriť s tým že babkovci sú Ficovci a hotovo a nemá cenu presviedčať ich o tom, že je to pičovina. Načo???
Ak mi poviete že som nepoučiteľný pesimista, tak to teda som, hlavne v otázke zmeny politického názoru, nedávam tejto krajine nijakú nádej, ale presviedčať vlastnú babku je o nervy.
pondelok 7. februára 2011
Noci dlouhý jsou plný touhy
Asi som práve objavila Ameriku, ale nevadí! Práve som sa pohrala s tým skvelým jednoduchým programom, ktorý je navyše aj online, tak si ho nemusím sťahovať (nemám rada sťahovanie, viem si stiahnuť akurát tak gate) a už vidím ako budem tráviť noci dlouhý. A je to fakt ľahké! To už keď pre mňa je to ľahké, tak 10-ročné deti by to určite zvládli tiež a kdejaký ajťák by sa mi asi vysmial a povedal by že to je škôlkárska úroveň. No ale nech.
Btw, nebolo by fajn robiť s hluchonemými deťmi? Tie moje strašne ziapu. Oni to asi tak nevnímajú, ale mňa vždy bolí hlava z toho ručania. Jelenia ruja je oproti nim šuviks (chacha, to sa fakt takto píše? A editor to nepodčiarkuje. Ja mu nerozumiem, každé normálne slovo podčiarkne ale šuviks a čurá nechá na pokoji...)
V stredu mám posledné dve skúšky. No, jedno z toho je seminár, ale ona z toho robí skúšku...bez komentára, na semináre predsa len odovzdávate práce, aspoň na každom slušnom seminári, ale táto teta chce práce a ešte vás aj podrobiť inkvizícii. Tie práce samozrejme nečíta, čo nikto neočakáva, ale k bontónu patrí tváriť sa, že ich čítala. Ona nerobí ani to. A tie práce si rozloží pred seba, trochu v nich listuje a pýta sa vás, čo ste do nich písali. Podotýkam, že to boli práce z celého semestra. Ona si fakt myslí, že si to každý pamätá? (Nepamätala by som si ani, keby som ich písala dnes...a dokonca v lete som raz niekomu chcela povedať tému mojej Bc. práce a nespomenula som si ani na to. To je síce hardcore, ale aspoň máte približnú predstavu o mojej pamäťovej schopnosti. Zlatá ryba je môj vzdialený príbuzný.)
A dnes už bolo vonku tak krásne! Neviem sa dočkať, ako budem sledovať jagavé (alebo je lepšie zlatavé? Hmmm...ktorý epiteton si mám vybrať?) lúče slnka cez špinavé okno prednáškovej sály. Bude to skvelé, keď budem pri východe slnka prichádzať do školy a pri západe z nej odchádzať.
No dobre...ale budem mať voľné piatky! Aj to je super. Ale keď sa to tak vezme, neni to až také terno. Viete, vo štvrtok budem mať 10 hodín. 12 aj s pauzou. A ja by som radšej mala aj v piatky prednášky. ja totiž, keď chcem mať voľno, tak si ho urobím. Preto som mala prakticky aj tento semester voľné piatky...no, okrem praxí. Ale na praxi bola niekedy haluz, hlavne keď som si čítala učebnicu náboženstva. Teda tie časti o pohlavnom súžití muža a muženy. Hohohooooo.
Myslím, že mužena je biblický výraz pre mužatku. Alebo možno pre hermafrodita. Skôr to druhé. Tomu sa hovorí prijímanie pod obojím.
Ok, končím tvoj Fero aj s výkladom Slova Božieho (či slovo sa nepíše s veľkým?), prenechám to Chantal. Keby medzi vami boli nejakí fanatici, tak...už asi prestali čítať a išli sa pomodliť. Hm, ale moja duša už tak či tak skončí v pekelnom ohni, to už nejde zhoršiť, takže nejaké pánbičkárenie ma z biedy nevytrhne.
Dneska ma dokonca deti drahé upozornili že som použila meno Božie nadarmo. (Ja na to že no a čo...eh...nepedagogické.)
Ale oni si zasa nadávajú do kokotov. Totiž väčšinou len do kokov. To T potom naznačia rukami, aby bolo každému jasné. A ešte aj dopi červené víno ty koko tyčinka. Zasa sme to mali dnes na programe. Keď som im oznámila, že to už aj my sme dávno pred nimi poznali, boli aj prekvapení. A povedala som im že si majú dávať pozor na slová. A oni že - veď koko tyčinka neni nadávka. A jeden zahlásil s vševedúcim úsmevom - "Pani učiteľka vie ako to myslíme!"
Vybavené.
Btw, nebolo by fajn robiť s hluchonemými deťmi? Tie moje strašne ziapu. Oni to asi tak nevnímajú, ale mňa vždy bolí hlava z toho ručania. Jelenia ruja je oproti nim šuviks (chacha, to sa fakt takto píše? A editor to nepodčiarkuje. Ja mu nerozumiem, každé normálne slovo podčiarkne ale šuviks a čurá nechá na pokoji...)
V stredu mám posledné dve skúšky. No, jedno z toho je seminár, ale ona z toho robí skúšku...bez komentára, na semináre predsa len odovzdávate práce, aspoň na každom slušnom seminári, ale táto teta chce práce a ešte vás aj podrobiť inkvizícii. Tie práce samozrejme nečíta, čo nikto neočakáva, ale k bontónu patrí tváriť sa, že ich čítala. Ona nerobí ani to. A tie práce si rozloží pred seba, trochu v nich listuje a pýta sa vás, čo ste do nich písali. Podotýkam, že to boli práce z celého semestra. Ona si fakt myslí, že si to každý pamätá? (Nepamätala by som si ani, keby som ich písala dnes...a dokonca v lete som raz niekomu chcela povedať tému mojej Bc. práce a nespomenula som si ani na to. To je síce hardcore, ale aspoň máte približnú predstavu o mojej pamäťovej schopnosti. Zlatá ryba je môj vzdialený príbuzný.)
A dnes už bolo vonku tak krásne! Neviem sa dočkať, ako budem sledovať jagavé (alebo je lepšie zlatavé? Hmmm...ktorý epiteton si mám vybrať?) lúče slnka cez špinavé okno prednáškovej sály. Bude to skvelé, keď budem pri východe slnka prichádzať do školy a pri západe z nej odchádzať.
No dobre...ale budem mať voľné piatky! Aj to je super. Ale keď sa to tak vezme, neni to až také terno. Viete, vo štvrtok budem mať 10 hodín. 12 aj s pauzou. A ja by som radšej mala aj v piatky prednášky. ja totiž, keď chcem mať voľno, tak si ho urobím. Preto som mala prakticky aj tento semester voľné piatky...no, okrem praxí. Ale na praxi bola niekedy haluz, hlavne keď som si čítala učebnicu náboženstva. Teda tie časti o pohlavnom súžití muža a muženy. Hohohooooo.
Myslím, že mužena je biblický výraz pre mužatku. Alebo možno pre hermafrodita. Skôr to druhé. Tomu sa hovorí prijímanie pod obojím.
Ok, končím tvoj Fero aj s výkladom Slova Božieho (či slovo sa nepíše s veľkým?), prenechám to Chantal. Keby medzi vami boli nejakí fanatici, tak...už asi prestali čítať a išli sa pomodliť. Hm, ale moja duša už tak či tak skončí v pekelnom ohni, to už nejde zhoršiť, takže nejaké pánbičkárenie ma z biedy nevytrhne.
Dneska ma dokonca deti drahé upozornili že som použila meno Božie nadarmo. (Ja na to že no a čo...eh...nepedagogické.)
Ale oni si zasa nadávajú do kokotov. Totiž väčšinou len do kokov. To T potom naznačia rukami, aby bolo každému jasné. A ešte aj dopi červené víno ty koko tyčinka. Zasa sme to mali dnes na programe. Keď som im oznámila, že to už aj my sme dávno pred nimi poznali, boli aj prekvapení. A povedala som im že si majú dávať pozor na slová. A oni že - veď koko tyčinka neni nadávka. A jeden zahlásil s vševedúcim úsmevom - "Pani učiteľka vie ako to myslíme!"
Vybavené.
pondelok 31. januára 2011
Fyzika je všade okolo nás. Aj na záchode. (Či chémia to bola?)
"So svetlom sa dajú robiť oveľa zaujímavejšie veci ako ho merať. Napríklad stroboskop."
"Alebo ho zhasnúť a trtkať."
A teraz môžete hádať, ktorá časť citátu je moja a ktorá patrí Chantal. Inak. Mala by som si opakovať didaktiku, lebo tie pičoviny mi nejdú do hlavy...ale najprv toto. Nesmierne dôležité, zase vás zaspamovať, moji drahí.
Toto utrpenie menom skurv skúškové by už malo skončiť, lebo produkujem strašnú kopu chujovín. Už sa mi to samej prestáva páčiť. Asi si zaznačím, že som nemožná, len pre poriadok. A vlastne oné - pre tých čo nepochopili a mysleli si že som blbá ja alebo oni (ale vieme, že JA nejsom) (inak, ahoj, Mati =), tak tie kokociny, tie kocečky, či ako sa tomu odborne nadáva, kde môžte niečo zakliknúť (teda už vyššie menované, že som nemožná, ale ja nejsom...to predsa viete tiež), tak niektoré prehliadače to nezobrazujú. Napríklad taká Opera (a ešte aj meno má blbé, Operu nemôžem vystáť a hotovo a navyše nehorázne ignoruje neopomenuteľné prvky tejto úchvatnej blogovacej služby).
Takže vy mi môžete akurát tak do komentov osobne odkázať, ak si myslíte že som nemožná, ale chcem vidieť, kto by si voľačo také dovolil. (Chantal.)
A len tak na margo...ja dúfam, že na našom záchode fyzika nie je.
štvrtok 27. januára 2011
Všetko je napiču, všetko je nakokot, vyjebaný prezident, skurvený systém, chleba je drahý
A skurvená armáda tuším. To je celkom typické pre Slovákov, myslím že by to malo byť našou hymnou. Na ten nápad som samozrejme nedošla sama, bol to koment od nejakého poľského fanúšika Zóny A na youtube. Milé, akú máme povesť, čo? Ne že by som sa čudovala.
Spomenula som si na tú pesničku a k nej neodmysliteľne patrí Bohuš a vždy myslím na tie noci v Aligáči keď toho hralo a všetci do toho ziapali svoj hnev na svet. Spravidla to púšťal v jednom bloku s "Doktor Fico" a ešte nejakým ska, Haberom a "Dnes mám rande so svojím mestom". Skrátka slovenská tvorba v celej svojej škále prezentovatľnej Aligátoru.
Pred chvíľou som odporne zahrešila (NAHLAS), že dopiče, keď som jebla miskou o dvierka skrinky (nechtiac). Miske sa nič nestalo, ale viete, zvyk je železná košeľa. Komu sa zdá, že sa vyjadrujem hrubo, nech sa páči tam sú dvere. A komu sa zdá že som moc úprimná, nech táhne též. Tak, sme tu už len my? Fajn.
Oné, inak, totok a také...chcela som len, že vítam novú čitateľku na tejto ...ehm, ako to mám nazvať? V tejto výlevke všetkej mojej vnútornej špiny? Občas vypláva aj niečo pekné (aspoň dúfam.)
Tak, odkazujem len to, čo aj všetkým svojim spolužiakom, keď im posielam nejaké tie poznámky - HAVE FUN!
A teraz je to úprimnejšie, lebo chápete, ako by sa niekto mohol zabávať pri čítaní Žmegača? (Kto nevie, nech vygoogli.) (No dobre, ušetrím vám prácu, Viktor Žmegač je nejaký Chorvát, či čo, proste Juhoslovan, ktorý asi nemá priateľov ani rodinu, lebo napísal niekoľkozväzkové dejiny nemeckej literatúry. Nepýtajte sa ma, prečo by nejaký Chorvát chcel písať dejiny nemeckej literatúry. Od začiatku, to neviem teda kedy bolo, asi od stredoveku, až po súčasnosť.)
Tak ja som toho Žmegiho (ako som ho familiárne nazvala, veď som s ním strávila v posteli - v rôznych polohách - nepretržite dva týždne, iba čo som sa šla napiť, nažrať, vysrať alebo som zaspala od únavy) prepísala do zrozumiteľnejšej podoby, skrátka som tú jeho drbnutú nezrozumiteľnú knižku spoznámkovala, za čo mi ešte furt chodia všetci ďakovať (aj keď som niektoré časti odflákla). Ale nebola by som to ja, keby som medzi tie literárne fakty nedopísala rôzne moje postrehy, poväčšine vtipného charakteru. Potom je aj litika sranda. Jaj, že litika, to sme hovorievali na základke. A ešte aj vitika (výtvarná), prďák, nemina, anglina, slovina...a preto mi Chantal stále hovorí, že som neminárka.
A prečo ja tu vlastne hovorím o Žmegim???
Dneska som dala ďalšiu skúšku (na A, ak vás to zaujíma, ale nezaslúžené, takže nemám tie euforické pocity, ale veď to je jedno, spomienka vybledne a v indexe zostane áčko) a dávam si voraz, kým sa zajtra vrhnem na frazu. Išla som von s Triss, na chvíľku, pred (jej) tréningom a nažrala som sa v Mekáči. Lebo viete, dneska začalo to príjemné obdobie, ktoré ja nazývam eufemisticky krvavé sonety a celý deň mi bolo hrozne zle, tak som nejedla. Teraz na večer to statočne doháňam. Jedno kuracé menu pred šiestou, doma jedna Fidorka a teraz som zežrala misku müsli. (Hej, presne tou miskou som nechtiac jebla do tých dvierok na tej skrinke.) Ne obyčajných müsli, ale takých konc komplet čokoládových (majú určite aspoň miliardu kalórií) a tá miska bola kopcovito zaliata mliekom. Panebože, je mi už trochu zle (ale od prežratia). Nuž, som si istá, že počas krvotoku (čo chcete, biblický výraz, fakt, spýtajte sa Chantal, písalo sa to buď v Biblii, alebo v Tóre) si žena môže dovoliť nejaké menšie extrémy (ako válov cestovín a parenica veľkosti futbalovej lopty).
Teraz sedím v obývačke a čučím na VH1 Classic, dávajú program Smells like the 90´s. Príjemné.
Ja som vám inak pôvodne išla povedať niečo k veci a nemalo to byť ani nejaké hrozné pičovanie na život, len také všeobecné filozofovanie, ale prisámpiču som zabudla, čo to bolo. (Och, cítim, ako môj žalúdok rozkladá tie vločky, z ktorých by sibírski väzni v gulagoch prežili celú zimu.) (Neni to moc príjemné.)
(Krehnú mi prsty.)
Mám nový tentok, layout, teda lejaut (chacha), ako ste si určite všimli, jedine že by ste oslepli a mali teraz taký PC s brailovou klávesnicou, ale neviem či môže byť aj obrazovka v brailovom písme (nepíše sa to braillove?) tak fakt netuším, ako by ste si tento hodnotný príspevok prečítali. Jedine, že poprosíte mamičku, otecka, babičku, deduška...tety, strýkov, bratrancov, sesternice, susedov alebo miestneho farára. Božínku, radšej ne farára.
Jaj, chcela som povedať, že v podstate môžem nadávať koľko chcem, som nízkeho pôvodu. Viem to, lebo môj dedko z kratochvíle robil rodokmeň a dostal sa do 17. storočia. A zistil, že nijaká modrá krv nehrozí, boli sme sedlač, tak je to. No a sedlač nemá úroveň, right? Tam platí iba - chudobná chalúpka, ale čistá. Naša chalúpka neni ani veľmi chudobná, ani veľmi čistá, aspoň časti, ktoré mám ja na starosti ne. Viete, musela som zanedbať nejaké povinnosti kvôli učeniu a keďže my sa doma nehráme na také, že "on teraz nemôže, tak jeho prácu si rozdelíme my ostatní" tak zostal bordel. Júúúj, práve ide od Madonny Beautiful Stranger a klip s Austinom Powersom. Hehe.
Že haven´t you met beautiful stranger. No jasné, že som. Och, raz na jednom metalovom koncerte som sa znenadzajky začala objímať s neznámym jebačom a na konci sme sa aj bozkávali. Ani neviem ako sa volal. (A z koncertu si nepamätám ani kokot.) Ale bola to haluz. Inak irónia (hodná aj Thomasa Manna) je, že na ten koncert som mala ísť s frajerom, ale som sa s ním rozišla (v skratke: špatne šukal) a tak som tam bola len so sestrou a frajera-bývalého sme aj stretli. Asi nevidel (hádam) čo sa dialo s tým beautiful strangerom.
(Bože ten Austin Powers to je hrzone hnusný chlap :D) (It´s good to be me...skaping!)
Čo by vás ešte zaujímalo? Vás nič a mňa tiež nič...takže nič. (To raz povedal náš fyzikár na strednej, keď napísal na tabuľu nejaký príklad a otázkou "čo nás bude zaujímať" chcel docieliť, aby sa niekto chopil riešenia. Potom našťastie správne zhodnotil situáciu...zrejme nebol úplne senilný, aj keď sa tak rád prezentoval.)
Ozaj, dnes keď som ráno cestovala v električke, tak som stála nad takým starším chlapíkom, ktorý si ťukal do mobilu. Mal taký ten mobil s obrovským displejom a ťukal doňho takou tou maličkou tyčkou, ktorú k takému telefónu dostanete. A ja som si drzo čítala čo píše (robím to vždy, lenže voľakedy keď boli malé displeje, šlo to dosť ťažko, tak som čítala ľuďom cez plece iba Nový Čas) a on normálne písal báseň!!! Neni to haluz? Je.
Spomenula som si na tú pesničku a k nej neodmysliteľne patrí Bohuš a vždy myslím na tie noci v Aligáči keď toho hralo a všetci do toho ziapali svoj hnev na svet. Spravidla to púšťal v jednom bloku s "Doktor Fico" a ešte nejakým ska, Haberom a "Dnes mám rande so svojím mestom". Skrátka slovenská tvorba v celej svojej škále prezentovatľnej Aligátoru.
Pred chvíľou som odporne zahrešila (NAHLAS), že dopiče, keď som jebla miskou o dvierka skrinky (nechtiac). Miske sa nič nestalo, ale viete, zvyk je železná košeľa. Komu sa zdá, že sa vyjadrujem hrubo, nech sa páči tam sú dvere. A komu sa zdá že som moc úprimná, nech táhne též. Tak, sme tu už len my? Fajn.
Oné, inak, totok a také...chcela som len, že vítam novú čitateľku na tejto ...ehm, ako to mám nazvať? V tejto výlevke všetkej mojej vnútornej špiny? Občas vypláva aj niečo pekné (aspoň dúfam.)
Tak, odkazujem len to, čo aj všetkým svojim spolužiakom, keď im posielam nejaké tie poznámky - HAVE FUN!
A teraz je to úprimnejšie, lebo chápete, ako by sa niekto mohol zabávať pri čítaní Žmegača? (Kto nevie, nech vygoogli.) (No dobre, ušetrím vám prácu, Viktor Žmegač je nejaký Chorvát, či čo, proste Juhoslovan, ktorý asi nemá priateľov ani rodinu, lebo napísal niekoľkozväzkové dejiny nemeckej literatúry. Nepýtajte sa ma, prečo by nejaký Chorvát chcel písať dejiny nemeckej literatúry. Od začiatku, to neviem teda kedy bolo, asi od stredoveku, až po súčasnosť.)
Tak ja som toho Žmegiho (ako som ho familiárne nazvala, veď som s ním strávila v posteli - v rôznych polohách - nepretržite dva týždne, iba čo som sa šla napiť, nažrať, vysrať alebo som zaspala od únavy) prepísala do zrozumiteľnejšej podoby, skrátka som tú jeho drbnutú nezrozumiteľnú knižku spoznámkovala, za čo mi ešte furt chodia všetci ďakovať (aj keď som niektoré časti odflákla). Ale nebola by som to ja, keby som medzi tie literárne fakty nedopísala rôzne moje postrehy, poväčšine vtipného charakteru. Potom je aj litika sranda. Jaj, že litika, to sme hovorievali na základke. A ešte aj vitika (výtvarná), prďák, nemina, anglina, slovina...a preto mi Chantal stále hovorí, že som neminárka.
A prečo ja tu vlastne hovorím o Žmegim???
Dneska som dala ďalšiu skúšku (na A, ak vás to zaujíma, ale nezaslúžené, takže nemám tie euforické pocity, ale veď to je jedno, spomienka vybledne a v indexe zostane áčko) a dávam si voraz, kým sa zajtra vrhnem na frazu. Išla som von s Triss, na chvíľku, pred (jej) tréningom a nažrala som sa v Mekáči. Lebo viete, dneska začalo to príjemné obdobie, ktoré ja nazývam eufemisticky krvavé sonety a celý deň mi bolo hrozne zle, tak som nejedla. Teraz na večer to statočne doháňam. Jedno kuracé menu pred šiestou, doma jedna Fidorka a teraz som zežrala misku müsli. (Hej, presne tou miskou som nechtiac jebla do tých dvierok na tej skrinke.) Ne obyčajných müsli, ale takých konc komplet čokoládových (majú určite aspoň miliardu kalórií) a tá miska bola kopcovito zaliata mliekom. Panebože, je mi už trochu zle (ale od prežratia). Nuž, som si istá, že počas krvotoku (čo chcete, biblický výraz, fakt, spýtajte sa Chantal, písalo sa to buď v Biblii, alebo v Tóre) si žena môže dovoliť nejaké menšie extrémy (ako válov cestovín a parenica veľkosti futbalovej lopty).
Teraz sedím v obývačke a čučím na VH1 Classic, dávajú program Smells like the 90´s. Príjemné.
Ja som vám inak pôvodne išla povedať niečo k veci a nemalo to byť ani nejaké hrozné pičovanie na život, len také všeobecné filozofovanie, ale prisámpiču som zabudla, čo to bolo. (Och, cítim, ako môj žalúdok rozkladá tie vločky, z ktorých by sibírski väzni v gulagoch prežili celú zimu.) (Neni to moc príjemné.)
(Krehnú mi prsty.)
Mám nový tentok, layout, teda lejaut (chacha), ako ste si určite všimli, jedine že by ste oslepli a mali teraz taký PC s brailovou klávesnicou, ale neviem či môže byť aj obrazovka v brailovom písme (nepíše sa to braillove?) tak fakt netuším, ako by ste si tento hodnotný príspevok prečítali. Jedine, že poprosíte mamičku, otecka, babičku, deduška...tety, strýkov, bratrancov, sesternice, susedov alebo miestneho farára. Božínku, radšej ne farára.
Jaj, chcela som povedať, že v podstate môžem nadávať koľko chcem, som nízkeho pôvodu. Viem to, lebo môj dedko z kratochvíle robil rodokmeň a dostal sa do 17. storočia. A zistil, že nijaká modrá krv nehrozí, boli sme sedlač, tak je to. No a sedlač nemá úroveň, right? Tam platí iba - chudobná chalúpka, ale čistá. Naša chalúpka neni ani veľmi chudobná, ani veľmi čistá, aspoň časti, ktoré mám ja na starosti ne. Viete, musela som zanedbať nejaké povinnosti kvôli učeniu a keďže my sa doma nehráme na také, že "on teraz nemôže, tak jeho prácu si rozdelíme my ostatní" tak zostal bordel. Júúúj, práve ide od Madonny Beautiful Stranger a klip s Austinom Powersom. Hehe.
Že haven´t you met beautiful stranger. No jasné, že som. Och, raz na jednom metalovom koncerte som sa znenadzajky začala objímať s neznámym jebačom a na konci sme sa aj bozkávali. Ani neviem ako sa volal. (A z koncertu si nepamätám ani kokot.) Ale bola to haluz. Inak irónia (hodná aj Thomasa Manna) je, že na ten koncert som mala ísť s frajerom, ale som sa s ním rozišla (v skratke: špatne šukal) a tak som tam bola len so sestrou a frajera-bývalého sme aj stretli. Asi nevidel (hádam) čo sa dialo s tým beautiful strangerom.
(Bože ten Austin Powers to je hrzone hnusný chlap :D) (It´s good to be me...skaping!)
Čo by vás ešte zaujímalo? Vás nič a mňa tiež nič...takže nič. (To raz povedal náš fyzikár na strednej, keď napísal na tabuľu nejaký príklad a otázkou "čo nás bude zaujímať" chcel docieliť, aby sa niekto chopil riešenia. Potom našťastie správne zhodnotil situáciu...zrejme nebol úplne senilný, aj keď sa tak rád prezentoval.)
Ozaj, dnes keď som ráno cestovala v električke, tak som stála nad takým starším chlapíkom, ktorý si ťukal do mobilu. Mal taký ten mobil s obrovským displejom a ťukal doňho takou tou maličkou tyčkou, ktorú k takému telefónu dostanete. A ja som si drzo čítala čo píše (robím to vždy, lenže voľakedy keď boli malé displeje, šlo to dosť ťažko, tak som čítala ľuďom cez plece iba Nový Čas) a on normálne písal báseň!!! Neni to haluz? Je.
pondelok 3. januára 2011
Un lupo cattivo
To som sa dneska naučila. Nič z frazeológie, ktorej štúdium som predstierala celučičký deň už od rána (t.j. od asi 11:00). Ale taliančinu nevynechám, okrem toho som teraz hovadsky motivovaná, lebo moja talianska láska si ma pripojila na fejsi, haha takže minimálne tri dni si užijem platonickú zamilovanosť. (Chacha.)
Navyše ten chlap je ešte viac sexi než som si ho pamätala, no povedzte. (Naraz mi stúpla motivácia jak sviňa.)
A dneska mi moja učka doniesla rozprávky, tak som sa naučila ako sa povie zlý vlk, sestriská (Popolušine), izbietka a črievička. No neni to popiči? No je.
Btw ten talian sa volá Piccinini, viete si predstaviť tie vtipy čo tu lietajú u nás doma a mama sa pýtala že a čo s ním bolo? A ja že ale nič. teda bolo, ale nič také, aby si sa musela báť o moju počesť. A mama - no neviem, keď je to Pičiníni.
A ešte dneska volačo dala, že keď ja sa furt len s nejakými Pičinínmi stretávam.
OMFJ, smejem sa. (Chantal mi práve oznámila že som nudná a blbá...to je tiež taký interný humor.)
Inak, moja matka ma dnes ráno poslala do prdele. Môžu toto vlastní rodičia???
Navyše ten chlap je ešte viac sexi než som si ho pamätala, no povedzte. (Naraz mi stúpla motivácia jak sviňa.)
A dneska mi moja učka doniesla rozprávky, tak som sa naučila ako sa povie zlý vlk, sestriská (Popolušine), izbietka a črievička. No neni to popiči? No je.
Btw ten talian sa volá Piccinini, viete si predstaviť tie vtipy čo tu lietajú u nás doma a mama sa pýtala že a čo s ním bolo? A ja že ale nič. teda bolo, ale nič také, aby si sa musela báť o moju počesť. A mama - no neviem, keď je to Pičiníni.
A ešte dneska volačo dala, že keď ja sa furt len s nejakými Pičinínmi stretávam.
OMFJ, smejem sa. (Chantal mi práve oznámila že som nudná a blbá...to je tiež taký interný humor.)
Inak, moja matka ma dnes ráno poslala do prdele. Môžu toto vlastní rodičia???
pondelok 27. decembra 2010
Chorí ľudia smrdia
Akurát hovorím, že aj by sa mi chcelo písať blog, ale nič sa nedeje keď som furt doma a chorá (!!! piči piči piči, slepačí výbor ide dnes nakupovať a ja musím drepeiť doma, lebo ak chcem byť do silvestra zdravá, rozum mi nahovára že sa nemám tralalákať po nákupných centrách, tak sedím tu a vynudzujem sa a mohla by som robiť aspoň niečo do školy...a to sa mi nechce). Jedine by som sa mohla sťažovať, ale veď komu sa to furt chce čítať, že. Lebo to sú také prvotriedne sťažnosti, na celý život, a okrem toho už o tom písala Chantal, tak si môžete prečítať, čo nás trápi.
A keď nemôžem ísť dnes nakupovať, nebudem si mať čo obliecť na silva a to je tragédia. TRAGÉDIA. Pôjdem holá a hotovo. Pfffffffffffff. (To som akože zlostne zafučala.)
Dobre, dobre aspoň som chorá teraz a ne na silvestra, čo by bolo ešte horšie, lebo keby som mala v ten večer sedieť sama doma (lebo aj naši idú žiť, veru tak), asi by ma jeblo a revala by som ako zmyslov zbavená a potom by som žrala a žrala, lebo keď som chorá, nemám chuť na chlast a pozerala by som chujoviny v telke a to by ste potom ešte videli, čo za depresívne chujády by som sem vyplodila. No ne? No áno. Dobre že som chorá dnes. Zajtra už nebudem, lebo už som bola chorá aj včera a viac ako dva dni to neznesiem, fakticky. Nemám chuť ani čas. Jaj, keby ma niekto teraz donútil (s hlavňou na mojom spánku asi len) porobiť tie školské veci. OMFJ.
A ešte k nadpisu. Chorí ľudia smrdia, lebo sa z nich vyparujú lieky, ale našťastie majú zapchatý nos, takže to necítia. No každopádne, ja som posadnutá vetraním aj keď som zdravá, ale keď som chorá, tak to je čistý konec. Nemôžem to béčko vyparujúce sa mi z kože ani cítiť.
Zbohom idem od vás, neublížil som, nikomu z vás...mama varí a ja cítim človečinu napriek upchatému nosu...
A keď nemôžem ísť dnes nakupovať, nebudem si mať čo obliecť na silva a to je tragédia. TRAGÉDIA. Pôjdem holá a hotovo. Pfffffffffffff. (To som akože zlostne zafučala.)
Dobre, dobre aspoň som chorá teraz a ne na silvestra, čo by bolo ešte horšie, lebo keby som mala v ten večer sedieť sama doma (lebo aj naši idú žiť, veru tak), asi by ma jeblo a revala by som ako zmyslov zbavená a potom by som žrala a žrala, lebo keď som chorá, nemám chuť na chlast a pozerala by som chujoviny v telke a to by ste potom ešte videli, čo za depresívne chujády by som sem vyplodila. No ne? No áno. Dobre že som chorá dnes. Zajtra už nebudem, lebo už som bola chorá aj včera a viac ako dva dni to neznesiem, fakticky. Nemám chuť ani čas. Jaj, keby ma niekto teraz donútil (s hlavňou na mojom spánku asi len) porobiť tie školské veci. OMFJ.
A ešte k nadpisu. Chorí ľudia smrdia, lebo sa z nich vyparujú lieky, ale našťastie majú zapchatý nos, takže to necítia. No každopádne, ja som posadnutá vetraním aj keď som zdravá, ale keď som chorá, tak to je čistý konec. Nemôžem to béčko vyparujúce sa mi z kože ani cítiť.
Zbohom idem od vás, neublížil som, nikomu z vás...mama varí a ja cítim človečinu napriek upchatému nosu...
pondelok 6. decembra 2010
No I´m not drunk i´m just dancing
Kokos Chantal, keď už sa nezabudneš tristokrát pripomenúť, že jaký koment si mi nechala, tak napíš aspoň vác než len jednu vetu! Haha. Akože, vidíš, píšem o tebe, aby si mala viac tagov, ne aby si bola rada že máš viac než ten chuj lover, ale pindáš že máš menej ako...čo vlastne? Veď ti večne na fejsi píšem ako ti fandím a lajkujem celú tvoju stenu aj tvoju existenciu, ale proste človeku sa nezavďačíš...skončila som ako Fredy Špáršvajn, dočkala som sa vysokého nevďaku.
Inak milí moji, práve som odučila takú hodinu až haMba, proste toto keby mne niekto predviedol akože súkromné doučko a drzo by si vypýtal tú sumu ktorú ja beriem, tak by som ho dobre kopla do riti a ne že by som zaplatila ale chcela by som aby mne on zaplatil. Našťastie moji žiaci nejsú tak domýšľaví a inokedy sa zase snažím, ale viete, každý učiteľ je aj tak trochu psychológom niekedy sa chcete vyrozprávať a komu je to lepšie než učiteľovi? (Aj keď má 23 a vy 34, aj tak to platí.) Som ja ale pedagóg, jak sviňa.
A došla som domov a pozerám na fejsi že môj drahý bratranec svojím nezameniteľným štýlom (btw, zdravím!) absolútne zmiatol moju spolužiačku. Pýtala som sa totiž, kedy zajtra začína sociálno-pedagogický tréning a on tvrdil, že o deviatej a že stretol našu vyučujúcu a že ona mu to povedala a tváril sa tam tak presvedčivo, že tá chuderka si zrejme ešte trikrát musela skontrolovať časy na stránke. Pritom vôbec nechodí na moju fakultu. To sa robí? Ne. Ale smiala som sa jak hovado. Takto: chachacha. Čo už, keď máme vtipnosť v génoch. Hádam tam zajtra tá baba nedojde až na deviatu.
Teraz taká filozofická chvíľka. Neviem čo sa to tento mesiac deje s cyklom, ale je to nezvládnuteľné. A zjavne to postihuje aj iných v tomto geografickom pásme. Čo má znamenať keď PMS plynule prejde do nejakého nepomenovateľného stavu, kedy sa vaše nálady nezmenia, možno len k horšiemu? Potom to dávam za vinu decembru a masívnej vianočnej kampani. Síce sa jej úspešne vyhýbam, tým že trčím doma a pozerám HBO, kde nechodia reklamy (to je, čo...tieto vymoženosti), ale v duchu viem, že existuje, a to ma znepokojuje. Čím sa pomaly dostávame k téme Vianoce, ktorú dnes aj Triss rozoberala a cítila som sa oslovená (keď vyjadrila nepochopenie nenávisti k Vianociam). Áno, ja som totiž jeden z tých ľudí, čo tieto svátky nemusia. Ako ja som vždy mala rada Vianoce keď som bola malá a hlúpa a tak a nevedela som nič o svete. Ó ne, nemyslím na hladné deti v Afrike, až TAKý ALTRUIZMUS U MňA NEčAKAJTE. Dopiče aj s capsom...nechce sa mi to teraz prepisovať, tak si ho trošku užite, heh.
(Ideme, odsek.)
Nuž, ide v podstate o to, že mne by ani Vianoce samé o sebe nevadili, keby sa okolo toho nerobil taký humbuk. A trhy sú ok, keď zrovna nehrajú koledy. (Nemôžem si pomôcť...nemám rád koledy.)
Ale je zima a sneh a buď musím nosiť hnusné zimné boty, alebo mi načisto premoknú pekné čižmy. To ma dostáva do zúfalstva. Každopádne tento rok presne začína počasie ako má byť, som takto spokojná. Snežiť by malo každopádne v decembri, a v januári by sa to malo začať topiť. Vo februári by už malo byť na ľahký kabátik, v marci na koženú bundu, v apríli na ľahkú plátenú bundičku a baleríny, v máji by sa to ešte zlepšovalo a koncom mája už minisukne bez pančúch. Cez deň. Samozrejme, nemusí byť už také teplo aj v noci. Vidíte tú veľkorysosť? Vlastne od počasia až tak veľa nechcem!
A dôvod prečo by som Vianoce zrušila je, že proste je to hrozne nanútené a ja mám najväčšie nervy z toho keď sa cítim zahnaná do kúta. Neznášam kupovanie darov, lebo moja rodina (okrem Chantal) nie je schopná sformulovať svoje požiadavky, takže každoročne zostávam bezradná. To ma stresuje. Druhá vec je, že nemám bohvieaký rozpočet a to ma tiež stresuje lebo mi potom tie darčeky prídu o ničom. (Nehrám sa na také že "ale stejně, největší radost udělá dárek, který někdo vyrobil sám, z lásky". Ako by som mohla, keď sama som dostala laptop? No? Povedzte.)
To všetko sú ešte nepodstatnosti. Najhoršia je moja vianočná depresia. Jedného roku sa zjavila a odvtedy chodieva pravidelne. A zistila som že to nemám len ja, ale aj foter. Tak žeby to bolo temné rodinné tajomstvo?
Je to tým, že každý rok riešim nejakého jebnutého chlapa zrovna cez Vianoce. (Predpokladám, že u fotra to bude iný dôvod.) Napríklad minulý rok som si ukážkovo porevala na zemi na hajzli (hádajte kvôli komu) a minula som asi polku hajzláku keď som smrkala. Je to praktické revať na hajzli. Tento rok nebudem riešiť nikoho a možno ani nebudem depresívna, ale to len spôsobí, že zaujmem tento rok k Vianociam zmierlivý neutrálny postoj.
Lebo to už tak je. Nejsom negativista. Ale chápte ma, narodila som sa v lete. Milujem leto. A teplo. A páči sa mi aj keď je 40 stupňov, hej aj v meste. Akože jasné že sa potím jak prasa a to sa mi až tak nepáči ale keď si mám vybrať medzi mínus 20 a plus 40, tak hlasujem za trópy. Takže ja som bola jediná kto nadšene prijal tie tropické teploty, ktoré v júli oblažovali Bratislavčanov.
V lete je takmer nemožné mať depku. Keď svieti slnko. A je pekne. A keď si furt môžete chlípať mojito. Lebo nám na záhrade rastie mäta a to je už základ. naši kupujú Havanu a ja si doma furt miešam drinky a potom presviedčam aj našich, aby šli piť (aby to nevyzeralo že to celé vypijem sama), ale ja vypijem tak tri a oni po jednom, takže viete...
Jaj, dala by som si teraz také leto.
Hmmm...mám pocit že celý december mi bude v reprákoch hučať Faith No More. Tak pekne drsné. Aj Be Aggressive je od nich a spievajú tam refrén naozajské roztlieskavačky.
Aj ke´d zasa, v zime sa môžete nadrbať z čaju. Ne z tatranského, ani z Long Islandu, z normálneho, najobyčajnejšieho čaju. (S kvapkou rumu teda.) Veru, každé ročné obdobie má dačo do seba.
Inak milí moji, práve som odučila takú hodinu až haMba, proste toto keby mne niekto predviedol akože súkromné doučko a drzo by si vypýtal tú sumu ktorú ja beriem, tak by som ho dobre kopla do riti a ne že by som zaplatila ale chcela by som aby mne on zaplatil. Našťastie moji žiaci nejsú tak domýšľaví a inokedy sa zase snažím, ale viete, každý učiteľ je aj tak trochu psychológom niekedy sa chcete vyrozprávať a komu je to lepšie než učiteľovi? (Aj keď má 23 a vy 34, aj tak to platí.) Som ja ale pedagóg, jak sviňa.
A došla som domov a pozerám na fejsi že môj drahý bratranec svojím nezameniteľným štýlom (btw, zdravím!) absolútne zmiatol moju spolužiačku. Pýtala som sa totiž, kedy zajtra začína sociálno-pedagogický tréning a on tvrdil, že o deviatej a že stretol našu vyučujúcu a že ona mu to povedala a tváril sa tam tak presvedčivo, že tá chuderka si zrejme ešte trikrát musela skontrolovať časy na stránke. Pritom vôbec nechodí na moju fakultu. To sa robí? Ne. Ale smiala som sa jak hovado. Takto: chachacha. Čo už, keď máme vtipnosť v génoch. Hádam tam zajtra tá baba nedojde až na deviatu.
Teraz taká filozofická chvíľka. Neviem čo sa to tento mesiac deje s cyklom, ale je to nezvládnuteľné. A zjavne to postihuje aj iných v tomto geografickom pásme. Čo má znamenať keď PMS plynule prejde do nejakého nepomenovateľného stavu, kedy sa vaše nálady nezmenia, možno len k horšiemu? Potom to dávam za vinu decembru a masívnej vianočnej kampani. Síce sa jej úspešne vyhýbam, tým že trčím doma a pozerám HBO, kde nechodia reklamy (to je, čo...tieto vymoženosti), ale v duchu viem, že existuje, a to ma znepokojuje. Čím sa pomaly dostávame k téme Vianoce, ktorú dnes aj Triss rozoberala a cítila som sa oslovená (keď vyjadrila nepochopenie nenávisti k Vianociam). Áno, ja som totiž jeden z tých ľudí, čo tieto svátky nemusia. Ako ja som vždy mala rada Vianoce keď som bola malá a hlúpa a tak a nevedela som nič o svete. Ó ne, nemyslím na hladné deti v Afrike, až TAKý ALTRUIZMUS U MňA NEčAKAJTE. Dopiče aj s capsom...nechce sa mi to teraz prepisovať, tak si ho trošku užite, heh.
(Ideme, odsek.)
Nuž, ide v podstate o to, že mne by ani Vianoce samé o sebe nevadili, keby sa okolo toho nerobil taký humbuk. A trhy sú ok, keď zrovna nehrajú koledy. (Nemôžem si pomôcť...nemám rád koledy.)
Ale je zima a sneh a buď musím nosiť hnusné zimné boty, alebo mi načisto premoknú pekné čižmy. To ma dostáva do zúfalstva. Každopádne tento rok presne začína počasie ako má byť, som takto spokojná. Snežiť by malo každopádne v decembri, a v januári by sa to malo začať topiť. Vo februári by už malo byť na ľahký kabátik, v marci na koženú bundu, v apríli na ľahkú plátenú bundičku a baleríny, v máji by sa to ešte zlepšovalo a koncom mája už minisukne bez pančúch. Cez deň. Samozrejme, nemusí byť už také teplo aj v noci. Vidíte tú veľkorysosť? Vlastne od počasia až tak veľa nechcem!
A dôvod prečo by som Vianoce zrušila je, že proste je to hrozne nanútené a ja mám najväčšie nervy z toho keď sa cítim zahnaná do kúta. Neznášam kupovanie darov, lebo moja rodina (okrem Chantal) nie je schopná sformulovať svoje požiadavky, takže každoročne zostávam bezradná. To ma stresuje. Druhá vec je, že nemám bohvieaký rozpočet a to ma tiež stresuje lebo mi potom tie darčeky prídu o ničom. (Nehrám sa na také že "ale stejně, největší radost udělá dárek, který někdo vyrobil sám, z lásky". Ako by som mohla, keď sama som dostala laptop? No? Povedzte.)
To všetko sú ešte nepodstatnosti. Najhoršia je moja vianočná depresia. Jedného roku sa zjavila a odvtedy chodieva pravidelne. A zistila som že to nemám len ja, ale aj foter. Tak žeby to bolo temné rodinné tajomstvo?
Je to tým, že každý rok riešim nejakého jebnutého chlapa zrovna cez Vianoce. (Predpokladám, že u fotra to bude iný dôvod.) Napríklad minulý rok som si ukážkovo porevala na zemi na hajzli (hádajte kvôli komu) a minula som asi polku hajzláku keď som smrkala. Je to praktické revať na hajzli. Tento rok nebudem riešiť nikoho a možno ani nebudem depresívna, ale to len spôsobí, že zaujmem tento rok k Vianociam zmierlivý neutrálny postoj.
Lebo to už tak je. Nejsom negativista. Ale chápte ma, narodila som sa v lete. Milujem leto. A teplo. A páči sa mi aj keď je 40 stupňov, hej aj v meste. Akože jasné že sa potím jak prasa a to sa mi až tak nepáči ale keď si mám vybrať medzi mínus 20 a plus 40, tak hlasujem za trópy. Takže ja som bola jediná kto nadšene prijal tie tropické teploty, ktoré v júli oblažovali Bratislavčanov.
V lete je takmer nemožné mať depku. Keď svieti slnko. A je pekne. A keď si furt môžete chlípať mojito. Lebo nám na záhrade rastie mäta a to je už základ. naši kupujú Havanu a ja si doma furt miešam drinky a potom presviedčam aj našich, aby šli piť (aby to nevyzeralo že to celé vypijem sama), ale ja vypijem tak tri a oni po jednom, takže viete...
Jaj, dala by som si teraz také leto.
Hmmm...mám pocit že celý december mi bude v reprákoch hučať Faith No More. Tak pekne drsné. Aj Be Aggressive je od nich a spievajú tam refrén naozajské roztlieskavačky.
Aj ke´d zasa, v zime sa môžete nadrbať z čaju. Ne z tatranského, ani z Long Islandu, z normálneho, najobyčajnejšieho čaju. (S kvapkou rumu teda.) Veru, každé ročné obdobie má dačo do seba.
streda 13. októbra 2010
Das Niveau ist im Keller und weint
Veru veru (inak toto veru je celkom dobré slovo, či?), tak hovorievajú Nemci - že úroveň je v pivnici a plače. Momentálne sa ma to síce netýka, ale dúfam že už čoskoro hej. Napríklad ďalší víkend som plánovala ísť do Viedne keď už mám ponúknutý luxusný odvoz maminou kamoškou, chcela som ísť do knižnice a tak. Lebo seminárky treba písať a bez kníh sa študovať nedá, ako ešte v prvom ročníku (ale bakalárskeho štúdia, pozor!!!) poznamenala múdro pani docentka. Tá, ktorá sa od Nietzscheho dostane ku komisárovi Rexovi, alebo Adele Banášovej, podľa toho čo potrebuje, Každopádne začne väčšinou nejakým nemeckým filozofom... na toho sa samozrejme nikto nechytá, ale mali ste vidieť tú aktivitu, čo nastala, keď sa spýtala kto videl minule Adelinu show. Či čo to vlastne má. Ja to nepozerávam.
A kde som to? Aha, som už skoro ako naša pani docentka, ktorú si veľmi vážime, všecia.
Chcela som teda ísť do Viedne, kvôli študijným účelom, samozrejme. Ale nemôžem a prečo? Lebo s najväčšou pravdepodobnosťou bude žúrka v Čáčove. (Ježiši, skaping, ten editor naozaj pozná slovo Čáčov!!! Hahahahaaaaa.)
Spolužiak z Malaciek totiž také sľubuje už pekne dlho a teraz to vypadá nádejne a povedzte sami, môžete sa nezúčastniť žúrky v Čáčove? No nie. Nemožno mi sa nezúčastniť, ako by povedal Sládkovič. (Zato Sládkoviča ten editor nepozná, no pekne...)
Mimojazdom, ten Čáčov je interným vtipom už nejaký ten akademický rok a je to vraj nejaké malacké družstvo, aby pochopili aj tí menej bystrí. Do Malaciek sa dostanete autobusom (na výber sú dve linky, jedna normálna a jedna vlastivedná, ktorá ide cez všetky dediny a cesta tam trvá asi o trištvrte hodinu dlhšie) a do Čáčova rebrinákom. Aspoň tak mi to bolo vysvetlené. No.
Jebať nejakú knižnicu, či?
Apropo - jebať. Dúfam, že tiež už čoskoro. Lebo nejebať je nezdravé, ak nie choré. Minule sme to riešili so Chantal. Že ja sa jebem kvôli jebaniu až do Nemecka (príklad) a všelikerá kresťanská kamoška of mine (zas až tak veľa ich nemám, viete ja sa s kresťanmi moc nestretávam, nemáme spoločné záujmy, chacha) má za sebou už tri, či štyri vážne vzťahy, všetko na platonickej úrovni. Chápete? Ako sa dá také dačo vydržať??? Neviem. A keďže ja nemám úroveň (a pod pivnicou je ešte jeden voľný byt, ako sa dodáva k tomu skvelému frazeologizmu, či čo to je), robím si z kostola nemiestne vtipy a žartovne navrhujem sex na oltári. Aké by to mohlo mať následky (čisto hypoteticky, riešili sme to s Felixom) sem ani písať nejdem, lebo je to hardcore a čo keby to tu nejaký kresťan čítal až do trpkého konca? (Silno pochybujem, museli by sa uraziť už hneď na začiatku, ale aj tak...navyše bez vizuálneho znázornenia celý vtip trochu stráca na vtipnosti, lebo to treba rozprávať live, také prasárny.)
Čo mi pripomína, že dnes ráno sme mali zasa vtipnú rodinnú scénku, ja, Chantal a mama v kúpeľni.
A kde som to? Aha, som už skoro ako naša pani docentka, ktorú si veľmi vážime, všecia.
Chcela som teda ísť do Viedne, kvôli študijným účelom, samozrejme. Ale nemôžem a prečo? Lebo s najväčšou pravdepodobnosťou bude žúrka v Čáčove. (Ježiši, skaping, ten editor naozaj pozná slovo Čáčov!!! Hahahahaaaaa.)
Spolužiak z Malaciek totiž také sľubuje už pekne dlho a teraz to vypadá nádejne a povedzte sami, môžete sa nezúčastniť žúrky v Čáčove? No nie. Nemožno mi sa nezúčastniť, ako by povedal Sládkovič. (Zato Sládkoviča ten editor nepozná, no pekne...)
Mimojazdom, ten Čáčov je interným vtipom už nejaký ten akademický rok a je to vraj nejaké malacké družstvo, aby pochopili aj tí menej bystrí. Do Malaciek sa dostanete autobusom (na výber sú dve linky, jedna normálna a jedna vlastivedná, ktorá ide cez všetky dediny a cesta tam trvá asi o trištvrte hodinu dlhšie) a do Čáčova rebrinákom. Aspoň tak mi to bolo vysvetlené. No.
Jebať nejakú knižnicu, či?
Apropo - jebať. Dúfam, že tiež už čoskoro. Lebo nejebať je nezdravé, ak nie choré. Minule sme to riešili so Chantal. Že ja sa jebem kvôli jebaniu až do Nemecka (príklad) a všelikerá kresťanská kamoška of mine (zas až tak veľa ich nemám, viete ja sa s kresťanmi moc nestretávam, nemáme spoločné záujmy, chacha) má za sebou už tri, či štyri vážne vzťahy, všetko na platonickej úrovni. Chápete? Ako sa dá také dačo vydržať??? Neviem. A keďže ja nemám úroveň (a pod pivnicou je ešte jeden voľný byt, ako sa dodáva k tomu skvelému frazeologizmu, či čo to je), robím si z kostola nemiestne vtipy a žartovne navrhujem sex na oltári. Aké by to mohlo mať následky (čisto hypoteticky, riešili sme to s Felixom) sem ani písať nejdem, lebo je to hardcore a čo keby to tu nejaký kresťan čítal až do trpkého konca? (Silno pochybujem, museli by sa uraziť už hneď na začiatku, ale aj tak...navyše bez vizuálneho znázornenia celý vtip trochu stráca na vtipnosti, lebo to treba rozprávať live, také prasárny.)
Čo mi pripomína, že dnes ráno sme mali zasa vtipnú rodinnú scénku, ja, Chantal a mama v kúpeľni.
Ja: Lepší vták v hrsti, ako žena na streche.
Chantal: Pravda, aj ja mám radšej vtáka v hrsti, ako by som sa mala drbať na strechu.
Mama: To chápem.
nedeľa 26. septembra 2010
Vinobranie
Taký nudný názov, až je mi z neho zle, lebo ja si dávam záležať na tom, aby boli názvy z pesničiek, ale dnes sa mi fakt nechce. A ešte sa aj často snažím, aby názov vôbec nesúvisel s textom, ne že by som mala špeciálnu záľubu v surrealistických výkyvoch mysle (hm, znie to celkom dobre, asi to je pičovina že? Vôbec neviem čo robili surrealisti...chacha) (ne, naozaj nie je nič na smiech, že už som zabudla všetko čo sa mi tety učky snažili na strednej natrepať do gebule, ale čo sa dá robiť?).
A okrem toho, chcem písať o vinobraní. Včera som bola v Pezinku a bolo to moje prvé vinobranie. (Íha, piatacky sloh originál, asi budem v tomto štýle pokračovať.)
Bolo tam veľmi pekne. Hrala hudba. Všade bol plno (nie je to nespisovné?) stánkov. Ulice boli uzavreté pre autá a hemžili sa tam ľudia. (Žiada sa mi povedať "ako šváby" ale to sa nehodí do piatackeho štýlu, tak to nepoviem.)
Všade bolo veľa stánkov. (To už bolo, či?) (Nebolo.) V stánkoch sa dal kúpiť burčiak a cigánska pečienka (žiada si mi povedať že sa týmto zrejme vyriešil problém rómskej otázky v Pezinku a okolí, lebo tej cigánskej mali všade strašne veľa, ale tiež sa to nehodí do piatackeho štýlu a okrem toho je to hrozne rasistické, až haMba. Tak som ticho.) (Smejem sa.)
Dali sa kúpiť aj iné veci, napríklad svietiace rohy, parochne a zajačie playboy uši. Svietiace. Tie som si kúpila, lebo také ja potrebujem. Boháča, alebo radšej, Oh My Fucking Jehova, už ma ten piatacky sloh nebaví. Tie uši sú super a keď som došla domov, všetci si ich skúšali, vrátane fotra, ktorý ešte aj pózoval (kto by to bol povedal, že.)
Jedna pravda: z burčáku sa nedá ožrať, lebo skôr sa cítite ťažko a prestanete piť a je tam asi málo alkoholu. Plus, nažrala som sa jak pania, lebo veď počas takých akcií neplatia nejaké diéty a zdravá strava, takže som zežrala jedného cigoša, kukuricu a ešte som si uždibovala z Trissinej zemiakovej placky (nebolo mi dosť). A míňala som prachy, ako keby som bola Rockefelerova (neviem ako sa píše) dcéra. Nie som. A boli sme na autodróme! Chápete, bolo nás mrte a robili sme bordel a ja som jačala a jebla som si koleno, ešte teraz ma bolí a to len preto, že sa som mala nohu na plyne a Triss karovala (super slovo ešte zo školky) a nedarilo sa nám zladiť, až potom som si uvedomila, že nemusím mať pedál zošlapnutý až na podlahu, lebo potom stále do niekoho vrážame a hrozí nám že vyletíme z celej dráhy. Ale bolo to popiči.
A domov sme sa odviezli zadarmiko, lebo vlak bol plný a teta konduktorka (btw, celé to tu píšem len kvôli tomu, aby som mohla konečne použiť slovo konduktor, lebo sa mi páči) sa k nám neprepracovala.
A neviem čo by som sem ešte napísala, lebo sa nič prevratné nestalo, okrem toho, že máme zasa novú tradíciu, lebo my stále nejaké zakladáme a táto je úplne nová a vlastne nechápem, prečo sme nikdy predtým na vinobranie nechodili. Nuž.
A dnes som si dala akurvát tak opulentné raňajky o troch chodoch (nezačínajte ovocím, keď viete, aký ste pažroš, nemá to cenu a ušetríte si miesto na koláč a omeletu).
A moja sestra si dala inzerát do novín, že predá ošípaniu (to ako mňa) a ja som ten inzerát našla a ona že už aj niekto volala a že ma predá. Tsss.
A keďže ma foter dnes ráno vyhnal od PC, nedopísala som, jak to bolo s tou ošípaniou. Totiž, zas som podala zavádzajúce informácie. Lebo včera ráno som čítala noviny a našla som inzerát, že niekto predá ošípané, iný že veští v Dunajskej Strede a podobne, no veď normálne inzeráty, chápete. A Chantal na to, že ten s tou ošípanou si podala ona, takže sme sa ujebávali hodnú chvíľu pri raňajkách, aj s drahoušami.
A ja na to, že davaj pozor, lebo ti chudnem! A ona, že musí ma furt strážiť, lebo si začnem len tak chudnúť a že ma musí predať rýchlo a preto nemôže chodiť veštiť do Dunajskej Stredy.
Dáva to zmysel? Veď ani nemusí.
OMFJ, sme ale vtipné!
A okrem toho, chcem písať o vinobraní. Včera som bola v Pezinku a bolo to moje prvé vinobranie. (Íha, piatacky sloh originál, asi budem v tomto štýle pokračovať.)
Bolo tam veľmi pekne. Hrala hudba. Všade bol plno (nie je to nespisovné?) stánkov. Ulice boli uzavreté pre autá a hemžili sa tam ľudia. (Žiada sa mi povedať "ako šváby" ale to sa nehodí do piatackeho štýlu, tak to nepoviem.)
Všade bolo veľa stánkov. (To už bolo, či?) (Nebolo.) V stánkoch sa dal kúpiť burčiak a cigánska pečienka (žiada si mi povedať že sa týmto zrejme vyriešil problém rómskej otázky v Pezinku a okolí, lebo tej cigánskej mali všade strašne veľa, ale tiež sa to nehodí do piatackeho štýlu a okrem toho je to hrozne rasistické, až haMba. Tak som ticho.) (Smejem sa.)
Dali sa kúpiť aj iné veci, napríklad svietiace rohy, parochne a zajačie playboy uši. Svietiace. Tie som si kúpila, lebo také ja potrebujem. Boháča, alebo radšej, Oh My Fucking Jehova, už ma ten piatacky sloh nebaví. Tie uši sú super a keď som došla domov, všetci si ich skúšali, vrátane fotra, ktorý ešte aj pózoval (kto by to bol povedal, že.)
Jedna pravda: z burčáku sa nedá ožrať, lebo skôr sa cítite ťažko a prestanete piť a je tam asi málo alkoholu. Plus, nažrala som sa jak pania, lebo veď počas takých akcií neplatia nejaké diéty a zdravá strava, takže som zežrala jedného cigoša, kukuricu a ešte som si uždibovala z Trissinej zemiakovej placky (nebolo mi dosť). A míňala som prachy, ako keby som bola Rockefelerova (neviem ako sa píše) dcéra. Nie som. A boli sme na autodróme! Chápete, bolo nás mrte a robili sme bordel a ja som jačala a jebla som si koleno, ešte teraz ma bolí a to len preto, že sa som mala nohu na plyne a Triss karovala (super slovo ešte zo školky) a nedarilo sa nám zladiť, až potom som si uvedomila, že nemusím mať pedál zošlapnutý až na podlahu, lebo potom stále do niekoho vrážame a hrozí nám že vyletíme z celej dráhy. Ale bolo to popiči.
A domov sme sa odviezli zadarmiko, lebo vlak bol plný a teta konduktorka (btw, celé to tu píšem len kvôli tomu, aby som mohla konečne použiť slovo konduktor, lebo sa mi páči) sa k nám neprepracovala.
A neviem čo by som sem ešte napísala, lebo sa nič prevratné nestalo, okrem toho, že máme zasa novú tradíciu, lebo my stále nejaké zakladáme a táto je úplne nová a vlastne nechápem, prečo sme nikdy predtým na vinobranie nechodili. Nuž.
A dnes som si dala akurvát tak opulentné raňajky o troch chodoch (nezačínajte ovocím, keď viete, aký ste pažroš, nemá to cenu a ušetríte si miesto na koláč a omeletu).
A moja sestra si dala inzerát do novín, že predá ošípaniu (to ako mňa) a ja som ten inzerát našla a ona že už aj niekto volala a že ma predá. Tsss.
A keďže ma foter dnes ráno vyhnal od PC, nedopísala som, jak to bolo s tou ošípaniou. Totiž, zas som podala zavádzajúce informácie. Lebo včera ráno som čítala noviny a našla som inzerát, že niekto predá ošípané, iný že veští v Dunajskej Strede a podobne, no veď normálne inzeráty, chápete. A Chantal na to, že ten s tou ošípanou si podala ona, takže sme sa ujebávali hodnú chvíľu pri raňajkách, aj s drahoušami.
A ja na to, že davaj pozor, lebo ti chudnem! A ona, že musí ma furt strážiť, lebo si začnem len tak chudnúť a že ma musí predať rýchlo a preto nemôže chodiť veštiť do Dunajskej Stredy.
Dáva to zmysel? Veď ani nemusí.
OMFJ, sme ale vtipné!
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)